35. schôdza

13.5.2014 - 12.6.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

5.6.2014 o 17:50 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 16:40

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený Árpád Érsek, zdravím aj kolegov na balkóne, ja oceňujem naozaj snahu a vôľu mladých, teda relatívne mladých ľudí niečo zlepšiť. Však tu žijeme, chceme, hej? Chceme. Len mám pocit, že si musíme vždycky ráno uvedomiť, že kde žijeme. V krajine lúpežníkov a lúpežníckych lúpežníkov a až ešte expresívnejšie výrazy.
Celý tento konštrukt je v zásade dobrý, v poriadku, má chuť a vôľu niečo riešiť. A ja vám poviem, že v čom je problém, že je v zásade možno až nevykonateľný, a budem relatívne aktuálny. Tuná pani ministerka Zvolenská na túto schôdzu došla s novelou 355, kde rozširuje okruh ľudí, pod ktorých, ktorí spadajú pod pracovné zdravotné služby, všetkých študentov pri praktickom vyučovaní. To znamená, sa rozširuje okruh, z ktorých je možné prípadne niečo vydrieť, lebo vždycky ide iba o to, že niečo vydrieť, viete. A to je, ten okruh je asi vysoký, lebo však na odborné výuky chodia aj stredoškoláci, ale aj vysokoškoláci, buď sa realizuje v mieste, ako aj bolo spomenuté, v mieste vysokých škôl alebo v externom prostredí. Dovolím si tvrdiť, že akonáhle by tento rozšírený okruh prešiel, tak zaťaží školy tým, že ony budú musieť priradiť medzi, a hovoríme, je nehovorím o študentoch, ktorí študujú metalurgiu, hej, že zlievajú a idú sa do zlievarne pozrieť, ale sú to študenti, ktorí študujú na gymnáziu, ale praktická výuka je aj dajme tomu v činnosti s počítačom, z tohto pohľadu, hej? Lebo jednotka, dvojka kategória, všetko, všetko. Čiže zaťaží to rozpočet tej školy. A keby náhodou, že tí študenti, že nájdete niekoho, že by mohli ísť aj do externého prostredia, však nech niečo vidia, tak ten zamestnávateľ tiež by musel prejsť náročným procesom, ktorý, nič nie je zadarmo a keď je niečo zadarmo, treba byť podozrievavý k tomu, tak určite zaťaží toho podnikateľa.
Takže darmo vy, vážení tuná mladí ľudia s veľkou budúcnosťou, predkladáte návrhy, ktoré by mohli niečo zlepšiť z pohľadu ďalších mladých ľudí, ktorí by tiež mohli niečo zlepšiť, keď nieže kolená, či polená, jak včera pánovi Dzurindovi niekto podkladal, či od pani Radičovej, ale to sú kmene amazonských stromov, to sú obrovské, to sa nedá oblapiť, aké kmene niekto hádže, akékoľvek, baobab, hej, nenapadol ma ten, tam sa chcem ísť pozrieť, sekvojovce, hej, že proste to sú sekvojovce, ktoré tuná ľuďom hádžu pod nohy, hej. Proste je to tak. Takže darmo, musíte mať vôľu, treba s tým asi sa popasovať hlbšie.
To je jeden rozmer, prečo je v zásade nevykonateľné to, lebo každý si to rozmyslí, prečo by si trápil hlavu s tým. Pokiaľ s tým zas nebude niečo iné domotané.
Druhý rozmer je, a to chcem na to upozorniť, že na čo sme si možno my ani nespomenuli. Lebo lúpežníci, normálne to treba, treba povedať pravdu, však na čo sa hráme, normálne lúpežníci ulúpili diaľnice a cesty prvej triedy a ostatných nútia za ne platiť, čo by sme teda neboli, že to nie je tak bezprecedentné, lebo však aj inde sa platí. Ale, a to by jeden nepovedal, v Čechách sa za autobus platí o trikrát menej ako na Slovensku. A mne sa tá väzba vrátila, že deti prestávajú chodiť na školské výlety, lebo nemajú na autobus ani nieže z pohľadu nafty, samozrejme, ale ešte mýto. Že si zoberte, ja si pamätám ako decko, my sme z Oravy