36. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie
11.7.2014 o 9:48 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Trojku, pardon. Ďakujem, pán poslanec, za poznámku. Možno aj vzhľadom na podobnosť našich priezvisk alebo na vašu inak dobrú povahu, nebudem rovnako ostro reagovať na to, čo ste povedali, pokúsim sa to skôr vysvetliť. My sme tu nehovorili o štátnej politike priamych dotácií a úverov na bývanie, ktoré naozaj fungujú cez Štátny fond rozvoja bývania a myslím, že reálne jeho nejaký najväčší nárast nastal za prvej Dzurindovej vlády, odvtedy to ide tak skôr hore a dole, alebo tieto prostriedky z definície sú schopné zabezpečiť len malú časť bývacích potrieb obyvateľstva Slovenska. Sú určené najmä pre chudobnejších ľudí a pre ľudí, ktorí nie sú schopní sa dostať ku komerčnému úveru, teda je to niečo ako sociálna sieť v bývaní. Okrem situácií, keď si požičia niekto, ako pán minister Lajčák, ktorý si za to postaví rezidenciu v Tatrách, ale to tu tiež nebudem ťahať a tak je to naozaj určené ako sociálna sieť v bývaní. Ak ste naozaj minulý rok zvýšili tento objem, vás to šľachtí, ak ste k tomu osobne prispeli, ja vám gratulujem, ale pre drvivú väčšinu obyvateľstva tejto krajiny, pre strednú vrstvu a samozrejme aj najvyššiu vrstvu, ale riešme teraz strednú vrstvu, to nie je cesta, ako sa k bývaniu dostať.
Stredná vrstva sa k bývaniu môže dostať len tak, pokiaľ náhodou nezdedí, že si kúpi buď z úspor, čo ale v mladom veku je pomerne ťažké získať, alebo si požičia na to, aby si mohla kúpiť. To znamená, niečo si nasporí a niečo si požičia. A to, čo ja som sa snažil povedať v tej otázke pánovi guvernérovi, je, že ľudia si dnes historicky najviac požičiavajú na bývanie z komerčných bánk za komerčných podmienok. Máme obrovský nárast tých úverov, čo ja vo všeobecnosti hodnotím pozitívne, ak si ľudia budú môcť dovoliť viac bývanie. Ja som sa len pána guvernéra spýtal, že či sa to zatiaľ prelieva skôr do toho, že ceny sa zvyšujú, ale počet bytov a domov stavaných komerčne až tak nerastie, čo by nebolo dobré, alebo či vidíme, že tá dostupnosť peňazí, ktorá sa poskytuje, vedie k tomu, že sa na Slovensku začína oveľa viac stavať, čo by som naopak hodnotil pozitívne. To bol zmysel mojej otázky.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
Vystúpenia
9:35
Výsledok rokovania vo výbore. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 299 zo dňa 17. júna 2014. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 313 zo dňa 24. júna 2014. Určil ma za spravodajkyňu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady. Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán guvernér Národnej banky, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte, aby som ako určená spravodajkyňa výboru predniesla správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2013, tlač 1021. Správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1032 zo dňa 12. mája 2014 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 20. júna 2014. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
Výsledok rokovania vo výbore. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 299 zo dňa 17. júna 2014. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 313 zo dňa 24. júna 2014. Určil ma za spravodajkyňu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady. Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Neautorizovaný
9:38
Tá stručnejšia, hutnejšia je, že chcel by som na úvod oceniť prístup Národnej banky v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa za ostatné obdobie, to je aj minulý rok, ale aj dlhšie obdobie, ktorá sa prejavuje tým, že Národná banka začala prisudzovať tomuto väčší význam a väčšiu mieru aktivity, či už ide o menovanie člena bankovej rady, ktorý sa bude osobitne, alebo ktorý, by som povedal, je zodpovedný za túto oblasť a ktorý predtým bol na úrovni výkonného riaditeľa, či už je to príprava zákona v spolupráci s ministerstvom financií, vďaka ktorej prejde aj regulácia nebankových subjektov do zodpovednosti Národnej banky a verím, že sa dočkáme aj razantnejšieho postupu v tomto smere, či už je to aj väčšia ochota centrálnej banky sa týmto témam všeobecne venovať, takže chcem len oceniť, že neviem, či je to ostatný rok, rok a pol, dva roky, ale za to ostatné obdobie naozaj sledujeme zvýšenú mieru dynamizmu a ako aj som hovoril v inej súvislosti, aj vy, pán guvernér, ste hovorili o inej súvislosti, niekedy to možno trvá trochu dlhšie, ale dôležitý je ten smer a dôležité je, tá viditeľná zmena, ktorú aspoň ja tam osobne vidím a chcem ju, chcem ju tu oceniť. A zároveň vás teda povzbudiť v tom, aby sa išlo ďalej a dotiahli sa tieto veci do konca, lebo je mi jasné, že je to proces na dlhú trať, kým sa zákony zmenia, vybudujú kapacity a kým sa uplatnia, je to ešte niekoľko rokov a ako ste sám povedali, vzhľadom na ukončenie vášho prvého funkčného obdobia by ste mohli tie veci odsúvať a veľmi si... (Rečník mimo mikrofónu reaguje na otázku navrhovateľa: "Ja nemám práve tiež. Ospravedlňujem sa.") Vzhľadom na to by ste tiež mohli povedať, že to sú veci, ktoré už nebudete nejako veľmi riešiť a cením si, že tento prístup tam nie je a naopak, že sa to rieši pomerne dynamicky. Takže toľko ocenenie.
Ale teraz aby som pristúpil k veciam, ktoré vyžadujú možno viac diskusie a kde sú tam v podstate otázky na vás, pán guvernér, ktoré sa týkajú úverov. V jednom prípade sú to úvery domácnostiam, potom sú to úvery podnikom. Pokiaľ ide o úvery domácnostiam, sledujeme v ostatnom čase verejnú diskusiu o tom, či Slovensko zažíva, by som povedal, začiatok alebo nábeh úverovej bubliny v oblasti financovania bývania, najmä hypotekárnych úverov. Začali sa na Slovensku poskytovať v ostatnom období rekordné objemy hypotekárnych úverov a iných úverov na bývanie a zároveň, ako práve samotná Národná banka upozorňuje, tieto úvery financujú čoraz vyššie percento nákladov na bývanie v tom zmysle, že ak, keď si kúpite byt alebo dom, tak nejakú časť musíte dať hneď a nejakú časť potom splácate, tak ten koeficient, ktorý ukazuje, akú časť ste si zobrali na dlh, sa zvyšuje, ako upozornila centrálna banka. To znamená, otázka je, vidíme nejaké začiatky bubliny, alebo teda už nielen začiatky, ale možno aj nábeh bubliny?
A druhá moja otázka je, že ako sa podľa vás tá bublina prejavuje, alebo či je to naozaj bublina, lebo aby som stručne vysvetlil. Dostupnosť úverov na bývanie, nejak by som povedal, interaguje s dostupnosťou bývania. Veľmi jednoducho povedané, ak peniaze začnú byť lacnejšie a dostupnejšie a zároveň sa aj ľahko stavia, tak dostupnosť úverov na bývanie vedie k tomu, že sa samozrejme kupujú aj existujúce byty a domy, ale že sa aj hlavne budujú nové. To je z pohľadu Slovenska skôr spoločensky pozitívna vec, by bola, pretože naše indikátory dostupnosti bývania sú nižšie oproti priemeru Európskej únie. To znamená, že ak by lacné a ľahko dostupné peniaze na bývanie viedli k tomu, že sa stavia veľa bytov, stavia sa veľa domov, tak by som to hodnotil skôr pozitívne, najmä pokiaľ by sa budovali v regiónoch, kde je práca a kde to pomôže ekonomike.
Druhá možnosť, ktorú sme videli aj v minulosti v niektorých krajinách, napr. vo Veľkej Británii, je, že ak dostupnosť lacných peňazí na bývanie sa zrazí s problematickými napr. plánovacími procesmi a iné obmedzenia, ktoré bránia tomu, aby sa byty a domy stavali, tak to obrovské množstvo peňazí sa neprelieva do nových bytov, nových domov, ale prelieva sa do čoraz vyšších cien existujúcich domov, a to je práve tá bublina. Byty sa nestavajú, alebo sa stavajú v malej miere. Domy sa stavajú v malej miere, ale ten dom, ktorý stál pred rokom 50-, 80-tisíc eur, môže stáť o päť rokov 100-, 200-tisíc eur. Tomu sa hovorí realitná bublina. Tieto bubliny väčšinou skôr, či neskôr prasknú a prinášajú problémy, ktoré sa riešili aj globálne v ostatných rokoch a to je niečo, proti čomu je nevyhnutné zasiahnuť. Je možné zasiahnuť proti tomu, samozrejme, na strane dostupnosti peňazí, ale v situáciách, ako sú na Slovensku, kde máme problém naozaj s dostupnosťou bývania, skôr by bolo vhodné zasiahnuť proti tomu na strane problémov s budovaním nových bytov a domov, teda aby sme umožnili týmto peniazom naozaj prispieť k zvýšeniu ponuky bývania.
