36. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
No ja začnem od konca. Pán poslanec Hlina, samozrejme, toto je hlavný bod, o ktorom sa bavíme, pre ktorý tento zákon je dôležitý pre túto vládu. Ináč by to bola technická úprava akokoľvek profesionálne upravená alebo pripravená, ale by bola naozaj na prospech krajiny. Ale hlavným bodom je rozdanie licencií špekulantom. Povedzme si to úplne otvorene. Ten istý vzorec, ktorý bol v solárnom biznise, ten istý vzorec, ktorý bol pri emisiách, ten istý vzorec je, o ktorom sa jedná aj v tomto zákone. To znamená rozdanie, resp. za zlomok ceny predanie licencií špekulantom s vodou tak, aby to odišlo spod kontroly štátu, spod kontroly ľudí do rúk špekulantom. O tom je tento zákon. Treba si to povedať úplne otvorene. My tu môžeme rozprávať rôzne pekné slová, ako rozpráva pán minister, ale v každom prípade výsledkom bude, že špekulanti budú mať zelenú, pokiaľ tento zákon prejde. Preto sa treba voči tomu postaviť, preto sa netreba zabávať žiadnymi bočnými vetvami, preto to treba úplne zrozumiteľne popísať. A práve či sa to stalo v prípade plynární, či sa to stalo v prípade emisií, v prípade solárneho biznisu, ale aj v prípade vody, jedná sa o to, aby čím skorej boli špekulanti spokojní a štát už na tom mal stále menší a menší dosah.
Ja chcem poďakovať kolegovi Jurzycovi za tú analýzu ohľadne toho trhu s vodou, resp. tých rizík, ktoré tam dnes sú. A preto sa prihováram za to a znova to navrhnem, ak vláda myslí vážne, že chce zabrániť tomu, aby sa špekulovalo s vodou, nech z tohto zákona vypustí licencie, nech ho prepracuje a nech jednoducho môžeme rokovať o tom slobodne, a nie pod nejakým časovým tlakom, že rýchlo treba špekulantom dať licencie tak ako v emisiách, to v žiadnom prípade nie.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, aj keď pán minister životného prostredia nie je v sále, dovolím si vystúpiť k návrhu, ktorý predkladá v mene vlády.
Kolega Hlina hovoril o tom, že tie minerálky, to sú len nástražná mína. Ale poukazuje na tú dôvtipnosť, kam vláda smeruje. Vláda na jednej strane po sneme ohlási 15 bodov, kde ide pomôcť občanom tejto krajiny. Ide im dať úľavy. Na druhej strane takýmto spôsobom zavádza poplatky a zvyšuje poplatky v podobe daní, lebo bavíme sa o tom, že to sú dane, platí sa za každý liter, platí sa za každý odber, to sa rovná daň. Vrátim sa k tomu aj vtedy, keď pán minister príde.
Smutné na tom je, že táto vláda a poslanci strany SMER zmenili zákon o envirofonde v minulom roku, v roku 2013, do ktorého zapísali, dovolím si zacitovať: „Fond na základe písomného rozhodnutia ministra o poskytnutí podpory a po doručení dokladov...“ To znamená, že pán minister rozhodne o použití prostriedkov, ktoré sú v envirofonde. Či sa niekomu páči alebo nie, ja som si dovolil len tak narýchlo napočítať, o akej sume sa bavíme bajočko. Ročne na Slovensku sa vyťaží cez 700 tisíc kubíkov minerálnych vôd. Krát dvesto je to 140 miliónov eur. Bavíme sa teda o 140 mil. eur, ktoré občania tejto krajiny zaplatia a o ktorých nebude rozhodovať ani parlament, ani občania zvolení v legitímnych voľbách v podobe štátneho rozpočtu. Ale o tom bude rozhodovať jeden jediný človek. A toto potrebuje politická strana SMER preto, aby mohla uspokojiť svoje finančné skupiny a záujmy pred voľbami, že to budúci rok vyberie a pán minister rozdá. Neplánujú to ani ako súčasť štátneho rozpočtu, len na tejto jednej polohe. (Reakcie z pléna.) Vrátim sa k tomu, alebo počkajme.
Pani predsedajúca, poprosím, keby ste zabezpečili, aby pán predkladateľ bol prítomný.

Áno.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, len pri tom poplatku na minerálne vody by mal envirofond vybrať cez 140 mil. eur. O envirofonde nerozhoduje Národná rada, nerozhoduje vláda, rozhoduje minister. Pán minister, vy si vytvárate biznis, ako navýšiť peniaze, o ktorých rozhodujete po tej zmene, ktorú si presadila politická strana SMER minulý rok vo vzťahu k zákonu o envirofonde. A preto je to smutné. V tomto parlamente sa pobijeme o niekoľko miliónov eur v rozpočte, kde majú byť, na čo majú byť, ako majú byť použité. A takýmto spôsobom stovky miliónov sa vytratia, občania to budú musieť zaplatiť.
Kolega Jurzyca už poukázal na to, koľko stoja tie minerálky. Ja som tiež urobil prieskum. Stoja minerálky slovenské od 30 – 35 centov na fľašu jeden a pol litrovú do tých 50, zahraničné od tých 45 do tých 60. Keď k tomu pripočítame na tú fľašu jeden a pol litrovú 30 centov, tak tá slovenská bude nepredajná. Pritom tá, ktorá sa dovezie zo zahraničia, drahšia nemusí byť, pretože oni nemusia platiť do envirofondu. To znamená, že náš spotrebiteľ uvidí fľašu slovenskej za 70 centov a fľašu českej minerálky za 50 alebo 45 centov. A čo urobí? No kúpi iba tú českú, lebo tam kúpi dve fľašky za to, za čo by kúpil na Slovensku jednu fľašku minerálky. A treba povedať, že takýto poplatok a takúto daň chce zaviesť táto vláda. Argument, že to nie je súčasť zákona, neobstojí, pretože pán minister k tomuto návrhu zákona, tak ako predpisujú legislatívne pravidlá, predložil návrh aj nariadenia, ktorý chce prijať. A tam ten materiál už hovorí o tom, že koľko to má byť.
Teraz by som sa vrátil k poľnohospodárom.
Zavedenie poplatku za odber podzemnej alebo nadzemnej vody vo výške 1 centa znamená, že naši farmári v oblasti ovocinárstva, zeleninárstva budú strácať na konkurencieschopnosti. Tento poplatok neplatia ani v Maďarsku, ani v Českej republike a, pokiaľ dobre viem, ani v Írsku. Ale keď sa pozriem na nariadenie vlády a odôvodnenie, ktoré prijalo ministerstvo, ktorým si obhajuje toto zavedenie tohto poplatku, tak vychádza, že bola to požiadavka Európskej komisie pre schválenie operačného programu.
