36. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som týmto predkladal návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. S mojím kolegom, s pánom poslancom Józsefom Nagyom, odchádzajúcim do Európskeho parlamentu, sme sa rozhodli predložiť tento návrh zákona preto, lebo sa domnievame, že pred rokom prijatý zákon nepriniesol žiaden pokrok v odstraňovaní inváznych rastlín, najmä alergénnej rastliny ambrózie palinolistej, ktorá sa ďalej rozširuje. Nakoľko orgánom, ktorý je oprávnený konať podľa prijatej novelizácie z roku 2013, je orgán ochrany prírody, to znamená, Štátna ochrana prírody alebo ním poverená osoba, zákon v praxi nemá žiaden účinok.
Štátna ochrana prírody je totiž finančne a personálne mnohonásobne poddimenzovaná rozpočtová organizácia ministerstva životného prostredia a nemá dostatok personálnych kapacít na kontrolu zamorenia inváznymi rastlinami a neexistuje žiaden predpoklad, že tieto kapacity sa navýšia. Dokonca orgán ochrany prírody nestíha ani jeho základnú funkciu, dohľad nad chránenými územiami.
Štátna ochrana prírody takisto nemá dostatok finančných prostriedkov na odstraňovanie inváznych rastlín vlastnými silami alebo cez poverené osoby, ktoré by mohli potom následne vymáhať od vlastníkov pozemkov. Štátna ochrana prírody zápasí o prežitie a zabezpečuje väčšinou len základné funkcie administratívneho charakteru. Tento stav sa v dohľadnej budúcnosti takisto nebude meniť.
Naviac, Štátna ochrana prírody je rozpočtová organizácia. Jej jednotlivé regionálne zložky nemajú právnu subjektivitu a finančné prostriedky môžu využívať len na základe vopred schváleného rozpočtu podľa rozhodnutia riaditeľ ŠOP, čo je vzhľadom na požiadavku operatívnosti zásahu pre zastavenie zamorenia nemysliteľné, a zatiaľ nie je predvídateľné, koľko odstraňovaných prác treba ročne vopred naplánovať a v ktorých oblastiach.
Preto navrhujeme, aby do monitoringu a odstraňovania inváznych rastlín boli zapojené aj iné orgány ochrany prírody, samosprávy obcí a miest, pre ktoré táto činnosť nevytvorí navyše náklady, a aby obce a mestá dostali právomoc odstrániť invázne druhy rastlín na náklady vlastníka pozemkov.
Ako starosta môžem z vlastných osobných skúseností potvrdiť, že obce a mestá majú prirodzený prehľad o situácii v ich katastri. Dostávajú medzi prvými informácie a sťažnosti od občanov, disponujú väčšou finančnou flexibilitou a vedia na princípe subsidiarity lepšie posúdiť spoločenskú závažnosť a potrebu vykonať odstraňovanie inváznych, najmä alergénnych rastlín vo svojom katastri. Takisto obce a mestá majú fungujúce páky a nástroje na prinútenie vlastníkov parciel, ako aj na vymáhanie peňazí na odstraňovanie ako štátny orgán ochrany prírody. Naviac, v pochybnostiach sa vždy môžu obrátiť na regionálne pracoviská Štátnej ochrany prírody o odborný posudok, čo sa týka závažnosti zamorenia.
Treba naviac principiálne vyzdvihnúť, že táto zmena je len spresnením zákona, lebo aj obce a mestá sú orgánmi ochrany prírody. Teda v zásade by všetky tieto práva a povinnosti mali aj pre nich platiť. A práve preto považujeme za potrebné zmeniť zákon tak, že táto novelizácia neukladá obciam a mestám novú povinnosť, ale práveže ich existujúcej, ale nejasnej povinnosti zbavuje, pričom ponecháva im právomoc zasiahnuť, ak získajú presvedčenie, že treba neodkladne konať v prospech ochrany prírody a verejného zdravia.
