36. schôdza

24.6.2014 - 11.7.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

3.7.2014 o 9:48 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:30

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Nebudem predkladať pozmeňovací návrh, ale dovolím si okomentovať jeden pozmeňovací návrh alebo vysvetliť, ktorý je predložený, a možno vysvetliť aj, ako vznikol, a najmä čo prinesie.
Dovoľte mi možno naviazať na kolegu Hlinu v tom, čo tak nepriamo povedal na adresu pána ministra, a dovoľte mi povedať, že je v politike vždy príjemnejšie mať racionálneho súpera. A to z toho dôvodu, že racionálny súper síce je stále súper, ale jednak sa s ním dá dohodnúť na veciach, ktoré prinášajú všeobecný prospech, a jednak má určitú mieru predvídateľnosti, čo znamená, aby som povedal konkrétne, že s pánom ministrom Kazimírom sa už za tohto parlamentu podarilo presadiť viacero rozumných vecí spoločne v oblasti ochrany spotrebiteľov vo finančnom sektore, a hoci v iných oblastiach, najmä v daňovej, sa až tak nezhodneme, nebránilo to spolupráci. Dokonca aj tam, kde tie vzťahy nemusia byť dobré, ale súper je racionálny, ako je napr. pán minister Richter, to môže viesť k úžitku pre občanov, napríklad práve ohlásený minimálny dôchodkový príjem vládou tento víkend má až neuveriteľne blízke parametre návrhu, ktorý sme v tejto snemovni predložili len pred pár týždňami, a vrátane očakávaných dĺžok, ktoré budú potrebné, a výšok, a to je tiež povedzme racionálne, že ak súper predloží niečo, čo má, čo dáva zmysel, tak nebudem to robiť inak len preto, že mu nechcem priznať žiadny kredit. Naopak, dnes už politicky nebohý pán minister Čaplovič odmietal opozičné návrhy takmer vždy bez ohľadu na ich vecný rozmer. Z tohto pohľadu nebude to prvýkrát, čo budem hovoriť o tom, že s pánom ministrom Kažimírom sa dá racionálne komunikovať a niekedy pri troche snahy to môže mať aj pozitívny výsledok pre občanov.
K samotnej veci. Vlády sa už niekoľko funkčných období pokúšajú pomôcť mladým rodinám, kedysi za socializmu bol štát ten, kto poskytoval priamo pôžičky, alebo štátom vlastnené inštitúcie, dneska je takmer až predmetom nostalgie rôzna forma mladomanželských pôžičiek a výhod, ktoré zaviedla ešte Husákova vláda, teda keď bol prezidentom Gustáv Husák, keď bola najväčšia populačná vlna na Slovensku v 70. rokoch. Dnes už štát banky nevlastní až na veľmi malé výnimky, ale vlády napriek tomu uvažujú aj vzhľadom na demografický vývoj, ako mladým rodinám pomôcť. Dnes tá pomoc má podobu Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý naozaj je štátom vlastnený, aj keď nie je finančnou inštitúciou, a môžu pomôcť s bývaním, ale najmä väčšina ľudí, najmä strednej vrstvy, si už dnes berie svoje úvery na bývanie v komerčných bankách. Preto ak vlády už niekoľko funkčných období riešia, ako mladým ľuďom pomôcť, keď si tieto úvery budú brať.
V rokoch 2006 - 2010 sa o to pokúsila vláda Roberta Fica tým, že zaviedla niečo, čo sa neformálne volá mladomanželské pôžičky, aj keď to, samozrejme, so samotným faktom uzatvárania manželstva nesúvisí, a to bola snaha zabezpečiť nižšie úročenie pri úveroch na bývanie pre mladých manželov spĺňajúcich určité príjmové a vekové podmienky a tento mechanizmus existuje dodnes, koniec koncov včera bol, pardon, predvčerom bol v novinách práve preto, že sa znížila ale príjmová hranica, do ktorej sa doňho manželia zmestia, to znamená, že sa mierne obmedzilo, kto naňho dosiahne, ale napriek tomu tento mechanizmus existuje dodnes. Treba však povedať, že tento mechanizmus, najmä v prvých rokoch, zasahoval pomerne malý počet ľudí, a dodnes, keď si vezmeme celú sumu, koľko je na Slovensku mladých rodičov, mladých rodičov s deťmi, ktorí majú aj úvery na bývanie, tak to percento z nich, ktoré využíva tento mechanizmus, je pomerne malé. Nie je to len z tých príjmových dôvodov, ale tých dôvodov je, je viacero.
Preto nasledujúca vláda, vláda Ivety Radičovej zvažovala, ako ďalej pomôcť mladých rodičom, a prišla s niečím, čo bol paralelný nástroj k tomuto nástroju mladomanželských úrokovo zvýhodnených pôžičiek, a to bol nástroj obmedzenia splátky po narodení dieťaťa. Logika tohto nástroja bola v tom, že najväčší finančný zásah do rodinného rozpočtu pre mladú rodinu je narodenie dieťaťa a obdobie po ňom ani nie tak kvôli zvýšeným výdavkom, hoci tie, samozrejme, existujú tiež, ako každý z nás vie, kto toto zažil, ale oveľa dôležitejšie v prvom roku, dvoch-troch je zníženie príjmu. Ak matka, väčšinou je to matka, samozrejme, že by to mohol byť teoreticky aj otec, ale väčšinou je to u nás matka, vypadne z trhu práce a rodina príde o jeden, o jeden z dvoch príjmov, tak to, samozrejme, tú rodinu zasiahne veľmi, veľmi tvrdo. Preto vláda Ivety Radičovej navrhla a táto snemovňa schválila, že dalo sa mladým rodičom právo požiadať banku, a teda banka by musela vyhovieť za takýchto okolností dať im právo si splátku načas znížiť. Konkrétne to malo podobu toho, že ak do niekoľkých mesiacov od narodenia dieťaťa o to rodičia požiadali a mali úver v banke na bývanie, tak mohli tú banku požiadať, banka bola povinná im uľaviť buď tak, že ak o to mali záujem, že si znížili splátku na polovicu na niekoľkoročné obdobie, alebo že prestali platiť istinu a platili len úroky. Mladí ľudia si mohli medzi tým vybrať. Logika toho bola a to chcem zdôrazniť, je, že vláda ani komerčné banky nedotovali v konečnom dôsledku mladé rodiny, len im inak rozložili splácanie, to znamená, že v tom období, keď sa najťažšie spláca, keď sa vám narodí dieťa a prišli ste o ten jeden príjem, tak budete splácať menej a, samozrejme, o to viac alebo o to dlhšie to budete musieť splácať, takže nešlo o opatrenie, ktoré by nejakým spôsobom daňovníci sanovali alebo banky sanovali, ale išlo napriek tomu o opatrenie, ktoré mladým ľuďom mohlo a malo pomôcť.
Toto opatrenie bolo schválené a následne, by som povedal, bolo okolo neho mediálne politické ticho, až na jar tohto roku predložil pán minister do vlády túto novelu, v ktorej bolo ustanovenie, kde toto právo sa rušilo pre takzvané úvery na bývanie. Pre tých kolegov, ktorí sa až tak nevenujú týmto veciam, dovoľte mi vysvetliť, že keď si človek požičiava to, čo nazývame ľudovo my hypotékou, dnes v banke, tak to má dva typy. Jedno je to, čo sa podľa zákona o bankách volá hypotéka, čo má určité veľmi špecifické podmienky, alebo si môže požiadať o takzvaný úver na bývanie, čo je iný typ úveru, hoci z nášho pohľadu laika ten istý, lebo založíte nehnuteľnosť, požičiate si, splácate ju, ale nemá to zákonné dimenzie hypotéky. Čo sa nám darí v posledných rokoch, je, že, samozrejme, tie úvery sa líšia len technicky, ľudia ich volajú hypotékami a vnímajú ich všeobecne ako hypotéky, ale už dneska väčšina úverov, tzv. hypoték, sú v skutočnosti úvery na bývanie, teda nie tie oficiálne hypotéky. V ostatnom roku je to, myslím, až okolo dvoch tretín tých úverov, ak teda si to z hlavy pamätám správne. To znamená, že to, čo nie je v zákone formálne definované ako hypotéka, ale ako úver na bývanie, je dneska reálne hypotékami. To tvorí väčšinu hypoték.
No a na jar pán minister navrhol, aby úvery na bývanie, teda väčšina, väčšinu hypoték už nemali toto právo, ktoré Radičovej vláda zviedla, aby sa zrušilo a aby tým pádom tieto, nazvem to detské prázdniny alebo novorodenecké prázdniny, už nemohli pri úveroch na bývanie mladí ľudia odmietnuť. Ja som to, zjavilo sa to navyše, treba povedať, po pripomienkovom konaní, priamo keď išiel materiál na rokovanie vlády, takže nebol čas sa tomu ani hlbšie venovať, ja som to kritizoval priamo v tej deň, keď o tom vláda mala rokovať, keď sme na to prišli pri študovaní materiálov, o ktorých vláda rokuje. A teraz prichádza tá racionálna reakcia, pán minister, musím povedať, to rokovanie zastavil, novelu stiahol a povedal, že to treba vysvetliť, lebo úradníci tvrdia niečo, niečo iné.
A teraz prichádza tá prípadová štúdia toho, ako na Slovensku funguje štát. Stretli sme sa s úradníkmi a úradníci začali tvrdiť, že, že v skutočnosti toto právo mladí ľudia nemajú aj tak, lebo ich interpretáciou nejakých ustanovení zákona sa v skutočnosti zužuje na veľmi úzku skupinu mladých ľudí, ktorí ho aj tak nevyužívajú. A keď som a spýtal, z čoho vychádzajú, keďže v zákone to tak napísané nie je, tak bolo povedané, že to je proste interpretácia ministerstva financií, ktorá existuje už dlhšie. Keď som išiel teda do Národnej banky, ktorá toto reguluje a vynucuje voči bankám, a požiadal som ich, teda aby oni mi dali svoje stanovisko a venovali sa k tomu, tak ma informovali, že pre nich je kľúčové stanovisko ministerstva financií ako autora novely a tým pádom, pokiaľ ministerstvo financií bude toto tvrdiť, tak oni to budú aj príslušne voči bankám vynucovať. To znamená, že nezasiahnu, aby som to preložil do ľudskej reči. A boli sme v situácii, keď v tejto snemovni, priznám sa, nepamätám sa, či hlasoval za to aj SMER, alebo v rámci nejakého politického súboja nehlasoval, ale vecne, myslím si, na takejto veci nebol nikdy spor, táto snemovňa schválila niečo, na čom minimálne politicky bola zhoda, hlasy nepočítam a v realite to opatrenie sa nikdy v skutočnosti neuplatnilo, lebo interpretáciu úradníkov a bánk, lebo, samozrejme, banky významne lobovali za to, aby sa to takto úzko interpretovalo, sa opatrenie nikdy nevnieslo do praxe pre tie, pre úvery na bývanie.
Preto to hovorím ako prípadovú štúdiu fungovania štátu, lebo to hovorí o tom, že až príliš často tu niečo schválime, a potom sa už nikto nestará o to, ako to funguje. Teraz prichádza tá tretia etapa racionálnej diskusie, na to sme si sadli s úradníkmi a debatovali sme o tom, čo s tým, a podarilo sa mi presvedčiť - teda, samozrejme, určite posledné slovo mali - politické vedenie ministerstva, o tom, že keď už túto interpretáciu uplatňovali doteraz, tak bolo by dobré aspoň pre budúcnosť to vyriešiť lepšie a inak. A to sa aj naozaj stalo, bol pripravený pozmeňovací návrh, ktorý bol vo finančnom výbore schválený a ktorý je dnes v spoločnej správe, a tento návrh zabezpečí, že od budúceho roka ľudia, ktorí si začnú brať úvery na bývanie, naozaj budú mať to právo, ktoré oficiálne majú mať už štyri roky. To znamená, že ak sa im narodí dieťa a nevládzu splácať toľko, koľko splácali doteraz na úver na bývanie, tak si môžu odložiť na tri roky aspoň polovicu tej, tej splátky. Preto o tom tak rozsiahlo hovorím, lebo jednak si myslím, že pre mladých ľudí to bude dôležité. Je to naozaj pomoc, ktorá daňovníkov nič nestojí, banky reálne nič nestojí, ale naozaj ako niekto, kto má dve malé deti, vieme, že ako by mi to bývalo pomohlo, keby som to mohol uplatniť, keď som mal najmä to prvé dieťa. A zároveň je to aj niečo, čo už sme dávno, všetci tu sa tým pochválili, že sme schválili, a v skutočnosti to nebolo uplatniteľné.
Preto chcem skončiť aj tento príspevok tým, že naozaj v politike je dobré mať racionálnych súperov, lebo s racionálnymi súpermi sa síce stále súťaží, ale v tých prípadoch, kde to dáva zmysel, či už pre spoločnosť, alebo aj pre nás, sa dá na veciach v prospech konkrétnych mladých ľudí aj dohodnúť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

