36. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dovolím si upresniť, že výsledkom medzirezortného pripomienkového konania, ktoré prebiehalo v dňoch 6. až 19. júna, bola skutočnosť, že ministerstvo zahraničných a európskych záležitostí dostalo 332 pripomienok, z toho 163 zásadných a 169 obyčajných.
Pre vašu informáciu, pokiaľ ide o tie zásadné pripomienky, tak 22 bolo uplatnených zo strany povinne pripomienkujúcich subjektov, to znamená orgánov štátnej správy, a 141 zo strany nepovinne pripomienkujúcich subjektov verejnosti a mimovládnych organizácií. Ale čo je ešte dôležitejšie, z toho hrozivého čísla 163 zásadných pripomienok bolo 104 vznesených jedným pripomienkujúcim subjektom a zvyšných 58 sa nám podarilo po rokovaniach v pondelok dosiahnuť úplnú alebo čiastočnú zhodu, v polovici z nich. A teda vo vami nastolenej otázke ja preto ako problematický bod nevidím samotné medzirezortné pripomienkové konanie, množstvo vznesených predovšetkým zásadných pripomienok alebo formu a priebeh rozporového konania.
Za zásadnú vec v tomto prípade považujem, a to sa ukázalo v celom procese prípravy tohto dokumentu, diametrálne rozdielne filozofické vnímanie povahy a podstaty ľudských práv účastníkmi tohto procesu, čo sa premietlo aj do obsahu pripomienok, ktoré boli značne protikladné. Ja sám som pri tom inicioval pri príprave tohto materiálu rozsiahlu diskusiu, ktorá sa v takejto forme na Slovensku ešte nikdy neuskutočnila. Nikdy som sa jej nebránil a bol by som pripravený v nej aj naďalej pokračovať. V tejto chvíli som však už presvedčený, že ďalšie pokračovanie takejto diskusie už nemôže prispieť k skvalitneniu dokumentu, nakoľko v súčasnosti sa nejaví ako reálne akékoľvek zblíženie diametrálne odlišných stanovísk účastníkov tohto bezprecedentného procesu.
V snahe zachovať participatívny proces prípravy celoštátnej ľudskoprávnej stratégie aj vo fáze pripomienkového konania sme pristúpili na hromadné takzvané konferenčné rozporové konanie. Pozvali sme naň všetky subjekty, ktoré si uplatnili pripomienky, zástupcov štátnej správy, ako aj zástupcov mimovládnych organizácií a verejnosti. Spoločné konferenčné rozporové konanie alebo odborná porada či prezentácia je bežnou praxou a spôsobom prerokovania zásadných pripomienok v prípade, ak si to vyžaduje ich povaha, ale napríklad tiež náročné časové okolnosti. Je zrejmé, že v našom prípade platili obe podmienky. Konferenčná forma rozporového konania je v súlade s pravidlami predkladania materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Zobrali sme do úvahy tiež počet subjektov, ktoré si uplatnili zásadné i obyčajné pripomienky, ako aj vzájomný prienik pripomienok a tém. Pripomienky zo strany nepovinne pripomienkujúcich subjektov sa venovali témam, ktoré boli v takmer dvojročnom procese prípravy stratégie viackrát komunikované a diskutované na rôznych fórach, vrátane 21 odborných podujatí organizovaných pri príprave východiskových materiálov stratégie za jednotlivé gesčné rezorty a ľudskoprávne témy.
Účelom rozporového konania nebolo nahrádzať výstupy z odborných podujatí. Cieľom tohto formátu rozporového konania bolo umožnenie vzájomnej diskusie a vypočutia názoru všetkých platforiem za účelom dosiahnutia konsenzu. Musím, žiaľ, konštatovať, že rozporové konanie ukázalo, že na dosiahnutie konsenzu chýba dobrá vôľa kľúčových subjektov a partnerov. Vzhľadom na kontradiktórnosť mnohých pripomienok a ich obsah, ktorý vo väčšine prípadov išiel nad rámec materiálu a popieral v mnohých smeroch jeho podstatu a zmysel, som ako predkladateľ tohto materiálu dospel k záveru, že ich jednoducho nie je možné akceptovať.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán minister, pri tejto téme sa asi začína ukazovať, že zrušenie podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny bolo asi chybou. Naozaj, pri vašej zaneprázdnenosti tak závažnú problematiku dať nejako dokopy, ako sám ste naznačovali, nie je také jednoduché. A preto by ma zaujímalo, teda uvedomujúc si, že je tu tlak z európskeho prostredia na redefiníciu nových ľudských práv, napriek tomu by ma však zaujímalo, váš osobný postoj k tejto agende, ktorá pod rúškom akejsi novej tolerancie a politickej korektnosti vnáša chaos do prirodzeného poriadku ľudského života a tradičných hodnôt, na ktorých stojí, ale na ktorých môže aj padnúť projekt spoločnej Európy. Takže váš osobný názor na tradičné hodnoty, ktoré by mali byť v tejto stratégii zadefinované.
Podľa môjho osobného názoru, ale aj názoru kresťansky orientovaných organizácií, ktoré sa zúčastňovali na príprave tejto stratégie, myslíme si, že základným ľudským právom by malo byť právo na život, právo na život od počatia po prirodzenú smrť. Lebo ak nebude právo na život, tak potom ďalšie ľudské práva ani vôbec nenastanú. Takže viaceré tieto kresťanské organizácie mali pocit, keď dostali pozvánku v piatok poobede na rozporové konanie na pondelok, že je to pomerne dosť neskoro. Viaceré nestihli prísť a mali pocit, že ich pripomienky neboli akceptované a zahrnuté do tejto stratégie.

Áno, vážený pán poslanec, pokiaľ ide o inštitucionálne riešenie otázky gestorstva nad problematikou ľudských práv, trúfnem si so všetkou zodpovednosťou povedať, že nemá žiaden vplyv na proces prípravy ľudskoprávnej stratégie. Venujem jej toľko času, koľko je treba. Len samotný fakt, že sme zvolili na Slovensku bezprecedentný participatívny model prípravy, že sme mali 21 verejných podujatí, workshopov, že je verejnosť prizývaná na každé zasadnutie Rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť, že pod mojím vedením sa táto rada schádza častejšie, než to bolo v prípade môjho predchodcu, ktorý bol špeciálne vyčleneným podpredsedom vlády pre ľudské práva, to všetko hovorí samo za seba o tom, že naozaj je to možno na úkor môjho osobného času a iných pracovných povinností, ale určite nie na úkor kvality stratégie.
