37. schôdza

9.9.2014 - 24.9.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

16.9.2014 o 9:51 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:35

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne aj pánovi Blanárovi, že ma uviedol do problematiky. Naozaj aj pán Galis je určite jeden z najlepších znalcov daní z príjmu. Predpokladám, že sa tomu dlhodobo venuje. Čiže preto tu sedí. A naozaj to teda beriem, že je to tak.
Prosím vás pekne, k tomu ďalšiemu. Pán kolega Poliačik ani nepočul, čo som hovoril, ale dobehol, lebo potreboval prísť povedať svietiace schody. To je proste taká podpásovka, proste to je presne ten princíp práce. Ja neviem, kde svietia schody, keď na ne stúpi človek. Ale on ani nevedel, čo som hovoril. Ale začul cirkev, čiže dobehol ako besná líška, aby prišiel a povedal, že tá cirkev je hrozná. Tu naozaj, viete, ľudia z toho žijú, normálne tým sa živia, to je zamestnanie. Len jeden paradox, možno si nepomôžem, ale si neodpustím, kde končí hrdinstvo týchto ľudí. Viete, navážať sa do katolíckej cirkvi dokáže hocikto, hej. Ale skúste byť hrdinovia pri moslimoch, viete, tam skúste nejaké hrdinské prevolanie spraviť, pri židovskej cirkvi napríklad. Alebo sa bojíte, že by ste už mohli písať iba u Matoviča. Viete, to sú také veci zaujímavé, aké mentálne bariéry existujú u niekoho v navážaní sa do určitého typu cirkvi, hej, a zrazu to pochopenie je enormné. Ten starozákonný žalm, pán Poliačik, ja vám poviem. Hovorí: „Som starec, bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého a opusteného a jeho deti žobrať o chlieb.“ By ste neverili, v tých starých knihách je veľa múdrych vecí. Buďte spravodlivými v tom. A prípadne aby to bolo korektné, nie na schodoch počúvajte, hovorte v kontexte, aby to nevyznelo tak smiešne, ako to vyznelo smiešne, to bola čistá podpásovka, čo ste urobili.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2014 o 9:35 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:37

