35. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, predkladateľ, spravodajca. Dovolím si vyjadriť tuná názor k tomuto návrhu zákona. Ja ho považujem za veľmi dobrý a spravodlivý a možno aj pani podpredsedníčka to uzná a odporučí aj hlasovať, tak ako to bolo pred chvíľočkou, pani podpredsedníčka, kolegynka, odporúčala tuná mosťákom, že podporia návrh zákona. Vnímam ho ako spravodlivý. Aj počúval som aj v rámci rozpravy, čo tu odznievalo aj v tých faktických ako poznámkach. Aj kolega Július Brocka ako tu hovorí, ty keď máš jedno dieťa, dve deti, to je ten tvoj Range Rover, do ktorého ty potrebuješ investovať, nie je nespravodlivý. Ak ty nemáš deti, máš väčší komfort, máš väčší príjem, lebo keď si aj sám člen, alebo sú sami dvaja členovia, hej, manžel, manželka a sú len dvaja, tak predsa len im väčší balík peňazí zostáva, hej, na to živobytie a majú myslieť potom aj na ten dôchodok, hej, keď tie deti nemajú.
Ja som otcom siedmich detí, ja som si to tak vyrátal, ôsmich a sedem žijúcich, áno, všeličo sa stáva v živote, deti môžu aj zomrieť, aj všeličo môže byť, ale však samozrejme tento zákon to neprechádza do tých nuánsov a tých paradoxov, ktorých život je plný, tých paradoxov, ale tam, kde tie deti sú, a spravodlivý ten návrh zákona je v tom, aby to boli pracujúce deti a teda ja keď mám to dieťa jedno, či dve, alebo sedem, no tak ja ich vychovávam, vediem, ale aj investujem do ich vzdelania. Do ich vzdelania, aby boli uplatniteľní na trhu práce. To znamená, že keď raz ja budem či už invalidný dôchodca alebo starobný dôchodca a moje deti budú osožné a prospešné pre túto spoločnosť, teda budú zamestnané, budú v tom pracovnom vzťahu alebo či už budú vykonávať podnikateľskú činnosť, jednoducho budú tvorivé a užitočné pre túto spoločnosť, prečo by nemohli prispieť svojmu otcovi alebo svojej matke, svojim rodičom takto raz do roka zaplatením tejto dane?
No a kolega Mihál, mi to prepáčte, tak dovolím si to tak ako reagovať, lebo aj v tej dôvodovej správe tuná predkladaný návrh novely zákona o dani z príjmov navrhuje rozšíriť jestvujúcu možnosť daňovej asignácie, t. j. poukázanie časti zaplatenej dane daňovníkom inej osobe, v tom prípade svojmu rodičovi. Teda tu je o možnosti, to nie je povinnosť, ale možnosť a ďalej sa to píše, no naozaj dočítať aj do konca, ktorý je poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku. Výška takto poukázanej dane sa určuje pre daňovníka sumou maximálne 50 eur za zdaňovacie obdobie. Rodič - poberateľ dôchodku môže byť príjemcom poukázanej dani aj od viacerých detí, teda jedno dieťa 50 eur, dve deti 100 eur atď. Teda poberateľ dôchodku môže byť príjemcom. Tu neni zákonom stanovené, že to musí tak byť. Ak by to dieťa sa rozhodlo, že teda nepoukáže tú sumu svojim rodičom, asi teoreticky, tak aj táto voľba je ako možná.
A navyše ja aj podporujem tento, aj podporím tento návrh zákona. Vyzývam aj kolegov, priateľov, aby to urobili tiež tak. Ten negatívny dopad na ten rozpočet pri tých 300 daňovníkoch, pán kolega to vyrátal, že je to 300-tisíc, pardon, 300-tisíc, je to 15 miliónov eur a že to má negatívny dopad na rozpočet. Ja si dovolím povedať, že on je pozitívny a hlavne ten sociálny rozmer, ktorý sa tuná ako napĺňa a vytvára sa solidarita a utužujú sa aj väzby, aj zväzky, aj v rámci rodiny deti, detí a rodičov. Ten príbeh tých troch grošov je naozaj veľmi, veľmi pekný, zároveň krásny a keď sa takáto jednoduchá vec dokáže premietnuť do návrhu zákona, tak je to naozaj dobre. Jeden groš dávam svojim deťom, jeden si nechávam pre seba a jeden dávam starým rodičom alebo svojim vlastným ako rodičom, ktorí sú ako v starobe.
