Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne povedať niekoľko slov k predloženému návrhu a, samozrejme, aj reakciu na to, čo zaznelo k problémom, ktoré súvisia s prerokovaním tohto návrhu.
Chcem len úvodom povedať, neviem, či sa navrhovatelia stotožňujú s tým intelektuálnym bohatstvom, ktoré predniesol pán poslanec Galko, vrátane teda tých širokých znalostí ústavných systémov. Ja si myslím, že predsa len ústavný návrh je tak vážna vec, že vyžaduje nejaké predpoklady. Jedným z nich je seriózna komparácia. Minimálne máme 15 krajín Európskej únie, kde sa odohráva politický život veľmi dlho. A nepochybne aj otázka viacmandátových pôsobností jednotlivých osobností je predmetom pozornosti aj ústavného práva. No a tak som si vypočul, urobil pán podpredseda taký krátky výpočet. Ale z desiatich krajín, ak som dobre zachytil, ak sa mýlim, ma iste opraví veľmi rád, pri ôsmich krajinách hovoril o nezlučiteľnosti s výkonom štátnej funkcie. Ale ako vieme všetci veľmi dobre, vykonávanie štátnej funkcie v exekutíve je z ústavného zákona o nezlučiteľnosti funkcií zakázané. U nás nikde to nefunguje, nikto nemôže byť prednostnom okresného úradu a zároveň pôsobiť v štátnej správe.
Ďalší znak, o ktorom sa hovorí v ústavnom práve, je o funkciách takýchto, ako sú poslanecké a podobne, že sú to funkcie výberové a reprezentatívne. A ešte ich znakom je, že sa kreujú slobodnými voľbami občanov, ktorí majú na výber posúdiť kvality toho-ktorého kandidáta, samozrejme, ako pôsobí aj to, či bude vykonávať tú funkciu iba jednu alebo ako inú a podobne. V čom asi spočíva tá reprezentatívnosť funkcie starostu, primátora? Samozrejme, je to diferencované na menšiu obec, väčšiu obec, veľké mesto, poslanca parlamentu, poslanca VÚC, predovšetkým otázka strategických rozhodnutí identifikovať základné problémy spravovanej jednotky, poznať ich, mať schopnosť prezentovať potreby svojho kraja v súťaži úplne logickej na centrálnej úrovni. Veď zákon o lobizme a čo ja viem čo všetko sme o povolebnom tu chceli prijímať a neprijali nakoniec. Tie strategické a iné funkcie, reprezentatívne funkcie majú dramaticky iný význam. Občan povie: „Ja chcem radšej poslanca, ktorý v tom má skúsenosti desať rokov a pôsobí v dvakrát, ale potrebujeme ho predovšetkým na to, aby prezentoval tie dosiahnuté skúsenosti.“
Druhá vec je zase, poviem, z nášho klubu, ak dovolíte, nikdy som nekandidoval do samosprávy ani som v nej nemal dve funkcie, sú obrovským obohatením nášho klubu, vážení poslanci z klubov, ktorí máte päť, desať, pätnásť, dvadsať členov. Sú obrovským obohatením. Majú dvojitú legitimitu. Už sú preukázaní v dvoj-, trojnásobných voľbách, že ľudia ich uznávajú za reprezentantov svojich a majú obrovské skúsenosti z práce v oblasti samosprávy. A sú obrovské. Sú ich pripomienky konštruktívne a konštrukty, s ktorými prichádzajú v klube, sú zásadným obohatením našej práce. Čiže to sú veci, ktoré treba zobrať do úvahy. Nepochybne je to aj to, do akej miery potom stíhajú tú každodennú prácu a tak ďalej a tak ďalej. A nepochybne sú to legitímne veci. Ale seriózny konštrukt a seriózne som o tom nepočul nič. Pán kolega Zajac tu spomínal Poľsko. Vieme napríklad to, že v Českej republike, hneď vedľa, sú poslanci parlamentu zároveň aj ministrami? Ako to dokážu? Ako je to možné? Čiže minimálne otvárame niektoré zásadné veci.
