36. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán Brocka, vy ste spomínali, že ľudia nakúpia len toľko vecí, koľko ich potrebujú, a že je úplne jedno, či na to budú mať priestor šesť alebo sedem dní v týždni. No toto tak celkom nie je. Ja som to spomenula už aj vo svojej rozprave. Sú inštitúcie, ktoré sa zaoberajú spotrebiteľským správaním. Toto spotrebiteľské správanie vyhodnocujú. Sú k tomu štatistiky. Je to dostupné všetko, viete si to pozrieť aj vy. Jednoducho existuje tu inštitút alebo akási kategória impulzívnych nákupov. Impulzívne nákupy tvoria zhruba 20 % iných nákupov. A toto sú tie tržby a tie objemy, ktoré jednoducho budú nenávratne preč. A o tie tržby, z ktorých je DPH-čka a príjmy zo zisku, príjmy z príjmov právnických osôb, sa príde. Čiže nehovorme stále o tom, že ľudia nakupujú len to, čo potrebujú. Áno, možnože nenakúpime viacej toaletného papiera, ale možno nakúpime viacej hračiek, možno viacej ovocia, možno viacej kníh, možno viacej nejakých sprievodných služieb k tomu popri tom nákupe, ktorý realizujeme.
Potom, vy ste povedali, a toto ma naozaj zaujalo, že ak zakážeme predaj v nedeľu, vytvoria sa iné nové pracovné miesta. Na jednej strane vám prekáža to vykorisťovanie v nedeľu v tom maloobchode, na druhej stane by vám neprekážalo vykorisťovanie cez tie iné pracovné miesta? Tomuto celkom nerozumiem, prosím vás, k tomuto keby ste sa aj mohli vyjadriť, to ma zaujalo. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No pekne si to, kolega, povedal, že naozaj som sa aj ja nad tým zamyslel, že by sme nemuseli pracovať na ten plný pracovný úväzok a päť dní v týždni. A v tej súvislosti chcem povedať, že v podstate k životnej úrovni patrí aj ten rozmer šťastia. To nie je len to, že mám peniaze, som bohatý a ma to napĺňa tým sa uspokojením. To nie je všetko. Ale ak ty peniaze máš, bohatstvo, všetko máš a šťastie ti chýba, tak v podstate tá tvoja životná úroveň je veľmi nízka. Áno, aj ten pohľad tvoj na to, že ak by sa nedokázala táto snemovňa zhodnúť na tom, aby tie nedele sme nejako rešpektovali, tak aby aspoň tých 12 dní tých štátom uznaných sviatkov bolo takých, keď v podstate sa nepracuje. Ja tiež mám na mysli presne práve tých zamestnancov, ktorí vtedy musia ísť do práce.
Nesúhlasím celkom s tými argumentmi, ktoré tuná odznievajú, že tie ženy sa bijú a v nedeľu chcú ísť do práce, do zamestnania. Ja mám zas inú skúsenosť. A to sú zdravotníci. Jednoducho u nich je prevádzka nonstop. Neviem si to predstaviť, že by v nedeľu nefungovala nemocnica alebo možno prevádzky zdravotnícke, ktoré majú prevádzku nonstop. Ale sú už vyčerpaní, unavení tí zdravotnícki zamestnanci, ako zdravotné sestry, tak aj lekári a je naozaj ten problém, koľkokrát aj z ich strany. A by boli veľmi radi, keby v nedeľu mali zastúpenie a išiel namiesto nich do tej služby niekto iný. Vo Francúzsku, tak ako si to spomenul, v nedeľu ak teda chceš pracovať, tak rob, ak si živnostník, no tak nevykorisťuješ nikoho, seba samého zamestnávaš. Mohlo by to byť aj tu, ak chceš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno. Aj to je možnosť, ísť formou výhrady vo svedomí, chrániť niektorých zamestnancov. To je ďalšia možnosť ako napríklad tou výchovou presvedčiť ľudí, aby nechodili v nedeľu nakupovať. No ale, páni, my sme sa rozhodli pre inú cestu. My sme sa rozhodli to regulovať, lebo sa nám zdá, že to je