Takže moja otázka na vás, pán guvernér, je, aký je postoj centrálnej banky k tejto otázke? Ako vnímate otázku historických rastov úverov na bývanie? Máme tu bublinu, alebo je to niečo, čo naozaj vedie k spoločensky prospešnému stavaniu nových bytov a domov a k zvyšovaniu kapacity a kvality bývania na Slovensku? A povedzme, či sú nejaké kroky, ktoré ešte plánujete alebo zvažujete v tomto smere.
Druhá téma v oblasti úverov a záver môjho prejavu sa týka úverovania podnikom. Za tú otázku vďačím samotnej centrálnej banke, ktorá v jednom zo svojich analytických komentárov, ktoré zverejňuje a ktoré teda aspoň tých, ktorých zaujímajú ekonomické otázky na Slovensku, môžem len vrelo odporúčať, lebo skoro v každej z nich otvára Národná banka zaujímavé témy. Tak v jednej z nich otvorila otázku úverovania podnikov v tomto roku a ukázala, že hoci úroky na úvery sú vďaka historicky nízkym úrokom Európskej centrálnej banky, tiež historicky nízke, inými slovami, keďže Európska centrálna banka nalieva do eurozóny historicky najlacnejšie peniaze, tak aj potom, keď požičiavajú samotné komerčné banky ďalej, si požičiavajú z ECB aj prostredníctvom našej centrálnej banky, tak sú tiež historicky jedny z najlacnejších, tak Národná banka ale ukázala, že na Slovensku máme fenomén, ktorý napr. poznáme aj z južných krajín eurozóny, a to je, že nie pre všetkých rovnako.
Veľké podniky sú schopné sa dnes na Slovensku financovať výrazne lacnejšie ako malé a mikropodniky, čo samo o sebe je vždy tak. Veľké podniky v priemere si vždy požičiavajú o niečo lacnejšie ako malé a stredné podniky, lebo majú väčšiu mieru histórie, stability, majetku, ktorý môžu založiť a iné veci, ktoré zlacňujú úvery. To znamená to, že nejaký rozdiel je, vôbec nie je problém, to je prirodzené, ale čo Národná banka pekne ukázala v tejto svojej analýze, je, že za ostatné obdobie, ostatných pár rokov sa ten rozdiel dramaticky zvýšil a zvýšil sa v miere, ktorá naozaj, najmä pri takto nízkej inflácii, akú dnes na Slovensku máme, znamená, že malé podniky a mikro podniky, keď majú úver, platia veľmi, veľmi vysoké reálne úrokové sadzby, pretože z historického pohľadu úrokové sadzby okolo povedzme 6 - 7 % na prevádzkový úver neznejú zle, ale keď si uvedomíme, že je to v prostredí, kde inflácia je 0 %, alebo plus-mínus sa hýbe v tejto chvíli, tak tie reálne úrokové sadzby sú veľmi, veľmi vysoké a najmä sú teda výrazne vyššie, ako tie pre stredné a vysoké podniky.
To znamená, chcel som sa spýtať, pán guvernér, aký je pohľad váš na to, že máme tu aj problém, ktorý naozaj sledujeme v podnikateľskej sfére na juhu Európy a ktorý bol významným príspevkom aj k tomu, prečo kríza na juhu Európy trvá tak dlho, a to je, že domáce, najmä malé a stredné podniky majú buď problém sa vôbec dostať k úverom, alebo potom ich dostávajú za ceny, ktoré im to veľmi predražujú a tým pádom následne spomaľujú aj ich podnikateľskú aktivitu, lebo tu nehovoríme o úveroch, ktoré financujú nejaké nové, špekulatívne aktivity, hovoríme či už o úveroch, ktoré investujú nové investície, teda nákup strojov, budov, ale aj o úveroch, ktoré financujú bežnú prevádzku, financujú zásoby, financujú to, že mnohí malí a strední podnikatelia samozrejme financujú svojich dodávateľov, osobitne v prostredí druhotnej platobnej neschopnosti, ktorú môžme aj dnes často na Slovensku pozorovať.
Takže to sú moje dve ekonomické otázky na vás, pán guvernér. Samozrejme to nie sú veci, ktoré Národná banka riadi, že by teda povedala, bude to takto a svet sa rozostúpil, ale sú to veci, na ktoré máte, samozrejme, určitý mandát na ne ich sledovať, upravovať a máte aj niektoré nástroje, ktoré môžu v tomto smere pomôcť, hoci napr. práve v tej oblasti ponuky bývania to nie je vaša zodpovednosť. Je to zodpovednosť štátnych orgánov, aby zabezpečili to, že ak sú k dispozícii peniaze, tak sa nebudú len špekulovať a zvyšovať ceny bytov a domov, ale budú sa stavať nové. Ale práve preto ma zaujíma váš názor na to, že čo v týchto, aká je pravda v týchto dvoch oblastiach a prípadne, čo by sme aj my, ako snemovňa mali robiť, aby sme v nich pomohli, ak teda vôbec my niečo s tým robiť môžeme.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
11.7.2014 o 9:38 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte mi vystúpiť aj k tomuto bodu. Ide o správu, ktorá je veľmi dôležitá v tom, že naozaj nám podáva informáciu o zdraví celého nášho finančného sektora, o úveroch, o úsporách, o poistení, o dôchodkovom sporení, takže bolo by, myslím si, že o čom hovoriť aj veľmi, veľmi dlho, ale predsa len, ak má taká debata mať zmysel, treba ju trochu prioritizovať, takže dovoľte mi obrátiť sa na pána guvernéra v troch veciach. V jednej stručnejšie a v dvoch trochu podstatnejšie.
Tá stručnejšia, hutnejšia je, že chcel by som na úvod oceniť prístup Národnej banky v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa za ostatné obdobie, to je aj minulý rok, ale aj dlhšie obdobie, ktorá sa prejavuje tým, že Národná banka začala prisudzovať tomuto väčší význam a väčšiu mieru aktivity, či už ide o menovanie člena bankovej rady, ktorý sa bude osobitne, alebo ktorý, by som povedal, je zodpovedný za túto oblasť a ktorý predtým bol na úrovni výkonného riaditeľa, či už je to príprava zákona v spolupráci s ministerstvom financií, vďaka ktorej prejde aj regulácia nebankových subjektov do zodpovednosti Národnej banky a verím, že sa dočkáme aj razantnejšieho postupu v tomto smere, či už je to aj väčšia ochota centrálnej banky sa týmto témam všeobecne venovať, takže chcem len oceniť, že neviem, či je to ostatný rok, rok a pol, dva roky, ale za to ostatné obdobie naozaj sledujeme zvýšenú mieru dynamizmu a ako aj som hovoril v inej súvislosti, aj vy, pán guvernér, ste hovorili o inej súvislosti, niekedy to možno trvá trochu dlhšie, ale dôležitý je ten smer a dôležité je, tá viditeľná zmena, ktorú aspoň ja tam osobne vidím a chcem ju, chcem ju tu oceniť. A zároveň vás teda povzbudiť v tom, aby sa išlo ďalej a dotiahli sa tieto veci do konca, lebo je mi jasné, že je to proces na dlhú trať, kým sa zákony zmenia, vybudujú kapacity a kým sa uplatnia, je to ešte niekoľko rokov a ako ste sám povedali, vzhľadom na ukončenie vášho prvého funkčného obdobia by ste mohli tie veci odsúvať a veľmi si... (Rečník mimo mikrofónu reaguje na otázku navrhovateľa: "Ja nemám práve tiež. Ospravedlňujem sa.") Vzhľadom na to by ste tiež mohli povedať, že to sú veci, ktoré už nebudete nejako veľmi riešiť a cením si, že tento prístup tam nie je a naopak, že sa to rieši pomerne dynamicky. Takže toľko ocenenie.
