35. schôdza

Ďakujem za slovo. My tu neprejednávame tú klasickú úradnícku správu, ktoré tu prinášajú iní predsedovia z rôznych organizácií, ani takú úradnícku správu, ako predkladal vždy jej predchodca, ale správu, ktorá nás zaujme zásadne osobnou zainteresovanosťou ombudsmanky, jej osobným záujmom veci zmeniť a posunúť ďalej. Kto sa začíta do tejto správy, okamžite nadobudne dojem, že pani Dubovcová stojí priamo v jadre riešenia problémov a ona osobne si robí starosti, a to je to, čo má ombudsman, ombudsmanka vzbudzovať a čo je normálne v iných štátoch. A nie, tuto sa ľudia čudujú, že ako ona môže hovoriť. Jej osobné angažovanie to je, to je jeden z najväčších kladov, ktoré vidím.
Samozrejme, keď sme tu sedeli a počúvali jej správu, to najstrašnejšie na tom je, že ona 40 minút rozprávala o tom, ako diskriminujeme deti. My diskriminujeme deti a to je to najstrašnejšie, čo nám ombudsmanka môže povedať. Možnože kolegovia, ktorí sedia na druhej strane, si svoje detičky chránia, ale tu pokiaľ diskriminujeme deti, slovenské deti, diskriminujeme budúcnosť Slovenska bez ohľadu na to, že či pár detí určitých ľudí požíva ochranu svojej rodiny. To je to, na čo proste upozorňujem a upozorňovala som aj v svojej poslednej faktickej poznámke minule. My sa vôbec nezaoberáme tým, že slovenské deti sú zavlečené do zahraničia, aby slúžili sexuálnym hrátkam.

Pán predseda výboru, vy ste povedali, že by ste si netrúfli to navrhnúť, aby pri prejednávaní správy ombudsmanky sedela celá vláda. Ja si myslím, že by ste mali. A myslím si, že by to bolo úplne namieste. Vláda sa zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky, vláda zodpovedá za mnohé inštitúcie, buď priamo, alebo nepriamo, ktoré sú oslovované ombudsmankou. Vláda je zodpovedná za to, či na tieto oslovenia, otázky a návrhy príde patričná odpoveď, a po tom, čo nebolo možné, aby pani ombudsmanka povedala, čo má na srdci, priamo na jej zasadnutí, by bolo fajn, keby vláda sedela tu a prišla si vypočuť, čo vlastne treba robiť lepšie. Ombudsman alebo ombudsmanka v krajine majú byť zosobnením tých nepísaných pravidiel demokracie. Tých zušľachťujúcich pravidiel demokracie, ktoré demokraciu ako tyraniu väčšiny premieňajú na demokraciu ako priestor a miesto pre každého, ktoré demokraciu ako miesto pre každého jedného občana definujú na základe jeho práv a na základe práv aj takých ľudí, ktorých málokedy počujeme, a takých ľudí, na ktorých málokedy dovidíme. Tých ľudí, ktorí sú zavretí v kadejakých ústavoch, vo väzniciach, ktorí sú izolovaní múrmi, ktorí sú izolovaní v samostatných triedach v špeciálnych školách. Tých, ktorých by sme radšej nevideli. História je plná toho, že zatvárame oči pred margináliami našej vlastnej spoločnosti, a kultivovaná demokracia by mala byť o tom, že ich za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, som troška v rozpakoch, o čom hovoríte, lebo som počul predchádzajúce vystúpenia, tú vyčerpávajúcu správu pani ombudsmanky, tým prenasledovaním detí alebo nejakým, ľudských právach, deťoch. Tuná bola reč o, za prvé, reedukačných centrách, za druhé, o rómskych deťoch a mládeži.
Ja myslím, že by nebolo zlé raz za rok sa vrátiť aj k deklarácii práv detí, ktorú sme my ratifikovali v ´92., mnohé štáty ich doteraz neratifikovali, a tam sú naozaj deti v celom spektre svojich práv popísané a isteže by bolo dobré sa na to pozrieť teda nielen z titulu reedukačných centier a z titulu detí Rómov.
Ten prejav bol trocha dlhý, by som povedal, teda sme v kríze časovej, štvrtý týždeň, máme ešte 45 zákonov, kto si tú správu prečítal, tak sa; ja som bol jeden z nich, včera o jednej v noci som ju dokončil a trocha som sa nudil behom správy, lebo bola príliš dlhá a príliš ako uvažovala s tým, že nikto tú správu nečítal.
Treba konštatovať, že za týmto úradom aj za prácou pani ombudsmanky je naozaj kus práce. Je to v správe vcelku hodne opísané. Určite je správa lepšia ako minulá, aj keď niekoľko poznámok, takých konštruktívnych, by som, samozrejme, chcel k nej povedať. Ja, to neni vyťahovanie, po revolúcii som bol dva roky podpredseda vlády pre ľudské práva, vtedy bola nadšená doba, keď všetko išlo omnoho lepšie ako, samozrejme, teraz, ale skutočne tá angažovanosť nesúvisela s peniazmi, ale súvisela s angažovanosťou, so snahou niečo vylepšiť a aj s atmosférou celej tej doby, ktorá bola celkom iná.
Ja viem, že som mal právomoc dať vecný dar, knihu, kvety, medailu, niekedy obed vo vládnej vile, výnimočne, ale korunu som na nič nemal, ale teda behal som po celom vtedajšom Česko-Slovensku, možno som aj niečo vybavil.
Myslím si, že táto správa by mala byť prejednávaná vo viacerých výboroch, nielen v ľudskoprávnom a školstve. Zdravotníctvo určite - práva pacientov; spravodlivosti - väzni a tak ďalej; zahraničie - emigranti, azylanti; sociálny výbor určite. Čiže v budúcnosti ju skúsme dať aj do iných výborov, ktoré majú k tomu niečo povedať.
