38. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí (tlač 1104). K predloženému návrhu zákona predkladám túto informáciu.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, teraz môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, že ste neodolali tlakom niektorých kolegov a rozhodli veľmi správne o tom, že môžem vystúpiť v tejto rozprave, nakoľko som sa stihol do nej prihlásiť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, k predloženému návrhu zákona by som chcel niekoľko poznámok povedať.
Prvá vec je tá, že na Slovensku máme päť druhov volieb. Z nich dva druhy volieb sú pomerné, kde volíme pomerným zastúpením a troje volieb je väčšinových, prezidentské voľby, voľby do vyššieho územného celku a komunálne voľby. Pri prezidentských voľbách aj pri voľbách do vyšších územných celkov uplatňujeme dvojkolovú voľbu. Jedinou výnimkou pritom sú voľby komunálne, kde dvojkolovú voľbu štatutárnych zástupcov neuplatňujeme. Preto tento návrh vlastne zosúlaďuje tieto tri druhy volieb s tým, že takisto ako u prezidenta, takisto ako u predsedov VÚC by boli volení aj starostovia a primátori dvojkolovou voľbou.
Musím povedať, že tá genéza bola taká, že prvý zákon, ktorý sme prijímali, samozrejme, boli komunálne voľby, voľby do obcí a miest a vtedy, áno, plénum Národnej rady sa rozhodlo a zákonom schválilo to, že budú jednoduché jednokolové voľby. Pri ďalších návrhoch, aj pri prezidentských voľbách, aj pri voľbách do vyšších územných celkov, už sme vedeli, že je omnoho lepšie omnoho silnejší mandát aj pána prezidenta, aj predsedov vyšších územných celkov, aby mali tento mandát aspoň od nadpolovičnej väčšiny zúčastnených voličov. Preto v tých ďalších voľbách plénum Národnej rady rozhodlo o tom, že voľby do vyšších územných celkov aj prezidentské voľby budú dvojkolové.
Tá genéza navyše bola taká, a sami to veľmi dobre viete, že od čias, keď sme schválili jednokolovú voľbu starostov a primátorov, tak sme tu v pléne Národnej rady posilňovali kompetencie starostov a primátorov, či už vymenovaním zástupcu svojho alebo schvaľovaním organizačnej štruktúry. V tom začiatku to bolo vždy tak, že na návrh starostu alebo primátora aj zástupcu aj organizačnú štruktúru schvaľovalo zastupiteľstvo. Teraz obidve tieto kompetencie prešli len a len na starostu alebo primátora. Čiže z toho dôvodu podporujem tento návrh a spolu predkladám tento návrh a uchádzam sa pri ňom aj o vašu podporu.
Navyše, ako to už bolo povedané, treba povedať, že tento návrh zákona je dôležitý, aby zaznel teraz, aby sa mohli kandidáti vyjadrovať k tomu, ako si to predstavujú v budúcnosti, ale jeho účinnosť je navrhovaná od roku 2015. To znamená, že sa netýka súčasných kandidátov, netýka sa ani súčasnej vlády, lebo sa ich bude týkať až v roku 2018, keď budú ďalšie komunálne voľby. A to znamená, že to bude záležitosťou a budú to jasné pravidlá hry pre budúcu vládu, ale aj pre budúcich kandidátov v roku 2018.
Preto vás, prosím, aby ste tento návrh podporili a postúpili do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja som to celkom dobre nepochopil, ja som myslel, že v rámci usporenia nákladov a výdavkov štátu, v rámci jednotlivých volieb, ako ste spomenuli, skôr budete pristupovať k tomu racionálne v rámci takéhoto návrhu, a nie naopak. Ja si myslím, že skôr by občania privítali, aby všetky voľby boli jednokolové a nie, ešte pridávate, aby boli dvojkolové ďalšie voľby a zbytočne sa navyšovali náklady štátneho rozpočtu na dvojkolové a ja neviem ešte aké kolové voľby. Treba to ujednotiť, treba spraviť jednokolové voľby, či už voľby prezidenta alebo akékoľvek iné druhy voľby. Za toto by som bol, ale za tento návrh zákona nemôžem zahlasovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja ďakujem poslancovi Abrhanovi za jeho doplnenie výkladu aj upozornenie, že skutočne účinnosť toho zákona je až od ďalších komunálnych volieb, až na tie voľby sa vzťahuje.
