36. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Trestný zákon v právnom poriadku Slovenskej republiky je kódex. Kódexy majú v právnom poriadku určité osobitné postavenie, a to z viacerých dôvodov. Jedným z týchto dôvodov je, že kódexy sú väčšinou tzv. lex generalis, to znamená všeobecné právne predpisy, ktoré sa majú použiť subsidiárne, ak špeciálne právne predpisy neustanovujú inak. Čiže majú upravovať spoločenské vzťahy čo najvšeobecnejšie.
Jedným z charakteristických znakov kódexov je aj ich ustálenosť. To znamená, že by nemali podliehať častým zmenám a už vôbec nie ad hoc prípadom, teda nemal by z nich byť tzv. trhací kalendár, ako sa to často ľudovo hovorí. Na druhej strane kódex by mal upravovať jednotlivé spoločenské vzťahy, v tomto prípade protiprávne konania tak, všeobecne, aby postihoval všetky tie konania, ktoré spoločnosť chce postihovať v tomto prípade ako trestný čin. Domnievam sa, že v tomto prípade Trestný zákon takýmto kódexom je aj v súčasnosti, a to aj v tomto prípade, pretože upravuje skutkovú podstatu trestného činu, ktorou je postihovateľné aj konanie, ktoré navrhovatelia navrhujú začleniť týmto návrhom do Trestného zákona.
Budem sa teraz trochu všeobecnejšie venovať Trestnému zákonu a trestnému činu. Čo je to trestný čin? Trestný čin podľa § 8 Trestného zákona je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom trestné činy sa rozdeľujú na prečiny a zločiny a nejde o prečin, resp. o trestný čin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Toľko zo všeobecnej časti Trestného zákona.
Poďme teraz ďalej. V Trestnom zákone je v § 221 upravený trestný čin podvodu. Dovolím si odcitovať, aby sme vedeli, o čom hovoríme. V trestnom čine podvodu sa hovorí: „Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky. Škodou na účely tohto zákona sa rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného, alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou sa rozumie aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnenie dosiahnuť, pričom škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.“ Pod túto sumu sa vlastne nejedná o trestný čin. V akomkoľvek kontexte aj v kontexte navrhovanej právnej úpravy ak by sa preukázalo, že v takom konaní nie je naplnená škoda 266 eur, nejde o naplnenie spoločenskej nebezpečnosti, teda o trestný čin. „Obohatením sa rozumie neoprávnene rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením, alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené, pričom obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou, môže ísť o obohatenie aj bližšie neurčenej osoby alebo skupiny osôb. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré sú v súlade so skutočným stavom veci, môže ísť o konanie, opomenutie alebo aj konkludentné konanie,“ a to je teraz dôležité, „pri využití omylu iného páchateľ sám k vyvolaniu omylu neprispel, ale po zistení omylu iného a v priamom vzťahu k nemu konal tak, aby na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil.“ Čiže v tomto prípade aj keď sám takýto zásah do tohto odometra nevykonal, ale vedel o ňom a, povedzme, to vozidlo ďalej predáva, tak je takisto trestne zodpovedný.
Účelom falšovania alebo pozmeňovania počítadiel ubehnutých kilometrov je, domnievam sa, vždy uviesť do omylu kupujúceho s cieľom seba alebo iného obohatiť tým, že takto predávajúci zvyšuje cenu predávaného automobilu. Sám navrhovateľ v dôvodovej správe hovorí, citujem: „Podľa neoverených odhadov sa na Slovensku predá 30 až 60 % ojazdených automobilov, ktoré majú zmanipulované údaje svojich tachometrov. Udávajú teda menší počet kilometrov, ako predávané auto v skutočnosti ubehlo. Tento jav môžeme pokojne nazvať masovým. Nie je to nová módna vlna, tachometre sa pretáčali aj v minulosti, ale rozvoj techniky zapôsobil podnetne aj na tento zavrhnutiahodný spôsob podnikania.“ Čiže sám navrhovateľ pripúšťa, že je to problém súvisiaci s predajom automobilov, nie samotný zásah do tachometra, resp. odometra ako takého. Teda ide o podvod. Nakoniec, to v rozprave pred chvíľkou sám navrhovateľ povedal, že ide o podvod. A tak ako aj sám navrhovateľ povedal, v Českej republike minulý týždeň Najvyšší súd konštatoval v presne tomto prípade, že ide o podvod. A tá navýšená suma o 5 000 reflektuje práve tú spodnú hranicu, keď takéto konanie sa považuje za trestný čin všeobecne v Trestnom zákone bez ohľadu na to, o ktorú skutkovú podstatu ide.