najrýchlejší, najefektívnejší spôsob a dokonca si to väčšina ľudí dnes želá. A to je dokonca štatisticky preukázané. Keď pred tromi rokmi sme predkladali podobný návrh, vtedy sme v Zákonníku práce navrhovali, aby tie obchody boli zatvorené počas štátom uznaných sviatkov, nie počas nedieľ. A denník Pravda, ktorý ťažko podozrievať zo sympatií ku Kresťanskodemokratickému hnutiu, tak robil anketu medzi svojimi čitateľmi. A jej výsledkom bolo, ľudia odpovedali, že 70 % ľudí si želá, aby boli obchody v nedeľu zatvorené. Pritom sa ich nepýtali na nedele, pýtali sa ich na sviatky. Teda predpokladám, že tá štatistika by dnes nebola iná. Ale výrazná väčšina ľudí tomu rozumie a si to želá alebo pozná dôverne pomery v obchode. A prečo teda neísť cestou tej výhrady vo svedomí? No práve vami spomínaná vysoká nezamestnanosť je najsilnejším argumentom proti tejto ceste, aj keď ja sa tomu nebránim a verím, že KDH tento zámer v budúcnosti bude chcieť uplatniť nielen v obchode, ale aj na iné, na všetky povolania, podľa možnosti. Ale tu keď je 400-tisícová armáda nezamestnaných, no tak veď Alojz Hlina vám to vysvetľoval, no nech povie tá mamička... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, aj z tejto diskusie dnes ráno, aj zo včerajšieho večera je vidieť, kde sú tie názorové póly alebo hodnotové rozdiely v tejto snemovni a v spoločnosti. Je to dobré pre čitateľnosť, je to dobré pre možno dialóg a politiku ako takú, ale ľudia potrebujú riešenia a Slovensko potrebuje pozdvihnutie, lebo to, v akom stave sa nachádzame či ekonomicky, sociálne, ale aj kultúrne, aj politicky, súvisí s hodnotami, súvisí s politikou a s podmienkami života, či sa to oplatí alebo treba radšej čakať alebo radšej odísť do iného zahraničia, počnúc Rakúskom.
Chcem v tejto diskusii prispieť práve tým, čo znamená pravda, sloboda alebo ten základný obsah slov, ktoré keď rešpektujeme, tak žijeme podľa toho, čo hovoríme, a zároveň podľa pravdy, ak nie, tak potom je to stále viac nedorozumenie až kríza alebo konflikt.
Nedeľa je od toho, že sa nedělá, že sa nerobí. A že to vznikalo a vzniklo cez stáročia a stalo sa princípom, pravidlom aj v bývalom Česko-Slovensku, aj na európskom kontinente, má svoje vyjadrenie v kultúre. Nedeľa je fenomén kultúrny, nie ekonomicky. A kultúra nás charakterizuje viac ako ekonomika, bárs by sme dávali kultúru vyššie, lebo ona dáva zmysel našim životom, našim vzťahom, ale ekonomika je nevyhnutnosť, každodenný chlieb je potrebný. Každá kríza malá, veľká, rodinná alebo medzinárodná sa začína odklonom od pravdy, od toho, čo je základ, platí, aj keď môžeme mať názor, ale pravda je pravdou, lebo ona je aj základom spravodlivosti. A ak nedeľa je o tom, že sa nedělá, ak to nie je nevyhnutné, ak nehorí, ak to nie je práca, ktorá je nevyhnutná z hľadiska vyšších záujmov verejného záujmu, tak tam by sme si mali rozumieť. Iné národy, iné krajiny tomu hovoria ešte silnejšie, ešte inak, ale ja som vychádzal z toho slovenského. Tento deň sa volá v Rusku voskreseňje (vzkriesenie), v Grécku kyriaki, v Taliansku domenica, deň Pána. My sme o tomto ani neargumentovali, ani nepísali do dôvodov, ale to, že v nedeľu je dôvod na voľno, na odpočinok, na pokoj, na rodinu, je súčasť slovenskej kultúry. Ak nám na tom nebude záležať, komu na tom má záležať? Má na tom záležať Európe alebo tým druhým? Majú nám povedať, na čom záleží, keď na kultúre až tak nezáleží?
