37. schôdza

Ďakujem za slovo. Áno, pán kolega, ono je to tak, aj tie rozhlasové vysielania, respektíve televízne programy formujú, alebo deformujú dušu mladého človeka, nielen mladého človeka, ale majú veľmi silný vplyv aj na našu spoločnosť. Ja som sa zamyslel tak nad tým, pán predseda je tu, v podstate ja ho zažívam druhýkrát, zase nám prečítal tú správu, koľko pokút sa udelilo a tak a zamyslel som sa nad takouto vecou, že či toto rieši ako ten daný problém, keď sa dávajú ale len tie pokuty. Naozaj možno pri opakovaných, tak tie sankcie a možno naozaj, že aby boli ešte tvrdšie a zvlášť pri takých, kde v podstate je demoralizovaná naša mládež. Počas tých rozprávok, to aj kolegyňa Janka, tuná nie je, tiež rozprávala, že akú hnusnú reklamu televízia tuná púšťala a v podstate veľakrát zabíjame dušu našich detí a mladých ľudí. Myslím si, že máme čo robiť na tomto poli. Ja keď si pamätám, možno sme boli mladí ľudia, oveľa viac sme chodili vonku samozrejme, jak sme trávili pri počítačoch alebo pri televíziách, to bolo oveľa lepšie, ale keď raz za čas sme pozerali ten film, tak naozaj to bol film, kde víťazilo dobro nad zlom. A takisto aj tie rozprávky. My ešte ako mládežníci, sa pamätám, že dokonca sme počúvali rozhlasové vysielania ako pre mládež, ktoré boli každú sobotu. Naozaj to boli vhodné ako programy, ktoré nás akosi tak formovali. Veľakrát aj dnes, dnes a dnešná mládež tá kopíruje filmových hrdinov, ale dneska už ani nemáme tých skutočných hrdinov, ktorí sú hodní nasledovania, keď sú aj imaginárni, vymyslení, ale sú veľakrát dobré príklady.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, pani Vášáryová, päť slov tam mám, vydržte to. Však raz za čas sa vidíme, (smiech v sále) takže dovoľte mi užiť si tú chvíľu aj pohľadom na vás z tejto prednej strany ako zozadu. Toto právo mi ešte minimálne rok nikto nezoberie, tak ho budem využívať. Vysporiadajte sa s tým mentálne, ako chcete.
Vážení kolegovia, nedá, to asi by som to nestihol, tak som sa prihlásil aj ústne. Obľúbenou mantrou na odpoveď teda všeobjímajúc, že teraz proste na to zložiť zbrane, nič sa s tým nedá robiť, je to, však vysielanie je cezhraničné a to proste. A ako sme si to osvojili? Pán kolega, že ako sme ti to osvojili? Lebo ja toto som počul, aj keď sme boli u pána Maďariča. Ešte pán Borovský bol vtedy riaditeľom JOJ-ky a tej televízie sa to týka a presne toto točil dokola ako mantru, že v zásade je to jedno, že aké, čo my tu zakážeme a nezakážeme, však vysielanie je cezhraničné.
Nuž dovoľte mi uviesť. Česi majú, myslím, že približne rovnako parametricky nastavené to, reklamy na alkohol, ale všetci ostatní sú v tom tvrdší. Ja neviem, koľkí Oraváci pozerajú maďarské televízii, ale podľa mňa nie je ich veľa. A čo tým chcem povedať? Že aby sme sa my, možno niekto neurobí sociologickú štúdiu nejakú neskôr a zistí, že alkoholizmus na juhu je radovo menší a budeme hľadať, že prečo a zistíme, že preto, lebo na juhu sa pozerali maďarské televízie, tam reklamy neboli a v dlhodobom horizonte sa to objavilo v takomto parametri. Možno by to stálo za to urobiť.
Prosím vás, aj keby všade navôkol dovolili chodiť nahý po námestiach, aj keby všade navôkol povolili, neviem čo, stále to ešte nie je pre nás ospravedlnenie na to, že my máme rezignovať na niečo, čo pokiaľ to máme v sebe, že to má zmysel alebo nie. Ja nechcem hovoriť, že či vnútorne to tak preciťujeme a či silnejšie je záujem nejakej loby, ktorá predáva alkohol, ale existuje, ja som to tam aj niekde mal, myslím, že som v tom prvom vystúpení o tom hovoril, existuje dokonca uznesenie Európskeho parlamentu o alkoholizme mladých. Proste je to vážny fenomén, zaoberá sa tým Európa, zaoberá sa tým svet. Tie detiská, ja vám poviem, tie detiská sa vám v piatok dobýjajú do krčmy. Tie detiská sa vám v piatok dobýjajú do krčmy. Potom ale zistia, že najlacnejšie je to kúpiť si v Bille a vypiť v parku. Potom prípadne sa prídu, prídu na vecko.
