37. schôdza

Vážený pán poslanec Národnej rady, ďakujem za položenú otázku. Zároveň odpoviem aj na otázku pána poslanca Novotného a možno ďalších 39 opozičných otázok, ktoré rovnako súvisia s predmetnou problematikou.
Začnem trochu osobne, ak dovolíte, a postavím si otázku, určite spoločne aj s mojimi kolegami zo SMER-u – sociálna demokracia, že či vaše rozhorčenie, páni, ohľadne Ukrajiny je úprimné. Pretože ja si pamätám, ako ste zdvihli ruky za prelety lietadiel NATO, keď sme ešte členský štát NATO neboli a tieto lietadlá zabíjali civilistov v bývalej Juhoslávii. (Potlesk.) Ja si pamätám, ako ste súhlasili s nelegitímnou vojnou v Iraku. Ako ste tam poslali vojakov bez akéhokoľvek zaváhania v mene cudzích záujmov, preto ja vám neverím. Vaše rozhorčenie ohľadne Ukrajiny je neúprimné, napriek tomu, samozrejme, na vašu otázku odpoviem, ale vás neberiem ako niečo morálne, to, čo má právo rozhodovať a hovoriť, že toto je správne, alebo toto správne nie je. Pozrite si fotografie z Belehradu, aby ste vedeli, na čom máte vlastné ruky priložené.
Dámy a páni, otázky sú formulované príliš sugestívne a vychádzajú z čierno-bieleho hodnotenia situácie na Ukrajine, ktoré nám ponúka väčšina našich periodík. Ja odmietam robiť propagandu alebo šíriť propagandu a riadiť sa tým, čo napíše denník Sme alebo niekto iný. Máme predsa na to dostatočné množstvo expertov, ktorí sedia či už na našom veľvyslanectve v Kyjeve, alebo ďalších ľudí, ktorí sa vyznajú v problematike Ukrajiny.
Hlavná otázka, okolo ktorej vznikajú medzinárodné spory, je otázka budúcnosti ukrajinského štátu. O tom existujú rozličné názory, ktoré sa nielen nezhodujú, ale si dokonca otvorene protirečia, a pritom každá zo strán si sleduje svoje vlastné geopolitické ciele. Charakteristiku tohto sporu som ja už ponúkol veľakrát a zopakujem znovu, je to súboj západných krajín a Ruskej federácie o vplyv na Ukrajine, je to pre nás jednoducho videnie, ktoré nás oprávňuje potom na tie stanoviská, ktoré vo vzťahu k Ukrajine aj zastávame.
Vláda Slovenskej republiky bola od samého začiatku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, neprerušujte pána premiéra!

Fico, Robert, predseda vlády SR
... hlboko znepokojená násilím, ktoré prepuklo v uliciach Kyjeva a ktoré má za následok veľa obetí na životoch a stovky zranených ľudí. Od vypuknutia konfliktu a krízy na Ukrajine sme odsúdili všetky formy násilia a vyzvali sme k jeho okamžitému zastaveniu. Zdôrazňujem, prvoradé bolo a je zastavenie násilia a pokračovanie v diplomatickom úsilí na vyriešenie konfliktu na Ukrajine. Vláda permanentne prízvukovala, že podporuje mierové urovnanie krízy na Ukrajine, predovšetkým naliehavú potrebu dohodnúť sa na skutočnom a udržateľnom prímerí všetkých strán s cieľom vytvoriť podmienky potrebné na vykonanie mierového plánu. Slovenská republika si praje stabilnú, demokratickú a prosperujúcu Ukrajinu, nechceme, aby sa Ukrajina dostala do úplnej izolácie, lebo to neprospeje ani Ukrajine, ani nám. Ako jedna z mála krajín Európskej únie Slovensko urobilo pre pomoc Ukrajine maximum možného, keď sme v rekordnom čase postavili a spustili reverzný tok plynu. Vďaka veľkému úsiliu a komunikácii so zainteresovanými vláda zabezpečila významnú časť potreby plynu pre Ukrajinu a dokonca v spolupráci s Poľskom a s Maďarskom sme v krátkodobom horizonte schopní garantovať Ukrajine toľko plynu, koľko potrebuje na svoju vlastnú domácu spotrebu pri zohľadnení svojich vlastných zásob a svojej vlastnej ťažby. Toto ja považujem za konkrétne riešenia, ktoré Ukrajina potrebuje; nie sankcie, sankcie nevyriešia nič.
