36. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že o tomto zákone sme hovorili naozaj veľmi veľa. Takže predsa ale dovoľte v krátkosti.
To, že slovenskej justícii pomôže dôsledná verejná kontrola a tlak verejnej mienky, si myslím a hovorím už dávno aj ako ministerka a aj teraz ako opozičná poslankyňa, preto musím povedať, že vítam rozhodnutie prezidenta Kisku vrátiť zákon práve z dôvodu, že opäť sa zavádza tajné hlasovanie za zatvorenými dverami Súdnej rady o všetkých personálnych otázkach.
Chcem sa vyjadriť k dvom témam, o ktorých sa v súvislosti s hlasovaním v Súdnej rade hovorí. A tá jedna téma je, čo je demokratické a čo nie je demokratické, a druhá téma je, ako vlastne kontrolovať súdnictvo.
Kolegovia zo strany SMER pri zavádzaní tajného hlasovania pri voľbách alebo pri hlasovaní o personálnych otázkach v Súdnej rade argumentovali princípmi demokracie a tu musím jednoznačne povedať, že s princípmi demokracie to nemá nič spoločné, pretože nehovoríme o všeobecných priamych voľbách občanmi, ale hovoríme o hlasovaní nominantov, v tomto prípade sudcov, parlamentu, vlády a prezidenta v Súdnej rade. Ale platilo by to všeobecne na všetky podobné inštitúcie, kde podľa mojej mienky všetci, ktorí nominujú, rovnako ako verejnosť má právo vidieť a vedieť, akým spôsobom sa títo ich zástupcovia v pozíciách, do ktorých boli nominovaní, správali. To je princíp verejnej kontroly, ktorý nie je nejako v rozpore s princípom demokracie, a domnievam sa, že túto tému v takomto, takýmto spôsobom by sme ani nemali otvárať, pretože, pretože je to falošná a demagogická argumentácia.
Dovoľte mi ale aj pár slov k princípu, alebo k uplatňovaniu princípu verejnej kontroly v justícii. Počas predchádzajúcej vlády zaviedli sme mnoho prvkov verejnej kontroly do procesov justície. Od verejných výberových konaní na sudcov počnúc cez zverejňovanie rozhodnutí, ale aj informácií o práci sudcov a súdov na internete až po, áno, verejné rokovania a verejné hlasovania v Súdnej rade.
Ja sa musím vrátiť k tomu príkladu práve voľby predsedu Najvyššieho súdu. Ak si pamätáme spred 5 rokov, napriek protestom, napriek podobnej atmosfére ako teraz, to znamená, napriek veľkej nespokojnosti so stavom justície a s reprezentáciou justície Súdna rada volila za zatvorenými dverami a verejnosť sa dozvedela len čísla zo zápisnice bez toho, aby vedela, kto ako hlasoval. A v konečnom dôsledku za tento stav nikto neskladal účty. A vieme, že ten stav bol zlý. A nikto neskladal účty ani voči verejnosti, ale ani do vnútra justičného stavu. Na rozdiel od tejto situácie, tento rok v Sobranciach videli sme, verejná voľba, každý jeden zástupca, či už sudcov, prezidenta, vlády alebo parlamentu, musel jasne deklarovať svoj postoj.
Ak má justícia vysokú mieru nedôvery, ak sa pohybujeme v rámci nejakých mantinelov demokracie, ktoré majú garantovať nezávislosť justície, ako predpoklad nestranného rozhodovania, nie ako fetiš, tak vieme, že zákonodarná moc má svoje právomoci aj vo vzťahoch k justícii, ale tie sú limitované.
To isté platí pre výkonnú moc. A tam, kde nemôže ísť kontrola zo strany týchto zložiek, tak, prirodzene, nemôže systém ostať bez kontroly, a preto je namieste verejná kontrola.
Preto, preto podporujem to, že prezident Kiska vrátil návrh zákona práve z tohto dôvodu, že novela zákona opäť zavádzať neverejné hlasovanie za zatvorenými dverami Súdnej rady.
Vystupujem za klub strany MOST - HÍD, strana MOST - HÍD podporí alebo poslanci strany MOST - HÍD podporia pripomienky prezidenta. Za zákon ako celok nemôžeme hlasovať vzhľadom na iné zlé veci, ktoré sa v tomto zákone nachádzajú. Napríklad spôsob previerok alebo zásahy do náhodného prideľovania súdnych prípadov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie. Chcem sa pripojiť k tomu, že aj k vášmu názoru, aby zostala voľba predsedu Najvyššieho súdu, ale aj ďalšie voľby v Súdnej rade, aby zostali verejné. Klub KDH je za to, aby sa v Súdnej rade volilo verejne, preto podporujeme pripomienku pána prezidenta. Myslíme si, že naozaj občania majú právo vedieť, ako ich zástupcovia v Súdnej rade, ich zástupcovia, tí, ktorí rozhodujú v sudcovskej samospráve, ako volia, koho volia, aký postoj zaujali.
