36. schôdza

Peter, väčšinu svojho vystúpenia si venoval reakcii na pána, ktorý práve dohovoril, ale neviem, či to vôbec má význam, lebo keď sa niekto zúčastňuje na tak flagrantnom znásilňovaní histórie, ako sa stalo, keď sa stavala tá nešťastná socha tuto pred Bratislavským hradom, keď niekto blúznil o starých Slovákoch, keď sa niekto pravidelne vyjadruje v tom pochybnom plátku, ktorý ja nechápem, ináč, pán predseda parlamentu, jak je možné, že sa stále distribuuje po celom parlamente jeden konkrétny časopis, ktorý je plný nenávisti, antisemitských vtipov, ale zhodou okolností práve pán Jarjabek je tam častokrát ako mienkotvorná postava. A keď takýto človek, ktorý do politiky vstúpil s najväčšou hanbou slovenskej politiky, čo bol Vladimír Mečiar, a teraz pokračuje v SMER-e, ide kázať o tom, že čo je dobré pre slovenský národ, a ešte to ide zakrývať pochybnou definíciou cez genetický kód, tak neviem, či akékoľvek slovo tam vôbec môže padnúť na úrodnú pôdu.
Pri Slovákoch treba povedať, že čo robí zo Slovákov úžasný národ, je práve tá zmiešanosť, že tu máme gény Germánov, že tu máme gény Rimanov, že tu máme gény Arabov, že tu máme gény všetkých možných, ktorí sa týmto územím prehnali, tak to z nás robí úžasných ľudí. Lebo práve tam, kde je rôznosť, tam, kde sa mieša najviac materiálu, vznikajú najkrajšie ženy a najchytrejší chlapi. Takže tam, kde by sme na to mali byť hrdí, tak nie sme, a ideme sa oháňať genetikou Slováka, čo vôbec neexistuje, čo je, a tam, kde by sme mali z jazyka urobiť to, čo ním má byť, t. j. priestor na komunikáciu, sa ideme stavať do nejakých pochybných národniarskych pozícií.
Ďakujem.

Ďakujem. No nepochybne by asi malo väčšiu cenu mlčať, ale predsa len, pán Osuský, keďže vašou hlavnou úlohou je provokovať, milujete konfrontáciu, preto ste pravdepodobne išli do politiky. No tak aby to vaše úsilie nebolo zbytočné, niekoľko slov predsa len. (Zasmiatie sa v sále.)
Tá diskusia nie je dobrá na túto tému preto, lebo naozaj cítim pozitívne momenty aj v spolunažívaní nás, Slovenskej republiky, s Maďarskom, aj v spolunažívaním menšín. Náhodou na chvíľu už máme skoro rok, že vieme diskutovať, že jedna aj druhá strana si váži hodnotu harmonizácie vzťahu. Naopak, to velebenie konfrontácie, zistili sme všetci, že v konečnom dôsledku nám to škodí všetkým a nič to neprináša. Tento váš návrh nesmeruje k žiadnej harmonizácii.
Pán Osuský, akýkoľvek medzinárodný dokument, ktorý upravuje práva menšín, vždy hovorí aj o povinnostiach k väčšine. Rovnako ak si žiada menšina, aby boli rešpektované jej práva, tak úplne logicky sa hovorí o lojalite a hovorí sa aj o, k väčšine a hovorí sa o tom, že rešpektovať treba aj väčšinové práva. Okrem iného práve preto tieto dokumenty hovoria vždycky o individuálnom charaktere menšinových práv. To, čo ste urobili vy, ako pravdepodobne sa stanete v nejakých skupinách hrdinom, že ako ste opäť tú väčšinu, ako ste sa jej dotkli.
A posledná poznámka. Pán Osuský, v tej politike som, teda sledujem už dosť dlho, ale stav, aby demonštrovaný konzervatívec sa stal súčasťou liberálnej strany a asistenta mu robil predseda konzervatívnej strany, je do istej miery v hodnotovej sfére určite karikatúrou politiky. A ja by som mlčal. Dobre, tak keď to takto vidíte, však ale ešte v tejto atmosfére vy dokážete útočiť na iného. Pán Jarjabek, ako ho sledujem, hodnotovo sa neposunul ani o centimeter, ani o centimeter. A som hrdý na to, že som jeho kolegom, a som v každom prípade hrdý na to, že nie som vaším kolegom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. No, to je pravda, ak existuje v SMER-e, je nejaká skutočná istota, tak tou je Dušan Jarjabek. My sa, presne ako povedal, poznáme 16 rokov z politiky, z tohto pléna. Ospravedlňujem sa, každopádne si, Dušan, vstupoval do HZDS v čase, keď Hofbauer tie tabule trhal, i keď si vtedy nebol poslancom tohto parlamentu. A obidvaja sme tu prežili istý čas, je to 16 rokov, zostarli sme. Hovorí sa, že starých psov novým kúskom nenaučíš. Ja musím povedať, a v tomto súhlasím s kolegom Čížom, že tvoja hodnotová kontinuita je, ako hovoria bratia Češi, "nasnadě". A ja mám pocit, že napriek mojej minulosti aj moja hodnotová kontinuita, ako sám pán Číž pripustil, je tiež evidentná. Ja som vonkoncom neanalyzoval strany, v ktorých si bol. Dostávame sa k takému zvláštnemu bodu, že ak si nerozumel písanému textu, týchto pár riadkov, tak dokonca už nerozumieš ani hovorenému slovu. Lebo ak si dáš prehrať moje vystúpenie, tak zistíš, že som vonkoncom sa nedotkol počtu strán, v ktorých si bol. Ale to len tak na margo štúdie PISA o chápaní písaného a hovoreného slova.
