36. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega Figeľ, no som veľmi rád, že si vo svojom vystúpení zdôrazňoval fenomén tradičnej kultúry, tej európskej. Dotkol sa teraz toho aj Alojz Hlina.
Ja si myslím, že okrem tých hodnotových aspektov treba brať, samozrejme, do úvahy aj tie sociálno-ekonomické aspekty života ľudí. A tu treba v podstate pripomenúť presne toto, čo tu bolo povedané, že v tých vyspelých európskych ekonomikách, aké ich majú Nemci, Švajčiari, Rakúšania, v podstate tento fenomén tradičnej kultúry funguje, jednoducho je vlastne založený na tých tradíciách. A my, kresťanskí demokrati, samozrejme, zdôrazňujeme ten hodnotový aspekt ľudskej prirodzenosti a dôstojnosti, ktorý musí mať prednosť pred partikulárnymi podnikateľskými záujmami a postupujúcou kultúrou konzumizmu, a teda zisku za každú cenu.
Ja som veľmi rád, že si rovnako spomenul aj tú rodinnú politiku, ktorá je u nás, kresťanských demokratov, samozrejme, konzistentná, a chcem možno doplniť politiku rodinného podnikania, ktorá je na akoby opačnom póle v súvislosti s elimináciou konzumnej politiky veľkých obchodných reťazcov. Myslím si, že tu by bolo dobré, aby sme si všetci uvedomovali prakticky tieto súvislosti. Som veľmi rád, že toto si vo svojom vystúpení zdôrazňoval. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Figeľ spomenul viacero vecí, ktoré ma inšpirovali k niekoľkým poznámkam.
Tá prvá poznámka je, že ako je to s konzumom a s tržbami v obchode. No v dnešnej dennej tlači marketingová manažérka spoločnosti BILLA Slovensko pani Martina Kovacs hovorí: „U nás sa premelie najviac ľudí v piatok a v sobotu, najmenej v nedeľu.“ To znamená, že ani tie tržby tak teda keby tento návrh prešiel, by u nich ohrozené neboli.
Ďalej, súhlasím s vami, že je to téma viac kultúry ako HDP. Podnikateľské prostredie v Nemecku, v Rakúsku ani v Anglicku nie je krivé. A tam sú vtedy obchody zatvorené.
A zároveň by som chcel pripomenúť myšlienku, ktorú tu spomenul bývalý pán prezident Ivan Gašparovič. Aj keď sme mali rôzne názory na jeho vystúpenie tu v parlamente, tak s jednou jeho úvahou súhlasím, a to v tej veci, keď hovoril o potrebe humanizovať ekonomiku, keď hovoril o tom, že je to veľmi smutné, keď niekto ako živiteľ rodiny chodí celý týždeň, celý mesiac do práce a nemôže zo svojho príjmu uživiť svoju rodinu, nedeľa, pracovná nedeľa alebo to, keď musia tie matky ísť v nedeľu do práce, nesvedčí o humánnej ekonomike. A ja si myslím, že tento poslanecký návrh zákona, ktorým meníme Zákonník práce, je výrazom humanizácie ekonomiky na Slovensku.

Ďakujem za slovo. Naozaj je to tak, že viac by sme neskonzumovali, keď by bolo aj osem dní v týždni a by sme nakupovali. Ale to, že rastie konzumizmus, tak naozaj je takýto fenomén novodobý. A táto spoločnosť je nadmerne konzumná, nie preto, že viac potrebujeme. Ale jednoducho veľakrát nevieme sa vpratať do kože. Práca nemá byť novodobou bohyňou, práca je predovšetkým darom. Ale zas na druhej strane práca, ktorá je z donútenia, práca, do ktorej ťa niekto núti, tak ťa zotročuje, stávaš sa ňou otrokom. A Slovensko naozaj potrebuje toto pozdvihnutie. A nedeľa je tým kultúrnym fenoménom v podstate celej našej Európy, cez niekoľko stáročí.
