36. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som chcel teda poďakovať aj v rámci tej vzniknutej situácie všetkým tým, ktorí si urobili čas a na túto debatu prišli.
Najprv by som chcel sa veľmi krátko vyjadriť k tomu, že či 8. alebo 9. máj, lebo to naozaj je podľa mňa detail. Takže, vážení kolegovia zo SMER-u, ono je to tak, že hlavný pozývajúci je vláda Slovenskej republiky. Za vlády Ivety Radičovej sme to oslavovali 8. mája, za vlády Roberta Fica vysielame jasný politický signál 9. mája. Ako dôkaz je úplne jasné, že tam sú ďalšie desiatky, desiatky veľvyslancov, vojenských pridelencov, všetci sa prispôsobujú tomu dátumu, kto je hlavne pozývajúci, a dokumentuje to podpis na zmluve, s ktorou spoluorganizujeme toto podujatie. V tomto pán poslanec Kaník má pravdu, je to čisto politický signál. A som presvedčený, že aj tu na Slovensku, aj tu v Národnej rade sa budeme mať lepšie, keď veci budeme nazývať pravými menami. Jednoducho sa nehanbite a prihláste sa k tomu, že, dobre, vy chcete to oslavovať 9. mája na rozdiel od zvyšku Európy. Tu nie je žiadna formalita, žiadna byrokracia, bez hanby sa k tomu prihláste. Keď vám ľudia dajú väčšinu, tak to budeme oslavovať tak ako za komunizmu. Nie je v tom žiaden problém. Len si nerobme také medzi sebou, že teda, či je to formalita, či náhodou sme si to, ja neviem, Bratislavská župa alebo všetci tí hostia, ktorí sú tam, nevybrali zlý dátum. Nie, nevybrali. Hlavný pozývajúci – vláda Slovenskej republiky.
K tej debate, v ktorej predrečníci pomerne dobre zhrnuli aj históriu, ale aj perspektívy Európskej únie, by som sa chcel vyjadriť aj ja trochu politicky. Aj pre vás, pán minister, hoci ste nestraník, podľa mňa je dôležité, aké politické postoje reprezentujete. Naznačil som to vo svojich faktických poznámkach, naznačili to aj predrečníci, súvisí to vlastne s proeurópskou orientáciou alebo neorientáciou tejto vlády. Ja viem, že keď budete mať záverečné slovo, tak vstanete a vymenujete všetky tie aktivity, ktoré formálne robíme, aby sme dokázali, že toto je proeurópska vláda. Ale realita je taká, a ja sa vrátim k všetkým tým bodom, ktoré som pomenoval, že v praxi sme vnímaná ako vláda, ktorá v Európe je jedna z najmenej proeurópskych, jedna z najmenej, práve na konkrétnych krokoch. A tie kroky si myslím, že by bolo treba, pán minister, vysvetliť za celú vládu.
Hovoril som o plynovej kríze v roku 2009. Jednoznačného vinníka váš pán premiér označoval Ukrajinu, nie Rusko, ktoré zastavilo plyn. Vždy Ukrajinu, menovite vtedajšiu premiérku Tymošenkovú. Na rozdiel od zbytku Európy tento menšinový hlas zo Slovenska vždy spoľahlivo zaznel. Doslova kolenačky sme sa kolenačkovali pred Ruskom a tvárili sa, že títo, "chudáci", vlastne, čo už mali urobiť, museli vypnúť plyn. To isté sa udialo, keď bola teraz debata o reverznom chode. Samé problémy, kto to zaplatí, ako to len bude, čo my s tým urobíme, či to vôbec ide. No najväčší problémista v celej Európskej únii znova slovenská vláda, ktorá až na obrovský tlak partnerov vôbec reverzný chod začala, začala realizovať.
Pritom, vážené dámy, vážení páni, ja vám to úplne technicky jednoducho objasním, nie je to žiaden zázrak: znamená to pustiť plyn opačným smerom. To snáď aj na pána premiéra, hoci je právnik a nie technik, je, naozaj bolo až úžasné, ako dokáže motať v tejto záležitosti. Podľa mňa mal vstať, a myslím si, že takého premiéra by si Slovenská republika zaslúžila, a povedať: je jasné, nenecháme Ukrajinu v problémoch, je jasné, že ju podporíme, je jasné, že keď existujú spoločnosti z vtedajšej západnej Európy alebo z Európskej únie, ktoré sú ochotné reverzným chodom cez to isté potrubie opačným smerom dodávať Ukrajine plyn, no tam my to jednoducho spravíme a basta. Takú jasnú reč, jak napríklad rozpráva poľský premiér, ktorý sa stopercentne stavia za Európsku úniu a nemoce tu niečo s ventilátormi, ventilmi a podobnými nezmyslami.
Veľmi podobná situácia súvisiaca s obranou alianciou, s NATO. Keď v Čechách debatovali o protiraketovej obrane, najhlasnejší kritik z Európskej únie, kto zaznel? No zasa pán premiér Fico. Dokonca to urobil na pôde Ruska, čo považujem za neslušné. Kritizoval nášho najbližšieho spojenca, rozumej Českú republiku, s ktorou sme dlhodobo žili v jednom štáte. To bolo až urážlivé voči Čechom.
A znova, to isté tu znova počúvame, keď sa debatuje o tom, že by Severoatlantická aliancia mohla demonštrovať svoju pripravenosť zasiahnuť v prípade, že by sa vojenský konflikt z Ukrajiny rozšíril až k jej hraniciam. No tak počúvame o tom, že teda to by mala riešiť bezpečnostná rada. Ako a nejakým spôsobom veľmi vlažne sa staviame k záväzkom NATO. Žiadne jasné prehlásenie. Samá taká, povedal by som, diplomatická, znejasňujúca reč.