Je veľmi častým zjavom aj v dnešnej dobe, kolega Mikloško to tu tak aj spomínal, že naozaj mnohí dôchodcovia a starší ľudia takmer, by som povedal, len živoria alebo viete, dôchodky, no už hej, aké sú, no a ten rozmer tej dôstojnosti, aj na to, ako treba hľadieť a keď rodičia alebo manželia boli ochotní, alebo ľudia boli ochotní prijať viac detí počas svojho ako života, myslím si, že takto tie deti by mali mať tú možnosť, ako sa odvďačiť svojim vlastným rodičom. V podstate dotýka sa to len tých detí, ktorí vlastne ten príjem majú, teda buď z podnikateľskej činnosti, alebo sú niekde zamestnaní. Tí, ktorí sú evidovaní nezamestnaní a podobne možno rodičia počas výchovy málo sa venovali svojim deťom, možno málo investovali do ich vzdelania, alebo zanedbali kdesi ako tú svoju výchovu. Lebo a niekedy je to aj, že sa veľmi ako venujeme tej výchove, aj tak sa nám nepodarí vychovať tie deti, to nechcem nikoho ani tuná nejak obviňovať, ani nič podobné, lebo tá doba je dnes veľmi ťažká, veľmi zložitá. Chcete vychovať čo najlepšie tie svoje deti, aj tak vám to nevyjde, vychováte narkomana, alkoholika a podobne, hej, stáva sa to. No a tak, taký, keď ktorý bude závislý a bude možno, prepadne v tom sociálnom systéme, ten ti asi veľmi ťažko ako prispeje v tvojom dôchodku. Nevnímam to ako nespravodlivú vec.
Možno jedna vec, ktorá tuná odznela, že možnože aj nebáť sa aj toho a zároveň možno aj navrhnúť, ja ten vianočný príspevok tiež považujem za nespravodlivý. Ten je nespravodlivý, ale tuná keď deti podporia svojich rodičov v starobe, ten naozaj vnímam ako spravodlivý a nie je diskriminujúci, keď ty nemáš deti. Ty nemáš deti, viac ti zostáva. Keď 1 000 eur zarábaš, tak máš 1 000 eur na seba. Hej, alebo, keď sú to dvaja, no tak 2 000, tak 2 000, ale akonáhle už je ďalší člen rodiny a ďalší člen rodiny, tak jasné, že sa to prerozdeľuje ako na týchto jednotlivých členov. Teda títo ľudia, by sme mohli povedať, teda tí, ktorí máme ako deti, tak my sme diskriminovaní, lebo my sa musíme deliť teraz, hej, o tie svoje príjmy, tak to v úvodzovkách ako hovorím, so svojimi deťmi. Však rodičia, samozrejme, s radosťou to urobia a kto by neprial svojim deťom? Ale umožnime aj našim deťom raz, keď budeme starí, aby aj oni mali tú možnosť dopriať aj nám. Veď je to slobodné, je to voľba, nie je to príkaz, nie je to zo zákona.
A kolega ešte tak, som sa tiež tak nad tým pozastavil, lebo ten trend je už aj v tejto našej krajine a ten demografický vývoj je veľmi, veľmi zlý, veľmi nepriaznivý. Kolega Číž pred dvoma alebo troma dňami k tomu zákonu k tej ústave tuná spomenul, že vymierame. Áno, ten index vitality je veľmi nízky, neviem, kdesi na úrovni 2,1. Podľa toho, že kto a ako to tak vykazuje, ale posledné dva roky je to tak, že táto krajina naozaj vymiera. Teda všetko, čo by podporilo rodinu a aj ochotu prijať deti, lebo je rozdiel medzi tými manželskými pármi, ktorí nemôžu mať deti a tí, ktorí odmietajú a nechcú mať tie deti.
A ten príklad toho Nemecka, že 40 % mladých manželstiev alebo mladých párov v Nemecku nemá deti, no tak to je veľakrát, nechcem povedať, že sú to všetky tieto mladé páry, ale veľakrát je to z egoistických dôvodov. A teraz ty sa správaš takto egoisticky, ty nechceš a nie si ochotný prijať deti, no a keď budeš raz v dôchodku, tak by si sa mal cítiť diskriminovaný, lebo nemá kto prispieť ako na ten tvoj dôchodok nejakých 50, ak sú to dve deti 100 eur? Jaká diskriminácia? Tak ty, keď počas svojho života aktívneho a produktívneho diskriminuješ v podstate ako túto spoločnosť, ako hej, v úvodzovkách, hej, no tak potom jaké, by sme sa tu mali urážať? Neprekrúcajme tuná naozaj pojmy, ja som o tom presvedčený, že jednak aj úmysel je dobrý, ale aj návrh zákona je dobrý.
Ja ho preto podporím tento návrh zákona a poprosím aj kolegov, aj zo SMER-u, ak teda naozaj to zvážia, že je dobrý tento návrh zákona, aby sme ho podporili, to je prvé čítanie. Tak aby sme ho podporili do toho druhého čítania. Ak by niekto možno mal nejaké výhrady v rámci druhého čítania, je tu možnosť ešte vylepšovať tie veci. Na záver len tak poviem, ja som rád, že sme aj prijali pár dní dozadu ústavný zákon na ochranu manželstva a rodiny a to je ten fundament, to je ten základ, na ktorom treba stavať a k tomuto zákonu, ktorý sme ako prijali, treba prijímať ďalšie zákony, ktoré podporujú mladé rodiny, rodiny a manželstvo na Slovensku tak, aby naša krajina nevymrela.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

By som chcel zdôrazniť, že tá rozprávka O troch grošoch, tuším, Dobšinského, už celkom neplatí. My stále o nej hovoríme, hovoríme o tej strednej generácii, ako je, to je tá sendvičová, ktorá sa musí starať o seba, ale aj tých hore, aj tých dole. Dnes, keď starí dlhšie žijú a keď mladí majú veľmi skoro deti, tak skutočne žije spolu aj 4 - 5 generácií. Ja mám doma takú 5 generačnú rodinu, kde najstarší, veľmi čulý má 96 a najmladší, tiež veľmi čulý, má necelý rok. Čiže bolo by ju treba zmeniť na päťgeneračnú rozprávočku, no. Ešte dodám to, že je to téma aj mnohogeneračných rodín a mnohogeneračných aj bytov. Taký americký systém, že máš osemnásť, padaj a staraj sa o seba, nie je dobrý, iste v niečom je pozitívny, že to dieťa má zodpovednosť za seba a že musí si tú kariéru svoju sám vybudovať. Ale zase tie deti potom často hovoria tým svojim rodičom, dali ste ma rýchlo do jasieľ, rýchlo do škôlky, rýchlo ste ma vyhodili z domu, tak teraz, keď budete vy starí, ja vám to vrátim, takisto vás rýchlo dám do domova dôchodcov. A ja mám svoj džob a vy máte svoj džob. Čiže mnohogeneračná solidarita, spolupráca mnohogeneračnej rodiny a mnohogeneračné byty neni fráza, ale je to skutočne cieľ na to, aby táto spoločnosť bola lepšia, aby aj deti naše boli lepšie. Ďakujem.

