35. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, ctení kolegovia, dnes naposledy s posledným naším návrhom zákona.
Dovoľte mi takú malú anekdotu na začiatok. Veľa svojich priateľov, ktorí keď ma chcú občas tak poštengrovať, tak mi hovoria, že: "Ideš dnes do práce? Lebo keď zasadá parlament, musíme si strážiť peňaženky. Ktovie, čo to pre nás zase vymyslíte."
A tento návrh predložený, podobne ako predchádzajúci, je taký, že keby prešli, tak si občania peňaženky strážiť nemusia, ba práve naopak, pretože by mohli daňoví poplatníci výrazne ušetriť. V predloženom návrhu zákona veľmi zjednodušene navrhujeme zrušenie jedného ústredného orgánu štátnej správy, a to Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, a prípadný presun niektorých potrebných zostatkových činností Správy štátnych hmotných rezerv na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
V situácii, keď je potrebné na každom kroku šetriť verejné výdavky, keď sa nám hrozí, že sa nám aktivuje dlhová brzda, keď je potrebné usporiť niekoľko sto miliónov eur, je presne takýto krok, presne takéto šetrenie tým, čo Slovensko potrebuje a k čomu by malo prikročiť. A to o to viac, že napriek tomu, že vláda Roberta Fica sa zaviazala, že nebude privatizovať, prebieha na Slovensku veľká vlna výpredaja a privatizácie, a to nielen bývalého štátneho Carga, kde oneskorená privatizácia pripravila Slovensko o skoro 500 mil. eur, nielen privatizácie zostávajúcich akcií Slovak Telekomu, ktorá, keby Boh dal, tak to bude prvá privatizácia urobená transparentne a cez burzu, ale osobne tomu veľmi neverím, že vláda pána Fica pristúpi k takémuto kroku, ale aj privatizácia slovenských štátnych ropných rezerv.
Po zákonoch a krokoch a opatreniach, ktoré boli prijaté, už dnes ropné rezervy našej krajiny nie sú pod kontrolou a vo vlastníctve štátu. A práve správa ropných rezerv tvorila viac ako polovicu celkovej činnosti štátnych hmotných rezerv. Tým, že vláda SMER-u sprivatizovala štátne ropné rezervy, v podstate spôsobila aj to, že existencia ústredného orgánu štátnej správy, Správy štátnych hmotných rezerv, je už zbytočná, pretože všetky ostatné činnosti, či už vo sfére civilnej ochrany a zabezpečovania ďalších potrebných rezerv, je možné rozdeliť medzi iné rezorty, napríklad medzi rezorty pôdohospodárstva, hospodárstva a vnútra.
Preto sme predložili tento návrh zákona, ktorý môže ušetriť milióny eur, preto sme presvedčení, že štátne hmotné rezervy sú dnes nepotrebný orgán, ktorý v zásade slúži len na jedno jediné, a to na kšeftovanie - draho nakúpiť a lacno predať, keď už tie niektoré rezervy nie sú potrebné.
A preto vás chcem poprosiť o podporu tohto nášho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Tak opäť, vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením poveril, určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zrušení Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1007).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je rovnako zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a napokon aj Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorý predkladáme spolu s kolegom Jozefom Viskupičom a Erikou Jurinovou.
Cieľom je nahradiť výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie všetkých typov ambulancií záchrannej zdravotnej služby elektronickou aukciou na účel dosiahnutia transparentnosti, spravodlivosti, objektivity pri hodnotení žiadateľov a čo najkvalitnejšieho poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Cieľom je tiež ustanoviť také podmienky uskutočnenia elektronickej aukcie, v dôsledku ktorých budú musieť byť sídla záchrannej zdravotnej služby pri vydávaní nových povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby z dôvodu uplynutia doby platnosti predchádzajúcich povolení, ako aj z dôvodu zrušenia povolení na žiadosť poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby nepretržito obsadené, čiže opäť upravujeme lehoty, ktoré sme už upravovali v osobitnom zákone aj formou pozmeňujúceho návrhu a ktoré sú reakciou na neobsadenie sídel vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby zo septembra minulého roka.
Ďalej v záujme čo najkvalitnejšieho poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti a nediskriminácie ostatných žiadateľov si myslíme, že je potrebné zmeniť systém výberu žiadateľov tak, aby zaručoval transparentný a nediskriminačný výber a čestnú hospodársku súťaž, a snažíme sa o jasné jednoznačné ustanovenie všetkých lehôt súvisiace s elektronickou aukciou a následným správnym konaním.
Čo sa týka rozpočtu verejnej správy, predpokladá sa stály pozitívny vplyv predkladaného návrhu zákona z dôvodu zníženia, možného zníženia mesačného paušálu, ktorý bude uhrádzaný poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby v dôsledku zavedenia elektronickej aukcie, ale aj negatívny vplyv v dôsledku nákladov nevyhnutných na zavedenie a následnú realizáciu elektronickej aukcie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko na úvod. Zároveň si dovolím vás poprosiť, pani predsedajúca, že sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Neviem, jak to odspravodajcujem. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Hej. Tie papiere sa pomiešali.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov zákona Evy Horváthovej, Jozefa Viskupiča, Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva zdravotníctva, ale tuná nie je.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ministerstva financií, určite.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. (Reakcia z pléna.) Pre zdravotníctvo. (Doručenie materiálu spravodajcovi.) Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem personálu.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ešte raz vás poprosím, aby ste tie výbory upresnili.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu a zároveň, kolegovia, ospravedlňujem sa vám.

Ďakujem pekne za slovo. Dobré ráno všetkým prajem. Vážená pani predsedajúca, milé pani poslankyne, milí pani poslanci, dovoľte mi teda, čo som včera v krátkosti uviedla, trošku viacej rozobrať tento návrh zákona. Poviem také hlavné body, čo ten návrh zákona obsahuje.
V podstate sa snažíme zmeniť spôsob získavania povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a klasické výberové konanie nahradiť elektronickou aukciou. Zdá sa nám, že teda platné kritériá na spôsob hodnotenia žiadostí nie sú dostačujúce a keďže elektronické aukcie sa používajú aj v mnohých iných oblastiach, myslíme si, že aj práve v tejto oblasti by mohli mať svoje uplatnenie.
My sme už avizovali dávnejšie, že chceme takéto niečo spraviť. A takým podnetom pre to bolo neobsadenie sídiel vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v septembri minulého roka. Iste viete, že sme sa tu pokúšali v podstate už dvakrát zmeniť lehoty, pretože v súčasnosti je stále stav taký, že môže sa stať to, čo sa stalo aj predtým, pokiaľ ministerstvo včas nedá pokyn vlastne na začatie výberového konania alebo sa uskutočnia tie isté chyby, ako sa uskutočnili, takisto môže dôjsť k neobsadeniu sídiel aj vrtuľníkovej aj inej záchrannej služby.
Čiže v prvej časti vám poviem niečo o elektronickej aukcii, ako sa sme snažili nastaviť kritériá. Hneď v úvode hovorím, že nie som odborník na to, ako tú elektronickú aukciu robiť. Poradila som sa tak s inými ľuďmi a snažili sme sa nastaviť kritériá, o ktorých si myslíme, že by mohli fungovať pri takomto spôsobe získavania povolení zdravotnej záchrannej služby. Samozrejme, sme otvorení, keby náhodou prešiel tento zákon do druhého čítania, sa baviť o tých kritériách, o ich nastavení a o možno bodovom zhodnotení jednotlivých kritérií.
A v druhej časti už po tretíkrát sa snažíme upraviť lehoty tak, aby bolo zo zákona jednoznačne jasné, kedy sa musí výberové konanie, v tomto prípade našom už elektronická aukcia vyhlásiť, čo všetko musí ministerstvo pritom splniť. A je tam aj jedna veľmi podstatná vec, že na prevádzku zdravotnej záchrannej služby musí byť vydané nové povolenie najneskôr v posledný deň platnosti toho starého alebo teda platné na nasledujúci deň po vypršaní starého povolenia.