Nebolo to. Nebolo to, nebolo to v takom rozsahu, nebolo to v takom rozsahu, ako je to teraz, že proste sa navodila tá atmosféra, že riešenie či problémov, ale aj vôbec nejaká statusová záležitosť je v tom, že si, tie reklamy sú silné, do podvedomia vkladajú teda kopu riešení na zložité otázky a mladí častokrát podľahnú tomu, že toto zrovna je riešenie. Dobýjajú sa do krčiem, pán Jarjabek, dobýjajú sa do krčiem v piatok. Tí mladí ľudia od pätnástich, od šestnástich sa vám dobýjajú do krčiem. Taký je fakt.
Poďme rozprávať, že prečo. A jeden z faktorov prečo, je aj preto, že ste v mene neviem čoho, koho, ale v záujme finančných záujmov dovolili deťom cez kreslenú rozprávku púšťať reklamu na alkohol, cez kreslenú rozprávku púšťať reklamu na alkohol. A vyzerá, že sme v patovej situácii, že to neviem vyriešiť. Len, prosím vás, neospravedlňujme sa tým, že nevieme s tým nič urobiť, lebo v Čechách je to tak isto. Lebo potom zistíme, po dvadsiatich rokoch, po dvoch dekádach, že na juhu Slovenska bude alkoholizmus mladistvých, ja neviem, iks, ale na severe Slovenska a na západe Slovenska, ani nieže na severe, lebo tam sú Poliaci, ale na, čo to je vlastne? Západ Slovenska, tu bude každý druhý, keď budú Novu pozerať. Viete, že možno to bude mať na to vplyv, ja neviem. Nehovorme to ako argument. Hovorme to ako určitú skutočnosť, ale senzitívne to vyhodnocujme.
A potom ešte zľahka, ale ja sa naozaj budem krotiť, to už nech si každý svoj obraz spraví. Dovoľte mi uviesť jednu vec, že sú ľudia, ktorí niečo vytvoria a potom sú ľudia, ktorí za celý život vytvoria, s prepáčením, neviem čo. Ja si pamätám, ja som prešiel kus sveta, ja som fakt prešiel kus sveta a vždycky som teda sa snažil niečo pozrieť. Tú kultúru nasať cez nejakú, cez niečo, cez nejaký priestor. Chýbalo mi to v Bratislave. Urobili sme to v Bratislave, aj robte, čo chcete, ale ja som mal taký záujem, že keď raz niekto dostane chuť na halušky v Bratislave, že keby sa podarilo, že si ich dá tam. To bolo zmyslom. Tak sme to urobili. A žiaľ, na nevôľu viacerých sa to aj podarilo. Ja viem, že niekto nemôže, sa zo sna trhá, aj si cvrkne, aj neviem čo, že ako sa to podarilo a jemu, jemu nie, on je odkázaný len na to, kde čo urvať. Ja viem, že to sa ťažko s tým spí, ale je to tak. To bola tá pohnútka. To nebola iná pohnútka v tom. To bola tá pohnútka.
Keď sa zavádzalo pred iks-rokmi, že nefajčenie v reštauráciách, pamätám si, ako sme boli dotazovaní, my sme boli prví, ktorí sme hovorili, áno, nech sa páči, zrušte to, nevadí to ani trochu. To si môžte, kto má záujem, nech sa páči, dohľadať. Keby tu bola atmosféra, ktorá, ja si myslím, že nie je správna, ale nech sa páči. Keď sa vytvorí atmosféra, že v reštauráciách sa nebude predávať alkohol, nech sa páči. Nebudem, budem sa tomu, poviem otvorene, čudovať, lebo asi to nebude riešením, ale podriadime sa asi, keď budeme rešpektovať vôľu. Len prosím vás, nerobte vrahov z ľudí, ktorí, ja by som vám ich tu mohol, dokonca v klube SMER-u je ich niekoľko, ktorí majú reštaurácie, ktorí robia víno, nerobte z nich vrahov, nerobte z nich, asi možno úplne aj stačí. Kto chce, si urobí názor, kto nechce, nepomôže, nevadí.
Poďme po výsledkoch, poďme hľadať, pán predseda, to by ma naozaj zaujímalo, že čo s tým? Či teda tým deťom budete púšťať počas kreslených, nie vy, JOJ-ka, to bola JOJ-ka, JOJ-ka, Korbačka. Pozdravujem pána Korbačku, však sa už nejaký ten čas aj registrujeme, taký je život, proste. Nech sa páči. Pán Korbačka, nepúšťajte mojim deťom cez kreslenú rozprávku reklamu na alkohol. Môžem vás o to poprosiť?
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina, vy ste omylom povedali jednu veľkú pravdu, o ktorej tuná hovoríme, neviem, či si to uvedomujete. Vy ste povedali vetu, počúvajte ma teraz dobre, veľmi dôležitá vec: "Keď sa v ostatných reštauráciách nebude predávať alkohol, nebudem ho predávať ani ja v tej mojej", mysliac si, hej, to povedal. No presne to je to isté aj s tými televíziami. Preto hovorím o tom cezhraničnom prieniku televízií, s ktorým nekorešponduje legislatíva, ktorá cezhraničná nie je. To znamená, keď vy zakážete v jednej televízii, resp. v jednom štáte urobíte isté sankčné opatrenia, to ešte neznamená, že tie sankčné opatrenia preberú aj televízie, ktoré vy pozeráte v tomto štáte. Preto, lebo tá legislatíva jednoducho cezhraničná nie je. Vy ste to veľmi správne povedali s tým príkladom o tých reštauráciách. Presne to isté platí aj v tej televízii.