A toto je viac téma kultúry, a nie HDP. Tak s tým súhlasím. A dovolím si tiež uviesť jeden príklad. Kolega Marián Kvasnička spomenul obrazy, ja spomeniem knihu. Lev Nikolajevič Tolstoj napísal o Veľkonočnej nedeli Voskresenije (Vzkriesenie). Je to nádherný príbeh, je to nádherná kniha. A naozaj je to aj ten siedmy deň v Rusku, voskreseňje. Tak je to vzkriesenie. A je to je to nedeľa. A súvisí to naozaj s tým kultúrnym fenoménom aj kresťanským fenoménom v Európe. Hoci menej tuná spomíname tento rozmer, veľmi úzko to súvisí. Cisár Konštantín keď zaviedol v IV. storočí takú nedeľu, myslím si, že v tejto veci sa nepomýlil. A už vtedy bol to múdry panovník a naozaj oslobodil poľnohospodárov a poľnohospodárske práce. Tuná zalietajú liberáli do tých extrémov, o ktorých sa tuná nehovorí. Sú nevyhnutné práce, ktoré musíš vykonávať, či je nedeľa, či je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja by som trošku to videl aj z iného pohľadu. A viem to povedať z vlastnej skúsenosti, čo sa týka športu, mládeže a využitia voľného času alebo voľného dňa v týždni, nakoľko musím povedať jednu vec, že odkedy otvorili nákupné centrá, teraz nebudem hovoriť o predavačkách, na Slovensku a hlavne vo veľkých mestách, klesla iniciatíva mládeže v športe. Čiže mladí ten svoj voľný čas, ktorý majú po škole, využívajú prechádzkou v nákupnom centre. A myslím si, že to nesmeruje k tomu.
Druhá vec, s ktorou mám tiež problém, je jeden voľný deň pre celú rodinu, keď tá celá rodina môže byť doma spolu a nemusí ísť zas spolu do nákupného centra. Ja vidím problém v týchto veľkých mestách, že tieto nákupné centrá, ktoré otvorili, takú veľkú škálu a paletu služieb ponúkajú ľuďom, že nie je to ono, keď sú otvorené a vyberieme z toho len určité segmenty tak, že toto bude zatvorené a to druhé môže byť otvorené. Ja si myslím, že tie nákupné centrá negatívne pôsobia na rodinný život, pretože aj keď niektoré „zamestnankyne", nechcem spomenúť predavačky, nebudú pracovať v nedeľu, tak pôjdu s celou rodinou, a to je tu chyba, do toho nákupného centra sa prechádzať a nebudú robiť nič pre seba. Tam sa najedia, dajú si nedeľňajší obed a nedeľňajšia spoločná siesta rodín vypadáva. S týmto ja mám problém a chcem to práve premietnuť do toho športu, aké negatívne vplyvy mali otvorené sedem dní do týždňa nákupné centrá. Ďakujem.

Ďakujem pekne za množstvo faktických a hlavne teda za zaujímavý dialóg, ktorý potvrdzuje, že je to téma, je to skôr náročná záležitosť, aj keď sa zdá tak jednoduchá ako deň v týždni.
Ja som presvedčený že od vzťahu k nedeli aj parlamentu a, samozrejme, aj každého z nás sa dá odvíjať istý vzťah k národu, k spoločnosti, ku kultúre, lebo k HDP ho máme zhruba rovnaký, chceme, aby HDP bolo veľké udržateľné, rastúce. Hrubý domáci produkt je výrazom toho, čo vytvoríme. Ale človek by mal byť... (Ruch v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda, prepáčte, že vás prerušujem. Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, ja viem, že je 11.00 hodín, ale nemáme o čom hlasovať, takže budeme pokračovať ďalej v rozprave o tomto bode programu. Poprosím vás o pokoj. Nech sa páči, pán podpredseda. Vráťte pánu podpredsedovi čas, poprosím vás.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Len teda dopoviem, aj keď mi ušlo veľa času, že tá nedeľa súvisí s tvorivosťou, pretože človek je tvor tvorivý a potrebuje tú nedeľu, aby napĺňal svoju dimenziu, aby nebol len konzumentom alebo výrobcom.
Ja chcem odpovedať konkrétne pánovi Hubovi a Viskupičovi, že som pripravený na spoluprácu či pri Zákonníku práce na tému hluku alebo výhrady vo svedomí. Obidve tieto témy sú dôležité. A skôr sú časťou toho veľkého obrazu tém súvisiacich so zamestnanosťou. Ale tu ide o horizontálne opatrenie, ktoré sa nedotýka niektorých konkrétnych jednotlivcov, ale skôr maloobchodného predaja v nedeľu na celom území Slovenska. Preto ho považujeme za oprávnené, lebo je vyargumentované po každej stránke.