A pokiaľ ide o tú potrebnú lojalitu menšín, tak teraz neviem, či som mal včera žiadať lojalitu od Theodora Sedgwicka, veľvyslanca Spojených štátov, alebo pred troma týždňami od bulharskej veľvyslankyne, alebo, nedajbože, od Spejbla a Hurvínka. Lebo môj jazykový zákon hovorí práve o tom, aby Rada televízie pre vysielanie a transmisiu nemala zádrhel na tom, že niekto odvysiela niečo v českom jazyku také, ako je Spejbl a Hurvínek. To znamená, oni sa neopierajú o nič, oni sa o niečo opierajú a mojou snahou je, aby sa nedalo o takéto veci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, poslanci, nebudem konfrontačne ako Maďar, poviem len fakta. Pán Jarjabek, k vám poviem niečo na záver, ale chcem konštatovať (reakcia z pléna), pán Bugár, chcem konštatovať jednu vec. Kolega Osuský predkladá novelu zákona o štátnom jazyku. Moja pozícia k tomuto návrhu ako reprezentanta národnostnej menšiny je takáto.
Ústava Slovenskej republiky ustanovuje, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk a používanie iných jazykov než jazykov, štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Ústava Slovenskej republiky ustanovuje, že základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Slovenská republika ratifikovala medzinárodné zmluvy o ochrane ľudských práv, ktoré zakazujú diskrimináciu na základe jazyka a ktoré ochraňujú práva menšín žijúcich na území Slovenskej republiky. Slovenská republika sa zaviazala, že bude jazykové práva národnostných menšín ochraňovať.
Stotožňujem sa s Preambulou Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá konštatuje, že ochrana a podpora regionálnych a menšinových jazykov by nemala byť na úkor úradných jazykov a potrebu učiť sa ich. Benátska komisia, ktorá posudzovala aj náš zákon o štátnom jazyku, po jeho novelizácii v roku 2009 vyjadrila poľutovanie nad tým, že vzťahy medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín nie je stanovený jemnejším a menej rozporným spôsobom. Komisia vo svojom vyjadrení tiež poukázala na skutočnosť, že ak vznikne rozpor medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín, tak vo väčšine prípadov má prednosť zákon o štátnom jazyku.
Takýchto a podobných vyjadrení zo strany Benátskej komisie, napríklad aj otázka vedenia pedagogickej dokumentácie na národnostných školách, ktorej zákonná úprava je síce legitímna zo strany štátu, ale nie je odôvodnená v takom širokom rozsahu, v akom ju zákon vyžaduje, by sa dalo spomenúť viacej eventualít.
Na základe tejto skutočnosti sme predložili zákon - zmenu k 245-ke v minulom období, vlastne v tomto volebnom období, a neprešla. Nech už akokoľvek bolo by nešťastné a kontraproduktívne, keby sme spoluobčanom - príslušníkom národnostných menšín, dávali dôvody na vznik nepozitívnych pocitov, mám zato, že by bolo vhodné neísť nad rámec legitímnej opodstatnenosti a, takýchto legislatívnych, silovými riešeniami demonštrovať svoju mocenskú prevahu v multietnickom štáte, akým Slovenská republika je.
Zákony, ktoré schvaľujeme, by mali presadzovať záujem všetkých občanov bez ohľadu na príslušnosť, ak ostanú, či k štátno-právnemu národu, alebo národnostnej menšine. Menej šťastnou legislatívnom iniciatívou by sme vzťahy medzi majoritou a národnostnými menšinami nepozitívnymi emóciami zaťažovať nemali.
Z týchto dôvodov podporujem návrh novely zákona o štátnom jazyku kolegu Osuského a uchádzam sa o jeho podporu.
Dovolil som si ešte pár poznámok napísať, čo sa týka vôbec používania jazyka národnostných menšín. Pamätáte sa, predložili sme už tretíkrát napríklad názov obcí, ktoré boli pri, tabuľami označených pri železniciach, zákon neprešiel. Predložili sme zmenu, vlastne zľahčenie školského zákona 245-ky, neprešiel.
Ja si tiež nemyslím, že to, čo povedal pán Hlina, že tento zákon nepatrí sem a je úplne zlý. Nie, treba hovoriť o tých veciach bez emócií, normálne, ktoré nás spájajú a niektoré nás rozdeľujú. Ide práve o to, ak pokiaľ som vyčítal dobre z návrhu pána Osuského, tak aj napríklad shop by sme nemohli písať na Slovensku, lebo sa nedá premenovať v slovenskom jazyku. A je ich hodne.
Vážený pán Jarjabek, most engedje meg, hogy magához szóljak, Jarjabek úr, hogy egy pár mondatot elmongyak. Köszönöm szépen, hogy meghalgatot.
A teraz by som pokračoval, že čo som spáchal s tým zločin, že som vám niečo povedal maďarsky tu v parlamente? Myslím si nič. A poďakoval som vám, že ste ma vypočuli, preto práve nechcem byť konfrontačný.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)