39. schôdza

S reakciou pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Áno, vysporiadanie starých bolestných vecí a krívd, nemôžeme to riešiť ďalšou krivdou, samozrejme. Musíme vysporiadať tie veci, ktoré v minulosti, a sú veľmi bolestivé, naozaj mnohí ľudia dodnes nemajú vysporiadané. Áno, ja z toho vychádzam, to beriem ako samozrejmosť, ako samozrejmú vec, lebo spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. A keď mu patrí tá pôda a bol vlastníkom tej pôdy, štát je povinný vrátiť.
Ale inak stojím si za tým. A ešte raz, ja tak, ja si dovolím obrátiť sa aj na pána ministra, štát pôdu nepotrebuje. Štát naozaj nepotrebuje. Lebo ak potrebuje vyvlastniť, však sme prijali ešte aj ďalší zákon, ale vo verejnom záujme štát má právo vyvlastniť pôdu. Ale dokonca už dneska aj súkromná osoba, ak má investíciu nad 300 mil. eur a vytvorí 300 pracovných miest, aj takýto investor môže tú pôdu vyvlastniť, s čím ja veľmi nesúhlasím, lebo to už je otázne, že či to je, nie že veľmi nesúhlasím, s tým nesúhlasím, lebo nie je možné to vyvlastniť, čosi. To ako keby sme sa vracali do minulosti, ktosi kde má silu peňazí a kapitálu, tak vyvlastní niekoho druhého, ktorý má možno iný zámer, má nejakú pôdu, má rolu, na nej chce hospodáriť, na nej gazdovať, a ktosi povie, že si tam postaví, ja neviem, logistické centrum alebo podobne. Ale naozaj štát nemusí mať ani pôdu, nemusí byť vlastníkom, lebo nedokáže na nej hospodáriť, dokáže ju len prenajímať, nedokáže na nej hospodáriť. Je to jednoducho tak. Štátne majetky sa zrušili, kedysi to bolo, štát hospodáril, dnes nie. A rovnako aj lesy, toto, čo Janko Mičovský tu často plače nad štátnymi lesmi. Štát nepotrebuje lesy. Treba dať aj lesy ľuďom a vodu takisto. Všetko treba dať pekne ľuďom, uvidíte, aký bude poriadok. Takýto poriadok jak v Švajčiarsku. Ja verím, že my máme tento potenciál, naša krajina, aj my takouto krajinou, ukážkovou, môžme byť jak na fotkách.

Nech sa páči, pán poslanec Fecko, teda z pôdohospodárskeho výboru, máte slovo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ja trošku prispel v rozprave k predkladanému návrhu zákona o pozemkových úpravách.
Dobrá myšlienka, pán minister, kvitujem, ja tiež hovorím, že poľnohospodárstvo by sa malo pozviechať. Myslím, že to chceme všetci v našom rezorte. A na akú pôdu, ak nie na štátnu a štátom spravovanú má dosah štát? Na inú nemáme dosah, na iné formy vlastníctva k pôde dosah štát nemá.
Takže v prvom rade, ak to myslíme úprimne, tak samozrejme s tou pôdou môžme niečo robiť. To, čo chceme s ňou robiť, ste deklarovali týmto návrhom zákona, ako by ste si to predstavovali. Ja tvrdím, že všetka pôda by mala byť zo Slovenského pozemkového fondu dávaná tým, ktorí na nej chcú gazdovať, by som povedal, úprimne, so srdcom, nie iba koristnícky. Nechcem hovoriť, že všetky poľnohospodárske subjekty, ktoré teraz existujú na Slovensku, sú koristnícke, ale, žiaľ, mnoho je takých, ktoré, ako povedal kolega Hlina, narodili sa v zlatej kolíske a v tej kolíske chcú byť naveky vekov. Áno, boli pri transformácii v družstvách, boli pri privatizácii štátnych majetkov a teraz majú tisíce hektárov, ktoré, žiaľ, v mnohých prípadoch nemôžu byť rozdelené iným, ktorí možnože by mali ten vzťah k pôde trošku iný. Ale dobre, je to tak, takže dúfam, že sa to do budúcnosti zmení.