šli sa pozrieť na Devín, alebo sa šlo do Bojníc a musíte rátať, že tí rodičia musia plus 80 euro, a to už nehovorím, keby išli z východu, to je nejakých 120 euro, okrem toho musia dať na autobus. Lebo lúpežnícka čvarga, lúpežnícka čvarga chce za 1 kilometer jazdy školského autobusu 3,6 koruny. V Čechách chcú korunu. Tri celé šesť na koruny, keď to prepočítam, za 1 km pri dvojke emisnej triede, hej, pri tom lepšom, pri horšom ešte viac. Lúpežnícka čvarga, proste im je málo. Oni sú tak nenažraní, im je málo. Oni chcú za školský autobus za 1 km detičiek, ktoré sa vezú na Devín, 3,6 Sk, ktorí ich ešte pamätáme. Česi chcú 1 korunku, jednu českú korunku chcú za autobus. Ani nemusí byť školský, len autobus.
Takže, viete, darmo, pán kolega, budeme predkladať, že praktický výcvik, pozrieť sa. Však sa tam treba doviesť! Ja poznám, z Oravy sa chodilo s batôžkom a pešo. Môžme prípadne aj tam skončiť, možno ďaleká cesta k tomu nie je, ale predsa len je to operatívnejšie tým autobusom. Tak viete, ako pôjdete na, niekde, keď budete musieť dať lúpežníckej čvarge, ktorá sa nerozpakovala, nerozpakuje, aj ten školský, hocijaký autobus, tak to zaťaží. Takže problém je v tom.
A na to si teda, chcem upozorniť, že predložíme zajtra návrh zákona, ktorý by umožnil školskému autobusu mať úľavu. Možno to, hej, v synergii aj s týmto. Ja sa, tiež by som sa pridal ku vám, že ja tiež mám pocit, že treba niečo riešiť. Viete, si zoberte, že výnimku na platenie mýta majú autá správcu mýta. Čiže tá lúpežnícka čvarga si napíše auto, že spravuje to mýto, a vozí sa zadarmo. A bohvie, koľko takých áut majú? Priamo v tele zákona je, okrem áut, ktoré má logiku, že nemusia platiť mýto, tak autá správca mýta nemusia platiť mýto. Bohvie, koľko ich je a koľko to možno takýmto spôsobom zneužívajú?! Čiže ten, kto je schopný z autobusu vybrať 3,6 koruny za 1 km, si ešte vrazil takúto výnimku na svoje, svoje nejaké vozidlo, ktoré by sa toho týkalo.
Keby ste prípadne, vážení kolegovia, ten zákon sem príde, že, viete, kvôli tým deťom, že nech sa z toho Humenného prídu pozrieť na Devín, nech sa tie detičky z Oravy prídu pozrieť do Bojnického hradu, ako ja som chodil. A naozaj je spätná väzba, že nechodia, lebo nie sú peniaze. Nebudú chodiť ani zo strojárskeho učilišťa, ja neviem kde, nepôjdu do Volkswagenu, lebo budú musieť zaplatiť ešte 120 eur nie za, šoférovi, nie za autobus, ale lúpežníckej čvarge. Lúpežníckej čvarge musia ešte zaplatiť to.
Takže ak chceme hovoriť o vzdelaní, ak chceme hovoriť o súbore zákonov, ktoré pohnú so vzdelaním tejto krajiny, hovorme aj o tejto skutočnosti, je mimoriadne dôležitá. A bojujme za to, aby niekto nezaradil aj tie deti, ktoré sedia za počítačom a skúšajú, že "CtrlV" a neviem čo, že ešte aj tie treba zaradiť do pracovnej zdravotnej služby a treba z tej školy, z toho učilišťa ešte nejakú tú korunku predsa len vydrieť z tých verejných zdrojov. Aj to urobme! Očistíme všetok balast, poodhadzujme všetky baobaby, eukalypty a neviem čo všetko možné a začnime hovoriť o vzdelaní tých ľudí! Nerobme presne naopak, že im to hádžeme pod nohy.
Som zvedavý na ďalší zo série, ale som vám nechcel, že schladiť nadšenie. Ja vám fandím v tom, že to je dobré, keď človek cíti takú energiu, že je tu niekto, kto predkladá niečo, čo by mohlo pomôcť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.6.2014 o 16:40 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:47