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, určite zmena zákona o správe majetku štátu je veľmi citlivá. Ale musím povedať, že tá v tej podobe, ktorú predkladá minister financií, je len očným klamom a odvedením pozornosti. Prečo? Ako dvojnásobný minister môžem povedať, že keď ktorýkoľvek rezort, ktorý spravuje majetok štátu, chcel nejaký majetok predať, tak na to v konečnom dôsledku potreboval súhlas ministra financií. Dovoľte, aby som vám zo súčasne platného zákona zacitoval znenie § 9 ods. 2, prvú vetu: „Na platnosť zmluvy o prevode správy nehnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.“ Dovoľte, aby som vám zacitoval aj § 13 ods. 10, ktorý znie: „Na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.“ Nechcem sa hlbšie zaboriť do tohto návrhu zákona, ktorý dnes platí, ale ak sa tu bavíme o tom, či treba jedného správcu alebo viacerých správcov, či je to efektívne alebo nie je to efektívne, je odvedením pozornosti od skutočného problému to, ako sa ten majetok spravuje.
A dovoľte, aby som sa teraz vyjadril aj k tej správe, teda k spravovaniu ako takému. Včera som mal možnosť vidieť v televízii krátku reportáž o tom, ako Letové prevádzky, štátny podnik, zo super vybavených vysoko výkonných automobilov pre svojich zamestnancov ich nakúpil 4 alebo 8. Kolega pána ministra obhajoval tento krok, že však oni sú štátny podnik a zarobia si na to sami. Dobrá správa majetku štátu je o tom, že ten štátny podnik zarobí zisk a ten zisk nekončí na nákup predražených luxusných automobilov, ale sa končí v štátnej kase, lebo má slúžiť pre občanov. Keď Úrad pre verejné obstarávanie vydal pred časom rozhodnutie o tom, že Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, sú verejným obstarávateľom, tak to uznesenie, pokiaľ sa dobre pamätám, je rovnako aplikovateľné a identické pre všetky štátne podniky. Nie je možné, aby jeden štátny podnik bol povinný verejne obstarávať, druhý štátny podnik nebol povinný verejne obstarávať. Je to len názorný príklad, ako sa obchádza zákon o verejnom obstarávaní a ako sa tuneluje štát, pretože každý štátny podnik z titulu aj z tohto zákona by mal byť spravovaný tak, aby prinášal úžitok pre každého jedného občana tejto krajiny. Tento prípad, ktorý bol včera medializovaný, poukazuje na to, že správa majetku štátu efektívne v prospech občanov vykonávaná v tejto krajine nie je, a to vďaka nominantom, ktorých dosadila tam vládnuca strana SMER.
Rovnako musím povedať ako bývalý minister, pod ktorého patrili Štátne lesy, že Štátne lesy odviedli za Radičovej vlády 20 mil. eur do štátnej kasy. Vyprodukovali rok predtým cez 2,5 mil. zisku. V roku 2011 vyprodukovali 18,5 mil. zisku. Som presvedčený, že ten štátny podnik je schopný trvale vyprodukovať tých plus-mínus 18 mil. eur zisku. Toľko v tom štátnom podniku je. Keď produkuje menej, tak to znamená, že sa z tohto štátneho podniku niekto iný na úkor štátneho podniku obohacuje. Pán minister, nielen to treba, aby ste ich zlúčili pod jednu hlavičku, ale aj treba dôsledne kontrolovať aj kolegov, ako vykonávajú svoju správu.
Teraz dovoľte, aby som uviedol ďalší príklad, Štátne lesy TANAP-u, príspevková organizácia. Bola kalamita, kalamita bola v tomto roku ako na jednej strane Tatier, tak na druhej strane Tatier. Ale verejné obstarávanie v TANAP-e na predaj dreva sa uskutočnilo naposledy v roku 2005, po kalamite v roku 2004. Neviem ako, neviem akým spôsobom sa navýšili dodávky a odbery pre jednotlivých odberateľov v TANAP-e. Jedná sa o 177 tisíc kubíkov dreva. Cena, za ktorú vysúťažili predaj celkov a dreva v priemere na poľskej strane a na tej slovenskej strane, za koľko sa reálne predáva, vykazuje rozdiel 3,5 mil. eur. Toto je aká správa majetku štátu?
To znamená, keby ste zabezpečili, aby vaši nominanti, ktorým ste vy dali dôveru, ale mali by ste ich aj kontrolovať, ako vykonávajú túto správu majetku štátu, tak už len na týchto pár príkladoch som poukázal, do štátnej kasy koľko peňazí by mohlo prísť, len tieto tri prípady by postačili vykryť takmer všetky daňové licencie, ktoré žiadate od drobných živnostníkov aj za podmienky, že nevykonali žiadny zisk, ale podnikajú, ale nepýtajú od štátu žiadne sociálne a iné zabezpečenie v nezamestnanosti, vy ich normálne tam ženiete, keby ste spravovali tento majetok štátu, to by bolo ešte aj pochopiteľné, ale vy tento majetok štátu spravovať ako dobrý gazda neviete. A toto sú k tomu názorné príklady. Pán minister, preto by som vás chcel vyzvať, aby ste nielen to deklaratórne v zákone menili, lebo zákon sa dá meniť. Ale uplatňovanie aj toho, čo tu dnes platí, je oveľa dôležitejšie. A potom by občania tejto krajiny nemuseli platiť daňové licencie, živnostníkom by ste nemuseli zvyšovať odvody a ďalšie zaťaženia. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.9.2014 o 9:37 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:45