3.7.2014 o 9:30 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:41

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som mal tak taký návrh, ktorý v podstate z polohy predstaviteľa exekutívy môže byť aj vo forme neformálneho návrhu. Po dvoch rokoch spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa, ochrany spotrebiteľov služieb na finančnom trhu, myslím si, že máme naozaj vzájomné skúsenosti, kde sa vieme vzájomne doplniť. A ja som presvedčený o tom, že táto téma nemá ideologický rozmer. Nemá žiadny ideologický rozmer. Je to proste rozmer úlohy štátu, ktorý má vytvárať podmienky fungovania trhových služieb tak, aby sa ľudia, aby ľudia neboli strihaní ako ovce. To je asi proste taký ten základ, z ktorého by som vyšiel. Ja som si všimol za tie dva roky pôsobenia tejto novej Národnej rady, že v Národnej rade je naozaj niekoľko ľudí naprieč politického spektra, ktorí sa venujú tejto problematike, ale sú rozptýlení po rôznych výboroch, odborne sa venujú možno nosne úplne iným záležitostiam. A musím povedať, že aj v tej komunikácii to potom aj pri medzirezortných pripomienkových konaniach, aj potom pri samotných pozmeňujúcich návrhoch to možno robí komplikácie. Čiže môj malý zlepšovák je, že téma ochrany spotrebiteľa - a v tom najširšom slova zmysle - je tak závažná, tak dôležitá, že by si možno zaslúžila vytvorenie akejsi komisie alebo podvýboru Národnej rady, kde by sa proste sústredili ľudia, ľudia, ktorých to baví. A takí sú naozaj aj v SMER-e, aj v SDKÚ, aj v NOVE, sú tu veci, poznáte sa, pravidelne v tejto oblasti vystupujete a mohli by ste vlastne sústrediť svoje sily na spoluprácu s nami, s rezortom hospodárstva, lebo to sa týka ďalších a ďalších rezortov, pôdohospodárstva. Vidíte, že sa potom často dejú chyby.
Ja nemôžem, samozrejme, zabrániť tomu, čo je v politike normálne, politické súperenie, to znamená, iniciatíve ako takej, ale musíte pochopiť aj to, že často nemôžme súhlasiť, aby sme v druhých čítaniach v pléne prednesené pozmeňujúce návrhy posunuli bez toho, aby sme nemali istotu právnej čistoty. No potom sa stávajú veci, aké sa stali, naposledy povedzme nám z pohľadu, z pohľadu predajov, ktorý teraz riešime zrýchleným konaním. To je otázka naozaj aj zodpovednosti za danú legislatívu. Poslancovi Hlinovi odpovedám len to. A naozaj sme boli v kontakte.
Zákon o bankách je tak komplikovaný, náročný a dôležitý, že si musíme byť naozaj 100 % istí, že nevyrobíme nejakú, nejakú hlúposť. A v tomto ohľade ja musím povedať, že aj rezort financií, ktorý je svojím spôsobom regulátor, tiež nie je geniálny. Ako naši ľudia tiež majú svoje proste obmedzené, obmedzenie videnia sveta, často poznačené tým, že tí ľudia majú svoj proste desaťročný mandát, lebo na rezorte financií sú naozaj ľudia, ktorí sú v riadiacich funkciách cez mnoho volebných období, čo považujem za dobré, ale, samozrejme, to ich, to im môže v istých oblastiach dávať klapky na oči. A oblasť súboja s veľkými trhovými subjektmi, ako sú banky, ako sú obchodné reťazce, si proste vyžaduje naozaj kolektívne vnímanie vecí.
Takže ja naozaj v oblasti ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu, tak ako som tú ruku podal, tak ju podávam stále. Teraz konkrétny prípad, ktorý navrhuje pán poslanec Hlina, otázka dôchodcov. Viete, že tu máte vlastne inkluzívny balíček, máme základný bankový produkt pre nízkopríjmových ľudí. A ja nie som spokojný takisto s implementáciou. Ja súhlasím s tým, čo hovorí pán poslanec Beblavý. My sme schválili aj s väčšinovou podporou tejto snemovne základný balíček bankových služieb pre ľudí, ktorí majú príjem niekde na úrovni minimálnej mzdy. Ale banky robia všetko preto, aby tento balík ľudia nepoznali, aby si ho neuplatňovali. Je to, je to veľmi podobná téma, akú teraz otvoril pán poslanec Hlina z pohľadu dôchodcov a možností bezplatného výberu hotovosti pre dôchodcov.
Ja by som bol rád, aby sme nerobili pel-mel a nevytrhávali proste rôzne veci, neriešili rôznym spôsobom. Náš návrh, ktorý podľa mňa poznám z..., k jeho pozmeňujúcemu návrhu a k jeho zákonu je taký, aby sme to riešili v tomto základnom balíku, ktorý zrejme si vyžaduje zmenu a trošku tvrdší prístup aj z pohľadu nás voči bankám z hľadiska jeho implementácie. Pretože naozaj banky robia všetko preto, aby jednoeurový balík pre ľudí, ktorí nemajú na viac, nepromovali, nereklamovali, proste nerobili mu reklamu, nepredávali ho, neponúkajú ho. Je to dosť logické. Proste ponúkajú svoje produkty. Nemajú radi, keď sa štát montuje do produktovej politiky. Zásadne nás za to kritizujú, ale musia si uvedomiť aj to, že banky, obchodníci s cennými papiermi, všetci tí hráči na finančných trhoch majú obrovskú presilu. Tá situácia je asymetrická. Občan, klient kontra poskytovateľ služby. Bohužiaľ, občan, klient stále trhá, stále ťahá za slabší koniec. A z tohto pohľadu spoločné úsilie je namieste a stále platí, že ak je záujem, ak je úprimný záujem v tejto oblasti sa pohnúť, nemusia to byť len iniciatívy, ktoré vznikajú na úrovni Európskej únie alebo, alebo ministerstva financií, alebo centrálnej banky. Tu proste je otvorená brána na to, aby sme o veciach spolu hovorili a našli spolu riešenia.
Takže ja len opakujem, že počas obdobia, ktoré budem ešte snáď môcť riadiť tento rezort, sme pripravení spolupracovať bez vzájomných štuchancov. Štuchance asi patria tiež k hre, ktorá sa volá politika, ale výsledok je dôležitý.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