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som najprv kolegovi Hlinovi poďakoval, že ma zaradil medzi mladých predkladateľov, čo mi v celku lichotí (vyslovené s pobavením), i keď asi to nebude až úplne tak pravda, no. Ale k samotnému návrhu vcelku krátko.
Viete, do roku 1966, dokonca aj študenti, vtedy sa to volalo nie gymnázium ale SVŠ-ka, teda tí, ktorí v budúcnosti, sa predpokladalo, že budú študovať na vysokých školách, a to bola príprava na vysokú školu, raz v týždni chodili do podniku na výrobnú prax a za tie tri roky súčasne získali aj výučný list v inej profesii, aby mali istú rezervu. Do roku 1966 to fungovalo. A tí, ktorí študovali učňovské odbory a podobneépraktické odbory, naozaj mali v dostatočnom rozsahu prax. A musím povedať, že keď sem prišli významné veľké firmy, napríklad Peugeot Citroën, tak súčasťou zmluvy pri ich príchode bolo aj zabezpečenie ich vzdelávania a prípravy. A oni mali špeciálne podmienky, oni sa vybavili technológiou, prístrojmi a my sme im museli dať školu. A rovnako si aj vysoko kvalifikované kádre pripravili, zase dali prístroje a pripravili si študijný odbor na vysokej škole, na Slovenskej technickej univerzite. Čiže tá starostlivosť o budúcich zamestnancov tu bola.
Žiaľbohu, na Slovensku, ja tomu nie celkom rozumiem, ale pravdou je, že aj veľké podniky a vlastne hlavne také, ktoré sa zaoberajú stavebnou činnosťou a ktorí otáčajú miliardy, miliardy, nie sú schopné a ochotné investovať doslova pár tisíc eur do budúcich svojich zamestnancov.
Preto si myslím, že tento návrh je rozumný a je dobrý v tom, že je aj návrh, aby to bolo finančné krytie celého návrhu, aby to pomohlo. Ja som presvedčený, že odbornému vzdelávaniu a takejto príprave je potrebné venovať aj primeraný priestor praxe. Pokiaľ to nebude, tak, žiaľbohu, asi tá príprava nebude taká, aká je. Čiže chcem vás požiadať vzhľadom na to, že nejde o žiaden politický zákon v tomto duchu, že by sme sa mali v niečom líšiť, o podporu toho zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.6.2014 o 16:47 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:50

Jana Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja len v krátkosti. Keď som ešte chodila na gymnázium na Vazovovu ulicu, pani profesorka dejepisu Ďurišinová vždy hovorila, že všetko so všetkým súvisí, a pán poslanec Hlina dnes predviedol, že áno. Mnohé veci aj na prvý pohľad nesúvisiace spolu súvisia. Nebudem sa dotýkať toho, čo hovoril, aj keď súhlasím s tým, čo povedal, že by sme sa mali snažiť deti podporovať nielen teda pri vzdelávaní, ale aj pri mimoškolských aktivitách. A pokiaľ ešte tu budem, tak budem podporovať jeho návrh, aby tie autobusy boli lacnejšie pre tie deti.
Možno by som len doplnila na záver, naozaj ministerstvo školstva už dva roky tvrdí, že odborné vzdelávanie alebo odborné školy sú jeho prioritou, sú akousi výkladnou skriňou. Ja sa obávam, že zatiaľ nie je sa na čo pozerať, ten výklad je prázdny, a preto ponúkame s kolegami aspoň čiastočné riešenie zlepšenia stavu nášho školstva alebo tohto segmentu nášho školstva, pretože tá prax je mimoriadne dôležitá, prax u reálnych zamestnávateľov, u ľudí, ktorí robia, ktorí pracujú, ktorí idú s dobou, ktorí majú technológie potrebné.
Je to veľmi potrebné a ja sa prihováram za to, že by sme to mohli posunúť do druhého čítania. V prípade, že máte voči tomu nejaké dielčie výhrady, tak my sme ochotní, samozrejme, návrhy vylepšovať a zdokonaľovať, ale vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis

5.6.2014 o 16:50 hod.

