37. schôdza

Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dostali sme na stôl v prvom čítaní novelu zákona o daniach z príjmov. A keby sme túto novelu mali nazvať jednovetným názvom, tak je to novela o tom, ako obrať obyvateľov, ľudí a podnikateľov o 300 mil. eur ročne, 265 mil. v prvom roku a 300 mil. eur v každom ďalšom roku.
Ako spomenul aj môj predrečník, hlavnou úlohou, hlavným zadaním pri tvorbe tohto zákona bolo zjavne zvýšiť daňové zaťaženie, zvýšiť zdaňovanie na Slovensku, avšak nie tým spôsobom, ktorý by bol taký možno jednoduchý a fér, a už sme si naň pomaly začali zvykať, že by sa zvýšila daňová sadzba o nejaké 1 – 2 %, ale skrytým spôsobom, zavedením obrovského množstva výnimiek, ktorých dôsledkom bude teda to, že nielenže sa zvýši zdanenie o 300 mil. eur ročne, ale zostane po nás v daňovom zákone aj pomerne veľký neporiadok.
Viem si živo predstaviť tie debaty na ministerstve financií, keď zodpovední pracovníci dostali práve takéto zadanie, ako museli dlhé dni a týždne poradovať, aby vymysleli ten súbor, súhrn opatrení, ktoré tu pred nami ležia, ktoré pomôžu tých 300 mil. eur, a to naozaj nie je zanedbateľná čiastka do štátneho rozpočtu, na úkor ľudí a podnikateľov vybrať, keď pritom sa nebude musieť hýbať s daňovými sadzbami.
Dostali sme teda na stôl v prvom čítaní ďalší zákon, ktorý ide poškodiť podnikateľské prostredie na Slovensku, ďalší zákon, ktorý má za cieľ trestať podnikateľov. A už v mnohých oblastiach a pri zdôvodňovaní mnohých článkov tohto návrhu sa v podstate zdôvodňuje, že musíme trestať podnikateľov už len preto, že sú podnikateľmi, napríklad preto, že majú možnosť nakupovať do firiem niečo, nejaké tovary a služby bez dane z pridanej hodnoty, ako keby pri predkladaní tohto zákona sa zabudlo na to, že sú to práve a len podnikatelia, ktorí tie hodnoty vytvárajú, ktorí sami musia vytvoriť hodnotu, z ktorej sa neskôr môže nejaká daň z pridanej hodnoty vypočítať.
Moji kolegovia, predrečníci počas celého dnešného dňa už sa vyjadrili k mnohým častiam tohto návrhu, dovoľte mi preto len stručne prejsť niektoré z nich, ktoré považujem za najproblémovejšie a najškodlivejšie.
Na jednej strane sa naozaj dá za určitý pozitívny znak chápať zvyšovanie podpory inovatívnych spoločností najmä prostredníctvom toho navrhnutého tzv. super odpočtu. Na druhej strane treba si priznať, že práve napríklad nízku mieru tohto super rozpočtu kritizovalo v pripomienkovom konaní aj samotné Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky tejto vlády, ktoré má inovácie na starosti vo svojej gescii.
Áno, treba tiež priznať, že na podporu zavádzania nových technológií sa zavádza nová odpisová skupina s ponechaním možnosti zrýchleného odpisovania, ale jedným zo zásadných problémov tohto návrhu je práve to, že ostatné zmeny v odpisových skupinách sú všetky opäť v neprospech podnikateľov.
Nútenie podnikateľov, aby všetok hmotný majetok odpisovali rovnomernou metódou odpisovania je doslova ťažkou ranou daňovému plánovaniu a výraznou prekážkou, výrazným obmedzením. Ani kamaráti developeri vás asi nepochvália za predĺženie odpisovania administratívnych budov až na 40 rokov, zatiaľ čo pri výrobných halách zostáva tento limit pri 20 rokoch. A keď sa pozriem len na toto jedno opatrenie, tak mi je jasné, že cieľom, motiváciou takejto formulácie v zákone musí byť to, že vláda strany SMER preferuje montážnu ekonomiku, Slovensko ako montážnu dielňu fabrík namiesto podporovania znalostnej ekonomiky, namiesto podporovania inovatívnych opatrení a inovatívnych firiem.
Novela zákona o dani z príjmov zavedie aj tzv. virtuálne registračné pokladnice. Tie budú len pre tých podnikateľov, ktorí v jednom kalendárnom mesiaci nevydajú viac ako 300 bločkov. Rád si však od pána ministra nechám vysvetliť, prečo nie je takáto možnosť obmedzená napríklad výškou obratu, a nie počtom bločkov, lebo ak jeden podnikateľ vystaví 299 bločkov po 700 eur a iný podnikateľ vystaví 301 bločkov po 5 eur, kde je väčšia možnosť daňových únikov, nehovoriac už o tom, že už v predošlej legislatíve bola cez zákon o DPH zavedená povinnosť od nového roku predávať len pokladnice, ktoré budú mať pripojenie na internet už zabudované? Stále, stále tu čakáme síce na vykonávací predpis, ale som zvedavý, či budú musieť byť naň pripojené aj babičky na trhu v Hornej Marikovej napríklad cez mobil, kábel alebo či bude mať celé trhovisko v Hornej Marikovej prístup k registračkám cez nejaký satelit.
Úplne nezmyselné v tomto návrhu je aj vyňatie zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania z daňových výdavkov.
Ďalším vážnym zásahom do podnikania, o ktorom sa už diskutovalo, bude navrhované obmedzenie kilometrovného na podnikateľov, ktorí nikdy nemali auto zaradené v obchodnom majetku. Pritom obmedzujete aj zamestnávateľov, ktorí si budú môcť paušálne výdavky na pohonné hmoty vo výške 80 % účtovať len vtedy, ak auto poskytnú zamestnancovi k dispozícii aj na súkromné účely a zdaňujú mu to ako príjem. Zvyšok podnikateľov potom bude musieť viesť knihu jázd alebo si kúpiť drahé satelitné sledovače.
Limitovanie vstupnej ceny osobných automobilov, o ktorom sme tu hovorili, na tých 48 00 eur je snáď už iba vtipom.
