35. schôdza

A tu ja voľne nadviažem, pretože ja sledujem celodennú debatu o tomto. Na začiatku, ráno pri vystúpení vášho spolupredkladateľa tejto ústavnej zmeny sme sa dočkali aj k takému akémusi skoku z jednej dôvodovej správy do druhej dôvodovej správy. Neviem, či ste to zachytili, pán predseda.
Presne by som potom na základe, ja rozumiem konštruktu sociálneho štátu a troška mi tu chýba v tej debate aj Ľubo Blaha, lebo by pravdepodobne veľmi nesúhlasil s tým, čo ste hovorili vy, opreté iba o ten ako keby ekonomický, sociálny rozmer, ale aj tento hodnotový je veľmi výrazným momentom sociálnych demokracií cez celú Európsku úniu, ale potom nerozumiem ani tej motivácii vášho spolupredkladateľa zasúvať dôvodovú správu z iného zákona, ktorý má ako keby len prvú časť do tohto, kde mu, myslím, že to vysvetľoval potom pán poslanec Lipšic, že dôvodová správa nemá v normotvorbe tú, tú úlohu, ktorú jej pripisoval pán poslanec Hrušovský, kde ale on spomínal, že majú úplne iné ambície a motivácie pri predkladaní tohto ústavného konštruktu ako vy. A tam sa aj prihováram za to, že skúsme si teda ako spolupredkladatelia, keď máme tú možnosť, povedať nielen mechanizmus previerok, ale naozaj povedať, že aké dôvody v rámci dôvodovej správy nás viedli alebo vás vedú k tomu, aby mechanizmus ochrany rodiny a mechanizmus plošných previerok bol raz a navždy jasný a nezostávali nám tu otvorené rečnícke otázky, pretože keď tomu nerozumie právnik, ja sa k tomu teda pripájam, pretože tie plošné previerky otvárajú obrovské množstvo otáznikov a zároveň aj motivácia ochrany jedinečného zväzku má iný jeden predkladateľ a iný druhý predkladateľ.
To už potom nehovorím, čo si má o tom myslieť spoločnosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja stále dúfam - a v tom som idealista -, že raz možno bude ku zákonu potrebné predložiť aj komparačnú doložku. To znamená, že ako sa kde s tým vysporiadali v iných krajinách.
Ja neviem, či existuje, alebo že z čoho čerpal kolega, lebo pán predseda to nazval úlet. A no takto, ja neviem, či ten pozmeňovací návrh, lebo do Národnej rady bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý v zásade zjednodušene hovorí, že na registrované partnerstvo sa môžu registrovať aj desiati. Mne to tak z toho, z tej textácie vyplýva. Dokonca, keď som bol moc protivný, tak dôvodovka, ktorá síce nemá tú silu, ktorá sa jej tu častokrát pripisuje, ale tam to nevylučuje, hej, lebo keby sme boli prísni, čo je pár, pár - nepár. Je pár dní, to je niekoľko, viete to je, ja nechcem byť, podľa mňa predložiť do Národnej rady pozmeňovací návrh, ja viem, že sa ti to ťažko zbieralo, aj tak sa čudujem, že si 15 našiel ľudí, ktorí podpísali, že vlastne registrovaným partnerstvom môže byť zväzok medzi plnoletými osobami, vlastne už tento zákon to ani nedefinuje, čo je naozaj, prísne vzaté, to môže byť niekoľko osôb sa, sa registruje... (Reakcia z pléna.) Ale ústava to bude dovoľovať. Viete, to je, to je potom, keď niekto skôr vyhrá voľby, niekto s tým, že bude mať tú prostú väčšinu jak ústavnú. Viete, že to je podľa mňa, to je naozaj, to je ďalší rubikon, hej, že ďalšia, ďalšia hranica, ktorú sme prekonali. Ja neviem, či tí všetci tvoji kolegovia vedeli, čo podpisujú, ale podpísať sa pod pozmeňovací návrh, že registrovaným partnerstvom je vlastne zväzok medzi plnoletými osobami a podrobnosti upraví zákon, je hovorím, ďalším, ďalším, ale tak úplne ďaleko v budúcnosti, ja neviem, kde to vlastne chceme žiť, ale to je fakt už mimo, to prekvapilo aj mňa a to už som čakal od teba všeličo.

