37. schôdza

Ja v úvode, aby som nezabudol. Pán kolega, chcem ťa poprosiť, aby si to vysvetlil, ten tvoj postoj, ktorý si hneď v úvode uviedol, pána podpredsedu Figeľa, čo vlastne tým si chcel povedať. Bol tam návrh na zmenenie vyhlásenia, ale či s tým súhlasíš, nesúhlasíš, lebo tým záverom, sám si kladiem otázku, že proste nie je mi to jasné, lebo si predniesol nejaké iné vyhlásenie, a rád, rád by som ho mal v ruke to vyhlásenie. Ale obsahovo, keď som trošku ako zachytil ako tie veci, myslím si, že nebudem zaň hlasovať, pretože tam priamo, mám taký pocit, že je to také prekrúcanie tých pojmov a to je to zlé, ktoré tuná v podstate sa to deje aj tuná v Národnej rade. A tu len hneď v úvode, "vítame dohodu o prímerí dosiahnutú v Minsku medzi predstaviteľmi vlády Ukrajiny a predstaviteľmi" povstalcov, zamenené za "vzbúrencov".
A to je tá propaganda, to je to, to je to obdobie studenej vojny. Ja som dieťaťom obdobia studenej vojny a viem to veľmi dobre. A tá propaganda, hnusná, musím povedať, propaganda, sa deje aj tuná dnes. Aj dnes. Ja, prepáčte mi, budem veľmi úprimný, ale som z toho taký rozladený, ja k takejto pravici sa hlásiť nebudem, ani sa nehlásim. A vôbec sa za to nehanbím. A cez to všetko si myslím, že patrím ku pravici, ale toto, čo je tuná, sa odznieva tuná vo vzťahu ako k tej Ukrajine, nehlásim sa k tomu, je mi to naozaj, veľmi mi je to odporné.
Ja tu mám viac poznámok ako poznačených, ale to už ani nestihnem tou faktickou poznámkou, ale Krym, hej, na jednej strane, to je to zahmlievanie ako tej, tej pravdy. Tam občania Krymu v referende slobodne sa rozhodli, že chcú patriť k Rusku. Bezpochyby, nie je tam vojna, nevraždia sa tam ľudia a to je pozitívum.

Ďakujem pekne. Len, pán poslanec, samozrejme, dovoľte mi vyjadriť rešpekt k tomu, že ste vcelku v pokoji a zmysluplným spôsobom zadefinovali hodnoty vašej strany a vaše osobné. A, samozrejme, sa vymedzili aj voči politickým súperom. V danom prípade ste sa venovali predsedovi vlády Ficovi. Ja by som teda sa dotkol iba niektorých vecí. Po prvé, mám tu takú knihu, napísal ju George Friedman a volala sa Nasledujúce desaťročie. A už v roku 2011 predvídal, že desaťročie od 2011 až 2021 bude pre Spojené štáty obdobím učenia, ako zvládať nepriateľstvo okolitého sveta. Pravdepodobne niečo vzbudzuje to nepriateľstvo okolitého sveta. Iste vám neušlo ani posledné vyhlásenie A. H. Kissingera, čo tiež asi nebude nejaký zúrivý antiamerikánec, ktorý hovorí o tom, že je bezpodmienečne nutné pochopiť, akým spôsobom uvažuje druhý, a na základe toho zvážiť, či je možné nájsť spoločnú reč.
K tomu celému ešte taká malá veta. Našiel som výzvu pápeža Františka, keď sme už pritom: "Zlo častokrát víťazí len preto, lebo slušní ľudia mlčia." A ešte aj vetu typu: Necháme Ukrajincov, aby v bratovražednom boji zomierali za naše strategické záujmy. Tritisíc ľudí. Stav je dneska taký, že zmluva je, o pristúpení k EÚ, je prakticky v tej istej polohe, ako to navrhoval predchádzajúci prezident Janukovyč s odkladom niektorých ustanovení, tých zásadných, ktoré sa dotýkajú práve problémov, ktoré sú s pohybom tovaru medzi Ukrajinou a Ruskom.