Naozaj, toto sa nedá porovnávať s tajnosťou volieb napríklad pri voľbách do Národnej rady alebo pri iných demokratických voľbách. Tu sú naozaj zástupcovia, ktorí rozhodujú o sudcovskej samospráve, a občania majú právo vedieť, ako títo jednotlivci hlasujú v Súdnej rade.
Preto naozaj podporuje aj klub KDH pripomienku prezidenta a sme za verejnú voľbu v Súdnej rade.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Na margo tajnej voľby. Poslednú tajnú voľbu, ktorú sme mali v tomto parlamente nie tak dávno, možno pred mesiacom, dvomi, bola voľba špeciálneho prokurátora. Teraz som si prečítal, že špeciálny prokurátor zastavil vyšetrovanie po roku. Priamo osobne Dr. Kováčik zastavil vyšetrovanie kauzy zmanipulovaného tendra na urgentný príjem v košickej nemocnici za asi 26 mil. eur. Vyšetrovanie, ktoré začalo ešte za našej vlády, kde boli dôkazy o dohode medzi tromi firmami, ktoré sa uchádzali o tender na urgentný príjem, kde spolu predstavitelia komunikovali, dohovárali sa, ktorá firma vyhrá, kto dá akú ponuku. Išlo o tender z eurofondov. A teraz v posledných dňoch bolo vyšetrovanie zastavené, aby náhodou polícia ešte nezistila náhodou niečo, niečo iné. Keď to ujde na polícii, treba to mať zazichrované na prokuratúre a zjavne, zjavne tajná voľba špeciálneho prokurátora teda v dobrej veci nepomohla. Špeciálny prokurátor, ktorý v tajnej voľbe napriek tomu, že opozičné strany ho verejne nepodporili, získal aj niekoľko opozičných poslancov. No to je zaujímavé! Kto by to povedal? To ako u pána Trnku tiež. Kto by to povedal? Nikto sa k tomu neprizná. To je podľa SMER-u tá spravodlivá, transparentná tajná voľba, ktorá umožňuje korupciu, vydieranie úplne bez problémov.
Ale teraz sa ešte vrátim k tomu, že prečo verejná voľba by mala byť štandardom a nie tajná. Tajná voľba by mala byť, a je aj podľa našej ústavy, štandardom pri všeobecných voľbách, aj musí byť, komunálnych, regionálnych, parlamentných, prezidentských. Ale v parlamente, v Súdnej rade, vo vláde koniec koncov sú zástupcovia občanov alebo v Súdnej rade sudcov alebo prezidenta a vlády a parlamentu. Nikto z nás tu nie je sám za seba. A naši voliči, a v Súdnej rade tiež sudcovia, majú právo vedieť, ako ich zástupcovia hlasujú.
Musím povedať, že názor, že tajné hlasovanie v zastupiteľských inštitúciách je slobodnejšie, je dosť hlúpy, lebo potom hlasujme aj o zákonoch tajne. Prečo hlasujeme verejne o zákonoch? Ak niekto má pocit, že sa mu hlasuje slobodnejšie tajne a na neho je vyvíjaný nátlak lobistických skupín, aby zahlasoval nie ako za zákon o vode napríklad alebo o PPC napríklad, alebo neviem o čom, o fotovoltaike, tak asi tajné hlasovanie je slobodnejšie. Ale to vás nikdy nenapadlo, že tajne hlasovať o zákonoch je slobodnejšie, lebo by ste si nevedeli možno proste poslancov skontrolovať, ako hlasujú. Ale podľa mňa nie je slobodnejšie. A ľudia majú právo vedieť, ako vedia pri zákonoch na internete, ako ich zástupcovia hlasujú, lebo nehlasujeme sami za seba.
A aký je ten dramatický rozdiel, ten rozdiel proste v nejakých fyzikálnych zákonoch, medzi voľbou pri zákonoch pri hlasovaní a medzi voľbou personálnou? Ja v tom rozdiel nevidím žiaden. Prečo ľudia nemajú právo vedieť, kto hlasuje za špeciálneho prokurátora a kto hlasuje proti? Veď v personálnych veciach tiež hlasujeme tuná verejne. Hlasovanie o vyslovení nedôvery členovi vlády je aké hlasovanie? To nie je personálne hlasovanie? To je personálne hlasovanie, samozrejme, tiež.