Navrhovaná novela má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, lebo existujúci zákon sa stane vykonateľnejším, keďže plošná ochrana znižuje náklady poľnohospodárom na intenzívnu ochranu na obhospodarovaných pôdach. Všeobecne všetky invazívne rastliny spôsobujú v poľnohospodárstve viacmiliónové škody na úrode a na nákladoch na ich ničenie v obrábanej pôde. Preto plošné zabezpečenie ich likvidácie aj na nevyužívaných plochách bude mať vysoký hospodársky prínos aj pre poľnohospodárstvo a lesníctvo. Na druhej strane povinnosť odstraňovania nežiaducich rastlín nie je novou povinnosťou, lebo sa novelizácia povinností vlastníkov rieši len z pohľadu určenia pevného termínu jedinej inváznej rastliny, a to do 1. júla bežného roka, čo nevytvára naviac náklady žiadnej strane.
Vplyv návrhu na rozpočet verejnej správy je vyrovnaný, keďže pokiaľ sa samospráva rozhodne na vlastný účet, ale vždy na náklady vlastníka pozemku invázne rastliny dať odstrániť, tak bude mať nárok na náhradu týchto nákladov od vlastníka, ktorý je možné uplatniť aj formou súdnej exekúcie. Naviac poskytnutá kompetencia vytvára obciam a orgánom ochrany prírody príležitosť čerpať prostriedky rôznych účelových fondov a zo štrukturálnych fondov pre osvetovú činnosť v oblasti prevencie a odstraňovania inváznych druhov rastlín.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s európskou stratégiou pre invázne nepôvodné druhy, ktorá bola schválená Stálym výborom Bernského dohovoru 5. decembra 2003 v Štrasburgu, a takisto je v súlade s návrhom Národnej stratégie pre invázne nepôvodné druhy, pripraveným Ministerstvom životného prostredia SR. Ako predkladateľ zákona som rád, že návrh dostal podporu v prvom čítaní, a dúfam, že kolegovia rozhodnú poskytnúť túto podporu aj naďalej.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, ctené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1183 z 29. mája 2014 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (tlač 983) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 266 z 11. júna 2014 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 172 z 12. júna 2014 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 274 z 24. júna 2014. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, ako aj § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani podpredsedníčka, toľko moja spravodajská informácia, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tak je to tu, jeden naozaj zo štátnických zákonov konečne prejde (vyslovené s pobavením). Ambrózia palinolistá sa, to som ani netušil, poviem pravdu, že existuje, ale odteraz viem a budem si to pamätať, že rastlina ambrózia palinolistá bude, teda jej budeme vďačiť svojím spôsobom za to, že sa napravia chyby, ktoré sa tu udiali. Jej, chúďatku, budeme, hej, vďačiť.
Takže naozaj jeden zo štátnických zákonov, myslím, že to je druhý. Tu prešli skútre saskárom a mosťákom prejde ambrózia.
Ale v tej ambrózii je, čo je dôležité a naozaj je dôležité, a oceňujem, že predkladatelia súhlasili s tým, že to tam minister potajme mohol vložiť. Čudujem sa, že tu není pani Magda Košútová, ako dezignovaná šéfka výboru, aby mohla k tomu prípadne zaujať stanovisko. Je tam potichučky vložené, že naprávajú to, čo spáchali. A som rád, že už dneska myslím druhýkrát, nie, včera som to hovoril, že môžem povedať, že sme dokopali SMER k tomu, že napravuje veci, ktoré spôsobil. Neviem, ktorí si pamätáte, ktorí nie, keď tu doniesol minister životného prostredia zákon, ktorý poškodzuje prírodu v tých ustanoveniach viacerých, ale ja som tu vtedy upozorňovať nie raz, nie dvakrát, kolegovia ma v tom a sme sa spoločne v tom dopĺňali aj z výboru, že robíte zle. Že keď umožňujete rúbať, ako ste to umožnili v tom, v tej novele. Som rád, že ste si uznali chybu a ministerstvo sa vracia, lebo prepašovali do novely tuná kolegov z MOST-u – HÍD, ministerstvo prepašovalo ustanovenia, kde vracia tie pôvodné ustanovenia týkajúce sa spôsobu výrubu drevín.