Som veľmi rád, že Slovensko dalo zadosť svojim prísľubom ohľadne plynu pre Ukrajinu, rovnako som rád, že sme boli schopní si ustrážiť naše vlastné záujmy, pretože bol obrovský tlak na vládu Slovenskej republiky, aby bola otočená hlavná tranzitná rúra, čo znamenalo hrubé porušenie zmluvných dokumentov medzi Gazpromom a ďalšími spoločnosťami. Preto sme našli riešenie v podobe plynovodu medzi Vojanmi a Užhorodom, sme schopní týmto plynovodom doručiť na územie Ukrajiny 10 až 11 mld. metrov kubických plynu s tým, že keď dáme dohromady k tomu aj body reverzné v Maďarsku a v Poľsku, tak prakticky v strednodobom horizonte sme pripravení na Ukrajinu posielať toľko plynu, ktoré potrebuje pre domácu spotrebu. Opakujem, uvedené považujem za riešenie, ktoré by malo byť príkladom pre iných.
Pre úplnosť by som v tejto súvislosti ešte poznamenal, že zatiaľ čo Slovensko vyšlo Ukrajine v ústrety, a ja si dobre pamätám rok 2009, ako nám Ukrajina nevyšla v ústrety, keď bola plynová kríza, nechcem ísť do detailov, pretože bolo to naozaj ponižujúce, čo vtedy s nami robili. V auguste, niekoľko dní pred spustením reverzného toku, prijala Jaceňukova vláda zákon, ktorý jej umožňuje v rámci sankcie proti Rusku jednostranne zastaviť tranzit ruského plynu na Slovensko. Ako dobre viete, tento zákon začne platiť zajtra, a verím, že nebude v praxi použitý, pretože zákon nespúšťa automaticky sankcie, ale dáva možnosť príslušným inštitúciám v Ukrajine rozhodnúť o aplikácii zákona priamo v praxi. Vláda denne komunikuje a koordinuje svoje postoje v situácii na Ukrajine s našimi partnermi v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii.
Úlohou vlády, aj mojou osobnou, je chrániť záujmy Slovenska a jeho občanov v tejto krízovej situácii. Vítame krehké prímerie na Ukrajine, želáme si, aby vzniknutá mimoriadne komplikovaná vojenská situácia bola vyriešená štandardnou diplomatickou cestou, a pokiaľ bude môcť Slovensko zohrať v tomto duchu akúkoľvek úlohu, sme na splnenie tejto misie pripravení, a verím, že pri prijímaní záverečných stanovísk prevládnu racionálne riešenia.
Ja vítam aj to, že na zasadnutí Coreperu dnes padla úloha pre Európsku komisiu, aby začala pracovať do konca septembra na možnom zmiernení sankcií, prípadne ich úplnom zastavení, pokiaľ bude pokračovať prímerie, ktoré bolo naštartované pred niekoľkými dňami.
Postoje Slovenskej republiky sú vo vzťahu ku kríze na Ukrajine jasné a dlhodobo principiálne. Slovensko vždy vystupovalo za dodržiavanie medzinárodného práva a všetky naše kroky boli vedené so záujmom presadzovať riešenie problémov mierovou a diplomatickou cestou. Aj na pôde Európskej únie sa Slovenská republika výrazne zapájala a podieľala na prijímaní rozhodnutí a vždy sme sa ako súčasť Únie zasadzovali za hľadanie takého riešenia, ktoré zachová jej vonkajšiu aj vnútornú jednotu. Od začiatku sme podporovali kroky Únie pri riešení ukrajinskej krízy, ktorá v súlade s našimi postojmi zvolila graduálny prístup, ktorý podľa nás má najväčší potenciál vytvárať dostatočný priestor pre hľadanie a aplikovanie politického riešenia situácie, o to viac, že konflikt na Ukrajine považujeme za vážny a zložitý problém. Rovnako vieme, že situácia na Ukrajine – ekonomická, finančná – je vážna. Krajina je pred kolapsom, je otázka času, do akej miery tento kolaps vie odvrátiť.