A, opakujem, silné ekonomiky sú skôr príkladom a keďže mi ušiel ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja musím povedať, že som tu teda hlavne zo solidarity dnes. Keď sme mali prerokovať tento bod, tak som sa stavil za kolegom Brockom. Pýtal sa ma, že teda aký máme názor na zákaz nedeľného predaja. Ja som povedal, že kolegyňa Kiššová určite k tomu vystúpi. On povedal, to je málo, musíte ísť k tomu viacerí. A keďže Alojz tentoraz sa pridal na nesprávnu stranu, tak treba, aby tu niekto obhájil aj tú druhú stranu.
A o tých číslach už hovorila aj Janka, ja už to nebudem ďalej rozvádzať, budem sa viacej venovať práve tomu aspektu, ktorý hovorí o obmedzovaní slobody. Teda tým, ktorých to zaujíma... (Ruch v sále.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Dámy a páni, poprosím o stíšenie v sále. Tí, ktorí máte diskusné krúžky, tak ich majte radšej na chodbe, pokračujeme v rokovaní normálne v bode programu, hlasovanie nie je. Poprosím o kľud. Pán Poliačik, máte slovo.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem. Ja keď som túto situáciu zažíval v triede, že sa mi začali tie zadné lavice príliš baviť, a keď už som zistil, že takmer nikto nepočúva, tak som zvykol do výkladu povedať: „No a potom mali sex.“ A celá trieda potom urobila pohyb hlavou (Ukázanie pohybu hlavou.) s otázkou, že čo som povedal, o čom rozprávam. Ale nechcem to robiť popravde v parlamente, lebo si myslím... (Reakcia z pléna.) Áno. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Totiž to ide do zápisu.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Áno, pán predsedajúci, takže budem pokračovať. Súčasťou tohto návrhu sú dve veci, ktoré podľa mňa by nemali byť súčasťou predkladania legislatívy. Z nich jedna je tá, už o ktorej hovoril kolega Chren, a to je vedomie si jednej a neodškriepiteľnej pravdy, a tá druhá je podľa mňa podceňovanie tých samotných ľudí, ktorých sa ten zákon týka.
Tá prvá vec súvisí s tou židovsko-kresťanskou európskou tradíciou. Ja vždycky som pobavený... (Hlasy v sále.) Jožko Mikloško, haló. Ja vždycky som veľmi pobavený, keď sa povie, že veď predsa v nedeľu, sedemdenný cyklus, veď to je také prirodzené. Ja si vždycky pozriem potom tú mapu toho vesmíru a hovorím si, sakra, čo okolo čoho obieha za sedem dní, lebo tak za 24 hodín sa otočí Zem, za mesiac sa nám otočí Mesiac, za rok otočíme sa okolo Slnka. To všetko sú prirodzené cykly. Ale akože za sedem dní... (Reakcie z pléna.) Áno, toto všetko bolo údajne stvorené, ale to je pre niektorých krásna literatúra, nemyslím si, že je to záväzné. Takže ak sa máme odpichovať naozaj od nejakých prirodzených cyklov, tak sa môžeme sa odpichnúť od toho, že každý deň treba spať, treba sa odpichnúť od toho, že v roku si treba niekedy oddýchnuť, ale ten sedemdenný cyklus je naozaj daný. Ja nevravím, že tá tradícia nie je silná. Nevravím, že na nej máme niečo rušiť. A už vôbec sem nejdem zavádzať desaťdenné francúzske modely. Len si povedzme, že tá prirodzenosť tam nie je a vymysleli sme si to sami na základe niečoho. To je prvá vec.
