37. schôdza

Ďakujem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v zmysle zákona č. 154/2001 Z. z. o prokuratúre a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie, ako aj primeraný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor z kandidátov navrhnutých Radou prokurátorov, Národnou radou a ministrom spravodlivosti.
Rada prokurátorov, Národná rada aj minister spravodlivosti predložia dvojnásobný počet kandidátov na členov disciplinárnej komisie a náhradníkov.
Národnej rade bola doručená žiadosť generálneho prokurátora o predloženie kandidátov na členov a náhradníkov disciplinárnych komisií.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyzval poslancov Národnej rady, aby v termíne do 10. septembra 2014 predložili príslušné návrhy Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. V určenom termíne bolo predložených 20 návrhov.
Ústavnoprávny výbor na svojej 82. schôdzi 11. septembra 2014 návrhy prerokoval.
Uznesením č. 478 konštatoval, že navrhnutí Jaroslav Bartošek, Branislav Bujňák, František Eliaš, Silvia Fabová, Silvia Fráterová, Jana Gallová, Eva Garajová, Tatiana Jamborová, Jaroslav Klátik, Sylvia Kovačicová, Jarmila Kováčová, Branislav Kupec, Stanislava Nemčíková, Michal Panák, Monika Piknová, Jana Pudláková, Eva Satinová, Ján Sklár, Marián Ukrop, Pavol Zeleňák spĺňajú podmienky ustanovené v zákone č. 154/2001 Z. z. o prokuratúre a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
Ústavnoprávny výbor odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a Volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady zo 17. júna 2011 č. 498.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcem aby teda zaznel ten procedurálny návrh z rozpravy. Dávam návrh, aby sa aj tento návrh, bod programu stiahol do času, kým jednotliví kandidáti nebudú predstavení na ústavnoprávnom výbore.
Drobná poznámka. Predsa len, pani kolegyňa, nič v zlom, keby ste si nejakú časovú mapu spravili, tak ešte bez toho aby, som to síce už tušil, ale ešte to nebolo úplne jasné, čo ste sem dovliekli, tak vtedy som už búchal topánkou. Kľudne si tú časovú mapu spravte. Dobre? Čiže naozaj nezľahčujte to, že to je skrz nejakú animozitu, prosím vás. Ja viem, že by vám to tu vyhovovalo. To je o princípe. Mám to ešte raz povedať pomaly alebo stačí to takto povedané? (Reakcia navrhovateľky.) Ďakujem pekne.

Ďakujem. Kolega Mihál tu nie je, ale musím zareagovať na niektoré jeho vyhlásenia.
Hlavne teda spomenul, že podnikatelia si môžu odpísať maximálne 48 000 eur, ak si teda kupujú nejaké auto. Tu chcem poznamenať, že podnikatelia, ktorí budú platiť daň, to znamená, že budú mať minimálny daňový základ aspoň 12 000 eur, si môžu kúpiť auto aj za 100 000 eur a môžu si ho celé odpísať. Takže to bola nepresnosť, ktorú spomenul.
Druhá vec. Spomínal nevýrobné budovy, kde odpisovanie sa zvyšuje z 20 na 40 rokov. Tu by som chcel poznamenať, že my máme v podstate z tohto hľadiska najbenevolentnejší zákon v rámci V4, okolité krajiny majú dobu odpisovania nevýrobných budov minimálne 40 rokov, niektoré ju majú aj 50 rokov a boli sme za to aj kritizovaní v OECD, v Európskej komisii, v Medzinárodnom menovom fonde, takisto Svetovou bankou, takže viac-menej sa tu len zreálňuje nejaký stav dĺžky životnosti tej budovy s tým, na čo je určená.
