37. schôdza

Pozerať sa na situáciu na Ukrajine a to, komu patrí na princípe duálneho videnia sveta, či Ukrajina patrí Východu, alebo Západu, považujem v súčasných podmienkach súčasnej diplomacie za zastaralé a neaktuálne, nenáležité. Veď práve tým, že, pán poslanec Dzurinda, zvýrazňujete, že Ukrajina patrí a chce patriť Západu, preukazujete a dokazujete, že nerešpektujeme Ukrajinu ako samostatnú, nezávislú, sebaurčenú krajinu, ktorá má právo, tak ako sa píše aj vo vyhlásení, ukrajinský ľud má právo slobodne rozhodnúť o tom, aká bude jeho zahraničnopolitická orientácia.
Takže zvýrazňovať v tejto situácii, neobjektivizovanej situácii slobodnú vôľu občanov Ukrajiny patriť Západu, bez toho, aby sa objektivizoval stav so zohľadňovaním a určujúc to na pozadí toho, že dnes v Ukrajine umierajú ľudia, je absolútne pre mňa neprijateľné.
Zvýrazňujete to, že Slovensko dosiahlo výraznú mieru plurality, demokratizácie. No ako? Keď nie sme schopní ani zabezpečiť prísun európskych fondov vďaka tomu, ako je rozlezená, ako sa rozmáha korupcia na všetkých politických úrovniach.
O akej demokratizácii slovenskej spoločnosti hovoríme, modernizácii hospodárstva, keď hospodárstvo nám už nepatrí?! Rozvrátené, ovládnuté strategické zdroje, občania v uliciach musia bojovať o strategické zdroje, vodu, pôdu. Toto chceme ponúkať? Tieto hodnoty Západu my chceme ponúkať Ukrajine? A čudujeme sa, že ukrajinský ľud sa voči tomu bráni? (Reakcie z pléna a potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, nič nie je len biele a nič nie je len čierne. Po vypočutí si vášho príspevku mám dojem, že všetko ďalej na západ od Slovenskej republiky je stále viac a viac belšie a to, čo je na východ od Kyjeva, je temné, čierne a niečo hrozné. S tým s vami vôbec nesúhlasím.
Mali ste ambíciu vystupovať, a vždy to zdôrazňujete, že nie ste nepriateľ Ruskej federácie, ale nepočul som jedno pozitívne slovo na adresu Ruskej federácie. S tým, čo sa nestotožním s vami, ani to, že Spojené štáty chcete vylúčiť z toho procesu, že nemajú ambíciu zasahovať na Ukrajine. Pán poslanec, vy si myslíte, že návšteva ukrajinského prezidenta Porošenka v Spojených štátoch a jeho vystúpenie v Kongrese, pri ktorom zožal standing ovation, je náhodné? Takisto je náhodné, že prezident Spojených štátov Obama bol ubezpečiť pobaltské štáty, že ak by prišlo k najhoršiemu, tak my budeme ochotní vás ochraňovať?
Čo sa týka Krymu, jediná vec, s ktorou s vami súhlasím, naozaj ide o anexiu Krymu a porušenie medzinárodného práva. Na druhej strane mi chýbalo v tom vašom vystúpení, aby ste povedali, že nesúhlasíte s Krymom aj preto, že musíme pozerať na naše národné a štátne záujmy. A to ste nepovedali. Súhlasím s tým, že referendum na Kryme nemôže byť demokratické a nemôže byť platné.
Ďalej ste hovorili o tom, že vôbec nevidíte, že ide o nejaký súboj Západu a Východu. No, myslím si, že opäť to nie je tak.