Toto všetko sú opatrenia, ktoré majú zodrať tých malých bežných obyčajných podnikateľov, zodrať ich aj z kože, vybrať z nich ďalšie peniaze navyše, a to ešte k tomu cestou neúmerného obrovského zvyšovania byrokracie. Čiže ich zoderú vlastne dvakrát, prvýkrát z nich vyberú peniaze navyše, tých 300 mil. eur, čiže skoro 10 mld. korún ročne, a, po druhýkrát, im ešte zvýšia náklady na administráciu, na účtovanie, na vedenie knihy a na zakúpenie satelitného sledovacieho systému. Dámy a páni, zo strany SMER, keď chcete zdierať občanov tejto republiky, tak naozaj radšej zvýšte tú daň o 1 % a nezavádzajte takýto bordel do daňových zákonov. Bolo by to naozaj prospešnejšie, napriek tomu, že by to bolo zlé, ale v tom porovnaní veľkého a menšieho zla by to bolo menšie zlo.
Živnostníci ďalej určite „ocenia“ aj obmedzenie daňových výdavkov na majetok, ktorý má charakter osobnej potreby. Sám predkladateľ v príkladoch uvádza napríklad fotoaparáty, z ktorých sa bude dať po novom odpísať len 80 %, pokiaľ nie sú využívané výlučne na podnikanie. Neviem si predstaviť, ako podnikateľ preukáže, či používa nejaký predmet, nejaký hmotný majetok výlučne na podnikanie. Tak sa pýtam: Budú daňoví úradníci kontrolovať všetky fotky v tom fotoaparáte? Alebo si v televízore napríklad vypýtajú daňoví úradníci od operátorov káblovej televízie zoznam sledovaných programov, aby zistili, či podnikateľ sledoval na firemnom televízore len správy o podnikaní a tlačovky strany SMER a nič viac?
A keďže tieto nezmysly určite vďaka tomu valcu, ktorý nás tu valcuje, minulý týždeň to bolo už úplne bezpríkladne, ako to v histórii slovenského parlamentarizmu nemá obdobu, všetky prejdú, rád si ešte počkám na to, či sa opäť neobjaví niektorý aktívny kolega pána ministra zo strany s pozmeňujúcim návrhom, ktorý upravuje možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania. Podľa pôvodného návrhu zákona ešte pred rokovaním vlády ste totiž plánovali obmedziť aj možnosť predĺženia lehoty pre podanie daňového priznania. Po rokovaní vlády, treba priznať, táto možnosť síce vypadla a nikto nikdy nezdôvodnil, prečo vypadla, ale pripomínam len, že tento rok danú možnosť využilo vyše 100 000 daňovníkov. A ak sa obmedzenie dostane do zákona opäť, asi sa vám nepoďakujú. Čiže máme pred sebou zákon, ktorý je napísaný s jediným účelom zodrať občanov a podnikateľov z kože a vybrať z nich 300 miliónov eur ročne do štátneho rozpočtu navyše.
Tento zákon je príznakom toho, že, pán minister, úplne ste zlyhali pri konsolidácii verejných financií pri znižovaní deficitu. Alebo možno sa opravím, vy ste nezlyhali pri znižovaní deficitu, akurát že deficit môžete znižovať dvoma spôsobmi, môžete zvyšovať príjmy štátu a môžete znižovať výdavky. A celá vaša konsolidácia verejných financií je len o zvyšovaní príjmov. Celá vaša konsolidácia verejných financií je o tom, že sa príjmy zvýšili o 1,9 mld. eur vrátane bežného nárastu daňových príjmov a vrátane všetkých opatrení, ktoré ste urobili. Ale na strane výdavkov všetky výdavky štátu neustále rastú, okrem jedných, teda okrem kapitálových výdavkov, čo sú investície do našej krajiny, ktoré teda klesajú. Ale to prejedanie peňazí daňových poplatníkov, to sa neustále zvyšuje a deficit znižujete len na úkor občanov, len na úkor podnikateľov, len na úkor ľudí. Nedokážete uťahovať opasok štátu a všetky opatrenia, ktoré robíte, majú taký istý charakter ako táto novela zákona o daniach z príjmov, zdierať ľudí a zdierať podnikateľov z kože. A keď už to chcete robiť, naozaj by bolo férovejšie zvýšiť sadzbu dane a nerobiť takýto guláš zo zákona o daniach z príjmov zavádzaním milióna všelijakých výnimiek, všelijakých sťažení, všelijakých komplikácií, ktoré z hľadiska efektivity činnosti štátu budú mať ešte negatívnejší dopad na podnikateľské subjekty, pretože ide naozaj o veľmi komplikovaný spôsob, ako z nich vytiahnuť peniaze navyše. Je jednoducho vidieť, že tých vyše 620 pripomienok, z toho aj 283 zásadných, ktoré ste dostali k tomuto návrhu zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní a zmietli zo stola, aj to je dôkazom toho, aký daňový guláš ste dnes navarili len preto, aby ste vytiahli viac peňazí od ľudí a hlavne od podnikateľských subjektov. Preto by som odporúčal, pán minister, návrh zákona stiahnuť. A dávam takýto procedurálny návrh, pozrieť sa na to, čo podnikatelia skutočne potrebujú, a potom doniesť v tom najlepšom prípade do parlamentu taký daňový zákon, ktorý bude prospešný pre všetkých a umožní efektívny výber daní aj financovanie chodu aspoň základných inštitúcií v tejto republike. Alebo keď už niečo také nedokážete, tak namiesto toho guláša, ktorý ste navarili, navrhujem radšej naplniť vaše rozpočtové ciele možno politicky bolestivejším, ale pre podnikateľské prostredie určite menej bolestivým spôsobom manipulácie so sadzbou dane z príjmu právnických osôb, namiesto tohto neporiadku, ktorý bude mať taký istý účinok, čo sa týka zdaňovania podnikateľských subjektov, ale oveľa, oveľa horšie dôsledky a dopady. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec Chren, no toto považujem za riadne nafúknuté vystúpenie. Ospravedlňujem sa za ten výraz, ale skutočne, áno, spomínali ste nejakých 260 miliónov, ktoré to má priniesť, 300 miliónov. A stále rozprávate o tom, ako niekoho zdierame a podobne. Ja si pamätám na debatu, keď sme tu debatovali medzi sebou, ako nám unikajú niekde medzi prstami 2 mld. eur, na ktoré nikto nemal nikdy dosah. A v podstate keď pán minister urobí opatrenia, ktorými skutočne prinesie do tej štátnej kasy tie milióny, tak o chvíľu nám bude vadiť ešte, že aj tie výnosy, teda príjmy do štátnej kasy sa nám zvyšujú? Čiže toto považujem absolútne za nekorektné. Čiže ten zdroj príjmov nemusí byť len o tom, že zvyšujeme dane, ako tu stále hovoríte, myslím, spomínate všetci. Takže to je jedna vec.