Keď sa stráca význam slov, stráca sa ľudská sloboda, lebo sloboda si žiada usporiadanosť, sloboda nie je chaos, trh pre trh, džungľa, keď silnejší vyhráva. Demokracia a sloboda súvisia cez hodnoty a pravidlá a význam slova nedeľa je aj základom pravdy o nedeli. Preto navrhujeme držať sa tejto etymológie, tohto významu, lebo je to dobré, lebo je to spravodlivé. Je to dobré pre kultúru, lebo sa vytvára aspoň jeden deň v týždni, keď rodina a dokonca celá spoločnosť okrem prípadov nevyhnutných, matky s deťmi, otcovia s deťmi, rodiny môžu tráviť nedeľu pospolu. To totiž výrazne prispieva k zosúladeniu pracovných povinností a rodinného života, a to aj tým, že sa cez takýto návrh, ktorý podávajú kolegovia poslanci, zvyšuje sociálna ochrana zamestnaných.
V Európe je sviatočný charakter nedele chránený vo väčšine štátov zákonom. Aj mimo Európskej únie v bohatých štátoch, ako je Nórsko alebo Švajčiarsko, je zákon o ochrane nedele. V rámci Európskej únie má Slovensko veľmi smutný primát, najviac nedeľnej práce. Nedeľná práca pokiaľ nie je nevyhnutná, je dôkazom chudoby, nie bohatstva.
Ak si spomínate, v deväťdesiatych rokoch agentúra DONAR pre stranu HZDS, ktorá už tu nie je a už tu nebude, vytlačila také bilbordy so švajčiarskymi obrázkami ako fake (po slovensky falzifikát), že toto je Slovensko alebo bude Slovensko, len treba dobre voliť. Takže Švajčiarsko ako falzifikát ja neodporúčam. To nie je cesta, cesta pre Slovensko je inšpirovať sa, učiť sa od tých, ktorí to naozaj dosiahli, a preto, aby boli silné dobré výkony cez pracovné dni, je dobré mať pauzu. A toto sa cez dlhé stáročia formovalo ako nedeľný deň pokoja, sviatku, rodiny, odpočinku. My potrebuje robiť lepšie, nie predovšetkým robiť viac. A lepšie znamená aj usporiadanosť, aj kultúru práce, kultúru zamestnávania, kultúru podnikania. Priatelia, teraz hovorím o ekonomike a používam slovo kultúra. Švajčiarsko je naozaj bohaté, ale jeho základ je v kultúre, v kultúre práce, podnikania, dodržiavania zákonov, pravidiel, úcty k zamestnancovi a tak ďalej a tak podobne. Nechcem hovoriť o Švajčiarsku a nechcem, aby sme tu robili nejaké falzifikáty v budúcnosti, ale reálne k nej prispievali tým, čo uzákoňujeme alebo prinášame ako riešenia.
Kresťanskodemokratické hnutie je v tomto konzistentné. Pred dvoma rokmi sme navrhli a úspešne presadili na kongrese Európskej ľudovej strany v Bukurešti v októbri článok do programu tejto politickej sily, ktorý znie: „Pre sociálne dobro ľudí je dôležité, aby bol v spoločnosti jeden spoločný deň pracovného pokoja v týždni. Po stáročia bola týmto dňom nedeľa. Taktiež pre zachovanie kultúrnych koreňov Európy je dôležité zachovať nedeľu ako spoločný celoeurópsky deň pracovného pokoja.“ A, hľa, na Slovensku v strede Európy, kde sa hrdíme aj konkrétnymi koordinátami, súradnicami, kde to presne je, kde treba tú vatru založiť, to tak nie je. To tak nie je, lebo trh, lebo dogma trhu, ja si nemyslím, to že je správne. A zároveň si nemyslím, že nám to majú iní hovoriť. Ale to, že sa nám podarilo presadiť takýto článok do programu najsilnejšej európskej politickej strany, ktorá aj teraz v máji vyhrala voľby a ktorá aj teraz v máji na Slovensku bola úspešná, ak to zoberiem v súčte, nás oprávňuje navrhovať doma to, čo hovoríme v Európe. Toto je naša suverénna nielen možnosť, ale aj zodpovednosť, nehovoriť iným, čo majú robiť, ale spolu a hlavne doma robiť to, čo je potrebné a prospešné.