Mrzí ma to už dosť dlhotrvajúce napätie medzi úradom ombudsmanky a parlamentom, prípadne aj vládou. Ombudsmanka by mala byť nadstranícka, a iste aj je, ale politicky nekorektná, to znamená, to, čo nameria, to, čo vidí, by mala povedať a parlament a vláda ju musí takto akceptovať, pretože vlastne to je jej povinnosť takto pracovať.
Pani ombudsmanka to povedala, že jej úrad mal byť uši a oči parlamentu, čo je pekne povedané, básnicky. Len minulý rok, keď sme jej vrátili správu na prepracovanie ako parlament kolektívne, tak skutočne stačilo hodinu na nej popracovať, vyškrkať, prerekonštruovať správu, inú štruktúru spraviť a správu sme mohli kľudne prijať. Ona sa vtedy troška zaťala a povedala, že nie, nebude to robiť, no a odvtedy vzniklo toto napätie. Čiže nebola to celkom úcta voči parlamentu, keď parlament povedal, že prosíme správu prepracovať.
Ja myslím, že z toho pramenia aj ďalšie problémy, keď sme tu nedávno hovorili o Moldave nad Bodvou, aj ďalšie správy, ktoré pani ombudsmanka pripravila a dala sem. Nemusia všetky ísť do pléna, ale aj táto správa je z februára, čiže tri, štyri mesiace niekde ležala, možno keby bola hneď prejednaná, mohlo to byť jaksi akčnejšie. Za minulý rok niektoré veci sú rok staré.
A teraz konkrétne. Ja by som veľmi do budúcnosti hovoril alebo chcel, aby ste pracovali, pani ombudsmanka, s určitou priorizáciou tém. Ročne vybrať tri-štyri a na tie sa sústrediť. Napríklad reedukačné centrá bola dobrá téma, ale to malo byť aj v popredí celého. Ona sa tam asi trikrát spomína, vždy na iných miestach, a médiá si len toto vybrali, že za tri eurá deti jedia, a vlastne tak povrchne o tom vlastne píšu.
Druhá téma sú Rómovia, tak nielen vzdelávanie, ale všetko, čo súvisí s právami Rómov, ale aj povinnosťami. A tretia téma je napríklad rodina, odoberanie detí, to je veľké strašidlo u nás. V inom svete to beží naplno, čo je vážna chyba. No, ďalej, ďalej mi trocha v správe chýba popis spolupráce s inými domácimi inštitúciami, občianskymi združeniami, ktoré pracujú na ľudských právach.
Pred pár dňami som bol na záverečnej rade pre ľudské práva u ministra Lajčáka, kde sa v podstate odklepla pre pripomienkové konanie, ktoré včera začalo, stratégia ľudské práva na Slovensku. Čiže určite s ním by bolo treba viac spolupracovať, aj čo sa týka tej správy, aj čo sa týka budúcnosti.
Veľmi zaujímavý námet dávam, teda trocha si fandím, že tak ako v iných štátoch, ombudsmanka by mohla mať v rozhlase vždy päť minút každý týždeň, kde by jeden prípad podrobnejšie popísala a vysvetlila, v čom je chyba a v čom neni chyba. Ľudia to by počúvali a by to malo veľký pedagogický význam pre Slovensko. Takisto aj trojminútový vstup v televízii, kde by povedala niečo. To by malo byť pravidelne, to by vo verejnoprávnych rozhlasoch a televíziách by nemal byť problém. Len to musí byť, samozrejme, dobre pripravené a úderné. Sú štáty, ktoré to takto robia.
Reedukačné centrá, pár slov k tomu. Ja som náhodou, zhodou okolností dal ministrovi práce, sociálnych vecí teraz v štvrtok otázku na túto tému. Iste je tam veľa problémov, iste, sú to v podstate polepšovne, alebo nechcem povedať, že basy pre deti, s ktorými si už nikto nevie rady. Niektorí rodičia tam dávajú svoje deti, pretože si nevedia s nimi rady, aj keď nie je žiadny právny dôvod na to, aby tam boli. A to, aby reedukačné centrá patrili tiež pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a nie pod školstvo a ako zriaďovateľský orgán je ministerstvo vnútra cez VÚC-ky, sa mi zdá zlé. A že toto aj minister sľúbil v odpovedi, že pri najbližšom rozpočte a v legislatívnom pláne na budúci rok bude o tom uvažovať.
Ja myslím, že aj tie dávky na financovanie stravy súvisia s tým, že školstvo je chudobnejšie ako prác a sociálnych vecí. Napríklad deti v detských domovoch určite majú väčšie dávky, teraz sa mi nechcelo volať rýchlo, aby som to zistil, ale určite väčšie dávky ako je 2,43 až 2,87 deti do 15 rokov, ktoré majú v reedukačných centrách na stravné.
Potom idú jednotlivé body správy, kde sa ovšem nehovorí o priorizácii, ale o nejakej takej štruktúre, by som povedal, ľudskoprávnej. Napríklad osobná sloboda, hovoril som o prípade, ktorý sa sťažoval, alebo právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti hovorí jeden podávateľ, ktorý sa sťažoval, a z konkrétneho jedného prípadu sa potom spraví taký všeobecný blok alebo aspoň odstavec, alebo strana, čiže tento systém, keď sa na základe jedného, pár príkladov robia určité závery, je slabší.
Už napríklad politické práva, už tam je 23 prípadov, najmä právo na informácie, 6 oprávnených a tak ďalej. No, je veľa prípadov, keď sa naozaj, napríklad osobná sloboda. Ja som na blogu popísal také prípady, už som tu hovoril, keď sa človek nevinný dostal na základe udania manželky na trinásť mesiacov do väzenia v Leopoldove a po šiestich rokoch ho zo všetkého oslobodili, ale trvalo to šesť rokov a prakticky celý život si pokazil týmto a vlastne nič sa nezmenilo odvtedy a stále to, stále beží. No, čiže sú nielen týrané ženy, ale sú aj týraní muži.
