35. schôdza

Ďakujem. Budem sa venovať rozprave pána poslanca Novotného a budem sa snažiť aj odpovedať vám, pani poslankyňa Horváthová.
Ja som rád, že sa začíname baviť o detailoch zákona, o technických detailoch možno zákona, s ktorým vo všeobecnosti súhlasíme, a ja som rád, že ste, že tu zaznelo aj od pána poslanca Novotného, aj od tých, vlastne aj od vás, pani poslankyňa, že sme na jednej strane apriori za povinné očkovanie, pretože naozaj zmierňuje negatívne následky následných chorôb, ale že by sme mali niečo urobiť pre tých ľudí, ktorých nežiaduce účinky vakcíny v tomto prípade postihli.
Viete, podobne, pán poslanec Novotný, ako aj u liekov môže byť predpoklad príčinnej súvislosti a aj pri nežiaducich účinkoch liekov nie vždy pri vyšetrovaní, či náhodou ten človek mal to z daného lieku, alebo z daného ochorenia, alebo práve preto, že mal napríklad v krvi určitú hladinu, ja neviem, alkoholu alebo zbytkového cukru a tak ďalej atď. Aj pri liekoch môže byť vyšetrovaná táto príčinná súvislosť. A pri klinickom testovaní liekov potom, keď sa ide do dôsledku, že či nežiaduci účinok bol spojený s týmto liekom, tak sa prísne toto vyšetruje. A nie je to tak, ako ste spomenuli vy v rozprave, že na chudáka lekára to potom padne. Nikdy to takto nie je. A ak ste pozorne počúvali moju rozpravu, ja som v nej povedal, že aj v súčasnej dobe na Slovensku pri ŠÚKL-i existuje Komisia pre bezpečnosť liečiv a Národné centrum berie nežiaduce účinky liečiv. To je aj možno odpoveď pre vás, pani poslankyňa, pretože nie je to o tom, že by niekto na regionálnom Úrade verejného zdravotníctva v okresnom meste, možno v Senici, to dostal ako agendu. Nie.
Je to presne tak, ako je to pri liečivách. Vy dobre viete, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv má veľmi fundovaných odborníkov na to, ktorí posudzujú príchod liečiv na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne obom kolegom, ktorí na mňa reagovali, aj pani poslankyni, pani doktorke Horváthovej, aj pánovi navrhovateľovi Uhliarikovi.
Áno, táto diskusia je v spoločnosti prítomná a znovu chcem len pochváliť navrhovateľov, že ju doniesli aj na pôdu Národnej rady, aj keď stále som presvedčený, že je viac odborná, ako politická, a ani by nebolo dobré, keby sme ju zmenili na politickú v tejto chvíli.
A v tejto situácii si myslím, a znovu zopakujem to, čo som povedal, že treba to chladnou hlavou hodnotiť, čo si môžme a čo si nemôžme dovoliť z hľadiska ochrany zdravia ľudí. Som o tom presvedčený, že povinné očkovanie musí zostať z hľadiska ochrany zdravia ľudí, ale uvedomujem si aj to, že keď je povinné očkovanie a vznikne nejaká škoda na zdraví, tak ten, kto nariadi povinné očkovanie, by ju mal znášať. Je to štát.
A tu sme, myslím, že všetci v zhode, len prídeme k tej samotnej formulácii, kde sa veľmi obávam toho, že keby to zostalo v tejto formulácii, ako to je napísané, za poškodenie vakcináciou sa budú vydávať aj prípady, ktoré nie sú poškodením vakcináciou. Dokonca sa pod túto formuláciu, dosť vágne postavenú, budú skrývať aj prípady, a na to som upozorňoval, keď vôbec nepoškodila očkovacia látka pacienta, len v danej chvíli možno nemal byť ten pacient očkovaný, lebo mal nejaký iný zdravotný problém. Aj takýchto listov mám nie málo na stole. Čiže je to, z tohto pohľadu som to tak vnímal, možno odpoveď pani doktorke Horváthovej, že je to viac odborná diskusia a bude zlé, keď to zmeníme na také jednoduché politikárčenie v parlamente. Na druhej strane je to celospoločenská diskusia, na ktorú by mala aj naša legislatíva vedieť odpovedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, pán navrhovateľ, ja som už teda v úvodnom slove všeličo povedal, takže, samozrejme, nebudem sa vôbec opakovať. Skôr troška reagovať na to, čo som tu počul, a ešte niekoľko poznámok dám, ktoré neodzneli.
Mnohí kritizujú tú vetu, že na uznanie poškodenia očkovaním postačuje pravdepodobnosť príčinnej súvislosti. Fakt, že to je vágne, ale fakt, že je to formulácia z iných štátov, najmä z Nemecka, kde veľmi trvali na tejto vete, a je kopu výkladov teoretických, jak túto vetu treba rozumieť. Takže je to prevzané odtiaľ.