Opakujem, priatelia, toto je viac téma kultúry než HDP, HDP nám vzrastie, ak bude v zamestnávaní, v podnikaní poriadok, a nie džungľa. Nie som za nadmerné regulácie, ale napríklad jediný slovenský reťazec nemá problém s týmto ustanovením. Ale tie anglické, nemecké, francúzske alebo iné zahraničné reťazce tu si idú urobiť to, čo doma nerobia. Priatelia, veď pozerajte, čo sa tu deje aj v podnikateľskom prostredí.
Je to téma kultúry, po druhé, nielen kvôli tomu, že 4. júna bola zmenená ústava, od 1. septembra bude platná, ale už aj kvôli tomu, že doteraz v ústave sa nachádza veta, ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí je garantovaná. A práve touto zmenou Zákonníka práce chceme zvýšiť ochranu zamestnancov prostredníctvom zvýšenia počtu dní, počas ktorých nie je možné nariadiť prácu. Ale samostatne zárobková činná osoba, vlastník môže aj s jeho manželkou, môžu tak urobiť, len majú vtedy nedeľu, vtedy nedělají, mnohí, myslím tým tých veľkých.
Slovensko potrebuje lepšie, vitálnejšie rodinné, prorodinné prostredie, aby sa nám darilo po každej stránke, lebo revitalizácia ani ekonomiky nebude fungovať, ak sa nebude dariť viac súdržnosti, zodpovednosti, solidarite, výchove v rodinách.
Tržby väčšie nebudú. Toto si dovolím povedať, aj práve preto, čo odkazuje ministerstvo financií. Viac nezjeme, priatelia, viac sa nedá, ľudia zjedia toľko, koľko potrebujú alebo si môžu dovoliť zjesť. To platí aj o širšom konzume. Viac konzumu nebude, ale viac konzumizmu áno. Chceme kultúru konzumu, konzumizmus ako charakteristiku, ktorá neplatí u susedov, ale na Slovensku sa stala súčasťou kultúry? Toto naozaj chcete, priatelia, ktorí argumentujete proti návrhu?
Podporné stanovisko k tomuto návrhu dali mnohé dôležité inštitúcie alebo organizácie, Konfederácia odborových zväzov, podčiarkujem, Konfederácia odborových zväzov, Nezávislé kresťanské odbory Slovenska, Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu. To nie je o tom, že jedna pani povedala. Áno, sú rôzne názory, rôzne záujmy, rôzne životné, pracovné, ekonomické situácie jednotlivých osôb. Ale spomínam inštitúcie preto, lebo ich postoj, ich názor je dôležitou súčasťou dialógu, sú to sociálni partneri, ktorí s touto témou výrazne a každodenne súvisia. Naštartovaná bola a prebieha iniciatíva mimovládnych organizácií, beží petícia za voľnú nedeľu, je európska petícia, ktorá je súčasťou ďalších legislatívnych zámerov. Ozvali sa už viackrát a v minulých rokoch cirkvi, náboženské spoločnosti.
Ja som presvedčený, že nedeľa ako deň pokoja, relaxu, odpočinku, zameraná viac na kultúru, na vzťahy by pomohla kultúrnym inštitúciám na Slovensku, a to je tiež ekonomika, to je tiež istý ruch, možno cestovný alebo ekonomický, športovým, voľnočasovým centrám.