A dokonca sme sa dožili, pán minister zahraničných vecí, aj takého výrazu, že sa prirovnala možnosť toho, že by spojenecké vojská boli na území Slovenska tak, ako spojenecké vojská sú dnes v Pobaltí a cvičia tam úplne v pohode a demonštrujú, že budú chrániť svoje územie, k okupácii sovietskymi vojskami v roku 1968. To chce tiež jasnú reč. Čo to má spolu spoločné? Vtedy sem vtrhli okupanti proti našej vôli. Keď debatujeme o tom, že by sme ako so spojencami dali nejaký jasný aj vojenský signál, mimochodom taký, aký dala Česká republika, naši susedia spoločnými cvičeniami, kam posiela celú brigádu a dáva najavo, že teda si nenechajú ľúbiť nejaké brnkanie s teoretickým vojnovým konfliktom na hraniciach Európskej únie a NATO, no tak my, samozrejme, Slovensko ako vždy po-sle-dné.
A to je to, čo politicky kritizujeme, pán minister. To je normálna, regulárna politická kritika. Jednoducho v prostredí Európskej únie sa správame, ako keby sme neboli jej hlasnými zástancami, ale reálnymi krokmi dokazujeme, že ju vlastne spochybňujeme. A to považujem za obrovské riziko pre Slovensko. Za obrovské riziko.
Kolegovia tu vymenovali všetky dôvody, pre ktoré sa nám členstvo v Európskej únii oplatilo. Ale, vážené dámy, vážení páni, za obed treba aj zaplatiť. To znamená, že pre všetko to, čo sa nám oplatí byť členmi Európskej únie, tak za to treba aj zaplatiť. To znamená, že treba sa Európskej únie v kľúčových bodoch zastať. Nielen formálne, ale aj poriadne nahlas. A nielen diplomaticky, tak, aby som si urobil fajku, ale aj poriadne chlapsky.
Inými slovami, jasne pomenovať anexiu Krymu a nie proste rozprávať neurčito, až na veľké dotlačenie, o porušení medzinárodného práva. Bola to agresia? Bola. Obávame sa, že sa to bude rozširovať? Obávame. Hrozí, že to príde na našu hranicu? Hrozí. Čo spravíme? No s našimi spojencami sa postavíme jasne proti. Pozrite si poľskú reč, pozrite si pobaltskú reč. To sú chlapi! To sú proste zástancovia či Európskej únie alebo proste Severoatlantickej aliancie. Je to tak. Chovajú sa ako chlapi. Nechovajú sa tak, že sa vykrúcajú do roztrhania tela, a nechovajú sa tak, že vždy, keď otvoria ústa, tak to bude niečo spochybňujúce. Nenapádajú Ukrajinu a už vôbec nenaznačujú, že je to nedôveryhodný partner, že vlastne s tým sa nedá nič robiť. Veľmi podobná rétorika, aká je rétorika Ruska.
To, že pri každej príležitosti sa tu rozpráva o tom, že ako je pre nás Rusko hospodársky dôležitý partner. No nepochybne je. Ale, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prirovnám to k jednej veci, ktorá sa vám možno bude zdať smiešna, ale je úplne presná. Dolu v bufete, keď si zaplatíte, dostanete raňajky, dostanete obed, dostanete Tatranku. Ale nikto vám tam nevnucuje zároveň aj nejaké politické záväzky. A to isté aj s Ruskom. My sme niekedy nezaplatili Rusku za ten plyn? Alebo za ropu? No zaplatili. Tak prečo potom hovoríme, že ešte máme prijať nejaký politický záväzok, aby sme ich, nedajbože, neurazili? Čo je na tom urážlivé kritizovať niekoho za jeho geopolitickú politiku?! Sme suverénny štát, alebo nie sme? Lebo keď nie sme, tak nemôžme kritizovať. Ale keď sme suverénny štát, tak na pôde Národnej rady môžme kritizovať za geopolitickú politiku aj Rusko. A že s nami prestanú obchodovať? No tak keď chcú s nami obchodovať len vtedy, keď nám okrem komodity, rozumej plynu alebo nerastných surovín, predajú zároveň aj svoj politický vplyv, tak potom ten obchod nie je dobrý pre Slovensko. To znamená, správajme sa ako suverénna krajina, správajte sa ako suverénna vláda, ktorá nemá problém obhajovať slovenské záujmy a výlučne obhajovať slovenské záujmy a nebude kolenačkovať pred žiadnym z týchto partnerov. Opakovane kritizoval váš pán premiér kolenačkovanie pred Amerikou, pred USA, a dokonca pred jej spojencami. Aj tu, kde stojím, to opakovane používal. Sám to robí teraz voči Rusku. Som presvedčený, že to je hanba, a som presvedčený, že by si mal skutočne príklad zobrať z našich susedov, kde berú vojenský konflikt na Ukrajine omnoho vážnejšie ako my samotní. Sú omnoho aktívnejší a vyjadrujú jasné postoje.
Vedel by som uviesť, vážené dámy, vážení páni, mnoho historických paralel, prečo sa oplatí skutočne, keď vidíte niečo, čo sa dá nazvať agresívnym chovaním, zasiahnuť a ohradiť sa. Prečo sa oplatí správať sa ako chlap aj v politike. Ale som presvedčený, že to je v skutočnosti politickou vôľou nielen pána premiéra, ale aj celej vlády, akým spôsobom sa chce chovať. Takže aj v tejto debate, aby to nebolo len o tej histórii, ale v súvislosti aj po európskych voľbách, keď každý dostal nejaký mandát, mimochodom aj SDKÚ - DS, aj pre budúcnosť povedať: my sme strana a reprezentujeme ľudí, ktorí chcú európsku orientáciu, ktorí nechcú spochybňovanie Európskej únie, ktorí chcú žiť v tomto modernom svete a nechcú ísť do nejakej alternatívy a nesprávajú sa ani tak, že sú nečitateľní. Hovoríme to úplne jasne. A vy keď máte odvahu povedať nejaký iný názor, tak ho povedzte, ale úplne jasne, akú máte alternatívu. Ale netvárte sa, že ste za Európsku úniu, že ste za všetky spojenecké záväzky a vždy tam dodáte nejaké ale, ktoré to totálne spochybní a posunie nás úplne na chvost zástancov Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predseda Frešo, viete, že chovám k vám isté sympatie, ale toto bol najtrápnejší prejav, ktorý som vás kedy počul povedať. Som presvedčený, že demokratická Európa si váži demokratickú diskusiu. Ten závan prednovembrového obdobia, kde proste neexistuje diskutovať o ničom, veď predsa sú jasné noty! Tak vážne karikaturizovať skutočnosť, jak to robíte vy?!