Chceme obmedziť pasívne volebné právo niektorých ľudí preto, lebo vykonávajú nejaké funkcie. Tu sme koľko cirkusu narobili, keď sme chceli obmedziť pasívne volebné právo cez vzdelanosti práve u starostov hlavne z toho dôvodu, že vykonávajú prenesený výkon štátnej správy. A teoretický odhad právnych noriem, v ktorých pôsobia samosprávy, je až 40 000. Neviem si to dosť dobre predstaviť, ten starosta zodpovedá za výkon štátnej správy a často je jediným vykonávateľom zákonov. Dokonca tá odborná spôsobilosť na výkon by mala byť predmetom našej pozornosti a sledovaná, ako je vôbec možné, že takýto stav sme vytvorili a tu je. To by bol seriózny záujem o veci. Ten tu necítim. My ako hovoríme na túto tému, hovoríme dobre. Pasívne volebné právo je naozaj citlivou vecou. A dávajme na to pozor.
Poďme sa pozrieť na odmeňovanie. A zas máme niekoľko možností. Nepochybne je tu konflikt s Medzinárodnou organizáciou práce, ale aj s naším všeobecným ústavným princípom, za vykonanú prácu sa platí aj riadna mzda. To znamená, že prichádza do úvahy pravdepodobne, ja som sa k tomu prihováral, že keď sa chceme obmedziť, dobrovoľne sa obmedzme, sme tu všetci politické strany, obmedzme sa, dajme verejné vyhlásenia našej verejnosti, že naši poslanci budú mať obmedzený príjem z druhého a ďalšieho prípadného výkonu poslaneckej funkcie. Poďme o tom diskutovať. Sú to všetko veľmi vážne veci. Ale nezaznieva to tu. Nemáme ani len tú komparáciu, ako je to v iných krajinách.
Ja poznám dobre príslušný francúzsky systém. Hovoria, že až 75 % poslancov Národného zhromaždenia je tam poslancov alebo starostov, primátorov menších miest. (Reakcia z pléna.) Na tú tému nepochybne prebieha celý čas diskusia, ale napriek tomu to tam funguje. A doteraz, páni navrhovatelia, dobre mali ste predložiť informáciu. Verte mi, poviete mi, väčšina krajín Európskej únie má vyznačenú nezlučiteľnosť medzi dvomi volebnými funkciami. Je to tak jednoznačné, nemám za to žiadny problém zahlasovať, ani SMER nemá za to problém zahlasovať, len nikto to tu nepovedal. A preto nejdeme do toho. A teraz viacej nebudem o tom hovoriť, myslím, že to stačí, ale naozaj treba rozlišovať pasívne volebné právo, uvažovať s možnými ústavnými sťažnosťami a tak ďalej, lebo nie iba nás sa to dotýka, ktorí sme tu. Medzi tým je dramatický rozdiel.
Teraz ďalšia vec, právna kultúra a rozmer nášho konania. Prečo došlo k tomuto stavu? Pozrel som sa na to, už dneska je vás tu viacej, ale som tretí vystupujúci. Neviem, či to bolo kvôli mne, ešte predtým, než som začal hovoriť, tu bolo ešte menej poslancov. Som ich narátal z KDH sedem, zo SaS štyroch, troch nezávislých, z SDKÚ tuším nikoho a zo strany MOST dvoch. To je ten obrovský cirkus, čo sme tu robili, že teda toto je tak nesmierne dôležité? Dovoľte mi niekoľko slov povedať teda k tomu, ako my vidíme túto situáciu. Kto sa zaoberá právnou kultúrou a predovšetkým štátnou správou a volebnými systémami, ten isteže vie, že veľmi ostro a veľmi vážne sa prediskutovala otázka, kedy a ako možno meniť podmienky pre realizáciu samosprávnych práv. To znamená, do akej miery kedy možno meniť územné členenie, kedy možno pred voľbami koľko rokov meniť štruktúru zastupiteľstiev, mechanizmus funkcií, ktoré tam sú, názvy ulíc a tak ďalej a tak ďalej. Tá diskusia zastala veľmi rýchlo, ale základné veci sú vo volebných veciach, sú explicitne v našich zákonoch povedané, kde rok pred voľbami nemožno meniť už zákony. Ale v právnej kultúre jeden zo zásadných princípov je, že nemôžem meniť volebné náležitosti základné počas prebiehajúceho zápasu. My sme mali diskutovať teraz o takýchto závažných veciach v čase, keď sa majú konať voľby, pričom ale výsledky týchto zákonov, ktoré by hneď sa prijali, tak sa neprejavia, lebo bude to až niekedy v decembri. To znamená, aký je účel navrhovateľov za týchto okolností? Je to ak nič iné, iba bohapusto zneužiť a zbytočne zneisťovať voličov, pričom dá sa Paľko, ak dovolíte, vážení priatelia, čítať ten záujem, ktorý tam je. KDH má to šťastie, že má dokopy tuším 15 poslancov. A neviem, koľko má počet členov. No my ich máme 15 000, sme veľkou stranou, 16 000, 17 000, možno viac. Máme väčšiny v zastupiteľstvách vo VÚC. V obciach a mestách počet starostov a primátorov nemusím tu vypočítavať. Dramaticky situácia vyzerá u nás ako u vás. Je to problém.