A že Fico sa nevymedzuje k zisku a k súkromnému vlastníctvu, no práve preto, že to robíte vy jednostranne, pričom máme ústavný princíp. A v tom ústavnom princípe je sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo, čo pravdepodobne... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pri počúvaní tejto diskusie mne sa to javí takto: že jedna veľká skupina, zástupcovia SMER-u ju môžme nazvať, ktorí dôsledne zaujali pozície od jasného cheguevaristu až po kultivovaného európskeho intelektuála, dalo by sa povedať, že napriek celým voličským spektrom. V opozícii je to, bohužiaľ, iné, ale v zásade vidím dve skupiny. Jedna skupina mi hovorí racionálne argumenty a druhá nejaké emocionálne výzvy za spravodlivosť. A čo ma veľmi mrzí, je to, že v tej poslednej, ktorú som spomenula, sú dobrí a čestní ľudia a podľa toho, ako to ja vnímam, hrajú cudziu hru a ani o tom nevedia. Štefan, aj teba tým myslím.
To je všetko, ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega Jurzycza, ďakujem za korektný príspevok. Takto si naozaj predstavujem diskusiu, ktorá sa mi páči ďaleko viac ako osobné urážanie. Je to naozaj k veci. Ja len čisto akademicky budem reagovať na ten postštrukturalizmus alebo teda štrukturalistický realizmus. Viete, práve neorealizmus je citovaný mnou. Ja hovorím práve o neorealistoch. Morgenthau bol klasický realista a Mearsheimer je neorealista, ten postklasický realista, o ktorom ste hovorili. Čiže ja práve sa opieram o Mearsheimera a Mearsheimer napríklad hovorí, ja vám budem citovať z knižky, ktorá je inak aj v knižnici, odporúčam prečítať si jeho zásadné dielo Tragédia veľmocenskej politiky, kde píše: Len preto, že Američania nemajú radi, ako bežní občania Američania, nemajú radi real politiku, tak verejný diskurz o zahraničnej politike je v Spojených štátoch zvyčajne zahltený jazykom liberalizmu. Preto všelijaké tie vyjadrenia politických elít o optimizme a moralizme a idealizme. Ale za zatvorenými dvermi; a to hovorí americký analytik, americký; za zatvorenými dvermi všetky elity, ktoré sa zaoberajú bezpečnostnou politikou, hovoria jazykom moci a nie jazykom princípov. Je to celé o realizme. Toto hovorí Mearsheimer, neorealista.
A hneď strana za tým, citát Edwarda Carra. To je zase realista klasický, niečo ako Morgenthau. A ten hovorí, že najviac, najväčšími majstrami v umení predstierania, že ide nie o národné záujmy, ale o nejaké princípy a všeobecné dobro, sú práve anglosaské alebo anglicky hovoriace krajiny. To hovorí Carr, čo je britský zase analytik. Tu naozaj nejde o rozpor medzi neorealistami a realistami v tých veciach, ktoré sa snažím ja zdôrazniť, čiže z tohto hľadiska naozaj ten váš argument nesedí, ale to bola čisto vecná poznámka. Ja veľmi silne oceňujem váš korektný prístup.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ono výrazom určitej úcty k téme, ale aj vôbec, vlastne k téme, ale k celému tomu problému je aj teda, že kto tu sedí, bez, aby ste to nebrali osobne, pán minister. Aj tým začnem, také to určité pokrytectvo, že jak sme sa tu všetci bili do pŕs a jak všetci ideme riešiť chudákov Ukrajincov a jak nám na tom záleží. Viete, ja neviem, aký program má pán Lajčák, ja naozaj, čestné slovo, netuším, ale pokiaľ nesedí s Ki-mun Panom, či jak sa volá ten predseda OSN, tak všetko je menej ako slovenský parlament. Alebo ako, viete, na nejakom príklade to chcem porovnať, že naozaj je to podľa mňa zlé. Je to výrazom úcty k tej téme. Hej? Že sa tu striedajú ministri, počúvajú, nevedia, ešteže ste neposlali Počiatka, lebo to už by bolo naozaj čarovné, že minister dopravy by tu (povedané so smiechom), by tu takto načúval. Je to naozaj, to s tým súvisí.
