35. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážená kolegyňa, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja zaujala stanovisko. Tak isto môžem povedať, že je veľmi dobré, že takýto postoj odrazu nastal, že sa konečne zmenil prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu, ale nedá mi, skutočne mi nedá, aby som spomenula samotný začiatok, ako sa formovalo školstvo, ako nadväzoval na Bolonský proces.
Pán navrhovateľ, vy ste v tom čase boli štátnym tajomníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, keď sa... (Reakcia predkladateľa.) V ďalšej, ale vy ste mali tu možnosť štyri roky meniť zákon o štátnej službe a zákon o verejnej službe potom, ktorý ste zmenili na zákon o zamestnávaní zamestnancov pri prácach vo verejnom záujme. Prečo ste v týchto zákonoch nastavili pravidlá tak, že každý jeden zamestnanec v týchto službách alebo pri prácach vo verejnom záujme musí mať minimálne magisterský stupeň vzdelávania, každý jeden referent? Tam mohol byť začiatok, aby sme skutočne racionálne budovali školstvo. Vy teraz vytrhávate nejaké hrozienka. Treba skutočne bakalársky stupeň upevniť, presadiť. Lenže v roku 2002 a niekoľko rokov tiež pred tým sa nám zo školstva začal formovať veľmi výnosný biznis.
Ja vám pripomeniem fakty. V roku 2002 na Slovensku 22 vysokých škôl, za 4 roky neskôr na Slovensku už je 34 vysokých škôl. A pozrime sa, väčšinou tie vysoké školy, ktoré vznikali, súviseli práve s vami prijatými zákonmi. To bolo tak perfektne nastavené. Ja som už v tom období hovorila – a pán kolega to môže potvrdiť –, že väčšina vysokoškolsky vzdelaných ľudí v krajinách starej Európy má bakalársky stupeň vzdelania, treba v tom niečo robiť. Lenže veľmi dobre všetci vieme, že keď nastavíme pravidlá na začiatku, tak je podstatne ťažšie ich potom meniť. Ale určite urobíme všetko pre to, ale nie takto kuso, treba sa na to pozrieť širokospektrálne a treba ozaj to vysokoškolské vzdelávanie posunúť na inú úroveň.
Ja by som sa inak pozastavila aj nad tým, čo sa deje v ostatnom období, ako sa nám posúva doktorandský stupeň vzdelávania. Keď si vezmeme štatistiky v starej Európe, tak tam minimum ľudí má PhD. A kam sme sa dostali na Slovensku? Pričom má ísť o vedecký titul. Za človekom má byť vedecké bádanie. A čítam tlač dennú, niekto si už založil firmu aj na písanie, nieže diplom, bakalárskych diplomových, ale aj na dizertačné práce. Čiže aj na toto sa treba pozrieť, treba ozaj ten problém riešiť komplexne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som sa chcel veľmi pekne poďakovať Olinke Nachtmannovej za tento exkurz do histórie, lebo často sa stáva, ako keby sme strácali politickú pamäť. Ako keby sme stále zabúdali, za čo je kto zodpovedný. Vystupujú tuná bývalí ministri, vystupujú tuná bývalí štátni tajomníci, ako napríklad teraz pán kolega Beblavý. Tvária sa, ako keby boli nepočmáraní politikou, ako keby nemali za nič zodpovednosť, keď boli v exekutíve, ako keby nemali pocit zodpovednosti z toho všetkého, čo v tej exekutíve vykonali.
Ja si myslím, že toto zrkadlo treba nastavovať veľmi často preto, lebo, viete, vy sa, pán predkladateľ, tej politickej minulosti vašej nevyhnete a môžete byť teraz aj v desiatej strane a kandidovať za jedenástu. Proste máte svoju politickú minulosť, za ktorú ste absolútne zodpovedný. A tak to treba brať aj z hľadiska tohto, všetko to, čo tuná navrhujete. A netýka sa to len vás, chcel by som podotknúť.

Pani kolegyňa Nachtmannová, plne podčiarkujem všetko to, čo ste povedali, pretože tá pamäť, o ktorej tu povedal aj pán kolega Jarjabek, sa nám zdá, že je naozaj veľmi malá. A zrazu príde nejaký návrh od ľudí, ktorí pred tým podporovali mnohé zmeny, ktoré dnes paradoxne kritizujú, a teraz prichádzajú s návrhmi ako to zmeniť a objavujú, by som povedal, riešenia, ktoré mohli už predtým riešiť. Prosto tento návrh ja vnímam len ako návrh populistický, ako návrh ukázať sa, že ja som odborníkom v školstve, a to, čo sa predtým udialo, ma vôbec nezaujme, ja s tým nemám nič spoločné. Ale pravda je úplne iná.
