36. schôdza

Ďakujem vám pekne, vážený pán kolega, za vaše vystúpenie, naozaj ma prekvapilo, keď ste čítali, ako poslanci SMER-u, vtedajší opoziční poslanci, dneska premiér, predseda parlamentu a ďalší, ako pred pár rokmi hlasovali za voľnú nedeľu. Ale ja by som k tomu chcel pripojiť názor ako osobnosti, svetovej osobnosti, ktorú uznávajú kresťania, ale aj nekresťania. Je to pápež František, ktorý sa minulý týždeň vyjadril na túto tému v Taliansku, ja vám prečítam: Pápež František dnes vyjadril ľútosť nad tým, že ľudia prestali dodržiavať tradičný kresťanský zvyk nepracovať v nedeľu. Pápež povedal, že chudobní ľudia potrebujú prácu, aby si uchovali dôstojnosť, ale naznačil, že otváranie obchodov a ďalších podnikov v nedeľu ako spôsob na vytvorenie pracovných miest nie je pre spoločnosť prospešné. František ďalej uviedol, že prvoradá by nemala byť ekonomická stránka, ale ľudská. Pokračoval, že dôraz by sa mal klásť na rodiny a priateľstvá, nie na obchodné vzťahy. Pápež dodal, možno je čas pýtať sa samých seba, či pracovanie v nedeľu je skutočná sloboda.
Dámy a páni, vy ste alebo, vážený pán predrečník, vy ste hovorili o tom, že poslanci SMER-u, ak dodržia konzistentný postoj, tak tento zákon musí prejsť. Ja pevne verím, že takáto osobnosť, ako je pápež František, ktorý to tak isto podporuje, som presvedčený o tom, vážení predkladatelia, že toto musí prejsť v tejto snemovni. A som o tom presvedčený.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Přidal, ja vás poznám dlhé roky, vážim si vás ako odborníka, rešpektujem váš názor aj názor pána spolupredkladateľa tejto novely, ale nesúhlasím s ním. Ja si myslím, že človek má právo výberu a to právo výberu ma nijak neobmedzuje ísť v nedeľu do kostola, ísť v nedeľu s rodinou na výlet a vracajúc sa z toho výletu, si ísť nakúpiť. A neviem, v čom by som mal byť horším kresťanom ako vy. Vôbec nenachádzam tam nejaký spor. A to, čo ste tu rozprávali, pán, aj keby som nemal reagovať na pána predsedu výboru Hudackého, ale budem sa obracať k vám, pán poslanec Přidal. Veď práve, že koho si myslíte, páni, že tí prepustia, tí zamestnávatelia, keď 80 % tam pracuje žien? No ženy. Ja mám k dispozícií čísla, ktoré hovoria, že ak by bola prijatá vami navrhovaná právna úprava, o prácu príde 3 500 ľudí. Najmä žien. Ja verím, že toto nie je cieľom vášho návrhu zákona, ale rešpektujem a myslím si, že Národná rada by mala byť práve pôdou na diskusiu rôznych názorov na rôzne veci. Ja s vaším návrhom nesúhlasím a nemyslím si, že vyrieši to, o čom ste tu, pán poslanec Přidal, pri všetkej úcte k vám, tak plamenne hovorili. Len aby sme sa v tom trnavskom Tescu niekedy v nedeľu nestretli!

Pán poslanec Přidal, tiež by som chcel sa pridať k tým, ktorí ocenili vaše vystúpenie, lebo teraz si uvedomujem, že mali sme si to vymeniť. Vy ste mali uviesť tento návrh, lebo ja som to vybavil za desať minút ani nie a naozaj mnohé veci, ktoré považujem za podstatné pri tomto návrhu, ste povedali až vy vo vašom vystúpení. Neviem teraz práve po tom, ako moji predrečníci a zhodou okolnosti zo SMER-u hovorili teda, že jeden nepodporí. Nie som si istý, že či poslanci SMER-u, ktorí hlasovali za obdobný návrh pred dvomi-tromi rokmi, že či teraz ten návrh podporia.