Druhá vec. Že trestáme podnikateľov? Viete dobre, že náklady vždy súvisia s výnosmi. A to je práve princíp toho, čo sa tu deje. A myslím si, že ešte to, že sme to nastavili na tých 80 %, je veľkorysé voči podnikateľom. Povedzme si otvorene, čo všetko podnikatelia využívajú na súkromné účely a bavme sa aj o tom, že niektoré veci skutočne využívajú iba na súkromné účely a sú v nákladoch. A by nemali byť vôbec v nákladoch tieto čiže ani tých 80 %, o ktorých sa bavíme. Čiže dávame im tu nejaké bianko povolenie na to, dobre, nech si dajú tých 80 percent. A, samozrejme, musí ten náklad súvisieť. Niekto tu spomínal kosačku. Myslím, že to bol pán Kollár. No tak asi keď ten podnikateľ nemá svoj podnikateľský priestor, nemá tam žiadny trávnik, tak asi tú kosačku si ťažko môže dať do nákladov. A pokiaľ ide o fotoaparát, nemyslím si, že sa tiež nedá zistiť, na čo používal ten fotoaparát. Keď to nejako zdôvodní, myslím, ten daňový úradník mu to uzná. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Chren, ja by som ohodnotil to vaše vystúpenie ako veľmi demagogické. A dokonca objavili sa tam viaceré nepresnosti.
Konkrétne napríklad ste hovorili, že rovnomerné odpisovanie, to je rana pre podnikateľov. Ale predsa v návrhu sa hovorí, že sa ponecháva zrýchlené odpisovanie pre 2. a 3. odpisovú skupinu. To znamená, cieľom je, aby sa rýchlejšie obnovovali výrobné prostriedky, technológie a tak ďalej. To znamená, nie je paušálne rovnomerné odpisovanie pre všetky skupiny.
Ďalej ste hovorili niečo, že týmto návrhom ako keby sme chceli, aby tu bola iba montážna dielňa. Ale to predsa nie je pravda, pretože napríklad aj predchádzajúca novela zákona o dlhopisoch umožňuje, aby sa start upy lepšie financovali, čo je, samozrejme, asi želateľný cieľ pre či už vládnu stranu, ale aj opozíciu.
Takisto sa tu hovorí o super odpisovaní pri činnostiach alebo pri podnikateľských aktivitách, ako sú start upy, resp. výskumná a vývojová činnosť. Takže takisto je to zrejmá podpora práve činností a aktivít s vyššou pridanou hodnotu.
Čo sa týka tej problematiky virtuálnych pokladníc, ktorú ste otvorili, tak tam sa vychádza v ústrety napríklad tým činnostiam, aké majú lekári a doktori, ktorí majú svoje privátne ambulancie. A oni vlastne sami hovorili o tom, že tých úkonov je tak málo, že zakúpenie registračnej pokladnice by pre nich predstavovalo významný náklad. A preto sa vlastne vychádza týmto spôsobom v ústrety, že tam budú zavedené virtuálne pokladnice.
A je zrejmé, ten, kto niekedy pracoval v zdravotníctve, tak vie, o čom hovorím, že naozaj tuto je pomerne veľký priestor na to, aby sa jednoducho tieto príjmy podchytili, pretože tieto príjmy dnes mnohokrát sú mimo akejkoľvek účtovnej evidencie. To znamená, naozaj tam reálne dochádza k daňovým únikom.
A ešte... No už to nestihnem. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som vedel, že keď to otvorene pomenujem, že táto novela je len o vytiahnutí ďalších peňazí z vreciek podnikateľov, a nie o nejakých systémových opatreniach, tak že to vyvolá reakciu.
Možno by som zareagoval na dve veci.
A pán Kamenický povedal, že vy ste vlastne ešte veľkorysí v tej strane SMER voči tým podnikateľom, že tých 80 % im ešte necháte, aby si ich dali do nákladov. No toto je práve to, že tie naše hodnotové svety sú úplne opačné, pretože ja si myslím, že nie vláda strany SMER má byť veľkorysá voči podnikateľom tým, že 80 % nákladov ich nechá odpisovať, ale, naopak, podnikatelia sú tí, ktorí sú veľkorysí voči vláde strany SMER, že potom armagedon je. A po tom všetkom, keď na nich tu uvaľujete jednu morovú ranu za druhou, ešte stále podnikajú na Slovensku a ešte stále dane platia. Nie vláda má byť veľkorysá, že nechá podnikateľov aspoň na 80 % dýchať. Podnikatelia sú tí, ktorí vytvárajú hodnoty. A vláda by mala im ďakovať, a nie sa tváriť, že veľkoryso vám zoberie len 20 % a 80 % nechá.
Druhá vec, na ktorú by som chcel zareagovať, ale to si naozaj vyžiada obsiahlejšiu reakciu, je ten boj proti daňovým únikom, čo je teda naozaj najväčší úspech ministrovania pána Kažimíra, a klobúk dole. To šme (tá dymová clona) toho, že bojujeme proti daňovým únikom a pod túto strechu schováme všetky opatrenia, je úplne hlúpe aj také, čo s tým nemá vôbec nič spoločné, a zdieranie občanov. A budeme stále argumentovať, že všetko sa týka len boja proti daňovým únikom. Toto je najväčší marketingový úspech strany SMER, že vlastne presvedčil občanov Slovenskej republiky, že inak sa to nedá, že musíme len zvyšovať dane, lebo bojujeme proti daňovým únikom. Naozaj si aj z mojej strany zrejme vyžiada oveľa siahodlhejšiu a podrobnejšiu reakciu vyargumentovanie toho, že koľko z tých hlúpych a zbytočných opatrení vôbec neprispeje k tej dymovej clone daňových únikov, ktorou sa tak často zakrývate.