A druhá vec. Je tu ten model, čo by vlastne ľudia mali v nedeľu robiť. A ja popravde tomu nerozumiem, ako Alojz keď hovorí, že to je zhýralosť, keď sa ľudia v nedeľu vyberú do nákupných stredísk. No kedysi sme mali korzá, hej. Uprostred veľkého mesta, tam bolo to korzo, kde si ľudia mohli štrádovať z jednej strany na druhú. Boli tam kaviarničky, mohli si dať tú kávičku, koláčik, zmrzlinku, deti mali balón v ruke, prechádzali z jednej strany korza na jeho druhú stranu. A také nákupné centrum je v podstate to isté pod strechou, keď si to tak zaberieme. A tiež to nie je o tom , že sa tam ideme od rána do večera naháňať za tým, aby sme si mohli niečo kúpiť. Ja napríklad oceňujem fakt, že súčasťou veľkých nákupných centier sú tie obrovské ihriská, lebo keď mi v nedeľu ráno prší, tak zoberiem obidve deti, idem s nimi na to ihrisko, ten Jakub sa tam vyblázni za tri hodiny tak, že potom spí ako drevo. A za ten čas, čo ja tam dávam pozor na decká, môže si moja manželka odbehnúť na pol hodinu alebo trištvrte, nakúpi si, hodí to do auta a príde za nami. Dáme si tú kávičku, dáme si ten koláčik, ideme na tú zmrzlinu, možno tam do kina. To všetko je presne tá kultúra a trávenie rodinného času, o ktorom sa tu rozpráva. Nemusím byť nutne, Alojz, po kolená od blata v nedeľu napoludnie o dvanástej, aby tá nedeľa za niečo stála. Nie každý to tak má. A ja rád pôjdem aj do toho lesa, aj toho psa vyvenčiť, len to, kurnik, nechaj na mne, nechaj to na mne.
A takisto tá žena, ktorá má jeden týždeň krátky, jeden týždeň dlhý, vie, že ten nedeľný príplatok môže pomôcť, aby tá ďalšia nedeľa bola o to krajšia, aby mohla byť s tými deťmi, aby im mohla niečo kúpiť, aby im mohla niečo dopriať, tak, prirodzene, tak ako hovorí Ľubo Galko, si môže tú nedeľnú zmenu vypýtať, lebo jej to, sakra, vyhovuje. A ja nerozumiem tomu, že sa akože my tu ideme cítiť byť, že povieme nedeľa má vyzerať takto a vy, páni, aj keď by ste chceli, v nedeľu jednoducho pracovať nebudete, basta. To nie je správne.
A keď sa budeme oháňať Nemeckom a Rakúskom, áno, pri tej nezamestnanosti okolo 5 %, ktorú ju takú majú, si to zrejme môžu dovoliť, ale pri tých číslach, o ktorých hovorila Janka, si to mi dovoliť nemôžme, lebo odhliadnuc od toho, ako sa nedeľa trávi a aká má byť rozhodovacia právomoc každého jedného jednotlivca rozhodovať o svojom vlastnom živote, ešte aj to, že tie nákupy reálne podporujú ekonomiku, je relevantný argument pri číslach, ktoré máme na Slovensku.
A mne sa nepáči, že tu robíme druhú kategóriu alebo respektíve robíte druhú kategóriu z ľudí, ktorí náhodou idú v nedeľu do Auparku, lebo oni sú tí zhýralci, a nepáči sa mi, že sa tu robia nesvojprávne bábky z ľudí, z ktorých si mnohí sami tú nedeľnú prácu môžu vybrať. A radi to urobia, lebo to pre nich prináša osobné výhody a možno nejaký ekonomický prospech.
A keď pán Figeľ hovorí o tom, že nedeľná práca je prejavom chudoby, tak ja si neviem predstaviť, ako týmto zákonom tú chudobu zakážeme. Tí ľudia neprestanú byť chudobnými, dokonca mnohí z nich budú ešte chudobnejší, lebo tie peniaze, ktoré môžu v nedeľu zarobiť, nezarobia. Toto nie je boj proti chudobe. Aj pri ochrane tých najslabších, o ktorých hovorí pán Brocka, si myslím, že je to pri najlepšom odhade fifty-fifty.
Áno, súhlasím, môžu byť v tej skupine aj ženy, ktoré si nemôžu vybrať a sú donútené zamestnávateľom, ale to by som skôr riešil tou výhradou vo svedomí, o ktorej hovoril aj pán Viskupič, a koniec koncov my o nej v SaS-ke hovoríme posledné štyri roky ako súčasti pracovnej zmluvy, ale určite mi neodškriepite, že významnou súčasťou tej skupiny tých pracujúcich žien alebo pracujúcich ľudí v maloobchode sú ľudia, ktorí vyhľadávajú tú nedeľnú zmenu, pretože im to vyhovuje. Je dôsledkom ich slobodného rozhodnutia a ich rozhodnutia o tom, ako chcú žiť, že v nedeľu pracujú, možno preto, že tú ďalšiu nedeľu si na základe toho môžu dovoliť niečo viacej.