A teraz moja otázka je na vás, pán Přidal. Keď ten návrh nepodporia poslanci SMER-u, tiež to bude znamenať približovanie sa KDH ku SMER-u?
Samozrejme, aj iné veci ešte ma napadli a by som chcel vlastne počas vášho vystúpenia povedať, alebo teda po vašom vystúpení, že som si všimol, že poslanci Národnej rady, aspoň tá časť, ktorá vás pozorne počúvala, tak je to mimoriadny výkon, lebo to vystúpenie bolo dlhé skoro 40 minút, a takto na záver dňa po celom dni už môžu byť páni poslanci aj značne unavení, takže oceňujem nielen vaše vystúpenie, ale aj tých poslancov, ktorí vás pozorne počúvali.
No a na záver ešte jedna poznámka, ten charakter nedele, to je tak stará záležitosť v Európskej únii, to je z roku 321, to cisár Konštantín Veľký zakázal nedeľnú prácu v IV. storočí a výnimku mali len poľnohospodári a Židia asi, ja to tak podrobne nepoznám. Ale toto som si naštudoval... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým, ktorí sú na jednej vlne ako ja. A ja by som chcel povedať pánovi kolegovi Martvoňovi, že jednoducho my nerušíme prílohu 1a Zákonníka práce ako, to ostáva. Hovorili ste, že tam robia preto, aby mali vyšší príjem, viete, koľko im dajú za tých dvanásť hodín, čo tam tie ženy sú zotročované doslova? Šesť-sedem euro, šesť-sedem euro, to majú na dve, na tri kávy. Majú problém sa tam dostať do práce ako, pretože spoje nejdú, majú strach o to, čo robia ich deti, kto ich varuje, jednoducho tá nedeľa je pre rodinu veľmi dôležitá.
Pán kolega Poliačik, vy ste tu hovorili o Biblii, že dávam dokopy Bibliu, Starý zákon, Nový zákon, odborové zvery, zväzy, Socialistickú internacionálu, jednoducho, pán kolega Poliačik, to zdravý rozum a ľudská prirodzenosť potrebuje raz do týždňa a v Európe je to nedeľa, v Európe je to nedeľa, je to jednoducho kresťanstvo, je tu väčšinové, je tu tá tradícia, tu sa v nedeľu nechodí do školy, v inštitúciách sa nepracuje a raz to zbadáte aj vy, že budete chcieť byť v nedeľu s vašou rodinou doma.
Pán kolega Kolesík, ale vy ste zahlasovali za tie sviatky! A čo sa týka toho, že bude nezamestnanosť, jednoducho nie je to pravda, my sme sa rozprávali s pracovníkmi odborového zväzu obchodu a cestovného ruchu, oni nám práve hovorili, že tam v tých reťazcoch je málo zamestnaných, tam tie ženy robia nadčasy 150 hodín, 250 hodín, potom tam robia ešte cez agentúry, oni dokonca vyčítali inšpektorátom práce, že tam nerobia dôslednú kontrolu, jednoducho to nie je tak, tam by bolo ešte treba prijať ženy a tie ženy tam dostávajú 400, 450... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, to už aj Kolesík zmizol, takže nebude sa s kým vadiť. (Smiech v pléne.) Dobre.
Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, už po toľkých rečiach neviem, že či sa nebudem opakovať a budem to škrtať všetko a odovzdám to písomne, takto to tu mám napísané, takže každý, kto má o to záujem. Ja chcem to povedať, že, ešte k týmto reakciám, že myslím si, že sa tá situácia až tak nezmenila, aby naraz SMER teda totálne zmenil názor na toto. Samozrejme, nechajte to na svedomie jednotlivých ľudí. A ďakujem Tonimu Martvoňovi, ktorý povedal hneď takto dopredu ako prvý, že nemá nič proti tomu, že to podporí; to je pekné. Ale ja som aj na strane Poliačika, ktorý povedal, odkukal to z Cynickej obludy, nebola to tvoja myšlienka: Kresťania, nenakupujte! Máš pravdu, aj oni majú pravdu; aj kresťania, nerozvádzajte sa, nechoďte na potraty; je to, bohužiaľ, pravda, že to darmo hovoríme, je to opačne. Dobre.