Ako ste si asi všimli, páni poslanci, ja sa teraz vôbec neschovávam za nejaké záverečné slovo a som pripravený vstúpiť do rozpravy hlavne vtedy, ak niekto svojou neslušnosťou proste naruší tú atmosféru debaty o zákone, ktorý je naozaj dôležitý a nesie so sebou veľa peňazí a veľa osudov.
Pán Chren, na hrubú dieru je hrubá záplata. A vy ste pre mňa proste jeden zväzák, ktorého som spoznal ako odkojenca hayekovcov, nič zlého, ja mám medzi hayekovcami dokonca aj kamarátov. Tu sedí jeden z nich v prvej lavici. A viem sa s ním proste o všetkom porozprávať. Ale to je trošku aj o charaktere a o nejakých skúsenostiach, pán Chren.
Viete, ja si vyprosujem, aby ste mi hovorili o zvládaní a nezvládaní konsolidácie, alebo pozrite si napríklad, ak teda si to viete pozrieť, výsledky emisie štátnych dlhov z dneška 9-ročných papierov za 1,21 % alebo 4-ročných papierov z dneška za nejakých 0,4 %, ak si dobre pamätám. To sú proste historické najnižšie hodnoty vôbec financovania dlhu štátu, ktorý tu máme a mali sme tu aj za vás a máme ho tu od Mečiara a proste ho tu máme. A musíme s tým vedieť žiť. A musíme sa snažiť o to, aby čo najmenej bol na bremenách toho proste bežného financovania z roka na rok, ale aj z hľadiska z hľadiska strednodobého a dlhodobého.
Vyprosím si od vás otázky spochybňovania dlhodobej udržateľnosti financií, si pozrite kľudne parameter S2, napríklad ak vám to niečo hovorí. A vám to niečo hovorí, lebo vás som spoznal prvýkrát vtedy, keď ste pobehovali ako aktivista hayekovcov a naháňali ste biznis od štátu. Vtedy vám z hľadiska znižovania výdavkov štátu proste táto téma nebola asi veľmi blízka.
Takže ak chcete hovoriť o tom, že je tu dymová clona boja s daňovými únikmi, tak táto dymová clona, pán poslanec Chren, doniesla tejto krajine len v minulom roku 300 mil. eur navyše, bez dodatočného zaťaženia, lebo to je čistý efekt dodatočných lepších príjmov na daniach, v príjmoch, aj odvodoch, lebo to všetko so všetkým súvisí, ktorý je extraktom boja s daňovými únikmi kľúčovo na poli dane z pridanej hodnoty.
My sme si tu veľa vypočuli o tom, ako dočasné zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb zničí toto prostredie, o tom, ako nedonesieme nič do štátneho rozpočtu, dokonca vyberieme ešte menej. A výsledok, viete, proste bolo to jedno riešenie, o ktoré sme sa tu stavili, bol úplne iný. Sadlo to skoro na milióny, asi 8 mil. eur boli príjmy dane z pridanej hodnoty právnických osôb. Bolo to menej, ako to bolo projektované. Samých nás to prekvapilo. Bola to otázka vždycky prognózovania a doručenia nejakého výsledku. Ale proste ten armagedon sa nedostavil.
Otázka poškodenia podnikateľského prostredia z hľadiska pôvodných pracovných miest. No pozrite si posledné tri štvrťroky. Ja sa, samozrejme, modlím, aby tvorba pracovných miest trvala ďalej, lebo to do veľkej miery závisí, samozrejme, aj od externého prostredia, od tej atmosféry, od zákazov, od súvislostí vnútorných a vonkajších podmienok. Ale táto tvorba je hlavným motorom ekonomického rastu posledných troch štvrťrokov.
Ja chápem, máme tu politický súboj, ale máme tu proste plusy a mínusy a všetci žijeme v jednej krajine. Ale veď to je proste pozitívum, ktoré nemôžete prehliadať, a nemôžete zase teraz vytvárať bubákov na základe novely zákona, ktorú dokonca váš kolega, ktorý sedí vedľa vás v lavici, poslanec Kollár posúdil trošku iným spôsobom. Tak ja neviem, myslím si, že je aj skúsenejší. A z tohto pohľadu má možno aj proste väčší nadhľad nad vecami. Ak si pozriete posledný rebríček konkurencieschopnosti, no tak je tu posun. Ako vám to ide, ako vám to sedí s tým, čo tu rozprávate tri roky, že zlepšilo Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti prvýkrát za posledných sedem rokov? Akosi proste nefunguje tá paušálna kritika. Možnože je to oveľa zložitejšie, ako to vy predávate, ako to predávate na trhu ako len tak.
Ak hovoríte o zdieraní, ak hovoríte o tom, že podnikatelia sú tí, ktorí tvoria hodnoty, vy to hovoríte ako sociálny rasista, ako keby tí druhí proste neexistovali. Uvedomujete si to, čo hovoríte, dvakrát to zaznelo z vašich úst. Podnikatelia sú tí, ktorí tvoria hodnoty tejto spoločnosti. Ja tvrdím, áno, tvoria pracovné miesta. Vždy v reakcii na pána Mihála som to jednoznačne potvrdil. Paradigma je jasná, rozdelenie príspevku k HDP je úplne na Slovensku jasné. Nie sme v Slovinsku, ktoré má úplne opačné percentá, nie sme v Ruskej federácii, nie sme v postsovietskych republikách, toto je krajina, kde je založený úspech ekonomiky na súkromnom vlastníctve. Ale je to aj nejaké mentalitné a kultúrne nastavenie platenia dane a odvodov. A s týmto bojujú vlády naprieč politickým spektrám. To znamená, bezbrehý liberalizmus, v ktorom žijete, ten váš slnečný vzťah ja vám neberiem, ale ja nechcem žiť v takomto štáte, o ktorom povedal napríklad jeden z vašich odkojencov citát, že bolo by lepšie, keby bolo čo najviac daňových rajov, aby nastavovali zrkadlo proste štátom. No tak to je veľmi moderný, by som povedal, globálny prístup k tejto problematike. Daňové raje sú rakovinou tejto planéty. Je to presne to miesto, ktoré z hľadiska svojho globálneho prístupu vždycky vytvára možnosti úniku kapitálu, úniku daňového základu a proste profit shiftingu, ktorým sa v tejto krajine venujú mnohí ľudia, a to úplne elektívne a úplne za veľké peniaze vrátane tých, ktorí si to môžu dovoliť alebo ktorí si to aj dovoliť nemôžu.