No, pán minister, ja by som vás poprosil, keby ste dali k dispozícii poslancom Národnej rady toto stanovisko, pretože smernica v článku 9, ktorý vám Európska únia vytýka, hovorí o úhradách nákladov za vodohospodárske služby, opakujem úhradách nákladov za vodohospodárske služby. Nech to čítam akokoľvek ako Maďar, neviem sa v tom dočítať, že tam je bezpodmienečne aj cena vody. To sú služby spojené s dodávkou vody.
K tomuto materiálu rovnako, pán minister, som očakával, že predložíte, tak ako tá smernica (príloha III) predpokladá, ekonomickú analýzu opodstatnenosti výšky nákladov. A ja by som vás poprosil, keby ste to bezodkladne doručili každému poslancovi tejto Národnej rady, lebo tá má byť podkladom pre prijatie tejto právnej normy. A ja ju nevidím.
Pokiaľ sa pozriem na článok 9, jeho odsek 4, ten hovorí: Členské štáty neporušia túto smernicu, ak v súlade so zavedenou praxou, podotýkam, od roku 2005 v slovenskej praxi nie je poplatok za odber podzemnej a nadzemnej vody, rozhodnú pre tento účel nepoužiť ustanovenie druhej vety odseku 1 a príslušné ustanovenie odseku 2 pre určitý spôsob využívania vody.“ Toto je explicitný dôkaz o tom, pán minister, že vy sa skrývate za pláštik Európskej únie a toto nám Európska únia vôbec neukladá. Prečítam to ešte raz, kolegyne a kolegovia: „Členské štáty neporušia túto smernicu, ak v súlade so zavedenou praxou, podotýkam, od roku 2005 nie je poplatok za závlahovú vodu na Slovensku, rozhodnú pre tento účel nepoužiť ustanovenie druhej vety odseku 1 a príslušné ustanovenie odseku 2 pre určitý spôsob využívania vody, ak to neohrozuje účely a dosiahnutie cieľov tejto smernice, členské štáty budú v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia informovať o dôvodoch neuplatnenia plného znenia druhej vety odseku 1.“
Pán minister, vašou psou povinnosťou je obhájiť v zmysle tohto ustanovenia smernice pozíciu Slovenskej republiky, aby slovenský farmár neplatil za odber podzemnej vody, ani nadzemnej vody, a, opakujem, nehovorím o poplatkoch za služby a náklady spojené s vodohospodárskymi službami. Ale to sa bavíme o službách, nie o produkte, vode ako takej. Voda nemôže byť predmetom v tomto ponímaní. To, že vy zavádzate poplatok za závlahovú vodu, za minerálne vody, za prepravu vody, je len dôkaz toho, že vláda Roberta Fica na jednej strane hodí medový motúz a na druhej strane zderie aj tú poslednú kožu z občanov tejto krajiny, lebo každý musí piť, jesť nemusí. Ale keď sa nenapije každý vody každý deň, tak potom je průser. O čom sa bavíme? O akej závlahovej vode sa bavíme? A prečo ju musíme vôbec spoplatniť?
Pán minister, uvedomujete si, že väčšina riek, nadzemných vôd, ktorá sa využíva na závlahu v poľnohospodárstve, sa končí bezplatne v Maďarsku? Aké je to vlastenecké, keď občan Slovenskej republiky, farmár musí zaplatiť za vodu, ktorú odoberie z rieky, ale to vám nevadí, že bez mihnutia oka bezplatne pretečie do Maďarska? To je aké vlastenecké? (Potlesk.) Pán minister, môžete krútiť hlavou, ale je to tak. Bavíme sa o množstve, čo cez Dunaj za jeden jediný deň pretečie do Maďarska. Táto vláda nie je ochotná dať občanom, poľnohospodárom na to, aby mohli produkovať ovocie a zeleninu lacnejšie, vytvárať pracovné miesta, nie je ochotná obetovať ani toľko, čo za jeden deň bezplatne pretečie do Maďarska Dunajom. Toto je skutočná tvár tejto Ficovej vlády, ako pomáha občanom tejto krajiny. A musím povedať, že sa hanbím za to, že v Národnej rade musím niečo takéto vysvetľovať a poukázať na to.
Ešte by som sa vrátil jedným momentom k tej minerálnej vode. Keď cena fľaše minerálnej vody, bavíme sa tu o 1,5 litrovej fľaši, je 40 centov a vy to chcete zdaniť poplatkom 30 centov, je to takmer stopercentná daň na produkt minerálnej vody. To, že slovenský potravinársky priemysel v tejto oblasti stratí svoju absolútnu konkurencieschopnosť, je faktom, to, že vy si z toho chcete naplniť svoj vlastný budget envirofondu, o ktorom rozhodujete, lebo použitie týchto peňazí závisí od vášho rozhodnutia, nie od rozhodnutia vlády, nie od rozhodnutia parlamentu, kde tieto peniaze použije, ale jedine a jedine od rozhodnutia vás a ľudí, ktorých vy nominujete viac-menej do envirofondu. Smutné na tom je, že v tejto oblasti pri takomto zavedení poplatkov, tých 2,5 tisíca, tritisíc ľudí, ktorí pracujú v tomto sektore, príde o kšeft. To ste zabudli povedať pri tom sociálnom pohľade a pri tých balíčkoch, ktoré rozdávate, že možno zadarmo cestovať a podobne, ľuďom, že ďalších 2,5 tisíca, tritisíc ľudí príde o prácu, pôjde na ulicu. Zabudli ste povedať, že tie slovenské firmy, ktoré využívajú slovenské pramene a platia miestne dane a zamestnávajú miestnych ľudí, mnohokrát v tých najmenších dedinách v tejto republike, opäť budú mať vyššiu mieru nezamestnanosti. A treba si to povedať, lebo to je dopad tohto návrhu zákona. Pritom, opakujem, nie je to požiadavka Európskej komisie, že my niečo takéto musíme robiť. To je len výmysel vašich úradníkov, ktorí sa skrývajú pod pláštik toho, čo Európska únia nazýva smernica alebo spoločné pravidlá.
Za ďalšie také závažné považujem aj dopad tohto vášho riešenia na slovenské kúpeľníctvo. Sme hrdí na to, že máme toľko kúpeľov s prírodnými vodami, ale chcem sa spýtať, keď za ten kubík sa má zaplatiť 200 eur, sa má zaplatiť 5 eur, je to úplne jedno, o koľko to bude drahšie pre občanov v Slovenskej republike prísť do týchto kúpeľov? Bude to na tej úrovni, že už sa to neoplatí?
Pán minister, stálo by za omšu aj to, aby sme sa pozreli na to, ktoré firmy vlastnia tie kúpele, ktoré využívajú prírodné pramene a ktoré nevyužívajú prírodné pramene, lebo aj to môže poukázať na to, k že akému skutočnému záujmu táto vláda smeruje a ktorým finančným skupinám chce v skutočnosti pomôcť.