V školstve sa urobili mnohé chyby, chyby v bezbrehom liberalizovaní súkromného školstva. A to nielen v strednom školstve, ale aj vo vysokom školstve. Tie čísla, ktoré spomenula pani poslankyňa Nachtmannová, sú úplne jasné. Vôbec nám to neprinieslo kvalitu, ba práve naopak, devalvovala sa kvalita a dokonca aj, devalvovali sa aj tituly, ktoré získavajú absolventi týchto škôl. Či už to bolo napríklad spomínané PhD., ale aj možno magisterské, ale aj inžinierske tituly, ktoré dnes majú úplne inú hodnotu ako voľakedy. A, samozrejme, že ľahko sa vtedy dávalo, ale dnes sa omnoho ťažšie berie. Ako opozičný poslanec vystúpiť a povedať niečo takýmto spôsobom, sa veľmi ľahko urobí, ale zobrať za to zodpovednosť už potom musí niekto iný.
Čiže, pani Nachtmannová, ja plne podporujem toto vaše vystúpenie a ja nebudem hlasovať za tento návrh zákona, pretože je len účelovým riešením pána poslanca Beblavého.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, kolegovia, za vašu podporu. Pevne verím, že všetci tí, ktorí sú tuto v sále a majú historickú pamäť, tak uznajú, že to, čo tu zaznelo, nepláva na vode, je to, je to realita, odráža to pravdu, ktorá tu nastala. Tak isto uznáte, poznáme to všetci zo svojho života, ak sa nejaké pravidlá raz nastavia a v tom duchu sa rozbieha množstvo procesov, tak je veľmi ťažké to zvrátiť. A určite na to nestačí vytrhnutie jedného slabého ohnivka z reťaze, keď tá reťaz je momentálne veľmi, veľmi slabá.
Ale pevne verím, že vytvoríme spoločne ale ozaj komplexný návrh zákona, ktorý bude riešiť aj túto oblasť. Ja som to ozaj konzistentne rozprávala od roku 2006, že treba posilňovať bakalársky stupeň vzdelávania. Hovoríme to stále. Priznám aj to, že pán kolega Fronc už tiež dlhšiu dobu o tom hovorí, takže myslím si, že nás bude čoraz viac.
Ďakujem.
Ale nie takýmto populistickým návrhom, ktorý teraz momentálne vznikol.

Ďakujem pekne. Ja nebudem dlho, ale predsa len. Jedna informácia, aby som naozaj si neprisvojoval niečo, čo nie je len moje. Ten návrh, ako som aj zdôraznil v úvode, je dielom piatich predkladateľov. Ja vám ich zopakujem pre istotu. Jen to aj pán Poliačik, pani Jana Žitňanská, pán exminister Fronc a pán Árpád Érsek. Takže sme pod tým piati podpísaní, piati si môžme brať kredit aj vinu. Myslím, v tomto prípade je to skôr kredit, čo potvrdzuje aj to, že nezaznelo v tej diskusii, napriek pomerne vytriolickej rétorike, žiadny, ani jeden, som počúval veľmi pozorne, ani jeden vecný argument, v čom ten návrh nie je dobrý, čo asi potvrdzuje, že dobrý sám osebe je. A preto nejak ďalej ho obhajovať a vysvetľovať znovu asi nie je potrebné, lebo nie ve vlastne sa asi k čomu vyjadriť.
Dovoľte mi tým pádom možno len povedať, že ja napriek tomu vytriolu, ktorý zaznel, oceňujem, že vôbec zaznel. Naznačuje to na rozdiel možno od iných návrhov, že cítite tu aj vy slabé miesto súčasného stavu, a keď už z politických dôvodov nechcete podporiť a zároveň sa bojíte ako pri iných návrhoch ho zmiesť zo stola bez slova, tak príde čas na rôzne, musím povedať, že prejavy, ktoré aj keby, pustím si ho ešte doma, všetky, teda aj ten prejav, aj tie faktické poznámky, ale priznám sa, že ich zmysel mi unikal. Okrem určitých irónií, napríklad keď pán Jarjabek hovorí o tom, že kto má niesť zodpovednosť za svoju minulosť, tak musím povedať, že keďže už tu nesedí Vladimír Mečiar ani pán Slota, nie je tu veľa ľudí, ktorí by mohli túto vetu povedať s väčším zmyslom pre sebairóniu ako vy, pán Jarjabek (výkrik v sále). Ale to sú, to sú naozaj veci, ktoré skôr potvrdzujú, že nie je veľmi tu o čom, a tak sa útočí, útočí osobne.
Ja musím povedať k tomu pôvodnému vysokoškolskému zákonu, že jeho gestorom a presadzovateľom bol pán minister Ftáčnik, ktorý je ministrom, bol ministrom za SDĽ, ktorá je dnes súčasťou SMER-u, a ktorý je dnes primátorom Bratislavy s podporou SMER-u, ale, a to zdôrazním, ja mu to nevyčítam a poviem prečo.
