38. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme spolu s mojimi štyrmi kolegami návrh zákona, ktorý prestane nútiť majiteľov domov a bytov čistiť chodníky pri ich nehnuteľnostiach od snehu a iného znečistenia, chodníky, ktoré im nepatria.
Chceme odstrániť stav, na ktorý už dlhé roky väčšina síce z nás nadáva, ktorý ale v tichosti trpí a toleruje. Pritom dodávam, že to nie je prvýkrát, čo riešime tento problém. Zaoberáme sa ním už viac rokov. Dokonca pred pár mesiacmi bol aj tu v pléne prerokúvaný návrh pána kolegu Kadúca, ktorý chcel od nezmyselných povinností oslobodiť aspoň seniorov. Ale tento problém, ktorý prinajmenšom hraničí s ústavnosťou, treba riešiť komplexne a právne čisto, nielen pre jednu malú skupinu ľudí.
Zároveň je aktualizačným momentom pre predloženie tohto návrhu zákona i to, že bratislavský aktivista a šéfredaktor Bratislavských novín pán Radoslav Števčík už čiastočne uspel so svojím podaním proti tomuto zákonu na Generálnej prokuratúre. Občania jeho prostredníctvom požiadali Generálnu prokuratúru, aby preskúmala, či je alebo nie je súčasná právna úprava v cestnom zákone v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pričom ak nie je, tak aby podala podnet na Ústavný súd na jej zrušenie. Generálna prokuratúra už rozhodla, že prijíma tento podnet a skúma ho. A verím, že ak politika nezvíťazí nad právom a nad rozumom, tak urobí aj ďalší krok a na Ústavný súd sa obráti.
Poďme teda ale k veci a postupne k argumentácii nás predkladateľov.
Náš návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), má ambíciu napraviť stav, ktorý je pravdepodobne v rozpore s niektorými ustanoveniami ústavy a ktorý zaväzuje majiteľov alebo správcov nehnuteľností susediacich s chodníkmi, ktoré sú v majetku obce, aby ich čistili a udržiavali schodné. Konať tak majú vždy, keď je ich schodnosť zhoršená znečistením, poľadovicou alebo snehom, čiže celoročne. Nejde teda len o chodníkovú novelu, ktorá by riešila len problém odhŕňania snehu. Ide napríklad aj o padnuté konáre, o lístie, ale aj o iné znečistenie, ktoré núti majiteľov nehnuteľností susediacich s daným chodníkom, aby ho udržiavali priechodný. Zároveň sa teda na ľudí, na bežných ľudí prenáša zodpovednosť. Ak by si napríklad niekto na znečistení, na lístí alebo na ľade vytkol členok, majitelia susediacich nehnuteľností, nie majiteľ chodníka, nie obec, ale majitelia nehnuteľností, ktoré susedia s týmto chodníkom, majú zodpovednosť a môžu byť poťahovaní na súdoch, prípadne znášať aj náhradu škody. Tí z vás, ktorí bývajú v rodinných domoch, teda zimné odhŕňanie snehu napríklad veľmi dobre poznajú. Týka sa to ale aj tých, ktorí bývajú v bytových domoch na sídliskách. Za odpratávanie snehu na pozemkoch a na chodníkoch, ktoré nie sú vaše, totiž platíte správcovi nehnuteľnosti. Ústava Slovenskej republiky pritom hovorí o zákaze nútenej práce. Nariadiť zákonom, že vlastníci susednej nehnuteľnosti sú povinní sa starať o majetok niekoho iného, v tomto prípade obce, a to všetko pod sankciou povinnosti náhrady škody, ktorá na tomto cudzom majetku vznikne, to určite za nútenú prácu považovať možno. Samozrejme, toto všetko sa odohráva bez akejkoľvek protihodnoty.
Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, pozrime sa na tento problém z opačnej strany. Máte svoj dom a máte pred ním obecný chodník. Ak chcete na tento obecný chodník pristaviť kontajner na odpad, musíte obci zaplatiť poplatok za prenajatie časti chodníka. Vtedy sa obec priznáva k tomu, že je to jej chodník a využíva to. Ak si chcete svoj dom opraviť a postaviť na chodníku lešenie, opäť musíte ísť na obecný úrad a opäť vám to obec musí povoliť. Vtedy sa obec priznáva k tomu, že ten chodník je jej a využíva to. Ak na chodníku zaparkujete, zvlášť v mestách, dostanete papuču alebo vaše auto odtiahnu, alebo musíte platiť za parkovacie miesto. Vtedy sa obec priznáva, že ten chodník pred vaším domom je jej a využíva to. Ak máte v dome kaviareň a chcete si na chodníku urobiť terasu, musíte obci zaplatiť daň, ktorá napríklad v Bratislave vôbec nie je malá. V Starom Meste je to jedno euro na meter štvorcový a deň. Vtedy sa obec priznáva k tomu, že je to jej chodník a využíva to. Kde je však zrazu majiteľ chodníka, obec, keď sa treba postarať o sneh na tom istom chodníku? „Milý občan, bývaš tu a aj keď to nie je tvoj chodník, odpratávaj si sneh sám.“ Obec sa už vtedy zrazu nepriznáva k tomu, že ten chodník je jej, vtedy už tie povinnosti prenáša na občana.
Celý takýto zákon, tak ako dnes platí, je naozaj absurdný. Týka sa vás totiž aj na nehnuteľnostiach, kde nemáte trvalý pobyt. Panie kolegyne, páni kolegovia, kto z vás je majiteľom nejakej chalupy, koľkí z vás viete, že keď pred tou chalupou vedie obecný chodník, napriek tomu, že tam nemáte trvalý pobyt, napriek tomu, že tam prídete možno dvakrát, trikrát do roka, že máte povinnosť ten chodník čistiť od lístia, od konárov, od poľadovice, od snehu, aj keď tam celý rok ani neprídete? Ak si tam niekto vytkne členok, tak bude žalovať vás, aj keď sa to nestalo na vašom chodníku.
Viete, dnes sme tak úplne celkovo svedkami takého jedného veľmi nespravodlivého a nedobrého trendu, trendu, ktorý obyčajní a bežní ľudia veľmi silno cítia, trendu, že keď štát od ľudí niečo chce, tak ich sekíruje, naháňa a, nebojím sa povedať, až buzeruje. Ale keď ľudia očakávajú, že by im štát za ich dane mal poskytnúť nejakú protihodnotu, tak zrazu sa štát, úradníci a politici tvária, že to nejde, že sa to nedá. Keď meškáte čo i len jeden deň s nejakým potvrdením, s daňovým priznaním alebo so zaplatením nejakej dane alebo poplatku, hneď príde štát a hneď vám vyrubí penále, pokuty a tresty. Keď obyčajný človek zle zaparkuje, hneď mu policajti na auto nasadia papuču. Keď treba vyrubiť daň za psa alebo daň za dom, keď treba zvýšiť dane, aby mali úradníci a vláda viac peňazí na rozhadzovanie, to všetko sa dá a to štát dokáže zariadiť veľmi, veľmi rýchlo. Ale keď ľudia očakávajú, že by im štát niečo mal dať, tak to zrazu nejde. Keď pracujúci čakajú, že štát sa postará o to, aby dostávali načas svoje mzdy, zrazu zistia, že štát im nepomôže, ako u tých šičkách z fabriky na východe Slovenska. Keď podnikatelia od štátu nič nechcú, ale len svätý pokoj, aj to zvýšenie daní by prežili, štát z nich začne robiť paušálne podvodníkov a hádzať im polená pod nohy. Keď lekári a učitelia sa zmieria s chabými platmi a chceli by len trochu spoločenského uznania, aby si ich prácu vážili, ministerstvá sa im otáčajú chrbtom a namiesto toho na nich váľajú stále viac a viac byrokracie a hlúpych požiadaviek. Keď dnes Slovák ide do nemocnice, považuje za úplne normálne, že si musí vybaviť svojho lekára po známosti a priniesť toaletný papier, lebo toto už štát zariadiť nedokáže. Keď ide o to, naháňať občanov, to štát vie robiť veľmi dobre. Ale