Ja som hovoril s pani ministerkou minule tuná dosť dlho na túto tému. Som bol milo prekvapený, že vlastne nepovedala, že nevíta túto diskusiu, sama vie, že sú tam riziká s týmto spojené, a teda tak ako, ešte sa k tomu vrátim, mi aj odpovedala niečo na moje dve interpelácie, na druhú ešte nie, ale na tú prvú, tak niektoré jej formulácie použijem.
Treba si uvedomiť aj to, že vedecký rozvoj vo svete silno ide dopredu, fakt, už to tu bolo spomenuté, v mnohých internetových časopisoch behajú veľké štúdie, ktoré naši ľudia čítajú a sú informovaní a, samozrejme, púšťajú do ďalej do svojich novín. Veľmi iniciatívne v tomto časopis Dieťa postupuje. Myslím, že v každom čísle má jeden taký článok, ktorý hovorí o tomto. Aj časopis Lekárnik má veľmi zaujímavé články na túto tému, nehovoriac už o vedeckých štúdiách v cudzích jazykoch, ktorých je tiež dosť.
Tiež pripomínam, že toto neni iniciatíva absolútne nová, že pred piatimi rokmi pani poslankyňa Mušková navrhla veľmi podobný zákon, ktorý tesne neprešiel do druhého čítania. Vtedy o tom tu bola, je tomu päť rokov, dlhá diskusia a z rôznych dôvodov teda neprešiel do druhého čítania a tá téma sa nám bude vždy vracať.
Je zaujímavé, že sú také dva tábory medzi tými, čo chcú očkovať, tí, čo nechcú očkovať. Tuná vôbec nehovoríme, nespochybňujeme očkovanie, či je povinné, dobrovoľné. Aj keď je zaujímavé, že naozaj v štátoch Európskej únie, v trinástich, je očkovanie dobrovoľné a v dvoch, myslím, Nórsko a Island, ktoré nie sú v Európskej únii, je tiež dobrovoľné, no, hoci tam s tým nejaké problémy, zdá sa, že nemajú. Chcem povedať, že tie dva tábory, o ktorých som tu hovoril, skutočne veľmi medzi sebou nekomunikujú. Keď má jedna konferenciu, nepozve tých druhých, alebo pozve, a tí neprídu, aj opačne.
Minule som bol napríklad, tuším, v Novej alebo v Malej scéne tam pri Dostojevského, plná sála divadelná ľudí, veľmi kvalifikované panelové diskusie, naozaj tí ľudia veľa vedia. Kopu mladých ľudí, vyzeralo to zaujímavo v auditóriu, bolo to veľmi poučné a zaujímavé. A teda túto tému nemožno podceňovať a nemožno sa tváriť, že absolútne títo ľudia nemajú pravdu alebo že to len nejakí radikáli.
No, teraz pár slov, ktoré som ešte chcel dodať k vystúpeniam, ktoré tu odzneli. To, že u nás sa naozaj zdravotný stav detí zhoršuje, že je alarmujúci, že dneska aj deti majú choroby, ktoré sa v minulosti vyskytli v dospelosti, je pravda. Že je veľa alergií, astmí, oslabenia imunity, že počet autistických detí stúpa, ja sa nepamätám, že by v mladosti som také dieťa videl. Možnože sa to vtedy ináč volalo, že v USA je 2 mil. autistických detí. Samozrejme, že to má veľký vplyv aj na liečebné náklady. A je nemálo štúdií, to som už tu spomenul, ktoré hovoria, že zlý zdravotný stav detí súvisí aj s narastajúcim počtom vakcín pri očkovaní a tým aj s množstvom chemikálií, ktoré sa dostanú do organizmu, najmä veľmi malých detí.
Na Slovensku je zavedené povinné očkovanie, pričom voči odmietajúcim rodičom sú finančné sankcie. A je správna logika, že keď teda štát prikáže a aj udelí sankciu, tak potom by mal riešiť aj tie problémy, ktoré potom vzniknú. Podľa nedávneho článku, som čítal niekde, že iba 3 % rodičmi nahlásených reakcií na očkovanie lekári hlásia Štátnemu ústavu na kontrolu liečiv. To by sa relatívne ľahko dalo zistiť aj nejakou interpeláciou. Isteže, farmakologické firmy nesmú diktovať medicíne, ale musí to byť naopak. Dneska, sa obávam, že nie je tak a že dneska tých reklám na lieky aj na vakcíny je všade veľmi veľa.