Keď sa pozrieme na európske štatistiky, neobmedzený nedeľný predaj máme v Bulharsku, Českej republike, Dánsku, Estónsku, Fínsku, Maďarsku, Írsku, Lotyšsku, Litve, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku, Slovensku, Švédsku, Taliansku a Veľkej Británii. Vy ste spomínali Anglicko. Moje zdroje hovoria, že tam je to vtedy otvorené. A ten rok, čo som v Londýne býval, som si mal kde nakúpiť v nedeľu. Tak neviem, či sa medzitým stala nejaká zmena, ale určite v roku 2007, keď som ja rok v Británii žil, tak som v nedeľu určite na nákup mohol ísť. Takže ak tam nastala zmena, tak je to možné, že som si ju nevšimol. Ale podľa mňa Veľká Británia v nedeľu má otvorené obchody. A potom tu máme Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Rakúsko a Nemecko ako tie, ktoré majú nie zakázaný nedeľný predaj, ale majú ho regulovaný, obmedzený. To znamená, že fungujú niektoré prevádzky, niektoré menej. A ten rozsah sa líši od krajiny ku krajine.
Takže ak sa pozrieme na niečo, čo chceme nazvať európskym modelom, tak väčšina krajín má v nedeľu obchody otvorené. A tie, ktoré ich otvorené vtedy nemajú, sú také, ktoré si to môžu dovoliť, Rakúsko, Nemecko, vďaka sile svojich ekonomík, alebo majú tak prehnaný sociálny model, že ich to ťahá ku dnu. Pozrime sa na Francúzsko, hej, dopláca na presociálnosť svojho vlastného modelu práve, ako sa hovorí v Anglicku, as we speak.
Takže opierať sa o nejaké zahraničné modely môžeme, tak ako hovorí Alojz, nie nutne musíme všetko vymýšľať sami, ale keď sa pozrieme do zahraničia, tak máme aj jedno, aj druhé. Máme aj krajiny, ktoré si viacej ctia slobodu jednotlivca rozhodovať o svojom vlastnom živote, a máme krajiny, ktoré viacej tlačia na reguláciu a idú ochraňovať niekoho alebo si ctia tradíciu. Aj z jedného aj z druhého vieme vychádzať. A myslím si, že sme v takom férovom strede, či si to zoberieme z toho alebo z toho. Takže sa musíme pozerať na svoje vlastné podmienky. A naše podmienky sú také, že a) ekonomike to uškodí, to Janka dokázala číslami, a b) nie všetci, ktorých chceme ochraňovať, a nie všetci, ktorým chceme v niečom zabraňovať, budú z toho nadšení.
Dôsledkom tohto zákona bude, áno, pár ľudí, a nejdem to podceňovať, môžu to byť stovky, môže to byť tisíc ľudí, ktorí nebudú musieť pracovať proti svojej vlastnej vôli. To je na jednej strane. Ale na druhej strane tu budeme mať určite stovky a tisíce ľudí, ktorí nebudú môcť pracovať, aj keď by chceli, a zároveň tu budeme mať obrovský dopad na tých ľudí, ktorí by v nedeľu tie služby, ktoré sa dnes ponúkajú, chceli využívať a využívať ich nebudú.
Podľa mňa je absolútnou naivitou a nezmyslom povedať, že v momente, keď ľudia nemôžu v nedeľu nakupovať, tak budú tráviť viacej času so svojou rodinou. Keď niekto doma nemá prostredie, keď niekto k tej rodine nemá vzťah, tak bude robiť niečo iné. Keď niekto do toho lesa nechce ísť, tak kľudne môžeme zatvoriť úplne všetko vrátane pumpy, on bude sedieť doma a pozerať tú telku. To, ako ľudia trávia v nedeľu čas sami alebo so svojou rodinou, nezávisí od toho, či je otvorené Tesco alebo Carrefour, alebo Hypernova. Závisí to iba od toho, akú majú v rodine náladu, ako sa kto znáša so svojou vlastnou ženou, so svojimi vlastnými deťmi. A na to, či si niekto na hodinu odbehnúť nakúpiť môže alebo nemôže, to nemá absolútne žiadny vplyv. Keď niekto chce mať nedeľný obed, tak ho má aj s otvoreným Tescom. Keď ho nechce mať, tak ho nebude mať, keď bude zatvorené všetko vrátane požiarnej stanice. Keď niekto chce ísť do prírody, tak tam pôjde bez ohľadu na to, či má štyri hypermarkety po ceste. Keď tam ísť nechce, lebo má alergiu, dajme tomu, tak tam nepôjde. Toto všetko sú faktory, ktorými sa tu zakrýva reálna situácia každého jedného človeka. A korelácia sa tu zamieňa s kauzalitou. Keď mi tu niekto dokáže kauzálnu súvislosť medzi počtom návštev prírody v nedeľu a otvorenými a zatvorenými obchodmi, tak to zoberiem späť. Ale podľa mňa neexistuje.
