35. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, nezvyknem reagovať vo faktických poznámkach, v týchto budem rád, keď ma budete počúvať. Nezvyknem reagovať vo faktických poznámkach na takéto vystúpenia, ale nedalo mi, aby som nepovedal pár slov.
V rámci rozpravy ste použili, a nielen dnes a nielen vy, ale viacerí ľudia z OĽaNO, také slovné spojenia, že "politické nominácie", "v rámci obrovského politického boja", "neschopnosť návrhov politických špičiek" a tak ďalej. SDKÚ - DS za ostatné obdobie navrhlo troch ľudí, o ktorých ste mohli hlasovať v parlamente, boli to pani Dubovcová, pán Tóth a pán Odor. Chcem sa vás spýtať, aby ste mi odpovedali vo faktickej poznámke, či považujete tie "politické nominácie" za odborné, dobré a ako sa k nim staviate? Pretože ja osobne si myslím, že všetci traja si plnia svoje úlohy na tom postavení, vo funkciách, v ktorých sú, viac ako dobre, pretože mnohí poslanci používajú ich citácie. Včera sme mali možnosť sledovať aj diskusiu k správe ombudsmana.
Takže myslím si, že nie je to o tom, že politické špičky nedokážu, je to o spôsobe prístupu a zodpovednosti aj politických strán, samozrejme, k návrhom svojich nominantov. A nemyslím si, že to bude inak aj hocijakým iným spôsobom.
Ďakujem.

Ďakujem. Čo sa týka techniky vykonania referenda a volieb, mali sme pospájané už aj v minulosti niektoré voľby a nemyslím si, že je zrovna to ovplyvňovanie ako keby tým základným kameňom úrazu. A referendová miestnosť a miestnosť, možnože by to bol technicky problém, ale volebné miestnosti, ktoré ja poznám, sa dajú podľa mňa vyčleniť pre volebný akt a pre referendový zvlášť. A technológia, my sa tu bavíme, mám pocit, o ústavnom zákone, takže k tomu toľko, ak je to obava.
No a čo sa týka pána poslanca Mikuša, viete, v 2010., alebo vieš, v 2010. ja som sa stretol s tzv. volebnými alebo povolebnými mapami, kde cez politické nominácie bol natvrdo rozsekaný celý verejný sektor, 38 % SDKÚ, neviem koľko SaS a neviem čo, a od toho momentu sme si zadefinovali, že toto, že je po voľbách a verejná správa v najširšom možnom zmysle slova nie je korisťou politických strán a mali by sme sa zamyslieť na tým, aby boli čo najviac odborné. Vytiahol si tri mená. Ja som pani Dubovcovú volil, ale pokiaľ viem, ona nebola vašou straníčkou, ale na druhej strane ani pán Odor, čiže boli to nestraníci. Na druhej strane tu bola a tuná táto časť pléna parlamentu sa k nej správa ako ku politickému nominantovi. A teraz sa zamyslíme, že či si to ona zaslúži, alebo nie, pretože majú pocit, že ona nie je nezávislým odborníkom, alebo chcú o tom presvedčiť verejnosť, ale je politickým nominantom. A to je zlé.

Ďakujem. Ja som sa v rámci rozpravy, aby ste ešte mohli reagovať. Ono nominácií bolo v parlamente veľa a napadá ma aj Dobroslav Trnka, ten tiež prešiel z klubu SDKÚ - DS ako nominácia, čiže sú rôzne príklady, ktoré sa dajú spomenúť. Aj tie trošku horšie, obávam sa, ale dobre.
Ja sa vyjadrím ku kolegom, ktorí boli v rozprave, k pánu poslancovi Hlinovi, k pánu poslancovi Viskupičovi. Osobne si myslím, že keď sú vážne témy aj v rámci zmien ústavy, tak je potrebné ich predložiť do parlamentu, diskutovať o nich, dokonca aj v situácii, keď je zrejmé, že na prvý pokus neprejdú. A poviem to na konkrétnom príklade.