keď ide o to, poskytnúť im kvalitné služby, to už zrazu nejde. Keď človek ide dnes na súd, je zmierený s tým, že kým súd rozhodne, bude to trvať roky, a to ešte vôbec nemá istotu, či rozhodne spravodlivo. Keď bežného človeka na Slovensku obťažujú neprispôsobiví občania, môže čakať na nápravu aj roky, štát sa tvári, že je bezradný a že mu pomôcť nevie. Keď sa mafiáni dopúšťajú porušenia zákonov, zrazu je štát tiež bezradný, dáva ruky preč a buď potrestaní nie sú alebo sa procesnými chybami dostanú na slobodu. Keď bežný človek chce bývať, poviem taký aktualizačný moment, musí si celé roky šetriť, zobrať hypotéky, úvery, ale keď chce bývať nejaký kamarát alebo známy politikov, tak zrazu Fond národného majetku začne rozpredávať byty za polovicu alebo štvrtinu ich hodnoty priamo v lukratívnom širšom centre Bratislavy. A ja si dovolím povedať, že toto je ďalší taký príklad a vyzývam predsedu vlády, aby odvolal celé vedenie Fondu národného majetku za tento škandál, ktorý vyšiel na povrch včera. A toto je trend, ktorý sa na Slovensku prehlbuje, je to trend, ktorý vyvoláva tú blbú náladu v spoločnosti. Toto je dôvod, prečo ľudia politikom a voleným zástupcom veria stále menej a menej, prečo ľudia prestávajú dúfať, že pre nich politici ešte niekedy niečo dobré urobia. Ľudia už chcú len svätý pokoj. A ešte ani len ten svätý pokoj im ten štát dnes nedopraje. Keď štát od ľudí niečo chce, okamžite na nich uvalí veľa povinností.
Keď ide o to, využívať ten chodník, vyberať zaň dane, vyberať zaň poplatky, parkovať na ňom, obec a mesto sa priznáva, že ten chodník je ich. Keď ho ale treba čistiť a odpratávať, zrazu dáva ruky preč a zrazu existuje táto protiústavná a úplne absurdná povinnosť, že sa o chodník musia starať tí, ktorí ho vôbec nevlastnia.
A nielen táto absurdita celého dnes platného stavu, keď štát prenáša na ľudí bremeno, ktoré má psiu povinnosť vykonávať sám, a nielen problematika nútenej práce pri čistení chodníkov, ktoré ľuďom nepatria, nielen tie stavajú celý dnešný cestný zákon na hranu s ústavou. Ústava okrem iného hovorí aj to, že vlastníctvo zaväzuje, inými slovami, že s vlastníctvom nie sú spojené len práva a požitky, ale aj povinnosti. A to tento dnes platný cestný zákon nerešpektuje.
Už o pár minút sa dozvieme, ako sa k tomuto nášmu návrhu postavia kolegovia poslanci a ako budú možno aj v rozprave starostovia a predstavitelia obcí hľadať argumenty, prečo sa to nedá, prečo sa nedá sňať z občanov toto protiústavné bremeno čistenia chodníkov. S kolegami, s ktorými sme tento zákon predložili, však veríme, že to sa dá, len treba chcieť. Veď napríklad táto Národná rada Slovenskej republiky sa nachádza na území Starého Mesta v Bratislave. A práve toto Staré Mesto je príkladom toho, ako v minulosti radnica občanom vyšla v ústrety a zbavila ich nezmyselnej povinnosti s údržbou obecných chodníkov. Zabezpečovala ju sama. Áno, je pravda, že súčasná starostka Tatiana Rosová túto nezmyselnú povinnosť obyvateľom Starého Mesta znova zaviedla naspäť, ale snáď na to občania pri voľbách nezabudnú. S kolegami veríme, že všetko sa dá, len treba chcieť, a hlavne, že nezodpovedným politikom treba vziať možnosť prenášať svoje vlastné povinnosti na bežných ľudí. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými. (Reakcia z pléna.) Sú dve faktické poznámky
Pán poslanec Krajcer, máte slovo.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, toto je naozaj rozumný návrh, nezaváňa nijako politikou, ideológiou, ale len racionálnym riešením, ktoré môže uľahčiť život ľuďom. Myslím si teda, že nemôže iritovať ani palec podpredsedníčky parlamentu Laššákovej.