Takže detaily ohľadom virtuálnej registračnej pokladnice. Čo na tom vidíte zlé? A prečo je tam obmedzenie na nejaký teraz 300-smiešny dlh. No je to preto, že je to informačný systém, pretože je to súčasť systémov finančnej správy, ktorá má nejakú za sebou aj neblahú skúsenosť, a nechcem to tu zase vyťahovať, a pretože sme opatrní, pretože ten systém potrebujeme spustiť, potrebujeme, aby bol bez poruchový podľa možnosti, potrebujeme ho zaviesť a potom zvýšiť aj tie limity. Podľa mňa netreba tu momentálne strašiť on line pokladnicami, nemá nikto z nás na to, aby sme vytvorili zase manévre celospoločenské na nakupovanie nových pokladníc. Vy už vidíte opäť trávu alebo počujete trávu rásť, ak sme definovali možnosť prístupu na trh len pokladníc, ktoré budú mať už len on line prístup, tak myslíme na kroky možno ďalších vlád, ktoré sa pre to rozhodnú, lebo to je jediné efektívne riešenie s jasnými výsledkami v Chorvátsku, Maďarsku. Proste z hľadiska technickej infraštruktúry Slovensko v podstate zaostáva. A tá kontrola, kontrola pohybu hotovosti aj výberu DPH z týchto oblastí služieb má svoje limity, z tohto pohľadu, z pohľadu technickej infraštruktúry. To znamená, nastane raz čas a, dúfam, aj politická zhoda na tom, aby sme mali on line pokladnice. Ale nie je to otázka ani najbližšieho roku ani rokov. Ale ak dávame ďalším a ďalším predajcom tovarov a služieb zo zákona povinnosť, aby pracovali s registračnými pokladnicami, tak ich potom o pár rokov nechceme nútiť k tomu, aby si kupovali nové železo, ľudovo povedané, aby zase investovali do nejakého zariadenia, ktoré v danej dobe už boli technicky zastarané.
Takže aby som to povedal vyvážene, sčasti vám veci vysvetľujem, s časťou môžeme stále diskutovať, ale to politikum, ktoré ste dovnútra dali, a ja najviac hovorím o tom sociálnom rasizme, ktorý tu proste vy zdôrazňujete, tak si ja vyprosím. A vyprosím si ho aj z pohľadu dopadov na verejné financie. Ďakujem. (Potlesk.)

Nuž, pán minister, vy ste veľmi, veľmi briskný manipulátor, dokážete v mnohých slovách zakryť prapodstatu tohto návrhu, ktorým je vybratie 300 mil. od podnikateľov a občanov, čo sa v zásade rovná zvýšeniu percentuálnej sadzby dane z príjmov o nejaké 2 % cez rôzne iné opatrenia, ktorými im sťažíte a skomplikujete život.
Keď sme hovorili o konsolidácii, pripúšťam, že vy ste v konsolidácii úspešným. Rozdiel medzi nami dvoma je, že keď som pôsobil na ministerstve hospodárstva, tak na samotnom ministerstve a v podnikoch, kde som nejakým spôsobom pôsobil, sa nám podarilo za tie dva roky ušetriť desiatky miliónov eur. Myslím, že by som to vedel napočítať na 40 mil. až 50 mil. eur na výdavkoch. Keď robila naša vláda konsolidáciu verejných financií, pochádzali dve tretiny konsolidácie z úspor vo výdavkoch štátu a jedna tretina na daňových príjmoch. Aký máte vy tento pomer? Vy konsolidujete tak, že vyberáte, zdierate od občanov a od firiem peniaze navyše. A to nazývate úspešnou konsolidáciou.
Ja nepopieram aj vaše úspechy v boji proti daňovým podvodom ale koľko bolo naozaj daňových podvodov, ktorým ste zabránili, a koľko je dodatočný výber z opatrení , ktoré nemajú s daňovými únikmi a podvodmi nič spoločné, len ste nimi zaťažili podnikateľov a občanov. Ten pomer, som presvedčený, by pre vás tak isto nebol nejakým spôsobom priaznivý.
No a čo sa týka virtuálnych pokladníc, ja som si vaše vystúpenie vypočul na rozdiel zrejme od toho, ako ste si vypočuli vy to moje. Nespochybňujem virtuálne pokladnice, len sa pýtam ako ste prišli na ten limit tých 300 položiek pre zavedenie virtuálnej pokladnice, pretože 299 700-eurových účtovných položiek verzus 301 5-eurových predsa dáva úplne iné parametre, aj čo sa týka nejakých potenciálnych únikov. Pýtal som sa vás, prečo to nie ja nastavené obratovo, prečo je to cez počet položiek.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, musím ešte reagovať vo faktickej poznámke z nasledovných dôvodov.
Po prvé. A nesmiete sa na mňa nahnevať, ale ak vy pánovi Chrenovi vyčítate ten kontrakt, ktorý ste mu vy sám dali s pánom ministrom Počiatkom, tak je to prinajmenšom odvážne, musím povedať, takže cením si tú vašu odvahu, ale považujem ju až za takú samovražednú, politicky, lebo tá zodpovednosť je vždy väčšia na tom, kto obstaráva, ako na tom, kto sa uchádza. A vy ste boli ten, kto obstarával spolu s pánom ministrom Počiatkom vtedy ten kontrakt, o ktorom ste aj vy sám teraz hovorili.