A to bola poslanecká imunita. Ja som teda návrh predkladal, lebo to bola tiež zmena ústavy, ešte ako minister spravodlivosti, čo už bolo veľmi dávno, potom ako opozičný poslanec a potom nakoniec tá zmena prešla pred dvomi rokmi jednohlasne, pretože vznikol spoločenský tlak, spoločenská vôľa, na ktorú poslanci museli reagovať, bolo to tesne po protestoch v rámci kauzy Gorila. Tí istí poslanci, ktorí hlasovali dlhé roky, tí istí poslanci proti zrušeniu imunity, zrazu zahlasovali za. Proste jedna veľká šťastná rodina a jednohlasne to prešlo. A tiež mi vtedy hovorili mnohí pred tým, má to zmysel znovu podávať? To parlament nikdy neschváli. A keď som chodieval na diskusie so študentami a tak téma imunity bola téma, na ktorú sa často pýtali na vysokých a stredných školách. A keď som im o tom hovoril, tak všetci mali pocit, to aj tak nemá zmysel, poslanci si sami nikdy imunitu nezrušia. A prišiel ten okamih a zrušili si ju. Takže má to podľa mňa zmysel.
K tomu, čo pán poslanec Hlina spomínal, že vlastne to nie je také ťažké získať 350-tisíc podpisov, no, to nie som taký v tomto, ja teda čo si pamätám petičné akcie a boli to v takých aj veľmi vypätých časoch, napríklad o priamu voľbu prezidenta v roku 1996, 1997, tak ono sa možno tých prvých 100-tisíc, 150 dá, ale potom je to riadna drina tých 350-tisíc podpisov, to je pomaly jedna desatina elektorátu. To nie je ľahká vec, že by si raz proste tuná, ja odhadujem, že by tak 2-3 petičné akcie mohli byť úspešné v priebehu volebného obdobia, 9, obávam sa, že asi, asi nie.
Myslím si, že spojenie volieb a referenda by nemohlo spochybniť tie samotné voľby. Koniec koncov už sme tuná precedens mali. V roku 2004 spojil prezident Schuster, neviem, či prezidentské, prezidentské voľby, myslím, s konaním referenda, ktoré inicioval, vtedy teda opozícia, SMER o konaní predčasných volieb. Ktoré bolo neúspešné teda, ale spojil to. Teraz robí petičnú akciu na referendum Aliancia za rodinu a má prísľub, mala prísľub obidvoch hlavných prezidentských kandidátov, že to referendum, ak zozbierajú podpisy, spojí s komunálnymi voľbami.
Teraz vec technická, či to má byť v jednej miestnosti, dvoch, ale to nie je predmetom zmeny ústavy, ale ja si myslím, že veď každá kandidujúca strana má úplne rovnakú šancu robiť petičnú akciu k téme, ktorá ich voličov zaujíma. Tam je úplne akože rovnaké štartovné pole, nikto nie je diskriminovaný. Takže to si myslím, že by, že by asi neuspelo, takáto nejaká, také ústavné spochybnenie. Naviac, ešte raz, tuná sa v ústave priamo spája termín parlamentných volieb s konaním referenda.
Spomínali ste, že si viete predstaviť rôzne témy v referende a čo by potenciálne iniciovali chlapci z Banskej Bystrice. No ale naša ústava zakazuje, to nemeníme, to nemeníme nijako, referendum na nejaké témy, konkrétne otázku ľudských práv, otázku výšky daní a odvodov. Samozrejme, že asi nie sme v stave, že by sme si lajsli ako Švajčiari referendum o zvyšovaní alebo znižovaní daní. To znamená, sú, je nejaká kategória referend, alebo teda tém, ktoré sú z referenda vylúčené, a podľa mojej mienky to je správne.
Ďalšia ale poznámka je, že tento systém referenda v čase parlamentných volieb by v princípe zakázal ešte jedno podľa mňa nesystémové referendum - referendum o predčasných voľbách. Lebo by bol, to referendum by bolo vždy počas parlamentných volieb. A to referendum je preto nesystémové, lebo dostávajú poslanci, a teda aj vláda cez nich, mandát na 4 roky. Ak by mohli byť v ktoromkoľvek okamihu odvolaní, tak, samozrejme, že si rozmyslia nejaké zásadnejšie reformy v prvom roku, dvoch, o ktorých vedia, že prinesú dobrý efekt po pár rokoch, ale okamžite budú prijímané dajme tomu s nejakou nevôľou, a keby boli vystavení permanentnej možnosti odvolania, predčasných volieb, čo už teda dnešná vláda si vyskúšala pred desiatimi rokmi, tak to považujem za veľmi nesystémové pre demokratický systém. Toto riešenie by aj takéto referendum vlastne vylúčilo z povahy veci, keďže by bolo vždy spojené s parlamentnými voľbami.