A skutočne, my sme nezložili zbrane, ako vy ste povedali. Naozaj skutočne fungujú na každom našom stretnutí s poslancami iného štátu, s ktorými sa stretávame, je táto otázka na pretrase a pýtame sa na ich názor. Niekde, ako napríklad z tejto českej strany, čo som nestačil dopovedať, sme dostali odpoveď na naše iniciatívy, že áno, máte pravdu, veľmi radi, ale táto otázka nie je v súčasnosti na pretrase dňa v českej spoločnosti. Čiže viete, na to, aby ste sa dohodli, potrebujete vždy dve strany.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Alkoholizmus mladých ľudí je naozaj novodobým fenoménom a je to veľkým problémom. By som trošku, pán kolega, ťa opravil, že mladí každý piatok sa nedobýjajú do tých krčiem, lebo tie krčmy sú dokorán otvorené. Tí mladí ľudia sedia v laviciach a po zemi, po schodoch, keď ich vidím, ale naozaj som úplne šokovaný, koľko mladých ľudí trávi svoj voľný čas práve v krčmách a pri alkohole. Myslím si, že tá reklama k tomu neprispieva. Aj keď tu padla tá polemika teraz, tá diskusia o to cezhraničné vysielanie, však určite áno, ale nech si každý uprace pred svojím vlastným domom. Čo môžeme urobiť my v našej krajine, tak to urobme, tak to urobme a nech nás skúsia nasledovať aj tie iné krajiny, možno tie okolité a samozrejme, nevylučujem aj to rokovanie tých najbližších susedov alebo tie programy, alebo televízne stanice, ktoré akosi, no sú dostupné ako pre našich ľudí.
Chcel som ešte jednu vec povedať, že to nie je len jediný bolestivý problém, ktorý bol tuná ako načatý a to sú tie reklamy na ten alkohol, ktoré kazia našu spoločnosť, ale veľakrát sú to celkovo nevhodné programy. Nevhodné programy a nielen ako pre mladých ľudí, ale aj celkovo pre ľudí. Občas, keď si pozriem ten televízor a tak sa tak usmejem, že chvalabohu, že nestrácam toľko času pri ňom, lebo je to, naozaj veľakrát je to strata času. Tie programy sú tak plytké, tak plytké, že no proste nebudem to nejak tak extra komentovať a nechcem byť ako konkrétny, že ktoré televízie. Chvalabohu, že ešte práve tú verejnoprávnu televíziu máme a takisto aj rozhlas, lebo tie sa mi zdajú také najobjektívnejšie, najsolíd... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, do 16.30 h by sme mali ísť na kontrolu srdca, tak dúfam, že nás tam ešte čakajú. Ja som ešte neobedoval, ani posledne neraňajkoval, takže neviem, či to je dobré, keď som si dal kávu, či radšej tam nepôjdem pre istotu, ale zas, zas, tu je napísané, že nerobte rozhodnutia pod tlakom. No, dneska teda beháme z výboru do výboru, takže ten tlak necítim žiadny nateraz. Dobre.
Pár slov dovoľte k tejto správe, ktorú si veľmi cením. Má 374 strán, naozaj kus roboty, dobrý prehľad, čo sa tu vlastne deje v rozhlasovom a televíznom vysielaní. Možnože by nebolo zlé nejakú aj knižočku z tohto vydať, aspoň pár kusov, aby si to ľudia, ktorí pozerajú televíziu a ktorí protestujú, alebo aj neprotestujú, si mohli niečo takéto prečítať, aj kúpiť prípadne. Určite to táto rada nemá ľahké, lebo televíziu skoro všetci pozerajú. Rozhlas, keď poviete hocičo, vždycky polovicu národa nahneváte.
Som prekvapený, že tu máme 38 rozhlasov a 106 televízií, aj digitálnych. Po roku 1989 sa naraz zo dňa na deň prihlásilo 97 nových rozhlasov i štátnych a 105 nových televízií. Ja som vtedy to mal troška na starosti, pre 22 licencií pre rozhlas som udelil ja s mojím podpisom, ale vidím, že tento, napriek mnohým rokom, 25 rokom odvtedy, stále je záujem o rozhlasové a televízne vysielanie a stále je ho viacej a stále je v ňom aj väčší po rusky, by som povedal, že "bardag", neviem, či to slovo poznáte. Ja určitú správu dneska na Facebooku spropagujem, že nech si ju ľudia prečítajú, najmä tí, čo protestujú, aby videli, že tam vlastne ich každý protest je zachytený, vysvetlený, ako táto rada k nemu pristúpila.