Ďakujem pekne. Najprv k tomu úletu. Samozrejme, nemal som na mysli obsah alebo teda hovoriť o úlete, že ľudia, ktorí majú inú predstavu o vzťahu alebo majú inú sexuálnu orientáciu, že je úletom. Hovoril som o našom pozitívnom vymedzení inštitútu a interpretácii a výklade a potom k tomu snaha prilepiť takéto ešte aj, naozaj súhlasím s kolegami, z hľadiska výkladu veľmi problematické znenie. Takže, pán Poliačik, ak sa vás to dotklo, za to sa kľudne ospravedlním. Úlet som nemal na mysli tú podstatu. Hovorím ako úlet takéto znenie k pozitívnemu, nie k diskriminačnému vymedzeniu, ktoré navrhovatelia dali.
A ešte takisto k pánovi kolegovi Viskupičovi, no, viete to motanie tých dôvodových správ, ony v princípe nemajú potom žiadny význam, ale hovoríme o výklade. Veď to právo pozná, výklad pozná aj logický výklad práva, čiže treba sa zamerať na samotnú formuláciu a možno nám trošku spôsobuje problémy, možno to bola chyba, možno je to poučenie do budúcnosti, pretože už sme zažili aj s pánom poslancom Osuským takýto problém. Keď zlúčime rozpravu k dvom návrhom, tak potom niekedy naozaj kolegyne a kolegovia nie sú schopní odlíšiť a hovoria niekto k jednej veci, niekto k druhej a častokrát potom vznikajú aj také nedorozumenia, ako napríklad keď pán poslanec Osuský chcel dať hlasovať, a pritom my sme hlasovali o niečom inom. A takisto pán podpredseda Národnej rady Figeľ hovoril o dôvode a o pozmeňovákoch, ktorý chcel dať do návrhu, ktorý podpísala skupina tuším 43 poslancov a poslankýň. Ale je to poučenie.
Každopádne ešte raz, úletom nemám na mysli a znovu zdôrazním, toto vymedzenie je pozitívne, nediskriminačné a nebráni nijako, aby sme uspokojovali potreby menšín vo všetkých tých oblastiach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani predsedajúca, ctené dámy a vážení páni, ja som presvedčený, že obidve témy si zaslúžia nielen diskusiu, ale oveľa viac pozornosti a zodpovednosti. A ani dnešným dňom a ani zajtrajším, predpokladám, vyvrcholením pri hlasovaní, ak teda budeme odhadovať nejaké časové osi, sa tieto témy neskončia. Skôr by som rád povedal, posunul do väčšieho centra záujmu, diania, pozornosti, podpory - a rád zopakujem slovo - zodpovednosti, lebo ak na niečom záleží občanom podľa prieskumov alebo ak je niečo prvou hodnotou, ktorá víťazí v prieskumoch a aj v našich mysliach a srdciach, to je rodina. A iste treba rozlišovať, čo je rodina a čo je manželstvo, ale manželstvo je naozaj jedinečný zväzok práve preto, lebo je založené na jednote, ktorá nie je inak možná. Komplementarita dvoch vytvára jednotu, ktorá inak nie je možná a ktorej ovocím je odovzdávanie života. A žiaden štát slobodný, demokratický, zodpovedný, právny štát nie je nič do vzťahu medzi dvoma osobami, súkromného vzťahu medzi dvoma osobami, tie si v slobodných pomeroch vedia regulovať rôznymi nástrojmi až po medzu, keď ide o tretiu osobu, keď ide o nového človeka. O toho slabšieho, ktorý potrebuje ochranu, podporu, starostlivosť, možno osvojenie, možno adopciu a ktorého potrebuje spoločnosť preto, aby prežila. Preto, aby prežila. To je jej vlastný záujem, doslova egoistický záujem, aby nevymreli tí, ktorí spoločnosť tvoria. Teda manželstvo je záväzok s cieľom, s cieľom založiť rodinu a riadne vychovávať deti, čo súvisí, opakujem, s prokreáciou alebo s narodením a výchovou nového človeka, jedinečného a znovu neopakovateľného, originálneho. Tak jak je každý pár v tomto zmysle originálny, tak je aj každý človek, ktorý z toho vychádza, originálnym. A preto na rozdiel od tých kolegov, ktorí to tu dávajú do rovnítka - a papier, a čo sa zmení - chcem povedať, že ak toto vedomie a takýto prístup k manželstvu bude vyhrávať alebo dominovať, tak to bude prirodzená, pozitívna, konštruktívna odpoveď pre mnohé oblasti verejného života: štátnu, regionálnu, komunálnu, pre legislatívu, rozpočty, opatrenia, dávky, to všetko, čo ovplyvňuje náš verejný život, správanie, modely a motívy a stimuly.