Takže v tej prvej časti by som sa chcela venovať tej elektronickej aukcii. V podstate ju uskutočňuje ministerstvo zdravotníctva výlučne prostredníctvom systému na uskutočnenie elektronickej aukcie certifikovaného podľa osobitného predpisu, pričom my sme si zvolili za kritériá hodnotenia podľa teda nášho návrhu zákona prvé najdôležitejšie, je to cenová ponuka, a potom niektoré ďalšie kritériá, ktoré vám spomeniem. Sú medzi nimi napríklad projekt stratégie a rozvoja záchrannej zdravotnej služby a návrh systému kvality. Ale tu si uvedomujem, že vzhľadom na možnú subjektivitu pri ich hodnotení a ich menší význam v porovnaní s ostatnými kritériami ustanovujeme, že za tieto dve kritériá možno udeliť žiadateľovi spolu najviac jeden bod. O tomto bodovaní vám poviem niečo neskôr.
Ďalej hodnotíme napríklad technický stav ambulancie záchrannej zdravotnej služby, jej materiálno-technické vybavenie a personálne zabezpečenie, kde je potrebné zdôrazniť, že zohľadniť sa môžu výslovne len parametre, ktoré sú nad rámec minimálnych požiadaviek nevyhnutných na prevádzkovanie ambulancie záchrannej služby. Čiže určitý štandard, ktorý je zadefinovaný inde, tam musí byť. Ten, kto toho poskytne viacej, bude mať možnosť získať viacej bodov.
Ďalej zohľadňujeme predchádzajúcu prax v prevádzkovaní zdravotníckeho zariadenia, zohľadňovanie prípadných správnych deliktov spáchaných žiadateľom a za ne uložených sankcií. Dovolili sme si nastaviť v takom rámcovom chápaní v tomto zákone pomer cenovej ponuky k ostatným kritériám, hodnoteniam vo výške 70 ku 30, aj keď v tomto si uvedomujeme, že je možná diskusia.
Účelom tej elektronickej aukcie je vlastne zostaviť automatizovaným vyhodnotením kritérií poradie účastníkov elektronickej aukcie od najvhodnejšieho po najnevhodnejšieho účastníka a obodovať jednotlivé kritériá, pričom teda najdôležitejšia, ako som už spomenula, je cenová ponuka. Tá cenová ponuka sa určuje na výšku mesačnej platby uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia pre všetky typy záchrannej zdravotnej služby. Tu je možné namieste povedať, možno pre tých, ktorí to neviete, že držiteľ povolenia na prevádzkovanie ambulancie akejkoľvek záchrannej zdravotnej služby okrem kilometrovného za to, koľko vlastne sanitka alebo teda napríklad vrtuľník za ten mesiac nabehá, dostáva tak (tento prevádzkovateľ) aj nezanedbateľný mesačný paušál. S účinnosťou od 1. apríla roku 2013 sa na základe opatrenia ministerstva zdravotníctva ustanovuje rozsah regulácie cien kilometrovného. Takže zvýšilo sa množstvo sumy za kilometrovné z 0,63 eura a 0,70 eura na 0,79 eura. A od rovnakého dátumu sa zvýšili aj mesačné paušály pre jednotlivé ambulancie pozemnej záchrannej zdravotnej služby, a to nasledovne. Tu sa zvýšila cena pre ambulanciu rýchlej zdravotnej pomoci, teda tej, ktorá nemá lekára, zo 16 082,46 eura na 16 343,76 eura, pre ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci, teda sanitku s lekárom z 27 882,89 eura na 28 426,09 eura. Pokiaľ je to ambulancia rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky, tak tam sa zvýšila suma až na 30 749,67 eura. A mesačný paušál pre ambulanciu vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby je vyše 56 tisíc eur a prepláca sa jej cena za minútu letu. Z tohto dôvodu si myslíme, pokiaľ sú ceny jasne stanovené, že istý spôsob súťaženia o to, kto vie poskytnúť nižšiu cenu, samozrejme, v súlade so zákonom o cenách a s určitými obmedzeniami, ktoré dávame ako možnosť urobiť ministerstvu zdravotníctva vo výnose, kde presne bude mať ministerstvo zdravotníctva za úlohu presne povedať, ktoré kritérium koľko bodov dostane, na základe toho sa potom bude objektívne hodnotiť. Čiže toto je naša predstava.
Okrem teda cenovej ponuky, zopakujem to ešte raz, je možné zhodnotiť výšku peňažných prostriedkov vinkulovaných v banke, ak sa to vyžaduje, napríklad ak ide o prvého prevádzkovateľa, ktorý nemusí mať všetky potrebné veci zakúpené, ale potrebuje preukázať, že má na to peniaze vinkulované v banke. Ďalej je to projekt stratégie a rozvoja záchrannej zdravotnej služby, technický stav ambulancie záchrannej zdravotnej služby, tak ako som už spomínala, nad rámec, ktorý je povinný zo zákona, materiálno-technické vybavenie a personálne zabezpečenie ambulancie. A rozhodli sme sa dať do týchto kritérií aj predchádzajúcu prax v prevádzkarni zdravotníckeho zariadenia akéhokoľvek potom s bližšou špecifikáciou.
Všetky tieto veci, ktoré spomínam, sú bližšie potom v tejto novele zákona spomenuté a rozobraté, takže keď sa o to zaujímate, môžete sa na to pozrieť, eventuálne sa možno v druhom čítaní k tomu vyjadriť.
Úspešný účastník tejto elektronickej aukcie môže na základe vyhodnotenia všetkých kritérií dosiahnuť najviac sto bodov, z toho sme sa teda rozhodli, 70 bodov za cenu, ktorú vie poskytnúť, a 30 bodov za tie ostatné kritériá, pričom cenová ponuka nesmie prekročiť východiskovú cenu elektronickej aukcie, teda predpokladám, že to bude tá, ktorú som čítala, ktorá je stanovená ako mesačný paušál.
Podľa nás pozitívnou zmenou tejto novely zákona bude povinná kvantifikácia všetkých kritérií hodnotenia, t. j., bude kvantifikovateľná, merateľná bez akéhokoľvek subjektívneho ovplyvňovania zo strany členov komisie. A musí to byť nielen cenová ponuka, ale aj iné kritériá hodnotenia.
Spomínala som tiež, že tým, ako budú hodnotené kritériá, dávame tomu možnosť realizácie vo vykonávacom predpise, ale musia byť objektívne merateľné. Komisiou majú byť tieto kritériá ohodnotené priraďovaním príslušného počtu bodov k jednotlivým položkám necenových kritérií presne určeného na základe pravidiel podľa tohto predpisu.
Okrem teda nastavenia elektronickej aukcie v novele riešime aj v záujme väčšej transparentnosti a objektivity aj počet členov komisie. V súčasnosti pri klasickom výberovom konaní je ten počet členov komisie tri, pričom nie sú nejaké kritériá prísne na vyberanie týchto členov komisie. Čiže my sprísňujeme jednak aj požiadavky, ktoré sú kladené, odborné, jednak aj otázky bezúhonnosti týchto členov komisie a zvyšujeme počet členov komisie z troch na piatich.
Po tretíkrát prichádzame s úpravou lehôt v zákone tak, aby sa nestala situácia, ktorá bola v septembri v roku 2013 so štvordňovým neobsadením sídiel vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, keď presne stanovujeme do zákona, že ministerstvo zdravotníctva musí vyhlásiť výberové konanie, v tomto prípade elektronickú aukciu najmenej sedem mesiacov pred uplynutím doby platnosti predchádzajúceho povolenia, teda minulý rok to bolo štyri mesiace pred uplynutím platnosti predchádzajúceho povolenia, nestihlo sa to, pričom chcem zdôrazniť, že sme prepočítavali všetky možné situácie, ktoré môžu nastať, tak, že keď sa to vyhlási sedem mesiacov pred uplynutím, tak sa to musí stihnúť, samozrejme, keď nenastanú nejaké neočakávané situácie, ktoré môžu nastať, ale aj za iných okolností.