Ja som teraz ctiteľ Rádia Devín, klasiky. Som bol prekvapený, ani neviem, že máme my aj rádioklasiku, Béla Bartóka počúvam denne veľmi často, aj. No a potom SRo 1, Regina, sú tie, Lumen, sú tiež dobré stanice, kde naozaj sú vzdelávacie, kultúrne, náboženské, atď., atď. Proste nedá sa to zrovnávať s úrovňou komerčných. Naozaj sa to nedá, no. V televízii je to podobné. Teda ja nemám námietky, hoci televíziu málo pozerám, voči STV 1, 2, lebo naozaj, niekedy sú tam seriózne, vážne, pekné filmy, vzdelávacie programy, národné programy a tak ďalej. Čiže tá verejnoprávnosť je dôležitá. Každý, kto chce zrušiť koncesionárske poplatky, robí vážnu chybu, lebo tie sú na to, aby sme práve udržali jej verejnoprávnosť, aby nezávisela televízia od štátu a tým pádom bola, mohla byť viacej slúžkou, keď ju bude platiť štát v štátnom rozpočte.
Mne sa zdá stále, že podiel zahraničných filmov u nás, v našich všetkých televíziách je stále veľmi, veľmi veľký. Ja viem, že Francúzi to raz riešili: stop. Povedali: "Osemdesiat domácich a dvadsať zahraničných.". Tak vyvolalo to veľkú diskusiu vtedy. Ja neviem, jak je to teraz momentálne, to by ma trocha aj zaujímalo, či sú také nejaké obmedzenia v Európe alebo aspoň vo V4. Konkrétny americký film, no na tie sa nedá pozerať, na tie seriály, vážení. To ja už vidím za dve minúty, kto je vrah, kto koho, nechcem povedať čo a tie vypasované dievky jak tam behajú s tými pištoľmi a si zapisujú všetko a tí ľudia s tými gumičkami v nose a tak ďalej. Strašné, no proste. A toto tam beží furt, furt. Ja si myslím, že keď nám dajú jeden dobrý film, potom nás prinútia vysielať aj 20 blbostí, ktoré, bohužiaľ, pozeráme a je to veľmi veľký brak. No, ale toto sa netýka tuná pána predsedu rady.
Tých sťažností, hovoríte, že nebolo veľa. Ja si myslím, že bolo ich zato veľa. Ľudia fakt sú troška aj rezignovaní, čo to budem písať, už som to stokrát videl a stále je to to isté. Tak isto si to druhí všimnú a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v tomto smere 871 sťažností neni málo v dnešnej apatii, keď človek neni ochotný napísať ani jeden list niekomu. Vážne námietok voči reklame. Naozaj, tam by sme mali urobiť nejaké obmedzenie zákonom. Proste, ja viem, keď moja babka alebo prababka ide do kuchyne, tak už viem, že je reklama. Ale to ide behom jedného filmu aj šesťkrát. Reklama na rýchle pôžičky, to tu Lojzo Hlina nepovedal, to je jeho bežná téma. Reklama na lieky, však to stále srší, to je drahé, jak šľak. My máme najviac, tuším eurové predpisové lieky, niekto to zaplatí. Sto ton liekov vyhadzujeme do kontajneru, to je veľa peňazí na ich likvidáciu. A reklama je na všetko možné, však to vlastne vidíte. Ten lieh je tam tiež, ale ten som si až tak nevšimol, ale pekelnú erekciu som si už mnohokrát všimol.
Ochrana ľudskej dôstojnosti a maloletých, no. Ja to vidím iba počas futbalových zápasov, si cez polčas niečo preletím, že je to dennodenne, stále, o šiestej, o siedmej, o ôsmej, o deviatej, o desiatej a o pol noci, to už ani nehovorím, no. Čiže toto naozaj je témou, ktorá je dennodenne porušovaná vo všetkých televíziách, vulgarizmy a tak ďalej.
Napríklad taká sťažnosť, ste napísali, že, ináč to detailné vyhodnotenie všetkých sťažností je pekné, len je to namáhavé veľmi a proste ťažké, no. Osemdesiat päť námietok voči tomu, že tam STV, ja neviem koľko, v Televíznych novinách bola propagácia potratovej tabletky na Slovensku Day after, no. To nie je samozrejme liek, ale a že zľahčovali potrat a tak ďalej. To verím tomu, že to tak bolo. Vy ste ju uznali za neopodstatnenú, ale je to dosť vážna téma na to, aby proste takéto veci takto hodnotené a propagované svojím spôsobom, že je tu tabletka Rur (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) a tak ďalej a ďalšie, nie, nie sú férové.
Mňa by zaujímalo troška, ako hodnotíte vy vlastne, to pošle niekto námietku, vy si pozriete ten program, alebo niekto si to pozrie z vás a ostatní to povedia a hlasujete, lebo 871-krát hlasovať neni jednoduché, no. Veď ja viem, že v Nemecku napríklad to majú aj tak, že je komisia, ktorá sleduje programy, všetky, je to ťažká práca a že nečakajú na sťažnosti, ale oni to kontrolujú. Nehovorím, že to je mravnostné, alebo jak sa to volá, tak to bolo pred viacerými rokmi, možno teraz je to už ináč.
