36. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja som si dobre vypočul aj dôvodovú správu, aj kolegov, ktorí teda predkladajú tento návrh, aj tých, ktorí teraz sa vyslovili nesúhlasne. Jedno je isté, že predkladatelia v súkromí sú veriacimi ľuďmi, a je pravdepodobné až isté, že tento ich status sa premietol aj do tohoto návrhu. Ale to nie je nijako na škodu danej veci, pretože ide tu o zákon, ktorý nie je tak ako niektoré zákony, ktoré sú technické, kde sa dajú určiť normy, pravidlá, objemy a tak ďalej. Tu ide o filozofiu vlastne života. Aj tí, ktorí dnes vystupujú proti, sú pokračovateľmi rodov, ktoré tu žili pred tisíc rokmi, päťsto rokmi, sto rokmi. Skrátka, žili tu v Európe na území Slovenska a Európa sa vyvíjala takým smerom, že dlhé, hovorím, stáročia nedeľa bola dňom odpočinku. Tento návrh sa pokúša na Slovensku vrátiť tento trend naspäť, aby naozaj sme žili v tých intenciách, v akých sme niektorí ešte aj žili z tých, čo máme trošku viacej rokov. A historicky sa už ukázalo, že tento životný trend nie je na škodu, práve naopak, lebo naozaj, veľa vecí sa dá deťom kúpiť alebo aj rodine ako takej, materiálne a inak, ekonomicky, ale jedno, čo do budúcna tú rodinu vytvorí ako spoločné dielo, sú spoločne prežité chvíle pri rôznych udalostiach a iba spoločne. Ak to bude tak, že bude len časť rodiny doma, časť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Stručne. No, Martin, registrované partnerstvo málo súvisí s touto témou. Súhlasím s tým, že presadzovať treba veci v svojej komunite, ale to práve sa týka aj LGBTI problémov, je to jedno, dve percentá, nech si presadzujú svoje požiadavky v rámci svojej komunity a nech ostatným s týmito témami dajú láskavo pokoj.
Pánu Viskupičovi, no, otváracie hodiny v celej Európe sú dané zákonom, v Nemecku aj ústavou, akurát postsocialistické krajiny, ktoré naraz tu zbadali, že je možný určitý blahobyt, že obchody sú plné a tak ďalej, tak sa nevedia z tohoto vymaniť, ale tie dopady na rodinu, na deti, na výchovu sú hrozné. To vidíme my všetci, že proste sa nám to vymyká, a jak to bude za jednu, dve generácie, nevieme. Výhrady vo svedomí tiež s tým menej súvisia, ale skús ako predavačka povedať, že máš výhradu svedomia a nechceš ísť predávať. Tak ťa vyhodia za hodinu a dajú tam niekoho iného. Čiže v tomto smere, zákon... (Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím, ešte... (Ruch v sále.)

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
...ale, ale myslím že, že... Dobre. (Ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím kľud v miestnosti.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
No, s pánom Chrenom, (reakcia z pléna) nedeľa súvisí v prvom rade s rodinou, s oddychom a deťmi, či ste veriaci alebo neveriaci. Proste treba sa venovať rodine a dať pokoj všetkým ostatným materiálnym a iným starostiam, ktoré existujú. Iste to nie je vždy možné. Proste podľa vás sloboda nemá hranice, ale sloboda naozaj má hranice. Nesmiete ňou ovplyvňovať slobodu iných ľudí a v Amerike to nepochopili a ja som bol sedemkrát v najstráženejších väzniciach, je to tam, čo sa týka počtu ľudí, najhoršie, pretože tam sloboda nemala a nemá hranice a už neskoro začína mať tie hranice.
A ešte ako na informáciu, Fero stále ešte nemá televízor, kde bude dneska fotbal večer, ešte neviem, ale zavolám mu, opýtam sa ho.

