35. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi Hraškovi za takto hodenú rukavicu. Rád by som iba pripomenul, že nám pri tomto zákone došlo vyše 270 pripomienok, či už z pohľadu spoločenstiev vlastníkov bytov, spoločenstiev stavebných bytových družstiev alebo aj samotných občanov, pričom väčšina týchto pripomienok bola pozitívna, ale indikuje to to, že ten zákon si možno bude vyžadovať širšiu diskusiu ako len diskusiu na samotnom poslaneckom fóre.
Takže týmto by som vás chcel, milí kolegovia, veľmi pekne vyzvať, aby, ak máte niečo, čo tomuto zákonu môže pomôcť a môže samozrejme aj zlepšiť život ľudí bývajúcich v bytových domoch a nakladanie so samotným fondom údržby a opráv a používania všetkého, čo s rekonštrukciami a obnovami bytových domov súvisí, aby ste sa k tejto iniciatíve pridali a možnože aj po dlhej čase, po dlhom čase môže byť tento zákon, keďže nebol pomerne dlhú dobu novelizovaný, reálnym prínosom pre život ľudí v bytových a nebytových objektoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hraško, taktiež chcem poďakovať za korektné vystúpenie. Samozrejme, nebránime sa tomu a určite budeme k tomu spoločne sedieť a hľadať riešenia, ktoré tento zákon urobia ešte lepším. Navrhnuté vaše riešenie, pán poslanec, čo ste spomínali, je zaujímavé, aj vaše ďalšie podnety, o ktorých sme už spolu hovorili. Tak myslím si, že určite bude to aj zaujímavá spolupráca, ktorej sa v druhom čítaní teda samozrejme nebránime a vítame ju.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som taktiež v krátkosti vystúpil k tomuto návrhu zákona. Je to zákon, ktorý je ako právna norma, ktorá v podstate je veľmi široká a už dlho existujúca, zákon, ktorý sa dotýka stoviek tisíc obyvateľov na území Slovenskej republiky. Tento zákon vzhľadom na to, že v podstate už dlho nemal žiadnu komplexnú novelu, obsahuje viacero nedostatkov a legislatívnych dier, ktoré zneužívajú niektoré skupiny, ktoré, dá sa povedať, sa priživujú práve na správcovských niektorých spoločnostiach alebo na biznise pri správe bytov a nebytových priestorov. Práve preto chcem otvoriť aj problematiku, na ktorú sa budeme sústreďovať aj v tomto zákone práve v druhom čítaní, kde prišli viaceré pripomienky z odbornej verejnosti, ale aj od občanov. Dokonca kontaktovali nás viacerí autori komentárov k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a odborníci, ale aj bežní občania, ktorí poukázali na viaceré problémy.
Chcem poukázať na dva vypuklé problémy, ktoré sa objavujú. Jeden z nich už riešime priamo v tomto návrhu zákona. A to je prípad, kedy spoločenstvo alebo teda vlastníci bytov a nebytových priestorov sa stretnú na spoločnej schôdzi, schvália si nejakého dodávateľa povedzme na opravu strechy a urobia teda výberové konania, schvália aj na to financie, povedzme 100 000 eur, oznámia správcovi vybratého dodávateľa, no a sú v tom, že v podstate tak áno, schválil sa najlacnejší dodávateľ, ktorý tú strechu opraví za tú vybratú sumu, teda za tú najnižšiu sumu. Len potom bývajú nemilo prekvapení, čo zákon práve neriešil doteraz, že správca bez vedomia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko už na to nevyžaduje súhlas schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, uzavrie dodatok s tým dodávateľom, ktorý je mnohokrát aj v tretine alebo v polovici výšky vysúťaženej sumy, a občania alebo obyvatelia toho bytového domu sa to dozvedia až potom vo zvýšených platbách. Čiže chceme tomuto zabrániť, aby aj o dodatkoch k rôznym zmluvám, ktoré proste predtým schválilo, schválila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, aby predtým samozrejme aj o týchto dodatkoch museli rozhodovať vlastníci bytov a nebytových priestorov priamo na tej schôdzi a dvojtretinovou väčšinou tak, ako je to pri schvaľovaní povedzme zmluvy, či už o oprave, dodávke nejakých tovarov alebo povedzme pri lízingu pre teda vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To je prvá oblasť.