Po druhé, nie je pravdou, že by sme potrebovali túto stratégiu urobiť, pretože sme pod tlakom Európskej únie alebo akejkoľvek medzinárodnej organizácie. Pripomeniem, že rozhodnutie vypracovať takúto stratégiu je autonómnym rozhodnutím Slovenskej republiky prijatým v roku 2011 za vlády premiérky Ivety Radičovej, členom ktorej ste boli aj vy alebo vaša politická strana. Dodnes som sa nedostal k odpovedi, prečo ste sa teda rozhodli prijať takú stratégiu. Ja som si vypočul aj záznam z rokovania vlády z novembra 2011 a môžem povedať, že všetci prítomní členovia vlády jednohlasne schválili zadanie tejto úlohy vypracovať stratégiu. Ja osobne keď sa za niečo založím, tak potom sa od toho nedištancujem. Podľa mňa ak vyznávate nejaké hodnoty vo vláde, tak by ste ich mali rešpektovať aj v opozícii. Za päť mesiacov, teda od novembra do apríla sa neurobilo nič. Ja som našiel túto vec na stole ako úlohu. Mal som dve možnosti: dištancovať sa od nej, alebo sa jej chopiť. Som si istý, že keby sme túto úlohu zrušili, tak tie politické strany, ktoré boli vtedy vo vláde Ivety Radičovej, by organizovali tlačové konferencie a by hovorili, ako SMER si neváži ľudské práva a ako ste nám pripravili jednu skvelú myšlienku a my sme sa jej vzdali. Ale to som neurobil, pretože si myslím, že je dobré, aby po 25-ch rokoch od nežnej revolúcie a po 10-ch rokoch nášho členstva v Únii sme mali ľudskoprávnu stratégiu ako platformu, aby sme si zadefinovali, kde sa nachádzame v otázke ľudských práv a ktorým smerom by sme mali ísť ďalej.
Je to naša, náš vnútorný, vnútroštátny dokument. Tá debata vygenerovala dve veľmi silne polarizované krídla z tejto spoločnosti. Jedno krídlo, ktoré hovorí, že netreba mať žiadnu stratégiu a vôbec spomenúť niečo také ako LGBTI sa rovná smrteľnému zločinu, a druhé krídlo, ktoré si myslí, že čokoľvek menej ako uzákonenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia je zlyhaním stratégie.
A, pán poslanec, predpokladám, že mi dáte za pravdu, že žiadne pripomienkové konanie tieto dva zásadne odlišné filozofické prístupy nezmieri. Ja môžem rokovať ešte šesť mesiacov aj šesť rokov, ale nepresvedčím zástancov alebo odporcov jednej alebo druhej koncepcie. Preto chcem, aby sme prijali túto stratégiu ako rámcový dokument, ako východisko. Tie obrovské prílohy nie sú súčasťou stratégie, ale sú zdrojom poznatkov, skúseností od, z ktorých by sa mala v budúcnosti opierať, tie pracovné skupiny, ktoré budú rozpracovávať akčné plány. Som presvedčený, že prijatie stratégie je krokom späť. Som presvedčený, že nikto nemôže očakávať, že táto stratégia naplní absolútne očakávanie úplne všetkých, lebo sa to nedá. Ale poďme kultivovať diskusiu o ľudských právach na Slovensku, lebo aj tento proces ukazoval, že je to viac než potrebné.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Áno, je pravdou, ministerstvo financií aktualizovalo prognózu daňových a odvodových príjmov, ktorá bola prerokovaná na zasadnutí výboru pre daňové prognózy 20. júna. A všetci jej členovia, všetci členovia tohto výboru – v ktorom sú, pre vašu informáciu, zastúpení, nielen zástupcovia ministerstva financií, ale aj analytici komerčných bánk, je tam predstaviteľ Národnej banky Slovenska, štatistického úradu, rozpočtovej rady, takisto Slovenskej akadémie vied –, to, všetci títo členovia tohto daňového výboru označili prognózu, ktorej ten kľúčový výsledok ste zachytili, za realistický. Táto prognóza významným spôsobom zvyšuje odhady daňových a odvodových príjmov. A troma hlavnými faktormi, na základe ktorých sa zvyšuje prognóza daní a odvodov, sú znižovanie únikov na dani z pridanej hodnoty. Je to presne ten, odpoveď na tú otázku, prečo sa už rok a pol, dva roky zásadným spôsobom venujeme únikom na DPH. V podstate sme povýšili túto tému na štátnu doktrínu. Je to kampaň, je to tvrdá kampaň, ktorá má ale svoje reálne výsledky.
Druhým faktorom, ktorý spôsobuje zvýšenie príjmov štátu, je vyšší rast miezd a zamestnanosť, to znamená, zlepšujúca sa situácia na trhu práce. To, čo počúvate, to, čo reportuje minister práce každý mesiac, to znamená, zvyšovanie zamestnanosti, tvorba nových pracovných miest, každý jeden mesiac tisíce nových pracovných miest. Dokonca z hľadiska nejakej skúsenosti aj v mesiacoch, ktoré obvykle neprinášajú pracovné miesta, mám na mysli začiatok roka. Napríklad v tomto roku aj v januári, aj vo februári, aj v marci vznikali nové pracovné miesta. Je to dôkaz o obrate na trhu práce, je to dôkaz o obrate v situácii našej ekonomiky a je to aj dôkaz o tom, že sme hovorili pravdu. Takto na jeseň minulého roku, keď sme jasne identifikovali signály, ktoré prichádzali od našich vonkajších obchodných partnerov, od krajín, ktoré v podstate cez objednávky dávajú prácu našim fabrikám, a jasne sme pomenovali, že druhý vrchol krízy sa blíži ku koncu, dnes môžeme s plnou vážnosťou povedať, že druhý vrchol krízy, ktorý odznel v roku 2013, je za nami a že máme pred sebou oveľa lepší zajtrajšok.
A tým odkazom pre ľudí je to, že tento rok znamená pre ľudí to, že sa už nemusia obávať o to, že by prácu mali stratiť, ale že sa oveľa viac reálne môžu nádejať, že v tomto roku prácu nájdu.
A s tým je, samozrejme, spojený aj nárast miezd, ktorý len v prvom štvrťroku medziročne predstavoval 9 percent. Máme 9-percentný medziročný nárast miezd medzi prvým štvrťrokom roku 2013 a prvým štvrťrokom 2014. S tým je, samozrejme, spojená aj, aj nízka inflácia, ktorá zase odkrajuje z rastu tých nominálnych miezd menej ako obvykle. A tým pádom aj reálne mzdy rastú oveľa rýchlejšie. Chcem vás len upozorniť, že mali sme aj roky 2011, 2012, keď sme mali pokles reálnych miezd v našej krajine. A v roku 2013 to už bol 1-percentný nárast reálnych miezd. V tomto roku očakávame skoro 3-percentný nárast reálnych miezd. Nárast reálnych miezd znamená skutočný nárast životnej úrovne.
Prijaté opatrenia, ktoré boli zamerané proti daňovým únikom, sa tak naozaj v praxi stali dôležitým pilierom aj z hľadiska ozdravovania verejných financií a znižovania deficitu.