Ďalej sú tam lehoty pre všetky možné situácie, ktoré môžu nastať. To znamená, bezodkladne sa musí vyhlásiť elektronická aukciu pri vzniku nového sídla stanice záchrannej zdravotnej služby, ak ide o prvé prevádzkovanie ambulancie v novom sídle stanice záchrannej zdravotnej služby alebo keď sa zruší predchádzajúce povolenie podľa určitých iných pravidiel, alebo keď zanikne platnosť predchádzajúceho povolenia z iných príčin, keď vtedy sa musí bezodkladne elektronická aukcia vyhlásiť.
Zároveň dávame do zákona ustanovenie, že v prípade zániku povolenia uplynutím šesťročnej doby jeho platnosti sa má nové povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v príslušnom sídle vydať tak, aby nadobudlo právoplatnosť najneskôr posledný deň doby platnosti predchádzajúceho povolenia. To sa možno vám zdá ako niečo nadbytočné, avšak teraz je možnosť obsadenia jej nového sídla až do troch mesiacov po predchádzajúcom vypršaní predchádzajúceho povolenia, čo bol hlavný argument ministerstva, že toto konanie bolo v súlade so zákonom. Pokiaľ dáme do zákona to, že v posledný deň to musí byť, tak ministerstvo to musí stihnúť, pretože inak bude konať protizákonne s tým teda, že dávame ale aj presné ustanovenia, kedy by malo to výberové konanie vyhlásiť.
Ďalšia situácia je, ktorá môže nastať, čo sa týka týchto rôznych povolení, a teda rôznych vypovedaní povolenia, keď chce sám prevádzkovateľ zdravotnej záchrannej služby požiadať o zrušenie povolenia, musí to urobiť osem mesiacov predtým, ako chce zrušiť záchrannú zdravotnú službu. A v podstate všetky tieto lehoty upravujeme podobným spôsobom, ako to bolo v novele zákona, aj v pozmeňujúcom návrhu takom rozsiahlom, ktorý som tu čítala.
Čiže týmto si dovolím len zhrnúť v podstate, o čo nám ide. Klasické výberové konanie chceme nahradiť spôsobom výberu, a to elektronickou aukciou. Snažili sme sa nastaviť kritériá tak, ako si myslíme, že by to mohlo fungovať. Samozrejme, sme otvorení v druhom čítaní možným zmenám a verím, že v záujme aj šetrenia finančných prostriedkov, aj zvyšovania kvality záchrannej zdravotnej služby by ste mohli tento zákon podporiť. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani navrhovateľka, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý považujem za dobrý návrh. Hneď na úvod by som to chcel povedať.
Rád by som pochválil predkladateľov a hlavne pani MUDr. Horváthovú, že si teda dala tú námahu a druhýkrát prichádza s veľmi podobným riešením výberových konaní na stanice záchrannej zdravotnej služby. Raz sme už podobnú novelu zákona v tejto snemovni z dielne pani poslankyne prerokovali, no nestretla sa v tom čase s nejakým veľkým ohlasom v tejto snemovni. Musím povedať, že táto novela je ešte prepracovanejšia, čo sa týka detailov. Ja ich nebudem opakovať, lebo pani navrhovateľka to pred chvíľou veľmi, veľmi detailne vysvetlila. Takže nebudem dvakrát hovoriť to isté, čo tu už odznelo ale musím povedať, že v tejto verzii je to ešte lepšie, ako to bolo pri tej prvej novele, ktorá bola prerokovaná v Národnej rade.
Takže naozaj by som sa chcel poďakovať navrhovateľom. Myslím si, že tak nejako by mala vyzerať zodpovedná zdravotnícka legislatíva.
Jediné, čo mi „vadí" na tomto návrhu zákona, je, že tu mala sedieť pani ministerka zdravotníctva, niežeby som nerád videl pani MUDr. Horváthovú dnes ráno, ale toto je typický ministerský návrh zákona, ktorým ministerstvo zdravotníctva chce vylepšiť fungovanie systému výberu prevádzkovateľov záchrannej zdravotnej služby. Toto je ministerská úloha. To, že tu v Národnej rade suplujeme prácu ministerstva zdravotníctva, je len dôkazom toho, že to tak celkom dobre nefunguje, aby som bol presnejší, nefunguje skoro vôbec, lebo v ostatných dvoch rokoch nám ponúkajú skôr sny, napríklad ten včerajší sen, keď ste videli, akú nádhernú nemocnicu tu budeme mať, pozor, v roku 2017, čiže po skončení mandátu Ficovej vlády. Takže ministerstvo zdravotníctva sníva a zodpovedná opozícia robí legislatívu, ktorá by mala vylepšiť fungovanie systému.
Nerozumiem ani tomu, čo mi povedala pani poslankyňa Horváthová včera, že teda bola s týmto návrhom zákona na ministerstve zdravotníctva, a teda zniesla sa skôr na ňu znôška kritiky. Tomu už teda vôbec nerozumiem, lebo vari ministerstvo zdravotníctva nechce transparentnejšie výberové konanie na stanice záchrannej zdravotnej služby alebo nechce efektívnejšie využívanie verejných zdrojov v zdravotníctve? Totiž o tom je tento návrh zákona. Nerozumiem tomu. Môžu mať výhrady voči tomu, koľko bodov sa za ktorú časť projektu vo výberovom konaní nakoniec dá. Tomu rozumiem, ale o tom je druhé čítanie. Ale tá filozofia, aby to bolo transparentnejšie, aby to bolo efektívnejšie, je správna.
To, že navrhovatelia navrhujú elektronickú aukciu namiesto výberového konania, ktorá zvýši bez diskusie transparentnosť výberu a bude tlačiť na nižšiu cenu, je podľa mňa dobrý návrh, o ktorom sa nielenže oplatí diskutovať, ale za ktorý sa oplatí hlasovať.
To, že prichádzajú navrhovatelia s lehotami pre ministerstvo zdravotníctva, kedy musí vyhlásiť novú aukciu, teda najmenej sedem mesiacov pred uplynutím platnosti povolenia, je znovu dobré opatrenie, aj keď v súvislosti hlavne s tým, čoho sme tu boli svedkami v septembri minulého roku, o tom budem hovoriť v druhej časti svojho vystúpenia.
Ale je aj ďalšie opatrenie, ktoré by som chcel zdôrazniť, že nové povolenie musí nadobudnúť právoplatnosť najneskôr v posledný deň platnosti predošlého, to druhé, teda to, aby lehoty pre ministerstvo zdravotníctva, kedy musí vyhlásiť novú aukciu, boli najmenej sedem mesiacov pred uplynutím platnosti povolenia predchádzajúceho alebo v tom čase aktuálneho prevádzkovateľa záchrannej zdravotnej služby, a aj to, že nové povolenie musí nadobudnúť právoplatnosť najneskôr v deň skončenia povolenia predchádzajúceho prevádzkovateľa danej stanice, sú reakcie, ktorými chcú, a tak to vnímam, navrhovatelia riešiť situáciu, ktorej svedkami sme boli v septembri minulého roku.
