38. schôdza

Vážený kolega Poliačik, ja si naozaj uvedomujem, že ten problém je vážny.
Čo sa týka Rada Procházku, ja som tu hovoril o tom, že žiadny zákon neporušil, predpokladám, že bude úspešný, vo voľbách bude mať nejakých 6 – 7 %, dostane sa sem do parlamentu. A jednoducho chcem, aby nebol pred touto dilemou, keď ho osloví nejaká takáto finančná skupina alebo iný klient, a aby neobhajoval záujem tohto klienta pred záujmami štátu.
Áno, dá sa uvažovať aj diskutovať o tom, prečo teda všetci poslanci majú zákaz podnikať. A je tam dôvetok potom taký, že na základe zákonom ustanovených podmienok môžu niektorí poslanci podnikať.
Zhodneme sa tu v tom, že viete, že možno treba by bolo riešiť lekárov alebo iné profesie. Ja už som párkrát povedal, že proti pedagogickej, literárnej činnosti, umeleckej tam naozaj nemám žiadny problém.
Ja som išiel do tohto zákona, pretože som myslel, že ten problém je veľmi aktuálny u advokátov. A nejde len o zárobok, to je až druhotné. Prvý je tu podľa mňa ten konflikt záujmu verejného a záujmu osobného alebo záujmu klienta. Preto som do tohto išiel.
Vy viete, boli sme spolu v skupine s viacerými, s Luciou Žitňanskou, vy ste tam boli a Miro Beblavý bol líder tej skupiny, čo sme chceli meniť ústavný zákon o konflikte záujmov, kde pán Brixi so všetkým súhlasil a keď prišlo čo k čomu, tak jednoducho SMER... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne za slovo. Martin, pýtal si sa, prečo sú tam tie výnimky. No ako si hovoril, tak firmu je možné prepísať bez akýchkoľvek problémov na toho druhého partnera, či už na manželku alebo na manžela, ale ak si raz advokát, tak to nemôžeš hodiť na manželku, pretože tá keď nie je advokátka, tak jednoducho sa to nedá, ty to môžeš urobiť len sám za seba. Takisto učiteľ nemôže to hodiť na manžela alebo na manželku, aj keď ona môže byť tiež učiteľka, ale úplne v inom. Hej, napríklad moja manželka by ma nezastúpila v ZUŠ-ke lebo ona je učiteľka v materskej škole. Takže toto sa prehodiť nedá, ale súhlasím, že je tam ten konflikt, že pokiaľ niekto robí túto prax a má z toho výhody a čerpá ich zo štátu alebo zastupuje niekoho proti štátu, tak je to v rozpore. Takže takýmto spôsobom to treba riešiť. A myslím si, že aj tento zákon to svojím spôsobom posúva dopredu, takže toto riešenie, by som povedal, je na dobrej ceste a má odstrániť práve takéto nedostatky. Ale, samozrejme, súhlasil by som aj s tým, že teda je zbytočné prehadzovať tie firmy z jedného na druhého, lebo to je len zbytočný úkon, aj tak všetci vieme, že toto podnikanie ostáva v rodine tak či tak. Takže je to len zbytočný úkon pred tým, než človek nastúpi do Národnej rady. Ale, ako si hovoril, treba potom sledovať jeho podnikanie a jeho výhody a tak ďalej. Ono v podstate aj teraz sú už tie výhody, lebo stačí si pozrieť niektoré firmy niektorých poslancov, ktoré teda nie sú napísané na nich, ale na niekoho iného z rodiny, a môžeme sa pozrieť na to, aké zákazky získal alebo odkiaľ získava zákazky. A toto by malo byť skôr pod drobnohľadom, a nie to, že im budeme zakazovať trebárs to podnikanie. Niekto si povie, že, áno, teraz majú čas na to, že aj na podnikanie, aj poslancovanie. Tak predovšetkým by mal byť tým dotyčným poslancom. Ale ak je dobrý manažér, tak si to dokáže zmanažovať, ako si to dokážu niektorí zmanažovať tak, že môžu sedieť tu a trebárs tá ich manželka alebo niekto iný vo firme, kto je poverený vedením, to robí za nich.

Pán poslanec Mihál.