Táto vláda, dvaja ministri vlády SMER-u, pán Kubiš aj tento pán minister, ktorý tu je, je vo vážnych európskych štruktúrach zvažovaný na veľmi významné európske pozície. Dokonca aj predseda Fico bol, diskutovalo sa o rôznych formách jeho možného pôsobenia v Európskej únii. Ako môžte povedať, že táto vláda je vnímaná ako najmenej proeurópska zo všetkých európskych krajín?! Prečo krv narieka a skala vraví?!
To naozaj tá pravda už ako nie je absolútne žiadnou hodnotou?! Čo robilo SDKÚ v roku 2010 v diskusii? Eurovaly, proti eurovalom, so všetkým možným, že, že Európa bola vydieraná, a čakalo sa na jeden štát pomaly, či tú obrovskú krízu, ktorá vtedy bola, sa zvládne? Nepochybne neboli dobré riešenia. Problém bol, že lepšie neboli. A v tejto súvislosti rozprávať to, čo tu vy rozprávate?! Pán Frešo, diskreditujete sa. A je to veľká škoda, lebo určite máte naviac. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja by som povedal, že toto bol jeden z najlepších prejavov, aké tu zazneli na túto tému. Bol jasný a jednoznačný. A som veľmi rád, že SDKÚ - DS má v tomto asi, sa mi zdá, ako jediná strana absolútne krištáľovo čisté stanovisko. A vyzývam aj ostatné opozičné strany, aby zaujali jasné stanovisko k tomuto, žiaľbohu, proruskému postoju pána premiéra Fica aj našej vlády, ktoré spochybňuje tieto záväzky.
A keď sa pýtame, že či je to naozaj tak, prečo sa potom minister zahraničných vecí Poľska pán Sikorski pýta, akú hodnotu má podpis Slovenska pod aliančnou zmluvou, keď pán premiér spochybňuje alebo prirovnáva spojenecké armády k okupantom? Akú má hodnotu tento podpis? A to sa nepýtame tu v Národnej rade my, opoziční poslanci, ale toto zaznieva na medzinárodnom fóre a vážne to, vážne to spochybňuje skutočný postoj Slovenska a vážne to robí zo Slovenska vnútorného zradcu záujmov Európskej únie, záujmov aliancie.
A poviem možno aj taký ekonomický rozmer, na ktorý sa, asi ste slepí, keď ho nevidíte. Predstavte si takú Jelšavu, kde dakedy boli veľké kasárne. Delostrelci tam myslím, že boli. Už tam nie sú. Viete, aký ekonomický úpadok to pre toto malé mestečko znamenalo? A viete, aký ekonomický rozvoj a aký ekonomický impulz by bol, keby napríklad, v takomto okrajovom mestečku, je veľmi ťažké nájsť prácu a dotiahnuť tam nejaký ekonomicky silný subjekt, bola zriadená, boli obnovené kasárne, napríklad. Všetko má aj svoj ekonomický rozmer a treba si ho len vedieť správne uvedomiť a jednoznačne sa správať ako člen Severoatlantickej aliancie, ako člen Európskej únie, nie ako trójsky kôň Ruska v týchto združeniach.

Aj ja si myslím, že pán poslanec Frešo veľmi dobre a veľmi presne popísal, ako sa správa Robert Fico a strana SMER vo vzťahoch Európska únia a Rusko. Viete, trendom v Európskej únii je znižovať energetickú závislosť Európy od Ruska. A Slovensko robí pravý opak: zvyšuje a chce zvyšovať našu energetickú závislosť od Ruska. Trendom v Európskej únii je postaviť sa jasne na stranu Ukrajiny. A čo robí Fico a SMER? Vajatá. Veľmi pomaly, ťažkopádne sme nakoniec niečo sformulovali tu v Národnej rade a pán premiér sa tvári, ako keby jeho sa to ani tak veľmi netýkalo. Lebo on má k tomu taký trošku iný názor a iný postoj k nášmu susedovi najbližšiemu, na ktorom by nám malo najviac záležať, aby tam bol poriadok. K susedovi, kde žije 18 tisíc našich Slovákov, krajanov, ktorých sme boli navštíviť.
Poľsko ako členská krajina NATO sa cíti byť ohrozená vývojom na východe. Chce, aby NATO zvýšilo svoju vojenskú silu a svoju vojenskú prítomnosť v strednej a východnej Európe. A náš premiér hovorí, že ak tu budú vojská NATO, tak to bude ako keby okupácia. Cítite tento maličký rozdiel medzi postojom nášho spojenca Poľskom a postojom Roberta Fica?
Celá Európska únia chce zavádzať stále tvrdšie sankcie voči Rusku. Ale čo hovorí Robert Fico? Vysvetľuje, že ak budú sankcie, nech občania Slovenska zabudnú na ekonomický rast: viete, to Rusko nás pochová, ináč tá vláda to robí vynikajúco, ale na všetko, za všetko je vinná Európska únia, ak bude chcieť ďalšie sankcie voči Rusku.
Teda záverom, ja netvrdím, že Robert Fico je agentom Ruska, ale myslím si, že ak by náhodou týmto agentom bol, lepšie pre Rusko už by pracovať nemohol.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Novotný použil presne ten výraz, ktorý všetci tak nejak cítime. Celá Európska únia a dokonca tí, ktorí sú na východe, najviacej, majú čo najviac proukrajinský postoj okrem Slovenska. Všetci to vidíme. My vždy všade inde, len nie na strane Ukrajiny. Skutočne, keby ste sa opýtali a úplne, ruku na srdce, kto sa najmenej Ukrajiny zastáva, no tak je to Slovensko.