Ďalší bod je právo na vzdelanie v menšinách, konkrétne v rómskom jazyku a právo na vzdelanie Rómov. Však to pekne zneje, len je to zložitejšie. Už problém dostať rómske deti do školy je už pokrok. Vieme, že platíme, keď mama dáva deti do školy, tak jej za to nejaké drobáky platíme. Aspoň donedávna to tak bolo, aby tam tie deti chodili. Vieme, že niektorí tie peniaze zoberú a potom zase nechodia. Tam je najdôležitejšia rodina, rodina, rodina. Škola je už chudák, keď to dieťa dôjde do rodiny veľmi, by som povedal, už pokazené a, do školy, pardon.
Vieme, že v Nitre je ešte stále katedra rómskeho jazyka, ktorá určite stále produkuje učiteľov v rómskom jazyku, ale obávam sa, že v máloktorých školách naozaj sa môže rómčina ako jazyk, ktorým by hovorili všetci, vyučovať. A fakt, že toto je iný fenomén, že tá segregácia, že tu sú rómske deti a tu sú biele deti, trvá a že mnohí rodičia na tom trvajú, lebo vidia, že tie rómske deti spolu s tými bielymi prinášajú problémy. Ale to je tiež už iný problém. No, veľmi odporúčam pani ombudsmanke a všetkým vám si pozrieť ten film Všetky moje deti o rómskych osadách, kde na túto tému sa veľa hovorí. Je to veľmi dobrý film.
Ďalej sa hovorí o prieťahoch. Tých prieťahov je stále veľmi veľa, 266 podnetov bolo. Zrejme všetky inštitúcie robia prieťahy, sa im to prepečie, nikto im to nevyčíta v podstate, keby nezaplatili faktúru za mobil alebo za, čo ja viem, plyn, elektriku, tak nemôžte robiť prieťahy, keď nezaplatíte, hneď vám klepnú po prstoch a tuná tie prieťahy trvajú niekedy veľmi, veľmi dlho a nič sa tým ľuďom nedeje.
Ďalšou takou témou je právna pomoc bezplatná zaisteným cudzincom. To je tak drobný problém, ale vážny problém, keď človek je zaistený a naraz nemá s kým hovoriť, pretože nie sú tlmočníci a nerozumia si a tak ďalej. Mnohí sa na to môžu sťažovať. Súvisí to aj s kvalitou tlmočníkov, aj s ich počtom, aj s ich financovaním. Nedávno som bol s ministrom spravodlivosti o tom hovoril. Neočakáva sa novela, aby sa umožnilo viacerým tlmočníkom pracovať v tejto oblasti. Čiže tam tá rýchla zmena asi nebude.
Oceňujem konkrétne návrhy na riešenia, tam je celý ich balík, len musím konštatovať, že mnohé z nich sú skutočne nereálne, že sa tam dajú, ale už dopredu vieme, že sa to nedá splniť. Tak ja nechcem ich všetky menovať, ale napríklad, aby pri výsluchu, aby pri zásahu policajných, aby pri vyšetrovaní mali stále kamery a stále to tam sledovali, to je taký nereálny požiadavok, ktorý proste je pekný. Aj keď tu bola Moldava nad Bodvou, sa o tom hovorilo, ale je to v podstate nereálne. To za chvíľu aj v rodine manželia musia mať kamery, keď sa budú rozprávať, aby potom a tak ďalej. To tak, bohužiaľ, nejde.
To, že v reedukačných centrách sa urobil kus práce, že sa to zmapovalo, že z 13 centier v šiestich pracovníci ich navštívili, aj tá metóda práce, došli aj neohlásení, bolo ich tam veľa, o pár dní znova došli, porozprávali sa s deckami, to je metóda dobrá, však treba dodržať aj ľudské práva tých učiteľov aj riaditeľov. Ja myslím, že tam je zrelá situácia na to, aby bola nejaká konferencia v reedukačných centrách, konferencia, kde by sa porozprávalo o tomto, aj tým riaditeľom pomôžme, aj školstvu pomôžme, aj prác a sociálnym veciam pomôžme. Čiže budem aj ja to trocha inicializovať, napríklad zajtra beží konferencia prenatálna medicína, ôsma v poradí, kde sa mnohé veci o dieťati už v tele matky bude rečniť, beží to na Univerzite sv. Alžbety. Čiže o reedukačných centrách by bolo tiež veľmi nutné mať jednu peknú konštruktívnu konferenciu. A, samozrejme, dať reedukačné centrá pod ministerstvo práce, sociálnych vecí. O tom som tu už hovoril.
Ombudsmanka dala aj tri prípady na Ústavný súd. Boli to relatívne drobné veci, napríklad čistenie chodníka, reštitúcia pozemku, a to tretie teraz neviem prečítať, ale tak ešte... (Obrátenie sa na ombudsmanku: Čo to bolo?) Hmotná núdza, áno, áno. Tá núdza, tak dobre, že dáva, aj keď nedostala ešte odpoveď, ale neboli to teda zásadné, gruntovné.
Tak končil by som. Som na štvrtej strane, niečo som si popodčiarkoval, aby som nezabudol, a mnohé som vyhodil. Ja si myslím, že ten úrad je dobrý, že pracuje. Na druhej strane, keď má úrad 19 právnikov, to neni málo. Tie regionálne centrá, obávam sa, že tak ľahko nebudú. A aj keby bol tam jeden človek, tak by to boli skôr také podateľne pre centrálu tuná. Iste by bolo ideálne, keby v každom centre napríklad, najmä v Košiciach, tak jak prezident mal aj v Košiciach úrad, tam niečo by sa dalo urobiť, ale to by možná išlo aj z tohto rozpočtu.