Je taký pán doktor, volá sa Rosipal, je z Poprad-Veľká, musí byť veľký bojovník, pretože mi dal celú korešpondenciu, ktorú má s ministerstvom zdravotníctva, so ŠÚKL-om, s mnohými ďalšími organizáciami, a pritom veľmi pokorne žiada iba vytvoriť komisiu, ktorá by sa venovala problematike, pracovnú skupinu k problematike sledovania a očkovania a postvakcinačných reakcií. A zaujímavé, keď to sledujete, ako jedna, každý hovorí, že je to výborné, dobré, treba to, ale posúva to na ďalšieho. Tak to ide dokola, až ten predposledný pošle znova na toho prvého.
Ja som dal interpeláciu nedávno pani ministerke, ešte na ňu odpoveď som nemohol dostať, je tomu snáď týždeň, kde som to celé vysvetlil a prosil som ju o odpoveď na tému zriadenia pracovnej skupiny, na tému, o ktorej som hovoril.
Pani ministerka v zaujímavej svojej odpovedi mi povedala, že očkovacie látky, tak ako ostatné lieky a liečivá, nie sú vždy stopercentne účinné a môžu spôsobiť nežiaduce reakcie, a teda po ich aplikácii sa môžu vyskytnúť nežiaduce reakcie. Teda patria medzi liečivá a mali by byť rovnako posudzované ako nežiaduce účinky pri aplikovaní liekov. To sa nateraz nedeje. Príbalové letáky hovoria o nežiaducich účinkoch liekov, keď sa u pacienta vyskytnú, majú možnosť sa odvolať až na súd nakoniec, ale, myslím, ŠÚKL to rieši, ale v súvislosti s odškodnením alebo s prípadom očkovania a nežiaducimi aj vážnymi účinkami sa nič takéto nedeje.
Je zaujímavé, že aj súdy už existujú, v ktorom, napríklad náš Najvyšší súd, a to je modelový príklad, dal pravdu pani žalobkyne Beáte Jelínkovej z Košíc a rozhodol, že Úrad verejného zdravotníctva na jej apel musí zaplatiť náhradu trov konania 537 euro. To je zaujímavé, že na tento súd, Najvyšší súd, po viacerých odvolaniach by sa mohli ľudia aj odvolávať, lebo je to modelový príklad.
Takisto som našiel, ale to bolo len v tlači, teda prípad zo Štrasburgu, kde súd rozhodol zaplatiť 2 400 euro odškodnenému za nútené očkovanie. Bolo to v Ukrajine, ale, žiaľ, aj následné úmrtie tohto človeka, čiže tá spojitosť s tým očkovaním sa nedokázala, ale proste súd to tak formuloval, že Ukrajina musela zaplatiť 2 400 euro tomu poškodenému, resp. jeho rodine.
Že tých prípadov je veľa, pán poslanec Uhliarik hovoril o tom poslednom roku, ja mám štatistiku, že na BCG vakcínu bolo 1 406 prípadov za posledných, od roku 2006, čo je osem rokov, poškodenie na iné vakcíny bolo 323, z toho závažné 293. Aj na základe toho potom tá antituberkulózna vakcína BCG bola k 31. 12. 2011 stiahnutá z obehu alebo už nie je povinná, tak ako bola predtým.
Vážení, čo ešte snáď na záver povedať. Som presvedčený, že očkovať treba. Už aj dnes sú niektoré očkovania nepovinné, chrípka, AIDS, encefalitídy, ale že treba očkovať zdravé deti, deti od dvoch rokov, napríklad v Japonsku je to tak, a že nemajú to byť mnoho kombinácie, čo ja viem, šesť kombinácií naraz malému dieťaťu sa mi zdá mnoho. Viete, že existujú knižky Doba jedová a že maximálne trojkombinácia, ako laik by som povedal, mám to tiež z literatúry.
A často sa očkujú aj deti poškodené pri predchádzajúcich očkovaniach, to rodičia hlásia. Neberú sa do úvahy kontraindikácie, ktoré sú v letákoch, a potom často sa nehlásia nežiaduce účinky, o čom som už hovoril.
Takže myslím, že to bolo všetko. Ďakujem za pozornosť, a teda vyzývam vás aspoň k tomu, aby ste pochopili, že toto je téma hodná diskusie, a keď by prešla do druhého kola, čo verím, aj keď nie som presvedčený, tak máme možnosť to naozaj vylepšiť pozmeňovacími návrhmi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mikloško, ja som čítala tú interpeláciu, ktorú ste poslali, tú prvú, pani ministerke a práve preto, čo ste tam v tej interpelácii napísali, si myslím, že by sme sa mali venovať aj na pôde parlamentu tejto problematike, pretože najjednoduchšie je podľahnúť, a čudujem sa aj vám, že podliehate vplyvom týchto ľudí, ktorí majú veľmi pochybné zdroje, na ktoré reagujú a o ktoré sa opierajú.