Teda Trestný zákon už dnes obsahuje skutkovú podstatu trestného činu, ktorá rieši takéto konania, samozrejme, problémom však zostáva dokazovanie takéhoto konania. A tento problém, ktorý sa týka dokazovania, vôbec nerieši ani navrhovaná právna úprava. Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Sú dve faktické poznámky. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Hudacký.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega Susko, je pravda, že ste sa v podstate snažili vyriešiť tú právnickú stránku tohto problému a dať to do súladu s Trestným zákonom a klasifikovať tento čin, nech to už akokoľvek nazveme, či je to trestný čin alebo teda v tej klasifikácii uvedenie do omylu, podvod a podobne. V každom prípade ja si myslím, že táto téma si zaslúži pozornosť a treba, aby sme to zobrali do úvahy. A myslím si, že práve nami navrhovaná úprava to rieši. Napriek tomu, že skutok ako podvod je už teraz postihnuteľný, ja si myslím, že neurobíme nič zlého, ak budeme explicitne v Trestnom zákone tento podvod postihovať. Je pravda, že či teraz je už ten trestný skutok alebo tento čin zahrnutý pod podvodom a je ťažko dokázateľný, takisto aj potom, keby bol explicitne uvedený, by bol takisto ťažšie dokázateľný. Ale rozhodne treba, aby sme možno aj takýmto spôsobom poukázali na všeobecnú nebezpečnosť takýchto počinov a do určitej miery vytvorili prostredie, aby sa takéto činy v podstate ďalej nerealizovali. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. Naozaj Trestný zákon je kódex, ale ešte to neznamená, že je to posvätná krava. To znamená, aj v minulosti tu sa diali veci na poliach (Prijal sa farmársky zákon.), pytliactvo pri rybolove. Prijal sa veľmi prísne aj farmársky zákon, aj zákon proti pytliactvu pri rybolove. A určite sa nejednalo o 130 tisíc prípadov ročne. Máte pravdu, ja som to vo svojom vystúpení hneď na začiatku povedal, že dá sa to postihovať aj dnes, podľa § 221 alebo 269. Povedzte mi, koľko takých prípadov bolo na Slovensku za minulý rok postihovaných podľa týchto paragrafov. To bolo minimum, možno žiaden prípad. Pred mesiacom keď my sme podali návrh zákona, tak vtedy sa ohlásilo, že je tam jeden prípad, kde sa ide trestať. Medzi ľuďmi, ktorí robia v tom biznise, medzi občanmi panuje názor, že to trestný čin nie je.
A je prípad Najvyššieho súdu v Českej republike. No tak, samozrejme, ak ten súd to mal posúdiť ako trestný čin, tak to mohol posúdiť len podľa tohto paragrafu ako podvod, ktorý dneska v zákone majú. Ak tam budú mať na základe iniciatívy ministra obchodu a priemyslu ako trestným činom stáčanie tachometrov, tak v takom prípade budú môcť posudzovať aj podľa tohto Trestného zákona. Ale dneska ho tam nemajú. A aj pre tú prevenciu, pre tú výstrahu pred tými, čo to robia, čo pripravujú počítačové programy, čo to inzerujú, to idú robiť aj tam. Tak preto si myslím, že ak by to bolo takto zadefinované explicitne v zákone, vošlo by to do všeobecnej známosti, by sa aspoň pár týchto, čo to robia, zamyslelo nad tým, či to naďalej budú robiť a či budú inzerovať takúto službu napríklad. A pár ľuďom by sa tak pomohlo.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne za reakcie.
Pán poslanec Hudacký, ja súhlasím s tým, že treba o tom hovoriť a zdôrazňovať, že takéto konanie napĺňa znaky trestného činu. Avšak som zásadne proti tomu, aby sme duplikovali jednotlivé skutkové podstaty trestných činov, ktoré už v Trestnom zákone máme a ktoré postihujú už dnes takéto konanie. Takýmto spôsobom by sme zaviedli do právneho poriadku absolútny chaos a absolútnu právnu neistotu v tom, že určitým konaním, aký skutok vlastne podľa Trestného zákona môžeme naplniť. Čiže zásadne som proti takémuto trendu vývoja, že proste na každý konkrétny prípad budeme robiť skutkovú podstatu trestného činu špecializovanú alebo špeciálnu, pričom sa to aj dnes dá postihovať všeobecnou skutkovou podstatou trestného činu podvodu. Ide najmä o prevenciu, ide o prevenciu, ktorú treba robiť a kde treba na to upozorňovať, že je to trestný čin už dnes, pretože dali by sme vám určitým spôsobom najavo prijatím takejto špeciálnej právnej úpravy, že ako keby doteraz to nebolo trestným činom. Ale veď doteraz boli takisto trestným činom podvodu tie konania.
Celé je to o dokazovaní. S dokazovaním je obrovský problém. A povedal aj pán poslanec Zajac, že koľko prípadov bolo doteraz postihnutých. Ale to nebolo preto, že by to nebolo kvalifikované ako špeciálna skutková podstata, ale preto, že to nevieme dokázať. A to vaša právna úprava vôbec nerieši takisto. Tak isto bude presne taký istý počet prípadov aj do budúcnosti, pretože to nevieme dokázať, a to bez ohľadu na to, či pôjde o trestný čin podvodu alebo či pôjde o trestný čin, ktorý navrhujete v tomto navrhovanom zákone.