To, že ešte stále nie ste v štátnej budove, to je, samozrejme, zlé. Stále ešte 20 % rozpočtu ide na toto. Rozpočet cez 1 milión, myslím, že tiež neni až taký malý, aj keď 20 % ide len na sídlo, tak je to iste dosť veľa.
Oceňujem to, že 11 tematických výskumov sa urobilo, že..., troška mi vadí také to, ping-pong medzi ministerstvom financií a vami, lebo veľa razy dostanete rozpočet a čo ja viem, keď vás oni požiadajú o úspory 6 744 euro a vy to odmietnete, tak automaticky sa urobí napätie a do budúcnosti ešte tá spolupráca môže byť dosť ťažká, keď dneska v kríze všetci šetria. Čiže isteže by ste potrebovali viacej, ale napríklad európske fondy, nedajú sa požiadať európske fondy na nejaký pekný projekt pre vás? Cez to tečú veľké peniaze a proste, napríklad okolo Rómov alebo aj okolo tých reedukačných centier by určite sa jeden pekný európsky projekt dal urobiť.
Tak napriek mojim poznámkam, ktoré berte, pani ombudsmanka, konštruktívne a pozitívne, tak hodnotím správu jako dobrú a určite budem hlasovať za. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len krátko; pán poslanec, ja si myslím, že by sme si mali byť vedomí kompetencií a ústavného postavenia jednotlivých ústavných orgánov, a aj keď hovoríme, že úrad ombudsmana je tu pre parlament jeho oči, uši, ale z hľadiska ústavného postavenia proste tu nie je vzťah nadriadenosti, podriadenosti. A tu nie je vzťah, že parlament kontroluje ombudsmana, tak ako je to v prípade vlády. To znamená, to uznesenie z minulého roka proste je v rozpore s ústavou a tam nie je o čom podľa mojej mienky špekulovať, či niečo mala alebo nemala pani verejná ochrankyňa práv urobiť. Ja si myslím, že tu je princíp a ten princíp je ústavnosť a podľa toho by sme sa všetci mali správať, jak parlament, tak ostatné inštitúcie. To isté sa v zásade týka aj zabezpečenia riadneho chodu fungovania. Všetko je otázka priorít. A pokiaľ nie sú peniaze na inštitút ombudsmana, tak tým aj vláda a parlament proste vyjadruje nejakú prioritu, kde má postavené ľudské práva v prvom rade, pretože táto inštitúcia niečo reprezentuje.
A nie, nemôže čerpať eurofondy, pretože jednoducho nevykonáva konkrétne opatrenia v teréne, nezabezpečuje nejaký konkrétny výkon. Tá inštitúcia je tu nato, aby mapovala stav a dávala odporúčania, ako treba možno meniť stav vecí, vláde a parlamentu, prípadne iným inštitúciám. Čiže na to je úrad ombudsmana. Že asi najskôr si musíme nejak upratať v tých ústavných kompetenciách a potom môžme dávať takéto návrhy.
Ďakujem.

Ďakujem. Súhlasím s vami, že je to v podstate, nijakým spôsobom nie sme nad týmto úradom. Ale zase, keď tu nejaký minister dá svoju správu, zahraničné veci, školstva, sociálnych vecí, spravodlivosti, a keby parlament taký, ako dnes je, mu ju vrátil na prepracovanie, tak neviem, či by niektorý minister povedal, že nebude to prepracovávať. Tak až tá správa, keď to parlament povedal, tak nebola to len politika, bola to aj určitá vecná manažérska skúsenosť. Čiže tá minulá správa naozaj je, a ja som teda v opozícii, ale ani mne sa veľmi nepáčila. Nebola dobre napísaná. Táto je päťkrát lepšia, by som povedal. Čiže to, že keď my požiadame, aby sa prepracovala, a ona sa už nevráti, tak každého to troška zamrzí.
A rozpočet cez jeden milión nie je málo, 581-tisíc na platy tiež nie je málo. Keď prijme viacej, dajme im nižší plat alebo ako. Čiže to už je určite na vás, pani ombudsmanka.
Čiže ja vám prajem, aby sa vám darilo, aby ste stále boli očami a ušami parlamentu, aby parlament s vami spolupracoval, aby ste neboli politicky korektná.

Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, vážené kolegyne, kolegovia, je to tretia, čo som zažil, a vždycky musí človek hľadať niečo na tom pozitívne a pozitívne je, že nás je tu o niečo viac. Tie predchádzajúce dve, myslím, že jedna bola určite v piatok. Mám pocit, že aj tá druhá bola v piatok, vtedy to tu bolo dosť úbohé. A dneska tu je na slovenské pomery normálne liga majstrov.
Takže k tejto vašej správe, ja nebudem sa venovať, samozrejme, celej. Ja vypichnem z toho, že čo tam je z môjho pohľadu dôležité, ale musím, žiaľ, povedať aj, že čo tam nie je a bolo by dobré sa tomu venovať.
Takže z pohľadu toho, že čo v správe ombudsmana je pre tento rok, tak naozaj je to desivé a ja teraz to poviem tak, ako to je. Je to desivé: 2,50 až 3 eurá denná dávka pre chovancov v reedukačných centrách. To moje ovce, poviem tak, ako je, moje kozy majú vyšší, vyššiu hodnotu stravnej jednotky. Naozaj je to, ale je to výrazom toho, že tak si tu my žijeme a že to nikoho, nikoho nebolí. Naozaj my sme, žiaľ, musím to povedať, krajinou lúpežníkov. Normálnych čistých lúpežníkov, ktorí následne sa stávajú ctihodnými občanmi, chodia po plesoch v opere, neviem čo. Neštítia sa ani sekundu, ani milisekundu vydrieť zo Slovenskej pošty 240 miliónov. Neštítia sa ani sekundu vydrieť, teraz som sa dozvedel, že z Univerzity Komenského 7 miliónov za upratovanie. Viete, to je tá, to je tá megaúbohosť, že títo ctihodní občania sú odkázaní na takéto zvrátenosti. To nie sú tvorcovia iphonov, to sú úbožiaci, to sú naozaj úbožiaci, ktorí ani nikoho z nich nenapadne ani v tých kaviarňach, kde tá káva stojí toľko, čo tá stravná jednotka, nikoho z nich ani nenapadne, že niekde niekto žije zo stravnej jednotky, ktorá je menšia, ako majú moje ovce na salaši. Fakt, to je, tak si tu my žijeme. Nebolí to, len to, keď sa to objaví, ja mám pocit, že aj po objavení je to také vajatavé, a ktovie, ako to tam celé dopadlo. Ak sme tie deti už odsúdili, však tiež sa tam asi nedostali za dobré správanie do toho, ale to ešte ergo neznamená, že máme nad nimi urobiť kríž. Naozaj, že to nie je znakom, že my sme, to je znakom našej úbohosti. Ohromnej, ohromnej úbohosti, že sme to dopustili.