Potom, samozrejme to, čo tu už bolo spomenuté, že máme ten Európsky dohovor o cezhraničnej televízii, o televíziách otvorené neboli, internetové vysielanie, to je prakticky už bez kontroly. To si každý klikne a je tam. Čiže, čo robiť proti tomu, ale to neni však vaša úloha, ale porozmýšľajme my všetci, aby proste tieto kraviny na nás z celého sveta nepadali, na naše hlavy a na naše deti, no. Samozrejme by ma zaujímalo, ako sú na tom vo V4 napríklad, alebo Rakušáci alebo aj iná Európa, že čo sa týka sťažností, čo sa týka problémov s tým, no.
A posledná, posledné poznámočky sú asi takéto. No ja, ak sa pamätáte, som sa troška aj zamiešal do prípadu Kormúthová, nechcem ho tu opakovať. Keď už STV na základe jedného facebookovského statmentu, ktorý za chvíľu stiahla, v rozrušení ho napísala a tak ďalej. STV ju rýchlo vyhodila von. No mne sa zdá, že to bolo neadekvátne. Napísal som všeličo, aj nejaké interpelácie, nejaké otázky. Minister kultúry povedal, že by to ináč riešil a potom generálny prokurátor mi povedal, že žiadne stíhanie nebolo, že nešlo o žiadny trestný čin. Neviem, to už sa presne nepamätám, ale mne sa zdá, že nehovoril ani o priestupku. Čiže čakal by som, že po týchto odpovediach, že bude nejaké, nejaká odozva, a samozrejme ani nebola žiadna, no. Lebo to bol vtedy taký prípad naozaj horúcou ihlou niekoho vykopnúť za, proste nejaké. Keď niekto vám ukradne celú rínu, tak neviem, čo by ste o pol štvrtej ráno povedali.
Vážení, blíži sa 25. výročie, teda novembra, aj my ako Združenie kresťanských seniorov budeme mať konferenciu o tom, budeme sa zamýšľať, čo sme získali, čo sme stratili a tak ďalej, čiže možno by ani nebolo zlé urobiť, ale to apelujem skôr na iných ľudí, nejakú analýzu, ako to vyzerá v kultúre, prečo sme sa tam dostali, kde sme. Max Kašparů, ten diakon a veľký mysliteľ mi napísal veľmi krásnu analýzu, my to uverejníme v novembrovom čísle nášho časopisu Generácie: Prečo sme tam, kde sme? Ale, samozrejme, nie sme tam len my, ale sú tam mnohí iní, po krk. Ja som sa už mnohokrát zapovedal, že už televízor nebudem pozerať. Keď teraz je veľa futbalov, osem kanálov mám futbalových, takže toto porušujem, cez polčasy niekedy aj inšie pozriem. No ale dve moje deti nemajú televízor, čiže tí sa nemusia zapovedať. Fero Mikloško tiež nemá televízor, ešte stále, takže v rodine tých televízorov neni až toľko. Ale som sa zapovedal, že v nedeľu už nepôjdem nikdy nakupovať, to viem, to sem nepatrí, ale to dodržím, aj keby som sucháre jedol. Dobre.
Vážení, ďakujem pekne za pozornosť a idem teraz na, na ten, na tú, na to srdce si dať vyšetriť. Možnože ho mám veľmi zdravé. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec Mikloško, milý Jožko, dopredu sa ospravedlňujem, že budem trošku kritický, ale určite nie preto, aby som ťa nahneval. Čo sme sa dozvedeli z tvojho príhovoru? Dohodli sme sa, dozvedeli sme sa, kedy chodíš nakupovať, dozvedeli sme sa, že si nestihol vyšetrenie srdiečka, dozvedeli sme sa, že beháš z výboru do výboru, že ti vadia veci mediálnej legislatívy, dozvedeli sme sa, že by sme niečo mali robiť s tým 25. výročím novembra, žiadaš nejaké analýzy.