Pretože ak to bude naopak, že budeme manželstvo spochybňovať, relativizovať, oslabovať, doplatíme na to, dokonca aj finančne, dokonca aj na "peněží". Takže táto jednota vytvorená na rozmanitosti, na komplementarite dvoch, dvoch - nie troch, nie desiatich - je unikum, je to, to prirodzené, čo sprevádza civilizáciu, a preto to zadefinovať, podporiť, chrániť je potrebné v našom vlastnom záujme. Je to výhodné pre tých, ktorých sa to priamo týka, i pre všetkých, ktorých sa to nepriamo týka. To je výhodné aj pre štát ako organizáciu spoločnosti.
Priatelia, ja to hovorím preto, lebo tieto vety tam nie sú ani navyše navrhované, teda že manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou tak, ako to odhlasoval ústavnoprávny výbor, nemusia byť číslovky, ale vzťah medzi mužom a ženou a Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru, je povinnosť každého štátneho orgánu alebo orgánu verejnej moci, aby podľa toho konal. Nie inak a nie naopak. A toto je ten rozdiel, čo bude a či bude deň po. To nezmení vzťah medzi dvoma niektorými, veď ľudia sa neberú preto, lebo v ústave je niečo napísané, ale ten, ten inštitút ak dostaneme viac do centra pozornosti a podpory, tak sa môže manželstvu a rodinám viac dariť a potrebujeme to.
Čo, čo tu zaznelo, plne súhlasím. Pani kolegyňa Vášáryová sa pýtala na moralizátorov: "Čo robíte?" KDH sa včera ozvalo veľkou konkrétnou výzvou voči ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, aby niečo robil vo vzťahu k Veľkej Británii. My si to nielen všímame, ale aj navrhujeme konkrétne kroky, a to len odpovedám na to, že či niečo robíme, alebo moralizujeme. Nemoralizujeme, naopak, naopak. To, čo sa týka manželstva platilo a platí, akurát slovenská ústava to neobsahuje, pretože pred 20 rokmi to ani nebola téma. A dnes je to už taká téma, že začína vyvolávať emócie. A sú štáty, ktoré to myslia inak, ukotvia inak a potom od nás požadujú, aby sme to tak isto buď definovali, alebo uznávali.
Keď som začínal v parlamentne, ešte to bolo v starom, vždy mi to príde na um, tak som v prvej reči citoval Konfucia, starého antického čínskeho filozofa, ktorý povedal, že keď sa mení zmysel slov, býva ohrozená ľudská sloboda. Tisíce rokov presná veta, lebo je to pravda. Nám keď sa zmení zmysel slova manželstvo, bude z toho nedorozumenie, budú z toho iné zákony, bude z toho potom čo? Diskriminácia alebo nové práva, nové povinnosti. Každé právo má povinnú stránku, štát, obec, toho druhého, kto má nielen rešpektovať, ale niekedy garantovať nové právo, nového človeka. Teraz myslím tú ideologizáciu, ktorá s tým ide. Lebo to je ideológia, ktorá hovorí, že je muž, žena a iné, muž, žena a iné. V Nemecku to uzákonili minulého roku a v iných štátoch uzákonili minulého roku iné veci, a preto sme prišli s iniciatívou, ktorá tu dnes je. Neviem, či ešte treba viac diskutovať, viac analyzovať.
Pán kolega Droba, analýza súladu s právom Európskej únie, keby ste čítali parlamentné materiály, môžem vám dať aj svoj výtlačok z legislatívy, tak je tu analýza. Neviem, či to tu mám. Mám. Z nášho parlamentného, odbor legislatívy a aproximácie práva, z našej kancelárie, ktorý v závere tejto analýzy dvojstránkovej hovorí: "Keďže predmetná problematika, manželstvo, nie je v práve Európskej únie jednotne upravená a je ponechaná na vnútroštátnu úpravu jednotlivých členských štátov, stupeň zlučiteľnosti tohto návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie sa neurčuje."
Najvážnejší zmluvný dokument, ktorý sa dotýka tohto práva, je charta, Charta základných práv Európskej únie, ktorá je súčasťou novej platnej zmluvy, a v čl. 9 upravuje zaručenie práva na uzavretie manželstva a práva na založenie rodiny v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv. Pán kolega, toto je odpoveď pre vás. A keď chcete, tak ešte navyše v čl. 33 tej istej charty odsek 1 je upravená právna ekonomická a sociálna ochrana rodiny. Buď sme suverénni, alebo nie, a ak sme, tak to berme ako vlastnú nielen slobodu, ale i zodpovednosť za to, ako definujeme, napĺňame, chránime to, čo je dôležité. V tej dôvodovej správe, ktorú už nechcem znovu dlho spomínať, je vyjadrených niekoľko zámerov alebo dôvodov, úmyslov ústavodarcu, zákonodarcu, ktoré sú potrebné pre pochopenie.
