38. schôdza

Ja sa tiež vyjadrím krátko v kontexte toho, ako som sa aj včera vyjadrovala k platovým pomerom a neprijateľnosti súbehu dvoch príjmov verejných zástupcov, ktorí sú na dvoch pozíciách. A ja tento návrh som pripravená podporiť o to viac, že ste si dali tú námahu a na jednom konkrétnom príklade ste ukázali, ako môže dochádzať ku konfliktu záujmov, keď poslanec Národnej rady súčasne obhajuje záujmy obchodnej spoločnosti. Je to neprijateľný stav. Považujem tento návrh za systémové opatrenie, nástroj, ako zamedziť korupcii na politickej pôde. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Nebudem dlho hovoriť, Alojz, neboj sa, ale musím povedať, že vystúpenie pána predkladateľa vo mne vybudilo niekoľko otázok. A možno ak by ešte potom zareagoval, tak mi ich bude vedieť zodpovedať, okrem teda tej technickej, ktorá, áno, môže byť riešená v druhom čítaní.
Prvá otázka je, či toto naozaj je úprimne myslený návrh zákona alebo to bol spôsob, ako pred komunálnymi voľbami si kopnúť do poslanca, ktorý už ani v KDH, ani v Národnej rade nie je a je všetkým nám konkurentom v komunálnych voľbách. V prípade, že by tá odpoveď bola áno, tak to nie je úplne čestný spôsob vedenia predvolebného boja.
Druhá otázka je, a to je tá stará otázka, prečo sú tu tie výnimky, prečo lekári, právnici a učitelia môžu a ostatní to musia prepísať na manželky, keď to mám tak povedať. A odpoveď potom by mala byť, buď to budeme úprimní a necháme poslancov podnikať ako konateľov, všetkých, s plnou zodpovednosťou a verejným prehlásením o ich možných konfliktoch záujmu a záujmov, alebo sa budeme musieť vyrovnať aj s tými výnimkami, ktoré máme dnes na stole. Podľa mňa každý keď ide k Lojzovi do krčmy, tak povie, že ide k Lojzovi do krčmy, hej, nikto nepovie, že ide do krčmy k niekomu inému, každý tam ide a vie, že to je Lojzova krčma. A je to jeho pýcha. Ja ju mám rád, ak je ten baraní guláš stále taký, aký bol, s tými lístkami cesnaku na vrchu, Alojz, lebo ak tam už nie sú, tak ju tak rád nemám. A každý, kto dostane do schránky inzertné noviny z regionPRESS-u, tak povie, že sú to Matovičove noviny, nepovie, že sú to noviny jeho manželky. Ale keďže zákon máme napísaný taký, ako ho máme napísaný, tak sú tam potom firmy, ktoré poslanci vlastnili alebo vlastnia predtým, než sa stanú poslancami, musia byť prepísané a konateľom sa musí stať niekto iný, pretože poslanec podnikať nesmie. Podľa mňa by bolo spravodlivejšie povedať, áno, poslanec podnikať smie, a pozerať sa mu na prsty, či uzatvára zmluvy so štátom, či svoju pozíciu využíva na to, aby mal na trhu lepšie postavenie, či má, dajme tomu, viacej štátnych zákaziek, než koľko ich mal predtým, či využíva insiderské informácie na to, aby si nejakým spôsobom polepšil v konkurencii s ostatnými. To by bola poctivá práca.
A pri tom právnikovi ja si nemyslím, že je úplne fér ani spomínať ten prípad s Pentou, napriek tomu, že je kontroverzný, reálne Radoslav Procházka, ja som teda ďaleko od toho, aby som tu robil jeho hovorcu, robil svoju prácu a robil ju najlepšie, ako ju robiť vedel. A ja na jeho mieste by som tiež bol hrdý na to, že som vyhral súd, pretože ktorý právnik predsa, ktorý advokát na to hrdý nie je? Veď robí čo najlepšie svoju prácu a vyhrá súd, tak je prirodzené, že je na to hrdý, lebo si ju zrejme spravil dobre.