Čiže, čiže o čom tu hovoríme, že tajné hlasovanie je, je lepšie a demokratickejšie? Vo všeobecných voľbách áno, ale vo voľbách v zastupiteľskom orgáne, ako je parlament alebo svojím spôsobom Súdna rada, ja si myslím, že nie, že tajné hlasovanie umožňuje manipuláciu, umožňuje vydieranie, umožňuje korupciu. A boli sme toho svedkami aj v tejto Národnej rade. A nie raz, minimálne niekoľkokrát.
Mňa jeden z poslancov SMER-u upozornil, že podľa jeho názoru z čl. 30 ústavy vyplýva, že keďže majú občania právo sa zúčastňovať vecí verejných a je tam v tomto článku aj pravidlo tajného hlasovania, a keďže Súdna rada je orgán verejnej správy, tak ústava vyžaduje, aby Súdna rada hlasovala tajne. To je veľká blbina. Po prvé čl. 30 sa týka všeobecných volieb. Celá druhá hlava ústavy sa týka práv občanov, nie práv inštitúcií. A po druhé orgánom verejnej správy koniec koncov je v prvom rade vláda a vláda v personálnych veciach vždy rozhoduje verejne! Nikdy nehlasuje vláda tajne ani o štátnych tajomníkoch, ani o nikom. To je úplne absurdný nápad. Neviem, koho toto mohlo, takéto veci, napadnúť, z ústavy že vyplývajú. To je úplne pomýlené.
Čiže tým chcem povedať, že prezident sa rozhodol správne, keď vrátil schválený zákon Národnej rade. Pretože ak chceme posilňovať transparentnosť Súdnej rady, tak si myslím, že by hlasovanie malo byť v nej verejné. A Súdna rada a jej personálne nominácie spôsobujú vážne problémy.
Poviem to na konkrétnom príklade. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy odmietlo už druhý zoznam kandidátov na sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. To je škandál, ktorý sa nestal ani v Gruzínsku. Hovorím to, a ma to neteší vôbec. Proste Súdna rada navrhuje kandidátov, ktorých v Štrasburgu odmietajú pre nekompetentnosť, a navrhuje do zoznamu niekedy tých istých kandidátov ešte raz. Však nech Slovensko má hanbu. Toto ja považujem za, za, za tak škandalózne. A v princípe, však ešte posilníme Súdnu radu a teraz nech hlasujú tajne. Teraz už sa k tomu nikto neprizná, v Súdnej rade ako hlasoval, ale znovu dajú zoznam kandidátov, ktorý, ktorý proste bude neprijateľný, a to už možno teraz ho vláda zablokuje, lebo už to bude, to už by bol veľký prúser, pardon, ale proste nevadí. Takže nech hlasujú tajne, aby neniesli žiadnu zodpovednosť za svoje kroky, ktoré sú škandalózne v mnohých prípadoch.
Čiže ja si myslím, že prezident koná správne. Mali by sme jeho pripomienku podporiť, ak máme, tuná boli reči pred dvomi mesiacmi, aj možno pred tromi, o tom, ako je potrebné reformovať justíciu. A novela ústavy bola tou, tou základnou, tou základnou vecou na reformu justície. Teraz sa robí krok späť, kde sa tá reforma vlastne zbrzdí, lebo tajné hlasovanie Súdnej rady podľa mňa bude viesť k menšej transparentnosti rozhodovania Súdnej rady. Dokonca aj o nových kompetenciách, ktoré jej snemovňa v novele ústavy priznala. Aj pri previerkach sudcov budú hlasovať v Súdnej rade tajne, čo svedčí o veľkej prezieravosti niektorých kolegov z opozície, ktorí zahlasovali za novelu ústavy. Vediac, že potom bude tajné hlasovanie v Súdnej rade, aj keď oni ho nepodporia, ale však ono prejde, lebo to je obyčajný zákon.
A chcem aj, aj z tohto, z tohto, z tohto miesta vyjadriť prezidentovi republiky uznanie. Je to, myslím, jeho prvý vetovaný zákon a myslím, že bez akýchkoľvek pochybností to urobil správne. Rovnako správne, ako rozhodol o otázke menovania sudcov Ústavného súdu.
A som prekvapený, som veľmi prekvapený, že poslanci SMER-u, vrátane predsedu snemovne, ktorí tlieskali judikátu Ústavného súdu v kauze Čentéš, dnes hovoria, že to už nie je platné právo. Ja som s tým judikátom nesúhlasil, lebo si myslím, že prezident bol zadefinovaný v ústave tak, že má právo posudzovať len zákonné predpoklady na vymenovanie. Ale Ústavný súd povedal, že nie. Prezident môže aj ďalšie podmienky posudzovať. A to je dnes platné právo, ktorému ste tlieskali. A dnes hovoríte, že, no ale to bolo len na ten okamih platné právo, to už ďalej neplatí. No platí, samozrejme, pokiaľ ho nezmení Ústavný súd.