Pán poslanec Číž, no úplne prakticky a jednoducho: vláda Ivety Radičovej práve s proeurópskou budúcnosťou spojila dôveru ku vláde. Väčší dôkaz lojality voči Európskej únii ani nemôžete dať. A k tomu, že naši dvaja vysoko postavení diplomati by mohli byť úspešní v európskych štruktúrach: no to áno, ale ako diplomati, ale nie ako politici. Politický postoj formulujeme tu a teraz. A tu a teraz sa žiada jasné chlapské slovo. To znamená jasné chlapské slovo, na koho strane stojíme. A, samozrejme, že tá diskusia sem patrí, pán poslanec Číž. Vy ste nevyvrátili ani jednu z tých vecí, ktoré som pomenoval. Ani k jednej ste sa fakticky nevyjadrili. Ani k reverznému toku, ani k tomu, čo bolo počas plynovej krízy. A už vôbec ste si nedovolili, lebo to sa bojíte, lebo to máte predsedu, ktorý by vám to jednoducho nedovolil, sa vyjadriť k tomu, že prirovnal vojská NATO, našich spojencov, ku okupantom. Však sa vyjadrite! Dištancujte sa od toho! Tak buďte aspoň niekto ďalší normálny chlap! Však vás je tu vyše osemdesiat, hádam to jeden z vás dokáže pomenovať, že to nie je to isté, čo sovietske tanky, ktoré sem prišli bez toho, aby sme ich tu chceli. Však normálne Slovensko, ak má mať budúcnosť, tak musí mať aspoň štipku hrdosti a vedieť v zásadných veciach povedať svoj názor bez toho, aby stále sa niekomu kolenačkovalo. A to je to, čo tu predvádzate, vážení páni politici zo SMER-u. To kritizujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som najskôr vo vzťahu Slovenskej republiky a Európskej únie, čiže orientácie tejto vlády smerom na východ. Táto vláda je jednoznačne naklonená smerom na východ.
Prečo si to môžme povedať? Bola to prvá Ficova vláda, ktorá chcela a podporovala vybudovanie širokorozchodnej koľajnice cez slovenské územie. To preto, aby prekladisko zo širokorozchodnej na európsku železničnú sieť sa vybudovalo pri Rakúsku. Za to ostatné obdobie sme sa mohli dopočuť a dočítať aj z rakúskej tlače, že by to vytvorilo zhruba 3000 pracovných miest v Rakúsku a do, rakúskej štátnej kase by to donieslo ročne nejakých 120 mil. eur. Keď toto je v záujme Slovenskej republiky, aby sme zrušili prekladiska alebo zastavili prácu na prekladiská v Čiernej nad Tisou a na východe Slovenska, aby sme ešte aj tých tisíc niečo ľudí tam prepustili a premiestnili to do Rakúska, tak potom táto vláda skutočne zastupuje záujmy občanov tejto krajiny. Ale som presvedčený, že keby táto vláda nielen v postoji ku Krymu, ale aj v postoji k ekonomickej politike by mala v prvom rade sledovať záujem občanov tejto krajiny a nie záujem a biznis niekoho iného.
Teraz k tomu, čo povedal pán kolega Číž, nie je tu, bohužiaľ, ale musím povedať, že tak ako opozičný politik vtedy, keď sa jednalo o Lisabonskú zmluvu, tak som sa postavil a povedal, že keď to predloží SMER do parlamentu a dá hlasovať, tak môj hlas nebude medzi tými, ktorí o tom hlasovať nebudú. Vyjadril som tým postoj, že jednoznačne podporujem vstup do Európskej únie a nemôže byť európska alebo protieurópska politika predmetom vnútroštátneho boja. Nemôže byť preto, lebo o tom sa vyjadrili občania v tejto krajine v právoplatnom referende, kde chcú byť.
Rovnako musím odmietnuť a povedať, že politická strana SMER v roku 2011 pri eurovale, o ktorom zriadení rozhodovala Ficova vláda prvá s jeho ministrami, v tomto parlamente začala politikárčiť a začala vydierať vládu Slovenskej republiky, ale čo je horšie, vydierať Európsku úniu tým, či sme proeurópski alebo nie. A toto a toto je zodpovednosť vaša. To, že Európska únia sa na nás pozerá, že nie je možné, nie je možné sa pozerať na Slovensko ako na dôveryhodného partnera v mnohých prípadoch, k tomu ste prispeli aj vy s vašou politikou. Ja si pamätám, keď minister zahraničných vecí musel vysvetľovať v Bruseli, ako sa vyjadrili naši predstavitelia na východe počas prvej Ficovej vlády.
Ale teraz k tomu, k čomu som sa prihlásil, a to je hodnotiaca správa o desiatich rokoch členstva EÚ. Tu by som chcel dať procedurálny návrh, a to vrátiť túto správu predkladateľovi na jej dopracovanie. A to z dôvodu, tento materiál nedostatočne reflektuje na to, ako sa eurofondy využívali, alebo ako možnosti z Európskej únie sa v plnej miere využili či nevyužili v prospech Slovenskej republiky. Z tohto materiálu nie je jednoznačne možné sa dočítať, či tieto peniaze naplnili ten svoj cieľ, s ktorým tieto peniaze Slovenská republika dostala. Tieto peniaze sme mali dostať na to, aby sme znížili regionálny rozdiel. O tom, či tieto peniaze pomohli znížiť regionálny rozdiel v rámci Slovenska, o tom sa v tomto materiáli nedočítame. Rovnako sa v tomto materiáli nedočítame ani o tom, ktorý z operačných programov bol ako úspešný a ako Slovenská republika dokázala ich čerpať. Je treba povedať, že z tých desiatich rokov bezmála sedem rokov vládla politická strana SMER so svojimi straníckymi kolegami alebo teraz sama, a aj pravica, ale je treba pomenovať, že v ktorom operačnom programe, koľko sme dokázali vyčerpať a na aký účel a či sme ich dokázali znížiť, regionálne rozdiely, v rámci tejto krajiny.