Nedávno, keď začala táto debata, tak za mnou prišiel jeden pán redaktor, usmiaty, z Markízy, sa ma opýtal k tejto, k tomuto zákonu, veľmi dôležitú otázku mi dal, že chcete v nedeľu zavrieť aj zoologickú záhradu? Keby som povedal, že áno, tak som bigoťák. Samozrejme, som povedal, že nie, a urobil zo mňa trotla. No čo už. Nebolo to ani prvý, ani posledný raz. Dobre. Ale teraz vážne.
Ja by som chcel povedať, že chcem orientovať svoj príspevok občiansky bez ohľadu na to, či ste ľaví, praví, či ste smerák, saskár alebo kádehák, či ste veriaci alebo neveriaci. Proste nedeľa by mala byť nejakým spôsobom iný deň ako ostatné. Toto chcem zdôrazniť. Najmä.
Občas, keď je prestávka vo futbale, tak prepínam a vidím, že tam beží nejaký seriál či sitkom, alebo jak sa to volá, že Nákupné maniačky. Neviem, či ste to videli už, no ale je to trápne, je to choré. V čase krízy, sporenia, skromnosti, proste nakupovať, nakupovať, ešte také topánky, hentakú módu, takú, dobre. Proste nedá sa na to kukať. Už tuším jeden z bývalých pápežov; ale to nechcem nikoho tým dráždiť; Pavol VI. povedal, že "nestaňte sa otroci umelo vyvolaných potrieb". Ale to je pekná veta, aj keby to povedal Konfucius. Proste nebuďme otroci umelo vyvolaných potrieb. Nepokladám za zdravé ani nedeľné naháňanie sa v obchodoch, po obchodoch. Ten siedmy deň naozaj by mal byť nejakým spôsobom odpočinkom a naši starší bratia Židia to majú v Starom zákone, kde jasne sa povedalo, že siedmy deň oddychujú, venujú sa rodine a tak ďalej. Nechcem to tu opakovať, už to tu asi bolo. Čiže náboženské hľadisko nechcem spomínať ako prvé a ani nie ako posledné, ale vôbec ho trebárs nechcem spomínať naozaj, lebo chcem, aby nedeľa bola niečím iným.
Zas na druhej strane, keď podľa Markízy nedávno na levočskej hore bolo do milióna pútnikov, tak je to určitá sila, ktorú treba rešpektovať, tam ich nikto nenahnal, nešli tam na nákupy ani na výpredaj a teda sú tam. Zajtra máme napríklad Združenie kresťanských seniorov, my, svoju púť na Levoči, v Levoči a ja tam, žiaľ, nemôžem byť, ale bude tam 40-tisíc seniorov, to vám zaručujem, bude to v televízii, čiže, a to sú len naši kresťanskí seniori. Čiže je to určitá sila, ktorej názor tiež treba nejakým spôsobom brať v úvahu. To, že temer pätina ľudí u nás pracuje v nedeľu, to je, by som povedal, vážny symptóm. A ja som nedávno rozprával s viacerými predavačkami, pokladníčkami v rôznych reťazcoch a som bol prekvapený, že naozaj neni sú za to, aby tam aj v nedeľu sedeli. Proste oni majú voľno v stredu, deti v nedeľu a tak ďalej. Som bol prekvapený, že nenašiel som, nehovoril som, možno s piatimi-šiestimi, ale všetci mi povedali, že boli by radi, keby mohli byť doma, aj keď si to nemôžu nateraz dovoliť. Mala by byť tá nedeľa venovaná rodine, spoločenským stykom, telesnému a duchovnému načerpaniu síl.