Za nepochopiteľné považujem aj to, keď sa pozriem na vami upravenú novelu (§ 2 písm. k), ktorá sa týka definovania splaškovej odpadovej vody. Tá doteraz znela: „Splaškovou odpadovou vodou je použitá voda z obydlia, služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a iných podobných zariadení, ktorá nie je hromadená v žumpách,“ vy vo svojej novele vypúšťate to, čo je za čiarkou, a citujem, ktorá nie je hromadená v žumpách. Teda za splaškovú vodu sa bude považovať aj voda (alebo odpad), ktorá bude vo vodotesných žumpách, kde majiteľ tejto žumpy v zmysle aj doteraz platného, aj do budúcna platného zákona je povinný zlikvidovať túto odpadovú vodu na čističke odpadových vôd. To znamená, keď obce vydajú všeobecne záväzné nariadenie, že za vodné a stočné za splaškovú vodu sa platí x suma, tak sa bude platiť po novom aj za to, čo je v žumpách? Ak ten vlastník sa nezbaví povinnosti zaplatiť prepravu a zneškodnenie tejto odpadovej vody alebo splaškovej vody na čističke odpadových vôd, za to zaplatí ešte raz? Rád by som dostal na to odpoveď, pretože ten výklad, ktorý vyplýva z tohto návrhu zákona, to umožňuje. A pokiaľ tomu tak je, podľa vybavenosti obce alebo bytu a podľa toho, koľko ľudí tam býva, je stanovená norma, koľko kubíkov sa jej má platiť. Nebude to vypúšťanie do podzemných alebo povrchových vôd. Ale bude to vypúšťanie do čističky odpadových vôd, pretože je to povinnosť. Vy idete dávať ďalšiu ťarchu tým, ktorí nemajú kanalizáciu.
Za ad absurdum, po druhé, považujem aj to, že v § 36 ods. 4 dávate znenie, že povolenie na výstavbu iného primeraného systému alebo individuálneho systému podľa odsekov 2 a 3 možno vydať len na určitý čas do uvedenia verejnej kanalizácie do prevádzky. Tie odseky 2 a 3 sa dotýkajú toho, že povolenie na vodotesnú žumpu alebo domovú čističku odpadových vôd je možné vydať len do doby, kým kanalizácia vybudovaná nebude. Ten, kto dnes vybudoval čističku svojej vlastnej odpadovej vody, robil to preto, aby takto získanú vodu bezplatne mohol použiť vo svojej záhradke, na polievanie svojej záhradky alebo trávnika. Vysvetlite mi perfídnosť zmýšľania vôbec ministerstva pod vaším vedením. Napriek tomu, že tam niekto bude mať čističku vlastnej odpadovej vody, nepoškodzuje životné prostredie, sa bude musieť napojiť na verejnú kanalizáciu, akonáhle mu to potiahnu pred domom. Toto tiež od nás nechce Európska únia. Chápal by som, keby ste to jednoznačne napísali, že ten, kto má žumpu sa má na to napojiť. To by som chápal. Ale aj ten, kto má domovú čističku odpadových vôd, vynakladal náklady na to, aby to udržiaval v prevádzke, a berie z toho vodu naspäť, tak to už je ad absurdum.
O tom, že táto vláda si nectí súkromné vlastníctvo, svedčí ďalší odsek, a to v § 11 odsek 10. „Správca vodohospodársky významných vodných tokov je pri výkone vodohospodárskeho manažmentu v povodí oprávnený vstupovať na pozemky v súvislosti so starostlivosťou o odkryté podzemné vody.“ Pán minister, chcete mi povedať, že na súkromný pozemok správca vodného toku môže kdekoľvek vstúpiť, kedykoľvek vstúpiť, čokoľvek tam urobiť, aby prišiel k svojmu vodnému zdroju? Toto je aký prístup? To je absolútne šliapanie po ľudských právach, že ja mám právo vlastniť. Chápal by som to, keby to bolo jednoznačne definované, že v prípade havárie alebo kritického stavu má tam právo vstúpiť, pričom musí tú vzniknutú škodu uhradiť. Vyplýva to z ústavy. Vy na to úplne kašlete, lebo keď to je priebežná činnosť, že tam musíte prísť, že to musíte skontrolovať, dať tam chlór a neviem čo, tak potom máte mať dohodu s vlastníkom pozemku, ako budete pristupovať na ten pozemok, nie tak, že ja môžem tam vstúpiť. To je prejav arogancie moci, ktorú si prejavujete v tejto Národnej rade.
Ďalší bod považujem tiež za trošku pritiahnutý za vlasy. A to je § 18 ods. 4, ktorý meníte a nanovo bude znieť (Všeobecné užívanie vôd je § 18.): „Jednoduchým vodným zariadením na odber povrchových vôd je prenosná nádoba.“ Čo to je? Tá prenosná nádoba je fľaša, ktorú mám pri sebe, litrová? Je to kanister päťlitrový, kanister desaťlitrový? Aká je? Keď ja pôjdem po lese, budem mať fľašu pri sebe a budem chcieť odobrať vodu zo studničky, odoberiem ju do prenosnej nádoby a o chvíľku sa dočítame pri nejakej ďalšej novele alebo pri nariadení, na ktoré sa dávate splnomocňovacie ustanovenie v tomto návrhu zákona, že ešte aj za to sa bude platiť. Doteraz tam boli stanovené isté limity. Teraz už žiadne limity tam nie sú napísané. Vy ste si to napísali tak, že tento zákon sa môže vykladať od buka do buka.
A najlepšie by ste urobili, a chcem vás k tomu vyzvať, keby ste tento návrh zákona vzali späť, ho dopracovali a skutočne v súlade so smernicou o vodách opätovne predložili do Národnej rady. Pokiaľ viem, Európska komisia od nás vyžaduje, že prijatie alebo notifikácia tejto smernice musí na Slovensku prebehnúť najneskôr do roku 2016, ak ma pamäť neklame, nehovoriac o tom, že základná kritika, s ktorou Európska komisia vo vzťahu k Slovenskej republiky vystupuje alebo sa vyjadrovala, vychádza, ako Slovenská republika v zmysle článku 9 použila peniaze na vybudovanie kanalizácií v obciach, v aglomeráciách nad 2 000 obyvateľov. Totiž tie peniaze, tak ako ste to trošku zle skreslili a vysvetľovali, sa mali použiť len na výstavbu nových kanalizačných zariadení. Len počas prvej Ficovej vlády tie peniaze sa použili na rekonštrukciu jestvujúcich týchto zariadení. A to je ten skutočný dôvod, čo nám Brusel vytýka. Prečo nevieme plniť normu, že nad 2 000 obyvateľov máme mať kanalizáciu vybudovanú? No je to preto, lebo my sme opravili kanalizácie, opravili sme čističky z eurofondov namiesto toho, aby sme budovali ich tam, kde ich nemáme.