V tejto chvíli musím povedať skutočnosť, že nie je najšťastnejšie, ak sa snažíme legislatívou zabrániť ľudskej blbosti, lebo to, čo predviedlo ministerstvo zdravotníctva v septembri minulého roku, to nebolo, dámy a páni, o tom, že by súčasná legislatíva, ktorú máme od roku 2005, bola zlá. Určite sa dá obmeniť, zlepšiť, skvalitniť, ale o tom, že boli sme svedkami toho, ako v päťčlennej výberová komisii si zo zákonov urobili trhací kalendár a flagrantne sa rozhodli, že to vyhodnotia, keď oni uznajú za vhodné, a nie vtedy, keď končí právoplatnosť povolení dovtedajším prevádzkovateľom vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Čiže trošku to tak vnímam, že navrhovatelia nás chcú chrániť proti ľudskej blbosti. Ale uisťujem vás, že ľudská blbosť je skoro nekonečná a neporaziteľná. Takže tento náš zápas nebude vôbec jednoduchý, lebo môžete čokoľvek napísať do zákona a s tými najlepšími úmyslami môžete napísať zákon, nikdy vás aj tak neochráni proti neuveriteľnej ľudskej arogancii a blbosti, ktorej sme boli svedkami v podaní vysokých ministerských úradníkov na ministerstve zdravotníctva v septembri minulého roku.
Čo sa vtedy stalo? Ja vám to pripomeniem, lebo sám som si dal záväzok, ktorý budem držať, že túto kauzu, ktorá je bezprecedentná v dejinách slovenského záchranného systému, budem stále pripomínať a nedám jej pokoj, kým nedostaneme zrozumiteľné odpovede na to, čo sa vlastne stalo, lebo stále ich nemáme.
Boli svedkami v dňoch 12. až 16. septembra 2013 päťdňového výpadku vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, ktorý, ako som už povedal, nemá obdoby v dejinách záchranného systému na Slovensku. Dňa 11. septembra 2013 o polnoci skončila platnosť povolenia dovtedajším poskytovateľom vrtuľníkovej záchrannej služby v Bratislave a v Trenčíne. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky však nestihlo včas dokončiť súťaž o takéto nové povolenia a vydalo ich až 16. septembra 2013. Prosím, hovoríme o septembri, keď ich nestihli vydať. Z nich 11. septembra malo byť najneskôr vydané povolenie pre nového prevádzkovateľa, ale výberové konanie bolo vypísané 2. mája. Prízvukujem to len preto, že času na to bolo dosť, nebol problém s časom, že by starý zákon bol zapísaný zle alebo dnes platný. Ten problém je v tom, čo sa potom dialo. Čiže 2. mája 2013 ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Lehota na podanie žiadosti naň bola ministerstvom stanovená na 3. júla 2013. Takže znovu do 11. septembra, keď končila platnosť dovtedajším prevádzkovateľom, času bolo dosť. Deň predtým, 2. júla 2013 pani ministerka zdravotníctva vymenovala členov výberovej komisie na prevádzkovanie ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.
A teraz prichádzam k tomu meritu, o ktorom hovorím, že nedokážete zakotviť ľudskú blbosť a ochrániť sa pred ňou v zákone, lebo tá je nekonečne kreatívna. Takže čítam vám, čo sa vlastne dialo na tom ministerstve.
Vo výberovej komisii im trvalo tri týždne, kým sa prvý raz stretli nad doručenými žiadosťami, a dňa 23. júla 2013 konštatovali, že obaja uchádzači o stanice v Trenčíne a Bratislave formálne splnili podmienky, ďalšie dva týždne trvalo, aby 6. augusta 2013 zistili, že jednému z uchádzačov chýba certifikát EMS, ktorý ale nebol uvedený v súťažných podmienkach. A pri formálnom posúdení žiadosti si jeho potrebu výberová komisia nevšimla. Termín na doručenie certifikátu EMS mali súťažiaci do 30 dní, pozor, teda do 13. septembra 2013, to bolo 2 dni po tom, ako sa skončila platnosť predchádzajúcich povolení. Na svojom dopoludňajšom zasadnutí vo výberovej komisii dňa 9. septembra 2013 sa dohodli, 11. 9. sa končili povolenia, 9. 9. sedeli, to je len, aby sme boli v dátumoch presní, že vec uzavrú až 16. septembra s vedomím, že to bude 5 dní po skončení platnosti dovtedajších povolení. Pritom súťažiaci doručil chýbajúci doklad na ministerstvo v deň zasadnutia výberovej komisie popoludní 9. septembra 2013. Mohli rozhodnúť 9., 10. aj 11. doobeda, keďže o polnoci končila tá platnosť. Výberová komisia nemala žiadnu prekážku, aby obratom rozhodla a predišla výpadku vrtuľníkovej záchrannej služby. Jej členovia, tak ako sme to zistili na poslaneckom prieskume my, ktorí sme tam boli, však mali vraj toľko iných závažných pracovných povinností, že sa nemohli stretnúť skôr. Výsledkom tohto nezodpovedného konania ministerských úradníkov bolo, že 5 dní nemohli z Bratislavy a Trenčína lietať záchranárske vrtuľníky k pacientom.
V tomto časovom období, dňa 13. septembra 2013 sa stala vážna dopravná nehoda na Záhorí, keď mladá žena utrpela ťažké poranenie hrudníka, ktoré si vyžadovalo rýchly letecký prevoz do NÚSCH-u v Bratislave. V čase, keď bol k tejto pacientke privolaný záchranársky vrtuľník, žiadny nebol k dispozícii. A tá, bohužiaľ, svojim zraneniam podľahla. Okolnosti tohto prípadu na základe môjho podnetu, ale aj podnetu pani ministerky zdravotníctva, ako aj podnetu rodinného príslušníka zomretej pacientky preskúmal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zo záverov vyšetrenia vyplýva, že jej nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, takže naše podanie aj moje podanie bolo opodstatnené. Prekvapilo ma však, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že táto poranená pacientka prevoz vrtuľníkom vlastne nepotrebovala. Ja sa s týmto druhým záverom neviem stotožniť.
Nebudem to tu teraz rozoberať a diskutovať o tom ani riešiť, ako by reagovali záchranári, ak by boli privolaní k poraneniu hrudníka vrtuľníkom, ktorý nebol k dispozícii, ale konštatujem len, že s týmto záverom Úradu pre dohľad nesúhlasím. Urobiť s ním ale nič neviem, iba to, čo môže urobiť občan v takejto situácii. A to som teda aj urobil. Rozhodol som sa 6. mája 2014 podať na Generálnej prokuratúre trestné oznámenie vo veci minuloročného tendra ministerstva zdravotníctva na záchranárske vrtuľníky. Chcem vás informovať aj o tom, že už som dostal aj odpoveď z Generálnej prokuratúry o tom, že celú vec odstúpili polícii, ktorá to šetrí, a že budú ma priebežne o tom informovať. Dúfam, že to šetrenie nebude trvať desať rokov, čo sú také bežné lehoty na Slovensku pre rýchle vyšetrenie takéhoto prípadu. Ale ja som trpezlivý, ja vydržím.
Dámy a páni, nehnevajte sa, že som vám to tu prečítal. A možno vás zdržiavam v tejto rannej hodine začiatkom rokovania. Ale považujem to za dôležité povedať, že päťdňový výpadok vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby sa stal na Slovensku preto, pretože úradníci, vysokí úradníci ministerstva zdravotníctva jednoducho flagrantne porušili lehoty, ktoré mali na to, aby rozhodli, jednoducho si neurobili svoju robotu správne. Navrhovatelia nás chcú touto novelou okrem iného chrániť proti tomu a snažia sa posunúť lehoty, kedy treba vypísať výberové konanie a dokedy treba rozhodnúť o skorších termínoch, posunúť tieto termíny. Je to chvályhodné, ja to podporím. Len znovu chcem zopakovať k lenivému úradníkovi alebo úradníkovi, ktorý flagrantne poruší zákon, podľa môjho názoru to, čo predviedlo ministerstvo zdravotníctva, môže byť naplnením skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia. To som sa pýtal Generálnej prokuratúry, nech to vyšetria orgány činné v trestnom konaní, či došlo alebo nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia, či existuje súvislosť medzi tým, že 5 dní nelietali vrtuľníky, a smrťou mladej ženy. Ja na to neviem dať odpovede. Na to majú dať odpovede orgány činné v trestnom konaní. Ale to, čo viem v tejto chvíli povedať, je, že keď ľudská blbosť ovládne vysokých štátnych úradníkov, ktorí sa nedržia toho, čo je napísané v zákone, ale sami si to vyložia s tým, že veď však rozhodnú o 5 dní neskôr, veď miesto siedmich staníc vrtuľníkovej záchrannej služby budú k dispozícii vrtuľníky na jej piatich staniciach, veď keď bude v Skalici úraz, poletí vrtuľník z Popradu, veď je tam „co by dup“, veď to je blízko, čiže keď si to takto nejako voľne vyložia, proti tomu sa nikdy nebudeme vedieť dostatočne brániť v návrhu zákona.