Čiže spochybňovať platné právo, dnes platné právo, po rozhodnutí Ústavného súdu považujem za veľmi, veľmi farizejské, veľmi farizejské, pretože ho rešpektovať proste musíme. Taký je stav.
Takže verím, že aj takýmito krokmi, možno, možno malými, žiaľ, nie tejto snemovne alebo jej väčšiny, tá justícia sa bude uberať trošku lepším smerom, ako sa uberala doposiaľ. Nerobím si ilúzie, že o jedenástej prezidentské veto nebude prelomené.
Ja si dokonca myslím, že zo SMER-u dnes, dnes ani v rozprave nikto nevystúpi, lebo však "načem bukvy", aj tak "vsjo jasno", však? Čiže nie je, netreba diskutovať, či tajná, verejná voľba, proste rozhodneme sa, prelomíme veto. Takže som zvedavý.
A bol by som rád, keby kolegovia, ktorí tvrdia, zo SMER-u právnici, že ústava vyžaduje v Súdnej rade tajnú voľbu, lebo čl. 30, keby vystúpili a oboznámili nás s ich ústavnoprávnymi úvahami o tejto téme takto verejne, aby, aby sa preukázalo, že, že čo je a čo nie je kompetentné a čo je a čo nie je vymyslené.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lipšic, hovoríte síce veľmi, veľmi sugestívne, ale tak klamete. To je neuveriteľné, čo som tu počula, ako som vošla, ako urobila, ako urobilo Slovensko hanbu, keď Parlamentné zhromaždenie Rady Európy dvakrát odmietlo našu kandidátku.
Pán poslanec, naštudujte si veci, keď idete tuná sugestívne klamať. Prepáčte, ale Parlamentné zhromaždenie zatiaľ nerozhodovalo o kandidátke Slovenska. Naštudujte si, čo to je poradný panel a ako fungujú tieto procedúry. A neklamte tuná v priamom prenose.
Ďakujem.

Dovolím si aj ja krátko vo faktickej vyjadriť svoj postoj, ktorým chcem podporiť aj to, čo tu predniesol pán Lipšic, prípadne pani Žitňanská, že v situáciách a v podmienkach, kedy je potrebné reformovať a stransparentniť súdny systém, súdnictvo, je pre mňa nepredstaviteľné, aby Súdna rada rozhodovala v podmienkach tajného hlasovania. Takže tiež sa prihováram za to, aby tento inštitút bol nahradený verejným hlasovaním.
Rovnako tak sa prihováram a v plnej miere podporujem zavedenie povinnosti odôvodňovať rozhodnutia Súdnej rady v otázkach, v oblasti personálnych otázok, pretože som presvedčená o tom a viem si predstaviť, že to tajné hlasovanie bude len a len prispievať k ďalšej neprehľadnosti a nepredvídateľnosti postupov Súdnej rady.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vystúpenie pána poslanca Lipšica bolo sugestívne, bolo dobré, on je už v tomto dobrý, ale predovšetkým bolo podľa mňa pravdivé.
A využívam túto chvíľu na to, aby som jednoznačne vyjadril svoj postoj k tomu, že pán prezident podľa môjho názoru sa rozhodol veľmi správne. A veľmi presne a presvedčivo to odôvodnil aj pán poslanec Lipšic. Ale dobre. To tu bolo pekne povedané.
A mne sa žiada dodať k tomu iba jedno jediné. Naozaj tu nie sme sami za seba. Ak sme tu pred časom hlasovali o novom špeciálnom prokurátorovi a vieme, že pán špeciálny prokurátor získal hlasov toľko, že sa na tom podieľala aj určite nejaká časť opozície, ja si naozaj myslím, a nie je to osobné, že občania majú právo vedieť, kto ako hlasoval, pretože je to významná funkcia a my sme rozhodli o niečom, čo je možno kontraverzné, podľa niekoho správne. V každom prípade je chyba, že to občan sa nedozvie nikdy. Bolo by veľmi dobré, keby sme takúto chybu nezakomponovali a neurobili z nej pravidlo aj do budúcnosti. Preto odôvodnenie považujem za veľmi presné a pridávam sa k tomu.