3.7.2014 o 9:41 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:48

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Zámerom predloženej novely zákona o dani z pridanej hodnoty je povinná transpozícia sekundárnej legislatívy Európskej únie o dani z pridanej hodnoty, ktorá sa týka zdaňovania služieb.
V súvislosti s novým pravidlom o zdaňovaní telekomunikačných služieb, služieb televízneho a rozhlasového vysielania a elektronických služieb v členskom štáte, kde je usadený príjemca služby ako konečný spotrebiteľ, sa zavádza zjednodušená dobrovoľná úprava pre poskytovateľov týchto služieb.
Podnikateľom, ktorí sa rozhodnú využiť túto dobrovoľnú úpravu, sa významne zníži administratívna záťaž tým, že sa nebudú musieť registrovať na daň z pridanej hodnoty v každom jednotlivom členskom štáte, v ktorom došlo k poskytnutiu týchto služieb. Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň si plnia, si splnia v tomto členskom štáte, v ktorom sa pre využívanie tejto úpravy identifikujú, a to podaním jedného daňového priznania a uhradením splatnej dane. Účinnosť novely zákona o dani z pridanej hodnoty sa navrhuje od 1. januára 2015. Okrem ustanovení umožňujúcich prijímanie žiadostí zdaniteľných osôb o využívanie tejto úpravy, ktoré musia byť účinné od 1. októbra tohto roku.
V záujme operatívnejšej registrácie elektronickej registračnej pokladnice u domácich aj zahraničných podnikateľov sa novelou zákona o používanie elektronickej registračnej pokladnice navrhuje, aby daňový kód elektronickej registračnej pokladnice mohol prideliť ktorýkoľvek daňový úrad. Vychádzame v ústrety v podstate návrhom a témam, ktoré tu boli vznesené hlavne pri cezhraničnom predaji na našich hraniciach s Poľskom alebo s Maďarskom.
Navrhovanou novelou daňového poriadku sa z dôvodu zabezpečenia flexibility daňovej kontroly navrhuje, aby správca dane počas daňovej kontroly mohol vyhotoviť čiastkový protokol, na základe ktorého by napríklad vrátil preverenú časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly. To je zase otázka tiež, ktorá vznikla, téma, ktorá vznikla na tejto pôde. Ide o tzv. čiastkové úhrady, čiastkové daňové protokoly. Navrhovanými novelami zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa spresňujú niektoré ustanovenia upravujúce objednávanie a používanie kontrolných známok odberateľom kontrolných známok. Pozmeňovacími návrhmi sa v zákone o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhujú vybaviť elektronické registračné pokladnice zariadením, ktoré umožní online pripojenie s informačnými systémami finančnej správy a v daňovom poriadku sa navrhuje doplniť povinnosť pre ministerstvo financií na svojom webovom sídle zverejňovať zoznam daňových subjektov s výškou ich splatnej dane podľa údajov z verejnej časti registra účtovných závierok.
Tu musím povedať, že som si všimol istú mediálnu dezinterpretáciu tohto opatrenia. My v podstate naozaj týmto, týmto ustanovením obmedzíme alebo budeme definovať, definovať distribúciu registračných pokladníc na Slovensku od budúceho roku už len s vybavením tzv. online napojenia. Ide o to, my prídeme s návrhom zákona, ktorý sme avizovali a ktorý bude hovoriť o rozšírení používania registračných pokladníc aj na ďalšie služby a tovary. A ide nám o to, aby tí podnikatelia, ktorí si budú musieť teda zaobstarať registračné pokladnice, si už obstarali najmodernejší typ pokladníc, ktoré budú vyhovovať požiadavkám, ak sa štát rozhodne v nejakej blízkej dobe prejsť na systém online registrácie tržieb, aby si nemuseli v krátkej dobe vymieňať v podstate toto zariadenie. To znamená, ideme momentálne na najvyššiu technologickú úroveň, ktorá je dostupná. A ja predpokladám, zrejme to nie je otázka tohto volebného obdobia, ale predpokladám, že v najbližšom období by sme mohli dosiahnuť taký technologický stav, že sa prejde v budúcnosti na online napojenie, tak ako to plánujú v Českej republike, tak ako to majú v Chorvátsku. Pre nás je prekážkou to, že sme robili veľkú, veľkú v podstate výmenu registračných pokladníc pred zavedením eura, a je a viete, s akým krikom to bolo, posúvala sa účinnosť toho zákona niekoľkokrát. A z tohto pohľadu máme zmysel pre to, aby sme nezaťažovali podnikateľskú verejnosť s dodatočnými nákladmi, ale ak na to proste nastane čas, a tak či tak z hľadiska obnovy toho technického, technologického parku bude dochádzať k výmene, tak už postupne budeme zavádzať zariadenia, ktoré budú pripravené na online napojenie. A potom snáď tu bude niekedy vláda, exekutíva, parlament tu rozhodne o tom, že registračné pokladnice budú online napojené.
Pozmeňujúcim návrhom sa v zákone o spotrebnej dani z tabakových výrobkov navrhuje posunúť termín účinnosti na objednávanie nových kontrolných známok z 1. októbra 2014 na 1. november 2014 a zároveň sa spresňujú ustanovenia upravujúce zdaňovanie tabakovej suroviny.
Zároveň sa pozmeňujúcim návrhom v zákone o spotrebnej dani z alkoholických nápojov navrhuje posunúť termín účinnosti termín na objednávanie nových kontrolných známok z 1. októbra 2014 na 1. november 2014, pričom na základe požiadavky liehovarníckeho priemyslu, ako aj z dôvodov, aby sa zamedzilo výpadkom na trhu liehovín v predvianočnom období, sa navrhuje, aby sa liehoviny novou kontrolnou známkou označovali od 1. januára 2015.
Môžu sa vám tieto zmeny zdať ako príliš detailné, príliš technokratické. Za nimi je v prvom rade, na prvom mieste vždy a vždy súboj s daňovými únikmi, ale aj postupná korekcia krokov, ktoré sme urobili v nedávnej minulosti, tak mám na mysli napríklad zavedenie čiastkového protokolu z daňovej kontroly, aby sme mohli nadmerné odpočty uvoľňovať z tých kontrol, keď kontrolóri otvoria nejaké obdobie, uzavrú ho, aby mohli nadmerný odpočet vrátiť. To bola požiadavka, ktorá naozaj zaznievala aj tu.
Pevne verím, že ste si všimli aj závery poslednej našej daňovej prognózy, ktorá nadväzuje bezprostredne na makroekonomickú prognózu, a zrejme ste si všimli aj výšku príjmov, ktorú ohlasujeme, že pôjde smerom nahor. Len pre rok 2014 predpokladáme navýšenie príjmov o 290 mil. eur, v prípade z tejto položky 250 mil. eur predstavujú dane v tom najširšom slova zmysle a myslím, že dobrou správou pre krajinu je to, že 80 % z týchto 250 mil. eur na tento rok predstavuje lepšia efektivita výberu, čo po slovensky neznamená nič iné, len to, že štát si lepšie plní svoje povinnosti a s väčšou efektivitou a s lepším výsledkom vyberá dane, ktoré sú dané zákonmi. To znamená, že ľudia, podnikatelia, podnikateľská verejnosť, ale aj, aj občania si plnia svoje, svoje povinnosti. Väčšina týchto opatrení sú potom, samozrejme, nasmerované k tomu, aby sme mohli v tomto trende postupovať ďalej.
Len pre vašu informáciu, to, čo je taký ten merateľný parameter efektívnosti výberu daní, sa volá efektívna daňová sadzba, v danom prípade na daň z pridanej hodnoty. My máme skúsenosti s tou najvyššou mierou efektivity. Niekedy na prelome rokov 2005 až 2006 na úrovni 15,5 %, najnižšia efektivita výberu bola v II. štvrťroku 2012 na úrovni 12,5 %. V '12. roku. Teraz máme, beží nám vlastne II. štvrťrok roku 2014 a dostali sme sa k číslu 14,1 %. Chcelo by to vizualizáciu, ale hýbeme sa medzi, za osem rokov sme sa hýbali medzi 15,5 až 12,5 a za rok a pol naozaj doktrinálneho súboja s daňovými únikmi sme sa dostali na úroveň 14,1 na štvrťročnej báze. A myslím, že sú to veľmi dobré výsledky. Šesť štvrťrokov po sebe dokážeme lepšie a efektívnejšie vyberať dane a to je aj obhajoba toho, tých opatrení, ktoré často spôsobujú, samozrejme, aj kontroverzné pohľady, ktoré spôsobujú aj kritiku. A my si to, samozrejme, uvedomujeme a predpokladám, že aj vo vystúpeniach poslancov Národnej rady zaznejú, zaznie kritika na činnosť finančnej správy, tak ako sa to deje, a ja si uvedomujem aj, aj, aj situáciu v podnikateľskej verejnosti, uvedomujem si objem nadmerných odpočtov, ktoré sčasti, naozaj hlavne v roku '12 to bolo v desiatkach tisícov subjektov, ale to bola, to je proste hrob, nie môj hrob, na niektorý iný hrob treba ísť z tohto pohľadu plakať, ale aj s tým sme sa vedeli vysporiadať.
Opakujem, tá tvrdosť je namieste, ale nástroje, ktoré sme postupne zaviedli, napr. ako kontrolný výkaz, ktorý je tu tiež síce kritizovaný, ale dáva orgánom štátu niečo ako, niečo, predstavte si, ako keby sme prešli z tlmených parkovacích svetiel na diaľkové svetlá. Toto je to, čo umožňuje kontrolný výkaz orgánov finančnej správy, ale aj daňovej kobry a polície, odhaľovať úplne adresne celé skupiny karuselových obchodov a to nám dáva, samozrejme, priestor na to, aby sme, aby sme možno zaradili inú rýchlosť a urobili audit opatrení, ktoré sme zaviedli v posledných dvoch rokoch, niektoré z nich aj kontroverzných, aby sme sa vrátili na cestu znižovania administratívnej náročnosti, aby sme prišli s nápadmi, ako je daňový rating alebo indexovanie, hodnotenie daňovníkov z pohľadu spoľahlivosti, a tým, ktorí si naozaj spĺňajú všetky povinnosti, sú slušní, dochvíľni, aby mohli mať úľavy, aby sa k nim inak začal správať orgán finančnej správy, aby mohol mať potom následne dokonca aj zo zákona väčšie úľavy.
Podľa mojich informácií zaznejú ešte dve, dva pozmeňovacie návrhy v tejto snemovni, oba v spolupráci s ministerstvom financií. Jeden sa venuje, v podstate chceme ukončiť lobing daňových poradcov, pretože podľa legislatívy, asi sa k tomu teraz už nikto neprihlási, kto to spôsobil, ale v podstate umožnili sme zase iba daňovým poradcom, aby zastupovali pred orgánmi finančnej správy daňovníkov, čiže umožňujeme to aj účtovníkom, proste všetkým tým, tým ľuďom, ktorí naozaj vedia, naozaj najviac o fungovaní ekonomiky danej firmy, čiže trošku končíme s týmto lobingom.
A je tu aj pozmeňovací návrh, ktorý je veľmi závažný z pohľadu súboja, ktorý sa v tejto krajine vedie, a ten sa týka sadzby dane z pridanej hodnoty. Áno, dnes v podstate navrhneme vypustiť prechodné ustanovenie, na základe ktorého sa mohla meniť sadzba DPH podľa výsledkov hospodárenia štátu, a ponecháme sadzbu dane z pridanej hodnoty na 20 %, tak ako sme to boli oznámili pri prezentovaní ďalšieho balíka opatrení, ktorý v podobnom objeme finančného dopadu na verejné financie má veľmi adresne doniesť opatrenia, ktoré majú smerovať k životnej úrovni ľudí, ale hlavne k viac, k väčšej schopnosti sa zamestnať.
Upozorňujem, že to kľúčové opatrenie sa bude týkať odpočítateľnej položky na odvody. Dnes už vieme, že to bude na zdravotných odvodoch a bude v objeme asi 170 mil. eur a jeho následkom 800-tisíc ľudí, už 31 % ľudí, ktorí pracujú v rovine alebo vo formáte závislej činnosti, bude mať už od januára 2015 vyššie čisté disponibilné príjmy v rozhraní od... od centov až po 32 eur. Myslím si, že to má zmysel, a o tomto, samozrejme, budeme hovoriť aj celý druhý polrok tohto roku.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