A musím konštatovať, že odborných podujatí, ktorých sa ja zúčastňujem, sú už celé sekcie a celý deň z trojdňovej konferencie venované len antivakcinačným aktivitám a spôsobu, ako reagovať na ne tak, aby sme nestrašili rodičov, ktorí potom sa nevedia, kam sa majú podieť, nedôverujú tomu lekárovi. Pediatri častokrát, už som počula aj také názory, že úplne rezignujú, aby edukovali tých rodičov, pretože im nedôverujú, hej. Robia im krik v ambulancii, že sa nedajú zaočkovať, tam je to lepšie, tam je to také a dochádza k rôznym dezinformáciám. A obávam sa, že na pôde Národnej rady by sme sa mali venovať odborným faktom a nie takýmto dezinformáciám, ktoré sa veľmi ľahko šíria.
A keď sa bližšie pozriete na ľudí, ktorí ich šíria, tak veľmi otvorene poviem, že sú to často ľudia, ktorí podporujú rôzne výživové doplnky a propagujú ich na Slovensku a podobne. A často sú to ľudia, ktorí nemajú zdravotnícke a už vôbec nie lekárske vzdelanie, a takýmto spôsobom, si dovolím tvrdiť, že na nešťastí ľudí, ktorým možno dieťa ochorelo z úplne iných príčin, potom tých ľudí utápajú v tomto nešťastí a strašia ďalších. Potom ďalej poviem v rozprave k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že naozaj, keď na jednej strane štát má požiadavku, že sa tie deti povinne musia očkovať, tak ak dôjde k poškodeniu pri takomto očkovaní, tak štát by im takisto mal participovať na tom, ako odškodní tieto rodiny. Ja sám poznám takéto prípady detí a tieto rodiny, kde tie deti dokonca sú pripútané na lôžko. Teda aj ten sociálny hendikep a vôbec ten zdravotnícky aj zdravotný je veľmi, veľmi negatívny. Tiež som sa zúčastnil nejakých tých vakcinačných dní a tak trošku si dovolím tak reagovať. Tak naozaj je to tak, že mamičky dnes prídu do ambulancie už aj s napísaným lístočkom, čo si na Googli našli na internete, a sú tie ataky tých pediatrov. No a tí, ktorí, a zvlášť mladší možno pediatri, tak nedokážu odolávať ani tlaku týchto rodičov.
Vo všeobecnosti si myslím, že to očkovanie má svoj význam, aj keď dochádza k nežiaducim účinkom v niektorých prípadoch. Ale tej väčšine alebo percentuálne, ak by sa to vykázalo, má to pozitívny dopad na spoločnosť.
Druhá vec je otázna. Tak ako kolega to spomínal, že tých viac vakcín pri jednom zaočkovaní. Áno, sú tie reakcie. Keď som mal možnosť rozprávať s pediatrami, tak niekedy ten priebeh po tej vakcinácii je veľmi ťažký u tých detí. Kedysi to naozaj tak nebolo. Postupne sa tie deti očkovali a ono podľa všetkého to dieťatko, keď je staršie, tak oveľa má už nejaký ten aj imunitný systém vybudovaný, tak aby sme tak nasilu už hneď to novorodeniatko.

Ďakujem. Ja by som sa chcel vrátiť k meritu veci a trošku to tak triezvo zhodnotiť, pretože nechcem, aby to vyzeralo ako spolunavrhovateľ, že som proti pánovi poslancovi, ale striktne odmietam rétoriku typu, čo keby sme mali maximálne trojvakcínu a od dvoch rokov, lebo v Japonsku to tak je. Viete, tak ako v Japonsku a iných krajinách sú iné očkovacie schémy, lebo tam vznikajú a sú aj iné ochorenia, samozrejme, aj jednotlivé rasy, či Afroameričania, alebo ázijská rasa, znášajú jednotlivé liečivá inak, preto to tak možno tam je. Ale nesnažme sa aplikovať japonský model na stredoeurópsky model na Slovensku, keď tu máme vedcov, pediatrov, a tým podporujem tvrdenie aj predrečníka pani poslankyne Horváthovej, ktorý za dlhé roky zistili na našej populácii detí, že aké to očkovanie je pre tieto deti prospešné.
Ja sám som jednak lekár, ale jednak aj otec piatich detí. V žiadnom prípade by som si nedovolil takýmto spôsobom povedať, že čo keby sme nemali šesťkombináciu, ale len teda s troj- a od dvoch rokov a niečo. Čo by sa stalo, keby to dieťa zomrelo v jednom roku práve na toto ochorenie? Toto je veľmi, veľmi, veľmi zľahčenie prípadu.