A znovu sa vrátim k tomu, že dôležitá je rodina, ktorá vzniká manželstvom, lebo je to najvhodnejšie prostredie aj pre účely osvojenia dieťaťa, aby boli zabezpečené v čo najväčšej miere najlepšie záujmy dieťaťa. Tak ich definuje ako cieľ aj Dohovor o právach dieťaťa. Tie zásady, ktoré sú dnes v základe alebo v úvode zákona o rodine z roku 2005, sa týmto návrhom stávajú ústavnými zásadami. A podobne - bez toho, že by som porovnával - upravili svoje ústavy susedné krajiny Poľsko, Maďarsko, Litva, ktorá je o niečo ďalej, ale tiež stredoeurópska. Nedávno už tu spomínané Chorvátsko. Slovo jedinečnosť naozaj znamená, že práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z manželstva, nemožno založiť inak. Čo je iné, čo bude iné, ako by to mohlo byť, koľko iných, akých iných je potrebných na niečo iné - toto manželstvo nerieši ani tento návrh.
A nie je pravda, pán kolega Viskupič, neprítomný, že tu nebolo hodnotené, či ako to on povedal, rokované o tom, toto plénum ešte nerokovalo o registrovaných partnerstvách. No veď v 2012. roku toto plénum, v 2012. roku. A iné plénum... (Reakcia z pléna.) Rokovalo aj hlasovalo. A iné plénum v roku 2002, tak len pre pamäť, nie pre nejaké pripomienky. Preto to pripomínam, lebo nám - a nielen nám, ale veľkej väčšine ľudí - na tom záleží, nechcem teraz z toho robiť preteky nejakých odhadov, ale nakoniec tento parlament by mal reprezentovať aj verejnosť, aj ten prirodzený oprávnený záujem. To nie je proti inému, to nie je proti niečomu, to je za to, čo prirodzene platí a má platiť, a nielen ústava, ale aj zákony a inštitúcie to majú rešpektovať. Je to vo verejnom záujme, pre spoločné dobro a nehovorím prázdne slová.
Skúsme si predstaviť, naopak, ak by to malo byť proti či manželstvu, alebo rodine. A my týmto nič nediskriminujeme, neprejudikujme, ale chránime to, čo je prirodzené, to, čo je naozaj odlišné od iného usporiadania, lebo tu nejde o dvojice, tu ide o pár. Všetci v tejto sále majú na nohách ľavú i pravú topánku. Lebo to je pár, tak sa dobre chodí, tak ide človek životom za cieľom. (Reakcia z pléna.) Pár, pár. Nech sa páči, skúste mi povedať iný príklad jednoty, ktorá sa vyrovná tomu, čo znamená pár. Nie kusy, nie čísla, nie kvantita, ale nenahraditeľný jedinečný zväzok. (Reakcia z pléna.) Oj, oj, pán Poliačik. (Reakcia z pléna.)
Dovoľte mi povedať niekoľko súvislostí k justícii, pretože pre mnohých je to, to dôležitejšie, to ťažšie, to zložitejšie. Tu môže byť modelov veľa a aj býva. Je to mozaika, ktorú môžeme vidieť v slobodnom alebo demokratickom svete. Neexistuje jeden jedinečný prístup a ten slovenský sa rodil ako náš autonómny alebo čiastočne zdedený z Československa, formujeme si ho. Aj funguje, aj nefunguje. Je to považujem za veľkú výzvu. Veľká väčšina občanov je nespokojná so stavom súdnictva, je kritizované nielen investormi, podnikateľmi, ale aj európskymi inštitúciami, vymožiteľnosť práva súvisí so stavom súdnictva a hlavne prvá povinnosť štátu, štátnej moci je bezpečnosť a spravodlivosť. Jedno aj druhé je pre občanov potrebné, lebo ak nie, lebo ak nie, tak sa buď chytajú vlastných nástrojov pre bezpečnosť a spravodlivosť, alebo unikajú do ľahostajnosti, prípadne do cudziny. Preto viac spravodlivosti a viac solidarity, ktorú si dovolím spojiť rodinnou a prorodinnou klímou a legislatívou, je aj naša zodpovednosť.