Ja sa s pani poslankyňou Nachtmannovou nebudem sporiť, kto pozná lepšie procedúru na voľbu sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva, to nebudem robiť. Ale musím povedať, že prvý raz Rada Európy odmietla náš zoznam a druhý raz v princípe by hrozilo úplne to isté. Poradný výbor zložený z najvýznamnejších právnych autorít ho vrátil. Nikdy sa nestalo, že by Parlamentné zhromaždenie nerešpektovalo rozhodnutie poradného výboru. A koniec koncov váš minister ho následne stiahol kvôli tomu. Vy to chcete obhajovať, že to dal, dobrý zoznam dala Súdna rada? To je podľa mňa, pani poslankyňa, jeden škandál. A ubezpečujem vás ešte raz, sa nestalo v žiadnej krajine. Zatiaľ boli vracané zoznamy väčšinou krajinám z bývalého Sovietskeho zväzu, Arménsko, Gruzínsko, z dôvodu, alebo veľmi malé krajiny, no najmä z dôvodu, najmä z dôvodu, že je odporúčanie Rady Európy, aby bol zoznam troch kandidátov vyvážený z pohľadu reprezentácie pohlaví. Inými slovami, aby tam bola minimálne jedna žena. Kvôli tomu bol vracaný zoznam týmto krajinám, by som povedal, teda kaukazským.
Ale žiadnej krajine, to sa nestalo druhýkrát, a je to hanba pre Slovensko, obrovská hanba. A dokonca, že Súdna rada dá tú istú kandidátku a potom možno niekto lobuje na ruskej ambasáde, aby ju teda zvolili, teda smutné, ale že ju dá znovu, keď bola odmietnutá, to považujem za, za, za - už ani neviem, nech si urobí na to každý názor sám - za tak proste absurdné, drzé, a ešte raz, poškodzujúce Slovenskú republiku. Ak si myslíte, že v tomto Slovenská republika v Štrasburgu žiari, tak vás ubezpečujem, že opak je pravdou.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, dámy, páni, v mene SDKÚ - DS v prvom rade chcem povedať, že absolútne podporujeme pána prezidenta v jeho pripomienke a vrátení zákona do Národnej rady.
Chcel by som ale využiť túto príležitosť a dať to aj do širšieho kontextu. Justícia a reforma, potreba reformy justície tu bola nedávno veľmi široko diskutovaná. A aj sa prijali zlomové rozhodnutia a zmeny zákonov. Ja si myslím, že je nevyhnutná a že ten stav je alarmujúci v justícii a v súdnictve. Len zopakujem, že súdnictvo je považované, alebo jeho negatívny stav, považované občanmi za druhý najpálčivejší problém Slovenska, že mu dôveruje menej ako 30 % ľudí. To je naozaj, neviem, či ešte existuje taká krajina. A to oprávňuje na to, aby sa s tým naozaj, skutočne niečo robilo.
Keď sme diskutovali o zmene ústavy, ktorá otvárala možnosť k tomu, aby sa s tým niečo robilo, zároveň sa vždy v jednom balíku diskutovalo aj o tomto zákone, ktorý nie je ústavným zákonom, je normálnym zákonom, ale ktorý je so zmenou ústavy bezprostredne spojený, ktorým sa vykonáva a realizuje to, čo sa v ústave zmenilo. Bola to dlhá debata, veľa sa povedalo, veľa návrhov vznieslo. A ja som veľmi rád, že tá predloha, pôvodná predloha, ktorá sa tu objavila ako marketingový ťah v prezidentskej kampani obidvoch predkladateľov, sa v procese prerokúvania zmenila. Zmenila sa tak, že do hry vstupuje prezident. A už toto, že sa tu stretávame nad zákonom, ktorý prezident vrátil, ukazuje, že to bol veľmi dobrý zásah, veľmi dobrý vstup, veľmi dobrý krok, ktorý mojím pozmeňovacím návrhom nastal, a že naozaj inštitúcia prezidenta v tomto pôvodne zle navrhnutom systéme po jeho zmene môže prispieť k zlepšeniu situácie.
Bolo nevyhnutné, keď sme chceli vôbec uvažovať o tom, že sa čokoľvek v justícii urobí smerom k lepšiemu, bez zmeny ústavy to nebolo možné. Teraz hovoriť o tom, že bolo neprezieravé tú ústavu zmeniť, tak taký názor musím odmietnuť, pretože bez zmeny ústavy, bez toho, aby boli pripustené previerky a možnosť previerok, by sme sa nedostali ďalej.
Môžme sa tu baviť, a oprávnene sa bavíme, o tom, že voľba má byť verejná. Absolútne to podporujeme a stojíme za tým. Ale nič by to nezmenilo na situácii, keby sme naďalej zostávali v tom negatívnom stave, aké v súdnictve je. To je jedna stránka veci. Druhá stránka je, že, áno, je veľmi dôležité, akým spôsobom sa bude vykonávať to, čo ústava umožnila. Ústava otvorila k tomu cestu a inak, ako zmenou ústavy, sa to nedalo, ale ten výkon tej možnosti je už potom na konkrétnom zákone, ktorý dnes tu leží na stole. Dnes sa nemôžme vyjadrovať k ničomu inému alebo nemôžme zmeniť nič iné, len to, čo pán prezident namietol. To nám je všetkým jasné. Ale napriek tomu budem hovoriť aj o širších veciach a širšom kontexte, pretože keď nie dnes, tak v budúcnosti môžme tento zákon posunúť tak, aby bol dobrý. Aby to, čo ústava umožnila, bolo aj zmysluplne vykonateľné.