Ale teraz aby som pristúpil k veciam, ktoré vyžadujú možno viac diskusie a kde sú tam v podstate otázky na vás, pán guvernér, ktoré sa týkajú úverov. V jednom prípade sú to úvery domácnostiam, potom sú to úvery podnikom. Pokiaľ ide o úvery domácnostiam, sledujeme v ostatnom čase verejnú diskusiu o tom, či Slovensko zažíva, by som povedal, začiatok alebo nábeh úverovej bubliny v oblasti financovania bývania, najmä hypotekárnych úverov. Začali sa na Slovensku poskytovať v ostatnom období rekordné objemy hypotekárnych úverov a iných úverov na bývanie a zároveň, ako práve samotná Národná banka upozorňuje, tieto úvery financujú čoraz vyššie percento nákladov na bývanie v tom zmysle, že ak, keď si kúpite byt alebo dom, tak nejakú časť musíte dať hneď a nejakú časť potom splácate, tak ten koeficient, ktorý ukazuje, akú časť ste si zobrali na dlh, sa zvyšuje, ako upozornila centrálna banka. To znamená, otázka je, vidíme nejaké začiatky bubliny, alebo teda už nielen začiatky, ale možno aj nábeh bubliny?
A druhá moja otázka je, že ako sa podľa vás tá bublina prejavuje, alebo či je to naozaj bublina, lebo aby som stručne vysvetlil. Dostupnosť úverov na bývanie, nejak by som povedal, interaguje s dostupnosťou bývania. Veľmi jednoducho povedané, ak peniaze začnú byť lacnejšie a dostupnejšie a zároveň sa aj ľahko stavia, tak dostupnosť úverov na bývanie vedie k tomu, že sa samozrejme kupujú aj existujúce byty a domy, ale že sa aj hlavne budujú nové. To je z pohľadu Slovenska skôr spoločensky pozitívna vec, by bola, pretože naše indikátory dostupnosti bývania sú nižšie oproti priemeru Európskej únie. To znamená, že ak by lacné a ľahko dostupné peniaze na bývanie viedli k tomu, že sa stavia veľa bytov, stavia sa veľa domov, tak by som to hodnotil skôr pozitívne, najmä pokiaľ by sa budovali v regiónoch, kde je práca a kde to pomôže ekonomike.
Druhá možnosť, ktorú sme videli aj v minulosti v niektorých krajinách, napr. vo Veľkej Británii, je, že ak dostupnosť lacných peňazí na bývanie sa zrazí s problematickými napr. plánovacími procesmi a iné obmedzenia, ktoré bránia tomu, aby sa byty a domy stavali, tak to obrovské množstvo peňazí sa neprelieva do nových bytov, nových domov, ale prelieva sa do čoraz vyšších cien existujúcich domov, a to je práve tá bublina. Byty sa nestavajú, alebo sa stavajú v malej miere. Domy sa stavajú v malej miere, ale ten dom, ktorý stál pred rokom 50-, 80-tisíc eur, môže stáť o päť rokov 100-, 200-tisíc eur. Tomu sa hovorí realitná bublina. Tieto bubliny väčšinou skôr, či neskôr prasknú a prinášajú problémy, ktoré sa riešili aj globálne v ostatných rokoch a to je niečo, proti čomu je nevyhnutné zasiahnuť. Je možné zasiahnuť proti tomu, samozrejme, na strane dostupnosti peňazí, ale v situáciách, ako sú na Slovensku, kde máme problém naozaj s dostupnosťou bývania, skôr by bolo vhodné zasiahnuť proti tomu na strane problémov s budovaním nových bytov a domov, teda aby sme umožnili týmto peniazom naozaj prispieť k zvýšeniu ponuky bývania.
Takže moja otázka na vás, pán guvernér, je, aký je postoj centrálnej banky k tejto otázke? Ako vnímate otázku historických rastov úverov na bývanie? Máme tu bublinu, alebo je to niečo, čo naozaj vedie k spoločensky prospešnému stavaniu nových bytov a domov a k zvyšovaniu kapacity a kvality bývania na Slovensku? A povedzme, či sú nejaké kroky, ktoré ešte plánujete alebo zvažujete v tomto smere.
Druhá téma v oblasti úverov a záver môjho prejavu sa týka úverovania podnikom. Za tú otázku vďačím samotnej centrálnej banke, ktorá v jednom zo svojich analytických komentárov, ktoré zverejňuje a ktoré teda aspoň tých, ktorých zaujímajú ekonomické otázky na Slovensku, môžem len vrelo odporúčať, lebo skoro v každej z nich otvára Národná banka zaujímavé témy. Tak v jednej z nich otvorila otázku úverovania podnikov v tomto roku a ukázala, že hoci úroky na úvery sú vďaka historicky nízkym úrokom Európskej centrálnej banky, tiež historicky nízke, inými slovami, keďže Európska centrálna banka nalieva do eurozóny historicky najlacnejšie peniaze, tak aj potom, keď požičiavajú samotné komerčné banky ďalej, si požičiavajú z ECB aj prostredníctvom našej centrálnej banky, tak sú tiež historicky jedny z najlacnejších, tak Národná banka ale ukázala, že na Slovensku máme fenomén, ktorý napr. poznáme aj z južných krajín eurozóny, a to je, že nie pre všetkých rovnako.
Veľké podniky sú schopné sa dnes na Slovensku financovať výrazne lacnejšie ako malé a mikropodniky, čo samo o sebe je vždy tak. Veľké podniky v priemere si vždy požičiavajú o niečo lacnejšie ako malé a stredné podniky, lebo majú väčšiu mieru histórie, stability, majetku, ktorý môžu založiť a iné veci, ktoré zlacňujú úvery. To znamená to, že nejaký rozdiel je, vôbec nie je problém, to je prirodzené, ale čo Národná banka pekne ukázala v tejto svojej analýze, je, že za ostatné obdobie, ostatných pár rokov sa ten rozdiel dramaticky zvýšil a zvýšil sa v miere, ktorá naozaj, najmä pri takto nízkej inflácii, akú dnes na Slovensku máme, znamená, že malé podniky a mikro podniky, keď majú úver, platia veľmi, veľmi vysoké reálne úrokové sadzby, pretože z historického pohľadu úrokové sadzby okolo povedzme 6 - 7 % na prevádzkový úver neznejú zle, ale keď si uvedomíme, že je to v prostredí, kde inflácia je 0 %, alebo plus-mínus sa hýbe v tejto chvíli, tak tie reálne úrokové sadzby sú veľmi, veľmi vysoké a najmä sú teda výrazne vyššie, ako tie pre stredné a vysoké podniky.
To znamená, chcel som sa spýtať, pán guvernér, aký je pohľad váš na to, že máme tu aj problém, ktorý naozaj sledujeme v podnikateľskej sfére na juhu Európy a ktorý bol významným príspevkom aj k tomu, prečo kríza na juhu Európy trvá tak dlho, a to je, že domáce, najmä malé a stredné podniky majú buď problém sa vôbec dostať k úverom, alebo potom ich dostávajú za ceny, ktoré im to veľmi predražujú a tým pádom následne spomaľujú aj ich podnikateľskú aktivitu, lebo tu nehovoríme o úveroch, ktoré financujú nejaké nové, špekulatívne aktivity, hovoríme či už o úveroch, ktoré investujú nové investície, teda nákup strojov, budov, ale aj o úveroch, ktoré financujú bežnú prevádzku, financujú zásoby, financujú to, že mnohí malí a strední podnikatelia samozrejme financujú svojich dodávateľov, osobitne v prostredí druhotnej platobnej neschopnosti, ktorú môžme aj dnes často na Slovensku pozorovať.
Takže to sú moje dve ekonomické otázky na vás, pán guvernér. Samozrejme to nie sú veci, ktoré Národná banka riadi, že by teda povedala, bude to takto a svet sa rozostúpil, ale sú to veci, na ktoré máte, samozrejme, určitý mandát na ne ich sledovať, upravovať a máte aj niektoré nástroje, ktoré môžu v tomto smere pomôcť, hoci napr. práve v tej oblasti ponuky bývania to nie je vaša zodpovednosť. Je to zodpovednosť štátnych orgánov, aby zabezpečili to, že ak sú k dispozícii peniaze, tak sa nebudú len špekulovať a zvyšovať ceny bytov a domov, ale budú sa stavať nové. Ale práve preto ma zaujíma váš názor na to, že čo v týchto, aká je pravda v týchto dvoch oblastiach a prípadne, čo by sme aj my, ako snemovňa mali robiť, aby sme v nich pomohli, ak teda vôbec my niečo s tým robiť môžeme.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:48
Dušan BublavýVystúpenie s faktickou poznámkou
11.7.2014 o 9:48 hod.