Súvisí to aj s tým, že naši kolegovia od nás z opozície sa tu dobýjali tej témy, tu vkladali do programu, zaraďovali nové body. A kde sú? Viete, to je naozaj, aj my sme končili parlament v takom, by som povedal, komornej atmosfére, celkovo atmosféra je komorná. Vo výbore sa rokovalo tak, aby sa o siedmej už nemuselo prísť. Ale, ale do hrude, do hrude sa budeme biť, jak nám, jak nám na tých Ukrajincoch záleží. Toto mi trošku, ak dovolíte, vadí a neodpustil som si to nepovedať. Ja kľudne počkám, však neni sa kde ponáhľať. Považoval som to za potrebné povedať, lebo nakoniec je to vždycky tak, že tie aj vojny, aj konflikty sú záujmami niekoho, niekoho mocného, niekoho silného, ale trpia ľudia. Ono je to v zásade vždycky tak a zdá sa, že ani v týchto moderných typoch, vojnách to iné nebude, že stále to bude v zásade len o tom.
Ja chcem upozorniť na riziká, tuná už vystúpilo Kissingerov niekoľko, odborníkov. Tak jak máme odborníkov na hokej, na futbal, tak žasnem, koľkých geopolitikov, geostratégov proste sme dokázali vyškoliť v našich univerzitách, a všetkých som si so záujmom vypočul. Čiže nebudem až tak odvážny sa púšťať do hodnotenia, že kde je, ako by Česi povedali, "zač je tomu loket". Hej? A vedieť, kde je problém, a ešte dokonca aj vedieť, že jak sa to dá aj vyriešiť. Nuž neviem, ale usudzujem, že sa udialo to, čo sa v zásade deje, keď by sme si to povedali možno na poslednej dekáde, že ak je niekde nejaký konflikt, tak to súvisí úzko geograficky s krajinami, kde je buď autoritatívny režim, alebo nejaká náboženská tenzia, proste má to určité predpoklady na to, aby tam ten konflikt vznikol.
Ja si dovolím tvrdiť, že v Dánsku konflikt nebude. Ja si dovolím tvrdiť, že aj teraz sme boli toho svedkami, že sa diala historická, historická vec v Anglicku, teda to referendum v Škótsku a celé obete, ktoré to prinieslo, pokiaľ ja som sa dočítal, tak sa pobili niekde na námestí opití fanúšikovia a odporcovia. To znamená, že sú spoločnosti, zdravé občianske spoločnosti, kde konflikt len tak ľahko nebude. Nebude, lebo to absorbuje tá zdravá spoločnosť do seba a nedovolí to prerásť do, do sebavražedného sadomasochistického diania. Hej? Kde sa tieto scenáre, alebo kde to funguje, je naozaj, tie predpoklady sú, že tam je autoritatívny vodca, a teraz testujeme aj prípady, kde krajina je rozdelená, rozparcelovaná medzi oligarchické skupiny, ktoré sa na jednom, pri jednom stole buď dohodnú, alebo nedohodnú, keď sa nedohodnú, zle je. A to je riziko a na to ja chcem upozorniť našich obyvateľov, lebo niekedy mám pocit, že my sa zmierujeme a varíme sa, jak tá žaba v tom hrnci, a nakoniec ešte si povieme, že však nič také hrozné sa nedeje, že to tu bude nejakým spôsobom podelené, že budú mať.
Nuž dovoľte vás vyviesť z omylu, udeje sa hrozná vec. Pokiaľ nezastavíme ten trend naozaj absolútnej, totálnej moci oligarchických skupín, tak sme na rane práve v týchto scenároch, ktoré vidíte, ako sú funkčné trebárs na Ukrajine. Na to chcem upozorniť, lebo ak stačí pre krajinu, že sa pri jednom stole rozhádajú a máte vojnu, tak sa oplatí, paranoici, nech si povedia, oplatí sa do toho investovať, niekto nech si povie, že oplatí sa tým zaoberať. Viete, ak niekto tu nosí scenáre, že niekde v Lengli na neviemkoľkom poschodí rozmýšľajú, že kde urobiť ďalší konflikt, tak, ak by aj tak niekde rozmýšľali, tak rozmýšľajú, že aké sú základné predpoklady. Nemusíte ani na West Point chodiť, že aby ste povedali, že kde je možné nastaviť alebo vyvolať konflikt. Máte tam tenziu náboženskú, sociálnu, proste je tam, vyženiete hladných ľudí do ulíc. Proste sú určité predpoklady. Keby tam nejaký inšpicient v Lengli povedal, že chce urobiť konflikt v Dánsku, tak ho vyhodia, ani vrátnicu mu nedovolia strážiť. Viete, keby som pokračoval v tom paranoidnom príklade, nedovolia, lebo tam nemá zmysel vôbec, v zdravej občianskej spoločnosti to nenastane.