A čo sa týka Ruskej federácie, povedzte mi, prosím vás, kto je opozíciou Putina? Zjuganov, Žirinovský alebo nebodaj šachový veľmajster Kasparov? (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Dzurinda, každý, kto sa aspoň trošku zľahka zaoberá medzinárodnými vzťahmi, vie, že vy ste tu predviedli taký metodologický guláš, že to nemá obdoby. Tak keď raz chcete aplikovať na medzinárodné vzťahy realizmus, tak ich aplikujte aj na Rusko, aj na Ukrajinu. Ak chcete aplikovať idealizmus, aplikujte ich aj na Rusko, aj na Ukrajinu.
Ale vy ste na Rusko aplikovali realizmus, boj o moc, záujmy, sféry vplyvu, ale zhodnou okolností na Ukrajinu a Západ, to je idealizmus, šírime demokraciu, slobodu, ľudské práva. To je taký metodologický nezmysel, pán kolega, a to musíte vedieť podľa mňa. Takže toto, čo ste predviedli, to sú také ideologické báchorky, ktoré môžte rozprávať možno svojim deťom, aj to len do určitého veku.
Ale napriek tomu nebudem hovoriť o metodológii, lebo vy nie ste ale nijakým spôsobom geopolitický analytik, aj keď sa do toho snažíte vmontovať, vy ste bývalý premiér, bývalý premiér, ktorý zatiahol Slovensko do dvoch agresívnych vojen. Kvôli vám sme bombardovali Juhosláviu, kvôli vám sme napadli Irak. Toto zo seba nezmyjete. (Potlesk.) Pán Fico, o ktorom ste hovorili, nám stiahol vojakov z Iraku a nikdy nesúhlasil s bombardovaním Belehradu. A to je ten zásadný rozdiel. Vy máte na rukách krv. Takže vy ak hovoríte dneska o morálke, tak je to niečo tak cynické a tak brutálne, že sa to nedá počúvať, pán kolega Dzurinda, nedá počúvať.
A keď ešte potom poviete, a to celkom súhlasím s pánom kolegom Kuffom, že to nedokáže počúvať, že Západ nie je hrozbou pre Irak, ale pre Saddáma? To povedzte tým mŕtvym Iračanom. Viete, koľko ich je? Odhady hovoria od 100-tisíc až po 650-tisíc ľudí civilistov, nevinných obetí, pán kolega, aj kvôli vám. Aj kvôli vám. Čiže dneska hovoriť cynicky o tom, že sväté vojny sa nedajú viesť, to je hanba, pán kolega, vy sa hanbite.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dotknem sa jedného takého slová, ktoré zaznelo vo vystúpení kolegu Dzurindu jednak primárne a jednak potom aj sekundárne ako reakcia: rozvrat. Je všeobecné známe, že v diktatúre rozvrat nie je. Je veľmi pravdepodobné, že po páde diktatúry sa nehybnosť môže prevaliť do niečoho, čo už tá diktatúra obsahovala a čo potom je rozvratom: útlak menšiny väčšinou, sunnuti - šiiti, Češi - Slováci, Chorváti - Srbi. Áno, je pravda - a to by som reagoval na tú negatívnu stránku slová rozvrat -, že v čase, keď Zdenka Schelingová umierala utýraná, tak tu bol pokoj, nebol tu žiaden rozvrat, neboli tu ani oligarchovia, ani privatizácia vody, ani nič, bola tu stabilita. Stabilita bola aj za Saddáma, keď sypal bojový plyn na obyvateľov, Kurdov, ktorí sa istým spôsobom búrili proti tomu režimu. Vždy je istý rozvrat už zakomponovaný po desaťročiach útlaku. Nepochybne v čase vlády ÚV KSSZ neexistovali žirinovskí, neexistovali černosotnenci, resp. existovali, ale mlčali.