Veľmi, veľmi stručne, len som nestihol zareagovať na niektoré myšlienky Jozefa Mikloška, keď spomínal, že nie celkom chápe, že ako to nebude mať vplyv na maloobchodné tržby, že keď budú v nedeľu obchody zatvorené, a že dokonca to hovorí jeden zo zamestnávateľov a si aj citoval ten obchodný reťazec. No to je pochopiteľné, že jednoducho to, čo ľudia potrebujú, tak keď dnes si kupujú počas sedem dní, tak určite to kúpia aj počas šesť dní. V tomto, myslím si, že patrí akoby zákon zachovania energie alebo tovarov, to znamená, nehrozí, že ľudia budú menej nakupovať. Budú nakupovať viac možno v sobotu alebo v iný deň v týždni. To znamená, keď to hovorí zamestnávateľ, že to neohrozí jeho obrat, to znamená, že, jeho ekonomiku, tak, tak to beriem. Beriem to ako odborný argument.
A ešte jedna poznámka, že, za, diskusia liberálov s konzervatívcami, ktorí hovoria, prečo by ste mi mali zakazovať, keď ja chcem nakupovať. No veď to je až možno na druhom mieste. My chceme brániť tých zamestnancov, ktorí sa dnes nemôžu efektívne brániť. Napríklad predavačka mne hovorí: "Pán Brocka, nikto u nás v nedeľu nebol." Mali obchod s obuvou v tom supermarkete, ale náš majiteľ, hoci nie sú žiadne tržby, lebo asi v nedeľu, tak, kto by teda nakupoval, možno alebo dokonca aj elektroniku, ale prosím, sú aj takí, čo aj topánky aj elektroniku nakupujú v nedeľu, ale tie predavačky hovorili, náš majiteľ by to aj zatvoril, ale jednoducho súčasťou zmluvy s tým majiteľom supermarketu je, že musí mať v nedeľu otvorené. Lebo, to znamená, aby, aby, aby neboli zatvorené obchody, keď tam ľudia chodia, ako by to vyzeralo. Čiže jednoducho aj tí, čo by nechceli mať otvorené, musia, lebo ich niekto nevýhodnými podmienkami núti. A podľa mňa to už so slobodou nemá nič, ale naozaj nič spoločné. Najmä keď to obmedzuje iných. A to, keď tá predavačka povie, že ja tam robím 20 rokov, v nemenovanom jednom supermarkete, z tých prvých, ktoré prišli na Slovensko, za 400 eur mesačne a v nedeľu to nie je dvanástka, to je trinásť hodín, lebo keď zatvoríme obchod, tak ja nemôžem odísť. Alebo ja neprídem do obchodu vtedy, keď sa otvára. A, samozrejme, mohla by povedať, že ona nepríde, a to chodí dve nedele do mesiaca. Mamička od detí, dve nedele do mesiaca. V nedeľu, keď nie sú škôlky otvorené, keď doprava v nedeľu je teda iná ako cez týždeň. To znamená, keď aj ona nejaké tie hodiny a tie presčasy má, tak jednoducho tie peniaze nemajú pre nich ten význam a tú cenu, ako by, ako by mali mať. To znamená, áno, nech teda sú tie obchody otvorené, keď ľudia potrebujú, ale určite to na Slovensku počas sviatkov a nedieľ nie je tak nevyhnutné, aby sme to nemohli regulovať.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, dve veci by som chcel faktické opraviť na vašom vystúpení. Po prvé, nezachytil som, že by niekto z mojich kolegov alebo ja hovoril o slobode nakupovať v nedeľu. Hovoríme o slobode pracovať v nedeľu pre tých, ktorí v nedeľu pracovať chcú. A napríklad aj nemajú rodiny, to znamená, nevzťahuje sa na nich žiaden z vašich argumentov, ktorými opodstatňujete tento návrh, a týchto ľudí sa váš návrh dotkne teda skutočne len z ideologických dôvodov, lebo nedeľa. Hoci oni by napríklad si chceli urobiť voľný deň v pondelok alebo v stredu z akýchkoľvek iných dôvodov. Nespochybňujeme tu potrebu odpočinku, nehovoríme, že niekto má pracovať sedem dní v týždni, ale to, že je to práve nedeľa, má proste len ideologický základ.