No a ešte jedna poznámka alebo taký doplňujúci návrh, akým spôsobom sa dá napĺňať tento návrh zákona. Viete, že sme v minulosti prišli s tézou práca namiesto dávok, zamestnali sme stovky a tisícky nezamestnaných na hradoch, pri protipovodňových opatreniach. Toto je takisto možnosť využiť prácu nezamestnaných a samosprávy. Takýmto spôsobom môžu spojiť príjemné s užitočným.
Ale to, čo je naozaj podstatné. Podstatné je to, že to skutočne môže uľahčiť život bežným ľuďom. A takéto zákony by sme mali prijímať bez ohľadu na to, z ktorého politického tábora sme.

Ja sa veľmi ospravedlňujem za svoje zlyhanie. Som si neuvedomila, že to bolo úvodné slovo, pán poslanec Krajcer. Takže teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre hospodárske záležitosti, Alojzovi Přidalovi. A ďakujem za upozornenie, pán poslanec.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 344 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1151. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií. A zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky tiež navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Drobovi.

Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia, vidím už na vás takú nervozitu a zbalené kufre, takže budem veľmi stručný. Nepotrvá to viac ako päť minút. Dovoľte, aby som doplnil ešte pár slov k tomu, čo kolega predkladateľ navrhol.
Som jedným zo zvyšných štyroch predkladateľov tohto návrhu zákona a je to niečo, s čím sa potýkam v samospráve hodne dlho. Diskutujem s ľuďmi, mám s tým aj osobné skúsenosti. Viackrát som odhrabával sneh. Nehovorím, že to nie je príjemná rozcvička, ale je veľmi zlé, keď je vynútená a keď náhodou nemá kto ten sneh za vás odpratať, čo je príklad napríklad babičky mojej priateľky, ktorá žije na Patrónke, má 87 rokov, samozrejme, nechodí a ak by nemala svoju vnučku a svoju dcéru, tak asi by platila za to pokutu, resp. by musela nejakým spôsobom žobroniť u svojich mladších a ešte stále pohybu schopných susedov.
Takže chcem poukázať predovšetkým na protiústavnosť súčasného právneho stavu, ktorá ešte nebola, samozrejme, potvrdená. Ale verím a dúfam, že sa tak stane a že napravíme niečo, čím nútime obyvateľov a občanov k tomu, čo ja považujem za nútenú prácu. Je to nútená práca, je to prenos zodpovednosti za správu majetku, ktorý nevlastníte. Zdá sa mi to úplne absurdné a úplne na hlavu postavené. Jedná sa nielen o sneh, jedná sa aj o konáre, jedná sa aj o lístie. Veľakrát je to odpad, ktorý nepochádza z vašej záhrady alebo z vášho pozemku. Ale napríklad tie konáre môžu spadnúť z obecnej komunikácie alebo priamo z chodníka, kde ten strom sa nachádza. Napriek tomu je to váš problém a mestská časť alebo obec vás môže postihovať za neučinenie náhrady.
Keď som sa bavil s niekoľkými starostami a primátormi o našom návrhu, tak väčšina z nich s tým nesúhlasila. Nesúhlasila s tým, predpokladám, z toho dôvodu, že si hneď premietli, aké náklady im to môže navyše spôsobiť, kde prípadne zoberú dane.
A potom tam bol jeden relevantný argument, s ktorým, si myslím, pri dobrom manažmente sa dá vysporiadať. A to je nárazovosť tejto práce. To znamená, že neoplatí sa mať zamestnanú pracovnú silu 12 mesiacov v prípade, keď vieme, že ten sneh môže hroziť, dajme tomu, od novembra maximálne do marca, možno na horách do skorého apríla.