Takisto som sa nedočítal v tomto materiáli, ako Slovenská republika využila peniaze, ktoré sú v operačných programoch cezhraničnej spolupráce či už s Českom, Rakúskom, Maďarskom alebo Poľskom. Nie je možné sa toho dopátrať. Nie je možné sa pozrieť na to, s akou ekonomickou efektivitou sme využili peniaze, ktoré mohli slúžiť na informatizáciu spoločnosti. Ani na to, ako sme peniaze využili na budovanie dopravnej infraštruktúry. Kde tieto peniaze išli? Do ktorých regiónov? Keď chceme hodnotiť naše členstvo v Európskej únii, tak musíme hodnotiť z viacerých oblastí. A musíme z toho vyvodiť závery. Keď nepovieme, ktoré operačné programy boli dobré a dobre nastavené, kde Slovenská republika dokázala čerpať a kde nie, tak nevieme povedať, ako majú ísť peniaze v budúcom období, lebo teraz sa ešte dajú urobiť niektoré zmeny a vyvodiť konklúziu z tohto záveru.
Ja ako dvojnásobný minister pôdohospodárstva, ten, ktorý som zodpovedal za implementáciu programov v oblasti pôdohospodárstva, môžem povedať, že v tejto oblasti boli nastavené programy tak, že dodnes, teda do roku 2013 Slovenská republika dokázala čerpať peniaze každoročne na úrovni 95, 97 percent peňazí, ktoré Slovenská republika mala k dispozícii, a Slovenská republika kladnú ekonomickú bilanciu vo vzťahu k Európskej únii. To, čo sme my platili a čo sme dostali, je viac-menej pozitívne len vďaka rezortu pôdohospodárstva. Za 7-ročné obdobie sme zaplatili 3,5 mld. do spoločnej kasy a mali sme možnosť získať 14. Poľnohospodárstvo každý rok čerpalo aj podľa tohto materiálu na úrovni od 400 000, sekundu, aby som, sekundu, chvíľočku strpenia poprosím, aby som presné čísla povedal: Slovenská republika čerpala od roku 2004 každý rok od 466 mil. až po rok 2012, ktorý je uvedený v tejto tabuľke, 837 mil. eur. To znamená, že všetky peniaze, ktoré Slovenská republika zaplatila do Bruselu, to rezort pôdohospodárstva sám dokázal stiahnuť naspäť. Pokiaľ by sme to nedokázali, tak v ostatných operačných programoch to ich čerpanie nebolo tak vysoké, aby sme boli pozitívni z bilancie, čo platíme a čo dostaneme. Keď nevieme z tohto materiálu sa dočítať, že ktoré operačné programy nečerpáme alebo nevedeli sme ich využiť v predchádzajúcom období, tak som presvedčený, že nevieme nastaviť, ako máme alebo kde máme pridať a kde máme zmeniť.
A práve preto navrhujem a dávam procedurálny návrh tak, ako som uviedol, tento materiál pod č. tlače 1024 vrátiť predkladateľovi na dopracovanie a doplnenie o tie údaje, ktoré som uviedol.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Kolega Simon, veľmi správne ste pomenoval stav v správe, že sme sa nedozvedeli, aký efekt prinieslo čerpanie eurofondov a ako sa znížili medziregionálne rozdiely. Nuž, ja vám poviem, že ani sa to nedozvieme, pretože eurofondy neboli ani nie sú účelne využívané, ale sú rozkrádané a tunelované. Ako môžeme očakávať znižovanie medziregionálnych rozdielov, keď v prvom rade eurofondy sú čerpané tam, kde majú smeráci svojich starostov, svojich šéfov.?A tam idú smerované všetky financie, ktoré sú potom, samozrejme, využívané veľmi účelne, napríklad na také 8-tisícové lavičky v niektorých mestách, ktoré nakoniec neboli uznané. Čiže všetko sa potom muselo zaplatiť z mestského rozpočtu. A ďalšie prípady. Takže toto naozaj neznižuje medziregionálne rozdiely, ale, naopak, prehlbuje. A toto je tragédia celého tohto systému. To znamená, že pokiaľ budú stranícke princípy využívané pri čerpaní eurofondov, tak nikdy nebudú eurofondy na to, na čo sú určené, to znamená, že na znižovanie medziregionálnych rozdielov budú efektívne využívané.
Takže naozaj v tejto správe sa ani nedozvieme teda, že akým spôsobom, pretože by bolo vidno, ako sú tieto eurofondy mrhané na vybrané a len niektoré, zveľaďovanie niektorých vybraných kútov Slovenska. Ostatné tým, samozrejme, trpia, pretože nedostávajú nič.

Pán kolega Hraško, ďakujem veľmi pekne. A rovnako by som chcel poprosiť, keď tento materiál by sa dostal na dopracovanie, aby sme, aby k tomu predložili predkladatelia aj správu z Bruselu, ktorá hovorí o tom, že ako je Slovenská republika, aká je miera korupcie naviazaná na využívanie eurofondov a rozdeľovanie. A taktiež, tak ako ste povedali, že prideľovanie je značne spojené s korupciou, a taktiež z materiálu nie je možné sa dočítať, koľko tendrov nástenkového, či Columbexu, či iných tendrov, nebolo preplatené Bruselom a musia to znášať občania Slovenskej republiky v daniach, pretože na tom si niekto prihrieva svoju polievku.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, včera som si to zabudol, dneska som si to doniesol. Toto sú tie materiály, o ktorých rozprávame. Je to slušná kopa papierov, bieda čo odniesť, nieto ešte prečítať. Ruky na srdce, ktorí z vás ste si to prečítali? Ja som si to prečítal.
Tak procedurálne na začiatok chcem povedať, že sa aj trošku čudujem, možno sa dopátram, že ako to vlastne bolo, lebo ja mám pochy... Teda takto to poviem, že, pán minister, politik vášho rangu, kde sa stala chyba. Nevidím najmenší dôvod, ja som namietal, že aby bola zlúčená rozprava o týchto troch bodoch. Ony súvisia spolu len tým, že je spoločný predkladateľ. A pokiaľ budeme zlučovať rozpravu, tak zlúčme všetky zákony, čo donesie pani Zvolenská, zlúčme všetky zákony, čo donesie pán Malatinský, ak ešte niečo donesie sem. Však to zlúčme, nie?! Však bude svätý pokoj. Tu skáčeme jak koza, koza po záhrade od Ukrajiny, cez eurofondy, poľnohospodárstvo. Kto sa v tom má vyznať? Jak, jak, je toto seriózna práca? Že seriózne tu diskutujeme o niečom? Nevidím najmenší dôvod, pán minister, a to mi pripadne, ak vás môžem poprosiť, ak v záverečnom slove niečo poviete, že koho to bol nápad a že prečo je zlúčená rozprava. To som namietal ako prvú vec procedurálne.