Takže starostovia, ktorých, aj vás zaviedli, lebo vás zaviedli, lebo to tá informácia sa nikde nenašla, že ste údajne s tým súhlasili, tak sa to vracia. Čiže aj pre ľudí treba povedať, vracia sa to tam, kde to bolo pred tou nešťastnou novelou. Čiže je znova potrebný výrub, potrebné povolenie na výrub, znova je potrebné urobiť náhradnú výsadbu, respektíve dať peniaze a obec rozhodne, akým spôsobom bude použité. Tam sa to cizeluje v tomto prípade, že môže byť i prísne vzaté iba na dreviny. Takže pán primátor je určite spokojný, tak ako sú spokojní viacerí primátori, ale tak ako sú hlavne spokojní ľudia, ktorí, čo som ja hovoril, keď to tu ten nešťastný zákon bol, keď chodili okolo stromov dlhé, a ešte si viac pamätali viacgeneračne, kočíkovať, prechádzať sa, behať napríklad, a zrazu už nebolo stromov, nebolo ničoho, lebo sme s jednou vecou nerátali, a tam to aj tak kulantne formuluje ministerstvo, že sa, nedostatky v aplikačnej praxi. No nerátali sme s tým, s čím sme mali rátať, že sme chamtaví. A niektorí sú chamtaví. A proste presne to nastalo, že sa začalo rúbať hlava-nehlava, nezáležalo nikomu a nikomu na ničom.
Chcem však upozorniť na jednu vec, trošku ma mrzí, že je tam účinnosť, ak sa nemýlim, od 1. septembra, čo bude signálom, a teraz tým skončím moje vystúpenie, aby sme už prípadne občiansky sa postavili proti tomu, lebo ja cítim, že tí, čo chceli vyrúbať, keď zistia, že už nebudú môcť vyrúbať, tak vyrúbu preventívne.
Aj existuje odôvodnená obava, že toho 1. septembra ešte ľahne, ľahne popolom veľa drevín. A naozaj by som chcel apelovať aj na tých, čo chcú rúbať, aj na tých, ktorí to majú, teda ešte záujem o tom, že kde žijú a nie sú ochotní akceptovať, že majú všetko akceptovať, že im ešte záleží na tom, tak, prosím vás, sledujte nedovoľte, čo sa už aj k tomu stromu priviažete, už do toho 1. septembra vydržať musíme. Prosím vás, minimálne v tých pozemkoch alebo na pozemkoch, ktoré patria samospráve, patria štátu, patria verejným organizáciám, minimálne v tom prípade. Tam asi budeme ťahať za kratší koniec, pokiaľ to bude súkromný pozemok. Nech sa páči, nech sa ten vlastník rozhodne, nikomu nemôžme asi uprieť, i keď by som sa niektorým tým konaniam čudoval. Ale minimálne na tejto kategórii pozemkov, keď sa aj k tomu priviažete, prípadne mi zavolajte, prídem tam stať, stať s vami. Do toho 1. septembra to ešte musíme udržať. Stojí to za to naozaj a som rád, že sa to vráti. Ono to koniec koncov nebolo bohviečo ani predtým, ale ešte ako-tak to fungovalo. Takže to, že sa vraciame ešte není víťazstvo, to je len malá, malá, malá korekcia toho zlého, čo ste sem doniesli.
Som rád, že nemusím dať tlačiť knihu "Muž, ktorý dal rúbať stromy". Lebo existuje pekná kniha, ktorá sa volá, že "Muž, ktorý dal sadiť stromy" alebo "Muž, ktorý sadil stromy", Giono. Je to fantastická kniha, taká tenučká, to zhltnete pri obede, teda nie tú knihu, ale prečítate ju. A stojí za to. A som rád, že ju nemusím dať písať teda v tom garde, čo tu hrozilo, že sme mali ministra životného prostredia, ktorý dal rúbať stromy. To, že sa k tomu takto nepriznali a že tak to prepašovali, no čo už? Ale nevadí.
Takže ambrózia palinolistá je od dnešného dňa významnou rastlinou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Kolega Hlina tu v podstate vystihol podstatu problému. Spomenul aj to, ako sme trištvrte roka spoločne bojovali proti tomu príslušnému paragrafu, ktorý sa dostal do novely zákona o ochrane prírody a krajiny a ktorý liberalizuje, a dosiaľ teda, bohužiaľ, platí, kým neprijmeme túto novelu, výruby stromov. A prejavilo sa to v obrovskom rozsahu na celom Slovensku. A okrem toho, čo sme mali vidieť, mali možnosť vidieť sami, nás na to upozornili stovky občanov. Ja som tu už minule začal čítať akýsi zoznam tých, tých alarmujúcich podnetov, medzitým ich pribudlo oveľa viac.