A o tých licenciách a o spôsobe ich vydávania a o tom biznise, ktorý chcete zaviesť, je absolútne choré takýmto spôsobom uvažovať.
To, s čím strana MOST – HÍD sa vie stotožniť, je to, že treba dostať pod prísnu regulu to, aby voda z tejto krajiny neodchádzala len tak, ale aby slúžila v prvom rade občanom tejto krajiny, ale v tejto podobe takýto návrh zákona, ktorý ste sem doniesli, tak poslanci za stranu MOST – HÍD podporiť nemôžu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dve veci.
Keď nejaký návrh zákona sa schováva za to, že smernica EÚ je taká, onaká, vždy sa treba veľmi pozorne pozrieť na to, či to naozaj tak je. Je to také zaklínadlo všetkých našich úradníkov na všetkých rezortoch, že sú zvyknutí, že keď sa odvolajú na nejakú smernicu, spoliehajú sa, že si to aj tak nikto nepozrie, iba tak automaticky, no to je implementácia smernice a už to ide. Ale keď sa na to človek pozrie bližšie, a v tomto prípade to absolútne platí, návrh zákona sa odvoláva na smernicu, ktorá rieši úplne niečo iné, ktorá vôbec sa nezaoberá tým, čím ten zákon kľúčovo sa zaoberá. A tým pádom je to úplne len maskovanie skutočného zámeru s tým, že úradníci si myslia, že však nám to takto prejde, lebo to takto vždy chodí. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka, samotný envirofond, ktorého príjmy budú výnosy z tohto zákona, pokiaľ bude prijatý. No kritizujeme tu samotný zákon, ako je netransparentný a ako vytvára priestor na dokonalý klientelizmus, na prihrávanie biznisu úzkym záujmovým skupinám, ale samotný envirofond, ktorý nakoniec bude prijímateľom tých peňazí, je veľmi podobná štruktúra. To je veľmi netransparentné a hmlisté prostredie, ktoré je mimo nejakej verejnej, jasnej a transparentnej kontroly, kde takisto sa najlepšie darí lobistom, kde sa obchoduje s dotáciami, ktoré sa z neho môžu získavať, kde je to proste opäť predmetom biznisu, ktorý je priamo pod vplyvom ministra a príslušných skupín napojených na tento fond... (Prerušene vystúpenie časomerom.)

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať Zsoltovi Simonovi, že ukázal absurditu tejto zákonnej normy v celej šírke a v toľkých bodoch. Ja by som mu rád položil teda otázku, či uvažujem správne, keď to vnímam tak, že zdanenie minerálnej vody spôsobí, že tí, ktorí na slovenskom trhu tú minerálnu vodu ťažia a predávajú, sa stanú do tej miery nekonkurencieschopní, že v našich obchodoch a v našich reštauráciách budeme mať k dispozícii len RÖMERQUELLE a iné podobné vody, pretože to teda je naozaj vlastenecký počin zo strany ministerstva.
No a ja by som rád dodal ešte jednu vec, že počúvajúc tak to, čo Zsolt Simon rozprával, mi zišlo na um, že je tu predsa ešte jedna komodita, ktorú by bolo vhodné zdaniť. A tiež je celkom zadarmo. A to je vzduch. Dámy a páni, my dýchame zadarmo. Ako je to možné, ako to môžeme pripustiť. Určite by sa našla nejaká vhodná smernica Európskej únie, ktorá by umožnila zdaniť vzduch. Počítajte, 5 miliónov občanov Slovenska za deň koľkokrát sa nadýchne a koľkokrát vydýchne. Aj to vydýchnutie by sa mohlo zdaniť. Ak vám to pripadá absurdné, zamyslite sa nad týmto zákonom. Je rovnako absurdný. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, to, čo nie je, môže byť. Takže tuná pri týchto našich tvorivých pracovníkoch vo vláde a zaštíťovaní sa jazdami slávnostnými to, čo nie je, môže byť. Prosím vás, aby ste si vizualizovali to. My sme raz robili, som to nazval, pltnícku epopeju. Išli sme od zdroja Váhu až po jeho vyústenie v Komárne, z Kráľovej Lehoty až do Komárna na plti. Čiže teraz prijatím tohto zákona ten Váh pretína celé Slovensko nie po dĺžke, ale po šírke. A teraz si predstavte, takže keď budete mať niekde paradajky, ja neviem čo, chcete zavlažovať a dáte tam hadicu a budete čerpať vodu, musíte sa nahlásiť a musíte platiť za tú vodu, ktorá v Komárne, ako to kolega dobre povedal, až čarovne to vyznelo z jeho úst, ktorá sa zadarmo vleje Maďarom. Rozumiete tomu. Čiže, kolegovia, teda čo ste takí, však sme tu všelijakí, aj bývalí voliči SNS, čo volia teraz SMER, za tú vodu, ktorú Maďarom pošleme zadarmo, tak naši poľnohospodári budú platiť. Rozumie niekto tomu? Ja tomu nerozumiem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja si myslím, že pán Simon krásne poukázal na to, že táto novela je obyčajný paškvil. Pán minister, mali by ste sa hanbiť vôbec za takýto materiál. Poukázal aj na skutočné dôvody. A tu sa pýtam, že qui bono, v koho prospech je to. A, pán minister, cieľom tejto novely je pomôcť biznisu ľudí, ktorí sú blízko, povedzme, strany SMER, alebo jej cieľom je pomôcť, povedzme, zahraničným dodávateľom minerálnej vody? To potom povedzte. Potom chápeme, že je to obyčajná vlastizrada. Alebo jej cieľom je zničiť poľnohospodárov, ak im zdaníte napríklad aj vodu na zavlažovanie? Však im zobrala aj tak už vaša vláda, vláda Ficova viac ako 550 miliónov eur. V prístupovej zmluve bolo vyrokované, že toľko by mohli dostať. O toľko dostanú menej, lebo tak ste to vyrokovali. Alebo jej cieľom je to, aby envirofond sa navýšil o ďalších 140 miliónov eur. Pán minister, pýtam sa vás, to je ten envirofond, z ktorého ste rozdávali a trestali podaktorých a niektorým ste, dá sa povedať, pomohli a rozdávali podľa toho, ako volili počas prezidentských volieb? Pán minister, je pravda, že všade na juhu, kde pán Fico dostal, a na severe dostal pod 30 %, v prezidentských voľbách, 20 %, ste vyškrtli všetky projekty? Len potom toto je obyčajný váš biznis. Ale za to nechcete, aby tlieskali ľudia, aby platili to, čo vy potom krásne rozdávate.