Pán minister, samozrejme, že dávate tu zákon 330-ku o pozemkových úpravách, takže prv sa budem jej venovať, a síce, že rozširujeme možnosť robenia pozemkových úprav aj o vlastnícke a užívacie vzťahy v súvislosti s rozsiahlou zmenou štátnej hranice. Takže ďalší dôvod, kde by sme mohli teda pozemkové úpravy robiť, asi nariaďovať, nie povoľovať, takže dobre. Vyzerá, že asi aj štátna hranica nejakým spôsobom môže byť dotknutá týmito pozemkovými úpravami. Beriem.
Nakoľko máme samozrejme, že katastrálne územia rozpracované, kde idú pozemkové úpravy a územia, kde pozemkové úpravy vôbec nie sú, tak samozrejme, že logika dávala, že museli ste to zmeniť aj v zákone 504 o nájme poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskych podnikov. Takže je to vyprecizované, že každé katastrálne územie prakticky je možné dať do užívania mladým, respektíve mikro a malým podnikom.
Ako tu už bolo spomenuté, nebudem sa opakovať, lebo veľa vecí už kolegovia povedali predo mnou, a som rád, že máme rovnaké myšlienky a ich zdieľame. Samozrejme, aj mňa zaujíma kvantifikácia 28 hektárov. Prečo? Či je to ten najrentabilnejší sebestačný podnik, alebo nech mi niekto vysvetlí, budem veľmi rád, takže zdupľovávam aj moju požiadavku, aby 28 hektárov bolo vysvetlených. Potom, prečo sme nebrali do 100 hektárov? Prečo z tohto portfólia nájomných zmlúv sa žiadne percento nebude uberať? Neviem, či je ich až toľko veľa alebo toľko málo, ale myslím si, že malo by to byť tiež zdôvodnené, prečo stohektárový, do 100 hektárov nájomných zmlúv s fondom nebudú dotknutí, že z ich portfólia sa nebude môcť brať. Čo keď v nejakom okrese nebude iný, iba do 100 hektárov na podpísanú zmluvu s SPF? Neviem, aký je tam stav, ale môže byť aj takéto. Takže myslím si, že aj títo možnože by mohli byť zabratí.
Ďalej bolo tu spomenuté, že viac-menej dávame iba mladým poľnohospodárom, malým podnikom a mikro. Tí, čo chcú začínať a nemajú vôbec nič, samozrejme, že sú spomenutí. Už nechcem hovoriť o tých, čo nechcú podnikať, čo nechcú podnikať, ale chce byť samozásobovateľom svojej rodiny iba. Nič viacej, nič menej. A chcel by na tú pôdu ísť. To bude asi kolegyňa Mezenská sa k tomu vyjadrovať, takže nechcem viacej to rozvíjať. Ale to by prakticky tiež mal byť záujem, keď to myslíme teda seriózne v rámci nejakého toho rozvoja nášho poľnohospodárstva, aj v takýchto formách, nie všetko iba cez podnikanie. Áno, samozásobovanie mali sme za socializmu. Pre niektoré krajiny to bolo nevysvetliteľné, že prečo si samozásobovaním aj naši ľudia tie potraviny dorábali, ale áno, u nás takto sme boli, takže z toho sa nejakým spôsobom nevyzujeme.
Ďalej to, čo tu už bolo spomenuté, tiež tú konkrétnu realizáciu, keď už raz ten Slovenský pozemkový fond bude musieť v tých percentách, ktoré sú tu spomínané, bude musieť tú pôdu vymerať, no chcel by som teraz vidieť tú metodiku, akým spôsobom, pretože zmluvy v mnohých prípadoch nie sú špecifikované na parcelné čísla a nájomné zmluvy sú aj na pôdu, kde sú fyzické osoby, nie je tam Slovenský pozemkový fond, a zahŕňa tá zmluva tú celú výmeru veľkú, kde sú aj fyzické osoby. Takže neviem, či to máte domyslené, dúfam, že áno, akým spôsobom sa tam bude kreovať tá výmera fondárska už priamo v reálnom teréne a na aké trovy sa vyčlení. Lebo vieme, že od 2008. roku už pätnástka nefunguje, to znamená, ani finančné náklady na vyčlenenie pôdy nebudú, takže neviem, či tým bude zaťažený štát, alebo ten mladý farmár, alebo kto vlastne. Či PPA-čka dá nejaké fondy zvláštne, alebo neviem kto. To by som bol tiež veľmi rád, keby ste aj túto otázku nejakým spôsobom zodpovedali, aby bolo jasné.