Ako druhú vec som namietal, a to ste ma prekvapili a zarazili, že sme rokovali o týchto už zlúčeniach a ešte aj bez vás. Keby sem predložil minister Čaplovič správu o školstve a nepredložil by ju on, ale sedel by tu pán Glváč alebo, ja neviem kto, pán Malatinský, no povedzte mi, ako by to vyzeralo? Vyzeralo by to tak zvláštne, tak bizarne. Aj včera to tu bolo úplne bizarné, hej? Pán Borec, chudák, tu hodinu čítal niečo, čo mu dali vaši, ani poriadne, chudák, nevedel, čo číta, sedel tu. Bolo to neúctivé, pán minister. Ja rešpektujem, že ste boli v Bruseli, to je úplne v poriadku, to nikto nespochybňuje. Ja som vám dával návrh, že preložme to. Prosím vás kvôli pánovi Briximu, som sa ho včera dotkol, som nevedel, že neviete hrať futbal, som povedal futbal, ja som myslel obrazne, hej, že kvôli takej malej, malej veci sa prekladajú, tak nie kvôli futbalu pána Brixiho, ale kvôli tomu, že je košické zastupiteľstvo. Čiže kvôli košickému zastupiteľstvu mení Národná rada program, to je v poriadku. A kvôli predloženiu hodnotiacich správ nie sme schopní zmeniť program. To mi príde tiež nepomer obrovský. Ja som bol, normálne som zarazený, som sa čudoval.
Podľa mňa vy ste politik trošku inej ligy, hej, jak tuná zvyknú, zvyknú tuná stáť alebo sedieť. (Vystupujúci pozerá do materiálu, ktorý mu podal predkladateľ.) No zbežne to, zdá sa, že pán minister je v tom nevinne, a mám, máme tu česť, o čom všetci dobre vieme, hej, s obrovskou aroganciou tuná nášho Tutanchamona proste, ktorý to tu riadi podľa svojich pravidiel. Je to podľa mňa veľmi neúctivé. Neúctivé k poslancom, neúctivé k ľuďom, neúctivé vlastne aj k Európskej únii, neúctivé k partnerom, proste celé zlé. Procedurálne týmto skončím. Som rád, že pán minister, že ste to aspoň takto pre mňa vysvetlili, lebo už som začínal mať obavu.
Prosím vás, ja som sa včera venoval, ja som teda urobil, čo som mohol, ja som sa snažil rozdeliť tie vystúpenia. Písomne som sa venoval tomu výročiu, lebo to je podľa mňa vážna vec. A dneska som chcel teda, že sa budem venovať tej správe. K tomu výročiu ešte len doplním, ja som sa tomu venoval včera a budem sa venovať, lebo tu je ešte jeden program, bod programu, pán minister Kažimír to donesie. To je taký zákon o tom, že ako sa tie fondy budú prideľovať, a tam to ešte doplním a to treba povedať a tam len zľahka sa k tomu vrátim. Ľudia, neverte tomu, že peniaze z Európskej únie sú iné peniaze. To nie sú iné peniaze. To sú vaše peniaze, len idú ináč. Čiže nenastavujte sa psychologicky tak, že keďže sú to iné peniaze, ergo v zásade až tak nezáleží, na akú blbosť pôjdu. Tá bilancia, tú bilanciu poviem presne, dokonca tam zahrniem ešte iné ukazovatele, to som včera rozprával, tá bilancia vychádza v zásade tak, že sme plus-mínus v miernom účtovnom pluse, ale v reálnom zďaleka nie. Čiže zjednodušene, pre ľudí to hovorím, celé je to mýtus. Európske fondy z pohľadu toho, že to sú nejaké iné peniaze, je mýtus. Sú to v zásade naše peniaze, len idú ináč. Takže, prosím vás, vráťme sa k tomu, kde sme niekedy možno boli, že pokiaľ sú to naše peniaze, tak nie sme ochotní, nie sme pripravení platiť za to hotelu J&T. Nie sme pripravení a ochotní platiť za Počiatkove cédečka miliarda plus. U Počiatka pod miliardu nejdú. Softvérovou nejakou aplikáciou, lebo tá je úplne malebná, na to, že jak sa s tým dá čarovať. Hlbšie sa k tomu vrátim. Naozaj to bilančne sedí, tie eurofondy sú naše peniaze, len idú ináč. Ale tým nechcem zúžiť celú tému 10-ročného výročia, ale vy ste to tak nastavovali. Samozrejme, tam sú iné aspekty celého nášho pôsobenia, ja som to tu včera hovoril, k tomu som sa len teraz zľahka vrátil a chcem túto tému akcentovať, aby sme si uvedomili, že o čo ide v eurofondoch.
Čo sa týka zahraničnej politiky a smerovania, pán minister, mám problém. Ono je to v zásade správa za rok 2013, takže keď budem v tomto korektný, tak v roku 2013 vaše ministerstvo podporilo sumou 15 000 euro publikáciu komiksov LGBTI. Proste komiks o LGBTI, ktorí nevedia, komiks o homosexuáloch, gejoch a lesbách a proste, a mali a majú ísť, bola určená do stredných škôl. Ja som vtedy napísal taký blog, pán minister, že ja mám zodpovednosť za moje deti, do osemnástich určite, a pokiaľ by niekto nútil moje deti tie komiksy, proste zaradil nejak do vyučovacieho procesu, tak na moju zodpovednosť ich z toho procesu stiahnem. Moje deti sú dostatočne a primerane informované o celej tejto záležitosti. Dostatočne a primerane, nepotrebujú čítať 100-stranový komiks.