Potom, samozrejme, sú tu lekári a sú tu učitelia, kde zrejme sa nebudeme sporiť, že má zmysel ich zachovať v pozícii výnimky pedagogických pracovníkov preto, lebo aj skúsenosti z vysokej politiky môžu pretavovať do toho, akým spôsobom učia a odovzdávajú skúsenosti ďalším generáciám, no a pri lekároch jednoducho atestácia nepustí. Lekár, ktorý prestane byť na štyri roky lekárom už zrejme lekárom nikdy nebude.
Ak by takéto niečo platilo pre iné povolania, že by boli neobnoviteľné licencie, že by bolo niečo podobné atestácii, opäť, hovorme o tom. A potom, keď tu máme podnikateľov a právnikov, právnik je tiež podnikateľom, tak vyriešme najprv tú otázku, či by mohol alebo nemal poslanec podnikať. (Reakcia z pléna.) Áno. Ja by som sa skôr prikláňal k tomu, aby boli karty odkryté, lebo by to bola úprimnejšia cesta, lebo tak by nemuseli poslanci prepisovať firmy na kamarátov a manželky a kadekoho, ale by povedali, áno, toto je moja firma a nesiem zodpovednosť za všetko, čo v nej robím. A v prípade, že sa zhodneme na tom, že toto je neprípustné, tak možno potom sa môžeme baviť o tom, či je to neprípustné aj pre právnikov. Ďakujem.

Vážený kolega Poliačik, ja si naozaj uvedomujem, že ten problém je vážny.
Čo sa týka Rada Procházku, ja som tu hovoril o tom, že žiadny zákon neporušil, predpokladám, že bude úspešný, vo voľbách bude mať nejakých 6 – 7 %, dostane sa sem do parlamentu. A jednoducho chcem, aby nebol pred touto dilemou, keď ho osloví nejaká takáto finančná skupina alebo iný klient, a aby neobhajoval záujem tohto klienta pred záujmami štátu.
Áno, dá sa uvažovať aj diskutovať o tom, prečo teda všetci poslanci majú zákaz podnikať. A je tam dôvetok potom taký, že na základe zákonom ustanovených podmienok môžu niektorí poslanci podnikať.
Zhodneme sa tu v tom, že viete, že možno treba by bolo riešiť lekárov alebo iné profesie. Ja už som párkrát povedal, že proti pedagogickej, literárnej činnosti, umeleckej tam naozaj nemám žiadny problém.
Ja som išiel do tohto zákona, pretože som myslel, že ten problém je veľmi aktuálny u advokátov. A nejde len o zárobok, to je až druhotné. Prvý je tu podľa mňa ten konflikt záujmu verejného a záujmu osobného alebo záujmu klienta. Preto som do tohto išiel.
Vy viete, boli sme spolu v skupine s viacerými, s Luciou Žitňanskou, vy ste tam boli a Miro Beblavý bol líder tej skupiny, čo sme chceli meniť ústavný zákon o konflikte záujmov, kde pán Brixi so všetkým súhlasil a keď prišlo čo k čomu, tak jednoducho SMER... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Martin, pýtal si sa, prečo sú tam tie výnimky. No ako si hovoril, tak firmu je možné prepísať bez akýchkoľvek problémov na toho druhého partnera, či už na manželku alebo na manžela, ale ak si raz advokát, tak to nemôžeš hodiť na manželku, pretože tá keď nie je advokátka, tak jednoducho sa to nedá, ty to môžeš urobiť len sám za seba. Takisto učiteľ nemôže to hodiť na manžela alebo na manželku, aj keď ona môže byť tiež učiteľka, ale úplne v inom. Hej, napríklad moja manželka by ma nezastúpila v ZUŠ-ke lebo ona je učiteľka v materskej škole. Takže toto sa prehodiť nedá, ale súhlasím, že je tam ten konflikt, že pokiaľ niekto robí túto prax a má z toho výhody a čerpá ich zo štátu alebo zastupuje niekoho proti štátu, tak je to v rozpore. Takže takýmto spôsobom to treba riešiť. A myslím si, že aj tento zákon to svojím spôsobom posúva dopredu, takže toto riešenie, by som povedal, je na dobrej ceste a má odstrániť práve takéto nedostatky. Ale, samozrejme, súhlasil by som aj s tým, že teda je zbytočné prehadzovať tie firmy z jedného na druhého, lebo to je len zbytočný úkon, aj tak všetci vieme, že toto podnikanie ostáva v rodine tak či tak. Takže je to len zbytočný úkon pred tým, než človek nastúpi do Národnej rady. Ale, ako si hovoril, treba potom sledovať jeho podnikanie a jeho výhody a tak ďalej. Ono v podstate aj teraz sú už tie výhody, lebo stačí si pozrieť niektoré firmy niektorých poslancov, ktoré teda nie sú napísané na nich, ale na niekoho iného z rodiny, a môžeme sa pozrieť na to, aké zákazky získal alebo odkiaľ získava zákazky. A toto by malo byť skôr pod drobnohľadom, a nie to, že im budeme zakazovať trebárs to podnikanie. Niekto si povie, že, áno, teraz majú čas na to, že aj na podnikanie, aj poslancovanie. Tak predovšetkým by mal byť tým dotyčným poslancom. Ale ak je dobrý manažér, tak si to dokáže zmanažovať, ako si to dokážu niektorí zmanažovať tak, že môžu sedieť tu a trebárs tá ich manželka alebo niekto iný vo firme, kto je poverený vedením, to robí za nich.