Viete, tá reprezentatívnosť funkcie starostu je aj v tom, že máme aj moderátorov napríklad. Skúsim tento príklad povedať, možno je zlý. Banášová prečo moderuje vo všetkých reláciách? Prečo to nespraví? Nie, možno len jednu z nich by mala ona, a nie kopa ďalších moderátorov, ktorých chcú voliť. Je to výberová funkcia, vážené kolegyne, kolegovia, ju chcú, je dobrá. Politické strany tiež nominujú starostov a primátorov preto na svojich kandidátkach, lebo sú mladí, lebo sú dobrí, lebo sú schopní priniesť hlasy strane. Veď o tom je zmysel politického zápasu. Keď takých nemáte, prečo máte vy problém teda, keď my jednoducho dávame šancu. Ak si dávame na našu kandidátku poslancov a starostov, volič predsa rozhodne, aké je to konanie. Takže tu je ďalší problém.
A ešte dovoľte zlomyseľnosť váženým kolegom a priateľom z KDH povedať, že tu po chodbách sa rozpráva, že robíte to hlavne preto, že vám rastú veľmi vážni nástupcovia, poslanci a možno aj primátori na tých menších mestách a zbytočne aby sa netlačili do toho parlamentu, že len nech vykonávajú tu funkciu dole a aby ste im trošku v tom zabránili, lebo KDH je známe tým, že má dramatickú medzigeneračnú výmenu a podobne. (Reakcie z pléna.) A možno to nie je pravda, odpustite mi to, ale keď majú byť zlomyseľnosti, tak aj takéto sú, aby sme si sem-tam niečo také pripomenuli.
A ešte, vážené kolegyne, kolegovia, k situácii v parlamente. Počúvam, že teda najväčší expert je pán Galko a pán Zajac na ústavu a na rokovací poriadok. Jednu takú vec poviem. Zaregistrovali ste, že program schôdze Národnej rady schvaľujeme. Podľa vášho názoru nemohli by ste vysvetliť, pán Zajac, prečo ho schvaľujeme? Veď za tých okolností je predsa daný. Načo budeme schvaľovať? Daný je, lebo je daný zo zákona a tak ďalej. Nepochybne návrh podaný v Národnej rade musí byť písomne a tak ďalej. A musí sa odôvodniť a neviem čo a musí byť pridelený výboru a musí sa prerokovať a Národná rada musí o tom rozhodnúť. A za tým je čiarka a potom je napísané „ak tento zákon neustanovuje inak“. A neviete, ako on to ustanovuje napríklad? Národná rada môže pri prerokúvaní návrhu programu schôdze na návrh poslanca navrhnutý program doplniť alebo zmeniť. A aby to nestačilo, len zmeniť schválený program, tak dokonca tam potom ešte v odseku 5 máme takéto znenie: „Národná rada môže na návrh aspoň troch poslaneckých klubov aj počas schôdze Národnej rady hlasovaním bez rozpravy zaradiť nový bod programu schôdze alebo vypustiť schválený bod programu schôdze. Iste vám neušlo, že keby sme veľmi v strane SMER chceli, tak urobíme 10 klubov, že je to veľmi ľahké, všetci to vieme vypočítať. Takže pravdepodobne keď sa zamyslíme, čo chcel zákonodarca povedať týmto ustanovením, tak pochopíme, že SMER má právo navrhnúť vypustiť bod programu aj zo schváleného programu schôdze. A na prekvapenie sa to aj stalo. A hlasovali za to viacerí páni poslanci, ktorí sú v tejto sále. A ani zďaleka o tom vtedy nerozprávali. Veľmi iniciatívny bol SaS, pán poslanec Sulík bol známy tým.