Z hľadiska Slovenska však prijímanie reštrikčných opatrení nemôže predstavovať cieľ, ale prostriedok zahraničnej politiky a tak k nim Slovenská republika aj pristupuje. Ich rozširovanie má byť vždy dôsledkom malého pokroku, riešenie situácie má prichádzať až po dôslednej analýze vývoja a dopadov už realizovaných opatrení. Toto sme veľmi jasne kritizovali. Nemôžme súhlasiť s ďalšími sankciami, pokiaľ nevieme, aký dopad mali sankcie v prvom a v druhom kole. To sa neurobilo, ale začalo sa okamžite rokovať o treťom kole sankcií. Postoj vlády k tomuto tretiemu kolu sankcií bol veľmi jasne definovaný. Naviac sme si zabezpečili také úpravy textov, pokiaľ išlo o právnu úpravu sankcií, že sa to priamo nedotýka Slovenskej republiky, pretože máme na to morálne právo. Ak sankcie odmietame, ak Ukrajine pomáhame plynom, môžme povedať, že sankcie nie sú správnym riešením.
Vo vzťahu k Ukrajine a Krymu sme od začiatku dôrazne odsudzovali narušenie ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti a od marca 2014 sme to mnohokrát vyjadrili svojím postojom pri prijímaní záverov Európskej únie na rôznych úrovniach, ako aj reštriktívnych opatrení vzťahujúcich sa k narušeniu alebo ohrozeniu územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. Naše postoje sme v tomto smere potvrdili v marci aj v júli tohto roku formou podpory záverov Únie a prijatých právnych aktov, ktoré okrem iného odmietali pripojenie Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ k Ruskej federácii. Praktickým výsledkom, samozrejme, je dnes situácia, ktorá sa bude veľmi ťažko riešiť.
Ak, páni z opozície, máte nejaký nápad, ako vyriešiť Krym, veľmi rád si ho od vás vypočujem, pretože pravdepodobne budeme musieť niektoré fakty, to, čo dnes existuje, rešpektovať. Ja viem, vy by ste tam asi tanky poslali, ako na vás pozerám, pán Novotný.
Z dôvodu vyhnutia sa čierno-bielemu videniu odporúčam v danej súvislosti položiť si dve otázky. Prvá otázka je: Neprispeli aj kroky ukrajinskej politickej reprezentácie k stupňovaniu napätia k ruskej národnostnej menšine? Spomeniem len zrušenie používania ruštiny ako úradného jazyka. Predstavte si, že by sa niečo podobné stalo na Slovensku. Kladiem aj druhú otázku, či aktivisti tretieho sektora financovaní zo zahraničia podporovali stabilitu na Ukrajine alebo prehlbovali napätie. Čo bolo úlohou týchto aktivistov? To by možno tiež mohlo byť niekedy predmetom skúmania.
Zaujatie postoja v danej oblasti nepredstavovalo pre nás žiadny problém, pretože v tomto prípade sme opätovne použili len naše dlhodobo presadzované principiálne postoje, tak ako napríklad v prípade Kosova, keď striktne presadzujeme a označujeme za neprípustné akékoľvek silové ohrozovanie a porušovanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti ktorejkoľvek krajiny, v tomto prípade nášho suseda Ukrajiny.
Dámy a páni, vláda uznáva a dodržiava základné princípy a normy medzinárodného práva. Úcta k medzinárodnému právu je nevyhnutným predpokladom akého-takého poriadku a stability v medzinárodných vzťahoch, preto kladieme dôraz práve na rešpektovanie noriem medzinárodného práva všetkými zúčastnenými stranami v eskalovaných sporoch a konfliktoch, za ktorý alebo za aký možno považovať aj súčasnú situáciu na Ukrajine. Pokiaľ ide o polostrov Krym, jedným z aktuálnych problémov, ktorým medzinárodné spoločenstvo dnes čelí, je aj právny status tohto polostrova. Je zrejmé, že z hľadiska medzinárodného práva ostáva status polostrova ako de iure súčasti územia Ukrajiny nezmenený, avšak faktické prevzatie efektívnej kontroly nad územím Krymu zo strany Ruskej federácie vytvára predpoklady vzniku medzinárodnoprávneho sporu o legitimitu výkonu suverenity nad týmto územím.