Ďakujem, ja by som chcel teda pokračovať aj v nadväznosti na pána kolegu Kuffu, v tom výpočte ľudí v dôchodkovom veku, ktorí by nemali možnosť využiť takúto pozitívnu zmenu, k tomu treba priradiť napríklad takých rodičov, ktorých deti pôsobia, pracujú v zahraničí a máme 100-tisíc, 150-tisíc ľudí, ktorí žijú, platia dane, odvody v zahraničí, ako by tam prebiehala tá asignácia? To by sa z Rakúska, z Nemecka, z Českej republiky, z Ameriky posielali tie percentá tým rodičom, ktorí, ktorých deti sú vonku?
Ďalšia vec, keď tu, keď je tu argument, že ženy, ktoré sú doma a vychovávajú päť, šesť detí, všetka česť, jasné, viem, ako to funguje. Štát platí za takéto ženy odvody na dôchodkové poistenie dnes zo 60 % priemernej mzdy, čiže asi zo základu 470 eur. Čiže je to porovnateľné s tým, ako keby tá žena pracovala za 470 eur hrubého. Ak je to zlé, tak sa pozrime na tento aspekt, na tento paragraf zákona o sociálnom poistení a povedzme, nech štát platí 80 % priemernej mzdy alebo 100 % priemernej mzdy. A potom takéto ženy nebudú znevýhodnené pri odchode do starobného dôchodku. Len upozorňujem, že je tu aj skupina žien, o ktorých dobre vieme, ktoré nikdy v živote nepracujú a dôchodok majú vygenerovaný len z tých štátnych príspevkov. Takže to je citlivá téma.
A ďalej chcem povedať, že zákony Slovenskej republiky sú zákonmi preto, lebo sú zákonmi vzťahujúcich sa na fungovanie štátu a v tomto prípade sociálne poistenie to je štát ako jedna veľká rodina 5,5 milióna občanov Slovenskej republiky. Všetci sme touto jednou veľkou rodinou a tá solidarita medzigeneračná funguje v zákone o sociálnom poistení na báze tejto širokej rodiny všetkých občanov Slovenskej republiky. Nepotrebujeme zákon, ktorý bude nariaďovať, ako sa majú správať synovia a dcéry voči svojim rodičom a naopak. Veď to je nezmysel.

Ďakujem, tento návrh zákona neukladá povinnosť, ale to je možnosť. Nikto ti neukladá, aby si sa tak správal, ale slobodne aby si sa rozhodol. A sloboda spočíva v tom, že či ty podporíš teda svojho rodiča zo svojej dane 50 eurami raz ročne, alebo ho nepodporíš. Nemusíš. Nemusíš to urobiť. K tomu, že pracujú dnes mnohí ľudia v zahraničí, to je faktom naozaj, ale myslím si, že mnohí títo ľudia, ktorí pracujú v tom zahraničí, tak idú aj s tým úmyslom, že by zarobili viac tých peňazí, idú za vyšším príjmom. Teda majú vyššie príjmy a raz, keď budú čerpať aj dôchodok, oni aj ten dôchodok budú mať zvýšený, lebo z toho zahraničia im ten dôchodok príde, ako tým ľuďom, ktorí v súčasnej dobe pracujú v zahraničí.
Tuná tento model je taký, že naozaj vytvára sa solidarita. Solidarita sa vytvára medzi členmi rodiny, medzi deťmi a rodičmi. Aj toto nie je zanedbateľná vec. Solidarita a ten sociálny rozmer je tu veľmi dôležitý. Kolega, ako to spomenul, áno v zahraničí je to tak, mal si 18 rokov a už ťa tlačí tá tvoja rodina ako preč. Tuná ten systém na Slovensku je iný, aj historicky bol iný, boli tie viacgeneračné rodiny. Za posledné roky sa to naozaj vytratilo, ale v mnohých rodinách vraciame sa späť. Ja poznám tie osobne rodiny, kde žijú rodičia a deti a vnúčatá spolu v jednej domácnosti. Aj toto je jeden rozmer, ako posilniť rodinu. Rodina je vždycky tým najlepším zoskupením a najlepším zväzkom, ako prežiť aj obdobie krízy, aj obdobie aj keby bola chudoba, dokážu sa podeliť, aj dokážu sa postarať jeden o druhého. Starí rodiča o vnukov a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán predseda, skupina poslancov Miroslav Kadúc, Peter Pollák, Štefan Kuffa sťahujeme návrh zákona o hazardných hrách č. 171/2005 Z. z., tlač 999, to je bod 60 a rovnako aj návrh zákona Štefana Kuffu a Miroslava Kadúca o vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, tlač 1003, bod 63 programu. Sťahujeme obidva návrhy.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Sťahujete obidva návrhy.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Sťahujeme. Presúvame na ďalšiu schôdzu tieto dva návrhy.