Spomínali ste aj otázku kvóra, že by bolo možno, možno vhodné zvážiť kvórum primeranejšie, teda nižšie, o tom môžeme diskutovať. Ja si myslím, že ak by bolo referendum spojené s parlamentnými voľbami, tak by otázka kvóra bola vlastne bezpredmetná, lebo pri dnešnej účasti v parlamentných voľbách okolo 60 %, nech by bolo na referende aj menej ľudí, ale bolo by to predsa len kvórum určite nad 30 % dajme tomu, a teda určite, určite by to referendum malo byť v takejto podobe platné.
Pán poslanec Viskupič spomínal Súdnu radu a súdnu moc. Ja to už hovorím dlhodobo, že podľa mojej mienky nie je na Slovensku hlavný problém v ústave a v zákonoch a proste v pravidlách, ktoré sú, ale v ľuďoch, ktoré tie pravidlá vykonávajú, ktorí tie pravidlá aplikujú v súdnej moci, t. j. sudcovia a Súdna rada. Čiže my nič nezmeníme, keď zmeníme kompetencie Súdnej rady, ešte ich proste zvýšime a nezmeníme spôsob tvorby tej Súdnej rady. Nezmeníme nič. Možnože situáciu trošku skôr zhoršíme.
Preto ten návrh je, aby časť Súdnej rady, teda väčšiu časť, volili priamo občania a menšiu časť potom sudcovia, menovanie prezidenta a parlamentu. Áno, my sme dávali návrh asi pred pol rokom, aby bola priama voľba generálneho prokurátora tiež počas prezidentských volieb na päťročné funkčné obdobie, lebo, žiaľ, ten príbeh, ktorý som ja spomínal s voľbou generálneho prokurátora, je strašne varovný. To, čo sa dialo v parlamente v roku 2010 a v nasledujúcich rokoch, to je proste problém ten, že, žiaľ, o generálnom prokurátorovi skoro rozhodli, hovorím s plnou vážnosťou, zločinecké skupiny. V akom štáte potom žijeme? Ak stačí si zabezpečiť šesť poslancov v tajných voľbách, už nehovorím, prečo hlasovala celá opozícia vtedajšia za tohto pána, to nechám teraz nepovšimnuté, ale šesť poslancov si niekto kúpi alebo povydiera a taký bude generálny prokurátor. A som presvedčený o jednej veci, že pokiaľ by volili generálneho prokurátora priamo ľudia, tak žiadna zločinecká skupina ani cez kampaň, ani cez nič iné, ktorá by bola regulovaná, si nezabezpečí zvolenie svojho generálneho prokurátora.
A preto ten systém, to je ale problém ten, že ja ľuďom viac dôverujem. Ja si nemyslím, ja si nemyslím, že, áno, pre politiku a kampane sú dôležité aj financie, ale nemyslím, že sú len ten jediný faktor. Mali sme tu mnohé strany marketingové, ktoré dali do kampane obrovské peniaze a skončili veľmi zle. Veľmi zle. V dnešnej dobe ja som prichystaný povedať, a si myslím, že to tak je, že ľuďom treba viac veriť. Viac im treba veriť. Nehovorím, že sa ľudia rozhodnú v referende vždy najsprávnejšie, vždy najlepšie, ale ľudia a demokracia má jednu obrovskú výhodu, že aj keď sa rozhodnú chybne, tak svoju chybu môžu napraviť v ďalších voľbách alebo v ďalšom rozhodnutí. A ja si myslím, že došli sme do doby, kedy ľuďom je potrebné veriť. Ja si pamätám, že ako sa mnohé veci, ktoré sa osvedčili v iných krajinách, na Slovensku odmietali, že, no tak áno, to funguje vo Švajčiarsku, ale to by u nás nikdy nefungovalo. Nehovorím, že sa dajú veci preberať doslovne, ale niekedy to ja taká zotrvačnosť v nás.
Poviem to na konkrétnom príklade z oblasti práva. Keď sme pred deviatimi rokmi v trestnej novej kodifikácii zavádzali dohodovacie konanie v rámci trestného konania plea bargaining, tak to parlament schválil, ale v tom čase absolútna väčšina celej justície vrátane prokuratúry tvrdila, toto na Slovensku nebude nikdy fungovať. A funguje to perfektne a každý rok je čoraz viacej, teraz bolo 8-tisíc dohôd. Proste dneska by už nikto nechcel dohodovacie konanie zrušiť, práve naopak, sa ešte posilňuje.