Druhá oblasť, ktorú v našom návrhu zákona zatiaľ neriešime, v minulosti sme ju chceli riešiť, ale v podstate zatiaľ sme ju nedali, budeme to riešiť až v druhom čítaní. Prišli nám na to viaceré odborné pripomienky od aj autora komentára k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. A to je problém výšky platieb do fondu opráv alebo do fondu prevádzky, údržby a opráv ako takého. Sú tu dva extrémy.
Jeden extrém je, že príspevok do fondu opráv je schválený na schôdzi neúmerne nízko, povedzme vo výške euro mesačne, alebo desať eur mesačne, čím sa znemožňuje v bytovom dome vykonávanie ďalších opráv a samozrejme zabezpečenia bezpečného fungovania spoločných častí toho bytového domu, ako sú napríklad výťahy.
Na druhej strane je tu zase extrém, ktorý sa objavil hlavne, objavil hlavne, alebo objavuje sa hlavne v krajských mestách a v hlavnom meste. Je to špekulácia, kedy v podstate na stretnutí vlastníkov alebo na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov väčšinou hodinu po oficiálnom zvolaní, kedy nebola teda tá schôdza uznášaniaschopná, tak na hodinu, teda o hodinu neskôr sa opakuje, kde už je znížené kvórum, a nastáva situácia, že je schválený príspevok do fondu opráv v neúmernej výške. Mnohokrát je to 1000 alebo 1500 euro mesačne, čím sa spôsobí fakt, že i keď netreba robiť také opravy v tom bytovom dome, tento neúmerne vysoký príspevok, schválený príspevok do fondu opráv dostáva do nevýhody dôchodcov, ktorí v podstate sú takto potom povinní platiť vysoký príspevok, ktorý mnohokrát z toho dôchodku nemajú šancu zaplatiť. Vzniká tak umelo dlh na fonde prevádzky, údržby a opráv a na základe tohto umelo vzniknutého dlhu sú potom správcami dávané na, do dražieb byty týchto dôchodcov, ktorí nemali šancu toto splácať alebo platiť takéto vysoké príspevky, a týmto spôsobom sú umelo pripravovaní dôchodcovia, ale aj bežní občania o byty v tých bytových domoch cez to, že potom sa vydražia, nakoľko majú nedoplatky na fonde prevádzky, údržby a opráv. Samozrejme, chceme aj na toto reflektovať a hľadať v zákone stanovenie primeranej miery mesačných príspevkov alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv tak, aby na jednej strane sa zabezpečila obnova toho bytového domu a opravy spoločných častí primerane, na druhej strane zasa, aby najslabšia časť našich občanov alebo sociálne slabí občania neboli umelo určitými skupinami pripravovaní o byty alebo nebytové priestory.
Toľko v podstate z mojej strany. Samozrejme, budeme sa zaoberať aj ďalšími pripomienkami, ktoré nám boli doručené v podstate v priebehu tohto obdobia, kým sme sa dostali do prvého čítania. A taktiež nebránime sa spolupráci a námetom aj ďalších kolegov, ktorí budú mať a ktorí nám to už avizovali.
Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel nadviazať na slová pána poslanca Martvoňa a vyzdvihnúť taký občiansko-participačný a sociálny rozmer tohto zákona, kde v prvom rozmere chceme poukázať a docieliť to, aby mali samotní vlastníci bytov väčšiu možnosť kontroly nad tým, čo sa v ich bytových domoch deje, aby boli viac vtiahnutí do rozhodovania o tom, ako sa používajú ich peniaze a aby sa nestalo to, že si správcovia bytových domov budú za veľmi pochybných okolností rekonštruovať, obnovovať a sanovať opravy, ktoré možno majú inú hodnotu a možnože nie sú v danom čase a v danom priestore v bytových domoch potrebné. Samozrejme, netýka sa to všetkých bytových domov, ale existujú aj také prípady a 180 pripomienok, ktoré od občanov došlo, to len indikuje.