Je to zaujímavá téma, ktorú ste otvorili, kolegovia z KDH. A ja sa s drvivou väčšinou toho, čo povedal Martin Poliačik, stotožňujem. Sám som príkladom človeka, ktorý nemá príjem len ako poslanec Národnej rady. Ale veľmi významnú časť mojich príjmov robia príjmy z prednášok. Hneď zajtra prednášam v Topoľčanoch (platená prednáška), večer v Prievidzi (neplatená prednáška). A takto prebieha teda môj život mimo Národnej rady. A tí, čo ma poznajú a sledujú moje vystúpenia v parlamente, tak asi tušia, že to, čo tu hovorím, hovorím z vlastnej hlavy, hovorím zo skúseností, ktoré som získal aj pri tých prednáškach, pretože takto každoročne sa stretnem s tisícami ľudí, ktorí okrem toho, že si vypočujú, čo sme tu zase dobabrali, tak si, samozrejme, aj posťažujú na to, čo nefunguje dobre. A z toho potom vyplývajú pozmeňujúce návrhy a celá aktivita poslanca. Keby som sedel na zadku mimo rokovaní Národnej rady, tak to, čo tu hovorím, by som zrejme nehovoril. Je to veľmi citlivé rozlíšiť, kde je tá hranica, či teda môže byť konateľ eseročky poslancom Národnej rady alebo, naopak, či môže advokát vykonávať advokátsku prax počas svojho pôsobenia ako volený zástupca ľudu a či to je alebo nie je konflikt záujmov. Myslím si, že je to ťažké rozsúdiť a pustili ste sa do ťažkej témy. Ale tiež mi z toho vychádza v prvom rade nie tak snaha o riešenie nejakého problému ako skôr o určitú odplatu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem, že som sa dostal na rad po všetkých využitiach predností, ktoré ste si uplatnili, ale rešpektujem to.
K tejto téme sa dá čo povedať, ona je zaujímavá aj politicky, ale aj tak akože ľudí zaujíma. Ja poviem iba také drobné poznámky k tomu, čo sa deje alebo nedeje a kto čo urobil alebo neurobil.
Viete, ja milujem tie príbehy ľudí. U nás na Orave sa to hovorilo, že s holým zadkom prišiel, viete, že prišiel s holým zadkom do parlamentu a odchádza z neho ako veľkopodnikateľ. Viete, to sú naozaj príbehy štátneho úradníka, ktorý sa tu zjaví a po jednom-dvoch volebných obdobiach je z neho zrazu podnikateľ s liekmi alebo ja už ani neviem s čím, ani neviem podľa mňa, s čím obchoduje. Tak podľa mňa je čestnejší príbeh človeka, ktorý sem neprišiel s holým zadkom, hej, a niečo vytvoril. Nech sa na mňa niekto hnevá alebo nehnevá, ale z tejto akcie neustúpim, hej, lebo rozprávať o tom, čo by som urobil, dokáže každý. Ale ja sa rád stretnem s človekom, ktorý niečo urobil a to, čo urobil, sa dá chytiť, pozrieť. To je také, by som povedal, poctivejšie.