Ale ešte sa pristavím pri samotnej možnosti vykonávať previerky, ktoré umožnila ústava. Aj o tom sa, samozrejme, ešte stále bude diskutovať. Aj o tom stále budú rôzne pohľady na vec. Zachytil som názor, ktorý sa, myslím, najkoncentrovanejšie prejavil v tom stanovisku sudcov, ktorý podpísali stovky sudcov, ktoré hovoria o tom, že vstup prezidenta do tohto procesu je len akože. Že vlastne len prezident bude musieť len vykonať to, čo Súdna rada rozhodne.
No dovolím si s tým hlboko nesúhlasiť. Po zmene návrhu je to tak, že Súdna rada prijíma stanovisko. Neprijíma rozhodnutie. Prijíma stanovisko a musí ho odôvodniť. Je to jej názor, nie je to konečná. A prezident na jej návrh potom odvolá, keď treba odvolať, sudcu a aj v procese, v prípade ako vyústenie disciplinárneho konania, odvolá sudcu, ale len v prípade, ak stratil spôsobilosť na výkon sudcovského povolania, čo je terminus technicus pre naplnenie tých znakov, ktoré mu morálne a eticky znemožňujú vykonávať dobre pozíciu sudcu. Keď sa prezident nestotožní s tým, že sudca stratil túto spôsobilosť, tak, samozrejme, v nijakom prípade nie že nemusí, nemôže odvolať daného sudcu. Takže tu nejde o to, že je napísané, že prezident odvolá. Pretože on ho odvolá, ak ten sudca stratil spôsobilosť. Ak stratil spôsobilosť! Nie, že mu to Súdna rada položila na stôl. Ale znova, ak sudca stratil spôsobilosť v zmysle zákona. A či ju stratil, na to má plné právo rozhodovať sa slobodne na základe vlastného uváženia, tak ako sa rozhodoval pri vymenovaní ústavných kandidátov za ústavných sudcov, a rozhodol sa tak, že ich nevymenuje. Má na to plné právo, pretože takú právomoc mu vložilo do rúk rozhodnutie Ústavného súdu. A takto to už stále bude. To si treba uvedomiť, aj keď budú ten alebo onen právnik sa snažiť spochybňovať túto možnosť.
Takže to som chcel povedať, že tieto debaty sa tu síce budú objavovať, a ja rozumiem, že sudcovská loby má obavu a strach pred tým, že by sa mali podrobiť previerkam.
A teraz sa posuniem ďalej. Úplne rozumiem tomu, že sudcovská loby využila čas, ktorý nastal medzi prerokovaním tohto zákona, ktorý tu leží o sudcoch a prísediacich, kedy boli k nemu predložené veľmi rozsiahle a závažné pozmeňujúce návrhy, opäť z mojej dielne, a vytvorila taký tlak na vládu, na ministerstvo, na SMER, že SMER ustúpil od dohody. Pretože sme vždy debatovali o balíku zmien v ústave, aj o zmenách v zákone o sudcoch a prísediacich ako o jednom celku, pretože tie dve veci vzájomne súvisia. A napriek tomu, že tieto pozmeňujúce návrhy boli podpísané poslancami nielen opozície, ale aj poslancami SMER-u, a to, poviem, nielen bežnými, radovými poslancami SMER-u, ale že pod týmto návrhom zákonov je podpísaná aj pani podpredsedníčka Laššáková, pán predseda Paška, napriek tomu tieto pozmeňujúce návrhy zhodili zo stola. Prišiel taký pokyn. Politický pokyn, ako mne bolo povedané, z najvyšších miest. Najprv bolo, jeden z tých pozmeňovacích návrhov, dobre, tak ten, ten bude schválený, ale ten druhý nie. Povedzme si aj, aké to boli pozmeňujúce návrhy. V tom prvom, ktorý mal relatívne dlhšiu šancu na život, boli presnejšie a lepšie zadefinované podmienky, ktoré sa budú skúmať pri previerkach u jednotlivých sudcov. Aby sme sa sústredili na to podstatné, čo súvisí s tzv. spôsobilosťou sudcu vykonávať sudcovskú pozíciu riadne a po všetkých stránkach. A to, aby sme neskúmali len formálne náležitosti prípadných kontaktov na zločinecké prostredie, ale aj priateľské, osobné. A na druhej strane, aby sme nevytvorili gumovými ustanoveniami možnosť šikanovať poctivých sudcov pre nejaké vykonštruované finančné tiesne alebo niečo podobné. To znamená, upresnenia, ktoré smerovali k tomu, aby sa zúžili oká na sieti, ktorá má zachytiť nepoctivých, skorumpovaných a nehodných sudcov. A, naopak, aby sa v tejto sieti nemohol zachytiť čestný a poctivý sudca preto, že sa proti nemu spikne nejaká loby z justičného prostredia.