Samozrejme, podmieňujeme to, alebo teda podmieňujete to tou špeciálnou výrobou, či už rastlinnou alebo živočíšnou. Poďme na ten prípad, že by išiel na živočíšnu výrobu ten začínajúci farmár, alebo teda mladý a mikro a malý podnik, ako sa dostane k budovám nejakým? Teraz berme tú atypickú situáciu, chcem ísť a, dobre, nejakú pôdu mám a chcem živočíšnu, budovu ako získam? Keď to myslíme úprimne s rozvojom týchto, tak toto asi, úprimne asi tak nebude, pokiaľ sa to takto nezrealizuje, pretože keď si prejdeme po hospodárskych podnikoch a hospodárskych dvoroch, teda poľnohospodárskych, tak je to o ničom a mnohé budovy chátrajú. Možnože z týchto chátrajúcich budov by niektorí tí mladí a začínajúci farmári, možnože by aj mali chuť niečo s tým urobiť, ale, žiaľ, sa k tomu už nedostane. Už sa k tomu nedostane, už to rozkradli buď rómski spoluobčania, alebo to chátralo a ostalo tak. Hlavne, že je tam nejaká OBS-ka a vás nepustí, ale to už je druhá vec, hej, že ako to funguje. Takže ja by som sa aj na to chcel vás opýtať, akým spôsobom príde k nejakej budove, kto chce živočíšnu špeciálnu výrobu?
Tá špeciálna rastlinná výroba, zistil som, medzi špeciálnou je aj pestovanie zemiakov. To ma trošku prekvapilo, ale dobre, nie iba ovocie a zelenina, aj zemiaky už sú pod špeciálnymi plodinami, takže okej, keď takto už je to zadefinované, tak to beriem. Pýtam sa, pokiaľ mladý farmár alebo začínajú..., začínajúci nie, mladý, lebo tak to definujete, mladý, mikro a malý podnik, ktorý už má nejakú pôdu a už gazduje, pokiaľ on musí deklarovať ku žiadosti buď list vlastníctva na pôdu, na ktorej gazduje, alebo nájomnú zmluvu, na ktorej gazduje, prečo to nie je vo všeobecnosti? Prečo to nemusia dávať tí, čo čerpajú dotácie? Aby na PPA-čku som ten zákon tu dával, a nebol schválený, prečo oni nemajú tú povinnosť, nieže môže kontrolovať PPA, či má tú nájomnú zmluvu, ale musí kontrolovať, či má vlastnú pôdu alebo v nájme. A teraz tu mladému a mikropodniku a môjmu podniku, ktorý proste bude fungovať, tomu dávame podmienku, že musí to tam mať. Keď nebude mať, má problém. Veľké, ktoré nemajú podpísané zmluvy a čerpajú eurodotácie, stačí čestné vyhlásenie na PPA-čke. Tak toto mi vysvetlite, teda prečo týchto chceme podporovať, tak im dáme ešte prísnejšie, ako tým veľkým, ktorí fungujú, a nemusia?
A ja ten zákon znovu budem dávať a budem ho dávať do konca, pokiaľ tu bude nejaký poslanec Obyčajných ľudí, tak budeme ho stále dávať, pretože toto, hovorím, je veľká krivda.
Ďalej. Samozrejme, ten vzťah k pôde sa stratil. K pánu kolegovi Kuffovi, myslím si, že Švajčiarsko je v nejakých iných vzťahových veciach k pôde ako naši občania. Naši mladí ľudia už momentálne vôbec nechcú pracovať na pôde. Musím povedať, že najradšej by mali, keby z ničoho dostávali peniaze. Aj teraz som bol na stretnutí s agropodnikateľmi a povedali, že áno, tých mladých musíme nejako motivovať, aby do tej rehole poľnohospodárskej išli, ktorá je veľmi ťažká, a nemotivovať tým, že im budeme ešte klásť nejaké väčšie problémy, ako tým, ktorí možnože sprivatizovali alebo stransformovali družstvá, a tí si proste už teraz vegetujú a žijú, ako sa im patrí a vôbec ich nezaujíma, že tam nejaký drobný by mohol možnože tú pôdu lepšie využívať.