My sme k téme jednej i druhej pristúpili iniciatívne a hovorím to aj s vedomím toho, že mnohé zámery podobné, totožné, povedal by som, skoro až skopírované, sa spájajú s obdobím predchádzajúcej krátkej vlády Ivety Radičovej a so súčasným obdobím. Prečo sme to nedosiahli skôr, tak to by bolo na politickú debatu, ale pre KDH to bolo a zostáva výzvou. Mali sme aj odvahu - a chcem vám povedať, že máme aj rozvahu - hľadať nástroje, ktoré budú účinné, nebudú zneužiteľné, aj keď absolútna istota v ľudskej spoločnosti v tomto zmysle neexistuje. Ale treba eliminovať priestor pre zneužívanie moci. Dnešný stav využívania alebo aplikácie súdnej moci nie je dobrý. A nerobiť nič je v tomto zmysle to najhoršie. Robiť to, čo je potrebné a zodpovedné a znovu sa vrátim k predchádzajúcej koalícii, ale aj k tejto dohode, dáva rozum alebo na tom sa, myslím, že zhodneme. Možno na detailoch budeme polemizovať, ale to, čo sme aj požadovali, je v návrhu. Je to oddelenie dvoch koncentrovaných spojených silných funkcií šéfov Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Je to aj vyčlenenie predsedu súdnej, teda predsedu Najvyššieho súdu ako najvyššieho vo výkone súdnej moci zo Súdnej rady. Chcem predniesť k tomu pozmeňovací návrh.
Je to aj obmedzenie trestnoprávnej imunity, tak ako sme to urobili po dlhých, dlhých rokoch úsilia na sebe samých, na parlamente, na iných ústavných činiteľoch. No a, samozrejme, je to aj téma preverovania spôsobilosti. Nie sú to klasické previerky, to preverovanie sudcovskej spôsobilosti je o tom, aby pre sudcov a, samozrejme, budúcich sudcov, teda kandidátov dnešných morálny štandard a integrita boli realitou, nie teóriou, nie snáď nádejou, a to pre náležitý a zodpovedný výkon vplyvnej funkcie. Toto preverovanie spôsobilosti má potvrdiť, že takýto človek nie je závislý alebo zásadne ovplyvniteľný z dôvodov, ako je finančná situácia, závislosť na alkoholických alebo iných návykových látkach, prijímanie neoprávnených platieb alebo pôžitkov, darov, majetkové pomery, finančné, obchodné alebo iné vzťahy so závadovými osobami, alebo, alebo korupčné správanie.
Verte, tých obáv alebo apelov je veľa a často sú skôr nekonštruktívne alebo falošné, lebo súdnictvo, tak ako sa dnes samo spravovalo, sa dostalo do situácie, keď vyše 70 % ľudí súdnictvu nedôveruje, vymožiteľnosť práva je slabinou Slovenskej republiky aj vnútroštátne, aj medzinárodne, a preto prijať účinné opatrenia, aj v nádeji, ale aj v presvedčení, že to pomôže, je naša zodpovednosť.
My sme rokovali aj predtým, aj teraz, boli rôzne stretnutia aj na pôde ústavnoprávneho výboru, nakoniec aj na tomto pléne o zmenách. Väčšinu z nich zahrnul základ zo stanoviska, ktoré bolo prednesené z ústavnoprávneho výboru, a potom pánom kolegom poslancom Kaníkom. Ja si dovolím predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý oproti tomuto poslednému, teda poslednému v zmysle súdnictva z piatka prednesenému Ľudovítom Kaníkom upravuje Súdnu radu o fakt, že ak dnes je jeho členom predseda Najvyššieho súdu, tak jeho mandát dobehne ex offo, ex officio a po ukončení tohto mandátu si sudcovia zvolia 9 členov, nie 8 plus ex offo predsedu Najvyššieho súdu. Myslím si, že je to správne, ešte viac to vytvára priestor pre voľby, nie pre predurčenie zostavy Súdnej rady zo strany sudcov, pričom ten nesudcovský stav je definovaný ako tri - tri - tri, teda traja členovia od Národnej rady, traja od prezidenta, traja za vládu alebo s nomináciou z vlády Slovenskej republiky.
Dovoľte mi predniesť, keďže je to aj z rokovacieho poriadku nevyhnutnosť, znenie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, teda tlač 921.
Prvý legislatívny bod. V čl. I bod 8 znie:
"8. Článok 141a vrátane nadpisu znie:
Čl. 141a
Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky zo svojich členov. Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú
a) deviati sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,
b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,
c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,
d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
(2) Za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.
(3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
(4) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
(5) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí
a) zabezpečovať plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva,
b) prijímať stanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne,
c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,
d) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
e) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,
f) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
g) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov,
h) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu a predkladať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu súdov,
i) dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu,
j) vydávať zásady sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy,
k) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.