A druhá vec. Prosím vás, keď sa tu pozriete na štatistiky účasti a ako sa rozdelia hlasy, tak koľkokrát starosta a primátor nie je zvolený ani desiatimi percentami oprávnených voličov v danej obci alebo v meste. Ja si myslím, že to je slabý mandát. A toto dáva predsa len priestor na silnejší skutočný mandát tomu starostovi a primátorovi. A z toho pohľadu to pokladám za dobré.
A poslednú poznámku si nechcem odpustiť. Viete, demokracia niečo stojí, tá určite nie je zadarmo, ale aby fungovala dobre demokracia, ja si myslím, že tie peniaze vynaložené na voľby nie sú zbytočne utratené. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No ja sa prikláňam k tým hlasom, ktoré hovoria, že dvojkolové voľby starostov a primátorov určite nemajú byť. Podľa mňa opäť ide o nejaké politikárčenie, ak budeme hovoriť, či ide o silný mandát alebo slabý mandát. Európskych volieb sa zúčastňuje medzi 15 až 20 % v tých posledných voľbách a nikto nespochybňuje ich legitimitu. Vy tu budete hovoriť, ak niekoho z celkového počtu zvolilo 10 % obyvateľov, že nemá silný alebo legitímny mandát? Veď to je absolútny nezmysel, pán kolega. O toto sa to opierať nedá.
A ja poviem aj historické súvislosti a, pán kolega Abrhan, vy si ich dobre pamätáte, keď sa zavádzali dvojkolové voľby prezidenta. Napríklad tak sa rátalo s tým, a poviem to na plné ústa, ako vyblokovať Vladimíra Mečiara, aby nemohol uspieť na poste prezidenta. Ak budeme hovoriť o tom, či sú výhodné dvojkolové voľby pre kandidátov menšín, napríklad vo vyšších územných celkoch, tak hovorím, že pri súčasných dvojkolových voľbách je šanca kandidáta z menšiny uspieť výrazne menšia, ako keby boli tie voľby jednokolové. Čiže z tohto pohľadu ak budete hovoriť o tom, že chcete byť skutočnými a veľkými demokratmi, tak je absolútne namieste zvoliť opačný postup, zaradiť spiatočku a žiadať jednokolové voľby vo všetkých orgánoch. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Začnem reagovať odzadu.
Pán poslanec Petrák, ja som upozornil, že sú dva druhy volieb, prečo miešate pomerné zastúpenie, ktoré je pri voľbách do Európskeho parlamentu, s väčšinovým systémom volieb, ktoré sú pri prezidentských voľbách, ktoré sú pri voľbách do vyšších územných celkov? Ten väčšinový je pri komunálnych voľbách, ale nie sú dvojkolové ako jediné. Páni poslanci zo strany SMER, ak si vy myslíte, že majú byť jednokolové voľby aj pri voľbách prezidenta, aj pri voľbách do VÚC, predložte takýto návrh. V tomto sa s vami nezhodnem. To je celé, ale vy ste taký návrh nepredložili doteraz. Čakám, že tak urobíte. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja sa len veľmi krátko vyjadrím k rozprave. My si uvedomujeme ako navrhovatelia, že toto je citlivá téma pre politikov. Ale chcem vás ubezpečiť, že náš úmysel ako predkladateľov nie je „vyblokovať", tak ako povedal pán poslanec Petrák vo faktickej poznámke, žiadneho kandidáta volieb. A nevdojak ma teraz napadá otázka, veď okolo volebných zákonov bola dlhá diskusia a naozaj ja teraz si sypem popol na hlavu, že vtedy ma to nenapadlo, ale, pán Petrák, prečo ste aj vy v tejto dlhej diskusii po tom, keď túžite po jednokolovej voľbe a harmonizácii jednokolovej voľby, nezrušili dvojkolovú voľbu županov? Nebolo to náhodou preto, že tiež tu bola taká obava? Čiže klin sa klinom vyráža, tak mi to pripadá.
A stále si myslím, že áno, demokracia niečo stojí. A ak sa to dá povedať o tomto zákone, tak v mene väčšej demokracie vás prosíme o to, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme spolu s mojimi štyrmi kolegami návrh zákona, ktorý prestane nútiť majiteľov domov a bytov čistiť chodníky pri ich nehnuteľnostiach od snehu a iného znečistenia, chodníky, ktoré im nepatria.