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi zareagovať na tých niekoľko vystúpení. Samozrejme, je ráno, je začiatok druhého vzrušujúceho týždňa, ktorý tu prežívate, len ja sa nenechám zatiahnuť do vašej atmosféry, v ktorej tu pracujete druhý týždeň, lebo inak by som si musel povedať za dobrotu na žobrotu.
Opakujem, v tejto krajine neexistuje jednotná evidencia nehnuteľného majetku štátu. Neznamená to, že správcovia, ktorých je dnes vyše 500, nemajú jasný nejaký zoznamík či už v elektronickej alebo písomnej podobe svojho nehnuteľného majetku, ktorý spravujú. Ale naozaj prípady existujú a sú dokázateľné a stali sa, kde správcovia boli developermi alebo občanmi, alebo katastrom upozornení na to, že tu alebo hentam majú nejakú parcelu, o ktorú by sa mali starať, ktorú by mohli kosiť alebo ktorú by prípadne mohli predať. To už je nebezpečné, keď vás developer upozorní na to, že tam máte nejakú parcelku, ktorú by ste mohli predať.
To, čo tento návrh zákona navrhuje, je spraviť v tejto veci poriadok.
A by som reagoval na pána poslanca Kollára trošku uštipačne tak len preto, že si vyprosím formuláciu, „odfláknuté“ napríklad, lebo naozaj vnímam niektorých ľudí, ktorí sa tejto téme venujú.
A či sa vám to páči alebo nepáči, tak v tomto volebnom období sa téme správy majetku štátu viditeľne a hlasne venuje pán poslanec Hlina, ostatných tu neevidujem. Ja nemusím všetko vedieť, samozrejme. Nebývam tu s vami. To znamená, nemusím mať jasnú vedomosť o vašich odborných záujmoch. Ale je to naozaj jedna z odborností, ktorá má svoju špecializáciu. A z tohto pohľadu by som proste takú plošnú kritiku na tému, ako by to mohlo byť, skôr považoval za tému diskusie, pretože, opakujem, dnes je tých správcov vyše 500, našou ambíciou je napriek odporu, ja ho verejne priznávam, správcov, lebo však kto by chcel prísť o vlastný biznis, aj v štáte sú ľudia, ktorí majú proste svoje políčka, nechcú o ne proste prísť, čiže ísť znížiť počet vyše 500 na podľa mňa zatiaľ ideálne do 20. Pán poslanec, cesta z nevestinca do kláštora je dlhá. Hej, vždy je dlhá. Čiže... (Reakcia z pléna.) To sa možno týka niekoľkonásobných ministrov a podobných iných ľudí, ktorí sa tu tiež proste k tomu vyjadrujú a poznajú, kde na tej ceste sú. Ale podstatou je, že my to proste chceme robiť na základe tlaku, ktorý môže exekutívne vykonať ten alebo iný správca rozpočtovej kapitoly, pretože tých 500 správcov nezodpovedá 500 rozpočtovým kapitálom. Samozrejme, ministri vedia cez svoje rozpočty svojím spôsobom prinútiť tých správcov, aby sa cieľ dosiahol taký aký je, pričom cieľom je znížiť ten počet a následne sa odborne naozaj pripraviť na to, aby mohol byť štyri, päť. Proste nemôžeme tu hádzať čísla, lebo má to vyjsť naozaj zjavne z podstaty.
Nevnímam tú tému ako politickú. Naozaj ňou nie je. Je súčasťou upratovania v štáte vo verejných financiách s narábaním majetku aj s tým, čo hovorí pán poslanec Simon. Toto sú proste jasné veci, ktorú sú tu preukázateľné cez dvadsať rokov dozadu, a všetko je proste dané prístupom k informáciám. Takže, áno, tento návrh zákona má zjednodušiť vám, poslancom Národnej rady, exekutíve, ale verejnosti prístup k informáciám o tom, ako sa narába s nehnuteľným majetkom štátu, a to konečné riešenie bude určite cez mandát tejto vlády. A budete sa možno tomu venovať vy, ak uspejete, alebo ďalšia vláda. Je to proste beh na dlhšiu trať, minimálne na strednú trať s cieľom, samozrejme, zlepšiť efektivitu, ale aj ušetriť peniaze.
A k otázke rozpočtových dopadov. Snáď uznáte ako dlhodobý člen finančného výboru, že kľúčové je to, že rátame aj mínusy, hej. To znamená, my máme proste na rezorte financií depresívne nastavené vnímanie sveta, to znamená, rátame mínusy, pričom malo by nám byť k dobru veci, že si nevymýšľame plusy, lebo mohol by tam byť nejaký konkrétny odhad, všetci cítime, že má byť z toho pozitívne plus. Keby to číslo konkrétne bolo, mohol by som ho rozpočtovať pri Boha pravde, hej. A jeho otázka, fundovanosť takéhoto odhadu by mohla byť otázna.
Čiže ideme s menšou lyžicou, nevytvárame proste vzdušné zámky z toho, koľko to má ušetriť, nechceme to rozpočtovať tak, že budeme teraz tu sa pretekať, koľko na základe tohto návrhu zákona ušetríme.
Našiel by som vám zoznam niektorých mojich predchodcov, ktorí by vám tu robili prednášku o tom, ako ste to mohli robiť a ste to nerobili. Je to súčasť proste návrhu a, myslím si, aj civilizovaného pohľadu na fungovanie štátu v roku 2014 a ďalej. A myslím si, že každý potvrdí, že je tu dobrá viera.
Ak sú ďalšie nejaké návrhy, rezervy, chcete proste prísť s nejakou iniciatívou, sme o nej, samozrejme, pripravení hovoriť, tak ako je to aj pri iných návrhoch zákonov, ale, opakujem, je to cesta na dlhšiu trať, lebo ak máme prejsť z 500 na 4, na to potrebujeme nejaký čas, odbornú prípravu. A nie sme to schopní len prikázať a napísať do zákona. Sme toho schopní. Ale výsledok by mohol byť potom veľmi otázny. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