Ja som voľakedy chodil po Rusku dosť často ako matematik. Vždy som sa divil, keď v nedeľu večer som videl z tých veľkých magazínov, GUM-ov a neviem čo, chodiť ľudí s takými veľkými sieťkami plnými päťlitrových uhoriek, ktoré akurát v nedeľu večer mali a tak ďalej. Tak toto som si vždy povedal, že je choré a že by to nemalo byť u nás, aj keď sa to opakuje aj keď iným spôsobom. V Amerike som videl, že tescá sú tam dvadsaťštyri hodín otvorené, stále. O tretej ráno si môžte kúpiť párky alebo mlieko, alebo neviem čo všetko, a niekedy sú prázdne. Začalo sa to u nás, chvalabohu, to nešlo ďalej. To už niekto tu povedal, že v Nemecku sa dokonca nedeľa ústavou chráni a v Európe tiež rôzne zákony sú, ktoré chránia nedeľu. A nečudujem sa, že všetko okolo nás je zavreté. To sa tu tiež spomenulo a ešte snáď aj spomenie.
To, že máme zákon o rodine a že máme novelu ústavy, kde zdôrazňujeme nutnosť podporovať rodinu, to súvisí aj s týmto zákonom, si osobne myslím. Treba pomôcť rodine, aby bola spolu, aby, treba jej pomôcť pri výchove detí, lebo väčšinou tí rodičia dnes nemajú čas na tie svoje deti cez týždeň, ale aj celkove, dajú ich do jasieľ, ak existujú tie jasle, ale myslím, že nie škola, škôlka, škola, družina a potom - ako voľakedy za socializmu - rýchlo zobrať domov, rozprávku a spať. A takto bežal celý týždeň. To by takto nemalo byť, samozrejme.
A mne sa zdá, že práve ten čas, čo deťom nevenujeme, to je to najdôležitejšie, čo im môžme venovať. Všetci rodičia to vedia, že to je takto. Nie drahé hračky, peniaze a neviem čo ešte, zábavy, komputery, ale čas, že ste s nimi. To deti veľmi oceňujú a vtedy môžu nasať to, čo tí rodičia v sebe majú. Samozrejme, tí rodičia im môžu len to dať, čo sami majú v sebe. Keď to nemajú, tak im to nemôžu dať. Ale to je, bohužiaľ, často. Mnohí sa naozaj nevedia postarať o svoje deti, nevedia ich vychovať, mnohí to nechcú, mnohí to nemôžu a mnohí to nevedia. Tí nemôžu, čo sú zabasnutí alebo neviem, čo majú. Mnohí nevedia, nie sú vzdelaní a mnohí ani nechcú. To sú potom detské domovy a všetko. To ide z generácie na generáciu, to nešťastie, to domovácke a to, že im niekto nepovedal v maličkosti niečo, čo bolo treba im povedať. Tak toto bol bod číslo štyri. Tak už ich neni veľa.
Chcem len to povedať, že niekto múdry povedal, že vlastne keď na tie deti zabúdame a sa im nevenujeme a necháme ich vlastne vychovať ulicou, televízorom a neviem čím, internetom, tak potom nasledujú tri generácie, ktoré idú k horšiemu. Prvá celkom zabúda na niečo duchovné, je k tomu ľahostajná a je vychovaná len "ja, ja, ja, ja" bez nejakého prosociálneho cítenia. Druhá je už generácia tvrdo materialistická až konzumná, peniaze, zisk, úspech za každú cenu a to "ja, ja, ja" pokračuje ďalej. A tretia, keď narazí na bariéry týchto požiadaviek, tak potom prežíva tragédie, katastrofy. Nechcem hovoriť aké, ale proste drogy atď., čo s tým všetko súvisí. Neviem, kde sme teraz, ale je určitý boj o tú štvrtú generáciu alebo možno tretiu, aby sme si neškodili, tak jak si veľmi často škodíme.