(6) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
(7) Činnosť Súdnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje jej predseda.
(8) Predseda Súdnej rady Slovenskej republiky môže predložiť Ústavnému súdu návrh na začatie konania vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva.
(9) Súdna rada Slovenskej republiky prijíma stanovisko podľa odseku 5 písm. b) na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia kandidáta na vymenovanie za sudcu. Podrobnosti ustanoví zákon.
(10) O strate predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne počas výkonu funkcie sudcu, rozhoduje disciplinárny senát, ustanovenia čl. 154d ods. 1 až 3 tým nie sú dotknuté.
(11) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o zastupovaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy, ako aj o spôsobe dohliadania, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas výkonu funkcie, ustanoví zákon."
Druhý legislatívny bod.
V čl. I bod 11 znie:
11. Za čl. 154c sa vkladá čl. 154d, ktorý znie:
"Čl. 154d
(1) Predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014. O prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa prvej vety sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014 rozhoduje na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. Podrobnosti o rozhodovaní Súdnej rady Slovenskej republiky o prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne vrátane spôsobu vyjadrenia sudcu k podkladom, ustanoví zákon.
(2) Proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 možno podať sťažnosť, o ktorej rozhodne Ústavný súd, podrobnosti ustanoví zákon.
(3) Ak sudca ustanovený do funkcie pred 1. septembrom 2014 nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, podľa právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky, podľa odseku 1 alebo podľa právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa odseku 2 zamietol, Súdna rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi odvolať sudcu. Nesplnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, je dôvodom na odvolanie sudcu.
(4) Funkcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky ustanoveného podľa doterajších predpisov zaniká dňom nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona. Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je členom Súdnej rady Slovenskej republiky do skončenia funkčného obdobia tých členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorí boli zvolení sudcami Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov.
(5) Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky zvolení sudcami Slovenskej republiky, zvolení Národnou radou Slovenskej republiky, vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky a vymenovaní vládou Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov sa považujú za členov Súdnej rady Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona, na ich členstvo sa vzťahujú doterajšie predpisy."
Dámy a páni, ja som presvedčený, že základ odpovede na viaceré otázky je tu, pretože v spolupráci a so zameraním, tak ako o tom som naznačil vo vyjadrení predtým, k spolupráci Národného bezpečnostného úradu, k činnosti Súdnej rady a ňou zriadených disciplinárnych senátov, je rozhodnutie alebo stanovisko v tomto prípade, presnejšie povedané, veľmi dôležitým výsledkom preverovania, voči ktorému sa možno, samozrejme, odvolať, o ktorom rozhoduje plénum Ústavného súdu ako celok. A poslednou inštanciou, čo je tiež dôležité vzhľadom na jedinečnú kompetenciu prezidenta republiky menovať a odvolávať sudcov, je znovu hlava štátu.
Opakujem, ideálny jeden univerzálny európsky alebo stredoeurópsky model pre nezávislé a efektívne súdnictvo neexistuje. Ten slovenský je náš, dá sa vylepšovať, ale rozhodujúci budú ľudia, ktorí ho budú riadiť, napĺňať, implementovať. Ako vodič v aute, darmo tam dáme ABS alebo nové prvky, on môže bezpečne jazdiť alebo aj ohrozovať ľudí podľa toho, aký bude. Je treba vytvárať prostredia, aby bolo aj viac svetla, aj vyššie a presnejšie kritéria na tých, ktorí sudcami budú, ale aj na tých, ktorí sudcami sú. Tí, ktorí k tomu chcú pomôcť, sú, hovorím politicky, vítaní, ale my sme presvedčení, že toto bola dôležitá agenda aj v predchádzajúcich rokoch, aj teraz. My nemôžeme zasiahnuť do výkonu, ale môžeme zasiahnuť do fungovania súdnictva. Toto je zodpovednosť ústavodarného zboru a my chceme túto zodpovednosť napĺňať seriózne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán kolega, ďakujem veľmi pekne, že sme sa dočkali po prvýkrát obhajoby tej podstatnejšej, pre mňa podstatnejšej časti navrhovanej zmeny ústavy a to je, to sú zmeny v justícii, takže k tomu sa určite vyjadria fundovanejšie moji kolegovia, ja sa do tejto témy púšťať nebudem, ale každopádne oceňujem, že prišlo obsiahle vysvetlenie. Ďakujem.