Čo sa týka tých odpisov 80 % výdavkov, tam by som si dovolil poznamenať, že aj doteraz v podstate keď ten podnikateľ nejakú vec využíval len na 50 %, tak nebol oprávnený si ju dať celú do nákladov, aj keď teda to bola bežná prax. Samozrejme, potom to museli riešiť daňoví úradníci. Dnes v podstate keď si tých 80 % uplatní a zaškrtne v tom daňovom priznaní, že si to uplatňuje, tak v podstate to nemusí riešiť. Takže myslím si, že je to skôr ústretový krok. A keď ten nábytok má v kancelárii, kde podniká, tak asi ťažko bude niekto zdôvodňovať, že ho prenáša alebo niečo a uplatní si ho sto percentami, takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Mihál, ja zareagujem len na jednu poznámku, ktorú ste práve spomenuli o osobných autách. Ja si osobne myslím, že pán minister bol veľmi štedrý, keď umožnil odpisovať podnikateľom so stratou 48 000 eur. Ja si myslím, že tá suma by mala byť viazaná na výšku zaplatených daní. To znamená, že bolo by to asi spravodlivejšie, každý podľa toho, koľko zaplatí daní, môže si kúpiť primerané auto, aj keď si myslím, že tie peniaze potrebuje primárne investovať do iných činností ako práve do osobného auta. Podnikateľovi, ktorý vykazuje stratu a kúpi si takéto auto za 48 000, to prinesie len nešťastie a ďalší úpadok, ak, samozrejme, nemá iné zdroje, ktoré svojím spôsobom nepriznáva. Ale potom nie je v strate, potom je v zisku. To znamená, že plakať nad tým, že stratoví podnikatelia sú limitovaní, že si môžu kúpiť auto len za 48 000, je trošku nemiestne a dosť populistické, neviem pre koho, lebo skutočne si myslím, že takýto podnikateľ v prvom rade musí investovať peniaze do rentability výroby, zlepšovania produktivity práce a udržateľnosti jeho výroby a potom si môže kúpiť aj Ferrari, keď bude vytvárať zisk. Čiže toto je kľúčová vec. Samozrejme, ak sa pozriete na dane, ktoré odviedli spoločnosti, ktoré som riadil, tak by som na tom Ferrari asi mohol jazdiť. Ale nepovažujem to ani za rozumné, ani za správne.
A ak plačete nad tým, že štátna reprezentácia a ministri a vysokí štátni úradníci chodia na bavorákoch, tak to je taký dosť lacný populizmus, lebo si myslím, že štát musí mať reprezentáciu a asi v žiadnej inej krajine nechodia na KIA alebo nejakom malom Fiate, ale na primeranom aute, ktoré je bezpečné, ktoré je rýchle a v prvom rade chráni ich zdravie a pohodlie, lebo ľudia, ktorí sú vysoko exponovaní, si takéto pohodlie zaslúžia. Ďakujem.

Pán Mihál, ja som tiež prekvapený, že ten zákon ste asi nečítali dostatočne podrobne, pretože tie veci, na ktoré poukazovali moji kolegovia, tak by vám boli zjavné. A neviem, či sa v tom svojom vystúpení snažíte nejakým spôsobom obhajovať podnikateľov, ktorí sú asi podnikatelia v úvodzovkách, pretože určite by ste mali informáciu takú, že zhruba 60 % podnikateľských subjektov neplatí dane, čiže je v strate. A ja si neviem predstaviť podnikateľa, a ja som presvedčený, že takého na Slovensku nenájdete, ktorému by táto legislatívna úprava vo výške napríklad tých 48 000 vadila, lebo aký by to bol manažér, respektíve podnikateľ, ktorý by spravil to rozhodnutie, že mám sa dostať do straty, keď si kúpim luxusné auto alebo drahé auto.
A takisto súhlasím s mojimi predrečníkmi, že tou úpravou, ktorá je vo výške 48 000, čo je asi 90 % áut a lacnejších, za 48 000 a menej, to je 90 % áut, ktoré sa predávajú na Slovensku, aj tak umožníme odpísať tým podnikateľom takéto drahé auto. A viete, že veľké množstvo podnikateľských subjektov vzniká len za účelom tým, aby si dokázali napríklad odpočítať DPH-čku pri kúpe auta alebo odpočítali DPH-čku napríklad pri kúpe rôzneho spotrebného tovaru. A ja si myslím, že takýchto podnikateľov netreba chrániť, ale treba ich nabádať k tomu, čo znamená slovo podnikanie, to znamená, vytváranie zisku. Až keď vytváram zisk, tak potom si môžem dopriať určité benefity, a to nejaký ten tovar, luxusné autá a spotrebný tovar. Ďakujem pekne.