Čiže z tohto pohľadu ja som zásadne proti takejto duplicite. Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, príjemný dobrý večer, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto návrhu novely zákona. Len myslím si, že právnu alebo právnickú stránku tejto veci zhodnotil môj kolega pán doktor Susko. Ja sa k nej nebudem vracať, aj keď sa k nej môžem vo svojom vystúpiť jemne priblížiť. Skôr sa chcem pozrieť na tento problém z vecného, odborného hľadiska a polemizovať s predkladateľmi, aj keď a súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že je to dnes nešvárom a treba o tom hovoriť a treba proti tomu bojovať, ale nie populisticky, ale vecne a odborne.
Takže dovoľte mi povedať, že na začiatku je potrebné ozrejmiť, že tachometer, pán predkladateľ, nemeria najazdenú vzdialenosť, ale otáčky za minútu. Otáčkomer teda sa nedá stiahnuť ani pretočiť, najazdenú vzdialenosť meria odometer. Takže predmetná problematika sa netýka „stáčania tachometrov". Výraz tachometer sa vžil ešte z čias, keď sa jednalo o združený prístroj. Dokonca sa táto problematika netýka len stáčania čiže znižovania stavu najazdených kilometrov. Z pohľadu merania vzdialeností odometer nie tzv. určeným meradlom podľa zákona o metrológii. Čiže nepodlieha ani pravidelnému overovaniu a kalibrácii. Jeho presnosť je závislá od viacerých faktorov, hlavne od rozmeru pneumatík, ich opotrebovania, nahustenia, stavu vozovky a tak ďalej. Z tohto pohľadu by bolo zavedenie postihu za samotný neoprávnený zásah do meradla a za manipuláciu s meradlom, ktoré nie je ani len určeným meradlom, viac ako diskutabilné. Neplatí to však pre dôvod, pre ktorý bol neoprávnený zásah vykonaný. Ak tým dôvodom bolo klamlivé zhodnotenie ceny vozidla, pretože sa takýto počin dá posudzovať aj ako podvod s cieľom získania neoprávneného finančného prospechu. K zásahu a k zmene stavu počítadla môže dôjsť aj oprávneným spôsobom, napríklad poruchou alebo poškodením pri havárii. Výmena odometra, respektíve príslušnej riadiacej jednotky môže byť zneužiteľná, pričom páchateľ nefalšuje alebo nepozmení meranie počítadla najazdených kilometrov, s ktorým počítal alebo s ktorým počíta váš predložený návrh.
Dovolím si položiť štyri otázky.
Je trestnosť manipulácie s odometrom riešením tohto problému? Neoprávnená manipulácia s odometrom nie je príčinou podvodu, pán navrhovateľ, ale jeho dôsledkom. Príčinou je tu chamtivosť a túžba po neoprávnenom obohatení sa na úkor podvedeného a podobné pohnútky. Návrh riešenia tejto problematiky sa v zásade skĺzol len do snahy zavedenia novej skutkovej podstaty trestného činu, o ktorej už hovoril aj môj predrečník. Rozhodne sa jedná o konanie, ktoré by malo byť potrestané. Ale samotné zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu tento problém určite nevyrieši.
Moja druhá otázka je: Koho trestať? Aby sme mali koho potrestať, potrebujeme toto trestuhodné úmyselné konanie niekomu dokázať. Toto je jeden z hlavných problémov, pretože elektronický prepis stavu odometra je síce identifikovateľný ale nie je autentifikovateľný. Nezanecháva identifikovateľné stopy, ktoré by usvedčili páchateľa, v ľudskej reči, kto tu manipuláciu urobil. Páchateľov tohto činu môžeme rozdeliť podľa rolí do dvoch skupín, vykonávateľov, ktorí dokážu technicky zvládnuť zmenu stavu odometra, a objednávateľov, ktorí si objednávajú takúto manipuláciu u vykonávateľov. Môže sa jednať o tú istú osobu, dve osoby alebo viac osôb, pričom objednávateľom je prevažne predávajúci alebo prevádzkovateľ vozidla. Ten chce väčšinou získať finančný prospech tým, že kupujúceho alebo iný subjekt uvedie do omylu. V praxi však dochádza aj k manipuláciám bez vedomia prevádzkovateľa vozidla. S tým sa stretávame u predajcov ojazdených vozidiel, najmä v autobazároch. Takže v čase predaja a evidenčnej zmeny má už vykonanú manipuláciu odometra, o ktorej prevádzkovateľ nemá vedomosť.
Moja tretia otázka: Čo trestať? Podľa predchádzajúcich rolí sa jedná najmä o samotnú manipuláciu s odometrom s cieľom zmeniť stav hodnoty najazdených kilometrov alebo podvod spojený s manipuláciou odometra väčšinou s cieľom získať neoprávnene finančný prospech.