Čiže celá táto, pozmeňujúci návrh k tejto novele, ktorý tu ešte len odznie a ktorý, na ktorý v podstate už reagoval kolega Hlina, ma napĺňa istými rozpakmi a vidím v ňom akýsi dvojnásobný precedens. V prvom rade ten pozitívny, a to je ten, že SMER si vari prvý raz v tomto volebnom období nenápadne priznal chybu a prišiel s čímsi ako pokusom o reparát. Žiaľ, týka sa len tohto jedného problému, v tom zákone je tých problémov podstatne viac. Chcem veriť, že príde aj, aj na ne. Ale na druhej strane ma napĺňa rozpakmi to, alebo ten precedens negatívneho charakteru je ten, že vlastne sa opäť ukázalo, že keď opozícia na niečo opakovane a myslím si, že dostatočne fundovane a s podporou verejnosti donekonečna upozorňuje, a to ešte v čase, keď je čas ten zákon predložiť v inej podobe, tak je ignorovaná.

Ďakujem, pani predsedajúca. Nebudem hovoriť dlho, len chcem podporiť tu tento zákon aj tuto pána predkladateľa. S tým, čo hovoril, úplne súhlasím. Pretože naozaj v dnešnom otvorenom svete aj z hľadiska nielen ľudských, ľudských pohybov, ale aj pohybov v rámci prírody, či je to už, živočíchy alebo sú to rastliny. v tomto prípade sa týka rastlín, dochádza naozaj k veľkému rozširovaniu invazívnych druhov, ktoré sú nežiaduce pre ekosystémy, ale aj pre poľnohospodárstvo jednotlivých krajín, až by som povedal, až jednotlivých svetadielov, kde nám prenikajú z iných kontinentov proste rastliny, s ktorými si na našom území potom nevieme, nevieme poradiť. Samozrejme, že tak ako hovoril predkladateľ, toto nie je schopné všetko riešiť štát. Všade na svete prvoradá zodpovednosť je kladená na vlastníka, vlastníka pozemku. Svoje vlastníctvo si musíte nielen užívať, ale musíte si ho aj chrániť, musíte si ho ošetrovať, starať sa o neho. Tak ako o svoj dom, tak aj o svoj, o svoje pozemky. Čím ich máte viac, tým náklady sú, samozrejme, samozrejme vyššie. A do toho prichádzajú aj tieto nečakané teda náklady s invazívnymi rastlinami. Takže ja sa plne pod tento zákon podpisujem, pod túto novelizáciu zákona o ochrane prírody a krajiny.
Ja naozaj chcem povedať, že v správe spoločnej potom je niečo, čo samozrejme tu nebolo predkladateľom hovorené, a chcem na to upozorniť, aby, aby sme vedeli o tom, že sa tu jedná aj o inú vec. A teda neviem, či pán poslanec Huba to nazval reparát, myslím, ale v minulej novelizácii zákona o ochrane prírody a krajiny naozaj došlo k tomu, že sme rozšírili možnosť toho, aby obce mohli bez orgánu odboru životného prostredia samostatne rozhodovať už nielen do 40, ale do 80 tých centimetrov výrubu stromov. A toto, a toto dosiahlo až, by som povedal, rakovinotvorného rozmeru. A ja sám, kde bývam a kde mám chalupu a kde žijem a hlavne v tých oblastiach horských, podhorských, tá honba po palivovom dreve je tak neskutočná a ten záujem podnikateľskej sféry dodávať a dodávať a klčovať a klčovať je tak neuveriteľný, že nejako aj tí starostovia mnohí, sa ospravedlňujem tým, ktorí sú poctiví, ale tým, ktorí idú za honbou, za peniazmi, stratili určitú súdnosť, by som povedal, a rúbe sa všetko. A stromy, ktoré majú naozaj 80, a niekde to švihnú aj 90 centimetrov obvod, len tak idú na palivové, na palivové drevo.
Ja si myslím, že ten návrh, ktorý je v pozmeňujúcich teda v spoločnej správe k tomuto ,k tejto novele zákona je správny, hoc ide o reparát. Dobre, spamätali sa, tak treba to, treba to podporiť. A viem, že teda sa tam navracia ten obvod z tých 80 na 40 centimetrov. Všimnime si to, podporme to a podporme aj tento zákon.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, aj ja pridám trošku do rozpravy k tomuto zákonu a ďakujem paline, že nám ambrózia palinolistá, pán minister, že nám umožnila urobiť krok nápravy. Nebudem sa vracať k tomu, čo kolega Alojz Hlina povedal. Takže berte na vedomie, že bod 2 spoločnej správy rieši tento nápravný krok, ktorý sa urobil. Takže verím, že bod 2 spoločnej správy 100-percentne bude odsúhlasený. Takže som rád.