Viete, niekedy sa zvyklo hovoriť, že kedysi vládol zákon, teraz vládnu právnici. Hej, naozaj mám pocit, že k tomu nejakým spôsobom smerujeme. A skúsim spraviť taký výpočet. Si zoberte ponovembrových premiérov. Mali sme pána Čiča, nech je mu zem ľahká. Mali sme pána Čarnogurského. Potom sme mali pána Mečiara. Potom sme mali pána Dzurindu, pána Fica, pani Radičovú. Ja nebudem komentovať ani jedného z nich, i keď ma svrbí jazyk, ale len poviem, že bolo ich šesť. Z toho štyria boli právnici. To znamená dve tretiny právnikov. A ja si myslím, ono aj sa nejako volá ten typ demokracie alebo ten typ toho zriadenia, kde vlastne vládnu právnici. Ja si nemyslím, že je to správne. Viete, právnici poväčšine sú na to, aby, keď rozprávajú alebo dohadujú sa ľudia, ktorí chcú niečo vytvoriť alebo vytvorili, alebo plánujú niečo, tak na tom bočnom stole sedeli. A to, čo oni dohodnú, potom opravujú, aby tam neboli chyby. V spoločnosti, ktorá právnikov nageneruje, čosi nie je správne. Čiže ja by som len z tohto, by som povedal, relatívne primitívneho výpočtu šiestich premiérov, z toho štyroch právnikov, usudzoval, že čosi nie je správne. A dôkazom toho je stav, v akom tá krajina sa nachádza. Tu, myslím, nič nie je rukolapnejšie než stav tej krajiny. Možno keby sme spravili nejakú komparáciu, kto bol kde premiér a koľkí z nich boli z právnického prostredia, možno by sme sa dozvedeli zaujímavé čísla, hej. Ale teraz ja viem, že som si z komory advokátov neurobil to, že ma nedajú za rámik, ale to nevadí. Právnici sú právnici, vždycky boli právnici. Právnika len pozdravíš, už si mu dlžný. Viete, to sa tak hovorí, hej, že to je, právnik keď vypisuje výkaz, tak deň má 25 hodín, nie 24, lebo on nejde na obed. Viete, to tak položartom hovorím, ale to asi k tomu stavu patrí.
Otázka stojí, či je správne, že krajina sa oddá do rúk právnikom a právnici ju vedú. My sme naozaj v tej histórii 25-ročnej boli v dvojtretinovom pomere vedení právnikmi. A ja si myslím, že to nie je celkom správne.
Takisto si myslím, že nie je celkom správne to, že si niečo vylobovali, lebo viete, oni majú takú tendenciu si pomôcť. A pomohli si napríklad aj s touto, by som povedal, absolútnou výnimkou. A to je absolútna logistická výnimka. Ja poviem otvorene, že napríklad ja tam, kde som niečo vytvoril, tak sa pomaly bojím upozorniť čašníka, že niečo robí zle, aby ma niekto neokríkol, že robím, som v konflikte záujmov, viete. Ale tuná sú ľudia, ktorí môžu úplne legálne zastupovať spory. To je fakt. Ale to je absolútne konflikt záujmov. Podľa mňa nič absolútnejšie z pohľadu konfliktu záujmov nie je ako to, že právnik tu môže sedieť, je poslanec a zároveň môže vykonávať svoju advokátsku agendu. Ja si myslím, že nič absolútnejšie nie je. Dokonca keby som to trošku prehnal, tak poviem, že vidím konflikt záujmov aj v tom, že by právnici mali prehlásiť ešte doplňujúcu prísahu poslancovi. Nemám to naformulované. Viete, v záujme právnika nie je, aby boli zákony dobré. Však bude inak sebadeštrukčný. Viete, to je proti jeho záujmom, aby zákony boli správne, boli dokonalé, boli jednoduché, hej. Však potom by nemal čo robiť. Čiže aj to je, v zásade keby sa nad tým niekto zamyslel, ten konflikt záujmov. Však my tu môžeme mať piatu kolónu z pohľadu toho, že tí právnici možno majú zámer v tom, aby nebol ten zákon dokonalý, lebo však koniec koncov im to poskytuje agendu. Ale trošku preháňam. Ja verím, že sú tu čestní právnici, ktorí to, čo tu sľubovali vtedy a mali ruku položenú na tej knihe, ktorá sa volá ústava, mysleli vážne. I keď nie všetci z nich sú takí. Naozaj je to konflikt záujmov. Je obrovský. A je to výnimka, každá výnimka vlastne len potvrdzuje pravidlo, že niečo nie je v poriadku. Prečo majú oni výnimku? To ja nechápem. A podľa mňa je to brutálny, ale naozaj brutálny konflikt záujmov.