On sa snažil nastaviť veľkú reformu a reformu, ktorá podľa mňa vo väčšine vecí bola dobrá. To, že ako každá veľká reforma potom má veci, ktoré treba korigovať, je niečo iné. Ale dneska by som späť za ten zákon nešiel, hoci by som ja teraz mohol rozprávať, že to váš minister, hoci to sú také prázdne reči, musím povedať, ale mohol by som to hovoriť. Ale čo sa ukázalo, bolo jednoducho, že vtedy sa nedocenili profesijné bakalárske programy. Lebo sa menilo sto vecí naraz, tak sa napísala jedna veta o tom, že môžu byť aj takéto programy. A tá veta v zákone spala. Spala cez vládu pána Fronca alebo ministrovania, spala cez pána Mikolaja, spala cez pána Jurzycu a spí aj teraz za pána Čaploviča.
Ja, ak ste si všimli, som v úvodnom prejave a pán exminister tak isto sme neútočili na nikoho, ani súčasného ministra, ani na žiadneho bývalého, pretože áno, samozrejme, vždy možno povedať, že mal sa ten minister vtedy zobudiť a urobiť to, ale to potom možno vyčítať všetkým čokoľvek. Mojím zmyslom dneska  tohto návrhu, ktorý sme spolu predložili, bolo prísť s riešením niečoho, čo dneska vieme, že riešiť treba, a čo vieme riešiť aj spoločne a vieme riešiť spôsobom, ktorý nie je ideologický.
Ja si dovolím povedať, že ja som o tomto rokoval s pánom štátnym tajomníkom Chudobom a potom aj s úradníkmi zo sekcie vysokých škôl, ktorí voči tomuto návrhu zákona nenamietali ani slovo a nepovedali nič ani o populizme, ani o vytrhávaní hrozienok. Povedali, že z ich vecného pohľadu je plne akceptovateľný, ale musia to prerokovať politicky s ministrom. Neviem, ako dopadlo to politické prerokovanie s ministrom, ale podľa vašej reakcie mám určité tušenie. Takže to si treba tu povedať, treba sa naozaj zbaviť toho jedu. Keď to nechcete podporiť, v pohode. Keď prídete s nejakým iným riešením, ktoré to bude obsahovať, my sa len potešíme, pretože nakoniec ľudia si aj tak pamätajú, čo prešlo, a menej, kto to predložil, a myslím, že sa môžme venovať vecnej podstate tých ďalších návrhov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa musím zastať ministra školstva, ale nie mňa, aby ste sa nemýlili. Bolonský proces podpísal minister Ftáčnik, reformný zákon v roku 2002 bol predkladaný ministrom Ftáčnikom. Ale participoval som na ňom aj ja. Priznám pokojne. Jednoducho vec je taká ako, naozaj si myslím, že kľúčové slovo na to, aby sa tie bakalárske programy dostali do života, uplatňovali, je naozaj na ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý robí tieto tabuľky. A to je jedno, ja nechcem hľadať vinníka ako, to je jedno, jednoducho neudialo sa to, neudialo sa to za žiadneho ministra práce, sociálnych vecí a rodiny napriek tomu, že, ja súhlasím s kolegyňou Nachtmannovou, že viacerí na to už dlho upozorňujeme. Aj dnes. Tam je problém.
A druhá vec, pán kolega Blanár, ako nepokladám za šťastné, ak budeme hľadať vinníkov. Ako, tak sa ďaleko nedostaneme, oveľa lepšie by bolo, keby sme sa pokúsili problém vyriešiť. A ja osobne vám dávam garanciu, že pokiaľ dáte návrh v tomto smere, aby ten problém vyriešil, tak ja ho podporím a presvedčím aj klub KDH, aby taký návrh podporili, aby sme to vyriešili.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol ďalší z tohto balíka zákonov pre lepšie uplatnenie mladých ľudí. Tento asi bude aj vecne kontroverznejší ako ten predchádzajúci, kde skôr tá kontroverzia bola politického charakteru.
Ide totižto o návrh, aby sme zrušili to, čo táto snemovňa hlasmi poslancov SMER-u prijala minulý rok, a to je predĺženie koncipientskej praxe pre advokáciu koncipientov z troch na päť rokov. Spolu s ostatnými predkladateľmi považujeme tento krok za nesprávny a taký, ktorý sťažuje a obmedzuje uplatnenie mladých ľudí, najmä takých, ktorí nemajú rodičovské a iné zabezpečenie také, aby mohli zároveň, aby si to mohli dovoliť. A zároveň je to krok, ktorý nijako neprispieva v skutočnosti ku zvýšenej kvalite právnických povolaní.