A celé to, o čom sa tu rozprávame, je iba presadzovanie vlastného videnia sveta, možno väčšinového, možno menšinového, ale určite na niekoho úkor. Je to obmedzovanie slobody každého jednotlivca, je to znižovanie miery slobody v spoločnosti ako osobnej, tak aj ekonomickej, a preto nie ako chronický odporca KDH, ale ako liberál musím byť proti tomuto návrhu.
A teraz si vypočujem ešte faktické, ale potom, ak dovolíte, tak sa vzdialim. Ja som sľúbil rodine, že celý víkend budem s nimi na trenčianskom letisku. A chcem to dostáť. Takže pre prípad, že by sme sa už nestreli niekde na chodbe, prajem vám všetkým pekné leto. Ak dôjdete na Pohodu, tak sa uvidíme na trenčianskom letisku. Majte sa pekne.

Pán kolega Poliačik, vy ste chceli zaujať sálu a hovorili ste, že na konci bol sex. Bohužiaľ, ten problém je, že ten sex je často na začiatku.
Ale teraz k tomu, čo ste hovorili. Jednoducho problém je v tom, že vy a my predkladatelia reprezentujeme tu dva odlišné svety. Vy si napríklad myslíte, že čistý heroín je v zásade neškodný. A my si myslíme, že i ľahké drogy sú škodlivé. My sme hlasovali a presadili ústavnú ochranu manželstva a vy ste do ústavy presadzovali partnerstvá dospelých osôb bez toho, aby ste v dikcii vášho návrhu vylúčili zväzky viac ako dvoch osôb. A dalo sa to urobiť jedným slovom. Vy máte svoju svätosť dalajlámu. No my máme Františka. Vy nemáte problém vymeniť biely šál za dúhové ponožky. Vy chodíte na pride pochody a my chodíme na pochody za život a za rodinu. Vy hľadáte vášho boha v peruánskych pralesoch a sprostredkuje vám ho indiánsky šaman. A my máme za boha toho, ktorý je a hovoril z horiaceho kra a jeho jediný syn žil v Nazarete. My sme na strane tých žien, ktoré sú zotročované obchodnými reťazcami. Ale vám to nevadí. My sme za spoločný rodinný deň v Európe a v Európe je to nedeľa. A žijeme v Európe. Slovensko je v Európe, pán kolega. Vy si myslíte, že sloboda nemá hranice, ale mýlite si slobodu so svojvôľou. Jednoducho sloboda hranice má.
A keď ste na mňa reagovali, ste mi hovorili, že prečo to nemá byť v sobotu. No pretože ide o nedeľu, pán kolega. Ani Národná rada nezasadá od stredy do utorka. Zasadá v nedeľu? Prečo upierate právo byť v nedeľu spolu s rodinami tým, ktorí nemôžu a vy v nedeľu...? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcem kolegom z KDH pripomenúť, že Slovensko je sekulárny štát, čo je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky. Preto považujem za neprípustné, aby ste náboženskú ideológiu vkladali do Zákonníka práce. To tam jednoducho nemá miesto.
Ale chcem vás upozorniť, ak to už teda chcete robiť, tak to, prosím vás pekne, robte poriadne a do Zákonníka práce pretláčajte nielen zákaz maloobchodného predaja v nedeľu, ale aj zákaz akejkoľvek práce v nedeľu. Ani softvérové firme nech nepracujú v nedeľu, ani ja neviem stavebné firmy nech nepracujú v nedeľu, ani pumpy nech nefungujú v nedeľu. Ten, kto potrebuje benzín alebo naftu, tak nech si ju, prosím pekne, kúpi v pondelok, piatok. Robte to poriadne, keď to už robíte.