A ja som si neodpustil to porovnanie. Porovnanie jednej úbohosti, že sme schopní nechať deti žiť z 2,50 na deň, aby sa prestravovali, a na druhej strane nevadí, nevadí tej lúpežníckej čvarge vydrieť sedem miliónov z univerzity. Nevadí im to vydrieť za upratovanie. Nevadí im vydrieť za, za nič, za pracovnú... A tých prípadov bude niekoľko. Ja ich zbieram len na to dokumentovanie, že s akými hrdinami máme tú česť. A tá česť je v úvodzovkách. Sú to ctihodní občania, ktorých, dve tretiny poslancov sa im, s prepáčením, pchajú do zadku. To sú tí ctihodní občania, ktorí chodia na plesy v opere, ktorí nevymysleli iphone, vážení, ktorých jedinou schopnosťou je vydrieť peniaze z tejto biedy akýmkoľvek sofistikovaným spôsobom. A toto je našou pravdou, smutnou pravdou, že kde žijeme, že je proste, niekde tie deti v Hlohovci a neviem kde, v Hrhove, proste jedia, majú sa prestravovať za to, čo títo chlapci nechajú ako tringelt za kávu. To je znakom našej úbohosti, to, čo si my tu žijeme a že nás to necháva takými, ako sme. To ma mimoriadne zaujalo. Fakt ma to zaujalo. A myslím, že to je použiteľné aj v ďalšom procese, že špeciálne vydokladovať tú socialistickosť tejto vlády. Lebo toto je vláda, vážení, socialistov. To je vláda socialistov, ktorá nám teraz vládne.
Mňa aj zaujalo, keď sa venujem ďalšej téme, zaujalo ma aj to, že ste podali, využili ste tú vašu právomoc voči sudcom, návrhy na disciplinárne konanie. Myslím, v troch prípadoch neviete výsledky. Sám som zvedavý, zistím, či vôbec môžem interpelovať. Lebo človek sa až bojí, viete, že čo môže, čo nie, lebo poväčšine sa tu začínavajú veci stávať utajovanými. Rozmýšľam, že skúsim vám pomôcť, lebo mňa to zaujíma ako princíp. Nie ako ten konkrétny, že jak dopadol, ale ako princíp, že keď ste to dali a že aký je výsledok. A poviem prečo. Lebo ja niekedy tiež som na pochybách, že viete, ľudia majú trebárs aj dôveru možno aj k nejakému poslancovi, že mu niečo povedia a majú pocit, tým, že mu to povedia, tak sa niečo udeje. Koľkí z poslancov upozornili na absolútne zvrátenosti a neudialo sa nič? V koľkých vy ste prípadoch upozornili na zvrátenosti a tiež sa neudialo nič?! Viete, že to znižuje váhu aj poslanca, ale aj ombudsmana a prehlbuje to, keď to tak sa zafilozofujem sociologicky, tú obrovskú frustráciu. Že už som, kde všade som bol, všade, kde sa dalo, som bol a nič. Viete, a potom už nechávame ľuďom tú poslednú možnosť, ktorá im zostáva. Diplomaticky ju nazvem nejaká ofenzívnejšia forma dovolania sa spravodlivosti. Že my si, naozaj niekedy aj ja rozmýšľam, že niekedy je možno na niečo neupozorniť, lebo vy keď na to upozorníte a nič sa nestane, tak sekundárne si znižujete sám váhu tým, že nemáte ten rešpekt, ale aj znižujete váhu tomu stavu, ktorý zastupujete. To znamená, aj poslanec, ktorý na niečo upozorní, nič, tu ľahkosťou bytia sa veci preme..., nič, z ničoho nič nejde, rešpekt, nič. Proste ide tá mašinéria, ide. Tí lúpežníci idú, idú a idú a neboja sa nikoho a ničoho. Všetko je zabezpečené, všetko je vybavené. Čiže toho, hovorím, sa až núti to človeka zamyslieť, že či nie je niekedy sa tváriť, že radšej to nevidím, ako by som mal povedať, že to vidím a aj tak s tým nič neurobím. Čiže preto ma to zaujíma, že jak to dopadlo, to vaše podanie na tých sudcov. Lebo predpokladám, že znova sa budeme tu všetci tváriť, že sa nič nestalo.
A zaujala ma aj tá časť, v ktorej hovoríte o tých migrantoch. Viete, ja si to takto popremosťujem. My sme v ´68., niektorí z nás, ktorí tu nechceli počúvať Biľaka, utekali a boli krajiny, ktoré im poskytli možnosť tam zostať, hej? My by sme, my sme povinní to svojím spôsobom vrátiť. My sme povinní to svojím spôsobom vrátiť. Tu prídu ľudia, ktorých môžme fakt nejako nastavovať, že sú, aj to je ekonomická migrácia. Ale tam sú aj ľudia, ktorí sú prenasledovaní kvôli svojim názorom. A my nevraciame to, čo sme dostali. My sa nezaraďujeme medzi slušné krajiny. My obštrukčne tých ľudí, proste neposkytujeme im právnikov, nevedia sa dohovoriť, tvárime sa, potom im vydajú na papieri bezpečnostné riziko. Tá problematika je o niečo zložitejšia. Ale ja tu chcem na to upozorniť. My sme povinní za to, čo sme my dostali, ešte vrátiť určitú službu. Lebo koľkí z našich ľudí odišli a prijali ich tie krajiny, kvôli tomu dôvodu, ktorý častokrát... Lenže to je znova to nastavenie priorít týchto kaviárových socialistov, vážení.