Keďže táto snemovňa absolvovala pomerne dlhú rozpravu pri predlžovaní koncipientskej praxe, keď sa to robilo, tak nebudem dlho hovoriť, ale dovoľte mi predsa len zhrnúť tie štyri kľúčové argumenty, prečo my navrhujeme to vrátiť späť na tri roky.
Po prvé, z dvadsiatich ôsmich členských krajín Európskej únie až 24 tých členských krajín má kratšiu prax, ako je päť rokov, to znamená, že sme dnes takmer na extrémnej dĺžke praxe. Zároveň Slovenská republika má v porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie skôr menší počet advokátov na jej obyvateľa ako väčší. To znamená, že ani argument, že treba zabrániť kvantitatívnemu počtu advokátov nie je namieste. Päťročná koncipientska prax vyháňa mladých ľudí do zahraničia, vzdelaných. A zároveň neexistujú žiadne štúdie, ktoré by preukazovali, že päťročná prax zvyšuje kvalitu advokátov. Osobitne, a to treba zdôrazniť, keď advokátsku skúšku, ktorá jediná umožňuje vstup do odvetvia, realizuje samotná advokátska komora a môže ju mať tak náročnú, ako ju uzná za vhodné, a podľa dostupných údajov ju aj pomerne náročnú má. To znamená, že prax samotná nie je tým relevantným faktorom, ktorý umožňuje vstup do povolania, je len predpokladom na vykonanie skúšky. To znamená, že ak je cieľom zabezpečiť kvalitných advokátov, je to možné zabezpečiť prostredníctvom skúšky a teda zároveň trojročného praxe, keďže my prax zrušiť nenavrhujeme. Aj trojročná prax bude skôr v hornej polovici Európskej únie. Takže je to pomerne kompromisný návrh, ale snažili sme sa navrhnúť niečo, čo by mohlo byť aspoň predmetom diskusie.
Ďakujem veľmi pekne.
Na záver len dodám, že kvôli zrovnoprávneniu potom máme rovnaké riešenia navrhované aj pre notárov a exekútorov, ale to gro debaty a vecnej podstaty je, asi aj kvantitatívne, najmä v prípade advokácií koncipientov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy, pričom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Je mi ľúto, že aj pani poslankyňa Nachtmannová, aj páni poslanci Jarjabek a Blanár predčasne opustili rokovaciu sálu, lebo teraz sme sa dostali k zákonu, ktorých sa reálne týkalo ich diskusné vystúpenie, aj keď si to oni možno neuvedomili. Je to totiž návrh, ktorý mení zákon o štátnej a verejnej službe tým smerom, ktorým teda aj oni naznačili a ktorí teda aj my navrhujeme ako predkladatelia.
Jednoducho povedané, o čo ide. Obidva tieto zákony ustanovujú v zamestnaní vo verejnom sektore podmienky vzdelania pre jednotlivé platové triedy. Tie podmienky začínajú stredným vzdelaním, pokračujú bakalárskym, magisterským a končia až doktorským. Keď si však pozriete tieto platové triedy, ktoré sú ustanovené v zákone, tak zistíte, že magisterský titul sa vyžaduje aj na triedu, pri ktorej je to veľmi ťažko zdôvodniť. Ide o 8. platovú triedu v štátnej službe a 11. platovú triedu vo verejnej službe. Ide o platové triedy, ktoré napríklad obsahujú nasledovné činnosti: získavanie a spracúvanie informácií a vysvetlení pre verejnosť, masmediálnu oblasť alebo iné inštitúcie, protokolárne zabezpečovanie oficiálnych alebo zahraničných pracovných alebo služobných návštev, zabezpečovanie odbornej práce v oblasti marketingu a propagácie, koncepčná činnosť v oblasti marketingu a propagácie cestovného ruchu, koordinácia práce a technicko-organizačné zabezpečovanie jednotlivých vydaní Obchodného vestníka. A takto by som mohol pokračovať. Teda ide v podstate o administratívno-referentské práce, ktoré v žiadnom prípade nevyžadujú magisterské vzdelanie, a pokojne kvalifikovaný bakalár ich môže zvládnuť. Kedysi, dokonca si dovolím povedať, mnohé z nich by mohol zvládnuť aj maturant. Preto v záujme posilnenia práve akceptácie bakalárov navrhujeme, aby tieto dve triedy, teda 8. trieda v štátnej službe a 11. platová trieda vo verejnej službe boli otvorené aj bakalárom, nielen magistrom, ako je to dnes, čím by sa tá horná hranica, kam sa viete dostať s bakalárskym titulom, o jednu triedu posunula.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, vážení kolegovia, výbor ma určil, výbor pre sociálne veci ma určil za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku i legislatívnych pravidiel a ako spravodajca odporúčam Národnej rade, aby sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že ho prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby, ak prejde do druhého čítania, návrh prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a čo sa týka termínov, odporúčam, aby návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.