Na záver chcem povedať aj to, že keď bola prvýkrát súťaž týkajúca sa staníc záchrannej zdravotnej služby, a teraz myslím aj hlavne na pozemnú záchrannú zdravotnú službu, na sanitky, v roku 2005 opozícia, ktorej dominoval vtedy SMER, jačala, kričala o tom, ako Zajac robí obchod so zdravím, ako sa netransparentne vyberajú budúci prevádzkovatelia záchrannej zdravotnej služby. Keď robil výberové konanie v roku 2009 pán minister Raši, vtedy jačala opozícia, najviac ja, keď sme boli svedkami toho, ako prevádzkovatelia záchrannej zdravotnej služby, ktorí už štyri roky robili dobre, majú svoju stanicu, svoje sanitky, svoj vyškolený personál, svoj jasný projekt fungovania a štvorročnú prax v danej stanici, neuspeli voči novým uchádzačom, ktorí nemali nič, ktorí vyhrali na výberom konaní tak, že čestným prehlásením vydokladovali, že budú mať personál, čestným prehlásením vydokladovali, že budú mať stanicu, čestným prehlásením vydokladovali, že budú mať sanitky, čestným prehlásením vydokladovali, že majú vinkulované peniaze v banke, a čestným prehlásením povedali, respektíve predložili nejaký projekt, kde niečo opísali z predchádzajúcich projektov. A vyhrávali, pretože jednoducho tá výberová komisia rozhodovala v ich prospech. Vtedy sme to kritizovali. Iste sa pamätáte, že sme sanitkami, ktoré boli plne funkčné a mohli slúžiť občanom tejto krajiny, chodili po Slovensku, aby sme aj v predvolebnej kampani v roku 2010 mobilizovali ľudí, že je predsa nenormálne, ak tu máte krásne plne vybavené sanitky, ktoré dnes budú fungovať ako dodávky pre pekárov, keď miesto toho noví prevádzkovatelia nakupujú nové sanitky, pretože akurát im bola priradená licencia na prevádzkovanie stanice záchrannej zdravotnej služby, že je to asi trošku neefektívne v tom našom zdravotníctve.
Teraz sme boli svedkami tretieho kola výberových konaní. Vedel by som vám veľa rozprávať o tom, ako boli vyberané stanice pozemnej záchrannej zdravotnej služby, teda sanitky, rýchla zdravotná a rýchla lekárska pomoc. Ale čo prekrylo tieto obľúbené problémy alebo obvyklé problémy v týchto podozrivých výberových konaniach, to bola skutočnosť, že 5 dní z dvoch spomenutých staníc z Trenčína a Bratislavy nemohli lietať záchranárske vrtuľníky k pacientom, pretože ministerstvo zdravotníctva flagrantne nesplnilo to, čo malo v zmysle zákona splniť, flagrantne si úradníci na ministerstve zdravotníctva neurobili svoju robotu. A podľa môjho názoru mohlo tak dôjsť k všeobecnému ohrozeniu, o čom budú musieť rozhodnúť orgány činné v trestnom konaní. To, čo navrhuje pani poslankyňa Horváthová so spolunavrhovateľmi je riešením tohto stavu tak, aby ďalšie výberové konania boli transparentnejšie a aby ďalšie výberové konania mohli predísť tomu, aby sme neboli svedkami výpadku v záchrannom systéme Slovenska.
Na záver ja len znovu zopakujem, že aj keď môžeme vymyslieť sebelepší zákon, proti ľudskej blbosti sa brániť je veľmi náročné. Napriek tomu túto snahu vykonajme, lebo keď nebudeme s ľudskou blbosťou bojovať, tak nás nakoniec porazí ona. Takže chcel by som vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Novotný, chcem sa vám veľmi pekne poďakovať, že ste vystúpili, že ste si dali tú námahu a pozreli ste si ten návrh zákona. Presne ste vystihli náš zámer, aj ste pomenovali hlavné body, ktoré som sa snažila nejako vysvetliť aj ja. Veľmi si vážim, že ste urobili prehľad toho, čo sa v septembri minulého roku stalo, keď je to veľmi vážna situácia. Ja som typ človeka, ktorý sa nerád vracia k takýmto veciam. Avšak čo ma vyrušuje najviac na celej tejto kauze, to je, že v podstate potichučky sa to ani nieže zamietlo, ale nič sa neurobilo pre to, aby sa takáto situácia neopakovala. To ma na tom najviac vyrušuje. Čiže vidím, že aj u vás je to tak, keďže ste podali trestné oznámenie a stále sa tým zaoberáte. A ja vás týmto povzbudzujem. Pripomínajte to stále, aby sme všetci si boli vedomí toho, že môže sa to stať kedykoľvek znova, keďže, ako ste aj spomenuli, tá ľudská hlúposť ani v zákone, keď bude zakotvené, kedy sa musí vypísať a kedy sa musí skončiť výberové konanie a kedy bude musieť nadobudnúť právoplatnosť to nové povolenie, aj tak sa to nemusí stať, hej. Čiže toto, čo my navrhujeme, je nejaký spôsob, snaha o riešenie toho problému, keďže nemôžeme ovplyvniť to, čo sa bude na ministerstve diať.
Som rada, že ste spomenuli aj výberové konania, ktoré boli v minulosti, keďže máte určite lepší prehľad ako ja o týchto veciach. A o to viac si vážim, že tento spôsob, ktorý navrhujeme, sa páči aj vám. Samozrejme, o tých kritériách, ktoré stanovujeme, sa dá diskutovať v druhom čítaní. A čo je ale podstatné, je to, že dávame možnosť ministerstvu zdravotníctva v osobitnom výnose stanoviť si, ako budú tieto kritériá hodnotiť. Keď som bola na ministerstve konzultovať tento návrh, tak mi bolo povedané, že to, čo sme urobili, je v podstate hlúposť, pretože nastavili sme kritériá pre jedného uchádzača, ktorý splní tieto kritériá, teraz parafrázujem, aby sa ľudia, ktorí tam boli so mnou neurazili, ak som to dobre pochopila, ktorý potom bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ďakujem, že ste zareagovali na mňa. Ja som to myslel naozaj úprimne a chcel som možno aj poukázať na to, že tento problém má staršiu históriu. Nie je to niečo nové, neriešime alebo neriešite iba to, čo sa stalo v septembri minulého roku, ale problém, ktorý tu nejako latentne prechádza z vlády na vládu. Napriek tomu si trúfam povedať, že ak by výberová komisia rozhodovala zodpovedne, aj podľa dnes platnej legislatívy vie vybrať toho najlepšieho uchádzača, ktorý má prevádzkovať stanicu záchrannej zdravotnej služby, či už pozemnú alebo vrtuľníkovú, aj podľa dnes nastavených pravidiel v zákone má dostatočné lehoty na to. Faktom ale je, že to čo navrhujete vy, bude transparentnejšie a bude aj efektívnejšie z hľadiska šetrenia verejných zdrojov. Takže považujem to za výrazné vylepšenie.