Takže ak chválime diktatúru, a to tu zaznieva vo viacerých vystúpeniach, tak, samozrejme, držíme opraty rozvratu, ale domnievam sa, že to nie je tá cesta. A ak je v spoločnosti rozvrat a ten vybuble, tak vybuble, ale nemyslím si, že opak rozvratu má byť chvála teroru a diktatúry.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dzurinda, vaša veta v súvislosti s konfliktmi v Iraku, v Sýrii, severoafrických krajinách ma zamrazila. Budem vás citovať: "Aj za cenu bolesti sa rodí to, čo má perspektívu." To ste mysleli vážne?! Státisíce mŕtvych, tisícky zavraždených - kvôli čomu? Pričom išlo vo väčšine prípadov o civilistov, deti, ženy, bezbranných ľudí. Kvôli akej perspektíve? Násilie plodí a plodilo vždy len násilie.
Hovoríte o tom, že nemáme vidieť veci sploštene a demagogicky, ľuďom treba hovoriť pravdu. V tom s vami súhlasím. Skutočne múdry, rozhľadený človek, ak vidí, že kráľ je nahý, tak to povie. Ale vo vašom prípade, aj keď to vidíte, vy budete kričať, stále kričať, že kráľ má krásne rúcho.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Dve poznámky sa budú týkať toho, že sa mi páčilo, že tento prejav bol jeden z mála týkajúci sa problematiky na Ukrajine, ktorý nebol populistický a alibistický, takými sa mi zdajú prejavy na túto tému veľmi často.
Ocenil by som osobitne jednak to, že Mikuláš Dzurinda hovoril o tom, že nie je možné, aby Ukrajina bola v oboch zoskupeniach, to je kľúčová vec. Nie je to možné. Nie je možné, aby mala bezcolnú úniu s Európskou úniou a súčasne mala bezcolnú úniu s euroázijskou ekonomickou úniou. Nie je to možné. A teda my sa rozhodujeme, už sme sa aj rozhodli, že chceme, aby sa Ukrajina asociovala s nami so všetkými dôsledkami. S tým, že ak zharmonizuje svoj systém s naším, tak ho nemôže súčasne harmonizovať s ruským, kazašským a bieloruským, úplne jednoznačne.
A druhá poznámka týkajúca sa alibizmu. Pán Mikuláš Dzurinda sa nevyhýbal, nevyhýbal hľadaniu pravdy a nie s tou metódou, že pravda je vždy v strede, ako sa často snažíme tlačiť pravdu. Nie je to tak, ak by pravda bola vždy v aritmetickom alebo geometrickom strede, tak by sme ju mohli asi nájsť aj medzi tým, čo hovoril Hitler a Stalin. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Dzurinda, takto by som si predstavoval ucelený pohľad, názor, vysvetlenie na skutočnosti, ktoré dnes sú veľmi dôležité, veľmi zaujímavé a o ktorých veľa sa síce píše, ale pravda nie je niekde jasne vysvetľovaná, resp. od ľudí, ktorí o tom hovoria, nie je povedaná celá.
Je však mätúce, keď premiér krajiny hovorí inak ako, v niektorých veciach inak ako jeho podpredseda vlády, niekedy hovorí inak, ako sú uznesenia Európskej únie, ktorej sme členom a ktorej záväzky by sme mali plniť, a niekedy hovorí názory, ktoré nie sú vhodné alebo nepomáhajú dobrým vzťahom povedzme s naším najlepším susedom. Sme síce malá krajina, ale sme krajina, ktorá je spojnicou medzi Východom a Západom, ak to môžem tak povedať, a o to je dôležitejšie, aké názory vychádzajú od nás aj s dodatkom, že svet sa na nás díva aj z pohľadu skúseností, ktoré máme za možno ostatné desiatky rokov.
A ja preto oceňujem, že si veľmi pekne vysvetlil ten postoj k tomu, že Európska únia a, samozrejme, aj Slovensko vnímame a budeme rešpektovať akékoľvek rozhodnutia Ukrajiny, a keď sa Ukrajina rozhodla, že chce byť členom Európskej únie, tak to, samozrejme, môžme privítať, ale rešpektovali by sme aj situáciu, keby sa Ukrajina rozhodla inak. A, samozrejme, aj to vysvetlenie, prečo nemôže byť Ukrajina v obidvoch týchto táboroch a že možno aj ten problém, ktorý nastal, práve vznikol z toho, že hľadala to svoje postavenie, to svoje miesto a ľudia tomu nerozumeli.