A prosím, začnime sa baviť o tom, akým spôsobom urobiť tú legislatívu takú, aby k tomu odškodneniu došlo. Pretože vieme v šírke asi politického spektra, že je to niečo, čo pomôže tým pacientom a tým rodičom. Tak sa poďme baviť o tom veľmi korektne, predrečníci, či tam má byť slovko také, alebo príčinná súvislosť a doprecizujme tento návrh zákona. Ale nebavme sa o tom, či áno, alebo nie. Zásadne sme tu v stredoeurópskom priestore v roku 2014 a v tomto priestore by sme mali očkovať tak, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Tak prvá interpelácia na pani ministerku sa týkala aj otázky dobrovoľnosti a povinnosti. Ale tá už bola dávno. A druhá sa týka len tej otázky tej komisie, pracovnej skupiny. Tak keď by ste si ju prečítali, keby ste prečítali dokumenty, jak s tým pánom doktorom Rosipalom všetci zametali a posielali, tak by vo vás musela ako krv vzkypieť.
A ja sa zase vám čudujem, že vy sa mi čudujete, lebo proste sa mi to zdá absurdné, keď ste len na jednej strane. Keď tieto tisícky ľudí, ktorí naozaj majú svoje trápenia, svoje ťažké choroby, ignorujeme a vôbec s nimi nechceme debatovať. Choďte medzi nich, pozhovárajte sa. Keď v tej malej sieni bola tá debata, to bola veľmi zaujímavá debata, veľmi zaujímavá, veľmi kultúrna, veľmi fundovaná a ten druhý tábor tam nebol, absolútne nikto. Neznášam televízne debaty, ani rozhlasové, viac som si ich vypočul, kde bola len jedna strana a nikoho nezobrali z tej druhej strany.
To, že sú tu farmafirmy a že je tu veľký biznis v súvislosti s liekami, na to sú veličajzné štatistiky, a teda som veľmi nedôverčivý voči všetkému, čo prichádza odtiaľto. Slovensko práve tých liekov veľmi veľa konzumuje, veľmi veľa hádzame do odpadkov a v tomto smere sme na prvom mieste, skoro na prvom mieste v Európe.
No, ten americký materiál, ktorý je niekoľko stránok, kde sa hovorí o všetkých tých poškodeniach a odškodneniach, neni bláznovstvo. To je extra oficiálny dokument, tu ho mám. Čiže prečo by sme nemohli aj my niečo podobné mať, keď to môžu robiť Spojené štáty americké?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Presne tohto som sa bála. Aj ja som, bohužiaľ, do toho skĺzla, do takejto debaty o povinnosti alebo nepovinnosti očkovania a o podobných veciach. Chcem sa vyjadriť fakticky teda k predkladanému návrhu zákona.
Podobne ako môj predrečník, v rozprave vystúpil pán poslanec Novotný, povedal veľmi výstižne, si myslím, to, že každý lekár, ktorý sedí v tejto sále, by mal si byť vedomý toho, že očkovanie je dobré, že máme, že Slovensko ako krajina, ktorá má povinné očkovanie, by mala byť hrdá na výsledky, ktoré dosiahla v očkovaní a aj v dohľade nad chorobami, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. A z tých krajín, ktoré neočkujú povinne, sú mnohé krajiny, ktoré majú nejakým iným spôsobom ustanovené, ako takú vysokú zaočkovanosť, ktorú napriek tomu, že nie je očkovanie povinné, dosahujú. Spomeniem napríklad rakúsky príklad, kedy v Rakúsku očkovanie nie je povinné, ale toho rodiča nenapadne dieťa nezaočkovať. Takže príde k svojmu rodinnému lekárovi a ten mu odporučí očkovanie. Porozprávajú sa v kľude, s dostatkom času o nežiaducich účinkoch, možných nežiaducich účinkoch a je tam vysoká zaočkovanosť nad 97 %. Robia sa tam preočkovania ešte v rámci škôl, ako voľakedy k nám chodili do školy preočkovať, napríklad na TBC pri negatívnej tuberkulárnej reakcii. Robí sa to aj tam, samozrejme, so súhlasom rodiča. Iné štáty, ako napríklad Francúzsko, majú zase povinnosť očkovania pri nástupe do kolektívnych zariadení, napríklad do materskej škôlky alebo do školy. Čiže tieto krajiny majú síce nepovinné očkovanie, ale možno je to, snáď je to tam tak, že majú edukovanejšiu populáciu a majú iné veci, ktoré zaviažu toho rodiča dieťa očkovať.