Čo sa týka druhej veci, poviem k tomu ešte viac vo svojom ústnom príspevku do rozpravy, ale obávam sa, že touto zmenou a nechtiac, viem, že nechtiac ste ma naviedli na to práve svojím nešťastným príkladom o tom, že každý máme dve topánky, ľavú a pravú. Nechtiac povyšujete nejaký jeden stav v ústave nad..., ako keby ste hovorili v podstate, ja tú paralelu dotiahnem ešte, ešte ďalej, ako keby ste hovorili o tom, že zdravý, vzdelaný človek s dvomi rukami a s dvomi nohami, je ten správny etalón toho, akoby mal vyzerať člen našej spoločnosti, ale jedným dychom musím povedať, že zabúdate na tých, ktorí nemajú toľko šťastia, že tie dve ruky a dve nohy majú, viete. Čiže vy tuná staviate na piedestál nejaký stav, ktorý, súhlasím, že je ideálny, ale zároveň robíte občanov druhej kategórie z ľudí, ktorí sú nezosobášení, ovdoveli, nebodaj sú toho istého pohlavia a žijú vo vzťahu.
Toto ste si vôbec neuvedomili a toto spôsobujete.
Ďakujem.

Ďakujem, tiež oceňujem dokonca pozmeňujúci návrh v tej druhej časti podľa mňa nespojiteľných vecí a podrobne si ho prečítam a plánujem ešte vystúpiť v rozprave. No a naozaj mňa to až teda troška zdvihlo zo stoličky, tá metafora sa naozaj nepodarila. Podľa mňa by znieslo reakciu, či ak predseda Kresťanskodemokratického hnutia v rozprave si vyberie zo všetkých možných analógii jednu a hovorí o ľuďoch a ideálnom stave, keď niekto má ľavú a pravú nohu a toto je to, čo si predstavuje spoločnosť, a nič ideálnejšie neexistuje, no ale zabúdate, pán kolega, na to, že sú vis major situácie, kedy niekto príde o jednu nohu alebo nemá obidve, alebo sa tak narodí, alebo má len cukrovku, ktorá ho o jednu končatinu pripraví, a my zákonodarci a ústavodarci, ktorí prijímajú všeobecné normy, všeobecné platné normy na celú spoločnosť, by sme mali veľmi opatrne a veľmi uvážlivo hľadať metafory pri tom, akým spôsobom chceme upraviť niečo a upraviť ústavou asi najrigidnejším spôsobom, ako sa v našej legislatíve upraviť dá, práve takú tému, ako je rodinná téma a ako vy si predstavujete ideál. Proste spoločnosť a ľudské osudy sa nedajú zhrnúť do kategórie 01, nemôžme sa pozerať iba na väčšinu a iba na náš nami predstavovaný a projektovaný ideálny stav, ale práve spoločnosť a jej význam sa meria tým, ako sa správame k menšinám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, no ja by som si vedel k tomu pozmeňovaciemu návrhu, lebo on je vlastne úplne totožný s návrhom pána poslanca Kaníka, len s tou zmenou zloženia Súdnej rady. Je to už tretí návrh zloženia Súdnej rady. Prvý bol v tom pôvodnom návrhu, kde ste odnímali prezidentovi kompetenciu. Spomínali ste, že to nikto nenamietal v prvom čítaní, lebo sa nevedelo, kto bude prezidentom. Nie je to pravda. Samozrejme, že nie je to pravda. Od začiatku to bol proste zlý návrh, neviem, kto ho vymyslel, ale vymyslel ho proste veľmi zle.
Druhá ale poznámka je k tomuto. Neviem, či si...
Po prvé stále tu nezaznelo, ako budú tie previerky prebiehať a podľa čoho bude Súdna rada hlasovať. To znamená, že keď je sporná informácia, čo. Podľa sympatií? Budem o tom stále hovoriť, lebo nikto v tomto parlamente nevysvetlil z navrhovateľov, aký bude proces a podmienky pre rozhodovanie Súdnej rady. Lebo tie previerky sú väčšinou sporné informácie, ktoré sa nachádzajú v materiáloch zozbieraných NBÚ.
Ale druhá vážnejšia vec, ktorú si možno kolegovia neuvedomujú, tak na ňu upozorňujem. Vy hovoríte o tom, že to bude vlastne prieskum Súdnou radou, Ústavným súdom, prezidentom a, samozrejme, bez akýchkoľvek kritérií, musím povedať. Ale to sú len tie prvé celoplošné previerky. Ďalej bude sudcovskú spôsobilosť na základe podkladov NBÚ kontinuálne do konca výkonu sudcovského mandátu skúmať disciplinárny senát kreovaný Súdnou radou, voči ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok na Ústavný súd a ktorého rozhodnutie nie je preskúmateľné ani prezidentom. Prezident má povinnosť v takomto prípade sudcu odvolať. Čiže tá, celá tá kontinuálna časť preverovania spôsobilosti bude len v rukách disciplinárneho senátu kreovaného Súdnou radou. Ani Ústavného súdu, ani prezidenta.