Samozrejme, chápem, že je to náročné a je to ťažké, takýchto ľudí zamestnať alebo prípadne ich nájsť a byť schopným zmobilizovať v obci troch, šiestich alebo ôsmich ľudí, ktorí by dokázali obecné chodníky dať za dve-tri hodiny ráno do poriadku, keď je nasnežené, ale všetko je realizovateľné, ak sa chce. A nezamestnanosť je tak vysoká, že si myslím, že ak by to bolo len veľmi priemerne zaplatené, tak by sa na to určite našli brigádnici, aj takí, ktorí majú prácu a ktorí by si radi privyrobili.
Chodník je vlastníctvom obce, obec z chodníkov občas poberá aj dane, poberá poplatky, tak ako spomínal kolega, za pristavenie kontajnera, za postavenie lešenia a podobne. Takže správa sa obecná správa k tomu chodníku vlastnícky v momente, ak je to pre obec výhodné. V momente ak, to pre obec výhodné prestáva byť, tak zrazu sa tvári, že to majetok obce nie je. Majiteľ pozemku, majiteľ chodníka sa zrazu nepriznáva k svojmu majetku. A týka sa to, tak ako môj kolega Martin Chren podotkol, nehnuteľností, kde napríklad nemáte trvalý pobyt. Predstavte si nejakú chalupu v malej obci na strednom Slovensku, ak ste z Bratislavy, často sa vám tam nepodarí ísť naozaj viac ako dvakrát, trikrát do roka. Je súčasťou obce. Má tam chodník. No máte tak o starosť na vyše, musíte zháňať zase nejakého dobrého suseda, ktorého buď zaplatíte, alebo za nejakú priateľskú protislužbu požiadate, aby vám s tým pomáhal a aby odhŕňal aj váš chodník. Je to nepríjemné, je to nepraktické, považujem to za buzeráciu ľudí.
Z mojej strany toľko. Všetko bolo povedané už v príhovore môjho kolegu Martina Chrena. Ja už som realista po štyroch rokoch v tejto snemovni, obávam sa, že tento návrh vašu podporu nezíska, budem však rád, ak sa nad ním zamyslíte, a možno jedného dňa sa dočkáme toho, že začneme rešpektovať súkromné vlastníctvo a začneme rešpektovať práva a povinnosti, ktoré sa na to vlastníctvo vzťahujú. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Pán poslanec Lipšic.

Ďakujem. Ja by som tiež veľmi rád ten návrh novely podporil. Ako hovoril pán kolega Droba, tak často za ľudí, ktorí sú už vo vyššom veku, buď to urobia mladší rodinní príslušníci, a pokiaľ takí nie sú alebo nie sú na Slovensku, alebo tak potom chodia ľudia, ktorých platíme na sociálnych dávkach, ktorí nič nerobia a za peniaze teda ten sneh odpratávajú. Je to choré, je to choré pri takej miere nezamestnanosti, ktorú na Slovensku máme, aby v rámci verejnoprospešných aktivačných prác tieto práce nevykonávali ľudia, ktorých z daní platíme, ktorým platíme sociálne dávky, ale ktorí nad rámec sociálnych dávok teda preberajú na seba kvázi povinnosť vlastníkov objektov alebo domov, ktoré sa nachádzajú pri chodníkoch. Mne sa to zdá byť naozaj zvrátené, zdá sa mi to byť nespravodlivé, sociálne nespravodlivé, a preto by som bol rád, keby tento návrh novely zákona bol schválený. Ešte raz, pri takej miere nezamestnanosti, aká na Slovensku je, nie je asi problém zapojiť do odpratávania snehu ľudí, ktorí sú na sociálnych dávkach. Nemusíme volať, keď veľa napadne snehu, armádu, ak máme armádu nezamestnaných. To sa mi zdá byť rozumné, logické riešenie, ktoré naviac je riešením sociálne spravodlivým.

Pán poslanec Viskupič.