Chcem na záver tohto vstupu prispieť skôr apelom k tým, ktorí majú väčšinu, lebo Slovensko potrebuje riešenia. Ľudia si zaslúžia viac istoty. Najväčšia istota v živote z takého pohľadu spravodlivosti je pravda, žiť v pravde, nie v klame, nie v nejakej hmle ilúzií. A druhá z tej ekonomicko-sociálnej stránky je zamestnanosť a reálna skutočná fungujúca solidarita. Rakúsko, ktoré v nedeľu má pokoj, kľud, má nezamestnanosť pod 5 %, Nemecko ju malo 5,1 % v máji, o Švajčiarsku už som tu hovoril, v Nórsku je to podobné. To sú veľmi silné ekonomiky aj sociálne silné spoločnosti. Preto spomínam tento fakt, lebo na Slovensku je nezamestnanosť vysoká, dlhodobo stagnujúca alebo kolíše okolo veľkých nadpriemerných európskych čísel. A pritom najviac v nedeľu zamestnávame, niečo nehrá, niečo nesedí. Čo treba ešte viac nedeľnej práce? Naozaj treba ešte viac v nedeľu robiť, aby klesli čísla nezamestnanosti? Nie je to presne naopak, práve naopak?
Som presvedčený, že programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo schvaľované v tejto snemovni, hovorí v troch takých odrážkach veľmi adekvátne na túto tému. Najprv sa venuje téme rodiny v kapitole Rodina – základná bunka určujúca kvalitu života. Citujem, súčasná vláda hovorí: „Zanedbávali sa vplyvy, ktoré prináša postmoderná éra vyspelých spoločností spojená s rastúcimi požiadavkami platenej práce na čas a s rastúcou účasťou žien na trhu práce. To narúša historický vzťah medzi platenou ekonomikou a oblasťou starostlivosti príznačnou pre industriálnu sféru. Narušila sa súdržnosť spoločnosti a jej dôležitého determinantu, akým je rodina.“ To je popis stavu, ktorý je kritický, alebo krízový, súhlasím. „Preto vláda presadí, aby sa obnovila rovnováha ekonomickej úlohy rodiny a jej sociálne funkcie.“ A v inom bode je uvedené: „Vláda prehodnotí predpisy pracovného a rodinného práva tak, aby sa výraznejšie akceptovali potreby vyváženého vzťahu ekonomickej a sociálnej funkcie rodiny.“ Som presvedčený, že toto je prihrávka, ktorú treba spracovať. A treba dať z nej gól, bežia majstrovstvá sveta vo futbale, teraz sú dlhšie noci. Toto je prihrávka pre riešenie ekonomicko-sociálnych súvislostí okolo našich rodín a celej spoločnosti. Návrh KDH je v línii tohto programu. Sociálni partneri s tým súhlasia, alebo neoponujú, myslím tým rozlíšenie medzi odborármi a zamestnávateľmi.
Pred troma rokmi podobný návrh, zúžený, na štátne sviatky tu bol predložený, takmer na deň, bolo to 12. júla, dnes je 10. júl. Roku 2011 o tomto hlasovala snemovňa a všetci poslanci strany SMER na čele s predsedom boli za návrh okrem niektorých, ktorí chýbali, a zdržal sa hlasovania jeden, Maroš Kondrót.
Ja to pre konzistentnosť postojov a pre vážnosť slovenskej situácie, myslím tým nielen ekonomiku, skôr sociálnu situáciu a kultúru, myslím vážne, pre KDH je to bod programu, ktorý sme presadili aj do európskych vzťahov v rámci Európskej ľudovej strany. A nám záleží na tom, tak ako na rodine, tak aj na nedeli, ktorá je či pre rodinu, či pre voľno, či pre kultúru na Slovensku veľmi dôležitým príspevkom.