3.7.2014 o 9:48 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:02

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spoločný, ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 969), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1139 zo 14. mája 2014 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu, vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
Po prvé odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 306 zo dňa 17. júna 2014; ústavnoprávny výbor uznesením č. 432 z 20. júna 2014; výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 308 zo dňa 10. júna 2014; výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 261 z 11. júna 2014.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 61, 63 a 64 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť; o bode spoločnej správy č. 62 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 318 z 24. júna 2014. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov.
Ďakujem, pani predsedajúca. Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

3.7.2014 o 10:02 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:05

Maroš Kondrót

Vystúpenie v rozprave 10:16

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, teším sa na toto vystúpenie, lebo podľa mňa je veľmi dôležité. Dovoľte mi ho rozdeliť na dve časti.
Ale skôr ešte, ako poviem zľahka, s čím skončil záverečné slovo pri predchádzajúcom zákone pán minister, že ako dobre vieme, ako onehdá hovoril pán Dzurinda, kde je vôľa, tam je cesta. To je dobre, že je vôľa, ale mám pocit, že tade cesta nevedie, cez ten jednoeurový účet, ale to, ak máte záujem, môžme prípadne o tom niekde rozprávať. Lebo ak ho do teraz využilo 70 ľudí, to neznamená, že je to preto, že nebol promovaný, lebo ak by aj bol taký dobrý, tak stále je to strašné promile, tých 70 ľudí, to znamená, že niekde inde je chyba, a možno v tom, že prečo tí ľudia, ako je to sťažené. Ale to tu v tejto, som rád a hovorím, oceňujem, že identifikujeme vôľu. Uvidíme, či aj v tomto prípade, pán minister.
Ja si rozdelím ten môj príspevok na dve časti. V prvej časti sa budem venovať tomu, čo som predkladal aj ako zákon, čo mám znova pripravené vo forme pozmeňovacieho návrhu, a to je to nešťastné DPH, ktoré vymáhajú exekútori od biedakov aj od podvodníkov s tabletmi, treba povedať, ale poväčšine od biedakov, ktorí sa do tej pasce dostali aj preto, že sme takto ponastavovali zákony. Škoda, že som si nedoniesol to kolečko, minule som to tu mal pri zákone o konkurze a vyrovnaní. To je taký ten škrečok, viete. Ten škrečok si ide zabehať, vojde a vyjde. Lenže my sme dostali tisíce a ja mám obavu, že desaťtisíce ľudí do toho kolečka, oni chudáci nevedia z neho vyjsť. V tom kolečku sú odsúdení na doživotie, lebo sa z toho nevyhrabú. My máme konkurz, zákon o konkurze a reštrukturalizácii nastavený tak, že v zásade môžu u nás bankrotovať iba bohatí, to dávam do pozornosti. Lebo musíte dať 650 euro na to, aby vôbec mohlo začať konanie. Viete, keď niekto nemá na chleba, tak ťažko zoženie 650 euro na to, aby dal nejaký preddavok, a to dokumentuje, krásne to dokumentuje to, že u nás osobne zbankrotovalo 350 ľudí za minulý rok a v Čechách 19-tisíc. Čiže ak je Čechov raz toľko, tak by v Čechách malo, ak je dobrý náš zákon, tak niekde, lebo nie sú ani bohatší, ani chudobnejší, plus-mínus sme rovnako, čo znamená, že niekde inde je chyba. A keby ste mali vôľu, tak prípadne aj to treba riešiť, lebo bojím sa, že tí ľudia v tom kolečku, bude ich tisíce a je našou psou povinnosťou im pomôcť stade vyjsť.
No a čiže to nešťastné ustanovenie, naozaj nešťastné z toho, že ešte sú zaťažení tou dépeháčkou pri fyzických osobách, nepodnikateľoch, to zdôrazňujem. Pán minister mi dal, oceňujem, že sa tomu venoval, mi dal papier, list, papier, papierový list (povedané so smiechom), nie v elektronickej podobe, že sa to nedá. Nuž vieme, vieme, že častokrát sú tie zákony robené tak, že pre niekoho sa dá, pre niekoho sa nedá. No znova, znova mantra, ktorá nepustí, Európska únia, ale však to neni vytesané do pieskovca, to viete, to je, neviem, podľa mňa sú tam ustanovenia, môžme sa k tomu vrátiť. Ja by som hneď neskonštatoval, vzhľadom na to, že som to dostal pol hodinu predtým, tak potrebujem k tomu nejaký právny rozbor a nebral by som to ako Mojžišove kamenné dosky, hej, že teda už je to tým pádom vybavené a už exekútorov nechajme tak a kľudne. Kamzík tatranský nie je tak chránený ako exekútor. Keď im to vyhovuje, sú verejnou osobou, keď im to nevyhovuje, lebo tu sa zase hovorí, že nie sú orgánom verejnej správy, preto musia, a inde, samozrejme, sú a využívajú výhody z toho, no znova je to v tom, že ako, z akého uhla sa na to pozrieme. Na konci musí byť výsledok, oceňujem, že pracujete tým systémom, lebo tu sa pracuje systémom, aby nebol, lebo však môžme o tom rozprávať ešte ďalšie volebné obdobia, čiže nech odbúda, čiže na konci by mal byť výsledok. Podľa mňa je nefér, aby tí biedaci, nepodnikatelia, keď vznikla pohľadávka z neobchodného styku, hej, z boja o prežitie, aby bolo to ešte zaťažené DPH.
Čiže na túto chvíľu vecne, procedurálne poviem, že nedám ten pozmeňovací návrh. Nechám si urobiť právny rozbor tohto listu, celej tej situácie, ja som môj návrh 222 stiahol, čiže ho môžem teoreticky znova predložiť s predpokladaným veľkým úspechom v tomto pléne, nuž ale nedá mi, že som to teda do toho nekúril, kým sa dá, aby na konci bol nejaký ten výsledok. Čiže tento pozmeňovací nedám a tým skončím v tejto veci.
Ešte len na dôvažok poviem, že v celom tom liste, aj prečo teda máme to rozhodnutie, že nemôžme si uplatňovať alebo musí si uplatňovať exekútor DPH, je spor pána jedného exekútora košického, ktorý, mimochodom, je v nejakom, v nejakom, v konektivite s pani inou podnikateľkou, ktorá je už rok niekde tam, kde veľa slnka nie je, takže toto je taká zvláštna skupinka, takže by som už aj (povedané so smiechom), už keď nič iné, tak aj z tohto pohľadu by som spochybnil celé to rozhodnutie, že pokiaľ sa celou touto agendou zaoberali tak dôveryhodní ľudia.
V tej druhej časti, pán minister, a tam si dovolím vám avizovať, že budem vytrvalý v tejto veci. A podľa mňa je to namieste. Verím, že sa pochopíme, aj teda nielen ja, že to je naozaj namieste a koniec koncov mám podpísaný pozmeňovací návrh z viacerých klubov, čo je také tiež dôležité, aby sme to vedeli uchopiť, a to je to, už to možno aj treba tak povedať, že to nešťastné naše vnímanie reality alebo toho, že čo vieme ešte ľudí presvedčiť, že majú to ustáť alebo že ako ešte vieme ich, im nahovoriť, že aj to je v poriadku a koľko ešte z tej biedy vieme vytrieskať. Hej? My sme naozaj krajinou, ktorá má najvyššiu DPH na potraviny v Európe, má, myslím si, jediná je, ktorá nemá zníženú daň na potraviny v Európe. Už len to by mali byť takým signálom, že, že všetci sú blbí v tej Európe, iba my sme tu najgeniálnejší (povedané so smiechom), že my to proste, ja by som nemal tú ambíciu, ktorú tu častokrát u niekoho je vidieť, že má pocit, že sme. Nie sme, zďaleka nie sme. To znamená, ak celá historicky tam Európa má krásnu históriu za sebou, a keď sa dopracovali k tomu, že existujú dve sadzby ako u nás, ale že v tej zníženej sadzbe sú potraviny, to nie je preto, že tam sú nejakí populisti, to nie je preto, že tam sú nejakí komunisti, to nie je, to v Anglicku je, myslím, 5, viete, že to je, to má, to nie je tým spôsobené. To je tým spôsobené, že to má v sebe nejakú vnútornú logiku, hej, že to má v sebe nejakú vnútornú logiku, to neni, naozaj to neskladajme do tejto polohy.