Ale pýtam sa, kto vráti tie stromy naspäť do prírody? Kto, na čiu hlavu to má teraz spadnúť? A to je o tej zodpovednosti, to je o tej zodpovednosti, vážení, či politická alebo osobná a hmotná. Som to pred chvíľou hovoril, to je o tej zodpovednosti, o ničom inom. Rastlina nás nepotrebuje, ešte raz hovorím. Už sa nebudem opakovať. My rastliny potrebujeme, bez nich život na zemi človeka nemá význam a nebude. Bolo povedané Muž, ktorý sadil stromy. Mal som tú česť od našej kolegyne Táni Kratochvílovej túto knihu dostať darom. Prečítal som si ju, už som tu raz rozoberal v rozprave. Tam si môže každý, aj ten technokrat, ktorý v tom dreve vidí iba kubík hmoty a peniaze, si môže uvedomiť, čo sa stane, ak "nejaký fanatik", volajú ich niekedy aj cvoci, začnú sadiť stromy do bezútešnej krajiny, ktorá nemá vodu, nemá podmienky pre bytie človeka, a čo sa môže urobiť, keď takýto fanatik začne sadiť stromy. A následné generácie si asi ani neuvedomujú, že bolo to práve jeho rukou, že môžu aj toto územie osídliť, lebo tam ten strom rastie. Tie stromy rastú a to podnebie je také, aké je.
Takže vážení, som veľmi rád a aby som upresnil pre kolegu Hlinu, že bolo to cez pozmeňujúci návrh kolegu Puciho z parlamentu, teda z nášho výboru, a kolegu Lebockého. Okrem toho, že vraciame ten obvod vo výške 1,30 m z 80 cm na 40. Som rád, že už nerozlišujeme intravilán, extravilán. Znovu to dávame tam, že je to en bloc, či v tom alebo v tom.
Ak mám ešte rozobrať, čo bolo v tom pozmeňujúcom návrhu a ktorý sa aj v tejto spoločnej správe nachádza, tak chcem vás upozorniť ešte na jednu vec, a síce, že ten obvod 80, do 80 centimetrov stromy s obvodom kmeňa vo výške 1,30 m sa nevyžaduje, ak rastú v záhradách a záhradkových osadách. Teraz to bolo paušálne, že to bolo, na všetky sa nevyžadovalo v tých záhradkárskych osadách. Takže teraz dávame tam predsa len ešte väčšie obmedzenie, som rád, že záhradkárske osady trošku toho výrubu, teda obmedzujeme. Myslím si, že je to dobrý počin a česť a chvála.
Keď sme sa pýtali prečo, odpoveď, ktorá bola mi daná, že národ ešte nevyspel, nedospel na túto novelu. Neviem, čo si mám o tom myslieť, ale dobre, nebudem to viacej rozoberať. To znamená, my potom nevieme, na čo národ dospel? Potom z čoho to vychádzalo? Aké tu boli odborné alebo neodborné, alebo čí hlas bol vlastne vypočutý? Tých lobistov? Alebo toho ľudu? A teraz my povieme, že ľud na to ešte nevyspel,. národ na to ešte nevyspel, to u mňa to nehrá nijako. Nehnevajte sa, kolegovia, nehrá to.
Poďme trošku ďalej, aby sme sa posunuli, lebo nerád trepem prázdnu slamu. Som rád, že v § 48 ods. 1 kolegovia upresnili, že tá finančná náhrada, ktorú môže obec teda dostať, a za ten výrub, že sa môže použiť výhradne na náklady spojené so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území. A, samozrejme, musí to byť tá obec, nie iná obec. To znamená, som rád, že aj toto precizujete, lebo asi toto bolo, asi to teda v praxi bolo zneužívané.