Chceme odstrániť stav, na ktorý už dlhé roky väčšina síce z nás nadáva, ktorý ale v tichosti trpí a toleruje. Pritom dodávam, že to nie je prvýkrát, čo riešime tento problém. Zaoberáme sa ním už viac rokov. Dokonca pred pár mesiacmi bol aj tu v pléne prerokúvaný návrh pána kolegu Kadúca, ktorý chcel od nezmyselných povinností oslobodiť aspoň seniorov. Ale tento problém, ktorý prinajmenšom hraničí s ústavnosťou, treba riešiť komplexne a právne čisto, nielen pre jednu malú skupinu ľudí.
Zároveň je aktualizačným momentom pre predloženie tohto návrhu zákona i to, že bratislavský aktivista a šéfredaktor Bratislavských novín pán Radoslav Števčík už čiastočne uspel so svojím podaním proti tomuto zákonu na Generálnej prokuratúre. Občania jeho prostredníctvom požiadali Generálnu prokuratúru, aby preskúmala, či je alebo nie je súčasná právna úprava v cestnom zákone v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pričom ak nie je, tak aby podala podnet na Ústavný súd na jej zrušenie. Generálna prokuratúra už rozhodla, že prijíma tento podnet a skúma ho. A verím, že ak politika nezvíťazí nad právom a nad rozumom, tak urobí aj ďalší krok a na Ústavný súd sa obráti.
Poďme teda ale k veci a postupne k argumentácii nás predkladateľov.
Náš návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), má ambíciu napraviť stav, ktorý je pravdepodobne v rozpore s niektorými ustanoveniami ústavy a ktorý zaväzuje majiteľov alebo správcov nehnuteľností susediacich s chodníkmi, ktoré sú v majetku obce, aby ich čistili a udržiavali schodné. Konať tak majú vždy, keď je ich schodnosť zhoršená znečistením, poľadovicou alebo snehom, čiže celoročne. Nejde teda len o chodníkovú novelu, ktorá by riešila len problém odhŕňania snehu. Ide napríklad aj o padnuté konáre, o lístie, ale aj o iné znečistenie, ktoré núti majiteľov nehnuteľností susediacich s daným chodníkom, aby ho udržiavali priechodný. Zároveň sa teda na ľudí, na bežných ľudí prenáša zodpovednosť. Ak by si napríklad niekto na znečistení, na lístí alebo na ľade vytkol členok, majitelia susediacich nehnuteľností, nie majiteľ chodníka, nie obec, ale majitelia nehnuteľností, ktoré susedia s týmto chodníkom, majú zodpovednosť a môžu byť poťahovaní na súdoch, prípadne znášať aj náhradu škody. Tí z vás, ktorí bývajú v rodinných domoch, teda zimné odhŕňanie snehu napríklad veľmi dobre poznajú. Týka sa to ale aj tých, ktorí bývajú v bytových domoch na sídliskách. Za odpratávanie snehu na pozemkoch a na chodníkoch, ktoré nie sú vaše, totiž platíte správcovi nehnuteľnosti. Ústava Slovenskej republiky pritom hovorí o zákaze nútenej práce. Nariadiť zákonom, že vlastníci susednej nehnuteľnosti sú povinní sa starať o majetok niekoho iného, v tomto prípade obce, a to všetko pod sankciou povinnosti náhrady škody, ktorá na tomto cudzom majetku vznikne, to určite za nútenú prácu považovať možno. Samozrejme, toto všetko sa odohráva bez akejkoľvek protihodnoty.
Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, pozrime sa na tento problém z opačnej strany. Máte svoj dom a máte pred ním obecný chodník. Ak chcete na tento obecný chodník pristaviť kontajner na odpad, musíte obci zaplatiť poplatok za prenajatie časti chodníka. Vtedy sa obec priznáva k tomu, že je to jej chodník a využíva to. Ak si chcete svoj dom opraviť a postaviť na chodníku lešenie, opäť musíte ísť na obecný úrad a opäť vám to obec musí povoliť. Vtedy sa obec priznáva k tomu, že ten chodník je jej a využíva to. Ak na chodníku zaparkujete, zvlášť v mestách, dostanete papuču alebo vaše auto odtiahnu, alebo musíte platiť za parkovacie miesto. Vtedy sa obec priznáva, že ten chodník pred vaším domom je jej a využíva to. Ak máte v dome kaviareň a chcete si na chodníku urobiť terasu, musíte obci zaplatiť daň, ktorá napríklad v Bratislave vôbec nie je malá. V Starom Meste je to jedno euro na meter štvorcový a deň. Vtedy sa obec priznáva k tomu, že je to jej chodník a využíva to. Kde je však zrazu majiteľ chodníka, obec, keď sa treba postarať o sneh na tom istom chodníku? „Milý občan, bývaš tu a aj keď to nie je tvoj chodník, odpratávaj si sneh sám.“ Obec sa už vtedy zrazu nepriznáva k tomu, že ten chodník je jej, vtedy už tie povinnosti prenáša na občana.
Celý takýto zákon, tak ako dnes platí, je naozaj absurdný. Týka sa vás totiž aj na nehnuteľnostiach, kde nemáte trvalý pobyt. Panie kolegyne, páni kolegovia, kto z vás je majiteľom nejakej chalupy, koľkí z vás viete, že keď pred tou chalupou vedie obecný chodník, napriek tomu, že tam nemáte trvalý pobyt, napriek tomu, že tam prídete možno dvakrát, trikrát do roka, že máte povinnosť ten chodník čistiť od lístia, od konárov, od poľadovice, od snehu, aj keď tam celý rok ani neprídete? Ak si tam niekto vytkne členok, tak bude žalovať vás, aj keď sa to nestalo na vašom chodníku.
Viete, dnes sme tak úplne celkovo svedkami takého jedného veľmi nespravodlivého a nedobrého trendu, trendu, ktorý obyčajní a bežní ľudia veľmi silno cítia, trendu, že keď štát od ľudí niečo chce, tak ich sekíruje, naháňa a, nebojím sa povedať, až buzeruje. Ale keď ľudia očakávajú, že by im štát za ich dane mal poskytnúť nejakú protihodnotu, tak zrazu sa štát, úradníci a politici tvária, že to nejde, že sa to nedá. Keď meškáte čo i len jeden deň s nejakým potvrdením, s daňovým priznaním alebo so zaplatením nejakej dane alebo poplatku, hneď príde štát a hneď vám vyrubí penále, pokuty a tresty. Keď obyčajný človek zle zaparkuje, hneď mu policajti na auto nasadia papuču. Keď treba vyrubiť daň za psa alebo daň za dom, keď treba zvýšiť dane, aby mali úradníci a vláda viac peňazí na rozhadzovanie, to všetko sa dá a to štát dokáže zariadiť veľmi, veľmi rýchlo. Ale keď ľudia očakávajú, že by im štát niečo mal dať, tak to zrazu nejde. Keď pracujúci čakajú, že štát sa postará o to, aby dostávali načas svoje mzdy, zrazu zistia, že štát im nepomôže, ako u tých šičkách z fabriky na východe Slovenska. Keď podnikatelia od štátu nič nechcú, ale len svätý pokoj, aj to zvýšenie daní by prežili, štát z nich začne robiť paušálne podvodníkov a hádzať im polená pod nohy. Keď lekári a učitelia sa zmieria s chabými platmi a chceli by len trochu spoločenského uznania, aby si ich prácu vážili, ministerstvá sa im otáčajú chrbtom a namiesto toho na nich váľajú stále viac a viac byrokracie a hlúpych požiadaviek. Keď dnes Slovák ide do nemocnice, považuje za úplne normálne, že si musí vybaviť svojho lekára po známosti a priniesť toaletný papier, lebo toto už štát zariadiť nedokáže. Keď ide o to, naháňať občanov, to štát vie robiť veľmi dobre. Ale keď ide o to, poskytnúť im kvalitné služby, to už zrazu nejde. Keď človek ide dnes na súd, je zmierený s tým, že kým súd rozhodne, bude to trvať roky, a to ešte vôbec nemá istotu, či rozhodne spravodlivo. Keď bežného človeka na Slovensku obťažujú neprispôsobiví občania, môže čakať na nápravu aj roky, štát sa tvári, že je bezradný a že mu pomôcť nevie. Keď sa mafiáni dopúšťajú porušenia zákonov, zrazu je štát tiež bezradný, dáva ruky preč a buď potrestaní nie sú alebo sa procesnými chybami dostanú na slobodu. Keď bežný človek chce bývať, poviem taký aktualizačný moment, musí si celé roky šetriť, zobrať hypotéky, úvery, ale keď chce bývať nejaký kamarát alebo známy politikov, tak zrazu Fond národného majetku začne rozpredávať byty za polovicu alebo štvrtinu ich hodnoty priamo v lukratívnom širšom centre Bratislavy. A ja si dovolím povedať, že toto je ďalší taký príklad a vyzývam predsedu vlády, aby odvolal celé vedenie Fondu národného majetku za tento škandál, ktorý vyšiel na povrch včera. A toto je trend, ktorý sa na Slovensku prehlbuje, je to trend, ktorý vyvoláva tú blbú náladu v spoločnosti. Toto je dôvod, prečo ľudia politikom a voleným zástupcom veria stále menej a menej, prečo ľudia prestávajú dúfať, že pre nich politici ešte niekedy niečo dobré urobia. Ľudia už chcú len svätý pokoj. A ešte ani len ten svätý pokoj im ten štát dnes nedopraje. Keď štát od ľudí niečo chce, okamžite na nich uvalí veľa povinností.