Ale poďme k zákonu o dani z príjmu. Ešte raz dovoľte mi zopakovať, myslím si, že ťažko spochybniť tézu, že každý má platiť svoj férový diel do verejnej pokladnice. A zároveň vieme aj z praktickej skúsenosti, aj zo skúseností iných krajín, že ľudia to robia radšej a ľahšie vtedy, ak majú pocit, že sú to naozaj všetci, ktorí platia svoj férový diel. A ak politika vašej vlády, by som povedal, určité skupiny rôznymi spôsobmi a určitých ľudí z tohto férového dielu až demonštratívne vyníma, tak sa ťažko diviť tomu živnostníkovi zo Stropkova, že sa on sa potom necíti by som povedal, že je s ním férovo zaobchádzané a že ten diel, ktorý má platiť, je férový.
A posledný bod, ktorý si dovolím povedať, je, všetko je otázkou ambície. Ak vy vývoj v oblasti nezamestnanosti za posledný rok považujete za veľmi pozitívny, za dôkaz toho, že opatrenia, ktoré už ste vykonali voči zamestnávateľom, nepoškodili slovenskú ekonomiku, tak musím povedať, že je to prejavom veľmi nízkej ambície, pretože ak sa pozrieme na mieru nezamestnanosti meranú nie cez úrady práce, kde je manipulovaná, ale cez výberové zisťovanie pracovných síl realizované Eurostatom, cez Štatistický úrad, tak vidíme, že ten pokles nezamestnanosti je tak mikroskopický, že nás naozaj nemôže zatiaľ uspokojiť. Ďakujem.

Ďakujem. Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi troška aj odľahčiť túto emotívnu diskusiu. Tak je už polovica septembra, tak začína sa sezóna hríbov a daní, samozrejme, tie hríby už začali rásť skôr, kvôli dažďu, takže budeme sa baviť vlastne viac ako dva mesiace aj v súvislosti s rozpočtom o daniach, takže určite ešte aj ja budem hovoriť k tejto téme viacej a k tomuto zákonu v ďalších čítaniach a trošku podrobnejšie. Ale dovoľte mi povedať teda aspoň taký prvý nástroj, resp. taký prvý pohľad na tento návrh zákona.
No v prvom rade treba povedať, že, či to chceme alebo nechceme, je to ďalšie kolo zvyšovania daňového zaťaženie, v tomto prípade, samozrejme, nie najmä zvyšovaním daní, ale nepriamo, teda rôznymi zmenami odpisových sadzieb.
Je tam ináč veľa opatrení, o ktorých dokonca môžem sa aj pozitívne vyjadriť. Ale keďže nie je úlohou teda opozície chváliť, tým sa vláda sama pochváli, tak úlohou opozície je, naopak, kritizovať, resp. nielen kritizovať, ale aj pokladať otázky alebo dávať návrhy iných riešení, ako by sa dala nejaká problematika riešiť.
Takže výsledok zmeny v odpisoch je navyše platba. Pokiaľ som sa tam správne dočítal, vlastne podnikateľský sektor zaplatí v budúcom roku 265 mil. A či to chceme alebo nechceme, proste kritériom kvality podnikateľského prostredia je aj výška daní, odvodov a, samozrejme, aj iné kritériá, ale pokiaľ je jej kritérium výška daní a odvodov, tak jednoznačne treba povedať, že toto opatrenie vedie k zhoršeniu podnikateľského prostredia.
Ja, samozrejme, teraz chcem byť vecný, ale skúsim predsa len takú jednu otázku položiť, resp. akože nastoliť, že ono stále mám taký pocit, že tí, ktorých sa to týka, hlavne tí menší a strední tak jednoducho keď vidia každý rok nejaké kolo, v čom sú vlastne z ich pohľadu postihnutí, teraz hovorím o tých podnikateľoch, tak na druhej strane im do očí bije, povedzme, tá slávna megaúľava 58 mil. eur pre jeden podnikateľský subjekt a potom, samozrejme, chýbajú peniaze. Však je jasné, keď sa niekomu proste dá taká daňová úľava, tak to treba vyzbierať niekde. A, samozrejme, potom si niekto kladie otázku, prečo sa to zbiera po tých stovkách, štyroch stovkách, hovorím to v eurách, a tak ďalej a tak ďalej (daňové licencie a podobne).
No dovoľte mi len zopár poznámok povedať. Tie ma skôr teda napadli ešte tu v priebehu, keďže nechcem veľmi konkrétne ísť, aj keď pôjdem tak v ďalších mojich vystúpeniach.
No je pravdou, že niektorí alebo niekedy podnikatelia používajú napríklad prostriedky na osobnú spotrebu, či už je to auto, telefón a ja neviem počítač a tak ďalej, hej. Ale sú aj iné pravdy, že niektorí verejní činitelia, ktorí sú platení z našich daní, takisto tie autá, telefóny a niektoré veci, čo im my platíme z daní, používajú na súkromné účely. A pravdou je aj to, že zamestnanci, ktorí sú platení, tak veľakrát ten čas, ktorý predsa majú zaplatený, tiež ho používajú sčasti na svoje osobné veci. A dúfam, že teda nikto toto nespochybní. Takže mi strašte, strašne jednoducho vadí veľakrát, že sa tu vyvoláva proste nejako umelo konflikt medzi určitými skupinami obyvateľov. A ja napríklad si myslím, že každá strana má, naopak, povedať svoj program a hľadať pozitíva pre všetky skupiny teda obyvateľov a takisto pre všetky generácie a podobne.