Posledná otázka: Ako trestať? Poznáme to. Už to spomínal pán predrečník. Trestný čin trestať odňatím slobody alebo priestupkom, pokutou, zákazom činnosti? V prípade podozrenia z trestného činu by bolo vozidlo zaistené na kriminalistické skúmanie na dobu maximálne 90 dní. To je praktická lehota, je nezriedka blízka k tejto dobe. Prvým potrestaným by bol tak súčasný a pravdepodobne podvedený vlastník vozidla, lebo počas doby zaistenia by nemohol vozidlo používať a musel by tiež strpieť ďalšie procesné úkony. Takže, pán navrhovateľ, vy by ste trestali toho majiteľa vozidla, ktorému by ho zadržali na procesné úkony po dobu deväťdesiatich dní, podľa teraz platnej právnej úpravy.
Čo dodať? Pri voľbe adekvátneho a efektívneho trestu je potrebné prihliadať na špecifiká danej problematiky. Skúsenosti z krajín, kde zaviedli trestnosť manipulácie s odometrom, potvrdzujú, že len trestnosť samotná je na riešenie problematiky nepostačujúca, ale pre celkovú účinnosť systému je potrebná. To, že je už dnes definovaná, jasne povedal môj predrečník. V prípade, že sa preukáže manipulácia s počítadlom v celkovej prejdenej vzdialenosti s cieľom znížiť alebo skresať počet kilometrov, ktoré vozidlo najazdilo, takáto manipulácia sa podľa čl. 8 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ trestá účinnými, primeranými, odrádzajúcimi a nediskriminačnými sankciami.
Teraz mi dovoľte povedať zopár postrehov z autobrandže.
Záznam databáz alebo tzv. servisná alebo diagnostická história vozidla. Samotní výrobcovia vozidiel považujú údaj o najazdenej vzdialenosti len ako pomocný, prevádzkový alebo informatívny. Niektorí výrobcovia, hlavne nemecké koncernové značky disponujú centrálnym registrom záručných, pozáručných, diagnostických, servisných zásahov a opráv, kam sa s každým zápisom zaznamenáva aj stav odometra. Do toho registra sa často zaznamenávajú údaje len zo špecifických teritórií, takže pre servisy mimo týchto teritórií sú údaje nedostupné. Pre niektorých výrobcov, najmä zámorských, záznam údajov zväčša zabezpečuje národný zástupca výrobcu len na národnej úrovni. Niektoré značky nedisponujú žiadnym registrom, len lokálnymi záznamami autorizovaných servisov. Dovolím si poznamenať, že žiadne z týchto údajov nie sú dostupné verejnosti. Čiže spôsob záznamu servisnej histórie je prakticky rozdielny pri každej koncernovej značke. Frekvencia týchto záznamov je pravidelná predovšetkým počas predpísaných garančných prehliadok. Po uplynutí záručnej doby klesá.
Okrem autorizovaných servisov pôsobia na trhu aj nezávislé opravovne, pneuservisy, opravovne automobilových skiel, ktoré majú na svoju činnosť legitímnu živnosť. Majitelia starších vozidiel sa často obracajú práve na tieto nezávislé opravovne, ktoré nemajú povinnosť zapisovať údaje do registra výrobcu alebo viesť akékoľvek záznamy. Takže údaje z nezávislých opravovní hlavne pri starších vozidlách sú v súčasnosti vo všeobecnosti nedostupné.
Na slovenskom trhu pôsobia ešte tzv. naši garážoví majstri, zdroj čiernej práce, neodvádzaných daní a odvodov, ktorí nezriedka používajú lacné, nehomologované náhradné diely alebo diely s nejasnou históriou, napr. z odcudzených vozidiel.
Pozrime sa aj na spôsob zberu údajov, resp. ich relevantnosť. Z pohľadu relevantnosti alebo pravdivosti a dôveryhodnosti zaznamenaných údajov je dôležitý spôsob zberu a záznamu údajov o najazdených kilometroch v autoservisoch. Vo väčšine prípadov sú takéto údaje zapisované prijímacím technikom bez toho, aby osobne skontroloval odometer. Takže môžu byť nielen nepresné, ale aj zámerne skreslené. Niektoré značky už zaznamenávajú údaje bez negatívneho vplyvu ľudského faktora, priamo z diagnostiky elektronických systémov vozidla, alebo napr. načítaním z kľúča. Čiže aj spôsob zberu týchto údajov je rozdielny. Už dnes sa zavádzajú tzv. elektronické servisné knižky. Ak výrobca vozidiel alebo zástupca výrobcu vozidiel nedisponuje centrálnym informačným systémom, údaje z pravidelných prehliadok sú viac-menej dostupné len na lokálnej úrovni alebo zo servisnej knižky. Žiaľ, aj tento priestor na trhu vyplnili „dodávatelia originálnych servisných knižiek" ponúkaných aj na internete. Takže vytvoriť novú históriu prehliadok vozidla spolu s pečiatkami servisu je len otázkou dopytu a ponuky. Časté sú aj straty servisných knižiek, či už reálne alebo fiktívne. V ostatnej dobe niektorí výrobcovia zavádzajú tzv. elektronické servisné knižky. Nahrádzajú zneužívané papierové. Údaje z elektronickej servisnej knižky sú priebežne zaznamenávané do registrov výrobcov vozidiel a sú prístupné aj majiteľovi vozidla.