Ďakujem pekne kolegom za reakcie. Snáď by som možnože doplnil jedno. V zmysle dikcie, tak ako to pán minister postavil, voda sa stane vzácnejšia a cennejšia a možnože aj stráženejšia ako atómové elektrárne na Slovensku a možnože aj taká spriaznená duša firma BONUL nastúpi a bude strážiť všetky rieky. Nedaj Boh, z toho aby niekto zobral liter vody, lebo by, nedajboh, bezplatne tá voda pretiekla do Maďarska. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte mi tiež vystúpiť k tejto afére Watergate, ktorá sa tu dnes na Slovensku odohráva. Nazývam ju Watergate, pretože je naozaj svojou škandalóznosťou prirovnateľná tomu škandálu, po ktorom v roku 1974 odstúpil americký prezident Richard Nixon. A dovoľte mi hneď na úvod povedať, že už len samotné predloženie tohto návrhu zákona v takom znení, v akom bol predložený, je podľa môjho názoru absolútnym dôvodom na okamžitú stratu dôvery a na odvolanie ministra životného prostredia. (Potlesk.) Zdá sa mi, že ako v jednej z mála veci, nastala všeobecná zhoda v opozícii s nesúhlasom s týmto návrhom zákona. A dúfam, dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že ak bude tento návrha zákona pokračovať ďalej, tak nastane zhoda aj na takomto politickom kroku so snahou o vyvodenie osobnej zodpovednosti.
Poďme ale od toho politika naspäť k odbornosti. Moji predrečníci a kolegovia už povedali veľké množstvo argumentov proti predloženému návrhu zákona o vodách. Dovoľte mi pokúsiť sa ich tak zhrnúť v jednom vystúpení a pomenovať podľa môjho názoru všetky dôvody a argumenty, ktoré som proti tomuto návrhu zákona doteraz našiel.
Hneď na úvod poviem, že nie som žiaden vodohospodár ani hydrogeológ, ani odborník v tejto oblasti, ale za posledné týždne som sa stretol s mnohými, debatoval som, snažil som sa pochopiť ich názory, stretol som sa aj s ľuďmi, ktorí stoja za petíciou proti tomuto návrhu zákona o vodách. A musím povedať, že tak ako som od začiatku bol skeptický, keď sa na mňa z rôznych zdrojov, viac či menej dôveryhodných, začali valiť informácie o privatizácii vôd na Slovensku, tak som dnes presvedčený, po dôkladnom štúdiu, že to je vec, ktorá nám naozaj hrozí, a že tento návrh zákona je naozaj zlý. Ak by som to mal povedať úplne skrátene, áno, SMER ide naozaj privatizovať slovenskú pitnú vodu a predávať ju do zahraničia. Vysvetlím, prečo som o tom presvedčený. Áno je to jeden obrovský, korupčne naladený kšeft. Na začiatok chcú predať vodu, ktorej množstvo, aby ste si to vedeli predstaviť, sa dá prirovnať k rieke Hron pri Brezne. A to, či na Slovensku zostane vody pre našich ľudí dosť, to je im ukradnuté.
Dovoľte mi teda prejsť argumenty proti tomuto zákonu jeden po druhom.
Mojím hneď prvým argumentom je, že tento návrh zákona pripravuje vláda, ktorá už dokázala sprivatizovať zisky zo slnka, zo vzduchu a aj z pôdy. Voda je asi to posledné, čo im zostáva. Hovorí sa, že spoznáš vtáka po perí, človeka po reči. Ja som skôr za to, hodnotiť ľudí po skutkoch. A zákon o vodách predkladá minister vlády, ktorá má už so zarábaním na podobných schémach obrovské skúsenosti.
Prvá bola fotovoltaika. Počas jedného predĺženého víkendu od piatka rána do pondelka večera rozdalo ministerstvo hospodárstva pod vedením pána ministra Jahnátka, kde vtedy pán Žiga pôsobil ako štátny tajomník, desiatky licencií pre veľké fotovoltaické elektrárne. Prihlásiť sa do takto pripravenej súťaže dokázali len tí vyvolení. A týmto vyvoleným štát zagarantoval oproti bežnej trhovej silovej cene elektriny takmer 8-násobné výkupné ceny na dlhé roky. To platíme z peňaženiek nás všetkých. Nebyť tohto fotovoltaického Klondiku, tak všetci občania Slovenska by mali účty za elektrinu o niekoľko percent nižšie, každý mesiac by sme mohli platiť o niekoľko percent nižšie účty za elektrinu. S Jurajom Miškovom sme na ministerstve hospodárstva dokázali zastaviť pokračovanie tohto fotovoltaického Klondiku, ale niektoré škody sú už neodvratné. Čiže to bola privatizácia ziskov zo slnka.
O privatizácii ziskov zo vzduchu pri predaji emisií, pri predaji teplého vzduchu snáď nemusím ani hovoriť.
A potom tohto roku nasledovala pôda. Vláda a neskôr aj parlamentná väčšina kolegov zo strany SMER schválili v zrýchlenom konaní zákon, ktorý síce nezabráni cudzincom skupovať slovenskú pôdu, ale zato oberie bežných ľudí o jej hodnotu v prospech veľkostatkárov a veľkých družstiev. Tí ju potom môžu lacno skúpenú ako obchodný podiel vo firme predať hoci aj al-Káide. Práve dnes o druhej poobede idem zaniesť do podateľne Ústavného súdu ústavné podanie proti tomuto návrhu zákona, pričom s kolegami právnikmi sme zistili, že tento zákon podľa nášho návrhu porušuje až 7 rôznych článkov ústavy. Neviem, či to vôbec nie je rekord. (Potlesk.)
No a zákon o vodách, o ktorom tu dnes rokujeme, je založený na podobnej schéme ako tieto predchádzajúce zákony, ktoré som vymenoval. Skupina vyvolených vybratá v netransparentnom procese dostane licenciu na vývoz slovenskej vody do zahraničia. Oni na tom zarobia. Nám všetkým na Slovensku zostane menej pitnej vody a v horšej kvalite.
Môj druhý argument. V rozpore s ústavou naozaj ide o predaj, a teda o privatizáciu našich podzemných vôd. Opäť, keď sa na mňa pred pár mesiacmi, ja viem, že pár kolegov tu z parlamentu malo tú istú skúsenosť, začali valiť tie informácie o privatizácii slovenskej vody, najprv som tomu ani nechcel venovať pozornosť. Bol som presvedčený, že veď toto by si na Slovensku nikto nedovolil. Veď predsa ústava hovorí jasne. Hneď v článku 4 Ústava Slovenskej republiky hovorí, že podzemné vody a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Takže akákoľvek privatizácia by predsa môjho laického názoru ako neprávnika nemala šancu uspieť na Ústavnom súde. Bola by v rozpore s ústavou našej krajiny. Lenže ministerstvo životného prostredia sa snaží naozaj prejsť cez rozum nám všetkým občanom i ústave.
Predložený zákon o vodách zavádza nové pojmy.