Chcem sa ale opýtať k jednému bodu tohto pozmeňujúceho návrhu, musím povedať, že na výbore som to nestihol, pretože sme ho mali predložený a za päť minút sa zorientovať aspoň v mojom prípade není možné v odbornej problematike, ktorú nemáte 100-percentne naštudovanú. Chcel som sa opýtať aj predkladateľa, prípadne aj kolegov, ktorí predkladali pozmeňujúci návrh, zdôvodnenie, ktoré máme v bode teda pozmeňujúceho návrhu 8, ak chceme, v akom to je, správe, tak hovoríme o bode 5 v spoločnej správe, kde hovoríme, že kedy môže pôsobnosť, niektorú pôsobnosť obec na seba ešte vziať pri tomto výrube. Hovoríme, to je tam nejaké písmeno h), že môže si vyhradiť pôsobnosť obce vo veciach § 13 ods. 2 písm. a) § 47 a § 48, ak sú to závažné dôvody, najmä ak sa má činnosť vykonávať na pozemkoch vo vlastníctve obcí v územiach s druhým alebo tretím stupňom ochrany.
Odôvodnenie je: "Navrhuje sa širšie vymedzenie pôsobnosti okresného úradu vybrať si pôsobnosť pri výrube drevín. " Keď sa pozrieme do pôvodného znenia, tak v pôvodnom znení teraz zákona, čo je platný, máme tam ešte § 9 ods. 1 písm. l), čo hovorí, že môže si v prípade ešte ďalšiu kompetenciu obec, a to je na výrub drevín podľa osobitného predpisu, a je tam zákon o pozemkových komunikáciách, teda pozemných komunikáciách. Pýtam sa, prečo sme ho vyhodili, prečo sme ho nenechali? A tu hovoríme, že ešte rozširujeme ako možnosť pôsobnosti úradu si nejakým spôsobom ten výrub drevín vyžiadať. To znamená, že, neviem, nejak mi to logicky nesedí, keď v pôvodnom bolo rozšírené, a teraz sme to zúžili. Keď mi to vysvetlíte, budem rád, lebo ja som si v mojej hlave toto nevedel dať dokopy.
Som rád, že samozrejme pokiaľ je tá istá obec aj žiadateľom o výrub a má dať aj súhlas, tak samozrejme to nehraje. Tam musíme povedať, kto to vlastne bude ten výrub tej možno lobistickej obce riešiť. Takže toto myslím, že je to o. k., že toto je v poriadku, takže to tiež samozrejme, že kvitujem.
Záverom by som povedal, že znovu sa dostávame do štádia, kde nám život hovorí, že robíme chyby. Keď sa z nich poučíme v čo najkratšom čase, som rád. Tak ako povedal kolega Hlina, či reťazami do toho 1. septembra ako tie stromy – nestromy udržať. No bude to asi ťažké, hovorím otvorene. Mojou cestou domov do Prešova, keď idem "icečkom" a som si pozeral po tom 1. januári 2014, ako sa mi tá krajina mení, tak, žiaľ, musím konštatovať, že aj z "obyčajnej cesty" vlakom som zisťoval, že aj dreviny, ktoré dovtedy robili určitú scenériu v danom území a nie sú nevyhnutné pri trati, aby teda nejakým spôsobom neobmedzovali bezpečnosť, žiaľ, padli za vlasť. Ja tomu hovorím proste: padli za vlasť. Ani nie za vlasť, proste padli na určité komerčné účely, ktoré tu už boli spomínané. A to mi teda veľmi vadí a som nerád, že takto musíme opravovať a robiť krok späť. Ale pokiaľ by to malo byť s tými najmenšími stratami, tak česť a chvála vám a robte to častejšie, aby sme tie naše apely nemuseli tu hodiny a hodiny predkladať. A myslím si, že aj vy ste možno mali nervy, aj ostatní mali nervy, že čo tu vlastne tá opozícia v tomto zákone sa snaží presadiť, nepresadiť, a vidíte, že nakoniec ten život predsa len beží, takže asi nám tu za pravdu dal.