Čiže sa mi niekedy zdá, že tá akoby zotrvačnosť je, že príliš sa niektorých vecí obávame, lebo sú nové, a vymýšľame rôzne argumenty, že tak, áno, Švajčiarsko je iné. Jasné, že je iné. A nehovorím, že sme mali mať referendum o daniach, treba mať nejaký proste limit. Ale ak je to len argument na zachovanie statusu quo, tak sám osebe je podľa mňa slabý.

Ďakujem. Ja ho tak aj vnímam, tak ako to motto možno sa zdá ako také až moc vzletné alebo patetické, že treba ľuďom viacej veriť, ale presne tak si to aj myslím. Preto som aj hovoril o tom, že nie zlé, proste päť poslancov Súdnej rady, treba sa zamyslieť, či päť kandidátov zo Súdnej rady volených priamo je veľmi dobré a otvorí ten proces hlbšie a možno prejsť tie inštitúcie, kde by pod takouto gesciou, resp. kde by sme púšťali iný rozhodovací mechanizmus ako priamo plénum parlamentu, lebo tam nastáva politický zápas, ktorý často ide z úplne iných motivácií, ktoré či zostanú, alebo zostávajú skryté očiam verejnosti, je výzvou a treba sa k tejto výzve jednoznačne prihlásiť. Pretože mám obrovský problém, keď betónujeme v mnohých oblastiach status quo iba preto, že treba udržať politickú moc, lebo politická moc je veľmi významným činiteľom, dôležitejším, často komunikujú, interpretovaný, dôležitejší ako peniaze, a preto nadbiehaniu, chceniu nejakej časti elektorátu alebo neotváraniu tém, ktoré by mohli niekoho na chvíľku vyrušiť, ale priniesli by reálne výsledky možno v dlhšom období, je výzvou aj pre nás. A ja sa hlásim k tomu, aby sme niektoré status quo, ktoré máme aj v politickom systéme, konečne otvorili a trošička vyvetrali a naozaj viac verili ľuďom.

Aj keď nezdieľam možno celkom predkladateľovo nadšenie pre referendum a som skôr za to, že by sa malo užívať cum grano salis, teda veľmi uvážlivo, veľmi zdržanlivo, ale potom ozaj ho aplikovať, ak sa má, tak by som predsa bránil referendum, a konané v deň volieb aj tri referendá. Pretože referendum v momente, keď získa zákonom stanovenú hranicu podpisov, prestáva byť podľa môjho laického, neprávnického vnímania vecou iniciátorov, ale stáva sa vecou občanov. To znamená, svojimi podpismi pod referendum tí občania prevzali na seba to referendum a nedá sa vnímať ako čisto úzko stranícky projekt predsedu petičného výboru. Proste tak to podľa mňa nie je. Takže toto riziko tu nie je.
Iná vec je, že je pravdou to, čo povedal predkladateľ, že ono to referendum môže mať i taký akýsi pobádací charakter v tom zmysle, že keď som sa vrátil v pamäti k predkladaným návrhom na zrušenie imunity poslancov, ja, ktorý som mal dlhú prestávku parlamentnej účasti osem rokov, sa pamätám, že som minimálne štyrikrát rovnako hlasoval o zbavení seba samého imunity, a len potom odrazu som pozrel na tabuľu a jedenkrát som videl, koľko ľudí sa ku mne pridalo.

Ďakujem veľmi pekne. Ono v tomto aj vidno ten rozdiel, že kolega na rozdiel od iných tuná expertov nevyužil záverečné slovo a išiel do rozpravy, že je možné reagovať. A to naozaj treba oceniť, lebo to nie je, nebýva bežným javom.
Ja som to uviedol ako voľnú úvahu, ale aj po diskusii sa moja voľná úvaha blíži k presvedčeniu, že moje rozpory s tým sa dajú vyargumentovať. Viete, nebuďme nejakí naivní v tom. Zozbierať 350-tisíc podpisov, keď to máte len dať do nejakej krabice z Ikey, tak aj tie krabice z Ikey niečo stoja, aj ten papier niečo stojí. A ja teraz cui bono, prečo by to niekto robil, keď teda je taký veľký altruista, tam by sme sa možno mali pozrieť, že ako pomôcť tým ľuďom, ktorí chcú niečo zbierať aspoň nejako.