Chcem ešte zareagovať na tie odkazy o svedomí, resp. pani Kiššová, nie je tu, vymenovala štyri problémy, ktoré to spôsobí, podnikateľské prostredie, zamestnanosť, slobodu jednotlivca a štátne príjmy. Len neuviedla to podstatné, čo je či základná bunka, či východisko pre všetko, o čom tu debatujeme, rodinu. A ja to preto spomínam, lebo ak na tom nezáleží, tak potom je množstvo dôvodov, ktoré nás odvádzajú od skutočného a podstatného riešenia, resp. od skutočného problému tejto doby. Sloboda áno, ale usporiadaná a so zodpovednosťou, to sa začína prácou. Ale práca nie je najväčší zmysel života. Práca má byť tvorivý proces. A pre to, aby bola kvalitná, potrebuje aj pauzu. A tou je čas, keď sa nedělá.
Témy a k tomu, čo hovoril pán Viskupič, výhrade vo svedomí, že my sme položili Dzurindovu vládu pre toto. Nie, my sme ju nepoložili, my sme len odišli z vlády preto, lebo bol porušený explicitný záväzok vládneho programu, to, čo už bolo podpísané ako zmluva signovaná, ale nebol ochotný ju predseda vlády predložiť na rokovanie samotného kabinetu. Ale my sme zostali v snemovni ochotní podporovať vládu do volieb. To, že sa voľby urýchlili, bolo spôsobené tým, že vláda už predtým fungovala ako menšinová, skôr, by som povedal, nefungovala. Preto bolo logické urobiť voľby nie v septembri, ale v júni. Nedržali sme sa ani kresiel, ani predsedu parlamentu. Naopak, ukázali sme, že keď nie, tak nie pre čo? Bolo to pre nemateriálnu tému. Priatelia, je dobré, keď v politike existujú aj sily a strany, ktorým záleží na svedomí, na slobode svedomia, pretože ľudská sloboda začína vo svedomí, nie na ulici, nie v obchode, ale vo svedomí. To je základ dôstojnosti každej osoby. A nám na to záleží, nielen teraz, ale aj do budúcnosti. Takisto nám záleží na nedeli.
A chcem povedať, že ak KDH získa pre program „Nedeľa pre každého“ silný mandát od občanov, bude súčasťou budúceho, nielen vládneho programu, ale aj legislatívy na Slovensku. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. V reakcii na vystúpenie pána podpredsedu Figeľa by som sa vrátil k tomu, čo som nestihol dopovedať vo svojej predchádzajúcej faktickej poznámke. Pri predkladaní zákona o nedeľnom kľude, ktorý som tu už spomínal, sme argumentovali v prospech nedele a toho, čo nedeľa obnáša veľmi podobne, ako môj predrečník. O to viac som bol prekvapený, myslím, nielen ja, ale aj ostatní predkladatelia tohto nášho návrhu, tým, že otvorené prejavy nepochopenia tohto nášho návrhu, ktorým sme chceli aspoň obmedziť ten neprimeraný nedeľný a sviatočný hluk, ktorý sa nám šíri Slovenskom a ktorý nám strpčuje život, skrátka, takéto prejavy nepochopenia až kritiky, až zosmiešňovania sme zaznamenali aj z radov Kresťanskodemokratického hnutia. No a z toho vyvstávajú pre mňa dve logické otázky. Z nich jedna je taká, že sa mi ani nechce veriť, že by to bolo možné, ale všetko je možné, ako sa hovorí. A to podozrenie je také, že nie sme už pomaly schopní podporiť nič iné, iba to, s čím prídeme my sami. No a druhá otázka, ktorá logicky naväzuje na tú prvú, je taká, že ak prídeme znova s týmto návrhom, ktorý chce docieliť určitú renesanciu nedele a toho, aby v nedeľu naozaj sa nevykonávali činnosti, ktoré jej protirečia a ktoré navyše ešte aj obťažujú všetkých ostatných, ktorí si chcú v nedeľu oddýchnuť, skrátka, či KDH podporí tento náš návrh, keď s ním znova prídeme. Ďakujem.