A potom sú krajiny, ktoré sú na rane a naozaj, žiaľ, Ukrajinci, to, čo sa plazivo blíži ku nám a je to znakom nezdravej spoločnosti, že k tej oligarchizácii krajiny dochádza, že tuná toto je stafáž a vládne sa niekde úplne inde. Toto, ľudia moji zlatí, ja sa nebudem tu hrať na proroka, odporúčam vám brániť sa tomu, lebo skôr či neskôr to bude mať zlé následky. Viete, zo mňa nehovorí závisť. Ja sa niekedy až bojím, že by niekto povedal, že jak teda sa človek naváža a teraz upozorňuje na to a neviem čo, niekto vás zrazí na zem a povie: Závidí. Lebo tak sú to, všetci závidíme, niektorí viac, niektorí menej. Nie, to nie je, táto nízka emócia v tom naozaj nie je. To je národno, národný záujem, národný bezpečnostný záujem by mal byť ľudí tejto krajiny a politikov tejto krajiny, aby nedovolili totálnu kontrolu moci, aby nedovolili rozparcelovanie tejto krajiny, lebo tým pádom sa stane ľahkým terčom, ak niekto vraví, že existujú tie skupiny, alebo vôbec, že to je potencionálne krajina, kde môže nejaký konflikt vzniknúť. Máme suseda, kde s autoritatívnosťou majú svoje skúsenosti, zdá sa, že sa im to celkom páči, no nič nie je lepšie, jak skombinovať dve autoritatívne úzko rozdelené dve krajiny. A ak si niekto myslí, že nám tu nič nehrozí, lebo sme tam a tam, viete, niekto bol tam a tam a nakoniec aj tak musel strihať nohami. Čiže to je, neberte akože že to je všetko nadobro vybavené. Veci nie sú nadobro vybavené. My dávame predpoklad tomu.
A keď to dovolíme, keď sa poddáme tomu, rezignujeme niektorí a niektorí začnú už aj s tým kolaborovať. Prosím vás, ak my máme nejaký vývozný artikel v tejto krajine, tak kolaborantov. My by sme kolaborantov mohli mať ako jeden náš nosný exportný artikel. Nikdy nebol v tejto krajine problém o kolaborantov, v zásade bolo úplne jedno, aký režim je, kolaborant sa vždycky našiel. Prosím vás, keby tu prišli islamisti zajtra, tak pozajtra niektorí z vás už im klopú na dvere, že či nepotrebujú poradcov. To nikdy s tým nebol problém. (Potlesk.) Nikdy s tým nebol problém a, žiaľ, nikdy s tým problém nebude. Na to chcem upozorniť.
Čiže aj tuná budú ľudia, ktorí vám budú tu kvetnato opisovať, že moc oligarchických skupín je v zásade dobré, dobrá, lebo kontrola kapitálu, teraz mediálna kontrola, všetko to je. Ja viem, že sa nájdu. Viete, jak to napíšu? Že pomaly tomu aj uveríte. Vždycky sa nájdu, vždycky boli, vždycky budú. Ja som len chcel, nechcel som zneužiť tú tému, ale chcel som ju využiť aj na zdôraznenie toho aspektu, že chráňme sa toho, aby sme nedopadli jak Ukrajinci, lebo Ukrajinci trpia za to, že dovolili rozdeliť si svoju krajinu tak, jak si ju nechali rozdeliť, že stačilo, že sa rozhádali piati pri stole, a oni majú vojnu, tam umierajú ľudia. A to hrozí aj u nás.