Mgr.

Jana Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:53

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem aj za to, že ako sa blíži piata hodina, máme rastúce obecenstvo. Takže dovoľte mi predstaviť tretí návrh z balíka deviatich zákonov, ktoré predkladáme na lepšie uplatnenie mladých ľudí. Tento zákon sa týka poskytovania informácií mladým ľuďom a ich rodičom o, by som povedal, o tom, ktoré vzdelanie a kde sa vyplatí.
O čo ide? Dnes zverejňuje Ústav informácií a prognóz školstva, teda ktorý už medzi časom bol zlúčený s inou organizáciou, ale zbiera a zverejňuje štatistiky o zamestnanosti absolventov stredných a vysokých škôl, čo však treba povedať, že je pre rozhodovanie rodičov a mladých ľudí veľmi tupý nástroj. Z toho dôvodu, že špeciálne pri vysokých školách je veľmi malý problém so zamestnanosťou absolventov, ale problém býva skôr s kvalitou zamestnanosti, teda či si nájdu miesto a ako je honorované a ako sa v ňom vedia uplatniť. To znamená, pri absolventoch vysokých škôl je údaj o zamestnanosti takmer nevýpovedný a viac vypovedá skôr o regióne. Napríklad podľa takýchto údajov Prešovská univerzita je veľmi nekvalitná, lebo má vyššiu nezamestnanosť. Osobne si myslím, že to skôr vypovedá o tom, že Prešovská univerzita vzdeláva ľudí v regióne, ktorý má vážne ekonomické problémy, a nehovorí to nič o Prešovskej univerzite. Takže na to treba dávať pozor.
Pri stredoškolských absolventoch sú tie údaje o zamestnanosti problematickejšie, teda nezamestnanosť je vyššia absolventov, ale aj tam keď sa na to pozrieme trošku s odstupom času, teda v priebehu pol až trištvrte roka po absolvovaní školy, tak výrazná väčšina stredoškolákov sa nakoniec tiež zamestná. Ale otázka je ako. A skôr majú problémy niektoré špecifické odbory. Z týchto dôvodov sa zaviedlo ešte v roku 2011 - 2012 systém, v ktorom sa vtedy pri absolventoch vysokých škôl zverejňovali na základe reálnych údajov Sociálnej poisťovne, aké sú platy absolventov rok až dva po tom, čo skončia vysokú školu, a boli tie údaje zverejňované nielen po fakultách a univerzitách, ale aj po jednotlivých odboroch. Takže každý si napríklad mohol pozrieť koľko zarábajú právnici z jednotlivých fakúlt rok až dva po absolvovaní školy, koľko zarábajú absolventi jednotlivých fakúlt alebo vysokých škôl. To znamená, že sme dostali oveľa presnejší obraz o tom, čo sa oplatí finančne. Hoci to samozrejme tiež nie je jediný spôsob ako merať zmysluplnosť napríklad vysokej školy, ale je to významný údaj.
Tie údaje boli veľmi zaujímavé v tom, že boli reálne, boli založené nielen na nejakých prieskumoch, ale na reálnych tvrdých dátach Sociálnej poisťovne a boli zaujímavé aj tým, že ukázali, že niektoré mýty, ktoré tu sú o uplatniteľnosti, sú mýty a niektoré iné veci sú, naopak, pravdivé. Napríklad to, že informatici zarábajú veľa, potvrdili aj tieto dáta, ale to, že napr. zo špičkových ekonomicko-sociálnych škôl sú vynikajúce platy, sa potvrdilo tiež napriek tomu, ako sú dneska často kritizované. Naopak z tých nekvalitných to bolo oveľa, oveľa horšie. Bohužiaľ, musím konštatovať, že od, za ostatné dva roky sa prestali tieto údaje zverejňovať a aktualizovať. To znamená, dnes verejnosť nemá tieto kľúčové údaje k dispozícii. A keďže napriek opakovaným apelom ministerstvo školstva nesfunkčnilo tento systém po tom, čo ho vyplo, tak navrhujeme, aby v zákone bola táto povinnosť stanovená. A keď už teda tento zákon predkladáme, tak sme navrhli, aby sa táto povinnosť rozšírila aj na absolventov stredných škôl, najmä stredných odborných škôl, a aby teda rodičia, nielen žiaci, nielen pri uvažovaní o vysokej škole, ale aj pri uvažovaní o strednej škole, mali informácie o tom, aké sú reálne platy absolventov toho-ktorého odboru a školy.
Samozrejme netreba tento údaj fetišizovať, ale spolu s údajmi o zamestnanosti, si myslím, že by to už predstavovalo celkom slušnú bázu rozhodovania sa na základe ekonomických faktorov. Samozrejme sú to aj veci, na základe ktorých potom štátne a verejné orgány môžu zvažovať svoje ďalšie kroky.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