Ďakujem.

Pozrite sa, keď chýbajú argumenty, nastupujú urážky, nenávisť, vášne. Ja tomu rozumiem. Už som to niečo v parlamente odsedel, ale som si všimol, keď som vás počúval, poslancov SMER-u, že ste nijako nebránili ani Roberta Fica, ani ste nevyvracali niektoré moje tvrdenia o dvojtvárnosti jeho politiky, o tom, ako škodí Slovensku. To som si dobre všimol. A som absolútne si istý, že aj verejnosť bude stále viac rozlišovať, kde je prosto argument a nejaká vízia a kde je len túžba udržať si moc aj za cenu nenávisti, šírenia nenávisti, vyvolávania kadejakých tmavých scenárov.
Vyjadrím sa len k dvom veciam, ktoré považujem za nielen symbolické, ale aj obsahové.
Pani Mezenská. Nikdy som nepovedal, že Ukrajina bude patriť Západu. Ste mladučká, máte dobrý sluch, ja som hovoril, že bude patriť k Západu alebo na Západ. Pani Mezenská, keď si otvoríte Slovník cudzích slov, tak sa dozviete, že keď sa UA ide asociovať s Európskou úniou, že to znamená, že sa ide pridružiť alebo spojiť s Európskou úniou. Pozor, Ukrajina patrí Ukrajine. Čo ste nepočúvali, čo som hovoril? Že len ukrajinský ľud môže rozhodnúť o tom, či bude patriť Ukrajina na Západ, na Východ alebo bude sa snažiť o neutralitu, ako sa snažia niektoré krajiny. Úcta k faktom, kolegyne, kolegovia, by mala byť základom nášho pôsobenia. Môžme sa mýliť, ale fakty.
No a ku kolegovi Blahovi len jedno. Nebombardoval som Srbsko, otvoril som nebo pre prelety vzdušných lietadiel. Robert Fico zriaďuje logistický sklad NATO. Tam nebude ani cukrová vata, tam nebudú ani štrimpfle pre vojakov, čosi tam bude v tom logistickom sklade. Nebudem kritizovať toto rozhodnutie Roberta Fica, lebo verím, že vydáva súhlas nielen so sankciami, ale aj logistickým skladom preto, aby aj občania Ukrajiny boli slobodní. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, po spŕške kritiky na vystúpenie pána poslanca Dzurindu potrebujem alebo cítim potrebu aspoň pár viet povedať k tomu, že o čom my rokujeme dnes. Dnes rokujeme o stanovisku Slovenska, Národnej rady, ku konfliktu na Ukrajine. K postoju našej krajiny k tomu, čo sa robí, čo sa deje na Ukrajine.
Viete, pani poslankyňa Nachtmannová, dá sa aj tak vystúpiť ako vy, ale bol by som veľmi zvedavý a očakávam vaše stanovisko, čo by ste na to povedali, že islamský štát len z ničoho nič zabíja obrovské množstvo ľudí. Má Západ pomáhať alebo nemá Západ pomáhať? Viete, mať len okuliare a klapky jedným smerom, to sa dá, samozrejme. Otázne je, či je to správne.
Pán poslanec Kuffa, áno, máte pravdu, treba vyzvať k pokoju. Ale koho? Vojakov, ktorí zo začiatku, ruských vojakov, ktorí zo začiatku tam chodili len na dovolenku so zbraňou v ruke? Alebo Ukrajincov, ktorí si bránia vlastné územie? Čo by ste robili aj vy, keby nás napadli? Predpokladám.