16.9.2014 o 9:45 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:51

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.
Čo je cieľom návrhu tohto zákona? Ide hlavne o prevenciu spojenú s bojom proti daňovým únikom. Ustanovujeme mechanizmus dočasného pozastavenia prístupu do elektronického systému prepráv minerálneho oleja a alkoholických nápojov pre vybrané daňové subjekty vtedy, ak má správca dane odôvodnenú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v rozsahu presahujúcom zloženú zábezpeku na daň v čase jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tom čase bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.
V ďalšom ide o spresnenie a doplnenie ustanovení ústavného zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktoré upravujú obchodovanie s pohonnými látkami. Ide o motorovú naftu, motorový benzín alebo LPG v daňovom voľnom obehu a ide aj o rozšírenie okruhu osôb, ktoré budú môcť byť zaradené do evidencie spotrebiteľov pohonných látok.
V ďalšom tomto návrhu zákona transponujeme smernicu Rady z roku 2013, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady z roku 2008 tak, že daňové právne predpisy Európskej únie sa neuplatnia na území Mayottu.
To je tak asi všetko. Ďakujem veľmi pekne na úvod.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

16.9.2014 o 9:51 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:53

Vladislav Petráš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

16.9.2014 o 9:53 hod.

Ing.

Vladislav Petráš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:55

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, zákon, o ktorom ideme teraz rokovať, dozná významnú zmenu. A tá zmena, som presvedčený, by mala priniesť do súčasného fungovania určité pozitíva. Som o tom presvedčený, aj keď to možno na prvý pohľad tak nevyzerá, a preto si dovolím aj trošku historický exkurz, aby som priblížil, o čom vlastne ideme rokovať a prečo tento zákon je v Národnej rade, tak ako je navrhnutý.
Vyššie územné celky alebo samosprávne kraje vznikli v roku 2001 ako súčasť našej Prístupovej zmluvy do Európskej únie. Vtedy sa uskutočnili do tých celkov prvé voľby a od roku 2002 začali písať svoju históriu. Prevzali na seba mnohé kompetencie. A vtedy zákonodarca tie kompetencie vyvážil aj určitými príjmami, pretože vykonávať kompetencie znamená mať aj určité príjmy, ktoré pokrývajú náklady s tým spojené. Zákonodarca vtedy prišiel s návrhom, že to budú jednak podielové dane, tak ako je to aj v prípade obcí a miest, a potom prišiel aj s návrhom, že to bude aj daň z motorových vozidiel. Daň z motorových vozidiel... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, hovoríme k rovnakému zákonu o spotrebnej dani minerálneho oleja?

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Pardon.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Takže...

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Áno, tak sa ospravedlňujem, lebo v poradí mal byť tento zákon. Takže vystúpim potom pri tom. Takže vrátim sa k tej diskusii, ospravedlňujem sa, lebo som zaregistroval, že už ide tento zákon. Takže ďakujem a počkám si na vystúpenie.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.9.2014 o 9:55 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