Je to zaujímavá téma, ktorú ste otvorili, kolegovia z KDH. A ja sa s drvivou väčšinou toho, čo povedal Martin Poliačik, stotožňujem. Sám som príkladom človeka, ktorý nemá príjem len ako poslanec Národnej rady. Ale veľmi významnú časť mojich príjmov robia príjmy z prednášok. Hneď zajtra prednášam v Topoľčanoch (platená prednáška), večer v Prievidzi (neplatená prednáška). A takto prebieha teda môj život mimo Národnej rady. A tí, čo ma poznajú a sledujú moje vystúpenia v parlamente, tak asi tušia, že to, čo tu hovorím, hovorím z vlastnej hlavy, hovorím zo skúseností, ktoré som získal aj pri tých prednáškach, pretože takto každoročne sa stretnem s tisícami ľudí, ktorí okrem toho, že si vypočujú, čo sme tu zase dobabrali, tak si, samozrejme, aj posťažujú na to, čo nefunguje dobre. A z toho potom vyplývajú pozmeňujúce návrhy a celá aktivita poslanca. Keby som sedel na zadku mimo rokovaní Národnej rady, tak to, čo tu hovorím, by som zrejme nehovoril. Je to veľmi citlivé rozlíšiť, kde je tá hranica, či teda môže byť konateľ eseročky poslancom Národnej rady alebo, naopak, či môže advokát vykonávať advokátsku prax počas svojho pôsobenia ako volený zástupca ľudu a či to je alebo nie je konflikt záujmov. Myslím si, že je to ťažké rozsúdiť a pustili ste sa do ťažkej témy. Ale tiež mi z toho vychádza v prvom rade nie tak snaha o riešenie nejakého problému ako skôr o určitú odplatu.