Ešte sa vrátim k tej ambrózii palinolistej, čo bol pôvodný zámer tohto, kde sa mi veľmi páči, že v dôvodovej správe sa konštatuje, ako je na tom štátna ochrana prírody. Ako je finančne poddimenzovaná aj v súčasnosti. Pán kolega Nagy bol samozrejme ministrom, to znamená, máme to z prvej ruky, takže som rád, že viac-menej je stále tým, by som povedal, ministrom životného prostredia bez postu. A tu je vlastne asi možnože aj ten zmysel tej ochrany, že pokiaľ tá ŠOP-ka alebo to ministerstvo to nestíha, dajme to tej obci. Veď ona je tá najbližšia, ona chodí dennodenne, jej občania chodia, alebo starosta, oni vedia, čo v tej obci máme, čo nemáme. Ja keď si to porovnám, ako napríklad u nás v Prešove Štátna ochrana prírody proste, nehnevajte sa, oni nestíhajú nieže to ísť do terénu a niečo tam ešte ochraňovať, nestíhajú ešte ani napísať to, čo od nich žiada ministerstvo. To znamená, oni sa stali úradníkmi, nie sú výkonnými pracovníkmi v reálnom živote. Ja samozrejme dávam pomocnú ruku, čo môžem ako ornitológ, keď potrebujú nejaké údaje, ale samozrejme takýchto nadšencov my tam nemáme tisíce, ani desaťtisíce. To znamená, oni nemôžu vychádzať z reálnych podkladov? Nemajú na každej strane, alebo v každej obci nejakého botanika, ktorý by tam povedal, že toto je tu, tuto to není, viete ako.
Chcel by som apelovať aj z tohto na ministra a na vládu, aby dali zadosť aj rozpočtu Štátnej ochrany prírody a ministerstva životného prostredia, pretože keď tu nebudeme robiť prevenciu, kolegyňa Košútová môže hovoriť o tých inváznych rastlinách, však bolo to aj v jej portfóliu v minulom volebnom období, hovorilo sa o tom, keď nebudeme robiť prevenciu, o to viac budeme musieť vynakladať v iných rezortoch, na zdravotnícke a na iné, ktoré budeme musieť prakticky riešiť, už ten stav, ktorý tam je. A tu sa v tejto správe dôvodovej cituje, že prakticky 80 % alergikov, ktorých máme, sú vlastne z tejto rastliny alergickí. Takže uvedomme si, vážení, že pokiaľ to nebude robiť prevenčne, a každý zákon by mal takúto prevenciu robiť, tak tým pádom proste tu budeme znovu iba šliapať vedľa. A financie, tu ich akože držíme a tu ich ešte druhýkrát musíme rozpustiť, lebo toto sme tu trošku to uškrtili a tým pádom nám to ušlo.
Takže ďakujem pekne ešte raz, pán kolega, a chcem veriť, že napriek politickému spektru sa tento zákon schváli aj s týmto pozmeňujúcim návrhom. A chcem veriť, že tak to bude aj v budúcnosti, aby sme nemuseli robiť nápravy. A česť a chvála takýmto, ja za to zdvihnem ruku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Som rád, že sa tu viackrát spomenula kniha Joena Giona Muž, ktorý sadil stromy. V týchto dňoch denník SME uverejnil anketu, ktorú robil medzi slovenskými osobnosťami o najlepšie knihy všetkých čias, a jeden z najvýznamnejších slovenských vedcov Fedor Gömöry uviedol medzi týmito knihami aj práve túto, túto knihu.
Ale vrátim sa konkrétnejšie k tomu, čo hovoril môj predrečník, a to je ten fakt, že tie stromy do krajiny už nikto nevráti. Ja pripúšťam, že mýliť sa je ľudské. A som naozaj rád, že SMER prišiel s týmto reparátom, len otázka znie, že prečo vlastne k tomu všetkému muselo dôjsť. A nemyslím si, že je to preto, že by SMER nevedel, že robí chybu, respektíve že by nevedel, čo robí vtedy, keď pred pol rokom ako jeden muž poslanci a poslankyne SMER-u schválili túto novelu vrátane tohto nešťastného ustanovenia o liberalizácii výrubov stromov. Takže to vysvetlenie pre mňa je najmä také, že za tých 9 mesiacov účinnosti zákona vlastne každý, kto potreboval vyrúbať ten príslušný objem biomasy alebo drevnej štiepky, tak urobil. Kto to ešte nestihol, tak to urobí teraz do toho 1. septembra, ak naozaj neprijmeme čosi ako moratórium na výruby týchto, teraz ešte možno akútnejšie ohrozených stromov, keďže všetci vedia, že majú na to už len dva mesiace, alebo tri mesiace, aby skrátka si tieto svoje zištné potreby naplnili. Takže dúfajme, že v budúcnosti sa nedožijeme opakovania podobných scenárov, že sa tu čosi účelovo prijme a potom dodatočne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, je pravdou a treba to pomenovať, že hrozí obrovské riziko do 1. septembra, že sa bude váľať, rúbať hlava-nehlava. Bude to ťažké pri súkromných vlastníkoch. Ale nech Pán Boh chráni, ako by Štefan Kuffa povedal, že by sa nejaká verejná organizácia, štátna organizácia rozhodla, to by sme aspoň sa mohli na tom dohodnúť, že to by mohlo byť to moratórium, hej, že nech sa toho nechytajú, čo narástlo. Obce nech sa nechytajú toho, čo narástlo, štát nech sa nechytá toho, čo narástlo, do toho 1. septembra.