Áno, v susednej krajine je vojnový konflikt. Nikdy som si nemyslel, že na pôde Národnej rady budem musieť povedať túto vetu, ale, bohužiaľ, je to pravda. V tomto konflikte zomierajú ľudia. Svet sa obáva ale, aby sa konflikt nerozšíril aj do ďalších krajín, Estónsko, Litva, Lotyšsko. Európski partneri, s ktorými zdieľame spoločný hospodársky a civilizačný priestor, teda naši spojenci, cítia bezprostredné ohrozenie.
Ako poslanec Národnej rady, ale aj ako občan Slovenskej republiky chcem mať preto zodpovedajúce informácie o tom, aká je pozícia Slovenska k tomuto konfliktu? Čo z neho pre nás vyplýva a ako sa mienime ďalej v tejto zložitej situácii správať. Znepokojuje ma, že rétorika predsedu vlády a našej diplomacie, reprezentovanej ministrom Lajčákom, je úplne odlišná. A po spoločnom zasadnutí zahraničného a európskeho výboru Národnej rady počas uplynulých dňoch, alebo dvoch dní, to cítim ešte intenzívnejšie. Minister Lajčák totiž nie je v spore s opozíciou. Minister Lajčák nemá zásadné odlišné postoje ku konfliktu na Ukrajine, ako majú opoziční poslanci. Radikálne inú rétoriku ako minister zahraničných vecí má jeho predseda Robert Fico a niektorí ďalší poslanci SMER-u. (Potlesk.) Na takúto schizofréniu SMER-u sme si už pomaly zvykli a pri inej téme by asi nestála za väčšiu pozornosť. Ale pri téme vojenského konfliktu v susednej krajine za pozornosť nielenže stojí, ale si ju priamo vyžaduje. Kto dnes na medzinárodnom poli vlastne reprezentuje Slovensko? S akým mandátom a od koho?
Chápem ministra Lajčáka, keď hovorí, že jeho snahou je, aby predovšetkým obyčajní Ukrajinci videli, že Slovensko a Slováci sú ich priatelia a že v čase, keď im bolo ťažko, tak my sme im pomohli. Pre dobré susedské vzťahy s Ukrajinou je to veľmi cenné. Preto sa aj stretáva s našimi krajanmi v Užhorode. Rokuje s politickými elitami v Kyjeve. A prináša humanitárnu pomoc do vojnou ohrozených oblastí.
Ale jeho predseda medzičasom rozpráva v médiách a na tlačovkách tak, že už aj ukrajinský veľvyslanec na Slovensku musel reagovať veľmi otvorene a rázne a teraz ho citujem: "Ficov postoj vyvolal na Ukrajine veľké rozhorčenie, aj sa protestovalo pred slovenským konzulátom v Užhorode. Na Ukrajine v týchto dňoch prebieha vojna a otvorená agresia z Ruska proti ukrajinskému národu. Vidíme plnú podporu slovenskej diplomacie. Pokiaľ ide o pána Fica, tak na začiatku konfliktu odsudzoval anexiu Krymu a hovoril o podpore teritoriálnej celistvosti Ukrajiny. Za posledné obdobie sa však jeho rétorika zmenila, akoby na to zabudol a rozpráva už len o ekonomických dosahoch." A teraz poviem tú vetu a citujem, čo už pán Dzurinda pred chvíľočkou citoval tiež: "Jeho pozícia pripomína postoj zlého suseda."
Tak kto zanecháva výraznejšiu stopu u občanov Ukrajiny, naša diplomacia alebo predseda vlády Slovenskej republiky? Komu majú ľudia veriť, pán minister? Vám alebo premiérovi Ficovi? Obidvom naraz sa vám totiž veriť nedá. Lebo hoci reprezentujete tú istú vládu a tú istú stranu, v tomto konflikte - ale nerád to hovorím - stojíte na opačnej strane barikády. Ja si myslím, že dobré ciele a možno aj výsledky našej diplomacie podkopáva svojou nezmyselnou konšpiračnou rétorikou Robert Fico.