Súčasnú situáciu na Ukrajine je teda možné vnímať ako medzinárodný spor medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Medzinárodné právo sa práve v týchto situáciách opiera najmä o Chartu OSN ako základný prameň práva upravujúci mierové spolužitie medzi štátmi. V súlade s čl. 2 ods. 3 charty sú všetci členovia OSN povinní riešiť svoje vzájomné spory mierovými prostriedkami. Slovenská republika ako zodpovedný člen medzinárodného spoločenstva si nemôže želať nič iné iba to, aby existujúce medzištátne spory vrátane ozbrojených konfliktov boli riešené v súlade s princípmi a normami medzinárodného práva a – pokiaľ je to možné – výlučne s využitím mierových prostriedkov.
Samotná charta uvádza niektoré konkrétne spôsoby mierového riešenia sporu medzi štátmi, medzi ktoré patria napríklad rokovanie, vyšetrovanie, sprostredkovanie, zmierovacie, rozhodcovské alebo súdne konanie. Slovenská republika je presvedčená, že iba dohoda zúčastnených strán môže byť zárukou dlhodobého a udržateľného mieru a politickej stability v regióne. Možno však konštatovať, že strany sporu v tomto prípade dosiaľ nevyužili všetky možnosti na mierové vyriešenie existujúceho sporu, ktoré im medzinárodné právo ponúka a umožňuje. Opäť je nutné pripomenúť, že uvedené nie je len o medzinárodnom práve, ale má aj globálny mocenský, politický a vojenský rozmer.
Dámy a páni, dovoľte mi ešte, aby som vás ubezpečil, že situácii na Ukrajine, ako aj konaniu Ruskej federácie venuje naša diplomacia prioritnú pozornosť. Všetky udalosti veľmi pozorne monitorujeme, súčasný vývoj krízy na Ukrajine hodnotím ako vážny a je predmetom mojej diskusie prakticky s každým zahraničným partnerom. Náš postoj k dianiu na Ukrajine bol od prepuknutia krízy jednoznačný a principiálny. To však neznamená, že budeme za každú cenu šíriť propagandu, ktorú šíria médiá alebo niektoré krajiny. Myslím si, že Slovensko si musí zachovať svoj vlastný rozum aj v krízových situáciách a veľmi jasne svoje stanoviská a postoje aj definovať. Krehké prímerie dosiahnuté cez víkend na Ukrajine je dobrou správou pre Slovensko a deeskalácia konfliktu je v našom životnom záujme, keďže vývoj na Ukrajine má bezprostredný dopad na Slovensko z hľadiska energetickej, ekonomickej aj celkovej bezpečnosti našej krajiny. Návrat k diplomacii je presne to, po čom už týždne aj ja osobne spolu s premiérmi či štátnikmi niektorých európskych krajín volám.
Dámy a páni, veľmi pekne ďakujem za vašu pozornosť a, samozrejme, ďakujem za otázku a záujem pánovi poslancovi. Ďakujem veľmi pekne. (Dlhotrvajúci potlesk a zahvízdanie.)

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, budem hovoriť v prvej osobe, v mene pána ministra, tak, aby to bolo správne poňaté, preto len na to upozorňujem.
"Dovoľte mi teda na prvú časť vašej otázky reagovať optimisticky. Ako si iste spomínate, v júni 2014 som o procese prípravy celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike informoval a diskutoval na pôde parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Môžem tiež potvrdiť a vítam, že viacerí poslanci Národnej rady vrátane vás osobne sa o stratégiu zaujímajú dlhodobo aktívne. Príprava stratégie intenzívne pokračuje a výsledky expertných rokovaní zameraných na odstránenie pripomienok uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní budú jedným z bodov najbližšieho zasadnutia Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, a to budúci týždeň dňa 17. septembra 2014.