Záverom ešte snáď toto poviem, že už tu citovali rôzne tie podporné listy. Ale nechcem ich citovať, ale to, že Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu napísal pekný list, jeho predseda, a myslím, že to pán Přidal necitoval, to by som, som bol prekvapený tým listom, nemôže neustále podporovať len potreby trhu a rast ziskov obchodných spoločností, ale treba si všímať aj zamestnanca a jeho oprávnené potreby. Tvrdenia, že počas zatvorených nedelí a sviatkov budú spotrebitelia nakupovať v ostatných okolitých krajinách sú zavádzajúce, pretože napríklad v Rakúsku je všetko zatvorené, však to dobre vieme, to je tu napísané. Pokiaľ ide o okolité krajiny, kde sú tovary lacnejšie ako na Slovensku, tam spotrebitelia budú chodiť nakupovať aj mimo nedele a sviatkov. A upozornil nás, že slovenský spotrebiteľ má len určitý príjem na nákup tovarov a tento príjem nie je závislý od počtu otvorených dní v obchodoch. Čiže zatvorenie prevádzok počas nedieľ a sviatkov nebude mať dopad na maloobchodný predaj. Zaujímavé, že vyjadruje podporu tomuto zákonu aj organizácia zamestnávateľov skupiny COOP - Jednota. To sú vlastne veľké bývalé obchody s potravinami. A opiera sa aj o stanovisko ekonomických analytikov, ktorí tvrdia, že zatvorenie obchodov by nemalo mať výraznejší vplyv na slovenské hospodárstvo ani na maloobchodné tržby. To som prekvapený takouto podporou.
No potom je tu aj podpora sociálnej subkomisie KBS-ky Fórom kresťanských inštitúcií. To je 35 organizácií. Alianciu za nedeľu, to si už spomínal s ich podpismi, okolo 80-tisíc, kde tiež hovoria vážne argumenty. Neviem, čo už si prečítal, čo nie, tak nechcem to opakovať. Ale tiež sú za to, aby nedeľa bola iným dňom, ako sú iné dni, a teda aj ja vyzývam všetkých odľava doprava, od veriacich po neveriacich k tomu, aby sa zamysleli a aby tento zákon podporili.
Ďakujem.

No, Jozef, ak si pozrieš rozpravu k aj registrovaným partnerstvám, ktorá tu bola v roku 2010, tak tam som povedal to isté, čo dnes, a budem to opakovať znovu. Podľa mňa celé je to o tom, že ak tá proklamovaná väčšina naozaj stojí za tými svojimi hodnotami a chce presadzovať konkrétne politiky, tak nech to robí vo svojich vlastných činoch. To by bolo, to by bolo reálne presadenie hodnotovej politiky do spoločnosti. Keď by ste dokázali toto urobiť v komunitách, že proste sa v nedeľu nebude chodiť nakupovať, tak v nedeľu ľudia nebudú predávať, lebo nebude komu. Ak presadíte v komunitách, že sa nebude sexovať pred manželstvom, no tak sa nebude, iba tých pár. Ak presadíte, že ľudia nebudú užívať antikoncepciu, tak aj tá pôrodnosť stúpne. To všetko by malo byť asi súčasťou tej práce tam, kde to patrí. To znamená v náboženskej komunite. Ale podľa mňa Slovensko by malo byť v prvom rade sekulárny a sekularizovaný štát. To znamená, že veci, ktoré sa viažu ku konkrétnemu náboženstvu alebo konkrétnej ideológii by sa mali týkať ľudí, ktorí v konkrétnom náboženstve žijú, praktizujú ho a je súčasťou ich života, a nemali by sa do toho zaťahovať všetci. Nie všetci totižto tieto hodnoty zdieľajú a dokonca ani zo samotných praktizujúcich ľudí v tom náboženstve nie všetci tie hodnoty zdieľajú, lebo to nám ukazuje zase prax, že aj na tie potraty sa stále chodí, aj v nedeľu sa stále nakupuje. Takže ja si myslím, že tá práca je skôr v tej komunite ako tu.
Ďakujem.