Mgr.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Pán kolega Beblavý, keď ste spomínali výstavbu, ja vám musím pripomenúť, že naša vláda minulý rok zvýšila o 10 % podporu výstavby nájomných bytov, vy ste si to nevšimol? Veď byty, ktoré sa stavajú do 50 metrov štvorcových, bola zvýšená dotácia na 40 % a úver jednopercentný na 60 %, to nikdy nebolo. Možno nejakých pätnásť rokov naspäť, keď bola 50 % dotácia a 50 % úveru, ale to už bolo dávno, dávno. Takže a naozaj naša vláda zvýšila aj do 55 metrov štvorcových výstavbu nájomných bytov, kde je 30-percentná dotácia a 70-percentný úver. Takže to, prosím vás, berte na zreteľ a nehovorte bludy. Ďakujem.
Neautorizovaný
9:48
Vystúpenie 9:48
Miroslav BeblavýStredná vrstva sa k bývaniu môže dostať len tak, pokiaľ náhodou nezdedí, že si kúpi buď z úspor, čo ale v mladom veku je pomerne ťažké získať, alebo si požičia na to, aby si mohla kúpiť. To znamená, niečo si nasporí a niečo si požičia. A to, čo ja som sa snažil povedať v tej otázke pánovi guvernérovi, je, že ľudia si dnes historicky najviac požičiavajú na bývanie z komerčných bánk za komerčných podmienok. Máme obrovský nárast tých úverov, čo ja vo všeobecnosti hodnotím pozitívne, ak si ľudia budú môcť dovoliť viac bývanie. Ja som sa len pána guvernéra spýtal, že či sa to zatiaľ prelieva skôr do toho, že ceny sa zvyšujú, ale počet bytov a domov stavaných komerčne až tak nerastie, čo by nebolo dobré, alebo či vidíme, že tá dostupnosť peňazí, ktorá sa poskytuje, vedie k tomu, že sa na Slovensku začína oveľa viac stavať, čo by som naopak hodnotil pozitívne. To bol zmysel mojej otázky.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie
11.7.2014 o 9:48 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Trojku, pardon. Ďakujem, pán poslanec, za poznámku. Možno aj vzhľadom na podobnosť našich priezvisk alebo na vašu inak dobrú povahu, nebudem rovnako ostro reagovať na to, čo ste povedali, pokúsim sa to skôr vysvetliť. My sme tu nehovorili o štátnej politike priamych dotácií a úverov na bývanie, ktoré naozaj fungujú cez Štátny fond rozvoja bývania a myslím, že reálne jeho nejaký najväčší nárast nastal za prvej Dzurindovej vlády, odvtedy to ide tak skôr hore a dole, alebo tieto prostriedky z definície sú schopné zabezpečiť len malú časť bývacích potrieb obyvateľstva Slovenska. Sú určené najmä pre chudobnejších ľudí a pre ľudí, ktorí nie sú schopní sa dostať ku komerčnému úveru, teda je to niečo ako sociálna sieť v bývaní. Okrem situácií, keď si požičia niekto, ako pán minister Lajčák, ktorý si za to postaví rezidenciu v Tatrách, ale to tu tiež nebudem ťahať a tak je to naozaj určené ako sociálna sieť v bývaní. Ak ste naozaj minulý rok zvýšili tento objem, vás to šľachtí, ak ste k tomu osobne prispeli, ja vám gratulujem, ale pre drvivú väčšinu obyvateľstva tejto krajiny, pre strednú vrstvu a samozrejme aj najvyššiu vrstvu, ale riešme teraz strednú vrstvu, to nie je cesta, ako sa k bývaniu dostať.
Stredná vrstva sa k bývaniu môže dostať len tak, pokiaľ náhodou nezdedí, že si kúpi buď z úspor, čo ale v mladom veku je pomerne ťažké získať, alebo si požičia na to, aby si mohla kúpiť. To znamená, niečo si nasporí a niečo si požičia. A to, čo ja som sa snažil povedať v tej otázke pánovi guvernérovi, je, že ľudia si dnes historicky najviac požičiavajú na bývanie z komerčných bánk za komerčných podmienok. Máme obrovský nárast tých úverov, čo ja vo všeobecnosti hodnotím pozitívne, ak si ľudia budú môcť dovoliť viac bývanie. Ja som sa len pána guvernéra spýtal, že či sa to zatiaľ prelieva skôr do toho, že ceny sa zvyšujú, ale počet bytov a domov stavaných komerčne až tak nerastie, čo by nebolo dobré, alebo či vidíme, že tá dostupnosť peňazí, ktorá sa poskytuje, vedie k tomu, že sa na Slovensku začína oveľa viac stavať, čo by som naopak hodnotil pozitívne. To bol zmysel mojej otázky.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
9:50
Pán minister, teraz na tejto schôdzi sme to už doschvaľovali, taký hrubý bol zákon o bankách, to je ináč tiež zaujímavé. Neexistuje zákon o nebankách, resp. o ňom neviem, viete, nebanky tu kontroluje iba ŠOI-ka, to je zaujímavé, že predavačov topánok a nebanky, ktoré podľa mňa, už majú niektoré možno aj viac peňazí vonku, ako niektorá banka, kontrolujú tie isté pani, čo kontrolujú predavačky s topánkami. To je tiež také celkom milené, ale na naše pomery, zdá sa, že to nevyrušuje zatiaľ nikoho, resp. nevyrušuje tak silno, aby sme trošku pridali informácie, ktoré človek zľahka zachytáva, že sa v tom ide niečo diať. Teším sa tomu, že sa v tom ide niečo diať, to znamená, že už aj tie naše slávne nebanky budú kontrolovať nie panie, ktoré zvykli kontrolovať topánky, ale že niekto, kto tomu rozumie o niečo viac a dokonca sa tomu venujú profesionálne, a to, že tam jazdia na nejakom lepšom aute, to by som ja nepreceňoval, lebo však keby už Národná banka nemala jedno poriadne auto, tak kto by tu už mohol mať poriadne auto?
Čiže tomu ja sa teším, že sa tieto veci k tomu hýbu a prečo to hovorím? Hovorím to preto, že naozaj niekedy neviem, ako sa tie politiky zameriavajú v prospech koho. Takže ak sú naše banky na tom tak, ako sú a vyzerá, že sú dobre, ak ideme už konečne riešiť nejakým spôsobom nebanky, tak pri tej príležitosti, ja som sa to pokúšal pánovi Kažimírovi dostať do zákona, nepustilo ma to, ale poviem to aj vám, nech teda sa už o tom rozhovorí, rozpráva viac. Je na čase urobiť aj iné opatrenia a jedno z tých opatrení je, že vzhľadom na situáciu, ktorá je špeciálne v niektorých vybraných oblastiach, ľudia tu bojujú s primárnou agresiou. Hej, veci, ktoré sme nepoznali, alebo sme videli v televízore, tak sa s ňou začíname pomaly na dennodennej báze v určitých regiónoch stretávať. Proste je to tak. Nemôžme si zatvárať oči, ale je to tak a zdá sa, že to tak aj nejakú dobu bude.
Špeciálne z dôchodcov sme urobili terče. U dôchodcu je predpoklad relatívne vysoký, že vzhľadom na jeho konzervatívne návyky, chudáčisko, v tom kredenci alebo v skrini medzi pulóvrami, nejakých tých 500 euro bude mať. A pri tej príležitosti ma mrzí to, že ak banky hrajú takú hru, ony vždycky vedia dobre hrať tú hru, že jak im na kom záleží. Produkty typu senior konto, že neviem, čo všetko, ale v tom základnom parametri, ktorý skutočne dôchodcu zaujíma, to znamená v tom parametri, že on je konzervatívny užívateľ bankových služieb, on internetbanking už, žiaľ, nechcite od osemdesiatročnej pani z Čremošnej, aby sa naučila robiť s internetbankingom, čiže oni sú mimoriadne konzervatívni v týchto pozíciách, tak pre nich je najdôležitejší ukazovateľ výhodnosti konta to, že či si vie vybrať peniaze v hotovosti a za aký poplatok, a tam sme mimoriadne rabiátski, tam normálne žasnem, to je až na úrovni cynizmu, hej, bankového cynizmu, ale treba už teraz v tejto chvíli povedať aj nášho, lebo my máme možnosť to ovplyvniť. Čiže z tých biednych dôchodkov, ktoré na tie účty prídu, je to nastavené tak, že 2 eurá za ten výber v hotovosti tam je. To je vec, ktorá zdá sa, že nás necháva chladným a nás štartujú iné veci, ktoré sú podľa mňa nepodstatné.