Ako poslanec parlamentu, samozrejme, mám možnosť k tejto téme s ministrom Lajčákom diskutovať, hoci dnes je to prvýkrát. Ale aké informácie o našom postoji môže mať bežný človek, ktorý informácie z našej politiky prijme len sporadicky a pasívne? Minister Lajčák niečo hovorí a, samozrejme, spravidla rozumné veci. Ale Fico, Blaha aj ďalší poslanci hovoria niečo úplne iné, ale hovoria to omnoho hlasnejšie. Ich slová vníma naše publikum. Ich slová formujú verejnú mienku u nás. Ale ako ukázal ukrajinský veľvyslanec na Slovensku, počujú ich veľmi dobre aj na Ukrajine, a pridávam, aj v členských štátoch Európskej únie.
Preto využívam prítomnosť šéfa našej diplomacie a položím mu niekoľko pre mňa zásadných otázok. Moja prvá otázka vyplýva z faktu, že premiér prehlásil, citujem: "Konflikt na Ukrajine je bojom o vplyv na Ukrajine medzi USA a Ruskom." Minister Lajčák zase na výbore k tej istej téme povedal, že konflikt na Ukrajine je konfliktom medzi dvoma nám blízkymi krajinami, medzi Ukrajinou a Ruskom. Obidve odpovede sú navzájom odporujúce, a preto sa pýtam pána ministra Lajčáka. Kto sú strany sporu? Ako vníma ich úlohu Slovensko a jeho diplomacia? Aká je úloha NATO a EÚ ako organizácií, v ktorých sme my členmi v tomto spore?
Ďalej. Robert Fico v televízii povedal: "Pokiaľ nebol tento konflikt, o Ukrajine sme nevedeli." No, vyhlásil to aj napriek tomu, že projekt Východného partnerstva je dlhoročne jedným z pilierov našej zahraničnej politiky. Citujem z web stránky ministerstva zahraničných vecí: "Východné partnerstvo je projektom Európskej únie, ktorý zahŕňa Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu. Hlavným cieľom projektu je politické pridruženie a hospodárska integrácia východných partnerov s Európskou úniou. Slovenská republika podporuje Východné partnerstvo, ktoré znamená významný evolučný krok vo vývoji susedskej politiky Európskej únie. Prostredníctvom Východného partnerstva je možné realizovať víziu politickej asociácie, ekonomickej integrácie a celkovej modernizácie východoeurópskych krajín na báze hodnôt a štandardov Európskej únie. Ide o jednu z hlavných priorít našej zahraničnej politiky." Koniec citátu.
Robert Fico tak de facto v lepšom prípade priznal, že netuší, čo je zahraničnopolitická priorita aj jeho vlastnej vlády, a v horšom prípade s ňou nesúhlasí. Považuje ju za mocenský prejav Západu, ktorý je podľa jeho rétoriky aj jednou z príčin ukrajinského konfliktu. Pýtam sa teda pána ministra: Súhlasí Slovensko a jeho diplomacia s cieľom Východného partnerstva, a teda aj s víziou politickej asociácie, ekonomickej integrácie a celkovej modernizácie Ukrajiny a ostatných východných krajín na báze hodnôt a štandardov Európskej únie?
Vážené dámy, vážení páni, Robert Fico toho v posledných dňoch vyhlásil veľa a veľa znepokojujúcich viet k téme Ukrajina odznelo z jeho úst. Od velikánskych po malicherné, od menej vhodných a potrebných až po úplne nevhodné. Otázok, ktoré by som položil pánovi ministrovi, je preto na niekoľko strán. Je mi ľúto, že premiér svojou ignoráciou znevažuje parlament a práve pri takejto téme. On znevažuje ale aj prácu vás, pán minister, a prácu všetkých našich diplomatov a zhadzuje aj Slovensko, keď sa vyjadruje, citujem: "Neverí,, že v medzinárodnej politike a vo svete existuje nejaká morálka, že existuje nejaká hodnota, pokiaľ ide o ochranu."