Pri všetkej úcte k tvojim šedinám a skúsenostiam ja mám obrovskú výhradu a možno nevôľu a taký až zdvihnutý prst, keď všeobecný zákonodarca, čiže ten človek, ktorý má v popise svojej práce určovať normy, ktoré platia pre všetkých, si teraz osobuje právo zaoberať sa čím, a to si teda pomenujme, otváracími hodinami maloobchodných prevádzok. Ja si myslím, že v našom štáte otváracie hodiny má robiť ten, kto si urobil nejaký biznisplán a kto chce predávať. Musí nájsť zákazníkov. Ak tých zákazníkov má, no tak pravdepodobne jeho zámer je asi úspešný a do tohoto motať tvoje hodnotové rámce je podľa mňa ad jedna falošné, ad dva nebezpečné. Sú iné možnosti ako niekomu, kto otváracie hodiny určuje, a to by si nemal byť ty, poslanec Národnej rady, ale niekto úplne iný, sa chceš vlastne do tejto práce motať. A to sa, preto ten zdvihnutý prst. Sú iné riešenia. Vy alebo vaše hnutie malo vo svojej agende, keď ju tu spomínate ako konzistentnú agendu, aj agendu výhrady vo svedomí, kde je predložený návrh na to, pretože toto by to aj práve pri tejto norme, pracovnoprávnej norme, vedelo vyriešiť. Rozšírilo by to mieru slobody a mohli by sme v pracovných zmluvách mať presne to, aby si ľudia mohli uplatniť výhradu vo svedomí aj na tej druhej strane. To je, to znamená, že zamestnanec by si mohol rozhodnuť, či ten deň aj tú nedeľu pracovať bude z rôznych dôvodov, možno aj z konfesných alebo náboženských, a nikto by s tým nemohol mať žiadny problém. Toto, čo riešite vy, je falošné a nebezpečné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán kolega, ďakujem veľmi pekne za toto vystúpenie. Úplne na začiatok chcem povedať, že ja si vás veľmi vážim, ste takým oživením v tomto parlamente. Jednak si viete aj robiť zábavu, dokonca aj sám zo seba, čo v tomto parlamente plnom eg a supereg je také vítané oživenie, a jednak ste pomerne progresívny, ako ste napríklad priznali, aj televízor máte doma. To tiež nebolo úplne bežné vždy medzi vašimi kolegami. (Reakcia z pléna.) Každopádne to, v čom je rozdiel medzi nami dvomi, je v tom, že ja by som si na rozdiel od vás a vašich kolegov nikdy nedovolil zo svojich osobných, náboženských a ideologických maxím, ktoré vyznávam, robiť princípy všeobecného zákonodarstva, ktoré majú platiť pre všetkých a v celej krajine. Dokonca si myslím, že presadzovať svoj vlastný osobný a náboženský pohľad tak, aby povinne platil pre všetkých, je príznakom pýchy a keď sa pozriem aj na tie plné obchody v nedeľu na Slovensku, tak možno aj pokrytectva, pretože mnohí z tých, ktorí by sa aj postavili a podporili túto zmenu, tak aj do toho obchodu aj tak v nedeľu idú. Hoci úplne najjednoduchšie by bolo naozaj nechať hlasovať nohami a keby všetci, ktorí sú, a možno aj všetci tí, ktorí tu boli vymenovaní v tých diskusných príspevkoch v rozprave, v nedeľu do obchodov nešli, tak by jednoducho v nedeľu obchody pozatvárané boli.
Na druhej strane ale je veľké množstvo ľudí, ktorí v nedeľu chcú aj pracovať. A dobrovoľne chcú a nemyslím si, že máme právo im to zakazovať alebo ich obmedzovať. A najviac zo všetkého sa bojím politikov, ktorí tvrdia, že vedia lepšie než ľudia sami, čo je pre nich dobré. Pretože od takýchto politikov veľmi často v skutočnosti veľmi málo dobrého vychádza.