Máme ďalší drobný problém ešte v tomto rokovacom poriadku, že napríklad môžeme obmedziť rozpravu (§ 29a). Nechceme sa zamyslieť nad tým, za akých okolností kým a kedy sa táto právna úprava do tohto rokovacieho poriadku dostala? A koľkí z pánov poslancov, ktorí sú prítomní v tejto sále, za to zahlasovali? Ako je možné, že tak nedemokratický SMER, ani si to nepamätám, pravdepodobne vôbec nikdy takúto úpravu nepoužil. A keď ju použil, tak to bolo veľmi dávno. Čo ten SMER, ktorý tuná je tak nedemokratický valec, tu pán Hraško sa bude určite chystať, ten je známy dôsledným vyhodnocovaním vecí a spravodlivosťou a objektivitou, sa k tomu vyjadriť, kedy urobil? Je absolútna logika, tieto zákony, ktoré predkladáte, vážené kolegyne, kolegovia, keby sme chceli byť aspoň minimálne politicky kultúrni, úplne stačí schvaľovať až po voľbách 15. decembra, pretože aj tak, ak chceme byť korektní, musíme tie podmienky pripraviť pre ďalšie voľby. Načo je tento cirkus? Na druhej strane posolstvo máme občanom, ak toto sú hlavné problémy krajiny, tak myslím si, že by sme strane SMER mohli zagratulovať, že tú krajinu spravuje dobre. Ak toto sú hlavné veci, skúste si pozrieť vaše hlavné aktivity v posledných desiatich veľmi zásadných vystúpeniach opozície.
Kolegyne, kolegovia, odpustite mi, musel som pripomenúť tieto veci, aj keď naozaj si myslím, že našou úlohou je skôr rozmýšľať o iných veciach. Máme dvadsať rokov parlamentarizmu za sebou, máme za sebou transformáciu právneho poriadku. Nastáva situácia, že presne ako Rakúsko a iné krajiny európskej pätnástky budeme prijímať ročne 40 až 60 zákonov. Treba sa zamyslieť nad mechanizmom spravovania, fungovania parlamentu. Potrebujeme absolútne kreatívnu spoluprácu medzi poslaneckými klubmi, aby sme vedeli si seriózne sadnúť a pripraviť rokovací poriadok, ktorý je schopný reagovať na novú situáciu, ktorý bude iným spôsobom realizovať aj kontrolnú funkciu Národnej rady. Môžeme sa baviť o politických vystúpeniach, ktoré chcete, ale nezahlcujte Národnú radu nezmyselným počtom zákonov, ktoré nie sú ničím iným, iba obchádzaním zákona, pretože takto sa dá obísť právo väčšiny schváliť program schôdze. A dokonca prijatím vašich stanovísk by to znamenalo, že stačí, aby ste začali robiť akože obštrukciu. Dali ste sem 200 – 300 zákonov a parlament končí. Pritom jeho hlavnou úlohou je predovšetkým sa zaoberať tým, ako sa plní programové vyhlásenie vlády, lebo to je dokument, ktorý určuje, ako sa bude spravovať počas volebného obdobia táto krajina. A vašou úlohou je najmä kritizovať, kontrolovať tento program. Ten ďalší program a program toho, že si chcete vytvárať priestor pre prezentáciu vlastných programov, nech sa páči, áno, nech je, ale vždy doteraz platil prirodzený princíp sebaobmedzenia. Vždycky toho nebolo nikdy viac ako štvrtina, maximálne tretina predložených návrhov, čo sa začalo diať teraz v parlamente, že predloží zákonov vláda 20 a opozícia 60. O čom to je? To nie je obštrukcia?
A ešte jedna vec k tomu, čo sa tu stalo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať môj jeden poznatok z politiky. Ľudia keď hodnotia politika, musia si všímať dve zásadné veci. Z nich prvá je, čo hovorí, aký má program, a druhá je, akými prostriedkami chce ten program vykonávať. Môže vykonávať dobrý program a môže byť dobrým politikom človek, ktorý nedodržuje elementárne pravidlá správania Národnej rady, ktorý nedodržuje pravidlá normálneho kolegiálneho života, ktorý nemá elementárny vzťah k parlamentarizmu, nevníma ho, že už otázka sankcií a iné sem nepatrí, že sem patrí prirodzená forma sebaobmedzenia a rešpektovania výsledkov volieb, aj mieru toho, v akom percente reprezentujeme občanov tejto krajiny? Toto sú veci, ktoré robia normálne parlamenty normálnymi a dobré parlamenty dobrými. A asi toto je priestor, kde sa máme zamerať. Konfrontácie tohto typu, ktoré majú len obštrukčný charakter, ničomu nepomôžu. Atmosféra, ktorá tu naďalej bude taká, aká je, bude to predmetom len formálnej konfrontácie, ešte k tomu o témach, ktoré oceniť verejnosť nedokáže. Zamyslime sa, prosím, všetci nad tým a veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť, že vcelku pokojne ste si ma vypočuli. (Potlesk.)