Pán podpredseda, ja by som možno mal maličkú výhradu k tej výstavbe tých argumentov, ako keby sa tu umelo vytvárali nejaké tábory, ktoré chcú alebo nechcú chrániť ľudí proti tomu, aby im niekto nakazoval prácu. Ja by som si dovolil, a párkrát som to už spomenul vo faktických poznámkach, povedať toto: Naozaj dovoľme rodinám byť spolu v nedeľu, dovoľme mamám byť v nedeľu s deťmi, dovoľme aj ľuďom svätiť nedeľu, ale nerobme to takýmto spôsobom, aký tu máme na stole. Totižto vy ste viackrát spomenuli v tom vašom príhovore, že by práca mala zostať v nedeľu iba v prípadoch nevyhnutných. Preto hovorím o výhrade vo svedomí, lebo máme možnosť zotrieť akúkoľvek ideológiu, ideologicky nános, ktorý, pri všetkej úcte, aj v tom vašom prejave bol. A to, či sa na to budeme pozerať z uhla liberálnejšieho, čo znamená rozšírenie miery slobody, alebo z uhla konzervatívneho, kde chceme ponúknuť reálny ochranný nástroj pracujúcim ľuďom pri pracovnoprávnych vzťahoch, to znamená po uzatvorení pracovnej zmluvy si uplatniť výhradu vo svedomí, toto je nielen riešenie pre maloobchodný predaj, ktoré predkladajú dvaja páni z vášho hnutia, ale aj reálny nástroj na práčovne, fotolaby, kiná, kaviarne, detské kútiky, stávkové kancelárie, ktoré ako všetky sú v tých nákupných strediskách, kde pracujú takisto matky, takisto ľudia s rodinami. Čiže poďme hlbšie, zamyslime sa nad tým, ideológiu dajme von, pretože táto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážim si vaše vystúpenie aj preto, že na rozdiel od mnohých kolegov už len formou svojho prejavu dokážete vnášať do diskusie pokoj. Na druhej strane operovali ste mnohými vzletnými pojmami na začiatku svojho prejavu, ako je pravda, sloboda. Ale myslím si, že z toho vyznenia celej debaty je skutočnosť iná. Keď počúvam vás a vašich kolegov v rozprave, tak definícia pravdy podľa vás je takáto: „Pravda je len jedna a máme ju my.“ Ako inak si mám vysvetliť postoje, keď na všetky argumenty kolega predkladateľ odpovie, no my to takto predkladáme, lebo to chceme? A nevedie argumentačnú debatu v argumentačnej rovine o faktoch. Ako si mám vysvetliť, že keď o slobode hovoríte, nerešpektujete tú definíciu, sloboda jedného sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého? Inak by ste nemohli na úkor ostatných presadzovať takýto zákon, ktorý obmedzí celú spoločnosť. Hovoríte, že sloboda potrebuje režim. To mi skôr pripomína Orwella a rok 1984: „Vojna je mier. Sloboda je otroctvo.“
A v rozprave vystúpim a poviem aj mnoho ďalších vecných výhrad k tomuto vášmu návrhu. Keby ste už len napríklad chceli ísť v jednej línii tak, ako ju presadzujete, nemohli by ste z mnohých občanov robiť ľudí druhej kategórie. Aký je rozdiel medzi takou čašníčkou a predavačkou? Prečo jedna má byť chránená a druhá nemá byť chránená podľa vášho návrhu zákona? Prečo z tých čašníčok robíte občianky druhej kategórie?
A posledná vec. Ja si naozaj myslím, že aj tento predložený návrh zákona je skôr príznakom zlyhania kresťanskej demokracie pri presadzovaní hodnôt, ktoré môžete naozaj považovať za tie správne a pravé nenásilnou formou, a preto musíte zvoliť takúto formu násilnú formou zákona alebo zákazu.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, plne s vami súhlasím, viac konzumu nebude. Ja sa trošku pousmievam nad tým, ako liberálna časť opozície jedným dychom povie, že však predavačka musí alebo má povinnosť pracovať v nedeľu, ale na druhej strane by prví sa ozývali, kebyže niekto príde s návrhom, aby parlament zasadal v nedeľu. Aký je rozdiel medzi poslancom Národnej rady a predavačkou v takom supermarkete? No ja nevidím v tom žiadny rozdiel. Obidvaja sú občania Slovenskej republiky a majú rovnaké práva. Čiže tu sa mi to zdá veľmi úsmevné, že na jednej strane budú hovoriť, že tak a predavačka a všetci teda robte, ale my poslanci v nedeľu aby sme mali voľno, aby sme mohli oddychovať. Tak keď to má byť rovnako, tak nech je to u všetkých potom.