Paška, Pavol, predseda NR SR
No, pán poslanec, čo robíte? Sťahujete, alebo chcete presunúť?

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Presunúť chceme, presunúť na budúcu schôdzu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem stiahnuť návrh zákona, ktorý som predložil ja a pán poslanec Novotný na vydanie zákona o zákaze ťažby uránu na území Slovenskej republiky, tlač 993. Dôvodom je, že tento návrh zákona sa nám podarilo presadiť vo vládnom návrhu. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi k tejto téme uviesť. Skôr ako uvediem, ešte musím oceniť naozaj historický, historické zasadnutie dnešné parlamentu, kde sme sa prierezovo dohodli, že abmrózia palinolistá musí byť vykosená do 1. júla. Naozaj teda to je historický okamžik, že otvoríme zákon o ochrane prírody z pohľadu ambrózie palinolistej a má to obrovský vplyv. Čo tam na tom, že môžte rúbať, koľko chcete, tuná si zapichnú vlajočku, že ako s nami spolupracujú, nuž.
Prosím vás pekne, k tomuto návrhu zákona. Teraz je to správou na jednom portáli, že za máj už sme prekročili magickú hranicu milión dôchodcov, hej? Slovenská, Sociálna poisťovňa prekročila magickú hranicu milión starobných dôchodcov. Lebo sú ešte ďalší a celkovo ich je tých vyplácaných dôchodkových dávok niečo okolo jeden a pol milióna, čo musíte uznať, že sa stalo teda úplne logicky záujmom rôznych žralokov a neviem koho všetkého, že ako by aj z tohto vedeli niečo vydrieť, lebo keď si len zoberiete, že keby sme, z každej tej dávky a zo spôsobu spracovania prevodu si trošku hryznete, tak v tom konečnom sumáre to sú veľké čísla. Takže sa nečudujme, že, že poštu zobrali útokom, hej? A Poštová banka je na čele ťaženia, ako sa dostať k tomu, aby ste z tých dávok ešte niečo zoškrabali vo forme poplatkov a neviem akých iných náležitostí. Lebo v tom maličkom a na konci, však vždycky sa hovorilo, na biede sa najlepšie zarába, hej, a to vedia aj naši chlapci, že na tej biede vždycky najlepšie zarobíte, takže (reakcia z pléna) no, štát už dokopy nič nemá, iba chodníky a povinnosť platiť jeden a pol milióna dôchodkových dávok, hej, no tak zostala ešte tá bieda a tam sa fokusuje celá energia našich chlapcov, ktorí sú naozaj tvorcovia, hej? Nikto by nemal nikomu nič za zlé, keby niekto vymyslel iPhone, hej? Ale tuná chlapci vymysleli, ako vydrieť, zodrieť, zoškrabať, premiestniť.
Nuž a z toho jeden a pol milióna dôchodkových dávok, ktoré vypláca sociálna, je teda už milión starobných dôchodkov. Už sme prekročili magickú hranicu jedného milióna. Keď nás je päť a pol milióna, pre zjednodušený výpočet, je to niekde na úrovni jednej pätiny. To je, vážení, naozaj ako by sme povedali, že náročná úloha to vytvoriť. Keď je priemerný dôchodok 399 euro, keď je ich milión, to je, vážení, nech sa to ľahšie počíta štyristo euro, štyristo miliónov eur mesačne musí pán Muňko poslať vonku, hej, do roka je to päť miliárd eur. Keď sme sa tu včera rozprávali, že sa za desať rokov naakumulovalo v druhom pilieri šesť miliárd, tak Muňko musí každý rok poslať päť miliárd. Ale tých päť miliárd, viete, to niekto má takú predstavu, že tých päť miliárd len niekde, z niekadiaľ vyberiete. Tých päť miliárd buď si požičiate, alebo ich vyrobíte, hej? To zase, jednoduchšia cesta, socialistami obľúbená, si požičať, ale princíp je v tom, že by ste ich mali vyrobiť. Niekto by ich mal vyrobiť, hej, z toho vyrobeného teda po zdanení sa presunú do tých fondov a vyplávajú sa tie peniaze tam, kde sa majú vyplácať. To znamená, aj pre, pre dôchodcov.
My sa skôr či neskôr, skôr či neskôr, už aj kvôli tomu hrozivému číslu, že je to milión, že je to jedna pätina a, pán predseda, ak dovolíte, ja som to minule hovoril, mňa to ruší. Prepáčte, naozaj ma to ruší, tam hučíte za mnou jak sud, jeden, druhý, tretí, mňa to naozaj ruší, prosím vás.