Vážený pán poslanec, sme tu v parlamente, táto správa hovorí o činnosti rady a my by sme sa mali súhlasne alebo nesúhlasne vyjadrovať k tejto činnosti rady, či s ňou máme v tomto zmysle nejaký problém, nemáme nejaký problém, či rada porušuje zákon, či rada koná v zmysle zákona, či ide nad rámec zákona, alebo zákon nedodržiava a to aj za takých okolností, že sa nám ten zákon nepáči. Proste my sme tu v tejto chvíli v bode, kde hovoríme o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu z hľadiska mediálneho prostredia, v ktorom všetci žijeme. Takže ja by som len chcel upriamiť, s dovolením, ešte raz sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Mikloškovi, upriamiť debatu v tomto zmysle na správu o činnosti rady.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ja si myslím čosi iné. Ja som sa dozvedel, že ho trápia takisto nielen reklamy na ten alkohol, ale aj tie rýchle pôžičky a o liekoch, ktoré sú. Myslím si, že aj keď odzneje práveže aj takýto príspevok, je dobrý, je ľudský a nemusím sa vyjadriť len k práve k tej činnosti úplne tej Rady pre vysielanie a retransmisiu. Mňa tiež trápi to vysielanie, ktoré tuná je a myslím si, že tie programy veľakrát sú otrasné, nedajú sa sledovať. Ja som tiež jeden z tých, ktorý nemá ten televízor, ale občas si to pozriem. Takže raz za čas vidím, že čo sa vysiela a čo sa dáva. Neni to len problém ako našej krajiny. Určite to je, ak to bolo spomenuté, sú to, je to cezhraničné to vysielanie, nevieme to veľmi celkom ovplyvniť, ale urobme si poriadok aspoň my tuná, na Slovensku. Tie reklamy tak hučia cez tie prestávky, že naozaj to vyrušuje až susedov o poschodie vyššie. Ale nechcem to povedať, ale skôr to, že tie reklamy sú nevhodné a keď cez detské programy a sú to reklamy, ktoré kazia, demoralizujú našu mládež, myslím si, že to je niečo, čo je nevhodné a nad tým sa má zamyslieť rada pre vysielanie a retransmisiu.
Pán riaditeľ alebo pán predseda, robte s tým poriadok. To jednak sú tie reklamy, ale takisto aj vhodnosť možno tých programov pre mládež. Bavili sme sa tuná aj o tých programoch, ktoré sú vhodné a ktoré sú nevhodné. Veľakrát deti zo škôl prichádzajú domov a opakujú tam filmy také, ktoré naozaj dospelý človek by sa červenal ako pri nich. Veľakrát rodičia nie sú schopní skontrolovať tieto decká, lebo sú v práci. Toto je vážna téma, tým sa zaoberajte a toto dajte do svojej správy.

Ďakujem, pán poslanec Jarjabek, plne uznávam tvoju námietku. Len ja na rozdiel možno od teba som si tých 373 strán naozaj prečítal, tak ma oči bolia, že až a ja v podstate s tou správou súhlasím a budem za ňu hlasovať. Čiže v tomto smere neviem o inej možnosti tu v parlamente sa pozhovárať na tému kultúrnosti televízie, o našej kultúre a tak ďalej. Neviem o inej možnosti, ako by bola táto možnosť dneska, keď opozícia navrhne, kto iný by to navrhoval, na začiatku každej schôdze desať, dvadsať nových bodov, o ktorom by sa malo rokovať, tak v živote ešte nič neprešlo. Čiže, samozrejme, rád by som si podebatoval o televízii, o problémoch okolo kultúry, ale neni kde, nebylo vo čem. No ja by, skôr by som čakal, že ty ako predseda pre kultúru budeš mať zásadný prejav, tak ako poslanec Číž niekedy tu zásadne povie, ale ty mlčíš, nič nepovíš. Čiže, také len ťuk, ťuk, no čo proti tomu, no dobre. Predseda ako pre kultúru, však dúfam, že najbližšie pôjdeme na nejaký poslanecký prieskum spolu a potom si to rozdáme. Dobre? Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, pani predsedajúca, ja by som len chcela kolegov upozorniť, že všetko, čo tu hovoríte, si budú môcť aj o päťdesiat rokov ľudia prezrieť. Takže prosím, v záujme vašich detí a vnukov vážte slová.
Čo sa týka pri, no, ja dokonca začínam súhlasiť s pánom Jarjabkom a to už naozaj. (Smiech.) To už sa dostávam do situácie, aj kedy mám pocit, že sme tu dvaja jediní, ktorí chcú rozprávať k téme.
Prienik televízií. Pri tom všetkom, čo ste o tom povedali, prosím vás, uvedomme si, že keby nebol prienik rakúskej televízie za komunizmu, mali by sme oveľa väčšie ťažkosti porozumieť aspoň tu v západnom Slovensku, ako funguje demokratický režim. Neviem, ako mnohí z vás, ste tu oveľa mladší niektorí, ale mne Hohes Haus alebo rakúski komentátori Lendvayom počínajúc, dali veľkú školu demokracie. Takže prienik televízie nemusí znamenať len, len negatívum a spomeňme si na to.
Ja len krátku poznámku k alkoholizmu a k takým tým romantickým predstavám, že alkoholizmus tu nebol. Prosím vás, čítajte trošku starú slovenskú literatúru alebo dejiny. Veď sme mali spolky triezvosti a tak ďalej. Akurát, že dnes klesá spotreba alkoholu a ľudia prestávajú piť tvrdý alkohol a začínajú piť víno a pivo, čo je teda oveľa lepšie. A okrem toho, keď už teda také reči tu o alkoholizme, tak pritvrďme trošku. Uvedomte si, že kresťanskí Slováci vyhnali Židov a nahnali ich do dobytčích vagónov aj preto, lebo že vraj predávali alkohol. Spomeňte si na to, keď takéto reči tuto vedieme, že predtým alkoholizmus nebol alebo niečo takého. Alkoholizmus je našou metlou, je našou kultúrnou metlou. To si musíme uvedomiť a televízie, televízie majú len veľmi obmedzený dosah na šírenie alkoholu. Alkohol sa šíri v rodinách, pretože rodičia, rodičia pijú. A deti to vidia. Všetci sociologické a všetky psychologické výskumy súhlasia s tým, že alkoholizmus, spôsob, ako držíte vidličku a ako nazeráte na verejný priestor, teda aj na spravovanie verejného priestoru ako politike, dedíte v rodinách. Takže to len k tomu, že nie televízia, ale rodiny sú zodpovedné za tento vývoj.