Tieto silné politické strany, dobre, možno to prehnal, nie 9, ale možno 4-5 dá tých, dá 50 centov za podpis, pošle svojich straníkov, to je nejakých, na úrovni 5 mil. korún zozbierajú. Dajú tam témy, využijú to ako jeden z možných nástrojov politickej práce priamo v okrskovej miestnosti. S tým mám ja rozpor. Ja nevylučujem, že sa nájde vôľa ľudí, ktorí s tým nebudú mať rozpor. Ja si myslím, že to v tom danom momente tomu referendu ako takému nepomôže, len sa dostane do optiky tých úzko straníckych, politických záujmov.
Že naozaj, keby sme chceli pomôcť tej veci, tak možno rozmýšľame tým smerom, ako pomoc tým biedakom, ktorí by chceli, cítia nejakú spoločenskú objednávku, chcú zozbierať nejaké podpisy, že im aspoň na tie krabice z Ikey pomôžeme sa zozbierať, lebo častokrát tí ľudia, viete, že to tiež stojí, všetko stojí peniaze.

Ja by som sa vrátil k tomu napríklad, aký je napríklad stav dnes, lebo sa pán poslanec Hlina pýtal, že kto by také petičné akcie robil a prečo by ich robil. Teraz ju robí Aliancia pre rodinu. A prečo ich robí? Lebo považuje tie témy za dôležité, pre nich je to dôležité a sú ix ďalších skupín, ktoré považujú iné témy za dôležité, a je to úplne legitímne. Čiže to sa mi zdá, že v občianskej spoločnosti je úplne v poriadku.
Ja si myslím, že tento návrh novely ústavy v princípe dáva ľuďom väčšiu možnosť zúčastňovať sa správy vecí verejných aj cez priamu demokraciu - referendum, aj cez kreovanie súdnej moci, ale aj cez ten volebný systém. Veď tu sú mnohí poslanci, ktorí sú tu tretie, štvrté volebné obdobie a majú naozaj, že pár sto krúžkov, v princípe ich nikto v regióne nepozná, nikdy by ich nikto nezvolil v tom regióne, ale sú správni straníci, tak proste sa vezú. A to si, to môžu byť aj dobrí ľudia, ja nehovorím, že sú zlí, ale proste v demokracii by to malo byť o dôvere od ľudí, ktorú oni nemajú. Takže ten volebný systém je veľmi dôležitá vec, aby sa prinavrátila dôvera politickému systému.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ono to už tak chodí, že ja väčšinou ako spravodajský hromozvod sa tu dostanem náhodou k nejakému zákonu a ma to zaujme, tak si potom nemôžem pomôcť. My už sme absolvovali takúto situáciu v minulosti, keď ste navrhovali priamu voľbu generálneho prokurátora, takže nebudem sa k tomu vracať. Vyjadrím sa iba k pár veciam.
Súhlasím s tým, že by sme mali mať základné kamene volebného systému definované v ústave. Nie nutné tie základné kamene, ktoré sú súčasťou tohto návrhu, ale nejaké základné kamene, napríklad systém výpočtu mandátov by som veľmi ocenil, keby bol ústavne ochránený, ale keby bol najprv spravený tak, že je spravodlivý a nie plný nezmyslov, ako je to dnes.
Ak by sme dokázali sa dostať do situácie, že by sme našli prierezovú zhodu celého politického spektra, že, áno, toto považujeme za dobrý, spravodlivý systém, ktorý nikoho nezvýhodňuje, lebo pravda je taká, že my sme teraz dedičmi naozaj pokrivenia aj pravidiel, aj územnosprávneho členenia v mnohých ohľadoch. Či už to bolo vytváranie nezmyselných okresoch typu Ilava kvôli tomu, že tam mal Mečiar tak vysoké zastúpenie u voličov, alebo nezmyselné kraje, ktoré sa tiahnu od južnej hranice až na Záhorie len kvôli tomu, aby tam nebola väčšina Maďarov. Proste toto všetko máme ako dedičstvo sprostých rozhodnutí, vyslovene, ktoré ak by sme mali podľa toho to premietnuť do volebného zákona, tak asi niekde urobíme niekomu krivdu. To znamená, že najprv napraviť tieto historické chyby a potom sa venovať tomu, že by sme mohli nejakým spôsobom zohľadniť proporčné rozdelenie v tom, ako sú volení zástupcovia, považujem za dobrý nápad.