Pán minister, prečo to hovorím? Ja som ináč veľmi opatrný v tom, v celej tejto téme, lebo ja v nej cítim ľudskoprávny rozmer, ale tam treba byť naozaj citlivý a opatrný, čiže tam ja neskĺznem do nejakého povrchného takého hurá systému a populistického, ale zas netreba to preháňať. V prípade, že ste teda vy podporili minulý rok tú knižku, v zásade by možno otázka stála, keď máte byť vyvážený a pôsobiť tak, ako ste podporili pochod za život v Košiciach? Snažil som sa, nenašiel som nikde nejaké informácie, že ste nejakým spôsobom podporili. Tam bolo, toľko ľudí som ja ešte nevidel, čo som videl v Košiciach. Bolo, boli, sa nedalo prejsť. Zaujímalo by ma naozaj, že koľko ste prípadne podporili, lebo to aj všetko niečo stojí, aj tá organizácia, tam kopa dobrovoľníkov, ale aj všetko niečo stojí. Čiže to by ma zaujímalo.
A teraz sa vrátim k tomu aktuálnemu, to nebolo v roku 2013. A 2014 vyhodnocujem ako problematický váš postoj, vášho ministerstva aj v kontexte povedaného, situáciu, ktorá bola všeobecne celosvetová, známa. To nebola nejaká lokálna záležitosť, o ktorej nikto nevedel, ale to bol naozaj exemplárny prípad toho, že aké kde zákonodarstvá existujú. To bol prípad tej sudánskej kresťanky, tehotnej. V tom Sudáne odsúdili tehotnú kresťanku za to, že odpadla od viery, rodila v reťaziach, teda pokiaľ ja viem, čerpám z tých informácii, ja som tam nebol, v reťaziach vo väznici. Nakoniec ju prepustili, ale včera ju znova zatkli. No, pán minister, ja som nezachytil nikde akúkoľvek iniciatívu vášho ministerstva v tejto veci. Ako keď, pokiaľ sledujem ľudsko-právny rozmer, to už odhliadnuc od toho, že kresťanku, koho by tu zaujímala nejaká kresťanka, keď tu zasa, že to začína byť moderné, keď je to kresťan. Odhliadnuc od toho, bola to tehotná žena a dostala trest smrti za to, že odpadla od nejakej viery, to kľudne mohlo byť reverzne, mohlo to byť, aj že teda sa stala moslimkou a bola kresťankou, keby to aj také niekde zákonodarstvo existovalo, i keď neverím, že také niekde zákonodarstvo by existovalo. Aj keby to bol reverzne, ide o ten princíp. Veľmi silno protestovali ambasády, veľmi. Myslím, že si predvolali sudánskeho veľvyslanca, krajiny teda, kde mali Magnu chartu už vtedy, keď my sme ešte skákali zo stromu na strom, hej, možno aj s tým súvisí, protestovali proti tomu.
My sme neurobili nič. Ja som si to overoval, my sme neurobili nič. Ja som si dal tú prácu, našiel som si sudánske veľvyslanectvo vo Viedni. Bol som tam aspoň symbolicky protestovať proti takémuto typu zákonodarstva, aby som ako-tak hájil česť tejto krajiny, že nám naozaj na niečom záleží. Viete, v kontexte povedané, pán minister, mi to príde nevyvážené. Viete podporiť komiksovú publikáciu, dáte 15 000 euro a komiksovú publikáciu do škôl, môžme sa rôzniť, ja som ju ani nevidel, koniec koncov nemám nejak chuť v nej listovať alebo čo, ale vôbec si nemyslím, že je to správne na 100 stranách vysvetľovať niečo, čo sa dá vysvetliť radovo rýchlejšie. No, to je vec názoru. Ale toto ste podporili. Nepodporili ste pochod v Košiciach, predpokladám. Ak sa mýlim, ma opravte. A úplne vám bol ľahostajný, ľahostajný prípad, ktorý sa stal exemplárnym prípadom. Prípad, ktorý rezonoval, prípad, o ktorom sa vedelo, prípad, o ktorom sa rozprávalo, prípad, o ktorom sa diskutovalo.
Ja viem, že v dnešnej dobe zastať sa nejakej kresťanky nie je až tak sexi. Ja viem, že dneska je sexi sa zastať niekoho iného, ale to je, ide o princíp, viete. A keď je človek principiálny, tak je v zásade jedno, že je to kresťanka, ale treba sa jej zastať a vyvinúť nejakú iniciatívu. To vyhodnocujem ako mimoriadne deficitné a nedostatočné z pohľadu nášho ministerstva. Obzvlášť, keď sa vyjadruje k všeličomu a podporuje všeličo, čo nie je až tak, by som povedal, témou dňa pre niekoho. Pre niekoho to je témou dňa, pre niekoho to nie je témou dňa.
Už keď sme pri tej téme vašich podpôr, vašej podpory, neviem, akou formou podporujete sobotňajší Pride. Teraz bude znova Pride, pochod. Neviem, či priamo finančne alebo len sekundárne nejak logisticky zabezpečujete. A to je, viete, ja nechcem nikomu radiť a som opatrný v tej téme, ale zvolať Gay Pride, teda ten Pride teraz pod heslom "Poď von s rodinou!" mi príde z taktického hľadiska ako, keby som v dobrom chcel, z taktického hľadiska mi príde kontraproduktívne. Totálne kontraproduktívne zvolávať Gay Pride pod heslom "Poď von s rodinou!" ako reakciu aj na to, čo sa tu udialo. Už nehovorím o tom, že sa politikárči, že vyhlásenie organizátorov je veľmi politické, kde vlastne oni už robia politiku, a zahŕňajú, zahŕňajú, teda chcú vytvoriť nejakú množinu ľudí, ktorí teda vytvoria teda nejaký atak asi na vládu a neviem koho a zahŕňajú už teda, začnú hovoriť, že tam sú všetci, tam nie sú LGBTI, tam sú aj rozvedené rodiny. Nuž ja vám poviem, ja som z rozvedenej rodiny, teda, žiaľ, nemal som tú česť, ale moja mama by ostro protestovala, aby ju niekto zahŕňal do skupiny teda, že ona má ísť s rodinou alebo v tomto kontexte. Viete, to je podľa mňa nenáležité, dokonca kontraproduktívne, škodiace samotným tým ľuďom, viete. A možno to odhalí tie ich pohnútky, že či chcú robiť politiku, či o čo v tomto prípade nejde, lebo tu neakcentujú ľudsko-právny rozmer, kde by to malo zostať. Vytváranie nejakých množín občanov a potom tu bude niekto deklarovať, že zastupujú neviem koho. Viete, koľkých zastupuje celý Ultras? Ultras sa prejavil vo voľbe pána Poliačika, ktorý dostal 4 000 krúžkov, lebo tých 4 000 krúžkov je asi tá množina, o ktorej rozprávame. Je mimoriadne vplyvné, ale je to niekde v tej úrovni. Ale potrebujeme nastaviť nejakú, optické, že to sú radovo viac, a zahrňujeme teraz už všetky rodiny, ktoré, hovorím, ja som to čítal, ťažko sa to vôbec čítalo.