V reakcii na druhú časť vašej otázky ohľadne situácie náboženských menšín vo svete by som vás chcel ubezpečiť, že Slovenská republika sa aktívne zasadzuje za dodržiavanie ľudských práv aj v globálnom kontexte. Slovensko uskutočňuje ľudskoprávnu politiku na medzinárodných fórach jednak v rámci národnej kapacity, ako aj pri presadzovaní ľudskoprávnej politiky Európskej únie vo vzťahu k tretím krajinám. Osobitnú pozornosť venujeme ochrane občianskych a politických práv, slobodu náboženstva alebo viery nevynímajúc. Slovenská republika odsudzuje všetky násilné útoky motivované z akéhokoľvek dôvodu vrátane z dôvodu príslušnosti k náboženskej menšine.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v reakcii na útoky ozbrojených militantov tzv. Islamského štátu vydalo dňa 11. augusta 2014 vyhlásenie, v ktorom ostro odsúdilo útoky proti etnickým jezídom. Situácii v Iraku sa venovalo aj zasadnutie Rady Európskej únie pre zahraničné veci dňa 15. augusta 2014. Závery prijaté na zasadnutí jednoznačne odsudzujú zverstvá a porušovanie základných ľudských práv, predovšetkým ak sú spáchané voči náboženským menšinám a najzraniteľnejším skupinám. Nie je potrebné pripomínať, že ako členský štát Európskej únie závery Rady pre zahraničné veci dôvodne považujeme za naše závery. V súvislosti s dianím v Iraku sa dňa 1. septembra tohto roka uskutočnilo aj mimoriadne zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva. Najvyšší ľudskoprávny orgán OSN v prijatej rezolúcii odsúdil útoky voči náboženským menšinám a vyzval na ich ochranu, a to aj pomocou medzinárodného spoločenstva.
Slovenská republika podporila zvolanie mimoriadneho zasadnutia a bola jedným z hlavných predkladateľov rezolúcie. Dodávam, že ľudskoprávna situácia v Sýrii a v Iraku bude predmetom posudzovania aj počas prebiehajúceho 27. riadneho zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve.
Pokiaľ ide o diskusiu o prenasledovaní príslušníkov náboženských komunít vo svete na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, za vhodné fórum pre nastoľovanie aktuálnych ľudskoprávnych tém považujem výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Takéto iniciatívy vítam, ich následné prenesenie do pléna je však, samozrejme, plne v kompetencii členov zákonodarného zboru."
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne. Ďakujem za odpoveď, od ministra zahraničia som si zvykol na veľmi korektné odpovede a jasné. A práve upozorňujem na ten rozpor, že potom už v parlamente žiadna rezolúcia, žiadne uznesenie v zmysle jeho činov na ministerstve neprejde. Bol tu Falun Gong opakovane, bol tu Egypt, Sýria, Kosovo, Ukrajina, párkrát Tymošenková, to je už dávno, nič neprešlo, nikdy to v pléne neprešlo. Čiže plénum, ktoré je predsa len vrcholný orgán, ani výbor k tomuto nezaujali stanovisko, proste mlčali.
To moje uznesenie bolo v podstate trocha aj platonické, zdôrazňovalo slobodu myslenia, svedomia ako základné ľudské právo, vyjadrovalo obavy a znepokojenie nad nenávisťou, diskrimináciou, neznášanlivosťou, odsúdilo tie násilné akcie proti náboženským komunitám v Iraku a žiadalo vo výbore ministra Lajčáka a potom v pléne, keď sa to vo výbore neschválilo, aj prezidenta, vládu, aby využívali medzinárodné rokovania, diplomatické nástroje s cieľom ukončenia represií a tak ďalej. Čiže upozorňujem na tento rozpor ako za prvé, a to som už aj pánu Lajčákovi neraz povedal.
A druhé, že včera som konštatoval, že vo výbore piati poslanci SMER-u teda zdržali sa hlasovania a toto je taká jasná, také uznesenie, ktoré nikoho neurážalo, neprerokovalo, ale Slovensko nemohlo pri takejto genocíde a nemôže mlčať. No ja len, včera som povedal, že všetci poslanci SMER-u sa zdržali hlasovania, a teda boli proti prijatiu tejto uznesenia, tohto uznesenia, to nebola pravda. Čiže chcem sa ospravedlniť tým, ktorí, trom, ktorí boli za toto uznesenie, to bol pán Brixi, Martvoň a Podmanický, ktorí naozaj našli tú odvahu a hlasovali za rezolúciu. Takže ďakujem im a zároveň teda prosím aj minister, ministra, aby dal svojim poslancom nejakú inštrukciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Samozrejme, budem tlmočiť túto tému pána poslanca pánovi ministrovi, ale nezaznela otázka, takže považujem to za vybavené. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, posun termínu Testovania 9 z marca, kedy doteraz prebiehal, na apríl v budúcom roku bol iniciovaný práve požiadavkou riaditeľov základných škôl. Požadovali neskorší termín Testovania 9 z dôvodu ťažko udržateľnej motivácie k učeniu sa po uskutočnení marcového Testovania 9.