Kresťanku v Sudáne, tehotnú, odsúdia na smrť. Ešte pred smrťou by mala dostať sto rán bičom. Rodí v reťaziach a náš minister nič. Ale včera bola hlavnou správou dňa na spravodajskej televízii, že minister Lajčák požiadal Spojené arabské emiráty, aby sa uznávali naše vodičáky. Viete, to je otázka priorít. Prosím vás, koľkí z vás si chodíte zajazdiť do Spojených arabských emirátov? Viete, v čom je to, v čom je to priorita zahraničnej politiky? Ja viem, možno Jano Počiatek, keď tam chodí na formulu, tak musí si vybavovať nejaký, že mu to neplatí, možno sa on posťažoval a minister Lajčák toto uznal ako prioritu. Že nie je prioritou prenasledovaná kresťanka, tehotná! A to je jedno, že je kresťanka, tehotná žena, ktorú odsúdili na smrť zato, že má nejaký, nejaké vierovyznanie. To úplne s ľahkosťou obišli. Nič sa, k ničomu nevyjadril, vôbec nič. Všetky ambasády robili, Angličania, lebo tí sú, Magnu chartu mali, keď my sme tu ešte skákali zo stromu na strom, prosím vás. Tí si zavolali sudánskeho veľvyslanca a povedali mu, že čo je to za barbarstvo. My sme neurobili nič! Nič sme neurobili, nič! Lebo to nie je pre nás prioritou. Presne tak vy fungujete, vážení kaviároví socialisti. A správou dňa v zahraničnej politike je, že sme požiadali o uznávanie našich vodičákov v Spojených arabských emirátoch. (Reakcia z pléna.) Ale to je výstup, pán Daniš. To je, dokumentuje to, čo vás zaujíma. To, čo vás socialistov kaviárových zaujíma. Vás zaujíma, aby mohol Jano Počiatek v Saudskej, neviem kde, ani kde to je, mohol jazdiť bez toho, aby mal nejakú oštaru, a nejaká kresťanka ho nezaujíma. Nejakí utečenci niekde v táboroch, ktorí utiekli možno preto, že ich chcú doma zato zahrdúsiť, že majú nejaký názor. Vás to nezaujíma, ani právnika im nedáte, netrápi vás to, netrápi! Lebo vám je jedno, aký tu je režim. Vy budete držať zrazené opätky. Je úplne jedno, aký je tu režim. Len preoblečiete ten znak, ktorý máte držať. Presne tu sú také hodnoty, prosím vás. Je to výrazom toho a som rád, že na to bolo upozornené, že v akej krajine žijeme.
A teraz chcem povedať, že čo tam nie je a čo mi chýba, že tam nie je. Oddiel dva, ja som si to tu aj poznačil, článok 17 hovorí, že nikoho nemôžte pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Vážení, my sme vytvorili úžernícko-exekútorský štát. Vy ste, smerácki poslanci, smerácki štátni tajomníci na tom priamo benefitovali. Vytvorili ten biznis, žili z neho, zneužívali ho. To je celý ten váš. Áno, je to tak, vážení. A ešte s tým budete konfrontovaní. Z toho sa nevyhovoríte. Len si držte chrbát za vášho Buriana, len si zaňho držte chrbát! Vy ste vytvorili tento systém. Viete, čo sa teraz robí tým ľuďom, ktorí spadli do toho systému? Dávajú na nich trestné oznámenia. Keď neplatí ten chudák, tak dávajú na nich trestné oznámenia z podvodu. Rozumiete? Rozumiete tú absurditu tohto celého systému? Že tí hnusáci chrapúnski, tí úžerníci za tie hrozné peniaze dali tie, dali mu a potom, keď po nesplácaní, teraz im chodievajú obsielky, aby to rýchlo vrátili, lebo keď nie, tak dajú na nich trestné oznámenie z podvodu, že ich uviedli do omylu zato, že uviedli nejaké okolnosti, ktoré, na základe ktorých oni ten úver dali, oni nič nechceli, prosím vás, oni nikdy nič nechceli, oni chceli len požičať a čakali, kedy začnú nesplácať a teraz tým ľuďom posielajú obsielky, že ich chcú súdiť, vážení!
Pani ombudsmanka, to vám dávam do pozornosti. V tejto krajine je to možné, v tejto krajine je to možné. V tejto krajine je to možné, že tých biedakov biednych za tie úžernícke úroky, keď ich nevydre exekútor, tak ich budú schopní tí ľudia posadiť do basy.
Chcem upozorniť na článok a, vážení občania, aj vás, prosím vás, vyhoďte to z okna, pošlite im to naspäť tým špinavcom špinavým, ktorí vám pošlú takúto obsielku. Podľa ústavy, našej ústavy, nemôžte byť pozbavený slobody za to, že nie ste schopný splniť nejaký záväzok. A bol by som rád, keby sa tá budúcoročná správa týmto skutočnostiam venovala. Lebo naozaj v tejto krajine dochádza aj k takémuto zneužitiu, aj k takémuto zneužitiu. To už nebudem hovoriť, budem hovoriť, keď tu bude pán Borec s tou jeho správou, o iných okolnostiach, kto komu drží chrbát.