Čo som spomínala tú vašu interpeláciu, pán poslanec Mikloško, to bola tá prvá interpelácia. Ja som hovorila, že som čítala jej odpoveď. Bola by som rada, keby ste znova tú odpoveď si prečítali, pretože je veľmi komplexne tam rozobraté, hlavné problémy, ktoré sa toho týkajú, a je na vás, na ktorú stranu sa prikloníte. Či viac budete počúvať odborníkov, alebo viac budete počúvať laikov, ktorí často majú aj iné záujmy v tejto politike očkovania, ako som už spomenula.
Úplne najhoršia kombinácia je, keď nežiaduce účinky, ktoré nesúvisia s očkovaním, alebo povedzme choroby, ktoré nesúvisia, propagujú niektorí lekári. Sú viacerí takíto lekári, ktorí, a vydávajú odborné publikácie, z ktorých ste jednu aj spomenuli, a absolútne nezaložené na vedeckých dôkazoch, šíria tieto informácie a dávajú si pred meno titul MUDr. Častokrát je to možno osobná tragédia, ktorých ľudí vedie k takémuto činu. Ale každopádne vzbudzovať nejakú davovú psychózu a strach z očkovania, si myslím, že v súčasnej dobe napätej, čo sa týka tejto problematiky, je veľmi, veľmi ťažké. Pokusy o také spoločné diskusie, samozrejme, už boli, ale nedopadli vždy veľmi slávne, keďže sa stretne verejnosť odborná a neodborná. Ale o tom by som sa nerada nejak ďalej rozvádzala. Vrátim sa k tomuto návrhu zákona.
Podobne ako pán poslanec Novotný znova opakujem, že som sa potešila, keď prišiel tento návrh zákona, pretože akékoľvek poškodenie človeka nejakým lekárskym úkonom, zásahom, liečivom a obzvlášť, keď je povinné, povinný takýto zákrok, by mal štát prebrať na seba tú zodpovednosť, a teda, ako aj hovoríte v dôvodovej správe, nemáme takýto inštitút. Nevieme odškodniť človeka, ktorý je poškodený očkovaním. Takže rámcovo to nejak dať do zákona, aby sme odškodnili takýchto ľudí, je podľa mňa veľmi potrebná vec a vítam, že ste s touto iniciatívou prišli.
Avšak takisto, ešte raz si dovolím odcitovať prvú vetu § 12b Uznanie poškodenia očkovaním, "kedy na uznanie poškodenia očkovaním postačuje pravdepodobnosť príčinnej súvislosti", ako píšete vo vašom návrhu. Do takéhoto, do takejto vágnej definície uznania poškodenia môže spadať čokoľvek. Všetci tí, ktorí, dieťa napríklad pol roka po očkovaní dostane cukrovku, o ktorej vieme, že je to multifaktoriálne ochorenie, kde nikto na svete vám nevyvráti, že to nemohlo, že spúšťačom tohto ochorenia nemohlo byť aj očkovanie. Ani ja to netvrdím, ale keďže je tam viac faktorov, ktoré toto ochorenie spôsobujú, nikdy nemôžte povedať, že to bolo len očkovanie. A obávam sa, že veľa z nežiaducich účinkov, hlavne o tých, ktorí diskutujú, silné antivakcinačné vplyvy sú hlavne o chorobách, ktorých nevieme tú diagnostiku, alebo teda ten pôvod toho ochorenia určiť. Takže s týmto, si myslím, že v praxi by bol obrovský problém. Preto som sa pýtala aj pána bývalého ministra, pána Uhliarika, že či by vedel v takomto znení tento predkladaný návrh on ako minister prijať, pretože by sa určite dostal do veľmi ťažkej situácie s tým, že koho odškodniť, na základe akej pravdepodobnosti príčiny, teda príčinnej súvislosti s tým ochorením, a regionálne úrady aj Úrad verejného zdravotníctva by boli zaplavené žiadosťami o odškodnenie. Pretože ľudia, ktorí už teraz zbroja proti očkovaniu, by boli výdatne posilnení týmto návrhom zákona, aby akákoľvek možná súvislosť by bola námetom na žiadosť o odškodnenie.
Ale na druhej strane musím jedným dychom dodať, že spomínaný fond, ktorý ste hovorili, napríklad z ceny vakcíny, ktorý by sa mal založiť, s tým teda veľmi vrelo súhlasím. Bola by to jedna z možností financovania. Pokiaľ sa dokáže príčinná súvislosť alebo je veľmi, veľmi pravdepodobná.