Takže tam ja vidím priestor, a tam by sme sa mali venovať celý rok tomu, vytvoriť k tomu nejaké určité predpolie, vzhľadom teda aj k tej správe, že vyzerá, že naše banky tým neutrpia, že sa nezruinujú, práve naopak, že tá ich aj určitá sociálna úloha sa konečne, alebo iná úloha to nejako prejaví aj v tomto spôsobe zo spoluzodpovednosti za spoločnosť.
Čiže to som chcel, pán guvernér, povedať, keby ste náhodou s niekým boli, tak, že či by to prípadne nezvážili sami a keď nie, tak naozaj poviem otvorene, teda budeme sa snažiť, čo to dá a ako to dá a cez čo to dá, aby sme zakotvili tú možnosť, že poberateľ starobných dôchodkov, proste už to je, to sa dá ľahko zistiť, však starobné dôchodky chodia iba zo Sociálnej poisťovne, poväčšine teda jak niekomu nechodia z vonku, ale vieme to pekne, krásne identifikovať. Nebude tam nejaká technická prekážka pre tých ľudí, budú mať možnosť si vybrať ten dôchodok, buď budeme hovoriť v koľkých, dvoch, troch, štyroch, piatich výberoch bez poplatku. Sekundárne tým urobíme to, že znížime predpoklad, že tí dôchodcovia budú držiteľom hotovosti v domácnostiach, čo zase nám spôsobí to, že prestanú byť terčmi pre určitých ľudí, ktorí si myslia, že sa zarába tak, že sa chodí podvádzať dôchodcov. To je, to bol ten soft verzia, že sa podvádzalo, ale už teraz ideme do hard verzie, že už sa rozbíjajú dvere a už sa tí ľudia tlčú.
Takže je čas sa k tomu nejakým spôsobom postaviť. Toto je jedna z ciest, nehovorím, že to prijatím tohto na druhý deň to bude vyriešené, to nebude, ale určite to pomôže. Čiže vzhľadom k tej správe, ktorá neplače nad tým, že naše banky sú na tom zle, je to o to aktuálnejšie.
Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, kolegovia, správa o stave finančného trhu v zásade hovorí, že to, čo hovorí, kto chce, nech si prečíta, ale hovorí aj o bankách a že tam je všetko v poriadku, dokonca prekvapivo dobre sme na tom, kondícia výborná, čiže nič by nemalo brániť tomu, aby sme sa na niektoré veci pozreli hlbšie a trošku inou optikou, to znamená, nie v prospech úzkej skupiny ľudí, ale poťažmo by nebolo sem-tam zlé aj sa zaujímať, že problémami bežných ľudí.
Pán minister, teraz na tejto schôdzi sme to už doschvaľovali, taký hrubý bol zákon o bankách, to je ináč tiež zaujímavé. Neexistuje zákon o nebankách, resp. o ňom neviem, viete, nebanky tu kontroluje iba ŠOI-ka, to je zaujímavé, že predavačov topánok a nebanky, ktoré podľa mňa, už majú niektoré možno aj viac peňazí vonku, ako niektorá banka, kontrolujú tie isté pani, čo kontrolujú predavačky s topánkami. To je tiež také celkom milené, ale na naše pomery, zdá sa, že to nevyrušuje zatiaľ nikoho, resp. nevyrušuje tak silno, aby sme trošku pridali informácie, ktoré človek zľahka zachytáva, že sa v tom ide niečo diať. Teším sa tomu, že sa v tom ide niečo diať, to znamená, že už aj tie naše slávne nebanky budú kontrolovať nie panie, ktoré zvykli kontrolovať topánky, ale že niekto, kto tomu rozumie o niečo viac a dokonca sa tomu venujú profesionálne, a to, že tam jazdia na nejakom lepšom aute, to by som ja nepreceňoval, lebo však keby už Národná banka nemala jedno poriadne auto, tak kto by tu už mohol mať poriadne auto?
Čiže tomu ja sa teším, že sa tieto veci k tomu hýbu a prečo to hovorím? Hovorím to preto, že naozaj niekedy neviem, ako sa tie politiky zameriavajú v prospech koho. Takže ak sú naše banky na tom tak, ako sú a vyzerá, že sú dobre, ak ideme už konečne riešiť nejakým spôsobom nebanky, tak pri tej príležitosti, ja som sa to pokúšal pánovi Kažimírovi dostať do zákona, nepustilo ma to, ale poviem to aj vám, nech teda sa už o tom rozhovorí, rozpráva viac. Je na čase urobiť aj iné opatrenia a jedno z tých opatrení je, že vzhľadom na situáciu, ktorá je špeciálne v niektorých vybraných oblastiach, ľudia tu bojujú s primárnou agresiou. Hej, veci, ktoré sme nepoznali, alebo sme videli v televízore, tak sa s ňou začíname pomaly na dennodennej báze v určitých regiónoch stretávať. Proste je to tak. Nemôžme si zatvárať oči, ale je to tak a zdá sa, že to tak aj nejakú dobu bude.
Špeciálne z dôchodcov sme urobili terče. U dôchodcu je predpoklad relatívne vysoký, že vzhľadom na jeho konzervatívne návyky, chudáčisko, v tom kredenci alebo v skrini medzi pulóvrami, nejakých tých 500 euro bude mať. A pri tej príležitosti ma mrzí to, že ak banky hrajú takú hru, ony vždycky vedia dobre hrať tú hru, že jak im na kom záleží. Produkty typu senior konto, že neviem, čo všetko, ale v tom základnom parametri, ktorý skutočne dôchodcu zaujíma, to znamená v tom parametri, že on je konzervatívny užívateľ bankových služieb, on internetbanking už, žiaľ, nechcite od osemdesiatročnej pani z Čremošnej, aby sa naučila robiť s internetbankingom, čiže oni sú mimoriadne konzervatívni v týchto pozíciách, tak pre nich je najdôležitejší ukazovateľ výhodnosti konta to, že či si vie vybrať peniaze v hotovosti a za aký poplatok, a tam sme mimoriadne rabiátski, tam normálne žasnem, to je až na úrovni cynizmu, hej, bankového cynizmu, ale treba už teraz v tejto chvíli povedať aj nášho, lebo my máme možnosť to ovplyvniť. Čiže z tých biednych dôchodkov, ktoré na tie účty prídu, je to nastavené tak, že 2 eurá za ten výber v hotovosti tam je. To je vec, ktorá zdá sa, že nás necháva chladným a nás štartujú iné veci, ktoré sú podľa mňa nepodstatné.
Takže tam ja vidím priestor, a tam by sme sa mali venovať celý rok tomu, vytvoriť k tomu nejaké určité predpolie, vzhľadom teda aj k tej správe, že vyzerá, že naše banky tým neutrpia, že sa nezruinujú, práve naopak, že tá ich aj určitá sociálna úloha sa konečne, alebo iná úloha to nejako prejaví aj v tomto spôsobe zo spoluzodpovednosti za spoločnosť.
Čiže to som chcel, pán guvernér, povedať, keby ste náhodou s niekým boli, tak, že či by to prípadne nezvážili sami a keď nie, tak naozaj poviem otvorene, teda budeme sa snažiť, čo to dá a ako to dá a cez čo to dá, aby sme zakotvili tú možnosť, že poberateľ starobných dôchodkov, proste už to je, to sa dá ľahko zistiť, však starobné dôchodky chodia iba zo Sociálnej poisťovne, poväčšine teda jak niekomu nechodia z vonku, ale vieme to pekne, krásne identifikovať. Nebude tam nejaká technická prekážka pre tých ľudí, budú mať možnosť si vybrať ten dôchodok, buď budeme hovoriť v koľkých, dvoch, troch, štyroch, piatich výberoch bez poplatku. Sekundárne tým urobíme to, že znížime predpoklad, že tí dôchodcovia budú držiteľom hotovosti v domácnostiach, čo zase nám spôsobí to, že prestanú byť terčmi pre určitých ľudí, ktorí si myslia, že sa zarába tak, že sa chodí podvádzať dôchodcov. To je, to bol ten soft verzia, že sa podvádzalo, ale už teraz ideme do hard verzie, že už sa rozbíjajú dvere a už sa tí ľudia tlčú.
Takže je čas sa k tomu nejakým spôsobom postaviť. Toto je jedna z ciest, nehovorím, že to prijatím tohto na druhý deň to bude vyriešené, to nebude, ale určite to pomôže. Čiže vzhľadom k tej správe, ktorá neplače nad tým, že naše banky sú na tom zle, je to o to aktuálnejšie.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:57
Štefan KuffaViem si to predstaviť asi, prepáčte, ja som si to napísal, ale zle som prečítal. Ale to sú také tie, vidíte, brepty, tak sa ospravedlňujem. Ale chcem naozaj úprimne poďakovať, pán guvernér, že ste aj odolali aj týmto tlakom a nádherná pamätná minca zostane zachovaná jednak aj pre budúce generácie, ale určite aj zberatelia takýchto pamätných mincí sa veľmi ako potešia.