Túto požiadavku na neskorší termín Testovania 9 podporili aj riaditelia stredných škôl, ktorí poukazovali na slabšiu pripravenosť žiakov základných škôl pri prechode na strednú školu a jeden z dôvodov vidia tiež v zníženej motivácii žiakov základných škôl k učeniu sa po realizácii Testovania 9.
Termín Testovania 9 musí zohľadňovať aj to, aby bez problémov žiaci a školy dostali výsledky testovaní ešte pred termínom prijímacích skúšok na stredné školy. Nastavený termín 8. apríl 2015 vyhovuje tejto požiadavke vzhľadom na takmer mesačný posun termínu testovania. Je ale pravdou, že výnimočne v roku 2015 akurát vyjdú veľkonočné sviatky v takom termíne, v akom ste hovorili, pán poslanec, preto Národný ústav certifikovaných meraní, ktorý toto testovanie bude vykonávať, hľadá a mapuje technické možnosti, tak aby aj v prípade možného posunu termínu Testovania 9 na ešte neskorší deň bolo dodržané to, o čom som hovoril predtým, že žiaci a školy dostanú výsledky testovania pred termínom prijímacích skúšok. Ak teda takéto riešenie nájdeme a nebude ohrozené doručenie výsledkov žiakom a školám načas, nevylučujeme možnosť, že termín Testovania 9 posunieme ešte o pár dní neskôr a školy budeme o tejto zmene v najbližších dňoch informovať.
Ďakujem. Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Ďakujem, vážený pán minister, som vďačný za konštruktívnu odpoveď a aj za spoločné zamyslenie. Tak ako ste hovorili, tak vlastne reagujeme na podnety z pedagogickej praxe riaditeľov a učiteľov škôl, ja sám v minulom roku, teda v rodine sme mali deviataka, vieme to, ten marec, apríl, je to dobrý posun, je to dobrá myšlienka, ale upozornili ma kolegovia, pretože som aj teda bývalý učiteľ, že vlastne po šiestich dňoch voľna, kde tie deti sú častokrát rozcestované a tak, tá sústredenosť je nízka. Určite sa to stalo nie úmyselne, preto som na to upozornil a dovolím si teda položiť tú doplňujúcu otázku.
Viacerí kolegovia učitelia sa pýtali na to, či sa neuvažuje, resp. v akom horizonte sa uvažuje nad tým, že by sa z testovania, z tohto celoslovenského testovania stali de facto prijímacie skúšky, ktoré by boli celoplošné. Poviem aj konkrétny príklad, tým, že minulý rok sme mali takéto testovanie v rodine, tak môj syn urobil teda podľa požiadaviek strednej školy toto testovanie a nemusel robiť prijímacie skúšky. Na mnohých školách to takto je. Že či sa uvažuje v tomto smere posunúť a zjednotiť to testovanie s prijímacími skúškami nejakým silnejším spôsobom. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne aj za doplňujúcu otázku. Samozrejme, je toto legitímna otázka z vašej strany, pán poslanec. No ešte by bolo z mojej strany momentálne predčasné povedať, či z tohto dobrovoľného princípu, ktorý dnes má právo stredná škola si zvoliť, že uzná testovanie deviataka ako súčasť prijímacích skúšok, alebo ho bude považovať za vykonanie, ak dopadne dobre. Musíme skôr hovoriť o tom, keď budeme mať úplne jasne pod kontrolou, že tie výsledky budú objektívne, že sa nám podarí odstrániť spôsobom nejakej kontroly to, že síce dochádza k výmene pedagógov pri dozore počas testovania, ale častokrát ide o riadenú výmenu, kedy pedagóg z jednej školy na druhú ide a s tým, že presne vie, kde ide, a je dohodnutý s kolegom, že mu teda dohliadne na tú triedu, prípadne helfne tým študentom, aby tie výsledky boli dobré. Čiže keď sa nám podarí naozaj zobjektivizovať to tak, aby sa z titulu dosahovania lepších výsledkov nedal nájsť spôsob, ako vylepšiť ten výsledok bez toho, aby žiak tie vedomosti také mal, tak potom určite môžeme z toho spraviť aj podklad pre prijatie na strednú školu, ale musí to byť potom definitívne odsúhlasené aj všetkými strednými školami, ktoré budú takýto test uznávať. Ale možno, a dúfam, že smerujeme k tomu, to testovanie je už, teda z väčšej časti bude prebiehať do budúcna už len elektronickou formou, čo zase zvyšuje možnosť blížiť sa k tomu, čo ste, čo ste naznačili. Ale že by to bolo o rok, to určite ešte nie, ešte máme pred sebou veľa práce, kým si zvykneme na to, že to má byť výsledok vedomostí žiaka a nie snažiť sa len dosiahnuť výsledok lepší, aby sa s ním mohla pochváliť škola. Takýto trošku nekalý jav tu ešte stále máme, ale beriem ako námet.