Tým najdôležitejším a kľúčovým pojmom je tzv. prevod vody. Jeho definícia je komplikovaná. Je to využívanie podzemnej vody odobranej zo zdrojov podzemnej vody na prepravu vody dopravnými prostriedkami alebo prevod vody potrubím cez štátnu hranicu z územia Slovenskej republiky (ďalej len „preprava“ alebo „prevod vody“). Čiže zákon zavádza povolenie odobrať vo veľkom podzemnú vodu na Slovensku a tankermi alebo vodovodom ju presunúť do zahraničia. To je v tejto definícii. Voda už nebude naša, už nebude na Slovensku, prevezie sa niekam do zahraničia.
Ako si ale pritom poradiť s ústavou, keď podľa ústavy je táto voda majetkom Slovenskej republiky? Ministerstvo to vymyslelo a definíciu doplnilo o nasledujúcu vetu: "Podzemnými vodami vo výlučnom vlastníctve štátu zostávajú všetky vody odobrané na účel podľa predchádzajúcej vety." Čo to teda znamená? Prvýkrát v histórii sa zavádza možnosť vo veľkom, vo veľkom vyťažiť na Slovensku pitnú vodu, naložiť ju alebo ju pustiť potrubím a vyviesť do zahraničia. Čiže vodu vyčerpajú z podzemia na Slovensku. Naložia ju alebo ju prevezú vodovodom do zahraničia. A tam cudzinci touto vodou zalejú svoje polia, vypijú ju, spláchnu ju vo svojich toaletách. Ale všetko bude de iure v poriadku, lebo táto vypitá, vyliata a spláchnutá voda je predsa podľa zákona (de iure) stále majetkom Slovenskej republiky. Ak sa vám to zdá absurdné, dovoľte povedať mi prirovnanie. Je to presne o tom istom, ako keby som tu pánovi ministrovi zobral ten pohár viney, ktorý tam má naliaty, vypil ju a tváril sa, že prečo sa sťažuje, veď podľa zákona je tá vinea stále jeho, napriek tomu, že som ju vypil ja. (Potlesk.) Presne takto rieši predaj a privatizáciu tento predložený návrh zákona, povoliť niekomu vyčerpať vodu na Slovensku, odviezť ju za hranice a tam ju použiť tak, že my z nej nebudeme mať nič, znamená vodu predať, znamená vodu privatizovať, bez ohľadu na to, ako sa na to pozrieme. A to nehovoríme o dvoch litrov vody, že si niekto z nás doma napustí dvojlitrovú fľašu a ide na bicykli do Rakúska, kde ju vypije, hovoríme o množstve vody ako hrom, nie ako hrom, ale ako Hron. Preto podľa môjho názoru predložený návrh zákona jednoznačne znamená, že sa v rozpore s ústavou budú slovenské vody predávať do zahraničia, a teda privatizovať, aj keď vám v najbližších dňoch budú všetci z vládnej strany a z ministerstva tvrdiť, že tomu tak nie je.
Môj tretí zásadný argument proti tomuto návrhu zákona. V skutočnosti nevieme, koľko a v akej kvalite naozaj vody máme na Slovensku. A napriek tomu vláda Roberta Fica už vie, koľko tejto vody chce predať. Ak by malo Slovensko pitnej vody naozaj výrazný prebytok a tento prebytok by chcela kúpiť nejaká iná krajina, ktorá má vody málo, hovorím, prečo nie, ale musí to mať jasný proces a jasné pravidlá, v prvom rade zistíme, koľko je naozaj prebytok vody. Po druhé, ponúknime túto vodu v transparentnej súťaži inému štátu na úrovni medzivládnych dohôd. A z predaja takejto vody by sme mohli pre Slovensko získať viac peňazí. Tak, ako Nórsko predáva ropu, my by sme mohli do štátneho rozpočtu získať peniaze, aby sme financovali školstvo, aby sme mohli platiť vyššie dôchodky, aby sme mohli opravovať slovenské cesty. Toto by bolo podľa mňa v poriadku. Lenže vláda strany SMER nechystá ani transparentný predaj a už vôbec jasne nevie, aký prebytok vody Slovensko vlastne má. Napriek výhovorkám dodnes neexistuje aktuálna presná analýza zásob pitnej vody na Slovensku. Vláda žiadnu takúto analýzu nepredložila. Rámcová smernica o vode Európskej únie ukladá vláde povinnosť do decembra 2013 vypracovať prognózu potreby vody a vyhodnotiť kvantitatívny a chemický stav podzemných vôd u nás. Toto je nesplnená úloha, podľa mojich informácií.
Všetky doterajšie odhady, ktoré hovoria o tom, že má Slovensko pitnej vody prebytok, vychádzajú len z tzv. vodnej bilancie. A hovoria, že zásoba vody na Slovensku je 79 tisíc litrov za sekundu, zatiaľ, čo jej spotreba je len 11 tisíc litrov za sekundu. Mnohých ľudí na Slovensku upokojil takýto zjavný nepomer. A paniku z predaja vody považujú za zbytočnú. Lenže problém je v tom, že pre stanovenie množstva disponibilnej vody je vodná bilancia tým vôbec najhorším ukazovateľom, aký sa dá použiť. Dostupné údaje vodnej bilancie, po prvé, nezohľadňujú realitu. Nie sú v nich započítané napríklad neregulované a čierne odbery vody, napríklad súkromné studne, ktoré sa nemusia hlásiť. A sa už samotné tieto neregulované odbery vody počítajú na tisícky litrov za sekundu. Vodná bilancia nezohľadňuje ani kvalitu vody. Nie všetka voda je hneď vhodná na pitie alebo na iné použitie. Sú mnohé menej kvalitné vody, ktoré treba chemicky upravovať, obohacovať, čistiť. Porovnávať pitnú vodu na vývoz s vodnou bilanciou je teda, ako porovnávať ovocie na vývoz so všetkým zeleným, čo sa na Slovensku urodí vrátane ihličnatých stromov a buriny. Môžeme to porovnávať, ale sú to dve úplne neporovnateľné čísla. No a výpočty vodnej bilancie nezohľadňujú ani tie posledné trendy a výrazné poklesy hladín vôd na Slovensku. Vidím, že kolegovia environmentalisti súhlasne prikyvujú hlavou.