A na strane druhej je to, ako už povedal pán poslanec Martvoň, je síce problematika samotného, samotnej tvorby fondu údržby a opráv, kedy sa stalo konkrétne v krajskom meste v Košiciach, že v bytovke, v ktorej bolo päť bytových jednotiek, z toho tri boli vo vlastníctve jednej osoby a zvyšné dve boli vo vlastníctve osôb v dôchodkovom veku, sa stalo to, že na členskej schôdzi bola schválená, bol schválený príspevok do fondu opráv vo výške 1500 eur mesačne, čo spôsobilo faktickú nemožnosť týchto zvyšných dvoch rodín podieľať sa na tvorbe fondu opráv a následne došlo k exekúcii a teda k predaji, a teda k predaju a k exekúcii ich bytov formou dobrovoľnej dražby vzhľadom k tomu, že ten nedoplatok na byte a na fonde vznikol, sa dostal do obludných rozmerov. Takže aj takýmto cieľom chceme pomôcť tým ľuďom, ktorých sa toto týka. A pevne verím, že aj v spolupráci s vami docielime to, že aj vo vašich bytoch, aj vo vašich domoch budete vedieť, čo sa deje a ako sa s vašimi peniazmi nakladá.
Ďakujem pekne.

Je naozaj správne a potrebné spresniť znenie zákona, aby vlastníci bytov pri stanovovaní výšky preddavku na fond, prevádzku, údržbu a opráv mali povinnosť zo zákona zohľadňovať mieru využívania spoločných priestorov a častí a výšku preddavku tak stanovovať naozaj diferencovane. Schválením tejto zmeny v § 10 odstránime možnosť špekulácií pri stanovovaní výšky preddavku a vyriešime veľké množstvo sťažností v praxi, s ktorými sa naozaj stretávame.

Ďakujem. Ja oceňujem tento návrh novely, lebo skutočne je v prospech ľudí a ich problémov. Vieme, že Slovensko je vo zvláštnej situácii, keď asi 400 000 ľudí dostalo svoje družstevné a štátne byty proste za málo peňazí do svojho vlastníctva. Tým vznikla situácia, že až 90 % ľudí na Slovensku býva vo vlastných domoch alebo bytoch a z toho 80 % má tieto vlastníctva bez úveru. Takže sme na druhom mieste v Európe. Na druhej strane každý majiteľ je, je v dileme, či si robí sám údržbu, alebo skupina ľudí, alebo istú správcovskú spoločnosť, ktorá sľubuje, že to bude robiť. Aj jedna, aj druhá cesta má svoje problémy a ťažko povedať, ktorá je lepšia. Určite keď to necháme na správcovskú spoločnosť, tak je tam určitý monopol, netransparentnosť a tí vlastníci často potom ťahajú za kratší koniec a veľmi často sa aj poslancom sťažujú, píšu, hovoria o svojich problémoch a ťažko je tam tie uzly všetky rozmotávať, no.
Oceňujem, že nová táto úprava by urobila poriadok aj do fondov ich používania, aj určitý poriadok do celého tohto systému. Iste v druhom kole by sa ešte dalo všeličo vylepšiť a určite treba o tom viac hovoriť, aby ľudia napísali svoje podnety, aby to bol zákon v prospech ľudí. A aj to je vážne a dobré, že treba zverejňovať neplatičov, ktorí si dlhodobo neplatia a využívali tieto možnosti, tak treba ich zverejňovať a aj postihovať, keď je to naozaj dokázané. A proste je to vážna chyba tých, ktorí neplatia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým kolegom za konštruktívne vystúpenie. Chcel by som ešte zareagovať na pána poslanca Mikloška. Pán poslanec, plne s vami súhlasím. Mnohokrát našim občanom v Slovenskej republike nezostalo už nič iné, iba ten byt, ktorý majú už splatený, dlhé roky ho splácali a majú to jediné vlastníctvo, ktoré majú, nejakej nehnuteľnosti. A našou úlohou, myslím si, všetkých tu v parlamente, je prispieť k tomu, aby to málo, čo mnohí naši občania majú, a to je vlastný byt, ktorý, po ktorom teda mnohé roky a dlhé roky túžili a splácali si ho, aby oň potom neprišli cez pochybné aktivity niektorých skupín alebo niektorých správcovských spoločností. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť prakticky naraz alebo hneď prvé dva zákony a vysvetlím aj prečo o chvíľu. Ale dovoľte mi najmä uviesť na úvod pár slov o tom, prečo tento balík predkladáme. Tento balík nepredkladám ja sám, predkladám ho v spolupráci s viacerými kolegami, predkladám ho v spolupráci s pánom poslancom Poliačikom, s pani poslankyňou Janou Žitňanskou, s pánom poslancom Froncom, aj s pánom poslancom Érsekom. Je to balík deviatich zákonov, ktoré sa snažia pomôcť uplatneniu mladých ľudí v praxi a prechodu zo školy do praxe. Snažili sme sa naozaj identifikovať deväť typov opatrení, ktoré by mohli konkrétne pomôcť a zlepšiť situáciu a zároveň buď by nemali žiadne rozpočtové dôsledky, alebo tie rozpočtové dôsledky by boli relatívne obmedzené, alebo by ich bolo možné hradiť zo štrukturálnych fondov. Takže snahou bolo navrhnúť balík realisticky po finančnom, po finančnej stránke Zároveň sú to veci, ktoré si myslím, že ani ideologicky by nemuseli nejaké červené zástavy a červené súkna dvíhať, a takto sme ich spolu predložili.