5.6.2014 o 16:53 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:56

Jana Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 928. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

5.6.2014 o 16:56 hod.

Mgr.

Jana Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:02

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Pán predseda, keďže sa natiahol ten čas z rokovania a chcem šetriť aj kolegom, aby sme nenaťahovali to rokovanie, tak by som chcel v mene predkladateľov požiadať o preloženie jedného z nás, bodov programu, ktorý má poradové č. 69, tlač 998, na ďalšiu schôdzu.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

5.6.2014 o 17:02 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 17:40

Pavol Goga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktoré sa konalo 5. júna 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 113 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 113 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 113 hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných.
Zo 108 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Jána Mičovského za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie hlasovalo
za 37 poslancov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 40 poslancov.
Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zvolený Ján Mičovský.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie

5.6.2014 o 17:40 hod.

PaedDr.

Pavol Goga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 17:42

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť v mene piatich poslancov návrh novely zákona o vysokých školách. Cieľom tohto návrhu je zaviesť do praxe profesijné bakalárske programy, čo znie pomerne technicky, ale dovoľte mi vysvetliť, prečo je to pre našich mladých ľudí a ich budúcnosť pomerne zásadná vec.
V roku 2002 došlo v rámci realizácie tzv. Bolonského procesu aj na Slovensku k rozčleneniu vysokoškolského štúdia na dva stupne, bakalársky a magisterský, plus už existoval aj predtým stupeň doktorandský s tým, že tento, k tomuto rozdielu došlo aj z dôvodov ľahšieho presunu medzi školami po dokončení jednotlivých stupňov, ale najmä z toho dôvodu, aby v rámci masifikácie vysokoškolského vzdelania bolo umožnené samostatne vyštudovať bakalársky študijný odbor. Ide o to, že ak čoraz viac mladých ľudí študuje a potrebuje študovať vysokú školu, aby sa vedeli dobre uplatniť, nemá význam a v žiadnej krajine na svete neštuduje väčšina z nich alebo drvivá väčšina z nich obidva stupne, teda bakalársky a magisterský. Namiesto toho väčšina študuje bakalársky odbor a potom len malá menšina pokračuje na magisterskú úroveň.
Na Slovensku toto bolo v zákone umožnené v roku 2002 práve už spomínaným rozdelením štúdia. V praxi sa to však nikdy nenaplnilo. Aj podľa súčasných štatistík väčšina a sme v tomto, nedalo by sa povedať, že jediná, lebo v okolí sa toto stalo párkrát i nám, i ďalším, ale stredná Európa ako celok je v tomto svetový unikát, že napriek tomu, že existuje bakalárska a magisterská úroveň, väčšina študentov, ktorá začne, končí až po, väčšinou teda po piatich rokoch magisterského štúdia. To je, samozrejme, nielen drahé pre štát, je to drahé nielen pre nich samotných v čase, ktorý tomu venujú, ale je to aj neefektívne a nezmyselné, keďže veľké množstvo prác, ktoré potom tí absolventi idú vykonávať, nevyžaduje magisterské štúdium reálne, ale stačilo by aj štvorročné bakalárske štúdium.
Jeden z dôvodov, prečo to tak je, je aj to, že na Slovensku neexistujú v skutočnosti bakalárske študijné programy, alebo existujú vo veľmi malom množstve, ktoré sú orientované na prax. To znamená, že študent síce môže študovať žurnalistiku, právo, informatiku a mnoho iných študijných programov bakalárskych, ale tie ho nepripravia tak, aby mohol po tých troch rokoch byť naozaj reálne pripravený ísť do praxe, ale sú ako keby prvým stupňom toho dvojstupňového štúdia. To znamená, reálne sa v mnohých prípadoch, vo väčšine dokonca rozsekol 5-ročný program na dva, ale ucelené vzdelanie človek získava až tým druhým.