Vezmite si len taký Žitný ostrov. Žitný ostrov pred postavením Vodného diela Gabčíkovo mal produkčnú kapacitu asi 20 tisíc litrov pitnej vody za sekundu. Čiže dokázal by uspokojiť kompletné potreby Slovenska. Výstavba Vodného diela Gabčíkovo však tieto pomery zmenila, úpravou koryta Dunaja sa zásadne zmenila schopnosť obnovovať zásoby pitnej vody. Ako? Nikto to dodnes poriadne nevie. Navyše sa k Žitnému ostrovu blíži veľká škvrna znečistenia zo skládky po bývalej Dimitrovke. Za posledné 4 roky tam vzrástla koncentrácia chlórovaných uhľovodíkov vo vode až dvojnásobne a kontaminačný mrak v dĺžke približne 6 kilometrov sa šíri od Podunajských Biskupíc smerom do vnútrozemia Žitného ostrova. Nám sa pokojne môže stať, že o Žitný ostrov môžeme prísť. A som hrozne, hrozne smutný z toho, že namiesto toho, aby ministerstvo životného prostredia riešilo túto základnú otázku životného prostredia a riešilo, ako zabrániť tomu, aby sme mohli prísť o Žitný ostrov, rozmýšľa len nad tým, ako vodu zo Žitného ostrova predať do zahraničia. A ešte aj na tom Žitnom ostrove nie je všetkých tých 20 tisíc litrov vody za sekundu, čo je produkčná kapacita, rovnako kvalitných, existuje kvalitnejšia voda, čistá, ktorá sa dá priamo použiť, a voda, ktorá nie je taká čistá, treba ju čistiť, treba ju obohacovať. Ak by sa predávala voda zo Žitného ostrova, verte mi, že na vývoz pôjde tá, ktorá je kvalitná a čistá, a nám na Slovensku zostane len tá menej kvalitná a tá špinavšia, ktorú budeme musieť čistiť, ktorú budeme musieť obohacovať, čo stojí ďalšie peniaze. Aj kvôli tomu môže aj ľuďom, čo žijú priamo na Žitnom ostrove, stúpnuť cena pitnej vody, respektíve cena tých vodohospodárskych služieb, ktoré sa účtujú za pitnú vodu.
Pán minister už dnes vie, že do zahraničia chce predať slovenskú vodu v objeme približne 8 600 litrov za sekundu. Toto číslo schválila vláda Roberta Fica v októbri 2012 v materiáli „Voda ako strategická surovina“ uznesením vlády Slovenskej republiky. Za sekundu 8 600 litrov, to je pre predstavivosť približne pri tej rieke Hron pri Brezne, 8 600 litrov za sekundu aby ste si vedeli predstaviť, koľko je to vody, tak Bratislava jej spotrebuje približne 2 500 až 3000 litrov za sekundu, ktorá je obhospodarovaná Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou. Čiže je to mnohonásobne viac vody, ktorá má ísť do zahraničia, než spotrebujú obyvatelia Bratislavy, a je to takmer toľko vody, 11 tisíc a niečo litrov za sekundu, čo je celá spotreba pitnej vody na Slovensku. Problém je, že my naozaj nevieme, koľko tej vody máme. Určite to nie je tak, že máme 79 tisíc litrov pitnej vody za sekundu k dispozícii pre Slovensko. Názory odborníkov sa líšia a líšia sa niekde na úrovni 30 % tejto sumy tej vody, ktorá sa naozaj dá používať na Slovensku, lebo my nemôžeme len tak zastaviť Dunaj, použiť všetku vodu z Dunaja a tváriť sa, že veď vody máme prebytok. A tie odhady, o ktorých som počul ja a s ktorými som mal možnosť sa oboznámiť, a považujem ich za veľmi relevantné, hovoria, že, áno, Slovensko síce má prebytok pitnej vody, ale ten prebytok pitnej vody sa počíta niekde na úrovni asi len 1 600 litrov za sekundu, teda päťkrát menej prebytku kvalitnej pitnej vody, než je vláda Roberta Fica podľa svojho vlastného záväzného materiálu prijatého uznesením vlády pripravená a nastavená vypredávať do zahraničia.
Môj ďalší argument proti predloženému návrhu zákona. Korupčnejšiu schému predaja vody by nikto nedokázal vymyslieť, nech by sa akokoľvek snažil.
Ďalšou podmienkou toho, aby sme vôbec mohli uvažovať nad tým, že nejaké prebytky pitnej vody zo Slovenska budeme predávať do zahraničia, musí byť nevyhnutne transparentnosť celého tohto procesu. Čiže ak by vláda jasne preukázala, že máme na Slovensku prebytok pitnej vody, že toľkoto pitnej vody je nad kvótu, ktorú spotrebujeme a môžeme ju predať, tak by sme ju mali predať niekomu, kto je za ňu ochotný zaplatiť čo najvyššiu cenu a v transparentnej súťaži. Lenže zákon je napísaný tak, že sa žiadna súťaž nekoná, vláda sama rozhodne, komu na to licenciu dá, pričom konkurentov môže bezdôvodne odmietnuť. K obchodovaniu s vodou sa teda dostanú len vyvolení.
Mne sa dostal dnes do schránky e-mail, ktorý údajne vyšiel z ministerstva životného prostredia. A hovorí o tom, že sa šíria lži a dezinformácie o predloženom návrhu zákona. A jeden z tých argumentov je, že veď predsa na prideľovanie licencie s vodou bude transparentná schéma, pretože vláda rozhodne aj s pripomienkovým konaním. No viete, ako vláda rozhodne? Vláda rozhodne tak, že sa prihlási 5 firiem, ktoré by chceli prevádzať slovenskú vodu do zahraničia. Všetky tie firmy splnia podmienky a vláda môže rozhodnúť na návrh ministra životného prostredia, že licenciu tebe dám, tebe nie a vám trom tiež nie a ešte piatemu kamarátovi áno. A nemusí to nijako zdôvodňovať, neexistujú žiadne kritériá, na základe ktorých bude vláda rozhodovať. Do takéhoto procesu sa nikto seriózny, kto nebude korumpovať a uplácať, ani neprihlási, pretože každý vie, že sa mu to neoplatí. A ten proces sa skončí tak, že sa nakoniec prihlási jeden záujemca alebo sa ich prihlási viac a tí dvaja ďalší budú bezdôvodne vypoklonkovaní. Toto nie je transparentný proces. Toto je legalizovaná korupcia, legalizovaný systém, ako vláda môže bez akejkoľvek súťaže prideliť licenciu na vývoz vody a prideliť zisky z predaja slovenskej vody do zahraničia ktorémukoľvek subjektu, ktorý si vyberie, pretože každý, kto takú licenciu dostane, bude platiť za vodu, za jej vyťaženie 40 centov za kubík do Environmentálneho fondu, nie do štátneho rozpočtu, nie na dôchodky, nie na zdravotníctvo, nie na školstvo, ale do Environmentálneho fondu, kde si to pán minister poprerozdeľuje, ako chce, a bude tú vodu predávať v zahraničí za 1 euro, 1,2 eura. Môj odhad hrubého profitu je tu 60 až 80 centov na kubík vody z takéhoto biznisu, ktorý vláda priklepne len vyvolenej firme. A zabudnite na to, že vďaka predaju vody zo Slovenska by ste mali lacnejšie lieky alebo kvalitnejšie školstvo. Nie, nič z toho nebude, pretože tie peniaze do štátneho rozpočtu nepôjdu podľa tohto navrhnutého zákona.