Druhá faktická oprava, to nie je o tom, váš návrh zákona, že jeden deň za týždeň bude váš a budú obchody zatvorené. Vy navrhujete všetky nedele a štátne sviatky. Keď napríklad bude štátny sviatok v sobotu alebo v pondelok, tak dva dni za sebou budú obchody zatvorené. A výsledná situácia nemusí byť taká, že ľudia si nakúpia skôr. Ak sa napríklad stane, že tá ťažko pracujúca mamička nebude mať čas si skôr nakúpiť, tak výsledkom bude nielen to, že tržby sú nižšie a naozaj poklesnú, ale napríklad aj to, keď to pritiahnem za vlasy, že jej deti budú hladné, pretože si nestihla nakúpiť pre ne potravu, pretože ste jej zatvorili obchody. A to sa kľudne môže stať.
No a posledná vec. Ak by ste naozaj chceli predložiť zákon, ktorý je v súlade s tým, čo tvrdíte, tak správnym riešením by nebolo nútiť zavrieť obchody, ale tak, ako môj kolega Jofo Viskupič povedal a ako povie aj v rozprave, zaviesť naozaj výhradu vo svedomí, a s tým ja nemám problém. Aby boli zamestnanci chránení, zákonom chránení, keď odmietnu z dôvodu svedomia výkon práce v nedeľu, aby ich zamestnávateľ nemohol prepustiť. Tento princíp ste už, však ste kvôli tomuto princípu položili vládu raz, tak prečo by ste ho nemali podporiť aj v tomto prípade?

Čiže, to budem v tom pokračovať. Áno, druhú Dzurindovu vládu ste položili kvôli výhrade vo svedomí, ktorá znamená; a presne sme na pôde toho, kde by sa mohla uplatniť, a to je pri Zákonníku práce, kde by sme mali konštrukt pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov tak, že napríklad po uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu by bola uplatnená výhrada vo svedomí a tým pádom rozširujeme aj mieru slobody a dávame celú ideologickú rovinu z toho preč. Toto je reálnym riešením, pretože neviem, kto a odkiaľ beriete dve veci, ktoré sú falošné v tejto debate, a to prvé je, že niekto tu ochraňuje slobodu nakupovania.
Nie, sú tu aj ľudia, ktorí, predpokladám, že budú a chcú pracovať; a keď vy si robíte, ja si dám tú prácu a urobím si takú istú minianketu; ktorí chcú pracovať v nedeľu z rôznych dôvodov a prečo by sme na nich nemali myslieť, a to elegantne rieši výhrada vo svedomí.
A druhú vec, ktorú tam stále podsúvate, je ochrana nejakého rodinného blaha. Ja mám mladú rodinu a chcel by som vás, vážení páni politici, poprosiť, dajte ruky preč od mojej silnej rodiny. Ako ja si myslím, že tieto politické, politologické a ideologické nánosy na téme, ktorá môže viac ublížiť, ako priniesť, nemajú čo v Národnej rade, orgáne, ktorý naozaj prijíma normy pre všetkých nie v miere, kto chce kedy nakupovať a napĺňať svoje domáce špajzy a chladničky, ale to, akým spôsobom sa stavia k životu, akým spôsobom živí svoje rodiny. Čiže keď niekto chce pracovať a musí pracovať aj v tú nedeľu, lebo taká je sociálna situácia, tak mu to nezakazujme z pléna Národnej rady. Toto je podstata, ktorú som hovoril aj predtým vo faktickej poznámke.