Zákon už v roku 2002 umožnil tzv. profesijné bakalárske programy, teda tie, ktoré nie sú určené na prípravu na ďalšie magisterské štúdium, ale ktoré sú určené na to, aby človek po nich mohol ísť pracovať a do praxe. Tieto programy však v praxi takmer neexistujú, nie sú ani akreditované, až na veľmi malý počet výnimiek. A to z jednoduchého dôvodu. Vysokoškolský zákon ich síce pozná ako osobitný typ bakalárskeho programu, tzv. profesijné, ale potom pre ne určuje úplne rovnaké podmienky akreditácie, garancie skúšok a všetkého ostatného ako pre bakalárske akademické programy. Inými slovami, prečo by verejná vysoká škola robila profesijné študijné programy bakalárskeho typu, ak potom bude musieť splniť úplne rovnaké podmienky najmä formálneho charakteru, a ktoré reálny profesijný bakalársky program často ani splniť nemôže. K detailom sa dostanem o chvíľku, keď vysvetlím navrhované zmeny.
Z tohto dôvodu my navrhujeme nie zaviesť nový fenomén, lebo profesijné bakalárske programy už existujú, ale navrhujeme ho sfunkčniť tým, že v zákone ustanovíme niekoľko vecí, ktoré by to reálne zaviedli do praxe.
Tá prvá z nich je, že akreditačná komisia by musela vydať osobitné akreditačné kritériá pre profesijné bakalárske programy tak, aby zohľadňovali ich špecifiká. Dnes existujú len jedny akreditačné podmienky, ktoré sú úplne rovnaké aj pre praktické, aj pre odborné. Je to ako keby, predstavte si, že by ste mali úplne rovnaké nároky na gymnázium a na učilište, nezohľadňovali by ste to, že na odbornej škole treba prax, treba prácu s určitým typom možno strojov, praktický výcvik, iné typy predmetov odborného charakteru, ale na gymnázium, naopak, treba väčší dôraz na všeobecné vzdelávanie, aj to, kto ho zabezpečuje, s akým vzdelaním, s akým vybavením. Je to, ako keby ste mali úplne rovnaké kritériá. Toto navrhujeme zmeniť.
Ďalej navrhujeme zmeniť to, aby v týchto osobitných kritériách bolo aj zavedenie spolupráce vysokej školy so zamestnávateľmi a ich účasť na vzdelávacej činnosti vysokej školy a úroveň vykonanej odbornej praxe. Inými slovami, pri týchto profesijných bakalárskych programoch bude musieť vysoká škola preukázať, ako spolupracuje so zamestnávateľmi a ako spolupracuje s praxou, aby mohla takúto akreditáciu získať. Naopak, v iných oblastiach môže mať tie pravidlá jednoduchšie.
Takisto navrhujeme, aby mohol tento faktor byť zohľadnený aj vo financovaní, tak ako pri odborných školách stredného charakteru, aby mohlo byť lepšie financovanie, napríklad prakticky náročnejšie profesijné programy, ktoré majú svoj praktický, finančne náročnejší komponent.
Navrhujeme taktiež, aby bakalársky profesijný program nemusel byť ukončený, ako je to pri normálnych bakalárskych programoch záverečnou prácou, to znamená písomným dielom, ale mohol byť ukončený aj iným dielom. To znamená napríklad počítačovým programom alebo nejakým modelom alebo niečím iným, čo vyplynie z práce toho študenta. Inými slovami, chceme, aby aj profesijný bakalársky študent musel demonštrovať to všetko, čo nadobudol, ale aby to nemusel demonštrovať 50 stranami papiera, ale niečím iným, čo ukáže jeho študijné výsledky a schopnosti.
Zároveň navrhujeme aj to, aby zloženie skúšobných komisií bolo trošku iné v tom, že tie podmienky na to, koľko musí byť docentov, profesorov alebo odborníkov z praxe sa mierne presunuli od docentov a profesorov k významným odborníkom z praxe, aj keď stále tam budú musieť byť obe skupiny. To by som chcel zdôrazniť.
To znamená, ide o pomerne ucelený návrh, ktorý sa snaží umožniť to, aby bakalárske profesijné programy sa stali z legislatívnej chiméry realitou. Máme naozaj v tejto chvíli už 12 rokov naprieč, myslím, aspoň štyrmi vládami, tento inštitút v zákone bez toho, aby sa reálne využil, a nastal čas to zmeniť. A verím, že sa to, ak nie pri tomto čítaní, tak niekedy v najbližšej budúcnosti podarí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