Povedzme si, povedzme si, prečítajme si, čo je vlastne poslaním rady. Myslím si, že to teraz by bolo veľmi aktuálne. Poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, nielen verejnoprávnych, ktorí vysielajú na základe zákona, teda verejnoprávnych a na základe licencie podľa tohto zákona.
Nezávislosť. Už tu o tom padlo veľa. Ale priatelia, uvedomme si, pokiaľ je naša, našou politickou kultúrou, že pani Agócs, bývalá nespochybniteľná predsedníčka rady, o ktorej kompetencii nikto nikdy nepochyboval, varovala, že v rade, ak nemajú byť aj zástupcovia opozície, nemôžeme vôbec myslieť na to, že teda nie z radov opozície, ale ako návrhy opozície, nemôžeme uvažovať o tom, že by rada bola nezávislá, alebo že by nemohla, že by odolala tlakom, tak by som povedala, odolala tlakom politických kruhov a hlavne pred voľbami. Takže o tom, že či rada bude nezávislá, či už táto rada alebo iné rady, o tom rozhoduje naša politická kultúra, naša politická kultúra a do tej je zahrnuté aj to, že opozičné zákony zásadne nie. Rada teda nie je o napĺňaní štátneho rozpočtu, ale my tu vlastne diskutujeme o správe, ktorá je už dostatočne neaktuálna, lebo sme o tomto mali diskutovať ešte pred prázdninami v lete a toto vlastne, ja sa tu cítim trošku ako nenáležite, keď o tom hovoríme teraz, ale musíme to prerokovať.
Vráťme sa teda k rozpočtu, pán predseda. Máte navýšené príjmy o dvojnásobok z pokút, z pokút a ja dodatočne neaktuálne protestujem proti tomu, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu bola na to, aby sa napĺňala nejaká malá diera v štátnom rozpočte. Predsa príjmy, ktoré prevažne pochádzajú z pokút, sa nedajú predvídať. Má z toho vyplývať, že rada, aby splnila tento socialistický plán, bude dávať pokuty mimo zákona? To predsa nie je možné. Na to predsa rada nevznikla.
Dúfam, že zvyšovanie pokút nemá súvislosť aj s príkladom, ktorý vám teraz uvediem. Rada musí vychádzať zo schválených postupov a prihliadať pri pokutovaní aj na predošlé prešľapy televízií alebo iných médií. Takže dnešný generálny riaditeľ nejakej televízie má vyššie pokuty za nejaký prešľap, pretože jeho predošlí riaditelia, na ktorých nemal a nemá žiadny dosah, urobili nejaké chyby. Pretože neexistuje výmaz chýb predošlých riaditeľov a predošlých zle odhadnutých programových postupov. Takže súčasní riaditelia zodpovedajú za činnosť organizácie od doby, kedy rada vznikla, teda aj v minulosti bez toho, aby na to mali dosah.
Nehnevajte sa, ale takto vyzerá činnosť rady ako výlučne represívneho orgánu, niečo medzi políciou a prokuratúrou. Bola by som oveľa radšej, aby hlavne pre verejno-právne médiá sa presadzovali záujmy verejnosti. Pretože, nehnevajte sa, verejno-právna televízia platí pokuty z našich daní, z našich peňazí. Píše sa tu o poslaní RTVS a tak ďalej. A mala by viac pracovať rada potom koncepčne s vysielateľmi a s médiami. A tu sa dostávame k tomu, že stále robíme z rady čím ďalej, tým viacej toho policajta a prokurátora miesto toho, aby sme jej vytvárali priestor na to, aby pracovala naozaj koncepčne, teda aspoň tak koncepčne, ako ste tu niektorí chceli, zaznievalo to aj síce trošku insitne, ale v niektorých prejavoch.
Takže chcem, predsa chceme, aby rada bola naozaj regulačným orgánom štátnej správy, ktorý určuje a pracuje na zvyšovaní kvality vysielania na Slovensku a nie na udeľovaní pokút a vychytávanie proste všetkých možných vecí. V tomto prípade mám na vás jednu otázku, pán riaditeľ, pretože veď na to tu sedíte. Zatiaľ vám nikto žiadnu otázku nepoložil, čo je teda, to by nemalo byť.