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán kolega, za vaše vystúpenie. Spomínali ste, o tom, ako predavačky vás prosili, alebo hovoria o tom, aby sme ten nedeľný predaj zakázali v maloobchode, a mňa napadla moja osobná skúsenosť. Keď som bol v jednom nákupnom centre, myslím si, že to bolo cez niektorú z predvolebných kampaní, keď som sa tam pohyboval, a predavačky ma poznali, lebo je to oproti mojej kancelárii, mimochodom, nebolo to v nedeľu; a spiklenecky na mňa ženy v potravinách hovorili: Pán Zajac, ale ten zákon musíte presadiť. A ja som nevedel, aký zákon, lebo som mal iné starosti, tak som k nim prišiel a pýtam sa: Dámy, a ktorý zákon máme presadiť? Zbehli sa viaceré z nich. Boli vydaté, niektoré sú slobodné, mladšie, staršie, to hovorím tým kolegom, ktorí hovoria, že niektoré slobodné chcú pracovať v nedeľu, a všetky mi hovorili: Pán Zajac, musíte zakázať ten nedeľný predaj v maloobchode. Naozaj hovoria: My sme tu len preto, aj naši majitelia to hovoria, len preto, že má aj konkurencia otvorené, a preto tu musíme byť aj my. Ľudia si tu prídu kúpiť len také veci, ktoré by si v pohode mohli kúpiť aj v sobotu a pondelok. Ak by išli na nejakú návštevu a potrebujú nejakú čokoládu alebo dezert, kľudne si to pôjdu kúpiť na benzínovú pumpu alebo k majiteľovi cukrárne, ktorý bude mať otvorené a sám tam bude pracovať. A tie ženy ma úprimne prosili: Prosím vás, presaďte ten návrh zákona. Ja im hovorím: My sa pokúsime ho presadiť, ale potrebujeme na to širšiu podporu aj ďalších strán v parlamente.
Takže tu ten návrh je. Ja sa teším, že minimálne časť kolegov zo SMER-u to podporí, a pevne verím, že to prejde.

No, ja ten problém vidím tak, že naozaj sme, že sme otrokmi umelo vyvolaných potrieb. Skutočne sme otrokmi a nevieme sa toho zbaviť. Ja si viem aj predstaviť, že by boli aj tri dni zatvorené obchody. Za komunizmu to hocikedy sa stalo a dnes deti by nezomreli od hladu. Naopak, dnešné deti, chýba im prirodzený pohyb a trpia nadváhou, sú obézne. Presne pravý opak. Aj keď, samozrejme, aj som aj za tú výhradu vo svedomí, ak by sa to aj takto dalo ako riešiť, ale naozaj hľadieť tuná na tých zamestnancov, ktorí musia ísť do tej práce, ktorí musia pracovať v nedeľu a nemôžu tráviť tú nedeľu spolu so svojimi rodinami. Toto vnímam ako vážny problém.
Práca v nedeľu je naozaj znakom chudoby a nie blahobytu, pretože ak by tí zamestnanci, a to, čo tu odznieva a čo počúvam tuná tie argumenty, že tí ľudia chcú ísť v nedeľu, lebo majú príplatky za nedele a podobne, práve kvôli tomu ako chcú ísť do tej práce, tak to je práve znakom chudoby, že nevedia zarobiť si za tých päť dní, kde je ten pracovný týždeň, tak potrebuje ešte aj tú nedeľu.