5.6.2014 o 17:42 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:50

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady ako zástupca výboru pre vzdelávanie vedu, mládež a šport sa vyjadrujem, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý cieľ navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Súčasne v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona, ak sa takto Národná rada uznesie, prerokovali nasledujúce výbory: výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, pani podpredsedkyňa, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

5.6.2014 o 17:50 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:53

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Chcem sa krátko vyjadriť a podporiť tento návrh. Viete, Slovenská republika je jedna krajina z dvadsiatich ôsmich, ktorá je zakladajúcou krajinou Bolonského procesu. V rámci tohto Bolonského procesu bol prijatý všeobecný princíp trojstupňového vzdelávania. To znamená prvý bakalársky, druhý magisterský, tretí doktorandský.
Chcem poznamenať, že dnes už v tomto Bolonskom procese participuje viac ako 50 krajín, a to sú aj krajiny dokonca aj mimo Európy, ale čo sa, žiaľbohu, na Slovensku stalo, že síce sme transformovali náš vzdelávací systém na trojstupňový, v skutočnosti drvivá väčšina študentov pokračuje ďalej po ukončení bakalárskeho stupňa a ukončí aj magisterský stupeň. Toto má napomôcť tomu, aby ten bakalársky stupeň mal oveľa väčšiu vážnosť a uplatniteľnosť v praxi.
Ale chcem aj iné podotknúť. Na všetkých výboroch, pokiaľ tam je minister práce, sociálnych vecí, teraz aj v minulosti som sa obracal na pánov ministrov, aby urobili jeden z dôležitých krokov, a to ten, ktorý je v ich kompetencii, ale zmenili tabuľku kvalifikačných predpokladov pre výkon povolania. A pokiaľ sa toto nestane, tak v podstate je problém, pretože neraz často sa vyžaduje magisterské vzdelanie, to znamená II. stupeň vysokoškolského vzdelávania aj tam, kde som presvedčený, že nie je potrebný. Preto pokladám za dôležitéútakúto reformu a preto si myslím, že tento návrh zákona môže pomôcť k tomu, aby sa bakalári naozaj uplatnili, a aj k tomu, aby sme nie vždy používali financie daňových poplatníkov na štúdium, ktoré nie je potrebné.
Chcem poznamenať ešte, že v anglofónnych krajinách, ktoré v oficiálnych štatistikách figurujú ďaleko pred nami, čo sa týka počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí z celkového počtu obyvateľov, u nás je to dnes po tom masívnom rozčlenení, okolo 16 percent. V severských krajinách je to vyše 40 percent, ale je pravdou, že viac ako 60 percent absolventov tam vysokoškolského štúdia sú absolventi I. stupňa bakalárskeho štúdia.
Čiže prihováram sa za to, aby sme to naozaj podporili. A je to v prospech krajiny aj v prospech rozumného nakladania s financiami daňových poplatníkov.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

5.6.2014 o 17:53 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video