Z uvedeného vyplýva, že najideálnejší stav v autobrandži predpokladá splnenie týchto základných podmienok ako existencia centrálnych databáz jednotlivých výrobcov vozidiel, zahŕňajúca záznamy zo všetkých krajín, kde majú obchodné a servisné zastúpenie, údaje o stave najazdenej vzdialenosti sú zaznamenávané do databáz bez negatívneho vplyvu ľudského faktora, priamo z elektroniky automobilu, prístup k údajom z databáz, resp. z elektronických servisných knižiek pre výkon kontrolnej činnosti.
Záverom tejto časti môjho vystúpenia môžem povedať, že nakoľko súčasný stav má ďaleko od ideálneho, pre riešenie podvodov s odometrami je nevyhnutné prijať legislatívne opatrenia, ktoré z autobrandže zabezpečia zber dostatočného množstva údajov potrebných pre výkon kontrolnej činnosti, a nie meniť trestný kódex.
Pozrime sa na možnosti zistenia manipulácie s odometrom vo vozidle. Manipulácie s odometrom nie sú novinkou posledných rokov. „Stáčali sa už mechanické počítadlá za pomoci elektromotorčekov alebo aj mechanickým zásahom.“ Po nástupe elektronických počítadiel sa ich manipulácia zjednodušila. Odometer zabezpečuje elektronický obvod, ktorého zaznamenaná hodnota sa dá s použitím špecializovaného vybavenia prepísať. V niektorých prípadoch je elektronika vozidla schopná poskytnúť údaj, že k prepisu došlo, ale nezaznamenáva pôvodnú hodnotu. Aj to je problém pri dokazovaní. Takže po prepise už spätne nie je možné zistiť presnú pôvodnú hodnotu stavu počítadla, odometra. V elektronike vozidiel panuje nejednotnosť, ktorá sa líši od značky k značke a ešte aj v rámci koncernu sa odlišuje podľa jednotlivých modelov. Preto overenie, či nedošlo k prepisu odometra, nemožno vykonať na každom vozidle. Ak by to aj v budúcnosti bolo realizovateľné, musela by existovať technická možnosť ako tzv. stavový príznak, údaj, číselný kód, vyjadrujúci, že k prepisu došlo, buď archivovať, alebo anulovať. V opačnom prípade by sa manipulácia vykonaná opakovane nedala odhaliť, keďže ten tzv. stavový príznak by po každej takejto manipulácii nadobudol rovnakú hodnotu. Hypoteticky by mohla nastať situácia, keď by bola bezprostredne po manipulácii nastavená na odometri znovu pôvodná hodnota najazdených kilometrov, páchateľ si to rozmyslel a prepísal už prepísanú hodnotu. V takomto prípade by podľa stavového príznaku vozidlo vykazovalo pretočenie odometra napriek skutočnosti, že hodnota najazdených kilometrov zostala nezmenená. Z tohto pohľadu nemožno riešenie problematiky pretáčania odometrov v súčasnosti postaviť len na údaji o prepise. Túto informáciu možno využiť len ako pomocnú. Na zmanipulovanom odometri sa dá spätne nastaviť správna hodnota teoreticky len bezprostredne po zmene, s ubiehajúcim časom, na zdravie, pani spravodajkyňa, sa znižuje šanca spätného správneho nastavenia. Z toho dôvodu je pri väčšine vozidiel s manipulovaným odometrom spätné nastavenie správnej hodnoty nevykonateľné.
Pre ilustráciu súčasného stavu, možno to bude pre vás novinka, pán navrhovateľ, Ministerstvo, dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky začiatkom minulého roku oslovilo zástupcov výrobcov vozidiel na Slovensku s dotazníkom týkajúcim sa pretáčania odometrov. Dotazník obsahoval 13 otázok súvisiacich s riešením danej problematiky. Otázka číslo sedem znela: „Dokážete svojou diagnostikou zistiť neoprávnený zásah do odometra?“ Ja vám môžem prečítať jednotlivé odpovede, ktoré dokumentujú, že ani importéri a autorizované servisy nedokážu v dostatočnej miere odhaliť neoprávnený zásah. Za ostatný rok podstatné zmeny v tejto skutočnosti nenastali. Odpovedalo 18 importérov, ktorí zastupujú jednotlivé značky na slovenskom trhu, môžem povedať, tie najväčšie. Z týchto osemnástich iba dvaja povedali, že, áno, dokážu to, 16 z nich povedalo, že to nedokážu. Ak to nedokážu zástupcovia výrobcov, tak si s neoprávneným zásahom neporadí ani polícia.