9:58

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Cieľom predmetného návrhu zákona je zaviesť daň z motorových vozidiel ako štátnu daň s jednotnými ročnými sadzbami dane. Daň z motorových vozidiel sa tak po prijatí tohto návrhu zákona stane príjmom štátneho rozpočtu s tým, že samosprávnym krajom bude výpadok ich príjmu kompenzovaný navýšením podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb.
Návrh zákona umožňuje znížiť základnú ročnú sadzbu dane závislosti od prvej evidencie vozidla, a to po dobu deviatich rokov, počnúc mesiacom, v ktorom bolo vozidlo prvýkrát evidované, ako aj pre hybridné motorové vozidlá, hybridné elektrické vozidlá a vozidlá používajúce alternatívny zdroj pohonu. Nulová ročná sadzba dane sa navrhuje pre elektromobily. Tieto zvýhodnenia majú za cieľ posilniť pozitívny prístup k životnému prostrediu.
Súčasne sa navrhuje zaviesť jednotné oslobodenie pre vozidlá, ktoré plnia celospoločensky významné aktivity, napríklad ochranu ľudského zdravia, majetku, zabezpečujúce prepravu cestujúcich vo verejnom záujme alebo sa používajú výhradne v poľnohospodárskej výrobe a lesnej výrobe.
Dámy a páni, toto je po mnohých rokoch zásadná zmena jedného typu dane. Vystúpi o chvíľku jeden zo slovenských županov. Je to zásadná zmena, pretože vstupuje aj do vlastného života našich vyšších územných celkov. Iste si dobre pamätáte, že po realizácii takzvanej fiškálnej decentralizácie a po vzniku našich regiónov, vyšších územných celkov, v podstate či už samospráva, mestá a obce alebo vyššie územné celky sú kľúčovo závislé pri financovaní od svojich podielových daní. Podielové dane sú podielové zo svojho názvu a sú priamo odvodené od dane z príjmov fyzických osôb a z podnikania. V prípade vyšších územných celkov takýmto originálnym príjmom a v podstate jediným originálnym príjmom boli a dnes ešte stále sú dane z motorových vozidiel. V prípade miest a obcí sú to dane z nehnuteľností a ďalšie poplatky, ktoré zhŕňa zákon o miestnych daniach, o ktorom dnes tiež v parlamente sa bude, pokiaľ viem, hlasovať.
Ak sa vrátim k dani z motorových vozidiel, tak za tých mnoho rokov sme sa dožili vlastne takej praxe, že v ôsmich krajoch sa nám vyvinulo 8 rôznych príbehov o sadzbách daní, o rôznych výnimkách. Stalo sa vlastne to, že dnes na Slovensku máme vyše 400 sadzieb dane z motorových vozidiel, máme rôzne úrovne týchto sadzieb a v podstate aj pod tlakom údajov o obchádzaní tejto dane, pod tlakom jasných argumentov zo strany dopravcov o tom, že nie všetko je fér v tejto oblasti dane, pod tlakom ale aj samotných správcov regiónov vyšších územných celkov, že spôsob dane z motorových vozidiel, ktorý je zavesený v podstate na systéme sídla firmy, v ktorom firma podniká a prevádzka motorového parku v podstate nie je priamo závislá od sídla tejto firmy, teraz narážam hlavne na kľúčový príjem pre vyšší územný celok bratislavský, ktorý z tohto typu dane mal najväčšie príjmy, tak toto keď si zoberiete všetko a napíšete si to na papier pod seba, čo by ste s tým chceli urobiť, náš návrh v podstate je dnes na stole, znamená to nasledovnú vec, z dane z motorových vozidiel, z dane, ktorú stanovoval a vyberal vyšší územný celok, robíme štátnu daň, zjednocujeme sadzby, ideme na úroveň v podstate najnižších sadzieb, ktoré z celého Slovenska boli v Banskobystrickom kraji, budeme refundovať alebo kompenzovať výpadok príjmov vyšších územných celkov z toho percenta, čo nebolo prerozdelené na podielových daniach. Čiže stopercentne vybratú daň z motorových vozidiel refundujeme alebo kompenzujeme naspäť vyšším územným celkom, už ale cez iný mechanizmus, v podstate cez vzorec, ktorý aj poznajú, s tým, že tento mechanizmus má v sebe zakomponované aj prechodné obdobie, vzhľadom na negatívny dopad na rozpočet vyššieho územného celku v Bratislave, čiže je tam štvorročné prechodné obdobie, a prechádzame na systém podľa mňa modernej ekologickej dane, kde sa má brať do úvahy to, že auto, ktoré je mladšie a menej zaťažuje životné prostredie, má úľavy na dani a to, ktoré je staršie a v tom danom návrhu v podstate presahuje vek 13 rokov, tak má dokonca akúsi prirážku k tejto sadzbe.
Rokovania o tomto návrhu zákona neboli jednoduché ani s vyššími územnými celkami a rozhodne ani s dopravcami, aj dnes nájdete dopravcov, ktorí nie sú spokojní s navrhovanými sadzbami. Tu si dovolím upozorniť, že berieme na seba aj veľkú zodpovednosť ďalšieho vyjednávania v tejto oblasti na exekutívu, či už je to táto alebo ktorá vzíde z ďalších volieb, lebo dnes daň z motorových vozidiel bola z hľadiska politickej zodpovednosti rozptýlená na jednotlivé župy. Ak prejde tento zákon, tak sa stane tou štátnou daňou a bude o ňom rozhodovať príslušný rezort. V danom prípade je to rezort financií v spolupráci s rezortom dopravy. Tak preberá na seba, samozrejme, aj politickú zodpovednosť a stane sa aj terčom na prípadnú nespokojnosť.
A tu chcem ešte povedať, že následkom prijatia tohto zákona bude aj negatívny dopad na štátny rozpočet, pretože celkový prechod z VÚC-karskej dane na štát bude mať negatívny dopad cirka 20 mil. eur. A je to preto, pretože sme sa rozhodli po dohode s dopravcami znížiť sadzby dane. Oni nie sú úplne, samozrejme, spokojní, práve sa odvolávajú na konkurencieschopnosť z pohľadu napríklad Českej republiky. A tu musím povedať, že tie nožnice, ktoré sa tu roztiahli za posledných desať rokov, nie sme schopní stiahnuť behom jedného roka. To, s čím proste dnes prichádzame, je zníženie celkového objemu dane z motorových vozidiel o 20 mil. eur. To znamená, o túto sumu zaplatia menej dopravcovia, ktorí dnes platia túto daň jednotlivým vyšším územným celkom. A vyplýva to zo systému jednotlivých zliav, aj z tej celkovej úrovne, ktorá je nastavená na kraji, na sadzbách kraja Banskobystrického, ktorý má z tej konkurencie celoslovenskej tie sadzby najnižšie.
Veľmi ťažká téma, naprieč rôznym záujmom či už vyšších územných celkov, dopravcov alebo štátu. Z pohľadu štátu v podstate je ten výsledok negatívny, opakujem, negatívny dopad na štátny rozpočet, skoro všetci nahnevaní z pohľadu dotknutých stránok. Ale vyzerá to tak, hlavne po debate s dopravcami ČESMAD-u, že tento krok je krok správnym, i keď si uvedomujem, že bude sprevádzaný mnohými pochybnosťami alebo ešte pripomienkami.
Tu vás chcem všetkých poprosiť o trpezlivosť, lebo na konci dňa, a neberte to ako vyhrážku z mojej strany, ja stále ešte mám príležitosť vlastne stiahnuť návrh tohto zákona a nechať to tak a mať pozitívnych 20 mil. eur v štátnom rozpočte a nezaoberať sa problémami vyšších územných celkov, redistribúcie spravodlivosti alebo dopadu na dopravcov. Ale pevne verím, že po tej ročnej debate už toto urobiť nebudem musieť, aj s vašou pomocou. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