Pokiaľ sa tomu nepostavíme, pokiaľ sa ľudia tomu nepostavia, pokiaľ politici to neprestanú akceptovať, to je na hanbu, na posmech, to nemôže byť poriadny chlap, ktorého sila je v tom, že vie počúvať niekoho, kto mu rozkáže, že choď s tým. To si nemôže sám seba vážiť, prosím vás. Nemôžeme sa potom nazývať, že sme politikmi, lebo to naozaj nemá s politikou nič spoločné, pokiaľ tu budeme nositeľmi názorov niekoho iného a len sa tváriť.
Ukrajinci sú v tom nevinne, tak ako koniec koncov vždycky. A ja som si dal robotu, aby niekto nepovedal, že, lebo ja sa bojím, to sú vážne témy, niekde to tam aj niekde možno niekto začuje, alebo nezačuje, dovoľte mi, s tým skončím, dovoľte mi týchto ľudí pozdraviť. A chcem povedať jednu vec, že to ma mrzí, že nie je v nás tá chuť a vôľa poznať ten problém hlbšie. Ja si pamätám, že som na našom výbore pre obranu a bezpečnosť dal návrh, ešte v začiatkoch, že poďme sa tam pozrieť. Nikdy nebolo nič lepšie – raz vidieť, ako stokrát počuť. Prosím vás. Poviem vám priebeh hlasovania. Neviem, koľko nás bolo zúčastnených, jediný, kto bol za, som bol ja. To je znakom toho, ja neviem, to nemá možno s hrdinstvom nič, to je výrazom toho nezáujmu, absolútneho nezáujmu, nič nás netrápi. Čiže naozaj tu môže niekto prísť a povedať, že ako to je alebo ako to nie je. Ten, kto bol v Luhansku, ten, kto bol v Slaviansku, ten, kto bol možno ďalej, nie tie; v Kyjeve, možno nestačí byť len v Kyjeve. Viete, to sú naozaj že, a nikomu z nás to nechýba, niekto si prečíta také noviny, hentaké a je múdry jak rádio, tu rozpráva, nebojí sa nikoho, nastaví si svoju lajnu a ide jak šruba až, až do tohto. Nezaškodilo by nám naozaj sa do toho problému vnoriť hlbšie, poznať ho hlbšie, neodbudlo by z nás.
Dovoľte mi skončiť a Ukrajincom chcem zaželať, aby to, že sa stali obeťou a stali sa obeťou proste určitých záujmov, aby to trvalo čo najkratšie. Ja im v tom držím ruky a teraz, ak dovolíte, im to poviem aj po ukrajinsky, a ja som si dal tú robotu, že nie na SAV-ke mi to prekladali, a to s tým súvisí aj s tou asociačnou dohodou, že chlapi, čo tu robia po stavbách, Ukrajinci, ktorí to ťažko vnímajú, aj by som vám vedel rozprávať, ale nie všetko sa to tu hodí, na tom, ako sa ten konflikt vníma. Tak dovoľte, aby som to povedal po ukrajinsky, držte mi palce: "Ukrajinci, choču vás pozdorovity. Bažaju vam, ščob sytuacija na Ukrajini vyrišyla sja jaknajskoriše. Trymaju za vas ruky." Ja si myslím, že toto by malo byť aj odkaz pre Ukrajincov, a ja za seba poviem, ja im skutočne držím ruky, aby sa to skončilo čo najskôr.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, budem reagovať na úvod vášho vystúpenia, to, čo ste predtým hovorili, tak myslím si, že dalo sa to počúvať, ale ten začiatok, že čo ste vystúpili proti nášmu ministrovi zahraničných vecí, že kde je, že mal by tu sedieť, pokiaľ nesedí s Pan Ki-munom, tak práve skúste si pozrieť nabudúce, keď vystúpite, webovú stránku MZV. Pán Lajčák je na 69. valnom zhromaždení OSN. Čiže je možné, že v tomto čase práve aj sedí s tým pánom Pan Ki-munom, ktorý je šéfom OSN. To by ste si mohli pozrieť.

Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, pôvodne som ani nechcel vystúpiť k tejto tak závažnej téme, ale tým, že som aj nový, čerstvý člen výboru pre ekonomické, pre európske záležitosti, tak mi jednoducho nedalo, keď som počúval túto rozpravu, tú diskusiu, akým spôsobom sa táto diskusia vedie.