Takže ja by som sa stotožňoval s predloženým návrhom. Nech sa páči, chcete robiť poslanca, nech sa páči. Viete, robiť poslanca je rehoľa. Robiť poslanca je aj možno vrchol takej, by som povedal, spoločenskej kariéry, hej, okrem tuná niektorých typov ľudí, ktorí sem došli na začiatku svojej kariéry, ale o tom filozofovať nejdem.
Čiže to by malo podľa mňa stačiť z toho pohľadu, že teda napĺňam to, som tu, vážim si to, pristupujem k tomu zodpovedne, a nie tak, že utekám z lavice, lebo mi volá klient, ktorý niekde ukradol autorádio a súd bude mať pozajtra, ja neprídem na rokovanie, lebo mám pojednávanie s nejakým Čorkárom v rádiu, viete, a jeho obhájim, lebo som poslanec a ten si ma objedná, lebo si objedná poslaneckého právnika, lebo však poslaneckí právnici majú asi kontakty. Ja si myslím, že to tak asi nejako aj plus-mínus funguje, hej. A to podľa mňa nie je správne.
Takže dovoľte, aby som vyjadril podporu kolegom, ktorí doniesli tento návrh. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, viete, ja si nemyslím, že je správne vyberať len, povedzme, jednu profesiu. Ja som v tomto parlamente zažil obrovskú loby napríklad lekárov, keď ešte v parlamente sa odsúhlasoval zoznam liekov, ktoré mali byť hradené, povedzme, cez poisťovňu. Máme tu veľmi veľa poľovníkov. Vy si myslíte, že aspoň jeden z nich sa postaví a povie, že nebude hlasovať za tento zákon, lebo je to konflikt záujmov? To znamená, nepovažujem to za dobrý návrh, ak vyberieme len, povedzme, v tomto prípade právnikov, ktorí vykonávajú svoju prácu aj okrem toho, že sú v parlamente. Takisto si myslím, že by bolo potrebné rozmýšľať aj o tom, že chceme potom takto obmedziť napríklad možno v budúcnosti niekedy prácu tých, ktorí pracujú v samospráve? Nemyslím si, že to je dobrý nápad. Preto napríklad mám problém podporiť tento návrh zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, sa otvárajú mnohé otázky toho celého. Ale ja myslím, že aj mnohé otázky som aj ja týmto otvoril, že tí právnici sú v tomto naozaj, by som povedal, nechcem to tak povedať, špeciálni. Ale na niečom by sme sa mohli zhodnúť. A verím, že sa zhodneme aspoň na tom, že v ich prípade napríklad tak nepociťujem silne riešiť situáciu lekárov, hej, alebo učiteľov v tomto prípade, lebo to je skôr poslanie ako zamestnanie. Ak je právničina poslanie, verím, že by sa niektorý právnik aj teda postavil a povedal, že on to cíti ako poslanie, by ma musel relatívne dlho presviedčať o tom. Takže možno aj z toho to vychádza, hej, že podľa mňa právnické remeslo je remeslo také isté ako inštalatér, ako konateľ, ako konateľ v nábytkárskej firme alebo neviem čoho. Asi je z môjho pohľadu v zásade, zjednodušene. Ďakujem.

Ja len veľmi krátko sa vyjadrím. Ja by som chcel pánovi Mihálovi povedať, že naozaj nejde o žiadnu vendetu. Tým som len chcel upozorniť na tento problém, ktorý tu môže vzniknúť, a primárne mi nejde o plat, ale primárne mi ide o konflikt záujmov jednoducho verejného činiteľa a advokáta a nejedná sa len o poslancov. Tu sa jedná aj o iných verejných funkcionárov. Ja som presvedčený, že možnože to nie je ideálne alebo komplexné riešenie, ale je to posun vpred.