A zasa ma troška tak vyrušilo, keď sme začali hovoriť o tých podnikoch, ktoré platia DPH, že ako to zneužívajú. No viete určite, že sú dva druhy povinností, jedna dobrovoľná, vtedy, keď sa niekto dobrovoľne prihlási k plateniu DPH, a jedna povinnosť zo zákona, to znamená, že je podľa určitého obratu. To znamená, že keď má niekto obrat teraz neviem, v starých korunách to bolo 1,5 mil. korún, 50 tis. eur, tak musí automaticky byť už platcom DPH, hoci to veľakrát nechce. Ja môžem povedať n druhov služieb, hlavne služby, kde jednoducho komu nevyhovuje fakturovať tie služby plus 20 % na DPH. To znamená, že to nie je len tak, že oni majú výhodu. Keby mali takú výhodu, tak sa zaregistrujú automaticky, ale, naopak, to znamená, že pokiaľ niekomu to takto vadí, že proste je veľa DPH-čkarov v tom ponímaní platcov zo zákona DPH, tak tiež sa dá zvýšiť tá hranica, od ktorej je povinnosť platenia DPH. Takže ja by som bol určite veľmi opatrný. Proste majú význam aj živnostníci, majú význam, samozrejme, aj zamestnanci, hej, majú význam aj podnikatelia, podnikatelia, ktorí sú platcovia DPH, ale aj tí, ktorí sú neplatcovia DPH. Určite by som nešiel na to takýmto spôsobom, lebo koniec koncov každý, kto chce, tak si môže založiť eseročku a byť platcom DPH, keby som to povedal tak extrémne, že to nikomu nie je zakázané alebo niečo takého. Takže buďme radšej vecní a rozmýšľajme teda pozitívne.
A ja napríklad pripomeniem ešte jednu takú zásadnú vec. Však napríklad tu spomínam tých podnikateľov. Podnikatelia majú iné poslanie, ale nie sú o nič lepší ako zamestnanci, pretože nebude biznis ani so zamestnancom alebo bez zamestnanca, ale ani bez toho podnikateľa, tak každý má svoje poslanie. Ale tu by som chcel spomenúť jednu vec. Je všeobecne známe, že až 2 % HDP je tzv. administratívne zaťaženie. To znamená, že tí ľudia, ktorí podnikajú, jednoducho musia veľa času a peňazí stráviť s tými vecami, ktoré vôbec nesúvisia s tou podstatou podnikania, alebo na úkor svojho voľného času. Takže keby sme toto administratívne zaťaženie znížili ja neviem z 2 % HDP na 1 % HDP, tak by ten zvyšný čas a zdroje mohli byť využité na produktívne ciele a, samozrejme, by ušetril aj štát, pretože každé tlačivo potrebuje úradníka, samozrejme, to hovorím tak obrazne, ale, myslím, zrozumiteľne.
Takže nechcem rozoberať ešte tie konkrétne veci, lebo bude ešte druhé čítanie, nerád sa opakujem, aby to nebolo nudné, ale jedna vec ešte ma tam, by som povedal, zarazila, že neviem si predstaviť presne, ako to bude fungovať, a obávam sa, že môže maž neblahé dôsledky ten spôsob, tak ako je naznačený, ako sa budú odpočítavať teda tie náklady do vedy a výskumu ja neviem 25 % zo skutočne vynaložených nákladov a tak ďalej. Dve veci mi na tom vadia. Tá prvá vec je, že zasa rozdeľujeme podniky, ktoré budú mať rôzne sadzby daní. Ja súhlasím s tým, že výskum je dôležitý, ale nevidím proste až taký rozdiel v tom, že jednoducho keď niekto proste poskytuje služby, nevyhnutné pre občana „bez výskumu" ako niekto z výskumu. A dôležitejšia vec, čo chcem povedať, je, že už ma teraz asi desať vecí napadá, ako to využiť, teda ako to zneužiť, proste že čo sa bude počítať do nákladov výskumných štúdií a tak ďalej a tak ďalej. Takže veľmi sa obávam toho. Samozrejme, čas to ukáže.
A vždycky sa hovorí, čím je zložitejší daňový systém, tým sú dôležitejší daňoví poradcovia. Ale ja teda som za to, aby ten systém bol čo najjednoduchší a, samozrejme, čo najtransparentnejší. Takže k tým ostatným veciam potom sa vyjadrím v mojom ďalšom vystúpení. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, pán minister, začnem trochu politicky. Ja nie som z tých, ktorí práve takto nejako populisticky začínajú svoje vystúpenie, ale v každom prípade je zrejmé, že tento návrh zákona je nástrojom, ako dostať do rozpočtu ďalšie peniaze. A myslím si, a som takmer o tom presvedčený, že to je spojené aj s tým, ako robí vládna strana SMER politiku, aj možno voči, povedzme, sociálne slabým, voči tým, ktorí sú nezamestnaní, voči dôchodcom a podobne, naoko tzv. sociálnu politiku. Len veľmi málo sa robí pre to, aby týchto ľudí nezamestnaných, možnože sociálne odkázaných sme dostali čo najrýchlejšie do pracovného procesu, aby sme nemuseli potom takéto sociálne balíčky vytvárať, možno teda okrem dôchodcov, aby sme potom nelátali, neplátali prakticky takýmito opatreniami verejné financie, aby sme mali z čoho vykryť potom takéto náklady takýchto sociálnych balíkov. Niekedy mám taký dojem, ako keby vládna strana mala záujem, aby tu hádam bolo čo najviac nezamestnaných alebo nejakých odkázaných ľudí, pretože títo sú tu závislí. Žiaľ, myslím si, je to aj dedičstvo bývalého režimu, že títo ľudia ešte stále sú presvedčení, že štát sa musí postarať o nich. A veľmi málo vytvárame určitý motivačný systémový nástroj na to, aby sme týchto ľudí dostali do aktívneho či už podnikania alebo aktívnej nejakej pracovnej činnosti. A tu ja vidím ten problém, že opäť prichádzame ako keby s účelovým návrhom novely zákona, ktorá potom vyžaduje hľadať zdroje a najlepší spôsob, ako tieto zdroje dostať, je opäť dostať ich len od tých, ktorí sú aktívni, ktorí generujú tieto zdroje a vytvárajú síce takisto aj pracovné miesta. No ale ak ich budeme zaťažovať či už daňovo-odvodovo, tak zrejme tých pracovných miest bude opäť menej. A je to taký začarovaný kruh. Jednoducho my sa nevieme pohnúť z miesta, aj keď napriek tomu, že sa, povedzme, vládna strana SMER chváli nejakým pokrokom v zamestnanosti, pomaly sú tlačovky, keď stúpne zamestnanosť o nejaké promile, a vyhlasuje sa to za úspech, ja si myslím, že keď už len sa pozrieme na západ od nás, Českej republike, tam je nezamestnanosť o polovicu nižšia.