Pozitívne vplýva na príjmy štátu aj celková makroekonomická klíma, teda lepšia situácia na trhu práce, rast zamestnanosti a naozaj prebúdzajúca sa spotreba domácností. To je jasný ďalší fakt, z ktorého, za tým nie je nič politické, je to proste realita. Aprílové maloobchodné tržby v našich obchodoch zaznamenali opäť historický nárast, medzimesačný, najrýchlejší rast maloobchodných tržieb od roku 2009. Ja by som len bol rád, aby ste toto nevnímali ako nejaký politický aktív, kde ja chcem prezentovať za každú cenu ako dobré výsledky. Toto sú jasné štatistické fakty, na ktoré zase niekto povie z reálneho života, že ich ešte necíti, ale je to proste jasná predzvesť toho, že to obdobie doby ľadovej v našej ekonomike, a nielen v našej ekonomike, ale v ekonomike celej Európy, je za nami. A teraz potrebujeme mať proste, chytiť naozaj rozum do vlastných rúk a využiť toto obdobie na to, aby sme ešte viac šliapli na plyn, stúpli na plyn v našej ekonomike, aby sme aj dobrou náladou podporili odvahu zamestnávateľov zamestnávať, podnikateľov investovať a takisto, aby sme vlastne aj dosiahli suplovanie súkromných, verejných výpadkov, verejných investícií, pretože viete veľmi dobre, že sme vo fáze znižovania deficitu, znižovania dlhu. To znamená, my máme naozaj medziročný pokles tzv. verejného dopytu a potrebujeme ho suplovať dopytom súkromným.
V súvislosti s otázkou o použití prostriedkov plynúcich z lepšieho výberu daní je potrebné mať na pamäti, že sme, sa nachádzame momentálne v treťom sankčnom pásme dlhovej brzdy, to znamená, základného notifikovaného výsledku hospodárenia. Za minulý rok sme prekročili hranicu 55 % a sústreďujeme sa na to, aby sme neprekročili ďalšiu hranicu, aby sme mohli za rok 2014 oznámiť verejnosti aj vám tu v Národnej rade, že dlh v roku 2014 nerástol. A verte mi, že je to realizovateľné. Do veľkej miery to súvisí samozrejme aj s témou, ktorá je spojená, o ktorej som hovoril pred chvíľou, a to je nová metodika účtovania štátnych výdavkov a štátnych príjmov, čo nám ešte môže urobiť škrt cez rozpočet, ale to je naozaj externý, externý faktor.
Čiže fungujeme v podmienkach našej národnej dlhovej brzdy, fungujeme v podmienkach aj európskej regulácie. Ratifikovali sme všetci absolútnou väčšinou tzv. fiscal compact, veľkú európsku iniciatívu, ktorá hovorí o fiškálnej disciplíne v krajinách eurozóny. Máme povinnosti, máme svoje záväzky o tom, ako ďalej hospodáriť s verejnými zdrojmi. Ak si toto všetko dáme na jeden papier a zrátame si to, tak pre mňa panuje jedno jednoduché rozhodnutie o tom, ako použiť príjem, dotačný príjem do štátneho rozpočtu. Je kľúčovo, bude nasmerovaný na udržanie fiškálnych cieľov: na to, aby deficit nebol vyšší, na to, aby dlh nebol vyšší a na to, aby sme prípadné ďalšie investície alebo výdavky, ktoré samozrejme budeme robiť pod verejnou kontrolou, boli nasmerované len tým, ktorí ich skutočne potrebujú.
O tom, aby sme sa mohli rozhodnúť o použití týchto prostriedkov, potrebujeme ešte viacej informácií, potrebujeme, aby prešlo viac času z tohto roku. To znamená, prípadné dobré časy, o tom môžme hovoriť naozaj na jeseň tohto roku z pohľadu míňania peňazí. Myslím, že tak sa správa každý dobrý hospodár. Keď budeme mať istotu, že máme naozaj peniaze navyše, tak o nich budeme rozhodovať úplne v ultime tohto roku, lebo prioritou je deficit a cieľ.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, celý diapazón ľudských práv, ktorým sa Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike venuje, vychádza zo základných zákonov a medzinárodných dohovorov, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Stratégia je rámcový a otvorený dokument nelegislatívnej povahy, ktorý po prvé, popisuje stav inštitucionálneho zabezpečenia v oblasti ľudských práv na Slovensku a po druhé, načrtáva priority pre budúce obdobie. Som presvedčený, že aktuálna novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bude platná od septembra 2014, nie je v rozpore s pripravovaným dokumentom.
Proces novelizácie ústavy bol plne v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na rozdelenie právomocí jednotlivých zložiek štátnej moci nebolo v mojej kompetencii, či už ako podpredsedu vlády alebo ako predsedu Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ovplyvňovať akékoľvek procesy prebiehajúce na parlamentnej pôde a z iniciatívy poslancov.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, bolo to vecné, jasné, krátke. Ja chcem povedať, že naozaj ste, vaše ministerstvo spravilo kus roboty, veľa porád, seminárov, dvadsať jedna workshopov, čo treba oceniť. Len potom obidve strany do vás bili a správne ste pochopili, že vlastne tieto dve strany tak rýchlo zmieriť nemožno. Ja som bol na tej strane, tých stodesať organizácií, ktoré kritizovali celý spôsob tej prípravy, najmä vo fóre kresťanských inštitúcií. To je tridsaťdeväť organizácií, ja som za Združenie kresťanských seniorov. No, troška pravdu mali, že tá príprava bola komplikovaná. Bola rada vlády, bola koordinačná rada, štyridsať ľudí. Tam bol iba jeden náš pozorovateľ, ktorý nemal právo hlasovať, atď., ani rečniť. Potom bola koordinačná skupina, osem ľudí, tam nebol nikto. Potom bola redakčná rada, traja ľudia, tam celkom absolútne nikto. Čiže troška ich požiadavky boli aj oprávnené.
No potom bolo rozporové konanie. V piatok poobede dostali pozvánku ľudia. Zazlieval som týmto našim, že tam nešli, ale boli tam pozvaní trinásti ľudia od rodovej rovnosti a z tých LGBTI, proti ktorým nie som zásadne, ale myslím, že prekračujú troška svoj rámec. Proste ich požiadavky, keby, nechcem ich tu čítať, mám ich tuná, sú naozaj, by som povedal, na veľmi, veľmi náročné aj finančne, aj proste legislatívne, no. Sú tu aj iné oblasti. Sú tu starí, je tu mládež, sú tu zdravotne postihnutí, výchova k ľudským právam, atď., chorí a všelikto, ktorí, tiež si ich musíme všímať. Čiže my dneska o šestnástej vlastne sa ešte uvidíme na rade vlády, kde sa, keď mi sľúbite, že dostaneme aj tú novú verziu po medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorú nemám, tak nedávam žiadnu otázku dodatočne.

Áno.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči.

Lajčák, Miroslav, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Včera sme rozoslali všetkým členom rady vlády upravenú verziu, verziu, ktorá prešla pripomienkovým konaním. Nerobím si veľké ilúzie, že zrazu vyvolá súhru, harmóniu a potlesk, pretože, ako som povedal pred chvíľou vášmu kolegovi, na isté otázky jednoducho nepanuje celospoločenská zhoda, ale chcem, aby sme o tom diskutovali. Proces bol bezprecedentne otvorený, zúčastnilo sa na ňom obrovské množstvo ľudí. Obaja dobre vieme, že nie je možné, aby každý názor každého človeka bol zohľadnený vo výslednom texte. To znamená, výsledný text stratégie je dokument, ktorý predkladám ja vláde, a predložil som taký dokument, pod ktorý som schopný a ochotný sa podpísať, čo som aj urobil. A verím, že stratégia bude prijatá vo vláde a že bude vnímaná tak, ako bola myslená, to znamená, aby sme posunuli ďalej našu diskusiu o ochrane podpory ľudských práv na Slovensku.