Takýto návrh je absolútne nezmyselný. Ak chcete, aby tí, ktorí majú problém s prácou v nedeľu, si to svoje právo mohli nejako uplatniť, tak cesta, ktorú my radi podporíme, je uplatnenie výhrady vo svedomí v pracovných zmluvách, ale nie takto. Toto odmietam.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi takú moju možno nováčikovskú naivitu trošku. Ja som mala takú predstavu, že tá rozprava k zákonom je o tom, aby jedni druhých presvedčili alebo prezentovali svoj názor, postoj a zdôvodnili ho, ale teraz sa mi zdá, že už sa to točí dookola a že je celkom jasné, že sú dve skupiny, ktoré budú hlasovať tak alebo onak, a sú už vyhranené celkom. Musím povedať, že necítim sa zatiaľ ešte príslušníčkou ani jednej z nich, pretože na jednej strane mám veľký rešpekt k slobode, aj k slobode jednotlivca. A možno toto trošku využijem aj na to, aby som vám povedala, že pred chvíľkou sme sa s pani podpredsedníčkou Jurinovou stretli so skupinou kubánskych disidentov a o tej slobode teda bola významná tá diskusia. Ak sú náhodou na balkóne, tak by som ich týmto rada aj pozdravila. Ale na druhej strane zase som psychológ a mám strach o duševné zdravie nielen jednotlivcov, ale aj spoločnosti. A viem, že tá štruktúrovanosť času je strašne dôležitá. Tiež múdre knihy hovoria, je čas na prácu a čas na oddych a tak ďalej. A nemusíme zdôvodňovať tých sedem dní, to nie je až také podstatné. Ale toho, že sa vytvárajú príležitosti na to niekde, že vám ten čas vlastne ukradne ten nastavený systém, sa ja obávam. Už mám veľmi málo času, tak nedokážem povedať všetko, čo som chcela povedať.
A len jedna poznámka ešte, pán poslanec Poliačik. Biblia ako krásna literatúra, to ma trochu vyrušilo, a nie vôbec ani z ideologického,... (Reakcia z pléna.) tak, pardon, dúfam, nie pre mnohých. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som chcel na iné reagovať, ale skôr, ako to poviem, viete, to je asi aj to iné videnie sveta. Prosím vás, pán kolega Poliačik, beriete ungefähr 3 000 eur mesačne a od vás sa vyžaduje venovať sa svojej poslaneckej práci. Tu poviete na zasadnutí: „Kolegovia, bye, bye, idem na Pohodu.“ Normálne žasnem. Prosím vás, ľudia bojujú o prežitie, ľudia berú 400 eur, ľudia majú čo robiť, aby prežili. Kolega tu vystúpi, má pocit, aké múdre veci povedal. Biblia je krásna literatúra. Išiel proste tak, ako liberáli idú. Postriekajú stavbu, ktorú niekto postavil, grafiťákmi a ešte povedal: „Bye, bye, vážení, ja idem na Pohodu.“ Čo je na tom, že je rokovanie schôdze, že? Pán kolega, ide ÚPN, mohli ste vystúpiť, mohli ste sa venovať 25. výročiu roku 1989, ide správa o odposluchoch, mohli ste vystúpiť, mohli ste povedať, že sú prípady nelegálneho odpočúvania. So slobodou to súvisí. „Bye, bye, vážení, ja beriem 3 000 eur, ale idem na Pohodu. Čo ja tu budem s vami robiť?“ To je normálne sen. Toto je ich videnie sveta, prosím vás. Viete, liberáli majú jednu určitú svojím spôsobom výhodu. Nič nepostavili a európsky priestor niečo postavil a oni to chodia striekať. Sem-tam vybijú okno. A ľahko sa búra, ľahko sa ničí. Postavte niečo. Dovoľte nám sa pozrieť na tú vašu stavbu. Čo je vašou stavbou, prosím vás? Keď tu história, Európa niečo postavila, tak majte k tomu aspoň pokoru, prosím vás, nechoďte to obstriekavať v noci a už aj cez deň. Prosím vás, vybíjate tomu okná. Neviem v tomto obraze pokračovať, ale najhoršie na tom všetkom je, že poslanec Národnej rady, ktorý berie 3 000 eur mesačne, povie: „Bye, bye, idem na Pohodu.“ Je to sen.