Zo solidarity k všetkým tým, ktorí trpia týmto de facto vojnovým konfliktom, som chcel tento môj príspevok predniesť po rusky, ale keďže, keďže na rozdiel od pána predsedu výboru pre európske záležitosti, ktorý teda sám povedal, že nevie po rusky, tak ja viem a musím skonštatovať, že ja som bol veľakrát v bývalých republikách v Sovietskom zväze včetne Ukrajiny a všetkých iných, dokonca aj na Kryme som bol, mimochodom, a som tiež členom priateľstva s Ruskou federáciou v tomto parlamente a osobne sa poznám aj s viacerými aj aktívnymi ruskými politikmi, napríklad s pánom Javlinským, ktorého som aj ja teda pozval približne pred desiatimi rokmi na Slovensko a sme boli aj u vtedajšieho prezidenta Schustera. Takže pozorne sledujem, sledujem túto, túto de facto vojnu, som povedal, ona síce neni vyhlásená, ale je to v skutočnosti vojna. Aj sledujem rôzne sociálne siete a, samozrejme, aj, aj rôzne agentúry, takže dovolím si povedať, že trošku ma, trošku ma mrzí, že ľudia vystupujú tu ako experti na ukrajinsko-ruské vzťahy a jednoducho niekedy nepoznajú dokonca tých čelných predstaviteľov toho konfliktu, pretože to si myslím, že to je poriadne faux pas, keď sa k tomu vyjadrujem a nepoznám, kto je Strelkov. Ale budiž.
Tak ako som spomínal, zásadnú vec chcem povedať, že v prvom rade občania Ruska, to nie je ruská vláda, tak ako jednoducho občania Slovenska, to nie je súčasná vláda, a určite, určite tak ako občania Severnej Kórey, ktorým fandím vyslovene, tiež neznamená, že to je vláda Severnej Kórey. Ja som len chcel poukázať na to, že buďme veľmi opatrní v tom, kto komu chce nasadiť tú psiu hlavu, a tak ako som povedal, namiesto rusofóba s kľudom mi môžete povedať, že som rusofil.
Treba si ešte jednu vec uvedomiť, ktorá, ktorá nebola ešte viackrát vypovedaná, že Ukrajinci aj Rusi teda mali spoločnú históriu a mnohí z nich boli dokonca v jednej armáde a dokonca sa aj poznajú a teraz bojujú medzi sebou, takže, samozrejme, samozrejme, je to tragédia, ľudská tragédia, ale na všetkých stranách, to znamená aj na ruskej, aj na ukrajinskej. A ja si dovolím ešte povedať, že, zásadnú vec, že vôbec nie je pravda, že by ruskí občania v tomto konflikte boli jednotní v tom slova zmysle, že schvaľujú vojnu s Ukrajinou, a opak je pravdou, len jednoducho sa to toľko do tých médií nezdá, ale keby ste si pozreli tie sociálne siete, zdôrazňujem, ruské, zdôrazňujem, ruské, aby to bolo jasné, tak sú tam proste matky, manželky, ktoré nevedia o osude svojich synov, manželov, ktorí sú v tejto vojne, a zdôrazňujem, nedobrovoľne vo vojne, nedobrovoľne a nevedia o nich. Takže, samozrejme, aj oni trpia týmto konfliktom a nebudem hovoriť o státisícoch ruských utečencoch, ktorí proste odchádzajú z týchto konfliktných, konfliktných oblastí a zachraňujú si vlastné životy, keď už nie majetky, tak aspoň vlastné životy.
Čo sa mi chce ešte povedať, jednu vec, že, samozrejme, táto eskalácia bola postupná tohto konfliktu, a ono to gradovalo ako v nejakej hre pri pokri a skutočne, keď Rusi sa rozhodli obsadiť Krym, tak jednoducho vtedy už bolo definitívne alebo kvázi definitívne mlieko rozliate už z jednoduchého jediného dôvodu, lebo už v tomto konflikte pri akejkoľvek, akýchkoľvek demokratických voľbách matematika nepustí. Jednoducho, keď máte priame voľby prezidenta a prezidentský systém a ešte dvojkolové, tak jednoducho tí, ktorí, keďže dva milióny obyvateľov Krymu už nebude môcť alebo nebude chcieť hlasovať pre, obrazne poviem, prezidenta, ktorý by bol niečo ako Janukovyč, teda nemyslím v zlom, myslím v tom dobrom, to znamená taký ústretový k Ruskej federácii, jednoducho už to nie je možné. Už matematika nepustí, státisíce voličov ruskej národnosti už sú v Rusku, takže jednoducho, žiaľbohu, a to hovorím žiaľbohu, jednoducho už ten, to, čo bolo pred konfliktom, už, už jednoducho nemôže sa vrátiť do tých istých koľají. Takže teraz čelíme proste výzve a čelíme tomu, že čo vlastne bude ďalej.