Ja si teda presadnem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa dotkla jednej skupiny, potom možno ešte v rozprave budem o tom hovoriť, keď pán Mihál hovoril o vyňatí náhrady nemajetkovej ujmy vyplácanej na základe Občianskeho zákonníka z príjmov oslobodených od dane a zdanenia tejto náhrady. Ja by som iba chcela upozorniť, že možnože aj by som sa vedela tu stotožniť, ak by išlo iba o konania podľa Občianskeho zákonníka, ale často vieme, že býva odporúčané aj trestné konanie alebo teda náhrada... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Poprosím, keby ste nemanipulovali s tou technikou počas vystúpenia. Nech sa páči.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Už to zase funguje (Povedané s úsmevom.) Takže aj konania, ktoré idú podľa Trestného zákona, a jedná sa hlavne teda o trestné činy aj zneužívania alebo ublíženia na zdraví, bývajú často posunuté pri práve nemajetkových náhradách na Občiansky zákonník. A v tom prípade by sa mi to zdalo možnože neférové, lebo ten človek, tá obeť toho trestného činu naozaj dôjde druhý možnože alebo x-týkrát k ujme. Takže v tomto prípade by som možnože chcela, aby pán minister aj zvážil alebo sa možnože ešte aj s ministerstvom spravodlivosti poradili, či by sa nedali oslobodiť aspoň tie, ktoré sú z Trestného zákona presunuté na Občiansky zákonník, teda ak hovoríme o nemajetkovej ujme pri trestných činoch. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Zákon o dani z príjmov má zlepšovať podnikateľské prostredie, a nie len mať za cieľ napĺňať Štátnu pokladnicu, aj keď som presvedčený o tom, že pán minister naozaj chce, aby to podnikateľské prostredie sa zlepšilo.
Aj si dovolím nesúhlasiť s niektorými vecami a napríklad aj práve tá vec je to, ktorá je pri odpisovaní nehnuteľností, či je to 20 alebo 40 rokov. Ako si to, kolega, spomenul, ak má niekto biznis plán, podnikateľský zámer a má v tom zarátané tie odpisy na 20 rokov, odrazu to má zmeniť na 40, tak je to problém.
To 48-tisícové auto, tak to môže byť. Naozaj môžeme viesť tú polemiku, tak ako sa tu ona vedie. No, áno, ten súkromný podnikateľ, ktorý nemá príjmy a si kupuje také luxusné auto, tak myslím si, že je nerozumný, aby proste minul tie prostriedky tak, a zhorší sa tým len jeho podnikateľské prostredie alebo tá jeho pozícia. No pán minister či má jazdiť na aute Sportage alebo na bavoráku, určite, pán minister, máte jazdiť na bavoráku, ani nie na svojom aute, ak ste v práci. Štátna správa a ministri tak naozaj potrebujú mať nielen akože to luxusné auto, ale predovšetkým bezpečné auto, zabezpečené istým aj komfortom, lebo veľa sa pohybujete na tých cestách. S tým ja nemám žiaden problém, tam spokojne môže stáť aj 70 000 takéto auto, čo aj toľko stojí.
Myslím si, že štát by mal vytvárať podnikateľské prostredie tak, aby sa tu naozaj dobre žilo, aby neutekali mladí ľudia od nás.
Pán minister, bol som vo Švajčiarsku. Keby ste videli tú registračnú pokladňu, ja som si ju tam odfotil, tam si vyberiete tovar, ale to nestihnem vám povedať, a hodíte peniaze do takej pokladnice a tam si len na kalkulačke to zrátate. To bola... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja chcem len zdôrazniť niektoré veci, ktoré tu kolega Mihál vypichol. A v podstate ten základný aspekt toho celého je, že deformujeme opäť podnikateľské prostredie cez odvodový systém, respektíve cez odpisový systém, ktorý zhoršuje, samozrejme, bilanciu toho podnikateľa tým, že základ dane sa mu bude zrejme zvyšovať a bude musieť zaplatiť vyššiu daň.