16.9.2014 o 9:58 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:07

Jaroslav Demian
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Týmto predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory s lehotou do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
Skryt prepis

16.9.2014 o 10:07 hod.

Ing.

Jaroslav Demian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:09

František Šebej
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som vystúpil teda k tomuto návrhu zákona so svojím komentárom, nielen ako poslanec strany MOST – HÍD, ale zároveň ako predseda dopravnej komisie Bratislavského samosprávneho kraja. Mám k tomu komentár a asi vás neprekvapí, že nie je príliš súhlasný, čo hneď vysvetlím. Nakoniec, pán minister časť z toho už povedal.
Každý ten kraj z tých ôsmich krajov má iný príbeh, čo sa týka daňových príjmov a aj mnohých ďalších vecí. A je to dané špecifikami, ktoré často sú mimo rozhodnutia zastupiteľstva, samosprávy alebo župných orgánov ako takých. Sú to proste fakty života.
Tak napríklad objektívne Bratislavský samosprávny kraj má, čo sa týka počtu kilometrov, najmenší podiel ciest II. a III. triedy, ktoré sú teda v správe samosprávneho kraja. Zároveň tie cesty patria medzi najrozbitejšie na Slovensku, pretože mnohé tie ťahy cestné, proste nákladná doprava a tak ďalej jednoducho si vyžiada svoju daň. To sú krajnice, to je všetko. Ja už niekoľko rokov, samozrejme, lebo vlastne v dopravnej komisii župy som deviaty rok a vo funkcii jej predsedu som piaty rok, takže vlastne som svedkom toho, ako namáhavo a s akým napätým rozpočtom sa lepia opravy napríklad ciest II. a III. triedy, a to teda nielen opravy, ktoré sú spôsobené, povedzme, striedaním ročných období, ale aj opravy, ktoré sú spôsobené nákladnou dopravou, opravy, ktoré si vyžiada napríklad povodeň a podobne.
Druhou charakteristikou napríklad Bratislavského samosprávneho kraja je to, že má najvyšší príjem zo všetkých krajov z daní z motorových vozidiel. To je spôsobené viacerými faktormi. Jeden z tých faktorov je, že keďže si kraje určovali sami daňové sadzby, Bratislavský kraj nemal takmer žiadne výnimky z tejto dane. Veď tá daň je veľmi jednoduchá. Pre porovnanie poviem, že Bratislavský kraj za rok 2013 vybral 34,591 928 mil. eur a druhý najvyšší príjem z tejto dane z motorových vozidiel mal Nitriansky kraj, čo bola tak asi polovica, 18,7 mil. eur. Toto je, podotýkam, najvyššia položka príjmov Bratislavského samosprávneho kraja. Tá druhá položka, o ktorej hovoril pán minister, to je daň z príjmov fyzických osôb. Tak tam zase Bratislavský samosprávny kraj vybral ďaleko najmenej, 32,85 mil., pričom vybral napríklad Banskobystrický kraj takmer dvojnásobok, 61 mil. a tak ďalej, Prešovský kraj 65,6 mil. Mohol by som hovoriť ďalej. Má to takéto dôvody: Rozloha Bratislavského samosprávneho kraja je najmenšia spomedzi všetkých VÚC, pričom na základe tohto parametra sa rozdeľuje 9 % výnosov daní z príjmov fyzických osôb. Takisto obrátená hustota obyvateľstva, na základe ktorej sa prerozdeľuje ďalších 9 % výnosov dane z príjmov fyzických osôb, je v Bratislavskom samosprávnom kraji najnižšia spomedzi všetkých krajov. Prerozdelenie výnosov dane z príjmov fyzických osôb v sebe zahŕňa i parameter dĺžky cestnej siete, ktorý má váhu až 25 % v tom vzorci, ako sa vypočítava, ktorá je v rámci BSK takisto najnižšia v porovnaní s inými krajmi. Výnos dane z príjmov fyzických osôb pre Bratislavský samosprávny kraj je krátený koeficientom horizontálneho vyrovnania 0,9518, prerozdelený v prospech zvyšných VÚC. Vyšší výnos dane z motorových vozidiel je spôsobený tým, že BSK na rozdiel od ostatných krajov zvolil pri stanovovaní sadzieb tejto dane jednoduchosť a nemá veľké množstvo výnimiek. To už som spomínal. Toto je súčasný stav: Bratislavský samosprávny kraj je už teraz znevýhodnený parametrami vzorca, ktoré sú v nariadení vlády č. 668/2004 Z. z. o prerozdelení výnosu dane z príjmov fyzických osôb.