Ďakujem, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi hneď v úvode vám poďakovať za to, že som nemohla dobehnúť tú rozpravu dopoludnia, pretože spolu s tým, ako vyšiel čas na moje vystúpenie sme odchádzali na rokovanie so zástupcami slovenských elektrární, kde sa práve mala rozobrať otázka možno aj budúcej predpokladanej, predpokladaného predaja podielu súkromného akcionára v tejto spoločnosti. Takže vám chcem veľmi pekne poďakovať za to, že ste oddialili túto moju možnosť vystúpiť.
A teraz mi dovoľte v tejto zlúčenej rozprave, ktorá sa týka vyhodnotenia členstva Slovenska v Európskej únii aj zahraničnopolitickej orientácie, vyjadriť sa k niektorým otázkam vlastným postojom z perspektívy a vyhodnocujúc to z hľadiska postojov a poznania bežných obyčajných ľudí.
K právu na takéto vystúpenie a na uvedenie takéhoto postoja ma v podstate legitimizuje moje členstvo alebo také zastúpenie práve v hnutí Obyčajných ľudí, kde sa snažíme k mnohým otázkam vnútropolitického vývoja, zahraničnopolitického vývoja dávať svoje hľadisko, aspoň ja sa teda usilujem dávať svoje hľadiská z pohľadu reálneho života, reálnych dopadov na život bežných občanov. A tak si dovolím v mojom vystúpení predniesť niekoľko pripomienok alebo postojov, ktoré hneď na začiatku, a v úvode to takto vyjadrím, nebudú takým veľkodušným, veľkolepou, veľkodušnou, veľkolepou oslavou, glorifikáciou nášho členstva v Európskej únii, ale skôr budú mať taký kritický podtón.
Z pohľadu vyhodnocovania rôznych ukazovateľov a boli tu spomenuté rôzne ideologické pohľady, hodnotové pohľady, konfrontovali sme si tuná na tejto pôde aj pojmy alebo také hodnoty, ako sloboda, suverenita, bezpečnosť, kde som sa ja snažila v krátkych faktických pripomienkach počas rozpravy alebo diskusných príspevkov iných kolegov poukázať na to, ako vnímajú mnohí občania možnú slobodu pohybu v rámci krajín Európskej únie, občania, ktorí žijú z nízkych príjmov, ktoré ich vlastne v tejto slobode pohybu nejakým spôsobom ohraničujú.
Chcem k tomu povedať to, že vlastne základným takým leitmotívom alebo cieľom, zmyslom vstupu Slovenska do Európskej únie, tak ako si to ja pamätám ešte pred tými desiatimi rokmi, bola snaha a aj taká vedená kampaň v zmysle zabezpečenia a dosiahnutia vyrovnania kompenzácie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi v rámci Európskej únie, ale týkalo sa to aj záväzkov a dosahovania cieľov harmonizácie sociálno-ekonomickej rovnosti v rámci regiónov, v rámci našej krajiny medzi jednotlivými regiónmi.
Z tohto pohľadu mi nedá, aby som naozaj v snahe o také úplne zhodnotenie, komplexný obraz o význame nášho členstva v Európskej únii neprezentovala svoj postoj, že ja zásadný rozdiel medzi tým, ako sa rozvíjali povedzme západoslovenské regióny Slovenska, ako sa vyvíjajú, rozvíjajú východoslovenské regióny Slovenskej republiky, ja v tomto zásadný rozdiel v posune, čo sa týka sociálno-ekonomických hľadísk, naozaj nevidím. Tento rozdiel nevidím ale ani v životnej úrovni občanov našej krajiny, povedzme to, aj v ich kúpnej sile. Ak som si pozrela štatistiku a urobila takú komparáciu skladby, ale aj výšky minimálnych miezd v jednotlivých krajinách, jednoznačne sa nám nepodarilo priblížiť úrovni, ktorá je dosiahnutá, čo sa týka minimálnych miezd v povedzme, poviem to tak metaforicky, v starých členských krajinách. Pokiaľ v takých krajinách, ako je Írsko, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Holandsko a ďalšie, je táto minimálna mzda bežných ľudí nad úrovňou 1 000 eur, 1 200 eur, až do 1 600 eur, u nás, žiaľbohu, táto minimálna mzda je niekoľkonásobne nižšia. Mnohí občania z reálneho života v kontakte so mnou, a verím, že nielen so mnou, ale aj s ďalšími poslancami predovšetkým z tých stredných a stredoslovenského a východoslovenského regiónu, poukazujú veľmi často na to, akým sú skresľované, akým spôsobom sú skresľované objektívne informácie o ich životnej úrovni. Poukazujú na to, že naozaj mzdy sú oproti iným krajinám, európskym krajinám ďaleko nižšie. Pritom samozrejme, že tie náklady na základné životné potreby sú s krajinami Európskej únie s vyššími príjmami skoro porovnateľné.
O takejto disproporcii svedčí aj ďalší ukazovateľ, ktorý chcem dať pri hodnotení nášho členstva do pozornosti, je konštatovanie ekonómov, erudovaných ekonómov, ktorí upozorňujú na to, že napriek tomu, že sme krajinou s najvyšším rastom produktivity práce, na tempe rastu miezd sa to nijakým spôsobom neodzrkadľuje. Sú to veľmi vážne upozornenia a signály, ktoré by mali byť preberané aj na pôde parlamentu a ktorým by mala byť venovaná dostatočná pozornosť, pretože ak k týmto nízkym príjmom, cez ktoré majú právo občania merať význam nielen vnútropolitickej, ale aj zahranično-politickej orientácie, pridružíme ešte aj zvyšované daňové zaťaženie, zvyšované odvody a poplatky, naozaj ja sa vôbec nečudujem a v tomto smere som veľmi empatická a súladná s postojom mnohých ľudí, ktorí sa nemali záujem ani vnútornú motiváciu zúčastniť európskych volieb. Ja za seba viem vyhodnotiť, že čo sa týka naplnenia toho základného cieľa, tej základnej misie odstraňovania sociálno-ekonomických disparít medzi regiónmi Európskej únie, ale aj v rámci regiónov našej krajiny, voči tomu naplneniu cieľa ja nemôžem byť iná ako kritická.
Naozaj za desať rokov my si už môžme dovoliť hodnotiť. Sme oprávnení hodnotiť, nakoľko sa naplnili ciele integrácie a nakoľko je pre nás konkrétne prínosná naša integračná snaha, naše integračné snaženie. Z pohľadu naplnenia tohto zásadného cieľa ja si dovolím povedať, nedošlo k žiadnemu výraznému posunu. Ba práve naopak, sledujúc rozvoj alebo teda život jednotlivých menších miest, obcí, dedín, môžem povedať, že čelia výraznej stagnácii, výraznému regresu. A priznávam sa, že veľmi ťažko znášam to, akým spôsobom sa plytvá potenciálom nielen vidieka, ale aj prírodným potenciálom, potenciálom ľudským ako takým.