Myslím si, že za svoju minulosť by sme sa nemali hanbiť. Naopak, mali by sme byť hrdí na takýchto múdrych a vzdelaných mužov, ktorí v podstate jednak nám doniesli, priniesli vieru, ale aj kultúru, písmo. Iné národy by sa veľmi tým hrdili, toto nám ešte stále chýba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.7.2014 o 9:57 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ja len krátko, naozaj som si tak uvedomil, že chýba nám tu zákon o nebankách. A tie nebankové subjekty priam týrajú túto krajinu. Správajú sa úžernícky až výpalnícky. V podstate najzraniteľnejšími alebo najzraniteľnejším terčom sú práve dôchodcovia, tak ako si to kolega spomínal. Ale ja ešte, keď dovolíte, ja sa vrátim, pán guvernér, ešte k tej prvej správe. Tam ste spomenuli, že boli aj vydané tie pamätné mince pri príležitosti 1 150. výročia svätých Cyrila a Metoda. A touto cestou vám chcel aj poďakovať, vám osobne, ale teda aj Národnej banke, že pamätná minca pri tejto príležitosti príchodu týchto zverozvestcov, teda vierozvestcov, pardon (povedané so smiechom), sa ospravedlňujem, vierozvestcov, bola vôbec vytlačená najmä s motívom a insígniami týchto vierozvestcov. Teda aj Metodove pálium a typický dvojkríž sprevádzajúci týchto veľkých mužov rovnako tiež so znakom svätosti, ku ktorej vo vonkajšom prejave patrí gloriola týmto Solúnskym bratom, napriek tlaku z Európskej únie.
Viem si to predstaviť asi, prepáčte, ja som si to napísal, ale zle som prečítal. Ale to sú také tie, vidíte, brepty, tak sa ospravedlňujem. Ale chcem naozaj úprimne poďakovať, pán guvernér, že ste aj odolali aj týmto tlakom a nádherná pamätná minca zostane zachovaná jednak aj pre budúce generácie, ale určite aj zberatelia takýchto pamätných mincí sa veľmi ako potešia.
Myslím si, že za svoju minulosť by sme sa nemali hanbiť. Naopak, mali by sme byť hrdí na takýchto múdrych a vzdelaných mužov, ktorí v podstate jednak nám doniesli, priniesli vieru, ale aj kultúru, písmo. Iné národy by sa veľmi tým hrdili, toto nám ešte stále chýba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
9:59
Tá prvá otázka - úverov na nehnuteľnosti a či je tuná nejaká bublina, či sú z toho nejaké hrozby a podobne. Pokiaľ ide o tempo rastu úverov na nehnuteľnosti, začiatkom druhého polroka minulého roku dokonca došlo...
Tá prvá otázka - úverov na nehnuteľnosti a či je tuná nejaká bublina, či sú z toho nejaké hrozby a podobne. Pokiaľ ide o tempo rastu úverov na nehnuteľnosti, začiatkom druhého polroka minulého roku dokonca došlo k miernemu spomaleniu. Ide teraz o nehnuteľnosti korporátom, úvery na nehnuteľnosti korporátom. Pokiaľ ide o to, že tá dynamika je z dlhodobejšieho hľadiska relatívne vysoká, vidíme v tom, že je to spôsobené jednak historicky nízkymi úrokovými sadzbami a potom stagnujúcimi, až mierne klesajúcimi cenami nehnuteľností a následne to vyvoláva potom dopyt po úveroch, kde banky na ten dopyt reagujú a poskytujú tieto úvery. Pokiaľ ide o úvery nehnuteľností v retaili, tak tam na rozdiel od spotrebiteľských úverov zostáva tempo konštantné rastu, tam nedochádza ani k nejakému zvyšovaniu tempa. A tak isto konštantné je podiel zlyhania týchto úverov. Čiže nevidíme tam momentálne nič také, že by sme mali nejako reagovať a niečo riešiť a niečo vysvetľovať, tak za to ani v správe neriešime problematiku možnej bubliny. Samozrejme podrobne to ďalej monitorujeme a keby tam vznikol nejaký problém, určite ho budeme riešiť.
Druhá otázka - úvery podnikom. Pokiaľ ide o malé a stredné podniky, som povedal, že u nás na Slovensku je situácia iná, ako v zbytku eurozóny a u nás dokonca aj tuná je tempo rastu týchto úverov. V eurozóne ako celku je to katastrofická situácia, kde dochádza k poklesu úverovania v malých a stredných podnikoch. A keďže oni nemajú možnosť získať zdroje na finančných trhoch, je to dosť alarmujúce a preto sa Európska centrálna banka rozhodla riešiť trošku tento problém. Riešime to tým takzvaným targetingom, ktoré postupne budeme uvádzať do života. V tomto roku začíname, je to technicky relatívne náročné, takže v auguste začneme prvú tranžu, ktorá v septembri by mala doniesť prvé zdroje pre banky. Je to samozrejme pre ne možnosť. My ich nevieme nijako prinútiť, aby tieto zdroje využili. A práve obava z bubliny v nehnuteľnostiach spôsobila, že z toho cieľa sú vylúčené úvery na nehnuteľnosti. Pochopiteľne je vylúčené aj kupovanie štátnych cenných papierov. Čiže tieto veci, ktoré pokladáme ako rizikové, sme z toho cieľa vylúčili.
Pokiaľ ide o Slovensko a korporátne úverovanie, mierne sa zvyšuje dopyt po úveroch, hlavne dopyt veľkých podnikov po dlhodobých úveroch z dôvodu investícií. Ale úverové podmienky zostávajú naďalej prísne. Tam opatrnosť bánk vyplýva jednak z toho, že ako som aj v správe spomenul, tie riziká, že sa môže trh znovu ocitnúť v nie dobrej situácii, stále tuná sú a treba byť skôr opatrný. Ale druhá vec, ktorá je a ktorú sme spôsobili svojím spôsobom my, nielen Európska centrálna banka, ale celkove aj politici, ktorí robia v tejto oblasti, je, že spúšťame "single supervisory mechanism", čo je mechanizmus centrálneho dohľadu z Európskej centrálnej banky systémovo dôležitých bánk. V tejto súvislosti sa robí historicky zatiaľ ešte nikde vo svete nerobená akcia, čiže "asset quality really", všetky aktíva bánk sú veľmi podrobne hodnotené. A následne na to, respektíve súbežne s tým, sa idú robiť aj stres testy týchto bánk. Keďže banky chcú uspieť v týchto cvičeniach, či už je to hodnotenie kvality aktív alebo stres testov, je pochopiteľné, že sú v tomto období zdržanlivejšie a očakávame, že po ukončení tejto etapy, ktorá by mala byť v októbri, novembri ukončená, banky znovu prehodnotia tieto svoje prístupy. Pretože teraz je pre nich prvoradé dobre dopadnúť v hodnotení kvality aktív a v stres testoch.
Pokiaľ ide o tretiu otázku, to je otázka nebankoviek. Pokiaľ ide o nebankovky, tak ten proces tam je naštartovaný. Vláda prijala svojho času koncepciu a na základe tej koncepcie prvý bod bol už zrealizovaný. Národná banka Slovenska je už single point, čiže všetky, všetky sťažnosti už idú k nám a od nás sa potom distribuujú. Pokiaľ ide o zákony, tak v krátkej dobe v parlamente určite bude predložený zákon o ochrane spotrebiteľov na finančnom trhu, plus zmeny zákonov, ktoré si to vynúti, kde v dvoch etapách by postupne mala centrálna banka, teda my, dostať do kompetencie od januára 2015, keďže je to blízo, na jeseň tu určite zákon budete mať, kompetenciu ochrany finančného spotrebiteľa v licencovaných subjektoch. To sú tie, ktoré aj teraz dohliadame. Následne v koncepcii je uvedený rok 2016, ale pokiaľ poznám prípravu zákonov, tak by sa to malo urýchliť a už niekedy od polroka 2015 by sme mali dostať do kompetencie aj ochranu spotrebiteľov v nelicencovaných subjektoch, to sú tie takzvané ľudovo povedané nebankovky, s tým ale, že tam by malo dôjsť aj k prelicencovaniu subjektov, čiže vyčisteniu trhu svojím spôsobom a následne potom dohľadu, vrátane inšpekčnej činnosti a podobne. Čiže predpokladám, že ten zákon bude tiež relatívne rýchlo v parlamente, pretože má byť účinný niekedy v polovici budúceho roka.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si zareagovať na, v podstate tri otázky som tu identifikoval, dve od pána Beblavého, jednu od pána Hlinu a čiastočne sa pridal pán Kuffa k nej.