Si to, prosím vás, pozrite.

Ďakujem pekne. Ja sa tiež vyjadrím k tej prvej časti vášho diskusného príspevku. Ja som si vždy myslela, že viera ako taká je všeobjímajúca a že tí skutočne veriaci ľudia sú, sú veľmi tolerantní ľudia, a dnes vlastne som tu celý deň svedkom úplného opaku, pretože vy tu skutočne vytvárate takú kategóriu nejakých nadobčanov a neviem, ako kde beriete to právo, uzurpovať si teda to právo, ukázať prstom na toho, že kto je tým nadobčanom a kto už nie, kto je menejcenný. Naozaj myslím si, že to, čo ste poukázali na tie, na ten pár topánok, tak mi príde v skutku nefér, ale krásne to dokresľuje tú situáciu dnešného dňa, že teda naozaj ste si uzurpovali právo povedať, že kto je ten superobčan v tejto krajine, tá, tá nádej a všetci tí ostatní sú ako keby menejcenní. A ja mnohých z tých kolegov, čo tu dnes vystupovali považujem skutočne za farizejov, pretože celý deň hovoríte o manželstve a o tom, ako len manželstvo je jedinečné a trvalé.
Ja by som sa chcela opýtať všetkých tých manželiek, že aké je to žiť v takom požehnanom zväzku, keď sa k ním vracajú napríklad tackajúci opití manželia deň čo deň z práce, napr. aj z Národnej rady, a čo sa pre nich zmení dňom, keď dáte ochranu manželstva do ústavy, pretože v takýchto extrémnych prípadoch to, čo vy považujete za požehnaný zväzok, ja volám, že spackaný život.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by... mňa upútalo na vašom vystúpení, ako ste spomínali, že ak zmenia význam slova, to znamená, čo pod ním rozumieme, že to je veľká, veľké zlo. Náš kolega Braňo Škripek keď prišiel do parlamentu, v prvom svojom vystúpení povedal, že v politike dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov. K vykrádaniu obsahu významu slov. A to je to veľké zlo, ktoré ja tu cítim aj v našej politike možnože slovenskej, a pomenoval to presne.
Samozrejme, pred dvadsiatimi rokmi nebolo, hovorím, že náš národ nebol pripravený na to, aké veľké tlaky z každej strany naňho môžu prísť a, samozrejme, že život ukazuje, že musíme sa aj venovať ústave. Ja som, samozrejme, tiež za rodinu a za manželstvo a myslím si, že na čom inom, ak nie na rodine a manželstve sa má stavať tento náš slovenský národ.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nevkladajte mi do úst alebo myšlienok to, čo tam nie je, pretože som hovoril o tom, že dvojica nerovná sa automaticky pár. Pár vytvára jednotu, ktorá je založená na komplementarite a nedá sa vymyslieť inak, ak to nie je komplementárne, a manželstvo nemá za cieľ len spolužitie dvoch, ale aj prokreáciu. Odovzdávanie života. Prvá hodnota, o ktorej má zmysel polemizovať, je hodnota, je, je život. Samozrejme, nie sme jeho pánmi, ale správcami sme. A aké to prostredie vytvárame pre tých, ktorí by mali byť nositeľmi a kolískou života, teda rodina, je tiež zodpovednosť tých, ktorí majú moc, ale nenahradí to vernosť, slušnosť, vytrvalosť. Toto ani mi nevkladajte do, do mysle, skôr naopak chcem povedať, že toto je osobná zodpovednosť každého, koho sa to priamo týka, ale zároveň, že podpora manželstva a rodiny je vec, ktorá si zaslúži nielen verejnú podporu, ale pozornosť, pretože je dobrom pre všetkých, pre všetkých. A ani nepolemizujme o tom, že či deti narodené z manželstva alebo mimo manželstva majú mať iný status. Nie, naopak. Rovno, rovnosť a ochrana, ktorú aj garantuje Slovenská ústava, mali by oveľa silnejšie podporovať aj viaceré mnohé potrebné opatrenia.
A čo sa týka tých previerok, ja som spomenul sústavu krokov od NBÚ, ktoré nie je voluntaristickým orgánom, pán kolega, ktorého preverovanie chcete skôr vy navrhnúť, rozhodnutie disciplinárneho senátu, stanovisko prijíma Súdna rada, odvolať sa je možné na plénum Ústavného súdu a potom prezident... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)