Nedá mi, aby som pri tejto príležitosti nespomenula aj to, že výrazné rezervy vnímam pri zastupovaní našich hospodárskych a ekonomických, sociálnych záujmov našej reprezentácie, našich europoslancov alebo vyšších európskych úradníkov v tom, že odkedy sme vstúpili do Európskej únie, je evidentné, že sa podarilo zahraničným akcionárom vstúpiť dominanciou na naše trhy. Mám predovšetkým samozrejme na mysli strategické trhy, energetické odvetvia, kde už aj v priebehu toho, ako som vystupovala k rôznym návrhom zákonov, ktoré sa týkali privatizačných snáh, vidím enormné úsilie vyvíjané zo strany západných alebo zahraničných investorov o ovládnutie našich energetických trhov. Nedá sa toto prehliadnuť hlavne aj teraz, keď aktuálne, ako sme mali možnosť vidieť na rokovaní so zástupcami Slovenských elektrární Enelu, pokiaľ vidia, že je tu snaha udržiavať ceny tak, aby boli pre spotrebiteľov prijateľné, pokiaľ je tu snaha zo strany štátu uplatniť si v rámci dividendovej politiky svoj podiel na takto získaných príjmoch do štátneho rozpočtu, nedá sa nevidieť snahy týchto zahraničných akcionárov, ktoré si zabezpečili majoritu a dominanciu na našom trhu, z týchto podnikov ustúpiť. Ja si vôbec nemyslím, že môžeme Slovensko za tohto stavu, ako je ovládnutý energetický trh, ako sme potravinovo závislí, predtým krajina, ktorá bola potravinovo sebestačná, ja si vôbec nemôžem dovoliť povedať, a to ma veľmi mrzí, že Slovensko je slobodným, nezávislým, suverénnym štátom.
Čo je väčším dôkazom pre tú-ktorú krajinu, že je slobodná, suverénna, že je plnohodnotným partnerom, rovnocenným partnerom v akýchkoľvek integračných zväzkoch a zoskupeniach, ak nie je energeticky, surovinovo a potravinovo závislá?
A v tomto smere, v týchto dvoch pilierových častiach ja vidím, že Slovensko sa, samozrejme, nieže len dopredu nepohlo, ale práve naopak, vidím opačný trend. Slovensko sa v diapazóne desiatich rokov, ktoré dnes hodnotíme, stalo čoraz viac závislé. Iní, radikálnejšie orientovaní ľudia, ktorí otvorene prezentujú svoje názory, dokonca tvrdia, že Slovensko sa stalo jednou z kolónií silných európskych štátov. Mnohé podnety, ktoré som tu aj ja predniesla, naozaj svedčia o tom, že ako keby sme boli občanmi, rukojemníkmi, vazalmi vo vlastnom štáte. Nemáme možnosť rozhodovať o tom, ako sa budeme správať, akú víziu nastavíme v energetickej politike, v potravinovej politike, v poľnohospodárskej politike, v hospodárskej politike. Nie sme slobodní ani v tom, ako rozhodovať vlastne o financiách, disponibilných zdrojoch. Samozrejme nedá sa obísť ani to, čo tu kriticky predniesli aj mnohí iní kolegovia, a včera to, vlastne k tomuto sa vyjadril samotný premiér, kde poukázal na to, kriticky poukázal na to, že objem peňazí štrukturálnych fondov, európskych fondov je stále otázny a je, s veľkými problémami sa vyjednávajú práve potrebné objemy európskych podporných prostriedkov pre rozvoj hospodárstva.
Ďalším takýmto dôkazom, že to s naším integračným úsilím a vôbec s významom integrácie nevyzerá dobre, je práve oblasť poľnohospodárstva. A ja si dovolím siahnuť práve do správy, ktorá nám bola predložená, budem aj z nej citovať. Je tu uvedené, že "úroveň podpory členských štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie po roku 2004 vrátane Slovenska, je stále nižšia ako v členských krajinách, ktoré vstúpili do EÚ skôr. A slovenskí poľnohospodári sú tak vystavení oveľa väčšiemu tlaku a konkurencii z dôvodu spoločného trhu s poľnohospodárskymi produktami a potravinami. V rámci rozvoja vidieka bolo snahou Slovenskej republiky prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, k zlepšeniu stavu životného prostredia a krajiny, k skvalitneniu života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácii vidieckeho hospodárstva". Toto vo formálnej úrovni, v úrovni reči naozaj znie, že teda snaha bola vyvinutá.
Ale ak som si pozrela konkrétne čísla, ako to vyzerá s podporou v eurách na jeden hektár poľnohospodársky využívanej pôdy, tak ma, priznám sa, napriek tomu, že nie som členkou pôdohospodárskeho výboru, veľmi zarazila tá komparácia, koľko prostriedkov je venovaných na podporu poľnohospodárov na jeden hektár v Malte vo výške 1364 eur, povedzme Slovinsko, to má podporu nastavenú na 498 eur a Slovensko sa nachádza na chvoste v rebríčku európskych krajín a to je s podporou 252 eur na jeden hektár.
Ja naozaj neviem, pán minister, už keď mám príležitosť, že ste aj tuná, včera kolegovia nemali túto možnosť osloviť priamo ministra, čo nás brzdí? Čo našu reprezentáciu v zahraničí brzdí uplatniť oprávnené nároky našich súkromných roľníkov, malých agrárnikov, poľnohospodárov v tom, aby táto podpora pre poľnohospodárov a tým aj pre rozvoj vidieka, ktorý nevyhnutne potrebuje oživenie, čo nás brzdí v tom, aby sme tieto nároky ako plnohodnotní a rovnocenní členovia Európskej únie presadili?
V tomto smere, ak hodnotíme desať rokov členstva v Únii, a nie je to tak dávno, čo sme zvolili nových zástupcov našej krajiny v Európskom parlamente, touto formou vyzývam všetkých, ktorí chodia na tieto rokovania, aby sa zastali našich oprávnených nárokov na rozvoj poľnohospodárstva, tým aj hospodárstva, na oživenie vidieka. Je to veľmi dôležité, lebo sami dobre viete, že rozvoj poľnohospodárstva, rozvoj vidieka súvisí s ďalšími veľmi významnými pozitívnymi dopadmi, akými sú rozvoj agroturistiky, produkcia vlastných potravín. Viete dobre, že Slovensko malo tradíciu a je tu ten potenciál na to, aby sme my dokázali produkovať zdravé, bezpečné a kvalitné potraviny. Mnohí ľudia sa mi naozaj sťažujú, že ak by mali možnosť nakupovať na vidieku povedzme z voľného dvora – ako sa to? –, predaj, voľného predaja z dvora, tak by to preferovali oproti tomu, ako majú teraz možnosť, v podstate mestské obyvateľstvo, nakupovať len v supermarketoch. Takže ja som presvedčená o tom, že integrovanou snahou a snažením, kde sa budeme zastávať našich oprávnených nárokov a zrovnoprávnenia našich poľnohospodárov v Bruseli, v Európskej únii, môžeme dosiahnuť ďaleko vyššiu podporu. Máme na ňu právo, obzvlášť ak teda mnohí tuná tvrdíte, že sme suverénni, rovnocenní a plnohodnotní partneri v Únii. Chceme to cítiť nielen cez rovinu rečí a nejakých prísľubov, prípadne takýchto hodnotiacich správ, ale bolo by dobré, ak by to reálne v praxi aj tí poľnohospodári cítili.