Tá prvá otázka - úverov na nehnuteľnosti a či je tuná nejaká bublina, či sú z toho nejaké hrozby a podobne. Pokiaľ ide o tempo rastu úverov na nehnuteľnosti, začiatkom druhého polroka minulého roku dokonca došlo k miernemu spomaleniu. Ide teraz o nehnuteľnosti korporátom, úvery na nehnuteľnosti korporátom. Pokiaľ ide o to, že tá dynamika je z dlhodobejšieho hľadiska relatívne vysoká, vidíme v tom, že je to spôsobené jednak historicky nízkymi úrokovými sadzbami a potom stagnujúcimi, až mierne klesajúcimi cenami nehnuteľností a následne to vyvoláva potom dopyt po úveroch, kde banky na ten dopyt reagujú a poskytujú tieto úvery. Pokiaľ ide o úvery nehnuteľností v retaili, tak tam na rozdiel od spotrebiteľských úverov zostáva tempo konštantné rastu, tam nedochádza ani k nejakému zvyšovaniu tempa. A tak isto konštantné je podiel zlyhania týchto úverov. Čiže nevidíme tam momentálne nič také, že by sme mali nejako reagovať a niečo riešiť a niečo vysvetľovať, tak za to ani v správe neriešime problematiku možnej bubliny. Samozrejme podrobne to ďalej monitorujeme a keby tam vznikol nejaký problém, určite ho budeme riešiť.
Druhá otázka - úvery podnikom. Pokiaľ ide o malé a stredné podniky, som povedal, že u nás na Slovensku je situácia iná, ako v zbytku eurozóny a u nás dokonca aj tuná je tempo rastu týchto úverov. V eurozóne ako celku je to katastrofická situácia, kde dochádza k poklesu úverovania v malých a stredných podnikoch. A keďže oni nemajú možnosť získať zdroje na finančných trhoch, je to dosť alarmujúce a preto sa Európska centrálna banka rozhodla riešiť trošku tento problém. Riešime to tým takzvaným targetingom, ktoré postupne budeme uvádzať do života. V tomto roku začíname, je to technicky relatívne náročné, takže v auguste začneme prvú tranžu, ktorá v septembri by mala doniesť prvé zdroje pre banky. Je to samozrejme pre ne možnosť. My ich nevieme nijako prinútiť, aby tieto zdroje využili. A práve obava z bubliny v nehnuteľnostiach spôsobila, že z toho cieľa sú vylúčené úvery na nehnuteľnosti. Pochopiteľne je vylúčené aj kupovanie štátnych cenných papierov. Čiže tieto veci, ktoré pokladáme ako rizikové, sme z toho cieľa vylúčili.
Pokiaľ ide o Slovensko a korporátne úverovanie, mierne sa zvyšuje dopyt po úveroch, hlavne dopyt veľkých podnikov po dlhodobých úveroch z dôvodu investícií. Ale úverové podmienky zostávajú naďalej prísne. Tam opatrnosť bánk vyplýva jednak z toho, že ako som aj v správe spomenul, tie riziká, že sa môže trh znovu ocitnúť v nie dobrej situácii, stále tuná sú a treba byť skôr opatrný. Ale druhá vec, ktorá je a ktorú sme spôsobili svojím spôsobom my, nielen Európska centrálna banka, ale celkove aj politici, ktorí robia v tejto oblasti, je, že spúšťame "single supervisory mechanism", čo je mechanizmus centrálneho dohľadu z Európskej centrálnej banky systémovo dôležitých bánk. V tejto súvislosti sa robí historicky zatiaľ ešte nikde vo svete nerobená akcia, čiže "asset quality really", všetky aktíva bánk sú veľmi podrobne hodnotené. A následne na to, respektíve súbežne s tým, sa idú robiť aj stres testy týchto bánk. Keďže banky chcú uspieť v týchto cvičeniach, či už je to hodnotenie kvality aktív alebo stres testov, je pochopiteľné, že sú v tomto období zdržanlivejšie a očakávame, že po ukončení tejto etapy, ktorá by mala byť v októbri, novembri ukončená, banky znovu prehodnotia tieto svoje prístupy. Pretože teraz je pre nich prvoradé dobre dopadnúť v hodnotení kvality aktív a v stres testoch.
Pokiaľ ide o tretiu otázku, to je otázka nebankoviek. Pokiaľ ide o nebankovky, tak ten proces tam je naštartovaný. Vláda prijala svojho času koncepciu a na základe tej koncepcie prvý bod bol už zrealizovaný. Národná banka Slovenska je už single point, čiže všetky, všetky sťažnosti už idú k nám a od nás sa potom distribuujú. Pokiaľ ide o zákony, tak v krátkej dobe v parlamente určite bude predložený zákon o ochrane spotrebiteľov na finančnom trhu, plus zmeny zákonov, ktoré si to vynúti, kde v dvoch etapách by postupne mala centrálna banka, teda my, dostať do kompetencie od januára 2015, keďže je to blízo, na jeseň tu určite zákon budete mať, kompetenciu ochrany finančného spotrebiteľa v licencovaných subjektoch. To sú tie, ktoré aj teraz dohliadame. Následne v koncepcii je uvedený rok 2016, ale pokiaľ poznám prípravu zákonov, tak by sa to malo urýchliť a už niekedy od polroka 2015 by sme mali dostať do kompetencie aj ochranu spotrebiteľov v nelicencovaných subjektoch, to sú tie takzvané ľudovo povedané nebankovky, s tým ale, že tam by malo dôjsť aj k prelicencovaniu subjektov, čiže vyčisteniu trhu svojím spôsobom a následne potom dohľadu, vrátane inšpekčnej činnosti a podobne. Čiže predpokladám, že ten zákon bude tiež relatívne rýchlo v parlamente, pretože má byť účinný niekedy v polovici budúceho roka.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
10:06
Podľa uvedeného...
Podľa uvedeného zákona vyplýva politickým stranám a politických hnutiam povinnosť každoročne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky do konca apríla výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Na základe oprávnenia Národnej rady Slovenskej republiky boli všetky politické strany upozornené, že im vyplýva povinnosť predložiť výročné správy za rok 2013 do 30. apríla 2014 v listinnej a v elektronickej podobe. Pre pomoc a uľahčenie práce politické strany obdržali listom zo dňa 4. 2. 2014 aj príslušné náležitosti, ktoré obsahujú a chronologicky upozorňujú na všetky povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona o politických stranách, verejnom obstarávaní, o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, o účtovníctve, o katastri nehnuteľností, o notároch a notárskej činnosti.
Výbor prerokoval uvedenú informáciu dňa 17. júna 2014, pričom o splnení a nesplnení náležitostí zo zákona pri predkladaní výročných správ politických strán a politických hnutí informoval listom predsedu výboru ministerstvo financií SR dňa 29. mája 2014. Výbor po prerokovaní súhlasil s vyplatením finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu všetkým šiestim parlamentným stranám a dvom neparlamentným stranám, ktoré vo voľbách získali viac ako 3 % hlasov.
Výbor konštatoval, že výročnú správu do 30. apríla 2014 predložilo zo 65 riadne registrovaných subjektov 53 subjektov, po termíne ju predložil 1 subjekt, 11 subjektov správu nepredložilo a 33 strán bolo písomne požiadaných o odstránenie nedostatkov s termínom do 30. júna 2014.
Ak nebudú odstránené nedostatky, následne požiadam podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra financií, aby začal správne konanie podľa § 31 ods. 2 písm. a) o politických stranách a politických hnutiach o uloženie pokuty do výšky 3 319 eur.
Na základe predchádzajúcich uznesení výboru ministerstvo financií vedie neefektívne správne konania vo veci vymáhania finančných prostriedkov za uložené pokuty od roku 2000. Pre nemajetnosť strán exekúcia je nevymožiteľná, ale z verejných financií každý exekútor požiada o preplatenie faktúry do výšky 500 eur.
Poznatky ukazujú, že niektoré neparlamentné strany, ako aj vylosovaní audítori neuzatvoria vždy zmluvu o vykonaní účtovnej závierky. Niektoré neparlamentné strany nemajú majetok, nemajú žiadne finančné prostriedky na uhradenie finančnej čiastky, nakoľko niekedy navrhnutá cena nezodpovedá potenciálne vynaloženej práci zo strany audítorov. V konečnom dôsledku zástupcovia politických strán zdôrazňujú, že ak nie je majetok, potom je ťažko niečo kontrolovať.