Chcete reagovať, pán poslanec? (Reakcia z pléna.) Nie.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem, že som sa dostal na rad po všetkých využitiach predností, ktoré ste si uplatnili, ale rešpektujem to.
K tejto téme sa dá čo povedať, ona je zaujímavá aj politicky, ale aj tak akože ľudí zaujíma. Ja poviem iba také drobné poznámky k tomu, čo sa deje alebo nedeje a kto čo urobil alebo neurobil.
Viete, ja milujem tie príbehy ľudí. U nás na Orave sa to hovorilo, že s holým zadkom prišiel, viete, že prišiel s holým zadkom do parlamentu a odchádza z neho ako veľkopodnikateľ. Viete, to sú naozaj príbehy štátneho úradníka, ktorý sa tu zjaví a po jednom-dvoch volebných obdobiach je z neho zrazu podnikateľ s liekmi alebo ja už ani neviem s čím, ani neviem podľa mňa, s čím obchoduje. Tak podľa mňa je čestnejší príbeh človeka, ktorý sem neprišiel s holým zadkom, hej, a niečo vytvoril. Nech sa na mňa niekto hnevá alebo nehnevá, ale z tejto akcie neustúpim, hej, lebo rozprávať o tom, čo by som urobil, dokáže každý. Ale ja sa rád stretnem s človekom, ktorý niečo urobil a to, čo urobil, sa dá chytiť, pozrieť. To je také, by som povedal, poctivejšie.
Viete, niekedy sa zvyklo hovoriť, že kedysi vládol zákon, teraz vládnu právnici. Hej, naozaj mám pocit, že k tomu nejakým spôsobom smerujeme. A skúsim spraviť taký výpočet. Si zoberte ponovembrových premiérov. Mali sme pána Čiča, nech je mu zem ľahká. Mali sme pána Čarnogurského. Potom sme mali pána Mečiara. Potom sme mali pána Dzurindu, pána Fica, pani Radičovú. Ja nebudem komentovať ani jedného z nich, i keď ma svrbí jazyk, ale len poviem, že bolo ich šesť. Z toho štyria boli právnici. To znamená dve tretiny právnikov. A ja si myslím, ono aj sa nejako volá ten typ demokracie alebo ten typ toho zriadenia, kde vlastne vládnu právnici. Ja si nemyslím, že je to správne. Viete, právnici poväčšine sú na to, aby, keď rozprávajú alebo dohadujú sa ľudia, ktorí chcú niečo vytvoriť alebo vytvorili, alebo plánujú niečo, tak na tom bočnom stole sedeli. A to, čo oni dohodnú, potom opravujú, aby tam neboli chyby. V spoločnosti, ktorá právnikov nageneruje, čosi nie je správne. Čiže ja by som len z tohto, by som povedal, relatívne primitívneho výpočtu šiestich premiérov, z toho štyroch právnikov, usudzoval, že čosi nie je správne. A dôkazom toho je stav, v akom tá krajina sa nachádza. Tu, myslím, nič nie je rukolapnejšie než stav tej krajiny. Možno keby sme spravili nejakú komparáciu, kto bol kde premiér a koľkí z nich boli z právnického prostredia, možno by sme sa dozvedeli zaujímavé čísla, hej. Ale teraz ja viem, že som si z komory advokátov neurobil to, že ma nedajú za rámik, ale to nevadí. Právnici sú právnici, vždycky boli právnici. Právnika len pozdravíš, už si mu dlžný. Viete, to sa tak hovorí, hej, že to je, právnik keď vypisuje výkaz, tak deň má 25 hodín, nie 24, lebo on nejde na obed. Viete, to tak položartom hovorím, ale to asi k tomu stavu patrí.
Otázka stojí, či je správne, že krajina sa oddá do rúk právnikom a právnici ju vedú. My sme naozaj v tej histórii 25-ročnej boli v dvojtretinovom pomere vedení právnikmi. A ja si myslím, že to nie je celkom správne.
Takisto si myslím, že nie je celkom správne to, že si niečo vylobovali, lebo viete, oni majú takú tendenciu si pomôcť. A pomohli si napríklad aj s touto, by som povedal, absolútnou výnimkou. A to je absolútna logistická výnimka. Ja poviem otvorene, že napríklad ja tam, kde som niečo vytvoril, tak sa pomaly bojím upozorniť čašníka, že niečo robí zle, aby ma niekto neokríkol, že robím, som v konflikte záujmov, viete. Ale tuná sú ľudia, ktorí môžu úplne legálne zastupovať spory. To je fakt. Ale to je absolútne konflikt záujmov. Podľa mňa nič absolútnejšie z pohľadu konfliktu záujmov nie je ako to, že právnik tu môže sedieť, je poslanec a zároveň môže vykonávať svoju advokátsku agendu. Ja si myslím, že nič absolútnejšie nie je. Dokonca keby som to trošku prehnal, tak poviem, že vidím konflikt záujmov aj v tom, že by právnici mali prehlásiť ešte doplňujúcu prísahu poslancovi. Nemám to naformulované. Viete, v záujme právnika nie je, aby boli zákony dobré. Však bude inak sebadeštrukčný. Viete, to je proti jeho záujmom, aby zákony boli správne, boli dokonalé, boli jednoduché, hej. Však potom by nemal čo robiť. Čiže aj to je, v zásade keby sa nad tým niekto zamyslel, ten konflikt záujmov. Však my tu môžeme mať piatu kolónu z pohľadu toho, že tí právnici možno majú zámer v tom, aby nebol ten zákon dokonalý, lebo však koniec koncov im to poskytuje agendu. Ale trošku preháňam. Ja verím, že sú tu čestní právnici, ktorí to, čo tu sľubovali vtedy a mali ruku položenú na tej knihe, ktorá sa volá ústava, mysleli vážne. I keď nie všetci z nich sú takí. Naozaj je to konflikt záujmov. Je obrovský. A je to výnimka, každá výnimka vlastne len potvrdzuje pravidlo, že niečo nie je v poriadku. Prečo majú oni výnimku? To ja nechápem. A podľa mňa je to brutálny, ale naozaj brutálny konflikt záujmov.
Takže ja by som sa stotožňoval s predloženým návrhom. Nech sa páči, chcete robiť poslanca, nech sa páči. Viete, robiť poslanca je rehoľa. Robiť poslanca je aj možno vrchol takej, by som povedal, spoločenskej kariéry, hej, okrem tuná niektorých typov ľudí, ktorí sem došli na začiatku svojej kariéry, ale o tom filozofovať nejdem.
Čiže to by malo podľa mňa stačiť z toho pohľadu, že teda napĺňam to, som tu, vážim si to, pristupujem k tomu zodpovedne, a nie tak, že utekám z lavice, lebo mi volá klient, ktorý niekde ukradol autorádio a súd bude mať pozajtra, ja neprídem na rokovanie, lebo mám pojednávanie s nejakým Čorkárom v rádiu, viete, a jeho obhájim, lebo som poslanec a ten si ma objedná, lebo si objedná poslaneckého právnika, lebo však poslaneckí právnici majú asi kontakty. Ja si myslím, že to tak asi nejako aj plus-mínus funguje, hej. A to podľa mňa nie je správne.
Takže dovoľte, aby som vyjadril podporu kolegom, ktorí doniesli tento návrh. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Bugár.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, viete, ja si nemyslím, že je správne vyberať len, povedzme, jednu profesiu. Ja som v tomto parlamente zažil obrovskú loby napríklad lekárov, keď ešte v parlamente sa odsúhlasoval zoznam liekov, ktoré mali byť hradené, povedzme, cez poisťovňu. Máme tu veľmi veľa poľovníkov. Vy si myslíte, že aspoň jeden z nich sa postaví a povie, že nebude hlasovať za tento zákon, lebo je to konflikt záujmov? To znamená, nepovažujem to za dobrý návrh, ak vyberieme len, povedzme, v tomto prípade právnikov, ktorí vykonávajú svoju prácu aj okrem toho, že sú v parlamente. Takisto si myslím, že by bolo potrebné rozmýšľať aj o tom, že chceme potom takto obmedziť napríklad možno v budúcnosti niekedy prácu tých, ktorí pracujú v samospráve? Nemyslím si, že to je dobrý nápad. Preto napríklad mám problém podporiť tento návrh zákona.

Nech sa páči, reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Hlina.