Dotknem sa aj nedostatkov a takej disproporcie, možno až diskriminácie našich občanov v porovnaní s európskymi občanmi z tých starých členských krajín na pracovnom trhu. Mnohí poukazujú na to, že v zamestnaní v nadnárodných korporáciách alebo v nadnárodných spoločnostiach pracujú v podmienkach, ktoré sú na hrane nielenže porušovania ich pracovných práv, ale dokonca aj ľudských práv. Kolegyňa, ktorá niekedy vystupovala k tomu, aké sťažnosti pri agende mobbingu zbiera, by sa vedela k tomu podrobnejšie vyjadriť. Mnohí pracovníci práve z týchto priemyselných parkov poukazujú na to, že za prácu, ktorú vykonávajú tí istí pracovníci v iných krajinách v Nemecku, Rakúsku, sú ďaleko lepšie platení. A ja neviem, kto má na starosti túto pracovnoprávnu agendu spomedzi zástupcov a reprezentantov v Bruseli, ale ak mám túto možnosť, tak okrem apelu na zrovnoprávnenie podmienok v prideľovaných dotáciách pre poľnohospodárov sa zastávam a snažím vyzvať všetkých dotknutých a kompetentných, aby sa zastali v Bruseli politiky zlepšenia pracovných podmienok našich občanov. Obzvlášť v priemyselných parkoch. Nie je to žiadne tajomstvo. Všetci, ako tu sedíme, verím tomu, že máte o tom vedomosť, máte s týmto skúsenosti. Verím, že aj na vás sa občania v kontakte s vami obracajú a poukazujú na to, že za rovnako vykonanú prácu v tej istej spoločnosti len preto, že ju vykonávajú na Slovensku, sú niekoľkonásobne menej zaplatení. A ak teda naozaj to myslíme s zrovnoprávňovaním a vyvažovaním rozdielov v kontexte celého európskeho regiónu vážne, dajme to do poriadku. Toto nie je nová skutočnosť. Toto tu pretrváva niekoľko rokov.
Rovnako pri tom, ako tu odzneli rôzne pripomienky a názory k možnostiam využívania eurofondov, tiež by som chcela poukázať na to, aby sa naša reprezentácia v Bruseli postavila zodpovedne a účinne k efektívnej ochrane čo najplynulejšieho a najmenej byrokratického využívania eurofondov. Ja osobne mám skúsenosť s implementáciou európskeho projektu. Projektu, ktorý vlastne mal spĺňať všetky štandardy používania a využívania európskych podporných prostriedkov, a viem naozaj aj z tohto miesta zodpovedne prehlásiť, že implementácia, realizácia projektu podporeného z európskych zdrojov je veľmi komplikovaná, zbyrokratizovaná, ťažkopádna. Takže ak naozaj je tu snaha podporiť regióny v rámci eurofondovej politiky, naozaj sa hlásim spolu s ďalšími k tomu, aby sa zľahčili, zmäkčili pravidlá, lebo v mnohých prípadoch naozaj boli zbytočné, zbytočne preadministrované a formalizácia celého prístupu a realizácie projektu v mnohých prípadoch išla na úkor vecnej podstaty realizovaného diela.
Ja si myslím, že v rámci tohto môjho vystúpenia sa mi podarilo zhrnúť všetky také tie podstatné veci, že som teda na nič nezabudla. Verím, že aj táto rozprava, tento môj diskusný príspevok prispeje k tomu, že naozaj budeme prejavovať, či už z národnej úrovne alebo z úrovne práce a zastupovania európskych poslancov, maximálne úsilie na to, aby sa naši občania necítili byť občanmi druhej alebo tretej kategórie, Európanmi druhej, tretej kategórie, lebo, poznajúc reálne podmienky a reálne skutočné dopady, sociálno-ekonomické dopady na životy ľudí, ja sa s týmto plne stotožňujem. Naozaj Slovensko je niekde v druhej, tretej kategórii europanstva.
Verím, že teda sa v tomto smere udejú konkrétne kroky, ktoré nás presvedčia o zmysluplnosti členstva v Európskej únii, a potom naozaj som presvedčená o tom, že aj k voľbám budú pristupovať občania ďaleko vážnejšie a budú v týchto voľbách aktívnejšie zapojení. Nech je pre nás tá nízka volebná účasť signálom, že to, čo doteraz sa podarilo cestou členstva Slovenskej republiky v Európskej únii dosiahnuť a vybaviť väčšinovému obyvateľstvu, väčšine obyčajných, bežných ľudí až tak veľa nehovorí. Nie je to pre nich uchopiteľná konkrétna agenda, ktorej by mohli do budúcna venovať nejakú pozornosť a v ktorej by mohli vidieť svetlé vyhliadky na zlepšenie ich života, na zlepšenie ich životnej úrovne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, chcem zareagovať na niektoré tvoje veci, ktoré si uviedla v rozprave. Áno, tie eurofondy, s nimi bude asi stály problém. A chcem sa tiež opýtať, ako sa tie nožnice rozdielnosti medzi regiónmi u nás otvárajú, alebo zatvárajú? Vyzerá, že sa otvárajú. A nemôže tu nikto povedať a dať dobrý odpočet, keď si porovnáme Prešovský, Košický a Bratislavský kraj. Proste nikto nemôže povedať, že sa tie nožnice neotvárajú, že ich zatvárame.
Samozrejme, povedala si, že plytváme ľudským kapitálom. Áno, ľudským kapitálom. A ešte ja hovorím jedno, že Slovensko plytvá tým najcennejším kapitálom, ktorý má, a ten kapitál sa volá čas. Keď kapitálom času národa preplytváme, možnože aj zlými rozhodnutiami alebo zlými krokmi, tak to je ten najväčšia, u mňa to je najväčšia strata pre národ, ak sa nepochopí, kam sa malo ísť.
Viete, čo mi tu chýba? Mne tu chýba v našom národe, aby sme mali cieľ. Ale nie krátkodobý, ja hovorím o dlhodobom cieli v jednotlivých rezortoch. A tento by nemal sa meniť ani po akýchkoľvek voľbách. A ako k tomu strana, k tomuto cieľu sa bude blížiť, to nech už povedia občania, že ktorá strana bude mať najlepší programový cieľ, čo dosiahol. Ale my tie ciele nemáme. A tu je problém. A poďme po jednotlivých rezortoch a dajme si, čistého vína nalejme, ako to máme. Nemáme ten cieľ podľa môjho názoru.
Záverom si pekne povedala, že účasť v eurovoľbách, konkrétne poukázala, ako sa konkrétne u ľudí na vstup do Európy, tej našej veľkej EÚ, preukázal. Áno, tak to vnímam aj ja, keď chodím na tie moje mítingy. A ľudia hovoria, že, pán poslanec, makroekonomické čísla výborne, ale mikro, to, čo ja mám v peňaženke, to ma veľmi trápi.