A jedna vec ešte, pán kolega, že čo by sme mohli urobiť. Ono sa to plus-mínus dá nejakým spôsobom kvantifikovať, k nejakému číslu sa vieme dopracovať, že koľko sa vyrúbalo. A keby sme chceli byť konzistentní, že za chyby treba platiť. Ono je to dobré, ja som sa to v Číne naučil, potom sa snažíte nerobiť ich. SMER je údajne najbohatšia strana. Tak keď nájdeme parameter, že koľko toho bolo, tak by sme mali od nich žiadať, verejnosť by mala od nich žiadať, peňazí majú dosť, nech v tej hodnote vysadia niečo. A nevylučujem, že proste takýmto spôsobom sa pokúsime aj s verejnosťou pracovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja aj keď som tento návrh zákona v tom prvom čítaní aj podporil, som ho aj spravodajcoval, tentokrát ho nepodporím. Nepodporím ho práve kvôli tomu, čo sa tuná teraz naťahujeme. Ja sa, naopak, tiež stretávam s požiadavkami občanov, ktorí majú a majú veľké problémy pri výrube stromov. A dokonca tak, že až sú to súdne spory. No myslím si, že veľakrát to skončilo až tragicky v mnohých tých rodinách.
A mne sa nepáči tá skutočnosť, a poviem si ten svoj názor, že vzdávame väčšiu úctu stromom ako človeku. Na prvom mieste u mňa je vždycky človek. Aj vždy bude. A ja nepodriadim nič tomu, ani tieto stromy.
Ja keď sa na túto našu krajinu pozerám, ja mám takisto pohľad a tiež idem tým istým vlakom, ktorým Martin chodí domov, ja idem po Poprad, on ide ďalej do Kysaku, alebo neviem, kde tam ide, a tiež vidím, ako tá krajina vyzerá. Ale tá naša krajina, tam, kde boli niekedy lúky, pasienky, tam, kde boli niekedy role, sú tam stromy, rastú tam stromy, kriaky, invazívne rastliny. Aj toto sú invazívne rastliny. A ja si myslím, že máme čo robiť, aby sme to dali do pôvodného stavu. Vyhlásime chránené vtáčie územie v regióne, ktoré je chudobné, ktoré je chudobné, a obmedzíme ich vo vlastníckych právach. A teraz ani žiadnu náhradu štát nedáva. Ako majú títo ľudia žiť na vidieku? Ako im vytvárame my tuná tieto podmienky?
Je mi to ľúto, za ambróziu som zahlasoval, ale za tento návrh zákona, tak ako sa to teraz tuná prepašovalo, je mi to ľúto, kolegovia, ale ja budem ten, ktorý za tento návrh zákona nezahlasuje.

Ďakujem pekne za slovo. Ja skôr pozitívne by som chcel reagovať na to. Samozrejme podporím tento zákon nielen kvôli tomu, že pôvodne som bol medzi tými, ktorí pracovali na tomto zákone, ale aj kvôli tomu, lebo som lekár. To, ako tu zaznelo, fakt tých 80 % alergikov rastie, rastie ten počet tých alergikov. A vidíme dobre, že aké sú tie škody, koľko peňazí stojí liečba tých alergikov. A samozrejme vždy prevencia je oveľa dôležitejšia. Aj kvôli tomu pôvodne ja som skôr upriamil pozornosť na túto stránku, nie úplne presne na to, o čom teraz sa tu hádate, hoci iste aj to je dôležitá vec. Ale ja si myslím, že keď urobíme jeden možnože malý krok a neodstránime alebo nevyriešime všetky veci pritom, aj to je oveľa lepšie, ako keby sme zase hlasovali proti tomuto zákonu a s vodou by sme vyliali aj dieťa.
Ďakujem pekne.