To, že sme sa my tu takto nastavili, že z tejto biedy vytrieskate, to je jedno, cez čo, ale vytrieskate a presne ten systém tu nastupuje. A ono ten trend je dlhodobý, lebo vždycky je lepšie vybrať od milióna ľudí euro ako od jedného milión, vždycky to tak menej bolí a pokračujeme v tom. A ľudia ako keby sa, ako keby prijali tú hru, že, že má to tak byť. A ešte dokonca tu bude niekto apelovať, že to majú tolerovať, že to je v poriadku a že to tak má byť. Viete, ono možno naši ľudia dlho držali to, že majú na potraviny 20 % DPH, a teda že ak by nebola alebo ak by bola iná, tak je s tým spojený nejaký výpadok, ale teraz zisťujeme po, áno, po veľmi účinnej práci pána ministra, že v zásade ten výpadok sa dobehol tým, že sa začali veci robiť tak, jak by sa mali robiť. To znamená, že naši ľudia to, že platili draho potraviny, v zásade kŕmili nejakého Varehu. Viete, že proste niekde je to, to sú tie isté peniaze stále, len ináč to tam nejako sa domotáva. Hej, čiže od našich ľudí ste vyžadovali, aby akceptovali 20 % DPH, ktorá v zásade tým, tou nedôslednosťou, ktorá tu bola, spôsobila, že niekto v tom našiel zdroj, zdroje svojich príjmov.
Takže, vážení, dovoľte mi predložiť pozmeňovací návrh, ktorý hovorí, že na vybrané čerstvé potraviny by bola znížená DPH. To zdôrazňujem, na vybrané čerstvé potraviny bude znížená DPH. Ja ešte k tej genéze. Dovoľte uviesť, nerobíme nejaké veci, ktoré by sme nemohli robiť alebo nemôžme, alebo že sú precedensom. Ja poviem historicky, jak sa vyvíjala dépeháčka aj a tie nastavenia. V dvetisíc..., 1. 1. v 2007. prvá Ficova vláda dala zníženú sadzbu DPH na lieky. O rok neskôr dala prvá Ficova... (Ruch v sále.) Už ma to ruší... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, pán poslanec Přidal.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Prvá Ficova vláda teda 1. 7. znížila DPH na lieky, o rok neskôr znížila DPH na knihy, dokonca prijala pána... pozmeňovací návrh pre spoločnosť nenormálne dôležitý, že aj notové osnovy majú byť so zníženou, to bolo prijaté formou pozmeňovacieho. Takto sme znižovali sadzby, čiže v súčasnosti máme 10 % DPH na knihy a lieky, ale dovoľte mi uviesť, efekt zníženej DPH má zmysel vtedy, keď je to v trhovom prostredí. A lieky sú absolútne netrhové prostredie a, žiaľ, musím povedať, už aj knihy. Tým, že došlo k ovládnutiu jedného reťazca kníhkupectiev, tak v zásade aj kníhkupectvo je už v zásade, sa dá povedať, že netrhové prostredie, ale lieky sú absolútne netrhové prostredie. Lieky sú absolútne netrhové prostredie, čiže ak niekto vyslal signál, že ak sme teda znížili a pomohli, v zásade ste nepomohli len tým ľuďom, ktorí to tak či tak predávajú, ste im umožnili, že menej odvedú, lebo odvedú nie 20 % alebo v tom čase 19, ale odvedú 10 %. Čiže ja by som, politicky to možno sa to dobre predávalo, dobre to chutilo, ale aplikačne to malo význam iba pre tých, ktorí to zabezpečili. Čiže tým, čo dotlačili sem lieky, lebo to politicky znie dobre, len viete, lieky hradí štát, cenu stanovuje štát a voľnopredajných liekov, no ja neviem, koľko ich je. Paralen alebo koľko? A jak sa tam objavil ten trhový efekt, to generovanie, generovanie toho, že, že sa to znížilo, minimálne. Čiže to je, to bolo podľa mňa, nechcem povedať, že nulitné, ale to malo aj politické efekty a možno minimálne, minimálne dopadové.
Tam sme nabúravali alebo je stále nabúrané to, že nemáme jednotnú DPH. Čiže ani teraz, treba povedať, že nemáme jednotnú DPH, poznáme dve sadzby. Poznáme 20 a poznáme 10, hej, a pri týchto položkách, ktoré, ja si dovolím tvrdiť, že sú nie celkom oprávnené, ale že to tam je úplne v poriadku. Potom bolo treba urobiť politický návrh a to prešlo poslaneckou, návrhom, ešte Mečiarovi tesne pred voľbami, myslím, že tak to bolo, že predaj z dvora. Predaj z dvora, sa znižovala sadzba, tam už bola dokonca tretia, že 6 % DPH, prešiel asi kvôli politike, ale on bol v zásade zlý. Ten návrh bol zlý, lebo naozaj a skutočne zmotal ten systém tak, že sa tomu, tomu už nikto nerozumel. Boli tam položky, ktoré v zásade boli z určitého pohľadu až smiešne, že králičie mäso a neviem čo. Hej, že to bola politická záležitosť.
Nástupom ďalšej vlády, teda vlády pani Radičovej pán Mikloš zrušil, zrušil predaj z dvora a zníženú sadzbu DPH. Avšak, a prečo to hovorím, ja tu nechcem obťažovať ľudí históriou, hovorím to preto, že ak by bola nejaká obrana typu, že nabúravame, nasledujú po zrušení tejto 6 % dane z predaja z dvora, nasledujú poslanecké návrhy tria: premiér, teda v tom čase nebol premiér, ale poslancov Fico, Kažimír, Počiatek, kde predložili prvý poslanecký návrh, že vracajú späť predaj z dvora, 6 % DPH, a chceli zároveň znížiť z 20 na 19. To predložili ako poslanecký návrh, niekedy február 2011 a o dva mesiace predložili ďalší, kde už teda vynechali predaj z dvora a dali iba 19, a to im Sulík zrušil, lebo že to majú opakovane.
Hovorím, teda tu som sa k tomu dopracoval. Chcem povedať, že búrajme mýty nejakých kamenných dosiek, búrajme mýty, že to tak nie je. Čiže pánu ministrovi, jeden kolík mu z ruky vyrazím, čiže keby chcel povedať, že potraviny a neviem čo, tak sám bol predkladateľom pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol zle uchopený, lebo uchopiť predaj potravín cez predaj potravín z dvora, tam bola tá, tá dovysvetlivka, že čo sú potraviny z dvora, z aplikačnej praxe bolo nulitné a veľmi zlé. To, s tým sa ja stotožňujem. Napriek tomu to predkladali. Ja si dovolím predložiť dobrý návrh, dobrý návrh, ktorý zníži DPH na základné čerstvé potraviny.
Prosím vás, aby sme vedeli, že jak to funguje, to je, toto je colný sadzobník, colný sadzobník, ja mám ináč svoj klub – neviem, či už nazvem fanklub – ľudí, ktorí to prípadne pozerajú v tom televízore, ja to pre nich hovorím, tuná to fakt nemá význam. Strašne rušia, to je dosť neúcty, ale nevadí. Čiže, vážení, aby sme sa rozumeli, keď to budem aj čítať, že o čom hovorím, to je tak hrubá kniha, ale toto je v zásade len jedna časť a z toho vy ste, musíte sa riadiť týmto jednotným colným sadzobníkom, čiže stade vyberáte tie jednotlivé kategórie, to je nie, že napíšete do zákona jablká zelené. Hej, vy musíte tomu dať nejaký kód, čiže to chcem procedurálne, aby sme vedeli, že jak to bolo treba robiť. Čiže z toho sme cizelovali, ktoré sú základné čerstvé potraviny, a výber bol základné čerstvé potraviny v nespracovanom stave, ale sú tam dve, ktoré sú teda čiastočne spracované, a to je chlieb a maslo, ale všetky ostatné sú základné potraviny v nespracovanom stave, a to chcem, pán minister, povedať, neviem, koľko ste ma počuli, koľko nie, že ja vám dokonca to pokúsim, to povedať, že vám to ani tak neublíži z pohľadu príjmov štátneho rozpočtu. (Reakcia ministra.) Skúsim, dobre.