To, že není obrobená pôda, ako tu bolo spomínané, zákony na to máme. Zákony na to máme. Je tu zákon o ochrane pôdy. Pýtam sa, budem možnože aj interpelovať pána ministra, koľko z pokút za neobrobenie pôdy sme vybrali v minulom roku? To nech mi niekto povie, pretože iní rezortní ministri sa chvália tým, že koľko na tých pokutách do rezortu prinesú peňazí. Tak sa pýtam aj ja, koľko za neobrobené pôdy bolo daných pokút v roku 2013 u nás v Slovenskej republike a ako sme si tú pôdu hájili, aby obrobená bola? Sú na to úrady, berú za to plat, tak verím, že to aj urobia.
Dobre. Myslím si, že nebudem viacej, bolo možnože by tam viacej k tomuto, asi v druhom čítaní dám aj nejaký pozmeňujúci návrh, ale, pán minister, aspoň na tieto otázky, ktoré som dával, bol by som veľmi rád, keby sme to mohli odpovedať.
A ešte jednu vec na koniec, ma teraz napadla, tie sídla, čo spomínal kolega Hlina, že do sídla pozemkového fondu. Pán kolega, neviem, či to všetci budú počúvať, alebo nie, lebo tak sa nám stalo napríklad, že sme uplatňovali reštitučné nároky v roku 1991, že to prišlo niekde inde, na iný úrad v lehote, tento iný úrad to neodstúpil, reštitúcia prepadla. A teraz neviem, či mnohí nebudú dávať na regionálne odbory. To znamená, že prinesú to do Prešova, do Žiliny, do Trenčína, nepošlú to do Bratislavy. Takže bojím sa, že aj tam budú nejaké prepadnuté žiadosti, ktoré potom ako sa to, tak by som chcel, bol veľmi rád, keby sa aj toto vysvetlilo, pán minister, v rozprave, že to sídlo, či to je tá Búdková, alebo či to je regionálny odbor v príslušnom okresnom meste alebo krajskom, kde máte, je ich myslím, že 24 po tom znížení, ktoré teraz bolo na Slovenskom pozemkovom fonde.
Dobre, chcem veriť, že, pán minister, sa zamyslíte na týmito otázkami, ktoré sme tu dávali už aj viacerí. Ja nechcem ich znova zopakovávať, a že bude to zákon, ktorý doslova pomôže tým mladým a mikro a malým podnikom, ale aj začínajúcim. Ja stále pripomínam, že aj začínajúcim, ktorí chcú. Pretože keď päťdesiatnici sú najviac problematickou oblasťou na zamestnanie, čo sa týka ľudí, tak prečo by oni, keby sa chceli k tej pôde dostať, nemajú nič? Prečo by sme im nemali dať šancu, aby možnože aj cez tento zákon mohli ísť a nebyť na bedrách štátu, ale urobiť niečo a byť možnože aj aktívni v poľnohospodárskej činnosti?
Ďakujem veľmi pekne a dúfam, že v druhom kole to spresníme tak, aby to malo ten, tú razanciu a ten účinok, aký si to mladí farmári, malí farmári a začínajúci predstavujú. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Hlina a Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Tak niektoré veci, ale tak, aby sme nejak nemystifikovali, tých 28 hektárov, treba korektne povedať, že v návrhu sa hovorí, že teda mu tu bude pridelená pôda do výmery, ktorú už má, maximálne 28 hektárov. Ale aj tak či tak tá suma, mňa tých 28 zaujíma, ale kvôli korektnosti uvádzam, lebo je dôležité čítať tie zákony, keď k nim vystupujem. To je podľa mňa aj také korektné voči nám ostatným, ktorí to počúvame. Ale teraz som nemyslel predrečníka, myslel som možno iné prípady, dôležité.