Nemáte v tej správe aj, pani ombudsmanka, vy to tam máte napísané, že nemáte vedomosť o porušení týchto základných práv, a to je právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. Musím povedať, že ja vám teda dávam na vedomie určité podnety. Áno, ľudia majú právo na životné prostredie a ochranu kultúrneho dedičstva, majú. Však to sa aj niekde píše, píše sa to, článok 44, odsek 1. "Každý má právo na priaznivé životné prostredie." Píše sa aj v odseku 4, že "štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, ekologickej rovnováhy a účinnú starostlivosť".
Nedbá, porušuje. Štát porušuje a nám sú upierané práva na životné prostredie. Tu je minister životného prostredia, ktorý je schopný prísť do parlamentu s návrhom zákona, ktorý poškodzuje životné prostredie, ktorý dokázateľne poškodzuje životné prostredie. Zjednodušuje výrub drevín a ničí, keď už nič iné, tak vtáctvo. Vtáci, my máme, teraz návrh predkladáme, že ombudsman pre prírodu, nechceme sa vám pliesť do remesla, ale aj to k tomu raz možno dôjde, viete, tie zvieratá, tie stromy, ich sa nemá kto zastať. Ich sa naozaj nemá kto zastať. Prosím vás, zastaňte sa tej prírody, zastaňte sa toho, že kvôli tomu, aby nakŕmili gágory tých svojich energetických projektov, v ktorých znova sú hlboko, hlboko involvovaní priamo poslanci SMER-u, tak kvôli tomu sa neštítia ani trošku vyrúbať všetko vôkol, neštítia sa ani trošku, keď je hore už nie že vajíčko nejakého myšiaka alebo neviem koho, už mláďatá spadnú, ešte ho prišliapne. Aj také fotky budú. To doniesol sem minister životného prostredia! To sem doniesol a my máme právo, ja som vám to doteraz čítal, na priaznivé životné prostredie a štát má konať tak, aby sa správal šetrne. Túto okolnosť by som bol tiež rád, keby sme zohľadňovali, lebo nám to tu za chvíľu vydrancujú všetko. Za chvíľku nám to tu vydrancujú všetko. Nakúpia tuje v Baumaxe v plechovom črepníku a povedia, to je príroda. A čo my deťom budeme hovoriť, že toto je príroda? Tuja z Baumaxu neni príroda! Ak sme my mali tú možnosť ešte ako-tak behať po lúkach, tak nemôžme byť takí egoisti, že to tým našim deťom nedovolíme. Lenže kvôli niekoho úzkym záujmom, ekonomickým záujmom proste to tak robíme. A nepozeráme napravo, naľavo, aj to je, aj to je definované v ústave a bol by som rád, keby sme sa tomu venovali.
Na záver poviem, skončím s tým, že večná téma kancelárie, vyzerá, že sa niečo pohlo, ale som zisťoval okolnosti prijatia toho uznesenia a len bolo prijaté, nie že sa našla spoločná vôľa riešiť vaše kancelárie, ale bolo ich málo, smerákov na výbore, a ste ich prehlasovali, čiže ja som už mal pocit, že aká pozitívna správa dnešného dňa. Čiže to nie je pozitívna správa, bolo ich málo, čiže ani sa im nechcelo chodiť na výbor. Kde ste boli, pán Jánoš, vy ste tam boli? Ľudskoprávni aktivisti v SMER-e, to je aká, jak sa to povie, to je oxymoron, či čo to je. Ľudskoprávni aktivisti v SMER-e, čo vidíte, ani neboli, ani neboli na výbore, preto prešlo to uznesenie. Som sa začudoval, že jak je možné, že také uznesenie prešlo. Vážení, prešlo a som zvedavý, či prejde v pléne. Som naozaj zvedavý, či prejde v pléne, lebo vy ste vytvorili tuná tento štát, tento parlament vytvoril funkciu ombudsmana podľa všetkého nie kvôli ľuďom, ale kvôli tomu, aby mal Móric peniaze za kanceláriu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec je 12.00, máte ešte dlhšie vystúpenie?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dve minúty.

Paška Pavol, predseda NR SR
Nech sa páči, tak dokončite.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
... aby mal Móric za kancelárie. Ja som to niekde počítal, neviem, či nie okolo 90 miliónov korún, ľudia, vám to hovorím, predstavte si 90, 90 a šesť núl, koľko je to peňazí, starých korún. Toľko dostal Viťko Móric, tuná kamarát a líbling SMER-u za to, že prenajíma kancelárie, a oni, chúďatá, nemajú na benzín. Keď majú nejakú stránku, nemôžu ísť tam, lebo nemajú na benzín. Kvôli tomu sme vytvorili ombudsmana?
Tu sa predseda parlamentu vyhráža, že pôjdete do Košíc? To je vzťah k ombudsmanovi ako k funkcii? Toto je, to si dovolí, to si kde dovolia? V rovníkovej Afrike, že proste takéto vyhrážky na ombudsmana. Ja som naozaj zvedavý, údajne som nemohol interpelovať tuná nášho pána predsedu, ale som interpeloval obklukou pána Maďariča, že nech mi spravia audit starej národnej rady, budovy starej národnej rady, že personálny audit, že koľko je tam ľudí, čo tam vlastne robia a koľko, koľko je jeden úradník na meter štvorcový. Ktovie, či sa nedozvieme zaujímavé údaje, že by ste tam kľudne vošli, lebo to by bolo dôstojné miesto na to, aby ste tam pôsobili, prosím vás. Nie niekde v Ružinove, nechcem sa dotknúť Ružinova, v nejakej, nejakej mizernej administratívnej budove, do ktorej Viťkovi ste už dali, tento štát, 90 miliónov korún. Kúska hanby nemáte v sebe! Kúska hanby nemáte v sebe! Ombudsman musí sedieť tam a to by bolo dôstojné miesto. To by bolo dôstojné miesto, pán predseda, a tým skončím a som zvedavý, ako to skončí.
Ďakujem.