Ale všetci tí kolegovia, ktorí ste rozprávali, tak mi to tak prepáčte, tak zareagujem na všetkých, ale všetci tí, ktorí tak obhajujete to, že by sa pracovalo v nedeľu a aby ste mohli chodiť ako do práce ako v nedeľu, príďte k nám na hospic, my máme prevádzku nonstop, Martin, ja neviem, Jofo (reakcia z pléna) alebo ktokoľvek, tuná ďalší Martin, príďte k nám, my potrebujeme sa starať o zomierajúcich ľudí aj vo sviatky, aj v nedeľu. Paradoxne, najviac ľudí nám práve zomiera okolo veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a my máme nonstop prevádzku. My nehovoríme tuná o týchto prevádzkach, ktoré, kde sa vyžaduje ako nonstop tá prevádzka. Ale my tu, prevažne sa tu naozaj hovorí o tých hypermarketoch, kde sú, títo ľudia sú zotročovaní. Ale aj my sme skrze tie hypermarkety zotročovaní, lebo sme otrokmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán predkladateľ, ešte raz to zdôrazním a pokúsim sa vrátiť tú diskusiu do vecnej roviny. Je to legitímny váš názor, ja s ním len polemizujem. Ja nemám alebo necítim k vám nejaké nepriateľstvo, že ho predkladáte, alebo nejdem s vami v tomto nejakým spôsobom súperiť. Je to váš legitímny názor, ktorý predkladáte a za ktorý bojujete. Len chcem vám len pripomenúť a vychádzam z informácií nášho Parlamentného inštitútu, za posledných desať rokov žiadna členská krajina Európskej únie s výnimkou Slovenska nesprísnila reguláciu týkajúcu sa času maloobchodného predaja. Za toto uvedené obdobie, pán poslanec Brocka, uvoľnilo reguláciu – či už takým, alebo onakým spôsobom – času maloobchodného predaja osem krajín vrátane vami spomínaného Rakúska a Nemecka. Grécko, Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia a Dánsko, ktoré ju zrušilo úplne, túto reguláciu.
Pán poslanec, ja sa chcem spýtať iba jedno, ak by váš návrh zákona prešiel, zoberiete si vy na svedomie tých 3 000 až 3 500 prepustených prevažne žien zo segmentu maloobchodu? Odpovedzte mi, prosím. Zoberiete, alebo nezoberiete? Lebo ja si myslím, že o prácu môže prísť oveľa viac ľudí. Na služby, ktoré sú naviazané na maloobchodný predaj. A chcem sa spýtať jednu osobnú poznámku. Keď som brigádoval ako brigádnik v pekárni a vyšla mi služba na nedeľu, o čo som bol horší zamestnanec ako tá pani za pokladňou?

Áno, keby som chcel jednou vetou reagovať na tých oponentov tohto návrhu, tak by som citoval jedného môjho veľmi dobrého známeho, ktorý povedal, že "komunistov na vás". A on celý život, celý život chodil nedeľu čo nedeľu na družstvo kŕmiť dobytok. Každú nedeľu. A jednoducho ten človek vedel, že to sú činnosti a práce, ktoré sú nevyhnutné, a on ich obetavo robil a za bývalého režimu, aj za súčasného systému, jednoducho je toľko roboty, a nemyslím teraz len v poľnohospodárstve. Ak niektorí vyčítate, že ľudia chcú v nedeľu robiť, viete, koľko je nevyhnutnej práce v nedeľu? Prečítajte si prílohu 1a zo Zákonníka práce. Viete, aké sú možnosti podnikateľov napríklad vytvárať pracovné miesta v nedeľu vo voľnočasových aktivitách, v kultúre, v zábave, v športe? Veď tu je toľko práce, proti ktorej nikto rozumný nemá výhrady. Ale my hovoríme o obmedzení a regulovaní činnosti, ktorá je, ktorá sa dá nahradiť, ktorá nemusí takto ohrozovať rodiny s deťmi.
Ak, pán Kolesík, hovoríte o tom, že iné krajiny v Európe uvoľňujú reguláciu, áno, ja o tom viem. Niekde je prvá nedeľa v mesiaci, niekde sú to pred sviatkami, pred Vianocami Zlatá nedeľa, Strieborná nedeľa, áno, keď je taká vôľa v krajinách, kde je každú nedeľu zatvorené, no tak to rozumní politici urobia. Ale u nás sú tí ľudia, ktorí robia v tom obchode, ako otroci. Naozaj sú otroci, kde v tých obchodoch nie sú ani odbory, že oni sa nedokážu efektívne brániť, lebo jednoducho budú na ulici, keby povedali, že chcú byť so svojou rodinou. Čiže to je tak.
No a na pána Chrena, že predstavte si, že by aj dva dni bolo, no a čo? (Reakcia z pléna.)