Tá moja druhá poznámka je k tej skutočnosti, že vaša reakcia na skutočnosť, že päť dní nemohli lietať záchranárske vrtuľníky, je taká, že posúvate tie lehoty, kedy treba vyhlásiť výberové konania a dokedy treba rozhodnúť tak, aby sme predišli tejto situácii. Ja som chcel len upozorniť na to, že táto situácia vznikla preto, lebo vysokí ministerskí úradníci hrubo zanedbali svoje povinnosti. Flagrantným spôsobom sa vykašľali na to, čo predpisuje zákon. A proti tomu sa budeme vedieť vždy len veľmi, veľmi ťažko brániť, keď si úradník nerobí poriadne svoju robotu. Napriek tomu ale považujem tento návrh zákona za veľmi dobrý a mrzí ma len, že s tým neprišlo ministerstvo zdravotníctva. Jedna vec je, že treba vyšetriť, čo sa v tom septembri 2013 stalo. A ja tomu pokoj nedám, to vám verejne sľubujem. A tá druhá vec je, že treba prijať také opatrenia, aby sa nič také už viac nezopakovalo.

Zdravím vás, kolegovia, všetkých. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Ľudské zdravie bezpochyby je to najcennejšie, čo človek má. Je to teda aj ľudský život, samozrejme. A sme veľmi citliví na to. Naozaj keď sa s ním čosi stane, tak je to obrovský problém. Tie výberové konania ak budú nahradené tými elektronickými aukciami, tak naozaj ten výber bude transparentný, posilní sa jednak to výberové konanie na tých piatich členov, tí piati už sa nedohodnú, ale hlavne aby boli odborne zdatní a spôsobilí pre správny ten výber.
Ale jednu vec chcem takto podotknúť s takou drobnosťou. Je potrebné sa zamyslieť ešte nad jednou veľmi vážnou vecou. A to sú tie centrály. Keď voláte rýchlu záchrannú službu, a teraz sa to dalo, je to aj v krajským mestách, tak oni sa vás pýtajú, kde to je, ako to je. No myslím si, že skostnatel ten systém. Kedysi to bolo na úrovni tých nemocníc, okresov. Ten chotár alebo ten región tí ľudia poznali. A teraz keď ich voláte a naozaj potrebujete veľmi akútne, aby tá rýchla záchranná služba prišla, ja tu hovorím o pozemnej, lebo tam väčšinou tie sanitky zasahujú, tak majú veľakrát veľký problém sa zorientovať a dostať sa k tomu pacientovi. Tak toto je jedna z vecí, ktorú by tiež do budúcna bolo potrebné riešiť, aby tá flexibilita toho zásahu naozaj pri tých akútnych stavoch bola lepšia. Ďakujem všetkým za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento návrh zákona, ktorým navrhujeme zaviesť minimálny dôchodkový príjem a jeho garanciu.
Dovoľte mi na úvod povedať, že tento návrh je spoločným dielom trojice poslancov, okrem teda mojej osoby aj pán poslanca Procházku, aj pána poslanca Hrnčiara. Vzhľadom však na to, že ustanovenia rokovacieho poriadku hovoria, že o zákone, ktorého spoluautorom je poslanec, ktorý z akýchkoľvek dôvodov príde o mandát, sa ďalej nemôže rokovať, tak som pod týmto návrhom podpísaný len ja, vzhľadom na to, že moji kolegovia dali svoje verejné záväzky o tom, že svojho mandátu sa po tejto parlamentnej schôdzi vzdajú. Takže z tohto dôvodu je to môj zákon predložený jednou osobou a v skutočnosti je to dielo troch poslancov.
Dovoľte mi teraz pristúpiť k samotnej vecnej podstate návrhu a k tomu, o čo tu ide.
Jedna zo základných otázok, ktorú rieši každá civilizovaná spoločnosť, je, aké garancie, v slovenskom módnom politickom výraze by som to povedal, aké istoty poskytnúť ľudom, ktorí sú na tom biedne, ktorí sú v núdzi. Civilizované krajiny najmä Európy pristúpili už dávno k rozhodnutiu, že chcú každému svojmu občanovi garantovať určitú minimálnu úroveň príjmu, teda chcú mu garantovať, že nezostane doslova bez koruny alebo, ako by sme už dnes povedali, bez eura. Tento záväzok je napríklad u nás upravený aj v Ústave Slovenskej republiky a upravený v mnohých medzinárodných dokumentoch a asi o ňom netreba veľmi diskutovať.
Zaujímavejšia je otázka, či táto garancia, táto miera istoty má byť pre všetkých občanov rovnaká, to znamená, či občan, ktorý je, povedzme, napríklad nezamestnaný, ale inak práceschopný, má mať rovnakú ochranu ako občan, ktorý je napríklad invalidný a tým pádom má aj sťažený prístup na pracovný trh, alebo vôbec nemôže sa sám živiť, či občan, ktorý je, povedzme, chorý, má mať inú garanciu.
A v konečnom dôsledku tá jedna z najdôležitejších otázok je, akú garanciu, akú istotu má mať občan, ktorý je po produktívnom veku, ktorý dospel do dôchodkového veku. Táto otázka je dôležitá nielen z etickej, ale aj z praktickej roviny. Ako nedávno uverejnili médiá, prekročili sme hranicu milióna starobných dôchodcov. To znamená, že nejde o marginálnu skupinu ani o skupinu, ktorá je nejakým spôsobom okrajovou záležitosťou pre našu spoločnosť, starobní dôchodcovia tvoria už v tejto chvíli takmer pätinu obyvateľstva. A ten počet bude, samozrejme, so starnutím populácie rásť, kým sa stabilizuje v horizonte niekoľkých desiatok rokov. Preto otázka, akú garanciu, akú istotu príjmu chceme dať ľudom, ktorí sú starší a majú nedostatočný príjem, nazvime to, hlavný, z dôchodku, z práce, z iných zdrojov, je jednou z kľúčových otázok sociálnej politiky na Slovensku a nielen na Slovensku.
Väčšina civilizovaných spoločností na túto otázku odpovedá tak, že starší ľudia majú mať nárok na o niečo vyššie istoty ako ľudia zdraví, v práceschopnom veku. To znamená, ak si to pozriete, každá krajina to rieši inak technicky. A mohol by som tu, a možno v rozprave na to príde, hovoriť o tom, aké rôzne mechanizmy na to krajiny používajú. Ja spomeniem len extrém v tejto chvíli. Napríklad Nový Zéland má mechanizmus, kde každému človeku nad určitý vek, dôchodkový vek, v prípade Nového Zélandu vo veku do 65 rokov garantuje jednotný štátny minimálny dôchodok. Nezaujíma novozélandský štát, ten človek či prišiel na Nový Zéland pred týždňom, či pracoval 50 rokov, nič iné ho nezaujíma, lebo proste je to garancia občianska. Ak máte vek 65 rokov, máte tam nárok na jednotný minimálny príjem od štátu. To je jeden extrém. Na druhom extréme sú, naopak, systémy, ktoré nechávajú ľudí, primárne starších ľudí, žiť z dôchodkových systémov, ale predsa len majú určité formy ochrany pre tých, ktorým dôchodok vyjde veľmi nízky. Na Slovensku máme od roku 2004 takýto systém tiež zavedený. Je zavedený v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. A bol zachovaný, aj keď, bohužiaľ, v zmenenej podobe. A k tomu sa o chvíľku dostaneme aj v novom zákone o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý platí od 1. januára tohto roku, ktorý schválil SMER minulý rok.