Čiže už aj kvôli týmto hrozivým parametrom sa budeme musieť dopracovať, skôr či neskôr, ja to pracovne nazývam RDS, rodičovský dôchodkový systém. To je systém, ktorý bude využívať existujúce, ale podľa mňa určitým časom sa stane nosným, ale zatiaľ môže byť len doplnkovým a môžme rozprávať, že čo k nemu patrí, alebo čo k nemu nepatrí. Existujúci návrh kľudne môžme nazvať prípadne hej, že, že by to mohol byť jeden zo zákonov, ktorý vytvára ten ďalší pilier dôchodkovej reformy, ten rodičovský dôchodkový pilier, ten, ten, to je, aj môžme hovoriť o troch grošoch a všelijako si pomáhať tými, že aby sa to dalo ľahšie uchopiť, aby sme to mohli jednoduchšie nazvať. Toto kľudne môže byť jeden z tých zákonov, ktorý by nakoniec mohol pomôcť, že sa vytvára ďalší systém, ktorý sa ako každý bude otriasať, ale bude ako tak pevný. Lebo je postavený aj na iných parametroch, nie na parametroch len takých jednoduchých, že, že má dať, dal a poslané, odoslané, prijaté, ale že je tam presne aj tá väzba, ktorá u niekoho je silnejšia, u niekoho slabšia, ale stále je tá rodičovská.
Prosím vás, pri tejto téme mne nedá povedať, ja, to už sa stáva mojou obľúbenou témou, ale opakovanie je matka múdrosti, my potrebujeme si znova zaktualizovať aj informácie, ktoré ja som tu už neraz hovoril, ale ešte vám aj neraz poviem, aby sme upozornili na určitú absurditu toho celého, že kde sme sa my dostali a že kde nás to dobehne, alebo ako nás to dobehne. My sme nastavovaním existujúcich parametrov sociálnej politiky štátu spôsobili populačnú explóziu v určitých vybraných oblastiach. Tá populačná explózia, niekto povie, a nechcem sa zamotať, aby som to nepokazil, ale neviem, či je požehnaním pre to dieťa, že sa narodí do blata. To naozaj som si, je požehnaním, keď sa dieťa narodí, je požehnaním, keď sa privedie na svet, je to radosť, ale to dieťa si to aj neskôr začne uvedomovať, či to zrovna je ono. My sme naozaj nastavili tie parametre tak, že nie opačne, že tie deti by sa mali starať o tých rodičov, keď dorastú, ale rodičia si to zjednodušili, že tie deti sa starajú o nich, keď ešte vlastne ani nemôžu, ale už len tým, že sú, vytvárajú predpoklad, že tí rodičia budú môcť nejakým spôsobom existovať.
Možno treba z tohto pohľadu aj oceniť tú schopnosť prežiť, hej, a nájsť v tom systéme to, že ako aplikovať v praxi tie možnosti, ktoré sú. No aplikácia v praxi znamená, že sme naozaj svedkami populačnej explózie vo vybraných oblastiach. Ja som to tu hovoril, ja už teraz poviem výsledky za 2013, to znamená počet narodených detí na tisíc obyvateľov a znova sme tam, hej? Prvých štyridsať krajín je, myslím, afrických, prvých desať je naozaj exkluzívny klub typu Niger, Mali, Uganda, Burkina Faso, Zambia, Somália, Burundi, Malavi, Kongo a kľudne tam môžme dať Lomnička, Podhorany, ja neviem Svinia a všetko to tam kľudne môžme dať, keby sme toto posudzovali pre potreby tejto určitej štatistiky, ako štát tieto naše, naše osady.
Hrozivo znie aj to, že Slovensko, ten, tá, niekde tých, tí top hráči, tá, premiér líg, ktorú som hovoril teraz, je niekde na úrovni C, 40 detí sa narodí na tisíc obyvateľov. Európsky priemer je na úrovni 10,6. Slovenský priemer je 10,2. Keby existovali, čo neexistujú, ale keby existovali štatistiky, z ktorých by, z tých 10,2 vybrali len pre potreby, aby sme vedeli, že jak smerujeme, narodené rómske deti, tak podľa mňa to nebude 10,2, to bude možno osem, sedem, šesť, hrozné čísla. To znamená, my sme, už teraz sme pod priemerom Európy a keby sme takto to vyextrahovali, tak naša pôrodnosť majoritného obyvateľstva na území Slovenska je asi najnižšia na svete. Neviem, či aj nie, keby sme to takto urobili.