Tie opatrenia, ktoré teraz sú navrhované skrz túto novelu, sa, samozrejme, dotýkajú systému odpisov a takisto aj potom následne aj v súvislosti s tým oprávnených výdavkov, ktoré sa započítavajú do základu dane. Mnohé ustanovenia tejto novely na druhej strane nie sú jednoznačné, nevieme, do akej miery budú posudzované tieto oprávnené náklady alebo súvislosti s tými uvedenými odpismi. Budú o tom rozhodovať daňovníci, daňové úrady alebo iné kontrolné inštitúcie, ktoré, samozrejme, budú ich posudzovať len z toho subjektívneho pohľadu. A bude na nich, či táto položka alebo tam tá položka bude oprávneným nákladom, do akej miery bude v podstate ten oprávnený náklad teda môcť byť zahrnutý 80 %, 100 %, čím už sa dotýkam niektorých tých konkrétnych opatrení, ktoré tu sú.
Tu je otázka na pána ministra, aj keď je to trochu mimo, zachytil som, že bolo k návrhu šesťsto pripomienok, koľko z týchto pripomienok ste nejakým spôsobom zakomponovali do tohto návrhu, lebo, opäť, komunikujem s podnikateľmi a nezachytil som nejaký pozitívny signál, aby nejaké tie opatrenia, ktoré navrhli, boli akceptované. Ale možnože sa mýlim, budem rád, keď by ste prípadne aj reagovali na túto záležitosť.
Čo sa týka zníženia viacerých odpisových skupín zo štyroch na šesť, v podstate tam by som nemal ešte nejakú takú vážnu výhradu, pokiaľ by tieto odpisové skupiny alebo to prerozdelenie a predovšetkým to, čo sa týka niektorých súčastí hmotného investičného majetku, či už sú to technologické zariadenia a podobne, bolo zaradené skôr do tej nižšej odpisovej skupiny, teda s nižšou dobou odpisu a, samozrejme, v súvislosti s tým aj aby mohlo byť uplatnené zrýchlené odpisovanie vzhľadom na to, že práve technológie, technologické zariadenia dosť často sú významným prvkom konkurencieschopnosti výrobných podnikov. Ja si myslím, že každé jedno inovatívne zariadenie, technologické zariadenie by malo byť zahrnuté do tej čo najnižšej odpisovej skupiny, aby jednoducho tieto firmy mohli byť. No tam máte ale len osem položiek. Neviem, prečo práve tieto položky tam sú, ja si myslím, že každé jedno inovatívne technologické zariadenie by mohlo takto byť zahrnuté bez toho, aby sme ho museli nejako významne posudzovať. A ak toto zariadenie pomôže firme, inak by ho zrejme nekupovala tá firma, tak automaticky by malo byť zaradené do nejakej tej nižšej odpisovej skupiny, teda aby tam bolo uplatnené aj to zrýchlené odpisovanie.
Chcem sa dotknúť niektorých ďalších týchto opatrení.
Už som spomenul tú metódu zrýchleného odpisovania, že ste to posunuli vlastne už na 2. a 3. odpisovú skupinu. Myslím si, že neviem, či to bolo nevyhnutné.
Čo sa týka limitovaných daňových výdavkov, ja sa nechcem k tomu vracať, to bolo stále tých 80, 100 %.
Ja mám iba jednu výhradu k tomuto návrhu. A to je to, že v podstate bude tam uplatňovaný ten subjektívny činiteľ z pohľadu týchto daňových kontrol, respektíve kontrol iných kontrolných inštitúcií. A tam, si myslím, možno niekedy príde ku krivde v súvislosti s tým, či to teda bude považované za to, že sa to aj na osobnú spotrebu alebo potrebu využíva alebo nevyužíva.
Čo sa týka registračných a virtuálnych pokladníc, ja s tým nemám vážny problém, aj keď počul som mnohých lekárov, že s tým problém majú. Ale do určitej miery si myslím, že ten návrh je akceptovateľný.
Čo sa týka limitu 36 mesiacov na výdavky v súvislosti s marketingovými štúdiami, respektíve prieskumom trhu, no toto som už spomínal aj vo faktickej poznámke, že ten podnikateľ, ktorý teda prichádza s novým projektom alebo začína podnikať, tak marketingová štúdiá alebo marketingový prieskum je doslova nevyhnutnosť pre to, aby vedel overiť, či to podnikanie mu pôjde alebo nepôjde. A my už vlastne natiahneme tento výdavok prakticky tak, že to budeme odpisovať alebo teda zaraďovať do účtovníctva po tri roky, keď ešte táto firma ani negeneruje, hovorím, pokiaľ, povedzme, sa jedná o začínajúcu firmu. A vlastne my už vlastne rozkladáme ako keby tento výdavok do budúcich období, pričom nevieme, či prežije vôbec nejaký ten prvý rok svojho fungovania, už nehovoriac o zmarenej investícii. Povedzme, z akýchkoľvek dôvodov máte zmarenú investíciu. Čiže v podstate ani nezačnete podnikať, ale už nainvestovali, už ste v podstate možnože nakúpili aj možno nejaké technológie. Alebo čosi príde, niekto vám zmarí túto investíciu. Ale vy ho nemôžete pritom jednorazovo odpísať. A možno to súvisí už aj s ukončením podnikania zároveň, keď prakticky tak môžete urobiť len s tou jednou tretinou tohto roku, dokedy vlastne končíte toto podnikanie.
Takže tu sú také veci skôr na úvahy a zrejme v druhom čítaní možnože aj prídem s nejakými pozmeňujúcimi návrhmi v súvislosti s touto novelou zákona. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, je po 17.00 hodine, chcem sa len spýtať, či máte ešte toho veľa. Ak by bol všeobecný súhlas, by sme to dokončili, len máme potom hlasovanie.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Asi ešte niečo by som povedal.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Máte to na dlho?

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Budem pokračovať. Koľko ešte teda by ste mi dali čas?

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Dve minúty.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
No tak to nie, to už nebudem pokračovať teraz.

Ďakujem.