Hovoríme o základných potravinách v čerstvom stave. Teraz, že aké sú efekty, teda okrem toho primárneho efektu, lebo potraviny ešte predsa len ako-tak v trhovom prostredí sú. Ešte ako-tak, i keď ste rozdelili trh medzi silných hráčov, a tí sa tlčú medzi sebou, ale za chvíľku sa dohodnú, čiže už aj tam to prestane byť trhové, ale ešte ako-tak to trhové je. Čiže je predpoklad, že znížením sadzby, nie kozmeticky, 1 %, s čím sa stotožňujem, ale s takouto mierou, dôjde, teda je vysoký predpoklad až istota, že dôjde k zníženiu cien potravín. Čiže to je prvý efekt, samozrejme, mimoriadne dôležitý u základných čerstvých potravín.
Ak hovoríme o základných čerstvých potravinách, tým, že dôjde k zníženiu ich cien, by sme mohli sledovať aj sekundárne až terciárne efekty z toho v zdraví obyvateľstva prípadne. Viete, lebo je rozdiel, či si dáte trikrát pretočenú salámu, hej, alebo či si dáte, alebo si dáte niečo čerstvé, takže aj zdravotný efekt tam máme. Nehovoriac už o tom, že my môžme, máme efekty z pohľadu, keď to je, zase je to čerstvá potravina, je tam vymenované a poväčšine tie čerstvé potraviny ťažko doveziete, i keď doveziete vzhľadom skrz ten colný sadzobník, z mimoriadne ďaleka, ale môže to mať efekty pre našu poľnohospodársku prvovýrobu, pán minister. To je tiež veľmi dôležité, to je jeden z tých, by som povedal, sekundárno-terciárnych efektov.
A teraz vám pokúsim sa povedať, že prečo by to nemuselo mať až taký dopad na štátny rozpočet, ktorého ste vy strážcom. Pokúsim sa to povedať takýmto spôsobom, lebo stále hovoríme o čerstvých, nespracovaných potravinách, a poviem vám to na prípade, že nie konečného zákazníka, lebo konečný zákazník je konečný zákazník, konečný spotrebiteľ. To znamená, to zje, hej. Ale je spracovateľ a spracovateľ môže byť, aby sa nám to ľahko uchopilo, môže byť aj nejaký výrobca, že niečo robí z tých potravín, teraz aj gastronómia, hej. A teraz existujúci stav hovorí, keď - ja to počítam stále v korunách, stále mi to príde jednoduchšie -, keď existujúci spracovateľ potravín, to znamená nejaký výrobca alebo v gastronómii a nakúpi tovar, potraviny za základné nespracované potraviny, za sto korún, tak má daň na vstupe 20 korún. Teraz trebárs v tej gastronómii, tam sú marže relatívne slušné, čiže to, čo nakúpi, spracuje, teda uvarí a neviem čo a predá to za 200 korún, ERP-čky mu vyjde 200 korún. Z 200 korún je daň 40 korún. Započíta si s daňou naftu, to znamená, to, čo vstupuje, čiže štátu odvedie 20 korún. To je existujúci stav. A teraz si predstavme, že by sme prijali podľa mňa mimoriadne dôležité efekty, som povedal, a teraz hovorím, že prečo to neublíži až tak nášmu rozpočtu.
Teraz modelujme to, že to prijmete. Čiže ak niečo stojí teraz 100 korún, je to ako-tak trhové prostredie, to znamená, tá cena by sa mala znížiť, pripusťme, teda budeme v ideálnom stave, na 90 korún. Čiže ten spracovateľ to, čo nakúpil za 100, teraz nakúpi za 90, z toho má daň na vstupe 9 korún, lebo už je 10 % DPH, čiže má 9 korún. Ale on zostane v tom module, čo bol, to znamená, po spracovaní to znova predá za 200 korún. Má daň na výstupe, má 40, odráta si daň na vstupe, na výstupe, zostane 31 korún povinnosť voči štátu. Výrazný rozdiel. Keď doteraz mal povinnosť voči štátu 20 korún, po prijatí tohto, spracovateľ bude mať povinnosť voči štátu 31 korún. To znamená, tam je tretinový nárast. A presne tak to je. My umožníme ľuďom, žeby si kúpili čerstvé potraviny, zdravé, môžme tam dať aj ten dôvetok plus-mínus, lacnejšie, ale spôsobí to aj to, že spracovatelia odvedú tomuto štátu viac, pokiaľ to budete dobre prizerať. Čiže sa to jedno s druhým zaráta, čiže niekomu pomôžeme, druhému neublížime, lebo v zásade sa mu až tak veľa toho nemení okrem mierne vyššej daňovej povinnosti, ale tak nech sa páči. Je postavená otázka priorít, že voči komu alebo v čí prospech, alebo komu chcete pomáhať.
Neviem, či som to dostatočne jednoducho vysvetlil, je to moja laická úvaha. Ja som sa nikdy nepasoval ani za právnika, ani za národohospodára, ja som poľnohospodár, nedoštudovaný ešte, ale takto laicky, laicky tu k tomu pristupujem a podľa mňa to má v sebe tú brutálnu logiku, ktorú my potrebujeme tuná v tomto parlamente mať.
Keď chceme na konci vidieť toho človeka, ktorý ide do potravín, a teraz si dovolím, viete, vždycky je dobré vizualizovať ten zážitok, a to pomáha, to už aj Komenský povedal. Ja ten súbor tých základných potravín, o ktorom tento pozmeňovací návrh hovorí, v zásade tuná mám. (Rečník vykladá potraviny na rečnícky pult. Reakcie z pléna.) Hej, čiže ja to takto povykladám. Nehnevajte sa, ja viem, že to teda nie celkom sa hodí, ale nevadí, však tu už aj iné veci boli a ja naozaj chcem, chcem, aby sme sa my pristúpili na to, že naši ľudia (reakcie z pléna), že naši ľudia nie sú tí najhorší v Európe, že musia mať najdrahšiu DPH v Európe. Podľa mňa oni sú, naši ľudia sú ťažko skúšaní. Oni sú dobrí, naši ľudia sú dobrí, ja ich mám rád. Naozaj. Viete, koľko je tu v krajine dobrých ľudí? Strašne milých, takých ešte dobroprajných, takých, neni v nich taká, pardon, taká zloba. Viete, tu je častokrát, až nechápete, že koľko zloby sa v niekom nájde. Ale naši ľudia sú dobrí, fakt. A prečo musia platiť najdrahšiu DPH v Európe, nechápem, za potraviny? Čím si to zaslúžili, čo komu urobili, komu ublížili? Viete, že čo také, za koho hriechy platia? Viete? Neviem, chudáci, podľa mňa stojí za to nad nimi rozmýšľať. To je prípadne, keby mal niekto s tým problém, tak sa mu za to ospravedlňujem, ale keď som sa podujal tak, to tu povykladám. (Rečník pokračuje vo vykladaní potravín na rečnícky pult. Reakcie z pléna.) A teraz pozerám, ten asistent mi kúpil kuratá dva, ale to už jedno stačilo, ale... (Reakcie z pléna.) Vajcia dám tu, aby potom tu inšpirovalo niekoho. (Reakcie z pléna.) Vajcia som dal tu, aby to prípadne niekoho inšpirovalo, že keď bude predkladať nejaké návrhy, že budú mať tie návrhy... No. (Povedané so smiechom.)
Prosím vás pekne, čiže toto je ono. Dobre, vážení poslanci? Prosím? (Reakcia z pléna.) Nie, nie, pivo tam nie je. Vážení poslanci, ľudia, ktorí to prípadne pozeráte, toto je ono! Toto je, čo je v návrhu. Čo je zlé na tom? Naozaj sme jediná krajina v Európe? Myslím, že Dánsko, alebo nie, dokonca Dánsko má, Maďarsko má dvojitú a má druhú najvyššiu DPH na potraviny. Ale oni majú najvyššiu DPH celkovo a na potraviny majú druhú, ale stále nižšiu ako my. Dobre? Čiže ja niekde ten prepočet mám, ale však to nie je také podstatné. V zásade aj keby boli jedna-dve krajiny, stále je jadro Európy, skutočná Európa, tie skutočné, proste veľké krajiny majú zníženú daň na DPH, na tom sa, verím, že zhodneme. Hej? O nič sú neni horší, o nich nie sú lepší tí ľudia ako naši. Neviem, prečo to tým našim robíme.