Ten prvý z nich je novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá sa týka absolventskej praxe. Dovoľte mi len stručne vysvetliť, o čo ide a potom aj oznámiť postoj navrhovateľov k tejto novele. Ide o to, že v roku 2004 bol zriadený inštitút absolventskej praxe, ktorý sa odvtedy uplatňuje, kde zamestnávateľ si môže brať takpovediac na skúšku absolventa na niekoľko mesiacov s tým, že absolvent za to dostáva od štátu určitý príspevok na životné náklady, zamestnávateľ tým pádom má určitú formu pracovnej sily z jeho pohľadu zadarmo, absolvent má prax a zároveň síce malé, ale predsa len nejaké peniaze. A nádej je teda v tom, že ak sa zapracuje, ak sa ukáže, tak absolvent bude zamestnaný.
Voči tomuto príspevku bola dlhodobo vznášaná kritika, že okrem jeho zmysluplného využívania zo strany zamestnávateľov a absolventov,existujú aj niektorí zamestnávatelia, ktorí to zneužívajú, a to najmä takým spôsobom, že berú absolventov jedného za druhým v podstate na určité práce a nemajú skutočný záujem nikoho z nich neskôr zamestnať. S týmto zdôvodnením sa minulý rok zákonom č. 96/2013 Z. z. zrušila, zrušila nárokovateľnosť tohto príspevku a došlo aj k jeho významnému obmedzeniu.
Myslíme si ako predkladatelia, že v tomto prípade došlo naozaj, by som povedal, v reakcii na problémy v praxi k nadštandardnej a možno aj nadmernej reakcii, pretože samozrejme tento typ zneužívania, s tým nesúhlasíme ani my, ale zároveň si myslíme, že tu došlo až k prílišnému obmedzeniu, čo najmä vzhľadom na situáciu absolventov na trhu práce nie je želateľné.
Preto sme navrhli, preto sme navrhli iné riešenie. A to riešenie bolo, aby sa vrátila nárokovateľnosť tohto príspevku na absolventskú prax, ale len v určitom prípade. A ten prípad by bol taký, že nárokovateľnosť by sa týkala len tých zamestnávateľov, ktorí aspoň časť absolventov, ktorých si takto vyskúšajú, aj neskôr zamestnajú. Konkrétne ide o to, aby aspoň každého tretieho absolventa zamestnávateľ následne naozaj zamestnal. To znamená, že bude si môcť naďalej vybrať, bude môcť ich vyskúšať, ale nemôže jednoducho točiť absolventov bez seriózneho úmyslu zamestnávať.
Zároveň mi však dovoľte uviesť a chcem ale povedať, že ide o jediný zákon z tohto balíka, pri ktorom to platí, že my sme ako predkladatelia iniciovali rokovania so všetkými rezortmi, ktorých sa tie zákony týkajú. Stretli sme s pánom štátnym tajomníkom Ondrušom na ministerstve práce, stretli sme sa s pánom ministrom Borecom a stretli sme sa aj s pánom štátnym tajomníkom Chudobom na ministerstve školstva. A musím povedať, že vo vzťahu k tejto konkrétnej novele sme sa dočkali asi jedinej takej konštruktívnej akcie, musím povedať, ktorá spočíva v tom, že pán štátny tajomník Ondruš nám dal záväzok, že ministerstvo práce má možnosť realizovať túto zmenu aj bez zmeny zákona len svojím interným nariadením, ktorým by zaviazal úrady práce postupovať podľa tejto logiky, ale že samozrejme na to, aby bolo takéto nariadenie interné vydané, si musia ešte oni spracovať analýzu toho práve, ako sa zmenilo využívanie absolventskej praxe po zmene zákona minulý rok. Ale ak sa preukážu podľa jeho slov, teda to, že naozaj došlo k takémuto obmedzeniu, ako som spomínal, tak sú ochotní na tento krok pristúpiť.