Tento návrh zákona naozaj nikomu, kto má objektívnu a čistú potrebu zmeniť veci k lepšiemu, nemohol vadiť. Rozprával som sa s ministrom Borecom po hlasovaní, pretože niektorí sa odvolávali práve na ministra Boreca. On ani nevedel, že tento návrh zákona bol, teda tento pozmeňovák bol odmietnutý. To znamená, keď sa hovorí, že pokyn prišiel z najvyšších miest, pravdepodobne priamo od premiéra, čisto politicky, nebudeme s opozíciou nejakým spôsobom sa spájať.
A tým, rovno poviem, že ako sa dá veriť potom v čomkoľvek vládnej strane, keď naozaj my preukazujeme na opozičnej strane mnohokrát schopnosť konštruktívnej práce v záujme občanov Slovenska, v záujme zlepšenia situácie a vládni poslanci bez akýchkoľvek problémov takúto snahu a ochotu pošliapu, hodia do koša a pre nejaké, neviem aké, ciele, či zo strachu toho horšieho, čo v justícii je, tej loby, ktorá sa bojí, že by naozaj mohli byť odhalené ich spôsoby práce, korupčné pozadie a iné negatíva, na ktoré oprávnene poukazujú občania, tak táto loby dnes vyhráva pri tlaku na vládnu stranu SMER.
V tom druhom pozmeňovacom návrhu, ten bol ešte, alebo minimálne rovnako závažný. Zavádzala sa možnosť posúdiť alebo využiť pri previerkach v sporných prípadoch aj detektor lži. Táto možnosť určite by posunula veci výrazne dopredu. Pretože môže nastať naozaj reálne situácia, že na základe operatívnych informácií, ktoré sa budú zisťovať a ktoré nie sú listinného charakteru alebo inak nevyvrátiteľnými faktami, dôjde k tomu, že sa stretnú dva tvrdenia. Jedno tvrdenie bude obsahovať negatívne informácie o danej osobe. A tá daná osoba bude tvrdiť: "To nie je pravda." A v tomto prípade má pravdu kolega Lipšic, keď sa pýta, a pri tej debate sa mnohokrát pýtal: "Ako bude rozhodovať Súdna rada, kto má pravdu? Na základe sympatií, na základe osobného poznania alebo na základe čoho?" A teraz, keď ešte bude rozhodovať tajne, tak, samozrejme, to otvorí možnosť, aby tam prevážili absolútne iné kritériá a nie skutočné hľadanie pravdy. A práve v tej situácii by pre tých poctivých a dobrých sudcov bolo veľmi vítané, keby mohli v prípade, že sa dostanú pod takýto tlak, a tá situácia môže nastať, mohli požiadať o preverenie svojej pravdovravnosti na detektore lži.
Tieto ustanovenia boli prevzaté z platného zákona o utajovaných skutočnostiach, časti. Neboli úplné, ale tá časť, ktorá hovorí o možnosti, nie o povinnosti, ale o možnosti. A ja si myslím, že by to bol veľký krok vpred, ktorý by objektivizoval dané skúmania, dané preverovanie. A ja si myslím, že sa k tomu vrátime a budeme musieť vrátiť, pretože len tak naozaj vytvoríme priestor, ktorý bude minimalizovať možné negatíva, ktoré vždy, aj pri tej najlepšej snahe, môžu nastať a, naopak, bude zameraný na vytláčanie a odchytenie tých sudcov, ktorí tam nemajú čo robiť.
No, žiaľbohu, napriek tomu, že tento pozmeňovací návrh bol podpísaný a predkladaný teda aj poslancami SMER-u a čelnými predstaviteľmi poslaneckej snemovne za vládnu stranu SMER, nebol schválený. A pripomínam to len preto, lebo bude nám to chýbať v tom zákone a budeme sa k tomu musieť vrátiť.