Čiže to sú hrozivé čísla, hrozivé čísla, ktoré by mali zobudiť aj najväčšieho flegmatika, ktorý tu v tejto krajine sa pohybuje, lebo to je situácia, ktorá sa nebude dať, nebude dať riešiť. Tým zakrývaním sa mýtom chudoby, alebo že mnohopočetnosť rodín je prejavom chudoby, z toho vlastne sa jedia chlebíčky už dvadsať rokov po konferenciách, že to je ospravedlnenie toho celého. Z tej oblasti, z ktorej som ja sa vyznačoval a vysokou pôrodnosťou v minulosti niekde na úrovni 10, 12. Z Oravy bolo bežné, hej, že proste tých detí sa toľko rodilo nejaké roky dozadu. Teraz sa to prudko upravilo, len neni to, neni to naozaj, že taká, že hlboká analýza, ale zjednodušene sa dá povedať, že tá mnohopočetnosť v minulosti u rodín bola spôsobená aj tým, že tá mortalita bola ďaleko vyššia tých detí, hej, že aj kvôli tomu. Bola spôsobená aj tým, že áno, povedzme si pravdu, tie deti išli na pole, hej, a išli robiť, hej, a samozrejme to bolo aj radosťou a bolo to vysoko konzervatívne prostredie, ktoré proste k tomu takto pristupovalo, ale treba tam zohľadniť v prvom rade tie faktory mortality, vyššej, v tom danom období a toho, že tie deti, áno, áno, áno chodili aj na pole.
Dneska, povedzme si pravdu, tie deti by možno aj radi na to pole šli, len nezakrývajme sa, nemajú kde ísť na žiadne pole, nič okopávať. Takže naozaj by sme, je na čase zmeniť niektoré stereotypy, s ktorými existujeme a tvárime sa, že to je v poriadku. A teraz, nech príde niekto múdry a povie, že čo je riešením, nech, nech sem príde. Včera som čítal, že pán prezident bude chodiť po osadách. Je úplne jedno, kto sem príde, ale nech sem príde, ale zase nebuďme naivní. Riešenia sa nezrodia, hej, riešenia, riešenia, v zásade až toľko ich nie je, hej? Ak by sme povedali, že jedno z riešení je zachrániť čo najviac, som rád, že sa rozbieha program, je jedno, či v mobilnej alebo v kamennej škôlke, hlavne v nejakej škôlke. Čiže je dôležité, že vôbec sa nejaké mobilné škôlky robia z tých ľudí, naozaj pokúsiť sa socializovať čo najviac.
To je jedna z ciest, ale potom je naozaj na ceste, tak ako budeme hovoriť o dôchodku, tak aj hovorme o tom, že ak sa, pripusťme, ja viem, že to sa na to niekto hnevá, ale ja to predsa len zopakujem, že maternica sa stala niekde výrobným prostriedkom, tak potom nastavme tie parametre tak, aby to už tak nefungovalo, že to dieťa sa stane nástrojom na to, ako dostať nejakú dávku. No a proste je to tým, že tú dávku proste zoberiete, nieže zoberiete, alebo nebude existovať.
Žiaľ, musíme si to povedať, môžte rozmýšľať, koľko chcete, kľudne sa tomu venujte, ja som sa tomu venoval, nenájdete nič iné, hej? A musíte to nastaviť tak, že proste sa, tá informácia prejde svetom letom, že neexistujú už také a také príplatky. Tá vôla potom by sa mala, nebude to platiť absolútne samozrejme, ale určitým spôsobom znížiť. Ja viem, že to bude bolestivé, politicky, neviem čo, ale nech je pre nás obrovským, čo nás tlačí dopredu, ten milión ľudí, tých päť miliárd euro len na starobných dôchodkoch, ktoré táto krajina musí vyrobiť, hej, a proste my nemôžme nechať dobehnúť ten systém do zrútenia. Potom niektorí chlapci nemajú problém, naštartujú vrtuľníky a odídu preč, hej? To je princíp každého investora do pol hodiny na letisku. Oni si dokonca tie heliporty už spravili v meste.
Čiže to, to ale niekto tu zostane, hej? Niekto tu zostane, niekto sa s tým bude boriť a nezakrývajme si už oči. My nastavme systém, v budúcnosti budeme musieť variovať systém na tému rodičovského dôchodkového systému. Budeme. Budeme musieť motivovať ľudí, aby mali deti a tie deti aby vedeli vyrobiť peniaze a tí, ktorí ich mali a tí, ktorí tie peniaze vyrobili, tak sa im to zohľadní, zohľadní v tých dôchodkoch. Tí, ktorí, dajme tomu, nemali to šťastie, ale si nechali život plynúť a užívať si ho, ako povedal pán kolega, že v Range Roveri sa dobre vezie, viem o tom svoje, nemám ho, ale viezol som sa, keď si užíval tento benefit a naproti tomu, aby deťom kupoval do školy a oblečenie, tak potom by sa to tiež malo niekde ukázať, jak si nešporil. To nie je tu, jak pán Mihál začal hovoriť, že o solidárnosti. To je o nastavení toho, že čo vlastne chcem a ako si to predstavujem. Čiže by sme mali nastaviť ten systém určite tak výhľadovo, že, že sa to niekde ukáže. To znamená, niekde na konci sa to nejakým spôsobom ukáže, že niekto vychoval zodpovedajúci počet detí na to, aby dostal dôstojný predpoklad, aby prežil, aby, aby dostali predpoklad na to, aby prežili dôstojný život hej?