Samotné oddelenie správneho konania Ministerstva financií Slovenskej republiky predkladá každoročne Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prehľad rozhodnutí o uložení pokút politickým stranám a politickým hnutiam v uplynulých troch rokoch. Z predloženej informácie už počas minulých rokov vyplynulo množstvo situácií, pri ktorých nie je predpoklad, že uložené pokuty budú vymožiteľné, nakoľko dotknuté politické strany a politické hnutia nevedú podvojné účtovníctvo, nemajú žiaden majetok, ani finančné prostriedky. Informácia je predložená pod tlačou 1081.
Toľko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 30 ods. 1 zákona č. 85 o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a na základe poverenia Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle uznesenia č. 33 zo 16. mája 2013 predkladám ako predseda výboru Informáciu o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2013.
Podľa uvedeného zákona vyplýva politickým stranám a politických hnutiam povinnosť každoročne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky do konca apríla výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Na základe oprávnenia Národnej rady Slovenskej republiky boli všetky politické strany upozornené, že im vyplýva povinnosť predložiť výročné správy za rok 2013 do 30. apríla 2014 v listinnej a v elektronickej podobe. Pre pomoc a uľahčenie práce politické strany obdržali listom zo dňa 4. 2. 2014 aj príslušné náležitosti, ktoré obsahujú a chronologicky upozorňujú na všetky povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona o politických stranách, verejnom obstarávaní, o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, o účtovníctve, o katastri nehnuteľností, o notároch a notárskej činnosti.
Výbor prerokoval uvedenú informáciu dňa 17. júna 2014, pričom o splnení a nesplnení náležitostí zo zákona pri predkladaní výročných správ politických strán a politických hnutí informoval listom predsedu výboru ministerstvo financií SR dňa 29. mája 2014. Výbor po prerokovaní súhlasil s vyplatením finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu všetkým šiestim parlamentným stranám a dvom neparlamentným stranám, ktoré vo voľbách získali viac ako 3 % hlasov.
Výbor konštatoval, že výročnú správu do 30. apríla 2014 predložilo zo 65 riadne registrovaných subjektov 53 subjektov, po termíne ju predložil 1 subjekt, 11 subjektov správu nepredložilo a 33 strán bolo písomne požiadaných o odstránenie nedostatkov s termínom do 30. júna 2014.
Ak nebudú odstránené nedostatky, následne požiadam podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra financií, aby začal správne konanie podľa § 31 ods. 2 písm. a) o politických stranách a politických hnutiach o uloženie pokuty do výšky 3 319 eur.
Na základe predchádzajúcich uznesení výboru ministerstvo financií vedie neefektívne správne konania vo veci vymáhania finančných prostriedkov za uložené pokuty od roku 2000. Pre nemajetnosť strán exekúcia je nevymožiteľná, ale z verejných financií každý exekútor požiada o preplatenie faktúry do výšky 500 eur.
Poznatky ukazujú, že niektoré neparlamentné strany, ako aj vylosovaní audítori neuzatvoria vždy zmluvu o vykonaní účtovnej závierky. Niektoré neparlamentné strany nemajú majetok, nemajú žiadne finančné prostriedky na uhradenie finančnej čiastky, nakoľko niekedy navrhnutá cena nezodpovedá potenciálne vynaloženej práci zo strany audítorov. V konečnom dôsledku zástupcovia politických strán zdôrazňujú, že ak nie je majetok, potom je ťažko niečo kontrolovať.
Samotné oddelenie správneho konania Ministerstva financií Slovenskej republiky predkladá každoročne Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prehľad rozhodnutí o uložení pokút politickým stranám a politickým hnutiam v uplynulých troch rokoch. Z predloženej informácie už počas minulých rokov vyplynulo množstvo situácií, pri ktorých nie je predpoklad, že uložené pokuty budú vymožiteľné, nakoľko dotknuté politické strany a politické hnutia nevedú podvojné účtovníctvo, nemajú žiaden majetok, ani finančné prostriedky. Informácia je predložená pod tlačou 1081.
Toľko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
10:10
Vystúpenie v rozprave 10:10
Štefan KuffaPri tejto príležitosti, prepáčte, ale naozaj je to hodné zamyslenia sa. Ak takéto politické subjekty sú a opakujú sa, hej, alebo prípadne sú to konkrétni ľudia veľakrát za tým, lebo si aj menia názvy tých politických strán, jednoducho urobiť tak, kým neuhradíš starú pohľadávku, nebudeš sa môcť uchádzať v najbližších voľbách ako politický subjekt, ako politická strana. Ak zaplatíš pokutu, poplatok ten, ktorý bol v podstate exekútorom vyrúbený vo výške 500 eur, potom, nech sa páči, môžeš sa uchádzať ako politický subjekt a môžeš súťažiť v tej politickej súťaži alebo tej politickej aréne, ktorá tuná je. Ale inak takýmto politickým subjektom jednoducho by som to nedovolil, lebo zneužívajú potom v podstate toto volebné právo a veľakrát aj voliči pri voľbách majú problém pri tom množstve vyše 60-tich politických subjektoch sa aj zorientovať, komu vlastne ten hlas dať.
Ďakujem. Ja len toľko. Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
11.7.2014 o 10:10 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja len naozaj veľmi krátko. Ma to tak ako zaujalo pri tých politických stranách. Ja som sa tak aj nad tým zamyslel. Veď sme mali aj tu zákon o politických stranách. Politická strana, ktorá v podstate nesplní si povinnosti, navyše dostane pokutu 3 000 eur. Tri tisíc, koľko? Sto, (reakcia spravodajcu) 3 319 a neuhradí túto pokutu, ale zase, ak sa dá to exekútorovi vymáhať pre nemajetnosť a to, že nemá finančné prostriedky a majetok, v podstate nie je vymôcť, ale exekútor predloží 500-eurový účet štátu. Teda to je proste ešte nie, nejaký ten peniaz navyše.
Pri tejto príležitosti, prepáčte, ale naozaj je to hodné zamyslenia sa. Ak takéto politické subjekty sú a opakujú sa, hej, alebo prípadne sú to konkrétni ľudia veľakrát za tým, lebo si aj menia názvy tých politických strán, jednoducho urobiť tak, kým neuhradíš starú pohľadávku, nebudeš sa môcť uchádzať v najbližších voľbách ako politický subjekt, ako politická strana. Ak zaplatíš pokutu, poplatok ten, ktorý bol v podstate exekútorom vyrúbený vo výške 500 eur, potom, nech sa páči, môžeš sa uchádzať ako politický subjekt a môžeš súťažiť v tej politickej súťaži alebo tej politickej aréne, ktorá tuná je. Ale inak takýmto politickým subjektom jednoducho by som to nedovolil, lebo zneužívajú potom v podstate toto volebné právo a veľakrát aj voliči pri voľbách majú problém pri tom množstve vyše 60-tich politických subjektoch sa aj zorientovať, komu vlastne ten hlas dať.
Ďakujem. Ja len toľko. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
10:12
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:12
Daniel DuchoňVystúpenie spoločného spravodajcu
11.7.2014 o 10:12 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Možno iba krátka reakcia aj na to, čo pán poslanec Kuffa teraz konštatoval. Je fakt, že sú také hnutia a politické strany, ktoré vykazujú nemajetnosť a jednoducho majú problém vôbec uhradiť aj či už pokutu, respektíve potom následnú exekúciu. Ale na druhej strane treba skonštatovať, že z roka na rok sa disciplína politických strán, tak ako to vnímame na výbore pre financie a rozpočet, táto disciplína sa zlepšuje. Konštatujeme, že predložené dokumenty, ktoré politické strany a hnutia predkladajú, vykazujú aj väčšiu čistotu účtovníctva, aj dodržiavanie zákona o politických stranách, ako aj iných. To znamená, je tu trend zlepšovania, čo sa týka dokladania všetkých týchto dokumentov a dodržiavania vlastne všetkých zákonností. Osobne si takisto myslím, že niektoré politické strany a politické hnutia minoritného charakteru by sa mali naozaj zamyslieť nad svojou existenciou a jednoducho prehodnotiť, či má vôbec zmysel, či už sa uchádzať v parlamentných voľbách, ale vôbec existovať vzhľadom, vzhľadom na to, aký majetok vykazujú a vôbec, akým spôsobom sú financované? Takže toľko reakcia. Ďakujem.
Neautorizovaný