Tu však si dovolím tvrdiť, že pokiaľ takýto zákon by prešiel do druhého čítania, musíme otvoriť takú ozaj širokú diskusiu o tom, ako to zadefinovať. Pretože viete, aj sami predkladatelia, určite veľmi dobre viete, tak ako ja, že ten dôkaz toho, že je to skutočne z očkovania, veľmi málokedy sa podarí ozaj mať. A obávam sa, že aj preto ste to do zákona dali v tomto znení, aby bola aspoň nejaká šanca to odškodniť. Ale môže sa stať v reáli, že to bude fungovať tak, že žiadosť o odškodnenie príde, regionálny úrad zamietne. Človek sa bude sťažovať na súde, že toto zamietnutie teda bolo, alebo teda Úrad verejného zdravotníctva teda v konečnom dôsledku rozhodne. Čiže podľa môjho názoru v tomto znení by bol nevykonateľný takýto zákon.
Ale na záver poviem, že som veľmi rada, že chceme odškodniť tých ľudí, že prišiel takýto návrh zákona. Poďme sa rozprávať o tom, v akom znení ho dať, a poďme spoločne aj na pôde parlamentu hovoriť odborne, propagovať odborné názory, pretože veľmi nerada by som sa dostala do štádia, kedy tu v Národnej rade budeme, budeme podliehať nejakým zbytočným, a teda ani nie zbytočným, ale kompetentným tlakom zvonku a všetkých odborníkov, všetkých lekárov, pediatrov, verejných zdravotníkov, ktorí sa venujú prevencii dlhé roky, všetkých imunoalergológov, ktorí zase z toho imunologického hľadiska sa venujú očkovaniu. A môžte mi veriť, pred týždňom som sa zúčastnila na jednom imunologickom kongrese, kde takisto aj očkovanie prišlo do reči a odborníci sú zhrození s tým, ako aj v Národnej rade ktorým smerom tá diskusia ide. A skôr z praxe sa žiada sprísnenie očkovania, sprísnenie nejakých žiadostí na to, aby tie, aby populácia bola zaočkovaná.
Ešte by som spomenula, že napríklad v Bratislavskom kraji klesla zaočkovanosť na osýpky až na 92 %, čo už je vlastne hranica, kedy hrozí, že toto ochorenie sa začne šíriť v populácii. Slovensko je špecifická krajina aj vzhľadom na to, že máme cez okolo 500-tisíc občanov rómskej národnosti, ktorí, vieme veľmi dobre, ako chodia na preventívne prehliadky.
A trošku by som sa povenovala ešte možno očkovaniu na tuberkulózu, ktorú ste, pán poslanec Mikloško, spomínali. V dôvodovej správe uvádzate, že jedným z dôvodov zrušenia očkovania na tuberkulózu bol výskyt nežiaducich očkovaní. To ste povedali, že to bol teda výskyt nežiaducich očkovaní. To očkovanie sa zrušilo preto, že klesla incidencia tohto ochorenia pod určitú hodnotu, kedy očkovanie už nie je potrebné. Vďaka Bohu, aj dva roky po zrušení očkovania tá incidencia nestúpla, ako by sa predpokladalo, ale v určitých komunitách na východnom Slovensku aj v rómskej populácii a v sociálne slabších skupinách výskyt tuberkulózy stúpa. Mám zase ja podnety odborné, od odborníkov, ktorí robia s rómskou komunitou, aj teda s komunitou chudobnejších častí Slovenska, kde sa opätovnému výskytu tuberkulózy, kde už vlastne teraz sa s tým stretávajú. Hovorím celková incidencia nestúpa, ale v tých častiach teda je to veľké riziko. A sú problémy so zaočkovaním takýchto rizikových detí, pretože nie je tam tá očkovacia látka dostupná.
A ešte ma teraz napadlo, že spomínali, že boli deti očkované na tuberkulózu štvrtý deň v pôrodnici bez toho, aby bol rodič informovaný. To musím povedať, že sčasti máte pravdu. Ale hovorili ste o tom, že je to vlastne vtedy, keď nevieme stav, imunitný stav toho dieťaťa. Áno, tu ako čestne prehlasujem, že je jeden jediný druh poruchy imunitného systému, ktorý ak u toho dieťaťa je, ale incidenciu vám teraz presne nepoviem, ale myslím, že to je jeden na milión detí, ktorý keď to dieťa má, tak môže dostať veľmi ťažkú infekciu po očkovaní, hej. Očkovalo sa na tuberkulózu, pretože, a práve preto na štvrtý deň, pretože v tomto období imunitný systém novonarodeného dieťaťa veľmi dobre vie zareagovať na tú očkovaciu látku. Sú štúdie, ktoré dokazujú, že potencuje potom účinok ďalších očkovacích látok, čiže nabudí ten imunitný systém.