Dovoľte, prečítam ten pozmeňovací návrh. Skôr ako ho prečítam, nerád by som niečo zabudol, ešte teda skôr ako ho prečítam, dovoľte mi, zakryjem prípadne, keby to bolo vidno, aby niekto nepovedal, že tu robím reklamu. Tu je účet za ten nákup, hej. (Rečník zobral do rúk pokladničný blok.) A to treba tiež povedať – a tu ma inšpiroval človek, ktorý sedí v kancelárii u pána podpredsedu Národnej rady, ktorý presne to povedal, a to teda sa hlásim, teda prihlasujem autorstvo jemu –, že ľudia si neuvedomujú, že tento nákup, ktorý som vyložil, tak z tohto nákupu, ten nákup je v hodnote 28 euro, ale z tohto nákupu 5 euro poslali tomu štátu, 5 euro poslali tomuto štátu. A naozaj, ľudia, vy z každého nákupu posielate tomuto štátu a tento štát to míňa aj na nás, aj na mňa. Z každého nákupu, ktorý si odnesiete z hypermarketu, si uvedomte, že dáte nejakú milióntinku centu na Hlinu, na Kaníka (reakcia z pléna), na Bugára (povedané so smiechom), proste áno, ľudia, vizualizujte si to, zhmotnite to. Naozaj vy prispievate nákupom v hypermarkete aj na nás, a teda, samozrejme, prispievate aj na školy, neviem čo všetko. A máte právo, vy máte plné právo vedieť, čo vám z tých peňazí platia, špeciálne keď, keď na to prispievate.
Čiže tam chcem apelovať, že zvýšte prah citlivosti na to, že čo sa z tých peňazí platí a kto sa z tých peňazí platí. To znamená, že kto sa z tých vašich peňazí tuná sedí a presedí, kto, kto z týchto peňazí je schopný minúť na projekty typu Počiatkove cédečko, ktoré vám pošle esemesku, že na STK-čku, za miliardu. Buďte citliví, vážení, to nie je pravdou, to poviem v ďalšom návrhu zákona, nie je pravdou, že to platí Európska únia, to neplatí Európska únia, to platíte vy. To platíte vy z tých jabĺk, z toho chleba, z toho, z tohto nákupu to platíte vy. Tak máte právo a buďte, prosím vás, už k tomu citliví. Nehrajte tú hru, nepristupujte na tú hru, že s tým nič nemáte. Máte! Z tohto nákupu odišlo štátu 5 euro podľa existujúcich platných zákonov. Predložením tohto návrhu a jeho prípadným prijatím by ste z tohto nákupu tomuto štátu odviedli 2,5 eura. A vám garantujem, že nič by sa nestalo. Nikto by tu neplakal, nič by, rozpočet by sa nezrútil, lebo som sa to aj pokúsil vysvetliť na tom spracovateľskom. A keď pán minister bude pokračovať v tom trende, že naháňať tých, čo majú platiť, tak sme v zásade bilančne dobre. Nebojte sa. Máte právo na to, aby ste neplatili za potraviny najviac v Európe, vy máte na to plné právo. Tak keď vám ho niekto upiera, máte právo sa tomu brániť.
Prečítam ho, len aby ľudia neboli prekvapení, že čítam niečo, čo v zásade nesedí. Ja to musím čítať podľa toho colného sadzobníka. Niektoré veci by som si aj ja vedel predstaviť ináč, že by sa mali nazvať. Ale nemôžem ich nazvať ináč, lebo tak to definuje colný sadzobník.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona (tlač 969), predložený na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za 16. bod vkladá nový 17. bod, ktorý znie:
17. V prílohe č. 7 sa pred číselný kód Spoločného colného sadzobníka "ex2844 40 - Rádioaktívne prvky a izotopy a zlúčeniny, iné ako podpoložiek 2844 10, 2844 20 alebo 2844 30; zliatiny, disperzie (vrátane cementov), keramické výrobky a zmesi obsahujúce tieto prvky, izotopy alebo zlúčeniny, rádioaktívne zvyšky - len pre zdravotníctvo" vkladajú číselné kódy Spoločného colného sadzobníka 0201 - a teraz ideme - "0201 - Mäso z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené", "0202 - Mäso z hovädzích zvierat, mrazené", "0203 - Mäso zo svíň čerstvé, chladené alebo mrazené", "0204 - Mäso z oviec alebo kôz, čerstvé, chladené alebo mrazené", "0206 – Jedlé droby z hovädzích zvierat, svíň, oviec, kôz, koní, somárov, múl alebo mulíc, čerstvé, chladené alebo mrazené", "0207 - Mäso alebo jedlé droby z hydiny, položky 01005 (pozn. red.: správne má byť 0105), čerstvé, chladené alebo mrazené", "041 - Mlieko a smotana, nezahustené ani neobsahujúce pridaný cukor ani ostatné sladidlá", "0405 10 - Maslo", "0407 21 00 - Ostatné čerstvé vajcia: Z hydiny druhu Gallus domesticus", "0701 - Zemiaky, čerstvé alebo chladené", "0702 00 00 - Rajčiaky, čerstvé alebo chladené", "0703 - Cibuľa, šalotka, cesnak, pór a ostatná cibuľová zelenina, čerstvá alebo chladená", "0704 - Kapusta, karfiol, kaleráb, kel a podobná jedlá zelenina rodu Brassica, čerstvé alebo chladené", "0705 - Hlávkový šalát (Lactuca sativa) a čakanka (Chichorium spp.), čerstvé alebo chladené", "0706 - Mrkva, repa, cvikla, kozia brada, zeler buľvový, reďkev a podobné jedlé korene, čerstvé alebo chladené", "0707 00 – Uhorky šalátové a uhorky nakladačky, čerstvé alebo chladené", "0708 - Strukoviny, lúpané alebo nelúpané, čerstvé alebo chladené", "0709 - Ostatná zelenina, čerstvá alebo chladená", "0807 11 00 - Vodové melóny", "0808 - Jablká, hrušky, duly, čerstvé", "0808 30 - Hrušky", "0809 - Marhule, čerešne, višne, broskyne, slivky, trnky, čerstvé", "0810 10 00 - Jahody", "0810 20 - Maliny, moruše, černice a ostružinové maliny", "0810 30 - Čierne, biele alebo červené ríbezle a egreše", "0810 40 - Brusnice, čučoriedky a ostatné plody Vaccinium", "1905 10 00 - Chrumkavý chlieb", "2201 - Vody, vrátane prírodných alebo umelých minerálnych vôd a sýtených vôd, neobsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá ani ochucujúce látky; ľad a sneh".
Vážení, toto je, v tom je k tomu odôvodnenie, ale to som už čiastočne povedal, ešte dopoviem. Toto sú tie potraviny. Ja viem, že pri niektorých ste sa možno pozastavili, ale to je naozaj z colného sadzobníka, to sa nedalo ináč napísať, iba tak, ako je v colnom sadzobníku. My sme dokonca pri výbere tých potravín boli opatrní, lebo pri niektorých je to ťažké, aby to v aplikačnej praxi nespôsobilo problémy, špeciálne tam je problém napríklad s rybami, lebo rybie filé, keby ste vyňali, že kaprovité a pstruhovité, tak nemáte colná položka filé, rybie filé kaprovité, pstruhovité, máte aj zložené aj s filami z tuniakov a morských rýb, čo sa nám zdá nenáležité pre túto chvíľu. Čiže pre túto chvíľu to tam nie je. Naozaj, že je to vyextrahované takým spôsobom, že hovoríme o čerstvých domácich potravinách v nespracovanom stave okrem masla a chleba, ktoré sú z našej proveniencie. To znamená, to sú naše domáce v zásade potraviny alebo blízkeho okolia.
Ale hlavne čo chcem povedať, že ľudia našej krajiny majú na to právo. Pán minister, ľudia našej krajiny majú právo na to, aby nemuseli platiť najdrahšie potraviny v Európe. Ja nebudem z tých tuná našich, ktorí sa teraz, budú po vás štekať v tom, že mala by ísť z 20 na 19. Podľa mňa je to neúčinné, presne to. Stotožňujem sa, plne stotožňujem, že by to nemalo ten efekt, nemalo. Ale vyňatie časti týchto potravín a prekategorizovanie do druhej, zníženej sadzby bude mať efekt na konečnú cenu, bude, lebo ešte potraviny, opakujem a tým končím, ešte ako-tak trhové prostredie je, ešte ako-tak trhové prostredie je, čo neplatí pre lieky a už neplatí, žiaľ, ani pre knihy, lebo tam to je už silne zmonopolizované. Nechám to na vás, vážení poslanci, takých apelov však tu už zaznelo, možno ešte zaznie. Podľa mňa ľudia naši sú dobrí, naozaj sú, sú tam takí, akí sú, ale sú, poväčšine sú to dobrí, ťažko skúšaní ľudia, ktorí naozaj bojujú o to, aby žili slušný život, a ničím si nezaslúžili ten hriech, že musia platiť najvyššiu daň za potraviny, ničím. Ničím si nezaslúžili to, že platia najdrahšie energetiku, že energetická chudoba u nás je najvyššia. Ani to si ničím nezaslúžili. To možno budeme rozprávať v inom.
Teraz máme šancu a čas zmeniť toto, aby za tieto potraviny, čo sú okolo mňa, prípadne sa ospravedlňujem, ktorý má s tým nejaký problém, aby tí ľudia si mohli kúpiť o niečo lacnejšie. To bolo zmyslom môjho vystúpenia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