Ďakujem veľmi pekne. Ako sledujem tú diskusiu, tak mi beží pred očami taký obraz z francúzskeho výtvarného umenia z konca 19. storočia. George Seurat namaľoval krásny obraz Nedeľa v La Grande Jatte, kde ľudia sú na brehu Seiny pod slnečníkmi, je neskutočný kľud, pokoj a aura nedele bez akýchkoľvek prívlastkov náboženských, liberálnych, onakých, proste pokoj a zastavenie.
Som rád, že Ján Figeľ upozornil, že si, Janko, upozornil na ten rozmer kultúrny. Ja si myslím, že spôsob, akým sa diskutuje o tejto téme, je trošku zavádzajúci. Tu nejde o konflikt kresťanských a liberálnych pohľadov, tu ide o tému, ktorá je širšia. Je to téma sociálna, komunitná, psychohygienická, relaxačná, kultúrna, rodinná. A naozaj s tým podľa mňa je problém, pretože človek, a by som dal do pozornosti jednu štúdiu Maxa Picarda Človek na úteku, hľadá rôzne formy, ako sa vyhnúť stretnutiu so samým sebou. On tam popísal anatómiu tohto úteku a, si myslím, aj odpor voči nedeli, tak ako ju navrhujú moji kolegovia, vyplýva z nechuti byť konfrontovaný sám so sebou. Samozrejme, má to aj tie sociálne, rodinné dopady, kontakt s príbuznými a tak ďalej. Ale v prvom rade ja vidím problém hlbší a, môžem povedať, aj budhistický, a nemusíme byť kresťania, snahy vyhnúť sa stretnutiu samého so sebou. Dokonca existuje aj v psychiatrii jedna kategória, sa to volá nedeľná neuróza, že ľudia sú tak nastavení v tom tempe, že akonáhle vypadnú z tempa, majú depresívnu symptomatológiu, cítia sa opustení, deprimovaní a čakajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Mňa vždycky obíde taký strach z toho, keď by sme mali byť my tými, čo sme najgeniálnejší tu v Európe, teda v tomto geopolitickom priestore. A to by som teda tak doplnil, ako tomu tí napríklad Nemci alebo Rakúšania, Švajčiari nerozumejú, hej, že to naozaj by bolo treba dokončiť. Ja by som navrhoval, že kľudne pán Poliačik alebo pani Kiššová nech idú tam a nech to proste tým Nemcom vysvetlia, že tým ako im vzrastie HDP, ako im vzrastie zamestnanosť, sloboda sa zvýši. Viete, oni to nemajú. A keby vedeli, s čím je to spojené, s akými úžasnými vecami je to spojené, tak ja verím, že proste by na to pristúpili. Podľa mňa by to stálo za to, pomôcť im v tom, však podľa mňa úlohou je pomáhať, keď pokiaľ sme my nositeľmi geniálnych nápadov. Keď máme to odskúšané, je to funkčné, tak prečo to neponúkneme, prečo to nevyvezieme, prečo tí Nemci sa sem neprídu prípadne poučiť od nás? Však oni teda nie sú na tom až tak zle, ale mohli by byť na tom lepšie, keby robili v nedeľu, tak by mali vyšší HDP, impulzívnych nákupov viac, a Nemci teda vedia nakupovať, sa zvýšila zamestnanosť, príjmy rozpočtu a v neposlednom rade sloboda. Sloboda nemeckého, rakúskeho, švajčiarskeho jednotlivca sa prácou v nedeľu rádovo zvýši. To naozaj podľa mňa skúste, skúste, páni kolegovia, im to ísť tam povedať. Ďakujem.