Ja neviem, jak to, aby som, opatrne formulujem a tieto, títo ľudia, tieto deti, ktoré sa časom stanú pracovníkmi a zamestnancami, pomôžu nie mimo, aj mimo pomôžu, však postarajú sa, keď sú dobre vychované, ale aj cez, cez rôzne tieto systémy, ktorý jeden tu predstavujeme, sa to nakoniec objaví aj tým starobným dôchodcom. Ale nerobiť to tak, že jak je to aktuálne, že toto sa nezohľadní, ale systém je nastavený tak, že žiaľ, musím to povedať, že ak to takto bude pokračovať, tak môže pán prezident aj spávať po tých osadách, aj môže tam aj detašované pracovisko si urobiť a môže tam aj neviem čo všetko urobiť, neudržíme to, nezvládneme to, celý ten systém sa úplne zákonite zrúti. Nech sem niekto príde, nech sa páči, nech sem niekto príde s geniálnym nápadom, ako by to on riešil. Tých riešení nie je veľa. Chlebíčkov už pojedli dosť, tých riešení nie je veľa, musíme zaťať do sociálneho systému takým spôsobom, že sa to upraví tak, ako budem musieť zaťať do sociálneho systému takým spôsobom, aby sme našli parametre ako, ja viem, že to niekto nepochopí a bude sa mu to zdať zvláštne, lebo existujú aj prípady, samozrejme, že existujú a rozumný a slušný štát ráta aj s tým, že existujú systémy, že niekto nemohol mať deti.
To, to, ale zase to nie je štatisticky tak dôležité, že by sme negovali princíp ako taký, lebo sú. Však to je úplne v poriadku. My pojmeme tú skupinu, aká je, tá skupina sa da nejako parametricky nastaviť a áno, slušná spoločnosť, solidárna spoločnosť nájde mechanizmus, ako, ako to tieto skutočnosti zohľadňovať, ale samozrejme, nastaví to citlivo a cizolovane aj takým spôsobom, že keď sa niekto rozhodol, že lebo deti niekedy vedia aj plakať, aj treba sa one starať a niekedy je lepšie sedieť v kaviarni v Eurovei, viete, to je jednoduchšie, neponáhľať sa domov, keď sa netreba. A keď si to takto niekto nastavil, to je jeho rozhodnutie, hej, tak ten nemôže následne vykrikovať, že jak ten systém s ním nesolidarizuje, že aj ja, aj ja. Však to bolo tvoje, len to je.
Viete, my zachádzame už do takých, do takých častí, kde by jeden nepovedal, že sa vôbec o tom budeme rozprávať. Že cez čo to budeme skúmať, že či jeho rozhodnutie sa voziť v Range Roveri bolo podmienené tým, že nechcel mať deti, lebo nechcel, lebo však nemal k tomu vzťah, alebo neskôr povie, že nechcel, že síce nechcel povedať, že nemohol. No viete, to sú naozaj že veci, ktoré nebudeme vedieť. My budeme otvárať naozaj témy, my sme pokročili hrozným spôsobom aj na tejto schôdzi, kde by jeden nepovedal, tému rodiča, že kto sa môže stať rodičom a že alebo niekto sa stáva rodičom vyhlásením preto, lebo sa zistilo, že diery v sociálnom systéme sú také, že po úmrtí toho a v tomto prípade údajného rodiča, jeho z toho, povedzme si, žiaľ, aj takto, jeho už hlava z toho nebolí, hej? Ale tie deti, ktorých údajný otec zomrel, poberajú sirotské. Že to sú naozaj, naozaj veci, ktorých by, až ťažké je o tom hovoriť, ale budeme musieť o tom hovoriť. Nesmieme si pred tým zakrývať oči, lebo nás to hrozným, brutálnym spôsobom dobehne.
Takže ja oceňujem tento návrh, ja myslím, že to bol, boli pionieri tuná v tomto, predstavitelia KDH, ktorí oni to cez tri groše, ale my musíme, teda definovať niečo, čo sa ľahko dá chytiť, ľahko uchopiť, ľahko zapamätať, dávam do návrhu, že už keď ste otcami tej myšlienky, možno zjednodušenejšie nazvať to rodičovský dôchodkový systém a k nemu parametricky vytvárať niečo, hej, lebo to neni, že tam tých, ukazovateľ, alebo tých prostriedkov na to, aby sa pomaly vytváral, môže byť viac a toto môže byť jeden z nich kľudne a ja za tento návrh, ja som s ním v zásade stotožnený.
Ďakujem.

Ďakujem, ja by som si dovolil tri kritické poznámky, asociácie k tomuto vystúpeniu. Ja si myslím, že treba propagovať a treba mať deti. Samozrejme, sú s nimi problémy, nie malé, ale keď človek ostarne, tak vlastne mu tých radostí na svete neostane veľa a deti môžu byť jedným z nich, to je troška taká svätá poznámka, ale bohužiaľ, pravdivá, alebo našťastie pravdivá.