Trošku horšie sa rozbieha po futbale, ale skúsim to, sme mali taký časový posun, k tejto veci bude možno zaujímavé vypočuť si kolegov, ktorí vystúpia po mne. Ja som zvedavý, ako budú oni to odôvodňovať, či prinesú niečo nové alebo prinesú len to, čo sme už viackrát počuli. Viete, to je taká kultúra, uzabávať sa k smrti. Nejdem tu machrovať mojou čínskou angličtinou, ako sa to povie po anglicky. Ale je to tak. Tak sa to nejako volá, uzabávať sa k smrti. Ono sa s tým spája aj to, unakupovať sa k smrti, proste čo to dá, hej. A ono je presne tak nejako tá kultúra teraz nastavená. A výsledkom toho, že vlastne sme sa niekde dopracovali, je aj to, že napríklad boli dovolenky. Už sa to teraz tak neinzeruje. Ale vtedy už každý rozumný človek si povedal, že teda už je to fakt ďaleko, dovolenky na splátky, to tak ma hneď teraz napadá, a potom ideme sa prejsť do Auparku v nedeľu. To normálne bolo, akože ideme sa prejsť do Auparku v nedeľu. No to je na úrovni hedonistického Ríma, hej, že keď už ten Rím padal, že tak vtedy keď už proste takéto nejaké excesy v tej spoločnosti boli a už netrvalo to dlho a to padlo. Ale ja tu nechcem byť nejaký prorok apokalypsy, že kde to smeruje. Je to, triezvo a vecne, naozaj svojím spôsobom zhýralé ísť sa v nedeľu prejsť do hypermarketu. Vravel kolega niečo? (Reakcia z pléna.) Aký mám dať dôkaz? Totiž ja si myslím, že je zhýralé ísť v nedeľu do hypermarketu, preto nechápem, aký chceš dôkaz. Toto je milené. No, prosím vás, ešte od toho je toto parlament, že ja si môžem niečo myslieť a ty si, kolega, môžeš niečo myslieť a kto má väčšinu, to jeho myslenie presadí. No, chvalabohu, ešte na niektoré veci sa tu nesiaha, aj keď pokus to robiť je. Toto ušlo, treba povedať, lebo ľahšie je povoliť ako zakázať. Proste už nechcem povedať, že mlieko je rozliate. Ale to je už teraz naozaj ťažké. Pri tej príležitosti len spomeniem, že ešte aj boľševik mal akú takú úctu k nedeli, hej, však si pamätáme nedele za socializmu. Nechcem povedať, že boľševik ju svätil, ale proste akú takú úctu nedeľa požívala. A táto gorilia ekonomika, alebo neviem, ako ju nazvať, nemá v úcte nič, naozaj. Akonáhle poviete niečo konfesné, niečo, čo by sa zľahka obtrelo o niečo také ako kresťanstvo, nedajbože, no tak naštartujete normálne, ako popicháte ihlou šíky liberálov, ktoré sa tak pre túto chvíľu vedia zjednotiť. A naskáču na vás ako osy. To je také tiež milené. No ale tým nechcem porovnávať to, čo bolo, a to, čo je. Toto je stále určite lepšie. Ale je to taký dôsledok toho, že naozaj toto ušlo. Nechcem byť pesimista, ale vždycky to treba skúsiť, ale to bude ťažké, lebo naozaj vypočujeme si kopu podporných argumentov o slobode neviem čoho, vôli. Len tej pani, ktorá tie topánky, ako ste to tu kolega včera hovorili, sa až tak na tú slobodu moc ľudí nepýtalo. A to je presne to, že kedy koho začína a kedy koho končí sloboda. No, viete, keď niekoho donútite prísť predávať topánky v nedeľu preto, aby sa niekto cítil slobodný, že topánky v nedeľu môže ísť nakupovať, tak niečo v tom hold neštimuje. No ale to už naši slobodomyseľní liberáli nedomysleli. Ale to nevadí.