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som v úvode odpovede na vašu otázku zdôraznil, že k situácii, ktorá vznikla v závode Nokia spoločnosti Microsoft v maďarskom Komárome sme od začiatku pristupovali s plnou zodpovednosťou a s uvedomením si nutnosti bezchybnej mnohostrannej medzinárodnej komunikácie, ktorá má za cieľ rýchlo a efektívne riešiť neľahkú životnú situáciu slovenských občanov pracujúcich v tomto závode.
Koncom júla tohto roku úradu práce v maďarskom Komárome bolo nahlásené hromadné prepúšťanie v závode Nokia spoločnosti Microsoft, ktoré sa dotkne spolu 1 858 zamestnancov, z nich 675 občanov Slovenskej republiky, a to vrátane pracovníkov subdodávateľských firiem, občanov na materskej dovolenke, práceneschopných občanov a podobne. Vzápätí som zvolal rezortné koordinačné rokovanie za účasti vedenia ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj riaditeľky primárne dotknutých úradov práce v Komárne a sekundárne dotknutých úradov práce v Nových Zámkoch. Na tomto operatívnom stretnutí sme sa venovali príprave preventívnych krokov z našej strany, ktoré v súčinnosti s kompetentnými na maďarskej strane zabezpečia maximálnu podporu a pomoc pri uplatňovaní všetkých nástrojov aktívnej politiky trhu práce a ktoré má rezort k dispozícii vrátane využitia finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu.
V tom čase sa problémom zaoberala aj Európska komisia prostredníctvom komisára pre zamestnanosť László Andora, nášho komisára Maroša Šefčoviča, ktorých som oslovil.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne následne začal napĺňať obsah stanovenej stratégie s metodickým riadením ústredia práce, ktoré ma pravidelne informuje o vývoji situácii a spolu komunikujeme o ďalších krokoch.
Po skončení vyjednávania odborovej organizácie so zamestnávateľom a vyjasnení nadchádzajúceho procesu Úrad práce v Komárne po dohode s partnerskou organizáciou a zamestnávateľmi zriadil priamo v závode vysunuté pracovisko, na ktorom pracovníci úradu práce poskytovali poradenstvo a ďalšie služby slovenským zamestnancom. Na základe dotazníkov, ktoré úrad práce vypracoval pre prepúšťaných zamestnancov, bola spracovaná profilácia prepúšťaných a ich možnosti uplatnenia na trhu práce. Na základe takto získaných poznatkov, ako aj po analýze požiadaviek možných zamestnávateľov úrad práce pripravuje verejné obstarávanie na zabezpečenie vhodných rekvalifikačných kurzov. Úrad práce v Komárne zabezpečil účasť v súčinnosti so spoločnosťou Samsung Galanta a štyroch ďalších zamestnávateľských agentúr ponúkajúcich pracovné pozície pre viac ako 500 záujemcov s miestom výkonu práce tak na Slovensku, ako aj v prihraničnej oblasti Maďarska na burze, ktorá bude 12. 9., to znamená, zajtra organizuje spoločnosť Microsoft priamo v priestoroch závodu v Komárome. Na burze sa, samozrejme, aktívne zúčastní aj komárňanský úrad práce. Táto burza práce je určená pre prepustených zamestnancov závodu a okrem už spomínaných na nej sa zúčastní 50 firiem s ponukou cirka 3 000 voľných pracovných miest, ktoré budú, ktoré zodpovedajú profilácii prepustených zamestnancov. Finančné prostriedky, ktoré po vyjednávaní firma Microsoft vyčlení na vzdelávanie a rekvalifikáciu prepustených zamestnancov, bude spravovať maďarská štátna nadácia zamestnanosti. Riaditeľka Úradu práce v Komárne sa v priebehu niekoľko dní stretne s riaditeľom nadácie, aby spoločne nastolili postupy čerpania týchto prostriedkov pre prepustených zamestnancov zo Slovenska. V októbri 2014 je naplánovaná burza práce, ktorú zorganizuje Úrad práce v Komárne v rámci projektu World Market, v ktorom je významným partnerom. Súbežne prebiehajú intenzívne rokovania so slovenskými aj maďarskými zamestnávateľmi, ktorí prejavili záujem o pracovnú silu z nášho regiónu.