A ďalším špecifikom Bratislavského samosprávneho kraja je to, že sa náš kraj Bratislavský v roku 2013 na celkovom výnose daní z príjmov fyzických osôb, celkový výnos na celé Slovensko bol 410 mil. eur, podieľal zaplatením takmer 200 mil., čiže takmer polovicu, 199 mil. Ale na základe všetkých týchto koeficientov a výpočtov sa do kraja vrátilo len 32,9 mil. eur. V podstate kľudne ako celoživotný Bratislavčan môžem veľmi slušne povedať, je to veľmi, ale veľmi nefér. A ten kraj podľa toho aj vyzerá. Čo sa teraz bude diať? Ak prejde tento návrh zákona a nezmení sa toto nariadenie vlády, ktoré som spomínal, ten koeficient, na základe ktorého sa prepočítavajú, proste ako sa prerozdeľujú tie príjmy, ktoré štát vyberie, tak samotné ministerstvo financií úplne správne vyrátalo, že Bratislavský samosprávny kraj príde o 25 mil. eur. Juraj Blanár mi môže povedať, potvrdiť, že to je ale hrozne veľká suma peňazí v hospodárení samosprávneho kraja.
A musím povedať, že ja osobne argumenty, ktoré rozprávajú o spravodlivosti v tomto kontexte, jednoducho neberiem. Spravodlivosť je etická, morálna kategória. A keď sa začne pliesť do prerozdeľovania verejných prostriedkov a financií vo všeobecnosti, tak zablúdime niekde a skončíme pri plánovanom hospodárstve. Neberiem to, ale aj pre prípad, že sa to nariadenie vlády zmení, aj tak v podstate ten dopad na hospodárenie Bratislavského kraja bude dosť dramatický. Toto je prvá vec, pre ktorú ja avizujem, že tento návrh zákona nepodporím. A poprosil by som vás, ctení kolegovia, tiež o to. Pán minister sám vravel, že je tu aj taká možnosť, že v podstate sa ten zámer, návrh zákona stiahne, pretože ten návrh zákona okrem iného, samozrejme, znamená aj znížené príjmy ministerstva financií pri výbere z daní. Ja by som bol za to, aby sa ten návrh zákona proste stiahol, ale celkom aj dávam ten návrh, aby v podstate sme ďalej nerokovali tomto návrhu zákona.
Ale rád by som ešte uviedol aj ďalší dôvod na stiahnutie návrhu. Reforma verejnej správy, ktorá zaviedla samosprávne kraje aj obecné zastupiteľstvá a všetko ostatné, ktorá preniesla právomoci, rôzne právomoci zo štátu na samosprávne orgány, preniesla výkon hospodárenia s verejnými statkami, aj výkon verejnej moci preniesla zo štátu na nižšie jednotky, proste dole bližšie k ľuďom, tak tá reforma priniesla okrem iného aj to, že určovanie sadzby miestnych daní a tak ďalej proste je doteraz súčasťou právomoci samosprávnych krajov. Táto novela zákona alebo tento zákon proste tuto ide presne v protipohybe. Odoberá túto právomoc a vracia ju štátu, čo je úplne proti zmyslu reformy verejnej správy, je úplne proti zmyslu jednak subsidiarity a jednak samotnej reformy verejnej správy, ku ktorej prišlo v minulosti. Možno toto nebol zámer ministerstva financií. Ja si nemyslím, že ministerstvo financií má nejaký skrytý zámer oberať systematicky samosprávy o ich právomoci, ale toto je vedľajší, možno nezamýšľaný dôsledok tohto návrhu zákona. A ja sa obávam, že hneď ďalší krok po takýchto zmenách bude otázka, že na čo vlastne potrebujeme tie samosprávne kraje, tak ich zrušme, lebo vlastne nemajú žiadne právomoci. No tak toto, kolegovia, nie, toto je druhý dôvod, pre ktorý ja nebudem hlasovať za to, aby sme pokračovali v prerokovaní tohto návrhu zákona, pretože sa mi nepáči jeho politický obsah, nielen finančný. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.9.2014 o 10:09 hod.