Takže ďakujem, že si aj na to poukázala. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som stručne zareagoval na vaše otázky a stanoviská, ktoré zazneli v dnešnej a včerajšej rozprave k trom správam ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré predkladám na rokovanie plénu.
V prvom rade chcem povedať, že je mi veľmi ľúto, že som sa rozpravy včera nemohol zúčastniť. Viete dobre, že som bol na zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie. Bolo to posledné zasadnutie pred septembrovým summitom vo Walese. Myslím, že nikto nespochybňuje dôležitosť prítomnosti slovenského ministra zahraničných vecí na tomto rokovaní.
Samozrejme sledoval som aj vývoj rozpravy v rámci tejto parlamentnej schôdze. Nemusím, dúfam, nikoho ubezpečovať, že mám najväčší záujem, aby som svoje materiály predkladal sám, aby som počúval vaše vystúpenia. Keď som videl, že sa schyľuje k termínovej kolízii, požiadal som listom predsedu Národnej rady, aby mi stanovil termín tak, aby som sa mohol osobne zúčastniť predkladania. Neviem, z akých dôvodov tejto mojej prosbe nebolo vyhovené. Takže sme sa ocitli – aj vy, aj ja –, v nemilej situácii.
Chcem povedať, že aj mne je ľúto, tak ako viacerým predrečníkom alebo diskutujúcim, že sa debát na tému zahraničnej európskej politiky zúčastňuje málo poslancov. A tiež mi je ľúto aj to, že je tu taký zvyk, ktorý sa aj teraz potvrdil, že mnohí poslanci vystúpia a odídu a už ich nezaujíma vlastne nejaká reakcia na ich stanoviská. Ale v každom prípade cítim potrebu aspoň rámcovo k tým hlavným témam sa vyjadriť.
Zaregistroval som niekoľko paradoxov. Paradox č. 1 je, že včera, keď som tu nebol, tak teda viacerí poslanci na to kriticky poukazovali, a dnes, keď som tu bol, tak najčastejšie meno, ktoré som počul, bolo Robert Fico. Robert Fico povedal to, Robert Fico povedal ono. Ja chcem povedať dopredu, že pán predseda vlády Robert Fico je človek, ktorý vie zodpovedať svoje výroky a vie odpovedať na vaše otázky. Necítim úlohu ministra zahraničných vecí v tom, aby som bol vykladačom stanovísk predsedu vlády Slovenskej republiky. Čiže využívajte vždy prítomnosť toho ústavného činiteľa, ktorého tu v sále máte.
Môj paradox č. 2 sa volá Pavol Frešo. Lebo som si poznamenal, ako povedal, že ste, "sme vnímaní ako nedostatočne proeurópska vláda". Tak by som sa chcel aspoň takto nepriamo pána Freša opýtať, ktorá politická strana hlasovala proti Lisabonskej zmluve? Bola to strana SMER alebo strana SDKÚ? Ktorá vláda odmietla prejaviť solidaritu s Gréckom? Solidarita je jeden z hlavných princípov európskej integrácie. Bola to vláda SMER-u alebo vláda Ivety Radičovej?
Môžem povedať, že nikdy, nikdy, nikdy nebolo Slovensko tak oslabené a tak negatívne vnímané v Európskej únii ako práve v súvislosti s týmito udalosťami. A mudruje tu a vyjadruje sa človek, ktorý je predstaviteľom tej politickej strany, ktorá je za toto zodpovedná.
Rovnako tak, a to je ďalší paradox, ako môžme byť súčasne servilní voči Bruselu a zároveň nedostatočne proeurópski?! Tak ak sme servilní voči Bruselu, tak to znamená, že plníme všetko, čo nám z Bruselu nakážu, a to počúvam stále. Dokonca aj Mečiarov výrok o kolenačkovej politike tu naši kolegovia z opozície často opakujú radi, čo je tiež paradox. Tak si to vyjasnite, či sme servilní voči Bruselu, alebo či sme nedostatočne proeurópski! Lebo podľa mňa logicky jedno vylučuje druhé.
Ďalší paradox vo vystúpení pána Freša, keď tu búchal po stole: sme suverénny štát, alebo nie sme? Ale potom povedal 10-krát: a Poľsko povedalo to a poľský minister povedal to. Prepáčte, práve preto, že sme suverénny štát, tak máme slovenskú pozíciu. Ja nevidím suverenitu Slovenska v tom, že budeme opakovať poľské pozície. (Potlesk.) Ja rešpektujem, že má Poľsko svoju, Rakúsko má svoju, Česko má svoju a Slovensko má a bude mať svoju pozíciu. Ak si niekto myslí, že suverenita Slovenska sa prejavuje v tom, že opakujeme pozície niekoho iného, tak ja tomu nerozumiem. A chcem povedať, že naša pozícia je hodnotová, je európska, je spojenecká.
Mimochodom, pán poslanec Frešo, aj pán poslanec Kaník, keď tu tak moralizujete a dávate nám lekcie z hodnôt, ušlo mi, že by ste zaujali postoj k tomu, že za čias, keď vy ste boli vo vláde, v rokoch 2002 až 2006 sa na ministerstve vnútra predávali slovenské pasy balkánskym narkodílerom a narkobarónom. (Potlesk.)
Prečo ste nezvolali tlačovú konferenciu? Prečo ste sa od toho nedištancovali? Prečo ste, prečo nežiadate, aby sa to vyšetrilo? Prečo nechcete vedieť, kde bola pravda? Namiesto toho tu ste nastolili zásadný problém, že či sa má oslavovať koniec vojny 8. alebo 9. mája.
(Reakcie z pléna.) Jasné. A že každý narkobarón z Balkánu odišiel so slovenským pasom v čase, keď vy ste boli vo vláde, to nie je dôležité? Toto nehovorí niečo o kredibilite Slovenska, to nehovorí niečo o dôveryhodnosti tohto štátu a jeho inštitúcii?! K tomu sa nehlásite! (Potlesk.)
Pán poslanec Kaník takisto povedal vetu, že si nemôže spomenúť na nič, čo by urobila slovenská vláda pre zníženie energetickej závislosti na Rusku. Povedal by som tak, že to, že vy o niečom neviete, pán poslanec, neznamená, že sa to nedeje. A ešte by som vám položil niekoľko otázok. Reverz s Rakúskom vybavila vláda Roberta Fica alebo niekto iný? Reverz plynu s Českom vybavila vláda Roberta Fica alebo nejaká iná vláda? Otvorenie prípojky s Maďarskom vybavila vláda Roberta Fica alebo nejaká iná vláda? Severojužné prepojenie zabezpečuje naša vláda alebo nejaká iná vláda? Rokovanie so Spojenými štátmi o možnosti dovozu LNG plynu alebo bridlicového plynu vedieme my alebo nejaká iná vláda?
Ako môžte povedať, že si neviete na nič spomenúť? Tak sa príďte opýtať! Energetická politika je veľmi dôležitá, citlivá vec a tak moje ministerstvo, ako aj ministerstvo hospodárstva vám rady dajú základné školenie tohoto, v týchto veciach, pán poslanec. (Potlesk.)