Chcel by som pripomenúť len niektoré tie aspekty tohto návrhu. A tu mám pred sebou z nich jeden taký v súvislosti s limitom 36 mesiacov na výdavky, ktoré sa dotýkajú napríklad marketingových štúdií, prieskumu trhu alebo zmarených investícií. V podstate ten podnikateľ ešte nezačne podnikať alebo má pripravený projekt, dá si pripraviť marketingovú štúdiu prieskumu trhu, už tobôž, keď hovoríme o zmarenej investícii, že sa mu vôbec nevydarí, tak my mu prakticky takýto výdavok rozdelíme na tri roky.
Takže to sú veci, ktoré určite nepomôžu podnikaniu na Slovensku, ale zhoršia podnikateľské prostredie.
A keď som odporca harmonizácie základu dane z úrovne Európskej únie, niekedy rozmýšľam, že ak to pôjde tak ďalej, či nie je lepšie nechať v podstate Európskej únii rozhodovať, ako budeme mať v podstate stanovený základ dane. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja som úžasne rád, že sa diskusia točí hlavne okolo tých 48 000, nič lepšieho sa nemohlo pánovi ministrovi stať, aby takto odviedol pozornosť od ďalších omnoho, omnoho závažnejších rán, ktoré dostanú podnikatelia, ako sú nejaké odpisy auta.
Chcem cteným kolegom za vládnu stranu SMER teda pripomenúť, keď hovoria, že takéto drahšie auto by si mal podnikateľ kupovať len keď je v zisku, ale štátni predstavitelia by mali sa teda voziť v luxusných autách za 100 000 eur, tak sa, prosím vás, pozrite na to, ako vyzerá výsledok štátneho rozpočtu. Ak ste si ho nevšimli, sme v deficite, zadlžujeme túto krajinu stále viac a viac, zadlžujeme ju pre naše deti. Ak máte takúto filozofiu, tak potom by ste mali okamžite byť prví hovoriť o tom, že vládni predstavitelia by sa nemali voziť na bavorákoch, ale na nejakých feliciách.

Ďakujem. Ja budem pokračovať a vylepším dobrú náladu pánovi Mihálovi, v tom duchu, aby som sa pozastavil nad niektorými manipuláciami, ktoré sú podsúvané tlači, médiám a teraz aj v podstate z úst poslanca Národnej rady. Ja si myslím, že pán Mihál veľmi dobre vie čítať zákony, vždycky ich vedel dobre čítať, vedel aj dobre navádzať na ich obchádzanie. A z tohto pohľadu si myslím, že to asi nebude nepresnosť, ale to bude asi zámer. Takže zostanem pri populárnych autách a 80 % odpisu niektorých daňových výdavkov.
Takže ešte raz si to zopakujme. V prípade daňového odpisu na automobil, ktorý je používaný na podnikanie, sa stanovuje základná obstarávacia cena vo výške 48 000 bez DPH, čo v ľudskom jazyku ale znamená 57 600, skoro 58 000 eur. Čiže nehovoríme o sume 48 000. Ale k tomu si musíme prirátať, samozrejme, ešte daň z pridanej hodnoty. To je tá cena, pán Kuffa, ktorú platia smrteľníci, tí, ktorí nie sú platcami DPH, teda aj dobre platení zamestnanci alebo proste tie kategórie ľudí, ktoré nemôžu mať ten luxus, že si môžu uplatniť nadmerný odpočet z dane z pridanej hodnoty.
Chcem upozorniť, že vzhľadom na európsku legislatívu nevieme nič urobiť s tým, aby si niekto nekúpil Porsche, Ferrari, Lamborghini do podnikania a nebol mu umožnený, ak je platcom dane z pridanej hodnoty, nadmerný odpočet, teda odpočítanie tejto dane, to, bohužiaľ, nejde, čo vieme ale urobiť, je návrh tejto legislatívy, ktorý je svojím spôsobom pokusom. A je to reakcia aj na množstvo verejnosťou vznesených otázok na to, ako finančná kontrola, ako štát kontroluje efektívnosť daňových výdavkov, ktoré si dávajú podnikatelia, alebo všetci, ktorí sú majiteľmi spoločností s ručením obmedzeným alebo akciových spoločností, a teda ktorí majú svoju časť aj majetku napísanú na tieto firmy. No a to je proste prax, ktorá je široko rozšírená hlavne v menších a stredných firmách.