Elektronika vozidiel je neustále zdokonaľovaná, prémiové modely a postupne aj nové modely strednej triedy sú vybavované čoraz zložitejšou elektronikou, pozostávajúcou z viacerých riadiacich jednotiek, kde sú uchovávané dáta redundantne, teda opakovane. To platí aj pre stav odometra. Ten sa nachádza vo viacerých riadiacich jednotkách a niekedy aj v kľúči. Napríklad túto technológiu v kľúči používa automobilka BMW. Ak by tam došlo k prepisu v jednej riadiacej jednotke, systém zistí nezhodu.
Vozidlá sú postupne vybavované tzv. telematickými systémami, s ktorými sú spojené telematické služby. Jedná sa o dátovú vzdialenú komunikáciu automobilu s poskytovateľom týchto služieb. Sem patria rôzne systémy využívajúce GPS a mobilné siete (napríklad navigácia EKOL, od roku 2015 v Európskej únii povinná vo všetkých nových vozidlách). V prípade výskytu chybového hlásenia počas samodiagnostiky vozidla je táto informácia zaslaná na technickú podporu výrobcu. Tá rozhodne o závažnosti chyby a v prípade potreby odošle do vozidla upozornenie, aby vodič preventívne navštívil autoservis. Spolu s dátami by sa mal do centrály potom odosielať aj stav odometra.
Technologický pokrok postupne prináša do vozidiel systémy, ktoré sťažujú alebo úplne znemožňujú neoprávnenú manipuláciu s odometrom. Na druhej strane do databáz servisnej histórie vozidla pribúda stále viac záznamov aj o stave odometra v čase zaznamenanej udalosti. Ani široká škála technických vyhotovení počítadiel, ktoré sa nachádzajú vo vozidlách, žiaľ, neumožňuje univerzálne technické riešenie tejto problematiky. Pri starších modeloch sa skutočný stav najazdenej vzdialenosti buď nedá zistiť vôbec, alebo je pomerne jednoducho manipulovateľný. Preukázanie neoprávneného zásahu do odometra vo všetkých vozidlách je pomocou diagnostických prístrojov v súčasnosti nevykonateľné.
Ak by mal niekto záujem, mám tu pomerne zaujímavú informáciu, ako sa s tým vysporiadali v Belgicku (tzv. systém Car-Pass). Ale nechcem vás tým, kolegovia, zaťažovať, ide naozaj o výsostne vecnú, technickú a pomerne zložitú problematiku, ktorou nechcem márniť čas ctenej snemovne.
Dovoľte mi prejsť k riešeniu problematiky manipulácie s najazdenými kilometrami u nás v Slovenskej republike.
Pre riešenie danej problematiky na Slovensku boli zvolené modifikované prvky praxou overeného a úspešného modelu belgického systému Car-Pass, ktorý prebrali aj ďalšie krajiny, kde vzhľadom na odlišnosti je riešenie rozdelené do dvoch samostatných kategórií. Je to riešenie podvodov s odometrami importovaných ojazdených vozidiel a riešenie podvodov s odometrami na Slovensku evidovaných vozidiel.
V tej prvej oblasti (teda riešenie podvodov s odometrami importovaných ojazdených vozidiel) funguje systém EUCARIS, ktorý je jednotným systémom Európskej únie, ktorý poskytuje zúčastneným krajinám možnosti výmeny informácií o registrovaných motorových vozidlách a vodičských preukazoch, ktoré pomáhajú v boji proti krádežiam a podvodom s registráciami motorových vozidiel a vodičských preukazov. EUCARIS nie je centrálny informačný systém, ale technická platforma, ktorá prepája navzájom hlavne registre vozidiel a umožňuje členským krajinám vzájomné dopytovanie. Na tejto platforme sú realizované ďalšie podprojekty, napríklad cezhraničný prístup k priestupkom v doprave, evidencia dopravcov, história stavov odometrov, takzvaný systém MileAge. Slovenská republika je pripojená do systému EUCARIS a výmena informácií o registrovaných motorových vozidlách je realizovaná.
Druhým systémom je už spomínaný systém MileAge. Podporuje EUCARIS s názvom MileAge. (Reakcia z pléna.) Áno, nie som taký skvelý angličtinár, pán kolega Beblavý, ako vy. Má za cieľ odhaliť a eliminovať neoprávnené manipulácie s odometrami importovaných ojazdených vozidiel v rámci členských štátov Európskej únie. Spolu so záznamom vozidla bude poskytovaný aj stav odometra v krajine pôvodu pred jeho exportom. Budú tak odhaliteľné manipulácie vykonané pri alebo po prevoze vozidla.