Jozef, uviedol si svoje vystúpenie, že bude to občiansky ladený príspevok, a vidíš, nezabránil si toľkej ideologickej demagógii, akože ty si z náboženských dôvodov ako niekomu dovoľuješ zakazovať nakupovať. Ja by som chcel oceniť práve ten tvoj občiansky prístup, keď si zdôrazňoval, ako je dôležité pre rodinu, a hocijakú rodinu aj tú, čo môže ísť na túru do Malých Karpát v nedeľu, rodičia aj spolu s deťmi alebo, nebudem teraz strácať čas formami, ako sa dá nedeľa tráviť iným spôsobom ako, ako duchovne. Ale hovoril si o tom, že si nenašiel predavačky pri tej svojej miniankete, ktoré by chceli v nedeľu pracovať. Ja som našiel, sú také, ktoré chcú v nedeľu ísť do práce, zhodou okolností ale to boli slobodné ženy, slobodné dievčence, ktorým v podstate to nevadí, tak ako, tak ako tej mamičke, ktorá vie, že doma ju čakajú deti, že doma ju čaká manžel. A ja som dokonca ako prvú reakciu na internete, keď sme predložili spolu s Alojzom Přidalom tento návrh do parlamentu, tak televízia TA3 uverejnila informáciu a prvá diskusia, prvá reakcia človeka, ktorý napísal: Ja som správca obchodného centra, ja som správca, ja z toho žijem, že som správcom obchodného centra aj v nedeľu, ale ja nechápem, čo tam tie mamičky, keď im deti tam pobehujú, ako trávia, keď vonku je pekne, keď sa ten čas dá tráviť inak. Samozrejme, že je to vecou vkusu. Ale v prvom rade ten návrh je obranou slabých, že tie predavačky samé sa nevedia brániť, že ony by chceli byť doma so svojou rodinou. To nie je o zákaze, to je o obrane slabých.

Ďakujem za slovo. Ja hneď v úvode poviem, že ja tento návrh zákona podporím, a vôbec ho nevnímam ako nejaký ideologický a toto, kolegovia, čo tu rozprávate, no tak sa usmievam, že aké sú to protiargumentácie. Tu treba hľadieť naozaj aj na tých zamestnancov, ktorí musia a nechcú ísť v nedeľu do práce, ale jednoducho sú nútení, hej? Nútení sú svojím zamestnávateľom a v tom je zásadne ten problém, keď už odmyslíme to náboženské hľadisko, áno, súvisí to, samozrejme, aj s tým náboženstvom, Boh sa nepomýlil vo svojom stvoriteľskom pláne, to jednoducho Veľká francúzska revolúcia má to osvedčenie, zaviedli dekády a to bolo, každý desiaty deň sa, Martin, odpočívalo, neosvedčilo sa to. Jednoducho potrebuješ ten siedmy deň odpočívať. To je, tak si nastavený, ten ľudský rozmer, ten organizmus je jednoducho takto nastavený. A keď nemôžu, keď nemusia pracovať ľudia v Nemecku, kde je naozaj na vysokej životnej úrovni, prečo by museli pracovať u nás ľudia? Prečo by u nás museli pracovať? Ani v susednom Rakúsku a majú zatvorené obchody a dokážu si urobiť nákup, ja donedávna takisto som s tým nemal problém. Je síce pravda, to je ako, odzneli tuná niektoré možno tie argumentácie, áno, keby nikto v nedeľu nešiel do obchodu, tak neni ani čo predávať, teda by tie hypermarkety boli zatvorené. Ale, žiaľ, no tak sme takíto ľudia. Na cigaretovej škatuli máš napísané "fajčenie zabíja" a cez to všetko fajčíme. Museli sme prijať tiež zákon na ochranu nefajčiarov tuná v Národnej rade, aby sme ich, týchto nefajčiarov, chránili a Národná rada je tuná na to. A ja takisto chcem chrániť práve aj týchto zamestnancov a tým pádom aj rodiny. A to sú vážne argumenty, áno, zmenil sa spôsob života aj zmenil sa spôsob trávenia voľného času, ale dovolím si povedať, že je nezdravý, my už nevieme reálne vyjsť do prírody. My žijeme imaginárny svet pri počítačoch, pri televízoroch, v hypermarketoch ide, ide rodina na hypermarket na nákup... (Ukončenie vystúpenia časomerom, reakcia z pléna.)