Len zas, prosím vás, nerobme z toho svetový mier. Svetový mier nenastane, lebo my. Naozaj to je aj chyba z pohľadu stratégie a taktiky. Tá krajina preto vyzerá tak, ako vyzerá, lebo tu sa vždycky niekto zjaví a povie, že chce svetový mier. Svetový mier chce venezuelská misska. My chceme dielčie úspechy. Zapichnime vlajku víťazstva, podarilo sa. Ľudom dáme dôvod, že malo to zmysel, o racionálnosti ich konania, ideme ďalej. Prosím vás, z tohto nerobme svetový mier, toto nespasí ani poľnohospodárstvo, toto ani nezaradí našu krajinu medzi tigre. Z tohto dokopy nič nebude. A keď sa to neustriehne, tak otrávi, načisto otrávi ľudí, ktorí chcú ešte niečo urobiť. A ustriehneme to vtedy. Dobre, vymysleli ste si to, nech sa páči. A 2. januára pred sídlom SPF, ja verím, že bude niekto stáť so žiadosťou v ruke. A verím, že v piatok SPF dá niekoho do podateľne a budú preberať poštu a tie žiadosti budú doručené podľa poradia a budeme zvedaví, koľko tá rada fondu odsúhlasí tej podpory, či sa dopracujeme aspoň k nejakým desiatim, dvadsiatim, tridsiatim ľuďom, aby sme to vedeli kvantifikovať, že o čo vlastne v tomto návrhu šlo.

Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, aj tebe, Martin. Som rád, že si ma teda zaradil medzi tú kategóriu, ktorá by pri zmenách, ktoré navrhuješ, mala tiež právo sa uchádzať o pôdu, ale to len tak na úsmevný okraj.
Ja skôr chcem zareagovať na to, že si reagoval aj na kolegu Kuffu. A chcem teda využiť a trocha zneužiť práve tvoje vystúpenie na to, aby som zareagoval naňho, pretože chytala sa ma hrôza, keď som počúval o tom, že treba všetku pôdu dať do rúk súkromníkom, lebo štát je a priori ten najhorší hospodár, akého si len môžeme predstaviť.
Tu sa stále mystifikuje, že súkromníci sú tí vzorní a štát musí byť ten lump. Nie je to tak. Ak sa do štátneho podniku dostanú lumpi, bude lumpársky hospodáriť. Ak sa medzi súkromníkov dostanú lumpi, tak tiež budú lumpáriť. My sme povinní nerozdeľovať tu veci na štátne a neštátne, ale na férové a neférové, a tak nastavovať aj zákony. Tak sa ohradzujem voči tomu, aby sa tu jednoznačne tvrdilo, že štátne lesy sú hodné len na to, aby sme ich rozpredali medzi súkromníkov. Chráň pánboh túto krajinu, keby sa také niečo stalo, pretože príkladov o tom, že ani súkromníci nespasia lesné hospodárstvo, je strašne veľa.
A ja využívam prítomnosť pána ministra, aby jednoducho práve pod takýmto terminologickým slovníkom nikdy na ministerstve neuvažovali. Treba rozdeľovať na dobré a zlé a nie na štátne a neštátne.

S reakciou, pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, myslím, že áno. Ja hovorím o správnej miere. Tiež som za to, že heslo, že štát nebude vedieť gazdovať a všetko to porieši trh, sme sa dostali tu, kde sme sa dostali. Takže myslím si, že musí to byť nejaká reciprocita, koľko štátnych, koľko tých súkromných. A, žiaľ, ja iba konštatujem, že u nás máme podnikavcov, nie podnikateľov. A to nekonštatujem ja, to konštatujú múdrejší odo mňa, ekonómovia. A my musíme našich podnikavcov naučiť, ako sa podniká. Pretože vyzerá, že momentálne je to klondike, je to úžerníctvo a bojím sa, ja som síce nebol podnikateľ, ale dostávajú, mám kolegov, ktorí v tom robia, mnohých, však aj vy máte, samozrejme, a musím povedať, že nehľadíme na človeka a sme ochotní ho zdrieť do krvi iba kvôli svojmu biznisu. Ale o tom to neni, takto nemôže predsa fungovať podnikanie na Slovensku.
Ďakujem pekne.