Úlohou každej participujúcej krajiny je vytvoriť centrálny národný dátový sklad údajov týkajúcich sa najazdených kilometrov a poskytnúť ich prostredníctvom systému EUCARIS. Ak nejaká krajina nepodnikne kroky proti týmto podvodom, budú z nej neustále prúdiť vozidlá s pretočenými kilometrami, čo bude deformovať trhy s vozidlami v krajinách dovozu, ktoré budú takýmto importom neustále kontaminované. Z tohto pohľadu je pre Slovenskú republiku nevyhnutné zapojiť sa do boja s touto cezhraničnou činnosťou vytvorením opatrení na národnej úrovni a sprístupnením záznamov členským štátom Európskej únie cez systém EUCARIS. Na Slovensku je už táto databáza vytvorená a prevádzkovaná poverenou technickou službou kontroly originality vozidiel. V súčasnosti obsahuje vyše 13 mil. záznamov o stave odometra z technických kontrol, emisných kontrol a kontrol originality viažucich sa na cca 2,5 mil. na Slovensku zaevidovaných vozidiel podľa čísla VIN. A denne je aktualizovaná. Slovensko je už tak pripravené na výmenu údajov s ostatnými krajinami. Príslušná testovacia prevádzka s niektorým z členským štátov EÚ by mala začať koncom tohto roka. Manipulácie vykonané na dovážaných ojazdených vozidlách ešte pred kontrolou originality budú tak odhaliteľné.
Možno záverom môjho vystúpenia mi dovoľte vrátiť sa k úvodu vystúpenia pána navrhovateľa. No ja som si pozrel tú reláciu, pán navrhovateľ. Áno, bola to búrlivá diskusia pána českého ministra priemyslu a obchodu pána Mládka, ktorý v nej ale, mimochodom, povedal, môžete si to preveriť, že práve tá spoločnosť Cebia, ktorú ste tu niekoľkokrát spomenuli, podľa neho získava pololegálne a negarantované údaje o stave najazdených kilometrov z rôznych, často ťažko identifikovateľných zdrojov. Položme si otázku, čo je za tým. Všetko toto, aj toto, čo som videl, počul, som mal možnosť si to prečítať, hovoriť o tom s odborníkmi, ma oprávňuje domnievať sa, že zase ide len o biznis. Táto vami spomínaná spoločnosť poskytuje tieto pololegálne a negarantované údaje v Českej republike za poplatok 498 korún na jedno vozidlo. Koľko to bude na Slovensku, pán navrhovateľ? Bude to 20 eur? Bez súbežných systémových opatrení sa trestanie minie účinku. Ak sa tu zavedie postih ako samostatný trestný čin, na základe čoho a akých údajov chcete vy predkladatelia trestať odňatím slobody? Bude to na základe pololegálnych údajov súkromnej zahraničnej firmy, ktorých legálnosť verejne spochybnil aj český minister? Na základe takýchto údajov nie je možné udeliť ani pokutu, nieto ešte odsúdiť na nepodmienečný trest. Ako sa má prísť na podozrenie s pretáčaním odometra, keď chýbajú systémové a iné súvisiace legislatívne opatrenia? Má to byť len vecou náhody, udania alebo na základe 20-eurovej previerky súkromnej zahraničnej firmy s pochybnými dátami?
Systém na odhaľovanie manipulácie s najazdenými kilometrami sa ešte len buduje. Databáza preneseného výkonu štátnej správy je verejnosti prístupná a všetci motoristi ju poznajú. Je to veľmi jednoduchá webová stránka www.ko.sk. Ko tu znamená kontrolu originality. Je to robené vrátane priebehu najazdených kilometrov zaznamenaných na technických kontrolách, emisných kontrolách a kontrolách originality, ktoré sú postupne dopĺňané aj z iných oficiálnych zdrojov. Bez dokončenia toho systému a prijatia iných relevantných legislatívnych opatrení nielen bude tento návrh výstrelom do tmy, ale, to je horšie, budú postihovaní nevinní a podvedení občania, ktorí si kúpili vozidlo v dobrej viere. Ak sa jedná o trestný čin, v prípade podozrenia musí byť začaté konanie, ktorého súčasťou je aj zaistenie vozidla na kriminalistické skúmanie na dobu 90 dní, ešte raz, 90 dní a výsluch svedka, teda majiteľa, držiteľa, poprípade. Tieto procesné úkony musí majiteľ vozidla strpieť a bude de facto jediným postihnutým, pretože bez systémových opatrení je v danom prípade odhalenie skutočného páchateľa takmer nemožné a neporadí si s tým ani Kriminalistický a expertízny ústav, ani excelentný kriminalista či vyšetrovateľ. Postih za manipuláciu s odometrami je potrebný. Ale bez zavedenia účinných systémových opatrení a prijatia súvisiacej legislatívy je len prázdnym gestom, ktoré síce naplní vrecká majiteľov a partnerov spomínanej českej firmy, ale na ktoré doplatia podvedení občania Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať na druhú otázku pána poslanca Kolesíka položenú v rozprave. A to znamená, koho budeme trestať. Ak si prečítame text navrhovanej novelizácie Trestného zákona, tak tým páchateľom je ten, kto falšuje alebo pozmení identifikačné číslo vozidla a tak ďalej alebo teda dané zariadenie, ktoré počíta kilometre, alebo rovnako ten, kto vyhotoví, zaobstará technické prostriedky. Pri tom, čo som povedal, že je možné to dnes už postihovať trestným činom podvodu, je ten páchateľ ďaleko širšie vymedzený, pretože nie je možné postihnúť len toho, kto niekoho uviedol do omylu tým, že vykonal takúto zmenu, ale aj toho, kto tento omyl využil. Čiže keď niekto predáva to vozidlo a vie o tom, že tam boli stočené kilometre takzvane, tak takisto je trestne zodpovedný podľa trestného činu podvodu. Podľa vami navrhovanej právnej úpravy to tak nie je. Takže aj preto si myslím, že treba využiť existujúce právne nástroje, ktoré v právnom poriadku máme, a možno venovať sa viac prevencii a viac medializácii toho, že takéto konanie je trestným činom. A máme na to príklad z Českej republiky, ktorý na to môžeme krásne využiť pri medializácii. A nemyslím si, že takouto navrhovanou právnou úpravou to vieme vyriešiť. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, pán kolega, veľmi dobre ste skutočne nabrífovaný a chcem veriť, že to bolo v záujme riešenia tejto problematiky.