Výmenou za to, aj tiež ako určité ústretové gesto, som sa dohodol s ostatnými predkladateľmi návrhu, že tento návrh zákona sťahujeme z rokovania. Nechcem čakať na nejaké hlasovanie, alebo na nejaké ďalšie, môžeme ho stiahnuť ihneď. Len zároveň chcel som mať možnosť vysvetliť, prečo sa tak deje, aby nedochádzalo k žiadnym otáznikom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. A dovoľte mi ospravedlniť sa na úvod pánovi poslancovi Mihálovi, ktorý bol pripravený byť spravodajcom k tomu predchádzajúcemu zákonu, a my sme ho o túto možnosť obrali a budeme mu to musieť nejako kompenzovať, ale teraz k samotnému návrhu zákona.
Tento návrh je druhým v balíku deviatich zákonov, ktoré tu dnes predkladám v mene pätice poslancov. Tento zákon sa opäť týka otázok praxe, ale už priamo na úrovni strednej školy. Ako, kolegovia, iste viete, väčšina detí alebo mladých ľudí na slovenských stredných školách chodí do škôl, ktoré majú prívlastok "odborné". To znamená, mali by to byť školy, ktoré pripravujú deti alebo žiakov nielen na ďalšiu akademickú študijnú kariéru, ale aj na prax a na schopnosť už vykonávať určité zamestnanie a povolanie. A ako také aj dnes je v zákone predpísané, že majú časť svojho štúdia absolvovať praktickou formou. To znamená, že na papieri všetko vyzerá úžasne, na papieri nie sme dokonca ďaleko od Nemecka alebo rakúskeho systému, kde teda každý žiak takéhoto odborného školstva už počas štúdia absolvuje významnú časť svojho času v praxi a tým pádom, keď skončí, dostane maturitu alebo výučný list, tak je schopný okamžite nastúpiť a byť platným členom pracovného kolektívu u svojho zamestnávateľa.
V praxi však vieme, že je to úplne inak. V praxi vieme, že zákon v skutočnosti po roku 1989, keď sa stratila monopolná štruktúra hospodárstva veľkých podnikov, proste socializmus nebol nikdy schopný, nebola nikdy schopná vláda ani ministerstvo školstva vyriešiť praktické naplnenie tejto praxe. A ten spôsob, ktorým sa vyriešil, je ten, že prax sa často realizuje priamo v školách alebo v iných typoch zariadení, ktoré teda sa nazývajú ako praktickými zariadeniami a zariadenia praktického vzdelávania, ale v skutočnosti majú od reálnej praxe dnešného života veľmi ďaleko.
Z tohto dôvodu my navrhujeme zákon, teda zmenu zákona, ktorá by ustanovila, že takáto prax musí prebehnúť u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá reálne vykonáva činnosti, na ktoré má byť prax vykonávaná. To znamená, že ak chcete, ak študujete kaderníctvo, museli by ste to robiť u kaderníka, ak strojárstvo, museli by ste robiť v strojárskom podniku. Samozrejme, že tento, takúto zmenu nie je možné presadiť okamžite, takže navrhujeme dve veci. Jednak aby takáto prax musela predstavovať v poslednom ročníku školy aspoň 25 % vyučovania, to znamená, že niečo, čo zároveň absolventom by výrazne pomohlo a zároveň nepredstavuje neznesiteľné bremeno pre školy a zamestnávateľov. A rovnako navrhujeme, aby zamestnávateľom bolo možné hradiť z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu cez zákon o službách zamestnanosti náklady dodatočné, ktoré vznikajú takouto praxou, aby aj zamestnávatelia boli motivovaní ju poskytovať.
Zároveň treba zdôrazniť, že keby aj táto zmena bola schválená, tak by nabiehala postupne, pretože by sa týkala nových prvákov a ich vzdelávacích programov. To znamená, bohužiaľ, ale v rámci realizmu asi jediné možné, nie je to, že ak by sa tento zákon schválil, tak budúci ročník maturanti alebo končiaci žiaci by už podľa neho postupovali, čo by ani nebolo možné zorganizovať, aj by to predstavovalo dosť neštandardný zásah do rozbehnutého vzdelávacieho programu. Ale aspoň noví učni, noví žiaci by sa podľa toho už orientovali a postupne by ten dôraz na skutočnú prax v systéme sa zvyšoval.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 926. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.