Keď ide o to, využívať ten chodník, vyberať zaň dane, vyberať zaň poplatky, parkovať na ňom, obec a mesto sa priznáva, že ten chodník je ich. Keď ho ale treba čistiť a odpratávať, zrazu dáva ruky preč a zrazu existuje táto protiústavná a úplne absurdná povinnosť, že sa o chodník musia starať tí, ktorí ho vôbec nevlastnia.
A nielen táto absurdita celého dnes platného stavu, keď štát prenáša na ľudí bremeno, ktoré má psiu povinnosť vykonávať sám, a nielen problematika nútenej práce pri čistení chodníkov, ktoré ľuďom nepatria, nielen tie stavajú celý dnešný cestný zákon na hranu s ústavou. Ústava okrem iného hovorí aj to, že vlastníctvo zaväzuje, inými slovami, že s vlastníctvom nie sú spojené len práva a požitky, ale aj povinnosti. A to tento dnes platný cestný zákon nerešpektuje.
Už o pár minút sa dozvieme, ako sa k tomuto nášmu návrhu postavia kolegovia poslanci a ako budú možno aj v rozprave starostovia a predstavitelia obcí hľadať argumenty, prečo sa to nedá, prečo sa nedá sňať z občanov toto protiústavné bremeno čistenia chodníkov. S kolegami, s ktorými sme tento zákon predložili, však veríme, že to sa dá, len treba chcieť. Veď napríklad táto Národná rada Slovenskej republiky sa nachádza na území Starého Mesta v Bratislave. A práve toto Staré Mesto je príkladom toho, ako v minulosti radnica občanom vyšla v ústrety a zbavila ich nezmyselnej povinnosti s údržbou obecných chodníkov. Zabezpečovala ju sama. Áno, je pravda, že súčasná starostka Tatiana Rosová túto nezmyselnú povinnosť obyvateľom Starého Mesta znova zaviedla naspäť, ale snáď na to občania pri voľbách nezabudnú. S kolegami veríme, že všetko sa dá, len treba chcieť, a hlavne, že nezodpovedným politikom treba vziať možnosť prenášať svoje vlastné povinnosti na bežných ľudí. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, toto je naozaj rozumný návrh, nezaváňa nijako politikou, ideológiou, ale len racionálnym riešením, ktoré môže uľahčiť život ľuďom. Myslím si teda, že nemôže iritovať ani palec podpredsedníčky parlamentu Laššákovej.
No a ešte jedna poznámka alebo taký doplňujúci návrh, akým spôsobom sa dá napĺňať tento návrh zákona. Viete, že sme v minulosti prišli s tézou práca namiesto dávok, zamestnali sme stovky a tisícky nezamestnaných na hradoch, pri protipovodňových opatreniach. Toto je takisto možnosť využiť prácu nezamestnaných a samosprávy. Takýmto spôsobom môžu spojiť príjemné s užitočným.
Ale to, čo je naozaj podstatné. Podstatné je to, že to skutočne môže uľahčiť život bežným ľuďom. A takéto zákony by sme mali prijímať bez ohľadu na to, z ktorého politického tábora sme.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 344 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1151. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií. A zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky tiež navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.