PhDr. CSc.

František Šebej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:20

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V zásade pán poslanec povedal všetko, len by som chcel podčiarknuť niektoré javy, ktoré sú dôležité v súvislosti s predkladaným zákonom. Z nich jeden je ten, že pokiaľ prejde, tak sa vytvoria tlaky na zvyšovanie priamych daní, daní z príjmu a odvodov. A to sú dane, ktoré negatívne pôsobia na hospodársky rast, na zvyšovanie kvality života, na nezamestnanosť, resp. negatívne na zamestnanosť. Čiže z tohto dôvodu si myslím, že to nie je dobrý návrh, ale aj z toho dôvodu, že doterajší stav umožňuje zapojiť do výberu daní technicky, aj politicky, samosprávy. A ten výber daní nie je jednoduchý. Ak sa celá tá politická ťarcha prenesie na štát, tak má problémy potom vyberať dane, pokiaľ jeho spojencom nie je samospráva. Toto sa do istej miery týmto deje.
A podmnožinou tejto poznámky je aj poznámka o tom, že aj je potom ťažké udržať progresivitu, progresivitu, ktorú do istej miery ako riešenie krízy odporúča aj ANF teraz, je podľa mňa ťažšie ju udržať v dani z príjmov než v majetkových daniach a takýchto daniach, ktoré, mimochodom, keď hovoríme o majetkových daniach, tak máme jedny z najnižších na svete.
Takže tá hlavná časť poznámky spočíva v tom, že je to presun na priame dane, a teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2014 o 10:20 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video