Pred chvíľočkou som citoval z projektu Východné partnerstvo. Znovu poviem. Východné partnerstvo je fakticky integráciou východných krajín na báze hodnôt a štandardov Európskej únie. Takže žiadne hodnoty nie sú?
Ako ste sa cítil pri takýchto slovách svojho šéfa, pán minister? Aký má zmysel slovenská diplomacia, keď svet sa aj tak vyvíja len na obraz veľkých? Alebo si myslíte aj vy, že Slovensko je natoľko bezvýznamná krajina, že v otázkach medzinárodnej politiky nemá absolútne žiaden vplyv? Nie je v zahraničnej politike morálka?
Premiér Fico s obľubou tvrdí, že na Ukrajine sa odohráva propagandistická vojna. To zlé je, že vôbec nespomína to, čo spomenul aj minister Lajčák včera v Národnej rade. Citujem: "Prielom vo vojne nastal vďaka prísunu ruských zbraní a účasti ruských jednotiek v bojoch na východe Ukrajiny." Pán Fico miesto toho hovorí, citujem: "Ukrajinskí vojaci vraždia na východe Ukrajiny svojich vlastných občanov." Vidíte ten rozdiel, ten protichod v týchto dvoch tvrdeniach?
Áno, každú vojnu sprevádza istá propaganda. Smutné ale je, že premiér Fico s úplnou samozrejmosťou používa práve tú ruskú. Napríklad o ekonomických sankciách vyhlásil: "Sankcie nič neriešia. Je množstvo medzinárodných prípadov, kedy sankcie boli použité a nezmenili nič. Áno, zhorší to situáciu ľudí, ale ako bumerang sa to vracia vo vzťahu k tým, ktorí tie sankcie zavedú." Koniec citátu.
Neviem, v čom sa jeho vyhlásenie líši od vyhlásenia napríklad prezidenta Putina. Citujem jeho: "Sme dlhodobo presvedčení, že sankcie ako nástroj zahraničnej politiky nefungujú a prakticky nikdy nevedú k želanému výsledku, dokonca aj keď sa týkajú mladých krajín. Politika sankcií isté škody spôsobuje, ale aj tým, ktorí ich zavedú." Koniec citátu.
Myslím si, že od toho Putinovho vyjadrenia sa nelíši ani v jednom podstatnom slove. Ale napríklad dosť podstatne sa líši od slov ministra Lajčáka aj zo včerajšieho rokovania výboru Národnej rady, kde pán podpredseda vlády povedal: "Kroky Európskej únie vrátane sankcií prispeli k tomu, že sa na Ukrajine prestalo bojovať."
Verím v dve veci, pán podpredseda, tou prvou je, že máte a dokážete predstaviť verejnosti a poslancom stratégiu, ktorá bude jasne hovoriť o tom, aký jednoznačný postoj zaujme Slovensko v tomto konflikte. A tou druhou je, že aspoň vy si uvedomujete škodlivosť výrokov Roberta Fica a voči nim sa niekedy dokážete aj verejne ohradiť.
Postoj strany MOST - HÍD k tomu, čo sa deje na Ukrajine, je jednoznačný. Podporujeme Ukrajinu na ceste demokratizácie a ich snahu sa pripojiť k Západu. Zrušením železnej opony, rozpadom Sovietskeho zväzu, otvorením hraníc a ľahkou dostupnosťou informácií si aj občania Ukrajiny v čoraz väčšom počte uvedomujú, že je veľký civilizačný rozdiel medzi Západom reprezentovaným Európskou úniou a Východom reprezentovaným Ruskou federáciou. Vláda práva a rovnosti pred zákonom vedie k prosperite občanov určite skôr ako oligarchický korupčný systém, ktorý v postkomunistickom teritóriu dominuje. Snaha veľkej časti Ukrajincov priblížiť sa Západu preto nie je výsledkom mocenskej intervencie Európskej únie, ale normálnym, prirodzeným vývojom, ako tomu bolo aj u nás v roku 1989. Nádej, ktorú títo Ukrajinci čiastočne mali, a to, že približovaním k Európskej únii sa budú meniť aj štandardy ich krajiny, pretrhol prezident Janukovyč odmietnutím podpisu asociačnej dohody s Európskou úniou. Tento akt vyprovokoval ľudí na Majdan. Áno, tak ako to býva, na ľudové zopnutie sa nabalili rôzne politické a extrémistické sily a vo výsledku mohli posunúť vnímanie Majdanu niekde inde.