V závere si dovoľujem podať informáciu o postupe prepúšťania. K 30. 9. tohto roku dostalo výpoveď 60 % zamestnancov, výroba v závode pokračuje do konca septembra tohto roku a zvyšných 40 % zamestnancov dostane výpoveď začiatkom októbra tohto roku. Výpovedná doba je maďarskou legislatívou stanovená na jeden mesiac, zvyšuje sa podľa dĺžky trvania pracovného pomeru o pätnásť dní až jeden mesiac na základe kolektívnej zmluvy o ďalší mesiac. Výpovedná doba zamestnancov tak bude končiť v druhej polovici novembra, respektíve začiatkom októbra. Do tejto doby vyvinieme maximálne úsilie na zabezpečenie plynulého prechodu do nového zamestnania, prípadne rekvalifikácie pre čo najväčší počet záujemcov o prácu.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem. Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď. Ale ruku na srdce, bol to jednorazový zásah, ktorý rozhodne nevyrieši podstatu problému. Problému, ktorým je nedostatok pracovných miest v južných regiónoch. Samozrejme, každému je jasné, že nové pracovné miesta nie je možné vytvoriť zo dňa na deň, je však neprípustné, aby sa ekonomické a sociálne problémy južnej časti Slovenska dlhodobo ignorovali. Navštívte, prosím vás, Komárno, Veľký Krtíš, Fiľakovo, Rimavskú Sobotu či Kapušany, ide o mestá v okresoch s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti. Napríklad v mojom rodisku v Komárne bola najnižšia nezamestnanosť pred desiatimi rokmi okolo 8 %. Dnes však toto číslo stúpa už nad 17 %, pričom sa to týka vyše 9-tisíc ľudí, presnejšie 9-tisíc rodín. Pán minister, kedy môžeme očakávať zo strany vlády systémové opatrenia na riešenie alebo aspoň zmiernenie existenčných problémov občanov na juhu Slovenska?

Pán poslanec, pri odpovedi na vašu otázku sa možno je treba vrátiť aj do nejakej krátkej minulosti. Nemám mandát vlády, aby som hovoril za vládu, ale minimálne za svoj rezort a, samozrejmá vec, postup aj týchto operatívnych riešení komunikujem aj s kolegom ministrom hospodárstva, môžem tlmočiť pripravenosť vlády Roberta Fica pomôcť investorom etablovať sa na juhu Slovenska. Ale ak dovolíte, ste politik, ja si dovolím položiť aj jednu politickú otázku. Prečo vaši predchodcovia v predchádzajúcich rokoch v Strane maďarskej koalície aj MOST – HÍD neurobili ďaleko viacej preto, aby sa budovali nielen mosty a cesty zo Slovenska do Maďarska, ale aby sa etablovali na južnom Slovensku investori, aby slovenskí občania žijúci na juhu získali prácu na Slovensku a nemuseli chodiť do Maďarska? (Potlesk.) Ešte raz potvrdzujem, je naším záujmom, ale musí prejaviť záujem hlavne samospráva, ponúknuť priestory, my sme pripravení budovať priemyselné parky aj na juhu. Samozrejmá vec, ja vyviniem maximálne úsilie aj na podporu nových pracovných miest, to vás ubezpečujem. (Potlesk.)
Skončil som.