K tým referendám. My sme si to zažili. 350-tisíc podpisov je naozaj akože mrte driny. Ako to je veľa práce, zvlášť, keď to stojí na dobrovoľníkoch, tak to bolo niekoľko mesiacov v horúčavách aj v mrazoch po celom Slovensku. Boli dni, keď to išlo po tisíckach, boli dni, keď to išlo po stovkách, a ku koncu už sme každý jeden petičný hárok museli ťahať z regiónov, aby sme tých 350-tisíc mali, ale vyzbierali sme ich.
Ja v zásade som chronický optimista, pán kolega. Ja to mám priamo až ako diagnózu. Ja vždy verím v tom, že je dobré, a dokonca aj pri tom, že tu bol Gašparovič desať rokov priamo zvoleným prezidentom, aj pri tom, aké preferencie má SMER v tomto štáte, ja ľuďom dôverujem. Ja ľuďom dôverujem.
Je pravda, že tá dôvera býva z času na čas ohýbaná práve výsledkami volieb napríklad, alebo prieskumom, ale stále im verím. A v zásade nemám ani nič proti tomu, aby sme dobré nápady zo zahraničia prenášali nejakým spôsobom do toho nášho systému. Ja aj tej vašej takej republikánskej, evanjelizačnej činnosti celkom fandím. Mne sa to páči. Aj keď pri niektorých treba potom korigovať, asperačná zásada je jedna vec, trikrát a dosť je druhá vec. No to, že súčasný Trestný zákon niekedy je, že sa konkrétny človek môže dostať do situácie, keď na základe troch blbostí je ten trest príliš prísny. Ja viem, že vy zase poviete, nájdite mi ho a ja by som mohol hľadať, ale pri asperačnej zásade sa snáď môžme zhodnúť na tom, že po korekcii Ústavného súdu už to môže byť skôr viacej namieste, než to bolo predtým, že boli sudcovia tlačení niekedy do rozhodnutí dikciou zákona, ktoré neboli úplne spravodlivé, aj keď voči tomu páchateľovi.
Takže ešte raz. Ja tomu fandím, aj ľuďom dôverujem a dal by som do pozornosti dva druhy komunikácií, kde ten prvý sa mi páčil a ten druhý sa mi nie úplne páčil. Ten prvý bol, keď sa o volebných kódexoch začalo rozprávať za vlády Ivety Radičovej. Prierezová pracovná skupina na ministerstve spravodlivosti, na ministerstve vnútra, sorry, fungovala pomerne dobre. Boli tam zástupcovia SMER-u, boli tam zástupcovia všetkých politických síl, pracovalo sa systematicky, išlo sa bod po bode a z tej by bolo vzniklo niečo, čo si viem predstaviť, že by bolo potom v zákone napísané a dokonca aj ústavným zákonom potvrdené. Ale to, čo sa nám stalo teraz s volebnými zákonmi, narýchlo vždycky zvolávaná skupina, ktorá nemala vždy úplne dobre daný program. Obidvaja sme na nej párkrát sedeli, sme sa tam pozerali na seba s ministrom a čakali sme, kto, čo, komu povie a nakoniec z toho vzniklo to, čo tu vzniklo, že nám prišlo ďalších desať pozmeňovákov a zase sa točíme okolo tých istých vecí a budeme mať otvárané volebné zákony znovu. To je zase systém práce, kde keby na konci mala byť bodka, že však sme sa na niečom zhodli a teraz tomu dajme deväťdesiatku hlasov, si myslím, že by nebol úplne dobrý postup.
Takže, a, a, a tento spôsob podávania ústavných zmien je pre mňa viacej tým, čo ste hovorili, že otvorením témy, nech sa o nej rozpráva a hlasuje dajme tomu sedemkrát, než snahou o reálnu zmenu toho zákona. Takže ja to skôr beriem ako otvorenie diskusie. Skôr to beriem ako signál k tomu, že by sme mali sa zamyslieť nad tým, čo má byť v ústave ošetrené ako základ volebného systému. Beriem to ako ďalší signál k tomu, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, či by sme mali zmeniť volebný systém tým, že by bol viac, že by boli viacej zahrnuté sily regiónov, než sila straníckych centrál, ktorá dnes dominuje.