To, čo je však viditeľné a čo v základoch Majdanu stále je, že podstatná časť Ukrajincov dnes vidí svoj civilizačný vzor na západ od svojich hraníc. Viete, aj Rusko ,a uvedomuje si, že dnes už nie je schopné dať Ukrajine žiadnu pozitívnu civilizačnú ponuku, môže jej totiž ponúknuť len to, čo Ukrajinci odmietajú, lebo za tie roky toho majú plné zuby. A tak Rusko svoju civilizačnú ponuku Ukrajine nahrádza mocenskou ponukou, lebo inak by svoj vplyv na Ukrajine nadobro stratilo. Výsledkom tejto snahy Ruska je konflikt, ktorý tam dnes vidíme.
Pán minister, vy viete, že pozitívny obraz krajiny môže fungovať len vtedy, ak navonok prezentujeme tie hodnoty a tie benefity, s ktorými sme stotožnení aj doma. Ja sa s obrazom Slovenska, ktorý svojimi vyhláseniami prezentuje premiér Slovenskej republiky, nestotožňujem. Nemyslím si, že sme krajina ľudí vidiacich len po plot svojho humna. Myslím si, že sme krajina hrdých občanov cítiacich spolupatričnosť aj za širší európsky priestor, ktorý spolu vytvárame a ktorý nám zároveň umožňuje žiť dôstojný život a dáva nám aj krajine perspektívu. A som presvedčený, že takto to vidí aj väčšina našich občanov.
Očakávam, že z takéhoto východiska sa bude odvíjať aj komunikácia našej diplomacie a kroky našej politickej reprezentácie ku konfliktu, ktorý sa na východ od našich hraníc odohráva.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Dovolím si pripomenúť, že pri schvaľovaní programu tejto schôdze Národnej rady som navrhol, aby sme požiadali najvyšších ústavných činiteľov, teda pána prezidenta, pána predsedu Národnej rady a pána predsedu vlády, aby prezentovali a odôvodnili svoje postoje a názory na ukrajinskú krízu, na sankcie Európskej únie voči Rusku a na žiaduce postoje Slovenskej republiky k tejto kľúčovej problematike súčasných dní. V odôvodnení tohto návrhu som okrem iného uviedol, že považujem za veľmi žiaduce, aby pred Národnou radou konfrontovali alebo sme mali možnosť konfrontovať postoje tých troch najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky, pretože, ako vieme, nie sú zhodné a v istých veciach sú aj dosť odlišné. A takisto, aby sme najmä v prípade pána premiéra konfrontovali jeho vyhlásenia, ktoré odznievajú pro domo, a vyhlásenia a reálne skutky, ktoré robí ako predstaviteľ Slovenskej republiky v Bruseli a na iných medzinárodných fórach.
Pán predseda, ktorý viedol hlasovanie o procedurálnych návrhoch, odmietol dať čo i len hlasovať o tomto mojom návrhu a jeden z jeho argumentov bol, že každý predsa máme právo na svoj názor a nemusíme ho pred nikým zdôvodňovať. Určite toto platí najmä v slobodnej krajine pre názor radového občana, ktorý vyslovuje názor sám vo svojom mene, ale rozhodne to neplatí pre názor predstaviteľa krajiny, ktorý hovorí v mene nás všetkých, a myslím si, že odmietnuť vypočuť si a zdôvodniť tento názor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)