Otázka stojí, že či toto je tiež cesta, pán minister, kde vy teda budete aktívne pristupovať, podporovať možno logisticky. Pokiaľ viem, v 2012. ste podporili Gay Pride, v 2013. nebol, ale podporili ste knihu, a neviem, ako teraz pristupujete k tomu. Nemyslím si, že to je správne, určite nie. A koniec koncov vy robíte s peniazmi nás všetkých, hej. Keď robíte s peniazmi nás všetkých, tak by ste mali zohľadňovať, čo je skutočnosť. Ak ste podporili 15 000 euro na komiks o LGBTI, tak by ste mali minimálne dať 10 000 možno na nejaký iný, nechcem sa dostať do nejakého sporu, že aké, ale do niečoho iného by ste mohli. Ktovie, či ste dali. Ten Sudán je už len dokumentáciou toho, že to je celé nevyvážené.
A, pán minister, ja som tu mal ešte jednu vec pripravenú. Ja neviem celkom, že či, ja len z zľahka načnem a nedopoviem to, lebo možno to bude vôbec zbytočné. Ale tu sú aj niektorí naši kolegovia avanturisti, ktorí sa chodia fotiť všade-tade. Starého pána, chudáka, tesne pred eurovoľbami vytiahnu, každý si s ním spraví fotku, a zazneje veľa nezodpovedných aj vyjadrení, z pohľadu možno aj s ekonomickým dosahom. Čiže ak by prípadne mal sem prísť dalajláma na pozvanie nášho prezidenta, čo som niekde takto začul, zaujíma ma pozícia nášho ministerstva v tejto veci.
A ešte pri tej príležitosti spomeniem, v tej správe o tom hodnotení som nikde nezachytil, ste akcentovali teda spoluprácu s Áziou, s Čínou na ekonomických fórach, nikde som nezachytil to, že ako ste vyhodnotili to, že ste doviezli sem troch Ujgurov len kvôli fotke. Len kvôli fotke. Pán premiér sa potreboval odfotiť pred prezidentskou kampaňou. Cenou za fotku boli traja Ujguri v lietadle. Tu niekde sú, predstavujú bezpečnostné riziko a spôsobili, pán minister, vy to dobre viete, spôsobili aj veľký problém vo vnímaní z jednej krajiny, ktorá nám stavia aké-také HDP. Čiže... A nechcem tým, ja viem, že som si nepomohol v určitej skupine, ale viete, keď sme zodpovední, tak musíme zodpovedne k niektorým veciam pristupovať. Takže to tam tiež, neviem ako deficitne, nebolo. Treba povedať ľuďom pravdu, že to za tú fotku asi nestálo, obzvlášť, keď sa to nepodarilo, hej. Lenže Ujguri tu sú a tá pamäťová stopa a veci s tým súvisiace zostali.
Skončím s tým, pán minister, chcem vás poprosiť, jednu vec, že lepšie raz vidieť jak 100-krát počuť. Nerád by som dopadol tak, ako som dopadol v Bruseli onehda, kde sa konzul schovával a nechcel mi pomôcť. Chcem sa ísť pozrieť do Ukrajiny, chcem sa ísť pozrieť do tých oblastí, o ktorých teraz počúvame rozporuplné správy, a chcem vás požiadať, aby ste mi konzulárne v tom pomohli. Ja vám prípadne dám vedieť, kedy tam chcem vycestovať a do ktorých oblastí sa chcem ísť pozrieť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcem konštatovať, že prenasledovanie kresťanov najmä v islamských krajinách je už dlhá história, a ja verím, že naši veľvyslanci cez diplomatické kanály intervenujú príslušné vlády a že aj ministerstvo v tomto smere niečo určite robí, aj keď možno to nie je vidno momentálne.
Ja som tiež podpísal petíciu, medzinárodnú petíciu za oslobodenie tej Sudánky. Mám aj doklad o tom. A som šokovaný teda naozaj, že ju znova zavreli. To je neslýchané. A Slovensko by tentokrát naozaj malo aj veľmi verejne a otvorene povedať, že to sa v civilizovanom svete nerobí. Ináč v súvislosti s "prajdom", v sobotu o tretej bude pred parlamentom zraz aj pochod za rodinu v červených tričkách, takže prídite. Budú mať celkom iné trasy tieto dva pochody, takže každý si bude rozprávať svoje.
A ešte to chcem povedať skrz včerajšok, včerajší rečníci majú naozaj hendikep, pretože pán minister tu nebol. Nemohol on za to. Ja som tam mal 14-minútový prejav v rozprave. V minulosti mi pán minister vždycky písomne na moje podnety odpovedal, dúfam, že to bude aj teraz. Včera tu bol aj pán premiér. V európskom výbore sa dlho debatovalo o dnešnej bruselskej schôdzi, Ukrajina, Albánsko, témy na budúcu, na naše predsedníctvo v Európskej únii, tak to sú tiež témy, ktoré sú zaujímavé, a určite sa k nim ešte aj dneska vrátime.
Ďakujem veľmi pekne.