Ďakujem za porozumenie, aby som nemusel čakať, kedy dôjdem na rad. Ja len tri kratučké poznámky. Jedna je tá, že tá kresťanka v Sudáne je, chvalabohu, už zrušili trest smrti a sľúbili, že ju prepustia v týchto dňoch. Fakt, že ja som mal nutkanie sem dať taký bod, ale videl som, že to asi neprejde, ale podpisovka bola medzinárodná, veľká. Keď som ju ja podpísal, bolo tam 300-tisíc ľudí už podpísaných. Čiže, chvalabohu, takýto tlak na ľudí, ktorí tentokrát bol z Bruselu aj organizovaný niektorými rozumnými ľuďmi, sa presadil, chvalabohu.
Druhá poznámočka je, že emigranti, azylanti. V tomto smere naozaj Slovensko je pomalé. Samozrejme, zvažuje, aby sme sem neposunuli teroristov a lumpov a tak ďalej. Dokonca niekto mi povedal, veľmi zodpovedný, že 90 % z tých ľudí, čo sem chodí, nemá dobré úmysly, ale to nechcem posudzovať, ale keď som včera videl aj, ja som v Taliansku dlho žil, že včera tam prišlo niekoľko tisíc emigrantov, za tento rok došlo do Talianska 30-tisíc ľudí a tí ľudia sú stále prijímaní, nejakým spôsobom sortírovaní, niektorí sú vracaní, ale je to obrovská úloha pre ten štát, ktorý má také široké prostredie, teda pobrežie.
A posledná vec je tí úžerníci a tak ďalej. Ty vystupuješ troška tvrdo, iste, máš k tomu isto dôvody, ale treba pochváliť pani Jankovskú, ktorá je štátna tajomníčka tiež ministra práce, sociálnych vecí, ktorá svojimi; ministerstva spravodlivosti, pardon; a ktorá svojimi materiálmi a ktorá svojimi školeniami a postojmi proti úžerníkom a v prospech ľudí, ktorí majú dlžoby a sú v pazúroch týchto ľudí, skutočne veľmi veľa robia. Ospravedlňujem sa, ja som si myslel, že ona je tiež zo sociálnych vecí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len stručne. Pán poslanec Hlina, ja som bol na tom výbore a prijalo sa uznesenie tak, ako sa prijalo. Poviem vám pravdu, že keby sme boli nekorektní, tak jednoducho sa zodvihneme a odídeme, ale nechceli sme robiť obštrukcie. My jednoducho s pani ombudsmankou spolupracovať chceme. Myslím si, myslíme si a sme presvedčení, že má dostatočný priestor jednak v Národnej rade, ale, samozrejme, aj na našom ľudskoprávnom výbore. O tom svedčí aj to, tá skutočnosť, že bol normálnym spôsobom, bolo prijaté uznesenie, návrh zmeny uznesenia, čo je úplne, úplne prirodzené. A neviem, prečo tu vnášate takú, povedal by som, v určitých okamihoch, pán poslanec, až takú nenávisť. Však ako skúste možno zmierniť tú rétoriku, lebo neni to dôstojné v tej Národnej rade. Som vás počúval od a až po z a neviem, prečo toľko nevraživosti. My máme záujem riešiť, aj čo sa týka, aj čo sa týka umiestnenia úradu ombudsmanky. Ja neviem, prečo napádate Košice, a čo, veď nie všetky úrady sú v Bratislave. To je niekde napísané, že všetky úrady v rámci štátnej správy musia byť len v hlavnom meste? Ako sa priblíži povedzme aj úrad ombudsmana k občanovi bližšie? Myslíte, že tým, keď bude v Bratislave, je automaticky bližšie k občanovi? S týmto ja súhlasiť nemôžem. Ale tým nevylučujem, že nebude v Bratislave. Samozrejme, aj my sa snažíme o to, aby tie podmienky, podmienky boli adekvátne k výkonu tejto funkcie a, samozrejme, vystúpim potom aj v rozprave v rámci ústneho prihlásenia.
Ďakujem pekne.

Nikto nehovorí, že všetko má byť v Bratislave, že, koniec koncov, my čo navrhujeme ombudsmana pre prírodu, tak sídlo mu dávame do Vysokých Tatier. Ale to, ako, v akom kontexte to bolo povedané, že pôjde do Košíc, to bolo nehodné nie že funkcie predsedu parlamentu, to bolo, dokonca by som povedal, že nehodné aj vás, že ste šli v afekte a pán predseda teda. Ale čo sa týka toho, čo hovoríte, či tam je, to pozor, ja som v zásade sprostený dvoch emócií, ktorá je tu veľmi silná, závisti a nenávisti. Hej a dá sa to, naučte aj vašich, máte tam ich strašne veľa, ktorí trpia, normálne ich paralyzuje, že proste ako trpia týmito emóciami. Ja len chcem upozorniť hlasno na to, čoho ste schopní. To, že pani Jankovská chodila, ja som to hovoril tak, chodila ľuďom povedať, ako si majú prikladať repíkový čaj. Ľuďom, ktorým niekto odťal ruku, zákonne, ona chodila s repíkovým čajom, keď to hovorím v obraze. Konečne sme vás dokopali k tomu, že ste prijali niečo, že prestávajú odtínať ľuďom ruku. Keď prestanú ľuďom odtínať ruku, už nemusíte chodiť s repíkovým čajom, že ako sa zahojí rana, prosím vás. Áno, absurdít týchto vy ste schopní, vy ste schopní nechať vytiahnuť z Univerzity Komenského 7 miliónov eur za upratovanie. To vyhrali minulý rok, chlapci z Penty budú upratovať Univerzitu Komenského, študenti študujú podľa mňa jako v Kišineve, nechcem sa nikoho dotknúť, prosím vás, ale 7 miliónov budú za upratovanie. To je celý, to je aj vaše maslo na hlave, vážení a budem na to upozorňovať!

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení, vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.