Tá garancia, ktorú máme u nás zavedenú, vychádza z toho, že garantuje alebo teda minimálne do konca minulého roka garantovala každému občanovi vo veku nad 62 rokov to, že má automatický nárok na príjem vo výške dnes zhruba 180 eur. To platilo do konca januára. Zároveň vďaka opatreniam, ktoré sa zaviedli tiež v rokoch 2004 a 2005, ale pre ľudí, ktorí majú odpracovaný určitý počet rokov, sa zavádza zvýhodnenie v tejto veci. A to ma dostáva k tej druhej podotázke, že ak chceme garantovať starším ľudom vyššiu úroveň minimálneho garantovaného príjmu ako, povedzme, ľudom v práceschopnom veku, zdravým ľudom, má byť táto garancia rovnaká pre všetkých alebo má nejakým spôsobom zvýhodňovať niekoho? Slovenské riešenie, ktoré tu platilo do konca minulého roku, a v obmedzenej miere stále platí, je, že, áno, majú byť zvýhodnení tí, ktorí si odpracovali určitý počet rokov. Konkrétne ten mechanizmus, ktorý u nás funguje, doteraz je, že sa ten nárok z tých 180 eur jemne zvyšuje od 25. roku počtu odpracovaných rokov vyššie. Inými slovami, na Slovensku máme dnes systém, kde každý dôchodca, ktorý poberá starobný dôchodok, má o niečo vyšší nárok a tí, čo odpracovali ešte viac ako 25 rokov, ešte majú o niečo jemne tento nárok vyšší.
Problém je však v tom, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi tento systém, ktorý, treba uznať, bol komplikovaný, aj keď funkčný, značne poškodil. A poškodil ho nasledovným spôsobom. Z tých 180 eur, ktoré som spomínal a ktoré mal do konca minulého roku garantované každý občan Slovenskej republiky vo veku nad 62 rokov a od ktorých o niečo viac mali tí, ktorí mali dôchodok a odpracované roky, tak rozhodol zákon schválený tuto v tejto snemovni minulý rok napriek teda nášmu nesúhlasu, že budú musieť ľudia preukazovať svoj nárok na takýto príjem v podobe príspevku alebo výdavkov na bývanie. To znamená, že ten občan, ktorý je schopný preukázať výdavky na bývanie, starší občan, bude mať naďalej nárok na túto plnú sumu a ten, ktorý to z nejakých dôvodov nie je schopný preukázať, taký nárok mať nebude. Výsledkom toho je, že ak v plnej výške takúto podporu poberalo do konca minulého roku viac ako 15 tisíc dôchodcov alebo ľudí vo veku nad 62 rokov, tak ešte v marci, už po troch mesiacoch fungovania nového zákona neviem presne, koľko takýchto ľudí je, lebo ich prestal úrad práce sledovať. Ale dá sa odvodiť, že je ich určite menej ako polovica z tých predchádzajúcich. To znamená, minimálne polovica starších ľudí, ktorí predtým z tohto minimálneho garantovaného príjmu profitovali alebo benefitovali, naň minimálne doteraz nárok už stratila.
Z tohto dôvodu sme sa rozhodli prísť s týmto návrhom, ktorý jednak napráva chybu, ktorá sa stala, a snaží sa celý systém postaviť na novú, jednoduchšiu, zrozumiteľnejšiu a, by som povedal, dlhodobo aj udržateľnejšiu bázu. V čom spočíva? Spočíva v tom, že namiesto pomerne komplikovaného vzorca, ktorý tu doteraz bol, kde sa aj pre starších ľudí napočítavali rôzne nároky, niektoré teda, ako som teraz vysvetlil, nemusia preukazovať, niektoré musia preukazovať, a zároveň sa potom dopočítavali percentá možných nárokov, tak sme sa rozhodli zaviesť opak, rozhodli sme sa zaviesť jednoduchý minimálny garantovaný príjem, od ktorého sa potom v prípade menšieho počtu odpracovaných rokov odpočítava 1 %. Ten minimálny garantovaný príjem navrhujem vo výške 300 eur.
Dovoľte mi povedať niečo k tej sume. Nejde o žiadnu štedrú sumu. A myslím, že to najlepšie dokomentuje, že nejde ani o žiadny populistický návrh, pretože keby sme chceli naozaj ukazovať nejakú populárnu tvár, asi by tá suma musela byť vyššia, lebo 300 eur nie je suma, z ktorej sa dá akýmkoľvek spôsobom, zjednodušene povedané, vyskakovať. Je to naozaj minimálna suma, ktorá zodpovedá sume, ktorá v tejto chvíli je vo výške čistej minimálnej mzdy. Čistá minimálna mzda je porovnateľný ukazovateľ. Z toho dôvodu, samozrejme, dôchodky sa na Slovensku nezdaňujú. To znamená, že ak chceme porovnávať to s inými príjmami, musíme to porovnávať s príjmami po zdanení a zodvodnení. A 300 eur je zhruba toľko, koľko dostane dnes človek, ktorý pracuje na plný úväzok za minimálnu mzdu. Z tohto dôvodu navrhujeme garantovať takýto istý príjem aj dôchodcovi, ktorý pracoval aspoň 40 rokov.
O ktorého dôchodcu tu ide? Chcem zdôrazniť, že nejde o bežného dôchodcu, pretože bežnému dôchodcovi, ktorý odpracoval 40 rokov, vyjde výrazne vyšší dôchodok. A osobitne, ak ide o, povedzme, potom dôchodcu, ktorý je vdovcom, vdovou alebo má nárok na nejaké ďalšie plnenia, ale aj samostatný dôchodok pre drvivú väčšinu ľudí, ktorí pracovali celý život, vychádza výrazne dlhšie, v tejto chvíli sa dá odhadnúť niekde medzi 400 a 500 eurami pre bežného človeka, novodôchodcu. Tým pádom táto minimálna garancia je určená najmä pre tých, ktorí síce celý život pracovali alebo skoro celý život pracovali a zároveň pracovali za nízku mzdu, pretože len pre nich je relevantná. Pre tých, ktorý celý život pracovali za mierne podpriemernú, priemernú, a nehovoriac už o nadpriemernej mzde, už z bežného dôchodkového systému vyjde taká suma, že túto garanciu vôbec nebudú potrebovať. Ak sa teda ale pozrieme na ľudí, ktorí celý život pracujú za veľmi nízku mzdu, môžeme hovoriť, aby som použil praktické príklady, o predavačke v obchode, môžeme hovoriť o žene, ktorá sa stará v zariadení sociálnych služieb o chorých ľudí, môžeme, bohužiaľ, hovoriť napríklad, aby som ale nezostával len v tomto, povedzme, stredoškolsky vzdelaných zamestnancoch rôznych štátnych a verejných zariadení, napríklad v kultúre a v iných oblastiach, kde tie platy sú veľmi, veľmi nízke, môžeme, samozrejme, hovoriť aj o takých tradičnejších nízko platených profesiách, ako sú, povedzme, upratovačky a podobne. Zároveň môžeme hovoriť o množstve veľmi tvrdých profesií, v ktorých sa pracuje, a to veľmi tvrdo, kde človek celý život odpracuje, ale napriek tomu ten dôchodok, ktorý mu vyjde, spadne pod túto minimálnu garanciu. Aby som nezostával len pri ženách, práve som si uvedomil, hoci ženy na Slovensku majú v priemere nižší dôchodok, môžeme takisto napríklad hovoriť pri mužoch o zamestnancoch v poľnohospodárstve, kde teda minimálne tie oficiálne platy stabilné, dlhodobé sú tiež pre väčšinu ľudí veľmi nízke.
Pre všetkých týchto ľudí, ktorí celý život pracujú, je určená táto minimálna dôchodková garancia vo výške 300 eur s tým, že od tejto dôchodkovej garancie sa potom odpočítava 1 % za každý rok, o ktorý ten človek pracoval menej ako 40 rokov. To znamená, že chceme zachovať a posilniť zvýhodnenie ľudí, ktorí celý život pracovali, aj keď za nízku mzdu. Títo ľudia budú mať nárok na 300 eur, ale ak nepracujú, povedzme, vôbec celý život, to znamená, že sa odpočíta 40 % z tejto sumy, tak budú mať nárok 180 eur, na ktoré mali nárok do konca minulého roku, než im ten nový zákon túto garanciu zobral. Inými slovami, naším cieľom je zachovať garanciu 180 eur, ktorá z nášho slovenského systému zmizla 1. januárom aj pre ľudí, ktorí nikdy nepracovali, ale chceme zvýhodniť a chceme garantovať vyššiu hranicu 300 eur pre tých, ktorí 40 rokov pracovali, hoci aj za veľmi nízku mzdu. To je náš návrh.