Máme 38 000 jednoosobových eseročiek, pán Mihál to dobre vie, pozná to číslo, je to výsledok deformácie daňovo-odvodového prostredia za posledných 15 – 20 rokov. Toto nie je ani problém ani poslednej vašej vlády, v ktorej ste sedeli, ani mojej vlády, v ktorej momentálne sedím, je to proste výsledok sčasti prevzatého systému z bývalého režimu, mám tu na mysli sociálne a zdravotné odvody, a sčasti nabaľovaním ďalších, ďalších (bulharský koeficient na podnikateľov, na živnostníkov). A vy poznáte ten základný proste problém, ktorý táto krajina má, že má vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, nákladov práce. Z toho nám unikala často proste časť do vymyslených živností. A odtiaľ zase unikajú do jednoosobových eseročiek. No a v týchto eseročkách, ktorého sú z definície kapitálové obchodné spoločnosti, časť podnikateľov, a to je proste verejné tajomstvo, žije, svoje osobné náklady dáva na daňové výdavky, teda ich transformuje do daňových výdavkov. A tu musím povedať, že ak je platcom DPH takýto človek, tak je podnikateľ, tak má neuveriteľnú výhodu. Má výhodu pred všetkými, ktorí tu sedíte, lebo nie ste platcami DPH a platíte všetko aj s DPH, má výhodu pred učiteľmi, pred dôchodcami, pred matkami, mladými rodinami s deťmi, pretože každú vec, každé auto si kúpi o 20 % lacnejšie, má lacnejší o 20 % každý telefonát, lacnejší o 20 % každý prenos dát, každý notebook, každý telefón, každý kus nábytku, každý gauč, každú pneumatiku, každý liter benzínu, každý liter nafty. Toto si proste treba uvedomiť, čo je v rovnováhe.
Máme 1,6 mil. zamestnancov a 1,6 mil. zamestnancov, to nie sú otroci, to nie sú menej schopní ľudia, hej, proste nemusím sa na nich tak dívať, niekoľko stotisíc podnikateľov, ktorí z veľkej časti tvoria pracovné miesta. To je absolútne fér, to je nespochybniteľné. Ale nemôže sa jedna kategória ľudí dívať na tú druhú kategóriu, že je menej úspešná, menej schopná a že je odsúdená na tie pomery, v ktorých žije. To Švajčiarsko je skvelý prípad. Ale Švajčiarsko je iná kultúra, iné mentalitné naladenie, iná historická skúsenosť, aj s verejnými financiami, aj s požívaním, s rozdeľovaním, s privatizáciou a s tým všetkým, čo tu máme proste nazhromaždené za posledných 20 rokov histórie našej krajiny. Ja si nedovolím na nikoho vytiahnuť teraz proste zástavu s tým, že on je za to vinný. Je to proste prostredie, v ktorom žijeme. A je to prostredie, ku ktorému sme nútení sa postaviť tak, že ho chceme nejakým spôsobom naprávať. Chceme ho naprávať, tu sú naše recepty. Je úplne legitímne o nich hovoriť. Je o nich legitímne hovoriť a legitímne je ich aj kritizovať, je legitímne hovoriť o tom, že majú tí viac alebo tí menej, reprezentujeme rôzne politické krídla, máme rôznych voličov, ozývame sa k rôznym ľuďom.
Ja tomu úplne rozumiem, ale, opakujem, opatrenie, ktoré smeruje na to, že štát sa nemontuje do obstarania vozidla na podnikateľské účely do obstarávacej ceny 48 000 plus DPH a nad tú hodnotu sa montuje len tým spôsobom, že mu neumožňuje vytvárať daňový odpis, ktorý by vytváral stratu, my dokonca nenútime nikoho, aby platil dane, to je zlá interpretácia, pretože len na tých 12 000 ročného odpisu, ak máte odpis proste vyšší, napríklad zo 100-tisícového auta je to 25 000, tak na tých 13 000 odpisu potrebujete mať daňový základ, ktorý vám tento odpis dá nadol. Neplatíte teda štátu, Ficovi, Kažimírovi ani euro, len vám týmto návrhom zákona nedovoľujeme vytvárať daňovú stratu.