Samozrejme, málokto vie povedať, že čo bude ďalej, pretože každý vojenský stratég aj veľmi dobre vie, že nikdy operácia nie je presne podľa plánu, takže jednoducho akýkoľvek plán jednoducho sa môže kedykoľvek proste vymknúť z rúk. A ja, samozrejme, zdieľam všetky tie obavy, ktoré sa boja rozšírenia, boja sa dôsledkov, ktoré nevieme ani pomenovať, a teraz nechcem riešiť sankcie a podobné veci, ale jednoducho tie dôsledky a, žiaľbohu, aj tie kontrareakcie môžu mať fatálny, teda osudový, osudový vplyv aj postupne, samozrejme, nielen na Európsku úniu, ale aj na Slovensko, predsa hádam sme susedia s Ukrajinou, takže jednoducho určite nejaký vplyv to bude mať.
No, ja nechcem byť, nechcem sa opakovať, nechcem hovoriť dlho, takže ja by som len ako na záver povedal, že už sme sa dávno rozhodli, že sme členmi NATO a hlavne, že sme v Európskej únii, a určite, sám som kritik Európskej únie veľakrát, že nie je všetko pravé orechové, a teraz nehovorím len, čo sa týka ekonomickej oblasti, ale týka sa aj zahraničnej politiky, ale vybrali sme si Európsku úniu v referende všetkými vtedajšími relevantnými stranami a sme členmi tejto rodiny.
A prosím vás, páni kolegovia, sme na verejnej pôde, všetci nás pozorne počúvajú. Počúvajú nás veľvyslanci Ruska, Ukrajiny, ale aj naši spojenci v Európskej únii a veľmi pozorne počúvajú, a prosím vás, vyjadrujte sa aj tak, že to sú naši spojenci. EÚ, to sú naši spojenci, to je naša rodina. My sme si to dobrovoľne vybrali, máme to potvrdené v referende. Samozrejme, máme právo kritizovať, ale stále treba veľmi dávať pozor, pozor na slovník a je skutočné, až by som povedal že pitoreskné, také cudzie slovo, aj keď nerád používam, ale smiešne, keď predseda výboru pre európske záležitosti, exkluzívneho výboru, jednoducho takým spôsobom kritizuje našich spojencov v Európskej únii.
Boli sme teda svedkami, ratifikujeme, samozrejme, ja budem hlasovať za, teda protokoly, zmluvy s troma krajinami a pre tieto krajiny, hlavne teda keď hovoríme o Ukrajine, je to, a pre všetky to je významná udalosť, samozrejme, ešte či budú členmi, kedy budú a tak ďalej, EÚ, čo sa vlastne stane, to sa teraz nedá povedať, ale určite je to pre nich historický okamih a ja im teda prajem všetko dobré, týmto krajinám, a, samozrejme, budem hlasovať za.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela len znovu zdôrazniť aj to, čo som vo svojom vystúpení povedala; vážení páni kolegovia, myslite na slovenských diplomatov v zahraničí. Myslite na nášho ministra zahraničných vecí. Všetko to, čo tu hovoríte a čo je v príkrom rozpore s našou oficiálnou zahraničnou politikou, budú musieť nejakým spôsobom vysvetľovať. Je to veľmi obtiažne, ja viem, že chcete byť populárni, chcete si udrieť a všetko možné, ale prosím vás, toto nie je hra na našom malom dvore. Toto je medzinárodná hra. Buďte takí láskaví a ak už naozaj chcete znemožniť medzinárodnú kariéru nášho ministra zahraničných vecí, tak mu to aspoň povedzte jasne. Veď ako on vyzerá vo svete?