Je veľká škoda, že sa stalo to, čo sa stalo, a že dnes nemôžme tým pádom s plným pokojom očakávať proces, ktorým zmena ústavy a previerky, ktoré sme mali vo vládnom programe ešte za Radičovej vlády, by mohli byť spustené. Ony budú spustené. A tuto znova zopakujem to, čo som povedal na začiatku. To je dobré a veľmi dobré, že do tohto procesu bude môcť vstupovať prezident, a verím, že do neho bude vstupovať aktívne a že do neho bude vstupovať tak, ako vstúpil pri tomto návrhu zákona, ktorý vrátil snemovni s nádejou, že sa odstránia práve tie negatívne zmeny, na ktoré on poukázal a ktoré sú negatívne, a preto zopakujem, že SDKÚ - DS podporí pripomienky prezidenta.
Ďakujem za pozornosť.

No, len na úvod. Pán prezident tento zákon vrátil parlamentu nie kvôli poslednej novele ústavy, ale kvôli tomu, že má od prijatia ústavy právo vetovať zákony tohto parlamentu. Takže asi nie je privilégium, ktoré mu priznala novela ústavy.
Druhá moja poznámka je, že, žiaľ, sa, pán poslanec, mýliš, ak tvrdíš, že v disciplinárnom konaní, ak disciplinárny senát zistí teraz, že sudca stratil predpoklady sudcovskej spôsobilosti, že prezident ešte bude posudzovať rozhodnutie disciplinárneho senátu. Vôbec nie. V tomto je čl. 147 ústavy jednoznačný, v takom prípade musí sudcu z funkcie odvolať. O tom akože niet sporu. Čiže môžme hovoriť aj niečo iné, ale nebude to mať nejakú veľkú relevanciu. Tam je rozhodnutie jednoznačné. Posudzovať parametre sudcovskej spôsobilosti v disciplinárnom konaní bude len disciplinárny senát bez ingerencie prezidenta. To je proste akože fakt, o tom nemusíme ani - môžme, ale nemá to význam - polemizovať.
Druhá poznámka je, že teším sa, že pán poslanec prišiel k záveru, že jednak teda to, čo sa dohodne so SMER-om, neplatí, tak to sme my ale vedeli už aj predtým. To znamená, že ani polygraf, ani v takej mäkkej verzii, ktorú navrhoval, proste nebude nič. Rozhodnutie alebo proces previerok bude arbitrárny, svojvoľný, bez procesu, bez podmienok, preto len to beriem ako sčasti priznanie, že išlo o chybu tú novelu prijímať, aj keď sa chyba ťažko priznáva, ja chápem, lebo systém ako je teraz nastavený, je proste zlý. Umožňuje zneužívanie, bude svojvoľný a arbitrárny. A to, že ste mali záujem alebo ste si mysleli, že to bude iné ako "wishful thinking", proste to bolo, akože naozaj želanie bolo otcom myšlienky, ale realita sa ukazuje, že je iná.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. No musím povedať, pán poslanec Kaník, že to, čo ste povedali, nebola vôbec, ale vôbec pravda, že prišlo z najvyšších miest nejaké usmernenie, že vaše návrhy nemajú byť podporené. Vaše návrhy potom, ako boli predložené, boli podrobené prísnej právnej kritike v rámci predkladateľov a v rámci právnikov, ktorí v klube poslaneckom v SMER-e sú.
Ak si pamätáte, vy ste návrh, ktorý bol v tom prvom návrhu, predkladali už na komisii na ústavnoprávnom výbore, ktorá sa zišla k tomuto návrhu zákona, a už tam sme to kritizovali, odmietli aj s pánom ministrom. Takže nie je pravda, že pán minister by o tom nevedel. Vedel o tom a odmietol to už na tej komisii, a vy ste to napriek tomu podali.
A aby som bol konkrétny, ste povedali, že týmto návrhom sa zavádzajú alebo by sa mali zaviesť presnejšie kritériá. Tak ja len na ozrejmenie veci presne poviem, že čo sa zmenilo. Oproti schválenému stavu vy ste navrhovali do tohto ustanovenia vložiť tri slová - nič iné, nič viac a nič menej, tri slová -, a to v kritériách, kde sa hovorí, že sa bude preskúmavať, či sudca nemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu, vy ste tam chceli doplniť "blízke osobné priateľské vzťahy", to bola jediná zmena.
Lenže keď sa na to pozrieme ako právnici, tak musím konštatovať, že to je tak široký a vágny pojem. Čo je blízky osobný priateľský vzťah? Je to, že sú susedia? Je to, že sedia v kaviarni vedľa pri stole? Čo je blízky osobný priateľský vzťah? To je tak široký a nedefinovateľný pojem, že len veľmi ťažko by sa niečo také preukazovalo, a preto sme to odmietli a považovali sme to za dostatočné, že sa bude skúmať, že nemá žiadne obchodné ani majetkové a finančné vzťahy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)