A my sme tu asi skôr pre tých ľudí, ktorí by tu v nedeľu predsa len chceli byť doma. To viete, tých 6 dní úplne stačí. Čo máte kúpiť za 6 dní, siedmy deň to nemusíte, hej. Alebo na to, čo sa dá kúpiť za 6 dní, nepotrebujete ešte jeden siedmy deň. Nechcem vás tu konfrontovať. Možno zaznie argument typu, že ekonomika vychladne. To je na úrovni bludov. To sú normálne tmárstva, hej, keď tým slovníkom z kolegov budú hovoriť. Stredovekí tmári nepoužívali také bludy, ako keď niekto povie, že nedeľa slúži na to, aby sa štartovala ekonomika a udržiavala ekonomika. To treba povedať hneď, lebo to ste, myslím, tiež, pán kolega, hovorili. A tak to je. To, čo nakúpite za 6 dní, nepotrebujete nakúpiť siedmy deň. To určite je tak.
A ešte, viete, aj ak sa prípadne by niektorí chválili nejakým rastom, ktorý by tu nejakí geniální ekonómi vytiahli, vyextrahovali, pričom by povedali, že toto je ten nedeľný, ináč by sa nekonal, iba v nedeľu, lebo v nedeľu iba nakúpite neviem čo, tak treba povedať, že neviem, či ten zrovna by nás mal tešiť. To nie sú totiž iní experti, ktorí by dokázali vyhodnotiť rast tak, že nám rastie segment nebankových pôžičiek ako pozitívny pre spoločnosť, tak to si tam kľudne môžete zahrnúť. Prosím vás, toto sú fakt tmárstva a bludy.
Tuto niekto včera povedal, že pri nejakých 3 500 miestach by došlo k ohrozeniu. Ale ja si myslím, že je to 2 985, pričom to nie je celkom ešte isté, to sa uvidí ešte, či tam pôjde alebo nepôjde ten trolejbus, sedemnástka. To má ešte na to vplyv, nedeľa a ešte sedemnástka trolejbus. Viete, toto je tiež čarovné, niekto to tu už vypočítal, vplyv na zamestnanosť, 3 500, ja neviem, skade to numero proste tí ľudia berú. Ja fakt neviem, skade to berú. Hej, takže to nie 3 500, ale 2 865, pričom jeden ešte je na vážkach. To nie je pravda, hej, ale keby aj to bola pravda, to nie je ten typ straty zamestnania tých ľudí, ktorí robili iba v nedeľu, a teda keď v tú nedeľu by sa nerobilo, no tak by už nerobili. To je tiež na úrovni stredovekého bludu. Ale predpokladám, že to tu odznie.
Viete, ako sa môžete brániť. Vidíte, aj poslanec tu za touto ambonou povie všeličo a nič sa nedeje, stále karavána ide ďalej, sem-tam brechne, štekne, niektorí aj hryznú, ale nevadí, to ide, šibuje neohrozene ďalej. A potom sa vyhodnocuje, čo je účinné. A naozaj pri určitej presile toho protivníka alebo toho systému, ktorý je, sa javia ako jedna z najúčinnejších vecí tzv. spotrebiteľské protesty, lebo ak sa niekto niečoho bojí, tak to treba povedať jednoducho, tak sa bojí vašej peňaženky. A tam je účinnosť vysoká. Hej, tam je naozaj vysoká účinnosť.
Ja len jeden prípad spomeniem. V tomto ja budem dôsledný. Mne to vadilo. A bol som zvedavý, či to napríklad nevadí Nemcom, že človek, o ktorom sa tvrdí v spise Gorila, že urobil, čo urobil, je proste dílerom značky Audi. A ja som písal na ambasádu list, že proste je tam určitá taká spojitosť a že to môže mať konzekvencie na vnímanie tej značky, ak je tá značka spojená s týmto gorilím typom ekonomiky, že im to nevadí. Nedostal som odpoveď, ale odpoveď mi prišla, dá sa povedať, v inom smere. A po nejakých dvoch rokoch či koľko sa človek dozvedá, že náš kolega, ktorý zázračne zbohatol zo dňa na deň, stavia ďalší autosalón a bude tam predávať BMW. Hej, čiže asi to je odpoveď. Čiže to nevadí a ešte tam bude predávať aj BMW. Nuž nedá mi, aby som znova nenapísal list na nemeckú ambasádu s tým, či im to nevadí.