No a ešte ste spomínali aj to, že prečo do dvoch rokov očkovať. To sú tie známe teda údaje antivakcinátorov o tom, že až keď je dieťa staršie a tak ďalej. Sú štúdie vedecké, ktoré dokázali, že keď sa dieťa očkuje do dvoch rokov, tak imunitný systém reaguje lepšie a dokáže sa vytvoriť viac protilátok, ktoré dlhšie pôsobia, hej, ako keď sa očkuje neskôr. To sú proste vedecky podložené fakty, ktoré sa dajú overiť. No a navyše väčšina chorôb, na ktoré očkujeme, sú ohrozené práve deti do dvoch rokov, pretože keď toto ochorenie dostanú do dvoch rokov, tak môžu zomrieť, majú ťažké následky, s ktorými už nikto z nás si, teda ešte možno vaša generácia si pamätá, stane sa ešte, že na nejakom kongrese vystúpi pani doktorka, alergologička, ktorá má, prekonala teda poliomyelitídu a má teda následky po poliomyelitíde, a verte mi, že takíto ľudia sú veľmi, veľmi sklamaní z toho, čo v súčasnosti sa okolo očkovania, aká hystéria sa rozpútala.
Čiže bola by som rada, keby sme sa držali odborných faktov a odborných publikácií, mám ich asi 300 v zozname, ktoré vyvracajú to, čo sa vlastne šíri. Takže ešte raz, očkovať určite áno, ale dokázanú príčinnú súvislosť očkovania s ochorením.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani kolegyňa a pani doktorka, poviem predrečníčke, no, ja si myslím, že tento návrh by sa nemal dostať do druhého čítania jednoducho preto, že je to návrh, ktorý vnáša do vážneho procesu, ktorým je legislatíva, konšpiračné smeti, ktoré sa šíria po internete. Ja si viem predstaviť, že je potrebné nejakým spôsobom riešiť poškodenie, ktoré, ktoré spôsobí aplikovanie lekárskych poznatkov u niektorých veľmi zriedkavých prípadov, ale to by sme potom mohli hovoriť o všetkých možných iných veciach. Ja som hlboko presvedčený, že celá verejná a konšpiračná debata o škodlivosti očkovania poškodzuje spoločnosť a môže v budúcnosti spôsobiť ťažké problémy. Hovoria mi to moji priatelia imunológovia, hovoria mi to moji priatelia detskí lekári. Vyslovene sa prijímaním, podľa môjho názoru, prijímaním zákonných noriem, ktoré vôbec pripúšťajú takúto debatu, a toto je taká zákonná norma, poškodzuje zdravie spoločnosti a ohrozuje sa tá spoločnosť. Čiže ja apelujem na všetkých kolegov, nehlasujme za tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pani poslankyni chcem tu povedať, samozrejme, že tú odpoveď pani ministerky trojstranovú mám aj tuná, hneď som ju zverejnil na Facebooku, na stránke je a prečítal som ju skoro celú aj v tej Malej scéne, keď tam bolo 500 divákov, ktorí boli nie všetci ňou nadšení, čiže nechcem ju nejako skrývať, ale hovorím aj o rozhovoroch s pani ministerkou, ktoré boli aj v inom tóne.
Vy ste spomínali nejaké iné záujmy očkovaní, no, neviem, jaké teda môžu byť, ale keď spomeniem teda očkovanie proti chrípke, proti tzv. prasačej chrípke, vtáčej chrípke, AIDS a tak ďalej, čo sa tu nakúpili, obrovské peniaze sa dali na vakcíny, z ktorých sa malé percento, tie percentá ja mám, naozaj aplikovali, čiže ostalo to, celkom HBT, peniaze sa vyhodili a tie vakcíny respirovali, proste stratili svoju platnosť a tak ďalej. Čiže tam sa pýtam, kto to zapríčinil, preloboval, že sme nakúpili toľkoto všelijakých proti možno vymysleným chrípkam. Dobre.
Určite treba teda rozmýšľať, ako odškodniť ľudí, čiže odbaviť to tým, že je to konšpiračné tieto, sa, samozrejme, nedá.
Teším sa, že beriete ten fond, možnáže extra zákon by mohol byť, ktorý by hovoril o tom fonde a nejaká komisia alebo neviem, kto by mohol potom o tom rozhodovať.
To, že v Amerike 2,7 mld. dolárov dali na odškodnenie a že uznali 3 540 prípadov, tak to je pozoruhodné, aj keď vieme, aká je situácia v americkom zdravotníctve. BCG 1 406 hlásení od 2006 zlého účinku vakcín. A keď hovoríme, že len 3 % sa hlásia, tak to môže byť omnoho, omnoho viacej. A pozrime sa na Českú republiku, tam to je celkom iné. Tam napríklad aj skúmajú po pôrode pupočníkovú krv, hľadajú imunitno-deficientné deti a potom tie určite im neočkujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)