V každom prípade pri terajšom stave vy ste tu kládli nejaké otázky teda koho trestať, čo trestať, ako trestať, v podstate je to obdobné, aj keď je čin klasifikovaný ako podvod. Rozšírili ste sa tu dosť významne, čo sa týka systémov odhaľovania manipulácie s tými odometrami a tak ďalej, že čo nám bráni, aby sme tieto systémy ďalej zavádzali, aby sme ich rozvíjali, aby sme v podstate skutočne vedeli odhaľovať tieto skutky.
Na druhej strane ak takto explicitne vyjadríme tento trestný čin novou skutkovou podstatou, ja si myslím, že práve to je rovnako určitý čin prevencie, aby sme zdôrazňovali túto nekalú skutočnosť, ktorá je rozšírená na Slovensku. A ja si myslím, ešte raz opakujem, že neurobíme nič zlého, ak v podstate možno aj takýmto spôsobom budeme poukazovať na tie nekalé praktiky.
No a ešte ten český model, respektíve toto, na čo ste poukazovali, že my by sme mali nakupovať nejaké informácie od nejakej českej spoločnosti, ktorá nemá tie informácie, sú nejasné a ťažko identifikovateľné. Veď toto tu hovorí o tom, že my by sme mali využívať pri odhaľovaní týchto trestných činov práve takéto zdroje. Veď budujme naše systémy, naše technické podporné systémy, aby sme ich vedeli odhaliť a potrestať. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja sa nechcem vecne vyjadrovať k tej samotnej podstate zákona, lebo myslím, že pravda je na oboch stranách v tejto debate.
Ale, pán kolega Kolesík, chcem sa vás spýtať, aké percento vášho vystúpenia vám napísali štátni zamestnanci na jednotlivých ústredných orgánoch štátnej správy.
A druhá moja otázka je, či všetka tá energia, ktorú ste venovali tomu, by nebola lepšie strávená naozaj či už dohodnutím sa s predkladateľom na nejakom skutočnom riešení alebo teda predložením vášho vlastného, ale skutočného riešenia, lebo ja som vás pozorne počúval, naozaj počúval som to veľmi kvalifikovane napísané vystúpenie a musím povedať, že bolo z neho zjavné, že je potrebné riešenie, ktoré asi bez aj určitých legislatívnych miest sa nezaobíde. To znamená, že nebolo by lepšie venovať energiu tomu, keď ak teda považujete už to, čo bolo predložené, za nepostačujúce alebo v niečom nesprávne? Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pôjdem postupne.
Pán kolega Beblavý, no veď ja tomu svoju energiu venujem. A ubezpečujem vás, aj keď to možno bude znieť neuveriteľne, že s týmto vystúpením som sa, samozrejme, radil, pripravoval, konzultoval som ho s viacerými odborníkmi a všetci boli z odbornej alebo tej takzvanej autobrandže až na jedného poradcu, jedného ministra. A nikto z nich nebol štátnym zamestnancom. Takže dovolím si povedať, že tak na 98 % to je odpoveď na vašu otázku.
A, áno, toto sa deje, a to je aj čiastočne reakcia na pána predsedu Hudackého. Veď dnes už máme systém kontroly originality, ktorý, ako je zjavné z môjho vystúpenia, sa týka aj stavu odometrov. A tento systém stále budujeme alebo dopĺňame, zveľaďujeme a tento systém funguje.
A možno sme sa nepochopili, pán predseda Hudacký, ale veď práve to som hovoril, že nechceme preberať tieto informácie, ktoré sú z pochybných pololegálnych zdrojov. A v tomto naozaj verím vyjadreniu ministra pána Mládka z Českej republiky, keď máme vlastný systém, ktorý je prepojený a už dnes schopný komunikovať s ostatnými systémami v ostatných členských krajín Európskej únie, ktoré sú zapojené napríklad do systému EUCARIS. A možno, aby som to povedal jasnejšie, pán predseda výboru, tak ja za týmto vidím snahu nahnať nejakej súkromnej firme biznis.