A potom nevylučujem aj jednu vec, že možno naštartujeme nejaké drobné akcie typu, či ľudia nebudú mať určitú obavu, že skrz riadenie určitého typu áut môžu byť spájaní, viete, ja viem, že to niekto povie, že je to pritiahnuté za vlasy, prosím vás, s tým, akú dostaneš, takú vráť. Tento typ protestov môže nabrať určitý smer, že na konci môže byť výsledok. A možno aj toto je cesta, že ja nepredpokladám, že by tu nastavenie mentálne tohto parlamentu bolo tak, že sa vrátime k nedeli, lebo oni sa nechcú vrátiť k nedeli, lebo to má pre nich ten konfesný nádych, hej, lebo inak by sa radšej ukrižovali a skočili z Mosta SNP. A oni v zásade aj z reči počutého nechcú povedať, aby bolo voľno siedmy deň, hej, však, dobre, tak, nie v nedeľu, ale siedmy deň. Viete, keby sme to možno povedali, dobre, tak nech to nie je nedeľa, ale pondelok, len kvôli tomu, že je siedmy deň voľno, tak asi tiež by to nebolo, lebo však oddychujú aj ten siedmy deň, koniec koncov však to je jedno, či už šesť dní alebo sedem dní oddychujú. No nechcem byť protivný.
Čiže vidím to dosť bledo. Naozaj to vidím dosť bledo. Ale treba oceniť snahu. Ja viem, že som si tým nepomohol, ale viem určite, môžete si to potom skontrolovať, že zahlasujem za tento návrh. A oceňujem snahu predkladateľov, že tú tému priebežne otvárajú.
Viete, raz sa všetci unakupujú, unavia, už vyskúšajú všetko, čo sa vyskúšať dalo, už nebudú mať čo vyskúšať, už sa nebudú mať na čo tešiť, už všade boli, všetko videli, všetko zistili a potom si povedia, tá nedeľa v zásade nebola až taká zlá. Tak možno počkáme. Ale medzitým kľudne naozaj môžeme začať pracovať týmto systémom spotrebiteľského postoja, hej, a to presne podľa mňa funkčná záležitosť. A možno keby to bolo cítiť a bolo to viditeľné, že ten spotrebiteľský postoj sa naozaj preklápa, že tí ľudia prestávajú tam chodiť v nedeľu, tak sekundárnym dôsledkom toho by bolo, lebo to sú všetko obchodníci, na druhej strane povedia, však sa neoplatí kúriť, svietiť, no tak to zatvoríme a ešte sa pridáme, teda ako svätíme nedeľu, podľa mňa ten bod zlomu nie je ďaleko, kedy by sa to začalo preklápať, že by si tí prevádzkovatelia povedali, no tak to radšej zatvoria, lebo nedeľa je naozaj trápenie.
Takže možno to posilňovať, i keď nám to tu dneska neprejde, čo tak vyzerá, i keď kolega Martvoň na rozdiel od iného kolegu z klubu strany SMER vyjadril podporu návrhu. Z toho človek žasne, ako sa to tam drolí. Takže keď to neprejde, tak by sme nemali ustávať v tom úsilí, možno naozaj ísť teda, samozrejme, aj osobným príkladom podľa možností, ale aj tým apelom, že tá nedeľa je určená naozaj pre iné, ako sa prechádzať po hypermarkete, a čumieť do výkladov. A vtedy možno na konci bude to, že to preklopíme, a nakoniec kapitulujú sami, tak vám poviem, že kapitulujú sami. Povedia, neoplatí sa kúriť, svietiť, neoplatí sa držať SBS-ku kvôli tým pár ľuďom, tým pár zúfalcom, ktorí v tú nedeľu predsa len do toho hypermarketu prídu. Ďakujem pekne.