Pán poslanec Simon povedal, že táto vláda je jednoznačne naklonená smerom na východ a snažil sa to podložiť faktami o širokorozchodnej železnici. Ja chcem povedať, že nikto tu nestavia žiadnu širokorozchodnú železnicu. Bol tu návrh a bolo prijaté rozhodnutie, jediné správne, že sa urobí feasibility štúdia, ktorá zhodnotí, či je tento projekt ekonomicky výhodný alebo nevýhodný. Ale na to, aby sme už plakali, na to, že ako stratíme pracovné miesta v Čiernej nad Tisou, je naozaj ešte priskoro.
Rovnako tak pán poslanec Zsolt Simon a ďalší venovali veľa pozornosti čerpaniu eurofondov. Dokonca tu bol procedurálny návrh, aby sme stiahli a dopracovali tento materiál. Nuž, dovoľte mi upozorniť vás, že nie je čerpanie eurofondov mojou kompetenciou. Máme na to podpredsedu vlády, volá sa Ľubomír Vážny. Na Úrade vlády je centrálny koordinačný orgán pre čerpanie eurofondov. Každý mesiac zverejňujú na svojej webovej stránke prehľad čerpania eurofondov a dvakrát do roka k júnu a k decembru podpredseda vlády Ľubomír Vážny predkladá na rokovanie vlády informáciu o čerpaní eurofondov. To znamená, plačete na nesprávnom hrobe. Za 10 rokov, čo predkladáme správu o členstve v Európskej únii, ani raz sme nehovorili o čerpaní eurofondov, lebo ja k tomu nemám čo povedať. Nielenže za to nezodpovedám, ale nespravujem ani jeden operačný program. Nič vám, samozrejme, nebráni, aby ste si pána podpredsedu Vážneho pozvali a porozprávali sa s ním o čerpaní eurofondov.
Pán poslanec Hlina, na otázku prečo bola zlúčená rozprava, moja odpoveď: neviem. Nie, ale viem, že sme nepodporili žiaden komiks o LGBTI. Ale môžem povedať, že v rámci dotačnej schémy, ktorú spravujeme, sme v minulom roku finančne podporili 58 projektov v sume necelých 900 000 eur a tento rok mám návrh na 47 projektov za 845 000 eur. Zatiaľ som ešte nerozhodol. Nerozhodujem ja, ani si to necucám z prstov, mám na to odbornú komisiu, ktorá každý jeden návrh, každú jednu žiadosť vyhodnotí, predloží mi odporučenie, s ktorým sa ja teda stotožním alebo nie, ale pochopiteľne celý proces je transparentný a môžte sa prísť pozrieť na to, aké projekty žiadali. Pochopiteľne, nepodporujeme žiadne pochody finančne, rešpektujeme právo, ústavou zakotvené právo občanov na slobodu zhromažďovania, slobodu názorov, slobodu vyznania a, samozrejme, tak by to mali robiť všetci.
Pokiaľ ide o sudánsku občianku Marjam, ktorá bola prvostupňovým súdom sudánskym uznaná vinnou za odpadlictvo od viery a odsúdená na trest smrti. Sme demokratická krajina, aj my musíme aj vo vzťahu k Sudánu rešpektovať rozdelenie štátnej moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu. A pozývať si veľvyslanca na to, aby sme mu vytýkali rozhodnutie súdu, nie je úplne v súlade s demokratickými štandardami, ale samozrejme Európska únia reagovala: vyjadrenie vysokej predstaviteľky pre zahraničné, zahraničnú politiku pani Ashtonovej aj v mene členských štátov, to znamená, aj v mene našom. Náš predpoklad je, že rozsudok bude po odvolaní zrušený, sa naplnil. Pani Marjam bola 23. júna prepustená na slobodu, nasledujúci deň teda bola zadržaná na letisku a vyjasňujú sa okolnosti, či môže alebo nemôže opustiť krajinu. V každom prípade ešte v júli by mal prísť na návštevu sudánsky minister zahraničných vecí. A keď tu bude, tak využite tú príležitosť a pozhovárajte sa s ním aj na túto tému. A vôbec vám ako poslancom zákonodarného zboru nič nebráni, aby ste sa vyjadrovali aj, aj v tejto kapacite a prijímali vaše stanoviská, nemusíte sa stále skrývať za vládu a za ministerstvo zahraničných vecí.
A jednoznačne, ak chcete ísť na Ukrajinu, tak príďte sa poradiť a príďte sa porozprávať o cestovných odporúčaniach a o tom, čo je treba urobiť, pretože sú oblasti na Ukrajine, kde jednoznačne neodporúčame cestovať. Ale radi vám vyjdeme v ústrety.
Pán poslanec Mičovský, ďakujem za váš záujem o medzinárodnú politiku. Odporučili ste mi, aby som bol Dagom Hammarskjöldom, sadol do lietadla. No presne s týmto pocitom som sadol do lietadla a odletel 18.,19. mája na rokovania do Moskvy, pretože Ukrajina sa nás dotýka, je to náš sused. Rusko je súčasťou problému a Rusko musí byť aj súčasťou riešenia. A ja si kladiem otázku, že ak sa Slovensko nemá prejaviť, aktivitu a iniciatívu v téme Ukrajiny, tak potom v akej máme prejaviť? Tak logicky, že som šiel a sadol som si s ministrom Lavrovom a rokovali sme spolu 4 hodiny. A myslím si, že tie rokovania boli veľmi dôležité, že nás posunuli dopredu v celom rade vecí. Pochopiteľne som mal tú cestu odkomunikovanú so všetkými, ktorí o tom mali vedieť, a že čakali na poznatky, ktoré som priniesol. A myslím si, že sme sa posunuli dopredu. Ale paradoxne tí, ktorí stále vykrikujú, aká je naša zahraničná politika málo aktívna, málo viditeľná, tak zrazu vykrikovali, čo sme si to dovolili urobiť. Ako to, že zrazu sme nesledovali nejakú spoločnú líniu. Nikto si asi nevšimol, že po mojej ceste sa minister Lavrov stretol s ďalšími štyrmi alebo piatimi kolegami z Európskej únie a že každý povedal, že to bolo dôležité. Takže tam, kde cítime zodpovednosť, tak sadneme do lietadla a konáme a nečakáme iba na inštrukcie, lebo tak, takto vnímam zodpovednú zahraničnú politiku.
Pani poslankyňa Mezenská, ja, vy ste nastolili celý rad tém, ktoré presahujú nielen portfólio ministra zahraničných vecí, ale aj mandát tejto vlády. Ale chcem povedať, že si vážim vašu angažovanosť aj váš záujem o európske témy a chcem vás povzbudiť, aby ste naozaj využívali stretnutia s jednotlivými členmi vlády, s ministrom pôdohospodárstva a s ďalšími, ministrom práce, práce, sociálnych vecí, s našimi europoslancami, s budúcim eurokomisárom, a tieto témy nastoľovali.
A ja zo svojej pozície sa teším, že je tu debata na európske témy. A chcem ešte raz poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zapojili do tejto rozpravy, ktorých zaujíma zahraničná politika a európska politika a ktorí aj konštruktívne vystúpili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)