3.7.2014 o 10:16 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:51

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, keď ste prišli za mnou, aby som tento váš návrh na zníženie DPH na tieto potraviny na 10 % podporil, tak som urobil tomu tak len preto, lebo prvá Ficova vláda rozvrátila verejné financie, kde sme mali deficit nad 8 %. Vtedy sme museli pristúpiť k tomu, že zvýšime DPH z 19 na 20 s podmienkou, že akonáhle verejný deficit klesne pod 3 %, tak sa DPH vráti z 20 na 19 %, čo by pocítili, pocítil každý občan tejto krajiny.
Táto vláda, tak ako minister pred vami vystúpil a povedal, že v pozmeňujúcich návrhoch príde návrh, kde sa nezníži DPH z 20 na 19, to znamená, že ministerstvo financií bude mať 220 mil. k dobru. Tak nech sa ukáže, že je sociálna, a pomôže občanom, tým, ktorí si to najviac zaslúžia, v podobne nižšej DPH na čerstvé potraviny.
A pán kolega Hlina, možnože je treba pána ministra vyzvať aj k tomu, aby nielen naháňal daňových dlžníkov a vyberal peniaze od tých, ktorí tie dane musia platiť, ale aby pán minister a celá vláda dozerali na to, aby finančným skupinám nerozdávali peniaze v podobne investičných stimulov od brucha do brucha len tak, ako sa im zachce, a rovnako aby neuzatvárali kontrakty s dodávateľmi na najvyššie cenové ponuky, keď sú oveľa reálnejšie nižšie cenovú ponuky.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.7.2014 o 10:51 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:53

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
No musím povedať, že úplne z hľadiska vládnej strany SMER klasickým postupom sa tu natrvalo ide zvýšiť daň na 20 %. A klasickým v tom smere, že takáto závažná zmena sa ide udiať poslaneckým návrhom, ktorý dnes pristál na našich laviciach. To je aká kultúra, aká, aké váženie si verejnosti odbornej aj laickej? Aká možnosť diskutovať o plusoch-mínusoch tohto opatrenia? Jedno vystúpenie premiéra v Sobotných dialógoch, kde oznámi, že neznížite v zmysle zákona na 19 %, keď vám to zákon prikazuje, a teraz takto, takúto závažnú zmenu poslaneckým návrhom?! To je hanba, to je hanba! Jednoducho to je opovrhovanie verejnosťou a voličmi, ktorých ste roky namotávali na to, ako ste proti tomu, aby sa zvyšovala DPH, ako ste proti tomu, že to dopadne na chudobných, na nízkopríjmových, ako ste si na tom postavili celú svoju politickú agendu v tejto oblasti a dneska vy betónujete tento stav na 20 %. Pričom ja si, určite by sa dalo diskutovať o tom, že, hm, situácia je zlá, odhliadnuc od toho, že ju sami spôsobujete v mnohých oblastiach a že sa posunie účinnosť tohto opatrenia o rok, o dva, že sa to nechá šanca budúcej vláde, aby využila túto opciu alebo nie. Ale nie, vy to likvidujete túto dočasnosť, ktorá tu bola zavedená a zavádzate trvalo zvýšenú daň na 20 %. Je to hanba. Nič iné nemôžem povedať. (Ruch v sále.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.7.2014 o 10:53 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10:55

Gabriel Csicsai
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Takže som rád, že sa otvorila táto téma, len škoda, že sa to nekonzultovalo trošku predtým. Neni mi úplne jasné, že či sa jedná o podporu len čiste obyvateľstva, ale aj sčasti, alebo aj poľnohospodárov. Zníženie DPH na potraviny má opodstatnenie hlavne v hraničných oblastiach, kde najmä Poľsko, Maďarsko, Česko, myslím si, že 20 % obyvateľstva chodí tam nakupovať presne kvôli tomu, lebo tie potraviny tam sú oveľa lacnejšie. Zároveň nemôže to byť ako jediná, jediný nástroj, ako zvýšiť kúpyschopnosť obyvateľstva. Tomu by mali nasledovať niektoré opatrenia, aby zvýšila sa efektivita produkcie, a nielen ako samotného DPH. Ale v každom prípade, dobre, že sa otvorila táto téma. Podľa mňa treba sa tomu venovať oveľa hlbšie, lebo je to oveľa vážnejšia téma, ako sa zdá na prvý pohľad.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

3.7.2014 o 10:55 hod.

MVDr. PhD.

Gabriel Csicsai

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:56

Štefan Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že podporí to aj náš domáci trh a poľnohospodárov, prvovýrobcov tým, že by sa znížilo DPH na čerstvé potraviny. Ja si viem predstaviť, že by to DPH bolo znížené na úplne všetky potraviny, nielen na čerstvé potraviny, ktoré kolega tu vyložil. Samozrejme, k našej kultúre alebo možno aj k takej dennej spotrebe patrí aj dobrá kniha, možno hudobný zošit, a keď tam vieme znížiť to DPH na úroveň 10 %, myslím si, že nemusel by byť problém s tými čerstvými potravinami.
Zamyslel som sa pri tých čerstvých potravinách práve nad tými prvovýrobcami a poľnohospodármi, ktorí dorábajú tento chlieb na našich poliach, a práve aj súvisí to aj so zákonom, ktorý máme tuná v Národnej rade, o vode, kde zavádza sa v podstate poplatky za zavlažovanie, čo doposiaľ tuná nebolo. Myslím si, že bude to mať tiež negatívny dopad aj pre tých prvovýrobcov, ktorí veľmi ťažko dorábajú chlieb. Myslím si, že tam by to nemalo byť, že platiť poplatky za čerpanie vody, ale, naopak, ešte podporovať týchto poľnohospodárov a produktivitu poľnohospodárskych výrobkov u nás na Slovensku. Máme s tým obrovský problém a veľký deficit, veď 40 % dorábanie našich poľnohospodárskych produktov je veľmi nízke. Tam je 100-percentná rezerva.
Ja sa prihováram za tento návrh zákona, ktorý tuná je. Humorne som sa ťa, pán kolega, opýtal, či si urobil nákup v hypermarkete, tak predsa som to len tak trafil. Škoda, že si to nekúpil u našich prvovýrobcov.
Ďalšia vec a ďalší rozmer, ktorý si tu demonštroval, tuná na tomto pulte, som si tak uvedomil, že väčšina týchto potravín, ktoré si vyložil na tento pult, bola, by som povedal, v takých nezdravých obaloch, v umelých igelitových sáčkoch, polystyrén. Aj toto má negatívny vplyv na naše zdravie. Táto Národná rada... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Ruch v sále.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.7.2014 o 10:56 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video