Beriem snahu vnášať prvky priamej demokracie aj do kreovania orgánov, ako je napríklad Súdna rada.
A čo sa týka spájania volieb a referenda, v zásade s ním nemám problém. Vtedy, keď to bolo naposledy, tak ony boli tie procesy úplne oddelené. Bola jedna volebná miestnosť pre prezidentské voľby, druhá volebná miestnosť pre referendum. Nie moc sa ušetrilo, lebo sa v podstate urobili v ten istý, v ten istý deň. V ten istý deň sa urobili dva úkony, možnože na distribúcii lístkov alebo, alebo tej priľahlej logistike sa mohlo niečo ušetriť, ale v zásade to zrejme veľa nebolo.
Takže ako otvorenie diskusie o mnohých témach tento návrh vítam, ale na to, aby mohol byť braný vážne s tým, že naozaj ho ideme pretlačiť do druhého čítania a ideme ho pretlačiť do tretieho čítania a že by sme ho nakoniec aj schválili, si myslím, že tá diskusia doteraz ešte dostatočná nebola a mnoho z tej diskusie ešte budeme musieť všetci, ako sme tu, absolvovať.
Ďakujem.

Ďakujem za vystúpenie. A ja tiež som chronický optimista, ale chodil som na matematické gymnázium. To znamená, že ja viem, aké sú hlasy v parlamente. Aj napriek tomu si myslím, že tie diskusie k takým zásadným témam treba otvárať. Však koniec koncov, koľko opozičných návrhov prešlo v tomto parlamente? Skoro žiaden. Čiže... Už ale ani obyčajné, možno jeden alebo dva.
Teraz, že najskôr urobme zmenu štruktúry okresov. Ten návrh nie je, aby každý dnešný okres volil jedného poslanca. Pretože tie okresy majú aj veľmi rôznorodý počet obyvateľov. Tie jednomandátové volebné obvody by museli byť zložené tak, aby mali rovnaký počet obyvateľov, lebo chceme rovné volebné právo. To znamená, že nemôže mať malý okres a veľký okres s trojnásobným počtom obyvateľov rovnaký mandát, to by nešlo. Čiže tam by som nevidel problém, lebo to by nemohlo kopírovať dnešnú územnosprávnu štruktúru.
A poznámka k trestným veciam. No, pán poslanec, však môžme o tom diskutovať niekedy. Vďaka sprísneniu sadzieb pre násilné zločiny a recidívu od roku 2003, kedy boli tie inštitúty poprijímané viaceré a podľa nich vypracovaná nová kodifikácia, došlo na Slovensku k zníženiu počtu násilných trestných činov na polovicu. To je neuveriteľné číslo, vrátane vrážd, lúpeží, znásilnení. V roku 2002 bolo spáchaných asi 15-tisíc trestných činov, násilných, násilných, lebo len toho sa to týka. V roku 2013, v minulom roku polovica. A ešte raz, trikrát a dosť sa týka len násilných trestných činov, žiadnych krádeží, žiadnej marihuany a ničoho iného. A ešte, áno, ak mi nájdete kohokoľvek, možno z tej stovky páchateľov recidivistov, ktoré sú na výnimočnom treste trikrát a dosť, kde to podľa vášho názoru bolo neprimerane prísne, rád si to pozriem. Ale zatiaľ s tým nikto neprišiel a - nikto - takisto ako u tej marihuany.

Ja úplne beriem výsledky, pán kolega. A pri tom trikrát a dosť musel by som sa pozrieť, kto mi ohľadom toho písal, je možné, že som si to pomýlil s tou asperačnou, ale v zásade som hovoril hlavne o tom, o asperačnej zásade a v podstate o tom, prečo bola nutná jej korekcia potom aj zo strany Ústavného súdu.
Ale ešte raz, ja si nemyslím, že zavedenie tých inštitútov, ja dokonca ani nie som ten, ktorý by mal o tom rozprávať, ja môžem sprostredkovať názory iných, myslím si, že to zavedenie tých inštitútov, akokoľvek mohli byť nášmu systému nevlastné, má svoje výsledky a malo svoje ratio a bolo dobré, že boli vykonané, len hovorím, že potom musí dodatočne prísť nejaká forma korekcie, ak sa zistí, že sa niektoré veci môžu preháňať. To, to je celé.
Ďakujem.