Druhá poznámka je, nedávno som sa stretol s človekom, veľmi blízkym, ktorý bol na dvoch stretávkach za dva večery, jeden bol v Prahe a druhý bol, druhá stretávka bola tu v Bratislave. A postrehy z jeho, to boli maturitné stretávky, že v Prahe tie decká 30-40 ročné, skromné, rodinne zamerané rozprávali väčšinou o týchto témach a temer všetci mali 2 až 3 deti. Čiže tá trhová ekonomika, ktorú ešte pán Klaus voľakedy hlásal a ktorá sa premenila na "trhni, co můžeš", ako keby tam končila, prestávala a začalo sa to orientovať na normálny život a teda aj na rodinu a deti. Na druhý deň bol tento človek na podobnej, na tej istej stretávke maturitnej tu v Bratislave a tam bol prekvapený, že jeho kamaráti biznis, ekonomika, toto a väčšinou mali žiadne alebo jedno dieťa, možno dve, niektorí, čo som bol prekvapený, lebo u Slovákov to bolo vždy opačne teda. Čiže tam tá ekonomika "trhni, čo môžeš", trhová, vlastne ako keby teraz kvitne a tie prívlastky, ktoré tam Klaus nechcel mať - sociálny, ekologický - nechceme ich tam ani my mať.
No a ešte posledné, že v Nemecku ľudia vymierali a v 70. - 80. rokoch začali vychovávať sexuálnu výchovu, edukatívne a tak šteklivé, dráždivé filmy, ľudia na to stáli v rade, aby mali viac detí a tak ďalej a výsledok bol opačný. Že tieto filmy prerástli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

99
Áno, do budúcna je potrebné nastaviť ten rodičovský dôchodkový systém a toto je jedna z tých lastovičiek, kedy v podstate vytvára sa ten kontakt z tej solidarity, kedy deti solidarizujú so svojimi rodičmi. Keď vychovávaš dieťa jedno, dve, alebo už na počte nezáleží, tak raz aj to dieťa by malo možnosť, aj ten, cez ten daňový systém sa odvďačiť tomu rodičovi. Tak ako tu aj kolegovia niektorí rozprávajú, však samozrejme, ak to nebude nastavené v zákone, ak si dobre vychoval tie deti, tak tie deti o teba budú dbať aj v tej starobe. Myslím si, že dnes sa veľmi ako ochladili tie vzťahy, čo nie je ako dobré. A treba s tým voľačo robiť a vracať podľa možností späť ten systém.
Tak ako si hovoril, kedysi tá mortalita bola veľmi vysoká, tá rodina, aj tie deti vybehli na tú roľu. Dnes naozaj nie je na akú rolu vybehnúť a keď aj je, tak je zarastená a zabudli sme na tej roli pracovať a dokonca my sme už aj zabudli, kde tie role sú, nielenže sme zabudli na nich pracovať, ale my už ani nevieme, že kde sú. By sme museli nanovo to dávať si vymeriavať cez geodetov.
No a potom taký ten názor, že deti, aby sa nerodili do blata. No veď ja s tým súhlasím, ale nemôžme to agresívne zas na druhej strane, aby sme to neriešili, to nechcem ťa, Dodo, za to označovať, ale aby sme to riešili interrupciami a možno tie antikoncepčné prostriedky, ktoré sú veľmi agresívne a predostierali to ako jeden zo spôsobov, ako riešiť pôrodnosť. Ja ti môžem povedať zo skúsenosti, aj keď je človek ťažko chorý, nevyliečiteľné chorý s obrovskými komplikáciami a čím si bližšie k smrti, tým máš väčšiu chuť na život, tým máš väčšiu túžbu naozaj žiť. To nie je také jednoduché a vždy je lepšie potom, ak to dieťa sa má narodiť, tak aj do toho blata, ak sa nemá narodiť vôbec. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja chcem oceniť veľmi zaujímave vystúpenie kolegu Hlinu. On to rozšíril, rozpravu, o ten problém, ktorý tu existuje, keď vlastne sa stretávame s medzigeneračnou solidaritou na ruby. Keď tie nezaopatrené deti tým, že už len sú, sa solidarizujú "so svojimi nezodpovednými rodičmi" a s tým, si myslím, že musí robiť niečo v prvom rade vláda. Vy sám ste na to, ako to sa nedá jedným hlasom tu presadiť, ale oni totiž, aj keď je to nepopulárne opatrenie, oni majú dostatočnú silu aj na prijímanie nepopulárnych opatrení. Čiže politická zodpovednosť za toto je v prvom rade na vláde.
O čo usilujeme my, to je ako zvýšiť spravodlivosť v jestvujúcom dôchodkovom systéme a posilniť medzigeneračnú solidaritu, ale naozajstnú. Tých 50 eur, to je len symbol, ako, tak ako vianočný príspevok, alebo vianočný dôchodok, toto je symbol, že dobre vychované deti môžu odviesť maximálne 50 eur svojmu rodičovi, keď je na dôchodku raz za rok. Vlastne súhlasím s vami, keď ste aj pri iných príležitostiach povedali, že najlepší dôchodkový systém sú dobre vychované deti. Áno, keby to tak fungovalo a u všetkých, tak by sme vôbec nemuseli mať žiaden dôchodkový systém, ale keďže od ideálu sme veľmi ďaleko, tak musíme niečo robiť s našou legislatívou.
Ak niekto argumentuje, že sú tu skupiny rodičiek, ktoré si vyrodia "dôchodok", to je skôr teória. V praxi to vôbec nefunguje, lebo títo ľudia sa nedožívajú dôchodku, naozaj, nedožívajú sa dôchodku. A to, že štát oceňuje ako tak starostlivosť o deti, to je pozitívum a ja som rád, že to bol takisto návrh KDH, že my sme to presadili, aj keď to niektorí zneužívajú, teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)