Chcem zdôrazniť, že nejde o návrh, ktorý by mal významné rozpočtové dôsledky. My sme nad tým dlho sedeli, len narazili sme na to, že rovnako ako pri predchádzajúcich zmenách tohto systému nie je technicky možné na euro spočítať dopady tohto návrhu. A poviem, prečo to tak je. Na to, aby sme vedeli spočítať tie dopady, by sme museli poznať nielen štruktúru dôchodkov vo väzbe na počet odpracovaných rokov, čo by sme vedeli zo Sociálnej poisťovne zistiť, a také dáta aj sú, ale museli by sme poznať najmä to, ako títo dôchodcovia žijú spolu v rodinách. To znamená, ktorí dôchodcovia s akým počtom odpracovaných rokov a s akým dôchodkom spolu žijú, pretože táto garancia, samozrejme, platí pre jednotlivca, ak je sám, a pre dvojicu vo výške 500 eur, ak je vo dvojici. A ten dôvod je jednoduchý, že väčšina dôchodcov jednak buď žije vo dvojici, alebo ak nežije vo dvojici, ak nie je dvojica manžel, manželka, tak potom má nárok na iné platby, napríklad na vdovský dôchodok, ktorý sa k tomu bežnému pripočítava. To znamená, že nie je v tejto chvíli technicky možné presne spočítať, ako by to dopadlo, ale z doterajšieho počtu poberateľov dôchodkov sa dá odhadnúť, aký by ten rozpočtový dôsledok asi bol, keďže ten náš systém je navýšením oproti tomu, čo síce do konca minulého roku fungovalo, ale len navýšením miernym. To znamená, vieme to odhadnúť. A tie odhady sú, že by to malo rozpočtové dopady vo výške miliónov eur, možno vo veľmi v pesimistickom predpoklade niekde okolo desiatok miliónov eur, čo je suma, ktorá nie je malá. A dovolím si povedať, že keďže výdavky na celkový dôchodkový systém na Slovensku sú teda asi stonásobne vyššie, tak v kontexte výdavkov na dôchodky ide o sumu zanedbateľnú. To znamená, že ide o sumu, ktorá nie je záťažou pre dôchodkový systém, pohybuje sa naozaj plus-mínus v hodnote 1 %.
Dovoľte mi však ešte aj vysvetliť, tento návrh prečo nie je len momentálnym riešením situácie, najmä situácie, ktorá vznikla novým zákonom o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý je nevýhodný najmä pre chudobných ľudí, ktorí sú starší a celý život pracovali, ale zároveň aj prečo je signálom našej dlhodobej snahy, ako riešiť otázku dôchodkov a otázku ich garancie. Je to jeden z prvých krokov, ktorý by mal naozaj na Slovensku jasne a zrozumiteľne postaviť vzťah medzi solidaritou a zásluhovosťou v dôchodkovom systéme. Slovenský dôchodkový systém je síce tradične zásluhový, ale táto zásluhovosť je v ňom rozmiestnená veľmi nerovnomerne. Nechcem ísť teda do technických detailov ani tým zaberať veľa času, ale aj historicky aj dnes máme na tú zásluhovosť mnoho, by som povedal, obmedzení zospodu, z vrchu aj z boku, z ktorých niektoré majú zmysel, napríklad takáto garancia solidarity, akú my navrhujeme, podľa mňa zmysel má, a naozaj ju pozná každá krajina, a niektoré napríklad zmysel úplne nemajú.
Poviem len príklad. Dôchodkový systém súčasný poskytuje dôchodkovú bonifikáciu aj pre ľudí, ktorí mali vyšší príjem, ako bol príjem väčšiny občanov tejto krajiny. To znamená, že ak ste mali príjem, ktorý je tesne nad príjmom priemerného občana, to znamená nad tzv. mediánovým príjmom, aby som bol technicky presný, ale je nižší ako priemerná mzda, čo je situácia, ktorá sa týka asi 17 až 20 % obyvateľstva, takže nie je to zanedbateľná vec, tak sa vám budú skladať na vyšší dôchodok všetci ostatní, dokonca aj tí chudobnejší, ktorí sú pod vami, lebo sa zaviedol nie úplne domyslený takýto typ napríklad bonifikácie. To sa zaviedlo, aby som bol konkrétny, v roku 2012, keď sa menil prvý a druhý pilier po nástupe vlády Roberta Fica. Ale to uvádzam skôr ako príklad toho, že naozaj dnešný dôchodkový systém vrátane prvého piliera má mnoho takýchto zákutí, ktoré sa doň postupne naakumulovali a ktoré nejakým spôsobom ani nezvyšujú jeho zrozumiteľnosť, že by ľudia chápali, čo sa oplatí, čo sa neoplatí, a zároveň znižujú jeho spravodlivosť, jednak aj kvôli nižšej zrozumiteľnosti, ale aj kvôli dopadom na konkrétne skupiny.
Samozrejme, a to poviem veľmi otvorene, žiadny dôchodkový systém na svete nemôže vyhovieť všetkým, lebo dôchodkový systém je zo svojej podstaty redistribučný systém, ktorý redistribuuje od niekoho niekomu inému, od aktívnych občanov teda k tým, čo už sú starší, a zároveň aj vnútri tejto skupiny možno od tých, ktorí to potrebujú menej, k tým, čo to potrebujú viac. A každý taký systém má svoje zákutia a nevýhody. Ale je dôležité smerovať k systému, ktorý je čo najzrozumiteľnejší, to znamená, že ľudia rozumejú, o čo ide, v čom sú jeho princípy, v čom je spravodlivosť a čo z neho dostanú, a zároveň je, samozrejme, udržateľný, motivačný a spoľahlivý pre nich. My si myslíme, že to nielen by sa malo udiať touto minimálnou dôchodkovou garanciou, ktorá je naozaj len prvým krokom toho, ale že by bolo potrebné napríklad vo väzbe na druhý a tretí pilier dosť zásadne premyslieť, ako tieto systémy majú vyzerať tak, aby za čo najmenší náklad dodávali ľuďom čo najväčší komfort. Mal som o tom vystúpenie pri reforme druhého piliera pred pár dňami, nechcem sa opakovať ani vás zdržiavať. Ale tam som sa snažil vysvetliť, prečo súčasný druhý pilier a tretí pilier tiež potrebujú reformu smerom k zjednodušeniu, k zníženiu nákladovosti a maximalizácii výhod pre konkrétnych občanov.
Preto si dovoľujem vás požiadať o podporu pre tento návrh.
Ako už som spomenul, a už to spomínam v závere, ide o návrh, ktorý zavádza filozofiu, ktorá je, myslím si, všeobecne akceptovateľná. Teda je to filozofia garancie minimálneho dôchodkového príjmu pre všetkých občanov, starších, ktorá je o niečo vyššia, ako je garancia, ktorú poskytujeme ostatným. Zároveň je to návrh, ktorý hovorí, že ale tí z týchto ľudí, ktorí pracovali a pracovali čím dlhšie a celý život, by mali byť predsa len o niečo zvýhodnenejší. To je filozofia, ktorá, si myslím, je všeobecne akceptovateľná. Snažte sa túto filozofiu realizovať zrozumiteľným a jednoduchým a pre ľudí pochopiteľným spôsobom a za náklady, ktoré sú vo vzťahu k celkovým nákladom dôchodkového systému veľmi, veľmi nizučké. Ďakujem veľmi pekne.