Pán poslanec Bugár, aj z vašej strany mi jeden poslanec povedal, že on nevidí väčší konflikt záujmov ako advokát, poslanec, jednoducho nevidí väčší konflikt záujmov. A možnože aj niekedy pred pol rokom, keď som sa s ním rozprával, jednoducho váhal som, či do toho ísť, a som sa rozhodol, že teda do tohto pôjdem.
Pozrite sa, tu je naozaj veľmi veľká možnosť klientelizmu. Naozaj Robert Fico bol nazvaný, keď na toto upozornil poslancom Drgoncom, tak, že je imbecil alebo že predstiera imbecilitu. Ja si myslím, že Robert Fico vtedy veľmi dobre videl. Tí poslanci advokáti sú platení dohodou alebo sú platení tarifne, ale môžu mať paušálnu dohodu a vy neviete, aký je objem tej paušálnej dohody. Prakticky sú k tomu klientovi len k dispozícii, nemusia tak robiť prakticky nič, možno celý rok, a tú svoju odmenu dostávajú.
Ja si myslím, že jednoducho mali by sme podporiť tento zákon, aby sme odstránili čo i len tieň podozrenia, že by tu takto mohol byť niekto korumpovaný. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu spolupredkladateľov, ktorými sú spolu so mnou Pavol Abrhan, Martin Fronc a Marián Radošovský, predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, ktorý má pracovný názov dvojkolová voľba primátorov a starostov.
Návrh novely zákona teda zakotvuje druhé kolo voľby starostu a primátora v prípade, ak kandidát za starostu (primátora) v prvom kole volieb nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. V takom prípade sa koná do 14 dní druhé kolo volieb, ktoré vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky. A ustanoví deň volieb bezodkladne po uverejnení výsledkov volieb ústrednou volebnou komisiou.
Do druhého kola volieb postúpia tí kandidáti za starostu alebo primátora, ktorí získali najväčší počet platných hlasov v prvom kole volieb. Ak niektorý z kandidátov, ktorý postúpil do druhého kola volieb, prestane byť voliteľný za starostu alebo primátora, alebo ak sa práva kandidovať vzdá, postupuje do druhého kola volieb ten kandidát, ktorý v prvom kole získal v ďalšom poradí najväčší počet hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, vykonajú sa nové voľby.
Podľa navrhovanej zmeny v druhom kole volieb je za starostu primátora zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa vykonajú nové voľby.
Technika toho návrhu je zrkadlová podľa techniky volieb županov do samosprávnych krajov, teda predsedov samosprávnych krajov, kde presne platia tieto pravidlá v dvojkolovej voľbe.
Návrh zákona reaguje na už spoločensky prekonané platné ustanovenie pre voľby za starostu a primátora. Pribúdajúce kompetencie orgánov samosprávy obcí a jej volených predstaviteľov si vyžadujú ustanovenie druhého kola volieb za starostu primátora v prípade, ak v prvom kole ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Zvolení starostovia a primátori, ktorí sú podľa platného zákona volení jednoduchou väčšinou platných hlasov voličov, podľa nás disponujú na tak veľké kompetencie, aké majú, slabým mandátom.
Predpokladá sa, že navrhovaná dvojkolová voľba za starostu alebo primátora v prípade, ak kandidát v prvom kole nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, vzbudí u občanov voličov podstatne väčší záujem o správu vecí verejných, a tak potvrdí legitimitu úspešného kandidáta ako autority samosprávy so silným mandátom.
Návrh zákona bude mať nepriaznivý dopad na štátny rozpočet. Kvantifikáciu sme uviedli v doložke vplyvov, ktorú sme vypočítali vo výške nákladov plus 2 mil. eur.
Návrh zákona má navrhovanú účinnosť od 1. 1. 2015, a teda nevstupuje do hry v tomto predvolebnom období a netýka sa volieb, ktoré sú pred nami do orgánov samosprávy.
Prosím, pani predsedajúca, ukončila som svoje vystúpenie.