RTVS pokutovala, teda Rada pre vysielanie a retransmisiu pokutovala RTVS za vysielanie Večerníčka v češtine. Išlo o teda Špejbla a Hurvínka. Ja chápem, že podnet vyšiel od fyzickej osoby, rada začala správne konanie, ako musí začať, má na to zákon, ktorý prijala táto, táto snemovňa. Ale naozaj, naozaj my, ktorí ešte sa hrdíme, že teda vieme po česky na rozdiel od Čechov, ktorí už prestávajú rozumieť slovenčine, chce, budeme dabovať Špejbla a Hurvínka do slovenčiny? Ja viem, že vy sa musíte riadiť zákonom, ale chcela by som sa opýtať, ako si myslíte, že by sa takéto výnimočné kultúrne prípady, lebo však Špejbl a Hurvínek je kultúrny fenomén, český, akým spôsobom by sa to dalo riešiť? Ďakujem veľmi pekne za odpoveď na túto otázku.
My sme na výbore pre kultúru a médiá aj so súčinnosťou s pánom Jarjabkom, s ktorým sme sa tiež zhodli, prijali uznesenie, že, o vysokých, o dvoch vysokých nájmoch úradu ombudsmanky a vášho úradu. Ja keď som s vami osobne, keď som vás navštívila a hovorila o, presviedčali ste ma, že nájom, ktorý je podpísaný, je, a zmluva, ktorá je podpísaná, je tak podpísaná, že sa nedá ešte najbližšie dva roky akosi vypovedať bez toho, aby ste platili veľké penále. Je to teda tak, a to by som vás poprosila, túto odpoveď na túto otázku, pretože ten nájom, ktorý platíte, je skutočne, aby som tak povedala, nekresťanský a zrejme aj tá zmluva je tak napísaná.
Takže ďalšia otázka, ktorú mám na vás, pán predseda, ja som hovorila, že o tom, akú úlohu v budúcnosti bude hrať Rada pre vysielanie a retransmisiu, rozhoduje kvalita právneho vedomia našich občanov, našich poslancov a celej, proste celá právna atmosféra na Slovensku. Uvidíme, či dve ženy, ktoré sa posadili na najvyššie miesta našej justície, niečo zmenia na niekoľko mesiacov alebo rok. Ale moja veta sa netýka len individuálnych sťažovateľov alebo nejakých mimovládnych skupín alebo politikov, ktorí posielajú sťažnosti k vám. Kvalita nášho právneho vedomia sa ukáže aj pri úvahách o konvergenciách alebo zlučovaní jednotlivých úradov a rád telekomunikačného trhu. A preto sa vás chcem spýtať, ako vyzerá teda tá, tá uvažovaná možnosť zlúčenia Telekomunikačného úradu a Rady pre vysielanie a retransmisiu, pretože to je idea, ktorá sa objavuje veľmi často. Už pani Agócs, ako vaša predchodkyňa, pred ňou veľmi varovala, pretože predstava, že by sa podarilo udržať aspoň akú takú nezávislosť vášho úradu po zlúčení s Telekomunikačným úradom, táto idea, táto naivná, je pre mňa naivná. Takže chcela by som vás poprosiť, že ako asi vyzerá, pretože ja som odkázaná do určitej miery na médiá a nepočula som a nečítala som v poslednej dobe, ako sa táto iniciatíva v rámci ESO vyvíja z určovania úradu, hoci si myslím, že už naozaj pre, pre zachovanie istej nezávislosti, aj keď niekedy iba formálnej, tohto úradu, nejaké úspory jedného, jednej sekretárky a jedného auta so šoférom asi nemajú zmysel.
Takže toto je asi to všetko, čo som chcela, pán predseda, a prepáčte, nebudem hovoriť ani o svojich emóciách, ani o svojich pocitoch, ani kde som bola včera.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vášáryová sa dotkla vo svojom vystúpení činnosťou rady, činnosti rady. Ja by som len doplnil, že za posledné roky, a bude to stále viac a viac, sa činnosť rady rozširuje. To nie je len to udeľovanie licencií alebo pokuty, to je istý prehľad, ktorý by Rada mala mať o slovenskom mediálnom priestore. Ten prehľad v zmysle aj rôznych malých komunálnych televízií, komunálnych rozhlasov, mestských televízií a tak ďalej a tak ďalej, všetci tí, ktorí sa v tom mediálnom prostredí slovenskom pohybujú. Toto Rada jednoducho v tomto zložení za týchto finančných okolností, v ktorých sa Rada pohybuje, jednoducho nemôže zvládnuť. A myslím si, že na tú, na tú novú dobu, ktorá vlastne prichádza aj v mediálnom priestore, nehovoriac teda o ďalších veciach, by sme mali v budúcnosti rozmýšľať aj o istom, o istej inovácii legislatívy v rámci rady. Samozrejme, to súvisí s peniazmi, samozrejme, to súvisí s ľuďmi, s rôznymi profesiami odborníkov, ktorí v tej rade musia nastúpiť. Proste je to istá budúcnosť činnosti rady preto, lebo rada sa stále častejšie a častejšie bude dostávať do situácií, keď jednoducho nebude stíhať svoju činnosť tak, ako to od nej verejnosť očakáva.