Môj ďalší argument. Namiesto výpredaja vody by sme mohli pomôcť sami sebe. Ak aj usúdime, že na Slovensku máme pitnej vody nadbytok, čo zjavne máme, otázka je len, koľko je to nadbytok, prečo by sme sa mali stať prvou krajinou Európskej únie, ktorá bude vodu vo veľkom vyvážať a ešte k tomu cez takúto zlodejskú schému, pretože nikto iný takto nefunguje, a nikto iný takéto pravidlá v celej Európskej únii nemá.
Hoci máme na Slovensku pitnej vody dostatok, nie všade na Slovenku je pitná voda v dostatočnej kvalite. Napríklad východné Slovensko viac trpí nedostatkom kvalitnej pitnej vody, tá voda sa musí obohacovať, sa musí čistiť. A jej úprava je preto pre východniarov drahšia než inde na Slovensku. Vláda plánuje tento problém stále riešiť megalomanskou výstavbou vodnej nádrže Tichý Potok na rieke Torysa. Tú však mnohí ekológovia a hydrológovia považujú za úplne nešťastný projekt. Ani Európska únie nechce náklady tejto vodnej nádrže preplatiť. Odmietla to. A potom sa pýtam, ak máme na Slovensku na niektorých miestach pitnej vody prebytok, napríklad na Žitnom ostrove, a na iných miestach, napríklad na východnom Slovensku, kvalitnej pitnej vody nedostatok, prečo napríklad namiesto megalomanských priehrad nepostavíme popri ceste jeden jednoduchý vodovod, jednu jednoduchú rúru, proti ktorej nemajú dôvod protestovať ani ekológovia, ani ochranári, ani žiadni environmentalisti, pretože nebude prevážať ropu, bude prevážať čistú pitnú vodu. A postaviť takúto rúru, takýto vodovod je predsa oveľa ľahšie, ako postaviť nejakú megalomanskú priehradu. Pán minister je síce Košičan, ale zjavne iba vtedy, keď sa mu to hodí. Môj odkaz je, ak máme na východnom Slovensku pitnej vody kvalitnej nedostatok, namiesto toho, aby sme ju vyvážali do zahraničia, analyzujme aspoň možnosť postaviť vodovod do Košíc a do Prešova namiesto toho, aby sme privatizovali vodu a predávali ju do zahraničia. (Potlesk.)
Ďalší argument spomenul už Zsolt Simon, zdražie minerálka, zdražie zelenina.
Predložený zákon o vodách nie je len o predaji vody do zahraničia, zavádza aj nové poplatky, doslova nové dane za využitie podzemných vôd. Podľa nariadenia, ktoré je prílohou predloženého zákona, sa zavádzajú nové poplatky za využívanie odberov vody na zavlažovanie a za odber minerálnych vôd, za pôdu na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy majú po novom farmári platiť 1 cent za meter kubický vody. To sa môže zdať ako minimálny poplatok. Čo je to 1 cent za kubík vody? Ale keď si to prepočítate v závislosti od podnebia, od kvality pôdy, od počasia, ak príde sucho, ak si to prepočítate na jeden hektár pestovaných plodín, to môžu byť desiatky až stovky eur na hektár, ktoré zdvihnú náklady slovenským poľnohospodárom. Slovenskí poľnohospodári budú mať zase o desiatky až stovky eur na hektár vyššie náklady než ich konkurenti v Maďarsku, v Českej republike či v Poľsku. Ak zákon takto vstúpi do platnosti, slovenské plodiny, najmä ti náročné na vodu, ako je zelenina, môžu výrazne zdražieť. A ešte viac sa tak zníži konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov.
A ešte horšie je to s minerálkami. Nový poplatok za odber minerálnych vôd je stanovený na 200 eur za meter kubický čiže 20 centov na liter. Keď litrová fľaša minerálky stojí 40 centov, je to najmenej o 50 % zdraženie minerálnych vôd na Slovensku. Ale viete čo? Chorvátska minerálna voda alebo francúzska minerálna voda, tá nezdražie, lebo oni žiaden nový poplatok platiť nebudú, zdražejú len tie slovenské minerálky. A tak je pravdepodobné, že budúci rok budeme oveľa piť chorvátsku Janu alebo nejaký francúzsky Evian namiesto slovenských kvalitných minerálnych vôd.
A, áno, pri tomto, ako tento zákon môže dopadnúť na poľnohospodárstvo a na producentov minerálnych vôd, platí aj to, čo povedal Zsolt Simon, že stovky až tisíce ľudí na Slovensku môžu prísť kvôli tomuto zákonu o prácu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec je 11.00 hodín, prerušíme rozpravu? (Reakcia z pléna.) Je všeobecný súhlas, aby to pán poslanec dokončil? (Súhlasná reakcia pléna.)

Chren, Martin, poslanec NR SR
Môj posledný argument. A budem stručný. Ministerstvo klame, keď tvrdí, že už dnes sa voda mohla vyvážať, a preto muselo prijať tento zákon. Nie je to pravda. Voda je z ústavy majetkom Slovenskej republiky, a preto nikto tú podzemnú vodu nemôže vo veľkom ťažiť a vyvážať. Bez povolenia štátu ju nemožno ani vo veľkom ťažiť, určite nie v tom objeme tisícok litrov za sekundu. Všetky oprávnenia na ťažbu podzemných vôd vydáva štát, vydáva ich vodárenským spoločnostiam. A v každom tom oprávnení je jasne napísané, na aký účel môžu tieto vodárenské spoločnosti vodu ťažiť. Tým hlavným a do veľkej miery jediným účelom ja zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Akákoľvek vodárenská spoločnosť, ktorá má povolenie ťažiť vodu, ak by ju vyťažila a v tankeroch alebo vodovom posielala do zahraničia, porušila by podmienky svojho oprávnenia. Som presvedčený, že na základe súčasnej legislatívy žiaden orgán vodnej správy nemá ani právo udeliť povolenie ťažiť vodu na účely jej predaja do zahraničia, pretože štát môže konať len v rámci toho, čo mu zákon dovoľuje. A zákon dnes nedovoľuje vydať takéto povolenie. Čiže celý argument o tom, že tento zákon a pravidlá musíme prijať, je bluf. Nič také prijať nemusíme. A potvrdil to aj samotný pán minister v decembri minulého roka, keď na veľký tlak občianskych aktivistov povedal, že, dobre, obchodovanie s vodou teda zo zákona vyhodíme. Dal ten prísľub pred Vianocami, nesplnil ho a dnes je zákon predložený v Národnej rade aj s obchodovaním s vodou do zahraničia.
Na záver mi dovoľte len povedať, že tento zákon je presne tým príkladom zákona, keby aj ľudia, ktorí sa o politiku nezaujímajú by mali zbystriť pozornosť, pretože ak sa nám nepodarí zastaviť tento kšeft a tento obchod, tak už potom na Slovensku nebude mať zmysel asi nič. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)