Dobre, môže sa stať, že v jednom roku, v dvoch rokoch nebudete mať kvôli investovaniu, kvôli cyklickému vývoju ekonomického prostredia daňový základ tak či tak. Môžete si zastaviť to odpisovanie. Môžete si ho odložiť, o ten odpis nemusíte prísť, je to vaše rozhodnutie. Daňové odpisovanie v každom roku je na daňovníkovi, aby si ho prerušil, aby si odložil daňový odpis do ďalšieho obdobia, keď sa mu to bude hodiť a keď si o to zníži daňový základ.
Ale pravdou je, že máme firmy, ktoré majú dvoch zamestnancov, ktoré majú tri autá, na tých autách jazdia manželky, rodinní príslušníci a všetky náklady, hej, celá veľká rodina funguje na daňové výdavky. To sú proste jasné príklady zo života, na ktoré poukazujú občania. Je to oveľa viditeľnejšie v menších mestách, na vidieku ako v Bratislave. Ale ten jav tu je a je prítomný a je, samozrejme, spojený aj s mentalitou prvkov tejto našej éry života, že veľa ľudí chce ukazovať, tak ako to hovoril (Ukázanie rukou na poslanca.), proste ukazuje svoj majetkový status. A auto je viditeľný majetkový status. Človek môže jazdiť na akomkoľvek drahom aute, ak chce, ale musí generovať nejaký daňový základ v nejakom období časovom.
Ak hovoríme o 80-percentnom odpise, tak je tam priložený zoznam v podstate ďalších typov tovarov, to nazvime, kde je v podstate urobený akoby návod daňovníkovi: „Rozhodni sa, môžeš to odpisovať osemdesiatimi percentami, ak sčasti chceš využívať tieto prostriedky aj na súkromné účely, alebo sto percentami, ak to používaš len na podnikateľské účely.“ Naozaj pravdou je, že aj dnes je odporúčanie, v tých vyše 100 000 eseročkách keby mohla byť vykonávaná efektívna kontrola a keby sme mali daňových úradníkov nie 9 000 colníkov, ale 90 000, čo by sa vám asi tiež nepáčilo, tak potom by sme z nich naozaj mohli na ročnej báze každého kontrolovať. No aj dnes naozaj keby to bolo podľa Boha a pravdy, tak o to, čo sa vyžíva aj na súkromné účely, by pomerne mal byť nižší daňový odpis. Ale, samozrejme, sa to nevykonáva, respektíve je to veľmi zložité odhadnúť. A tam je to arbitrárne rozhodnutie možnej daňovej kontroly, či je to 50, 100 alebo 5 %. My dávame len návod na to, aby sa daňovník sám rozhodol podľa svojho svedomia. Používa danú vec aj na súkromné účely? Tak môže si zjednodušiť život tým, že proste zaškrtne 80-percentný daňový odpis na to celé obdobie. Takže vaša interpretácia je, samozrejme, opačná a z nášho pohľadu je to návod, ako daňovník jednak sa môže nad tým zamyslieť a jednak si môže vysporiadať možné riziká s finančnou správou v prípade kontroly.
A podobný jav sme zaviedli pred niekoľkými rokmi aj v prípade používania tzv. knihy jázd, ktorá sa fatálne obchádzala, generovali sa na ňu rôzne programy. Tam sa tiež umožnil v podstate 80-percentný odpis z celého kumulatívu a nákladov spojených s pohonnými hmotami. Takže toto je vlastne podobný model. A je daný na základe dobrovoľnosti, ale, opakujem, je jasný všeobecný jav obchádzania daňových výdavkov, týmito spôsobmi hlavne v malých, stredných firmách a potom výsledkom je fenomén, ktorý hovorí o tom, a o tom vám opäť všetci tí, ktorí sa živia daňovým poradenstvom, alebo iným poradenstvom, povedia, ako sa dá dofúknuť a odfúknuť daňový základ tak niekedy v novembri, decembri každého roku. Ďakujem.