39. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Jasaň.

Len také krátke tri, možno trošku nadľahčiť tú pochmúrnu atmosféru. Pán kolega Brocka, kedy chcete diskutovať, keď cez deň, keď ste mohli diskutovať k tým zákonom, ktoré predkladal pán minister, ste tu neboli? Robili ste tlačovku. Večer nechcete diskutovať. Tak kedy teda chcete? Povedzte si. Viete, mali ste tú možnosť sa vyjadriť k tým predkladaným návrhom, keby ste tu boli v sále. Neboli ste. A k tomu, že niekedy si alebo, ako ste to nazvali, že si berieme za príklad vaše návrhy. Viete, my sa snažíme, aby sme boli inšpirovaní praxou. To, čo zistíme, to, čo sa deje v praxi, máme svoje predpoklady, máme svoje predstavy. Najprv si to overíme a potom s tým prídeme a že to súvisí mnohokrát aj s tým, čo vy navrhujete, to je len dobré. Aspoň vidíme, že to chceme viacerí. Ďakujem pekne.

Reakcia, pán poslanec Brocka.

Pán kolega Jasaň, to, že si to musíte overiť v praxi, niektoré veci, že až, keď zistíte, že to je tak dobré, alebo že to treba zmeniť a vy to zmeníte, že na to nepotrebujete opozíciu. Pozrite, no na môj vkus vám to trvá strašne dlho, kým to vy zistíte, že to nie je dobré. Obyčajne, teda ešte pánboh zaplať, že vám to príde pred voľbami, komunálnymi. Napríklad ten jeden plat. No veď dva a pol roka ako ste skúmali, či verejnosť toto vníma pozitívne alebo negatívne? Však to je od prvej chvíle, keď sa to ľudia dozvedeli a riešime to tu vlastne aj pri iných bodoch programu. Keď spomínal kolega, že je tu desaťtisíc ľudí, ktorí sú poberateľmi výsluhového dôchodku, ktorý je oveľa vyšší, ako priemerný starobný dôchodok, a tí ľudia ďalej pracujú. No veď vy sa tomu, ja sa tomu nedivím. Veď to je ako ebola. Veď to sa tak šíri v tejto krajine, akože odškodní sa na úkor štátu. Však keď to robia tí najvyšší, keď to robia tí, čo sú pri moci, ja sa nedivím, že vy idete zmrazovať platy ústavným činiteľom. Však teda, veď vy to ani nezbadáte pri tých troch, štyroch platoch. Prosím vás, veď ako, čo to je? Nie? Veď keby sme aj zrušili plat poslancom Národnej rady, veď vy ste za vodou. Nie? Pán Jasaň, čiže trvá vám to veľmi dlho. A to, že kedy chcem rokovať o odvolávaní pána ministra? No pozrite. Od deväť do dvanásť a od štrnásť do devätnástej hodiny každý deň. Tak to od nás aj verejnosť čaká, lebo tak to máme v rokovacom poriadku a to je dosť času, aby sme si našli priestor aj na rokovanie o takejto veci. A, no to je všetko.

Nech sa páči, do rozpravy pán poslanec Mihál.

Ďakujem opäť za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, je tu dobrý návrh, v zásade dobrý návrh zákona, novely zákona o hmotnej núdzi, ktorým sa zavádza vlastne súbeh, respektíve rozširuje súbeh dávky v hmotnej núdzi a príjmu zo zamestnania pre dlhodobo nezamestnaných občanov. Čiže tak ako môj predrečník Julo Brocka, takisto kvitujem, že tu tento návrh je, pretože týmto skupinám osôb to bez debaty pomôže a určite sa do určitej miery splní cieľ, ktorý je tu deklarovaný, a to, aby nezamestnaní viac cítili rozdiel medzi poberanou dávkou a príjmom z práce a teda, aby ich to motivovalo k aktívnejšiemu hľadaniu si zamestnania, respektíve skôr, ak nejaké zamestnanie je ponúknuté, aj keď nemusí byť príliš atraktívne, finančne honorované, aby takúto ponuku zobrali, pretože ten finančný profit v konečnom dôsledku bude pre nich zaujímavejší, ako keby zostali na dávke v hmotnej núdzi. Čiže tá idea je dobrá.
Problém je ale ten, že je to určitým spôsobom dobré, ale izolované opatrenie ako ďalší taký pokus, ktorý robí súčasná vládna garnitúra na občanoch Slovenskej republiky, ktorý možno vyjde, ktorý možno nevyjde. Vláda totižto pracuje metódou pokus - omyl, rovná sa chaos. Pokiaľ ide o zvýhodňovanie zamestnávania dlhodobo nezamestnaných, tak v súčasnosti tu máme, respektíve chystá sa, čo mňa len tak námatkovo napadá, trojica nejakých opatrení. A to určite sú aj nejaké ďalšie, ale nemám ich v hlave. Jedno z týchto opatrení bolo schválené k 1. novembru minulého roka a to bola odvodová výnimka, odvodová úľava pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorou sa mal práve zvýšiť počet zamestnancov a znížiť počet dlhodobo nezamestnaných.
Druhé opatrenie máme práve teraz tu, o ktorom rokujeme, čiže súbeh dávky v hmotnej núdzi a príjmu zo zamestnania. A tretie opatrenie sa ešte len chystá. Vážení kolegovia, asi ste už o tom niečo počuli z tlače, z médií. Teda hlavne sa teraz obraciam na opozičných poslancov, pretože vládni sú nepochybne lepšie informovaní, ako sme my, a to je zavedenie odpočítateľnej položky pri zdravotných odvodoch.
Kolegovia, pozor, príde sem dôležitá, mega dôležitá novela zákona o zdravotnom poistení. Vilo Novotný, nie je tu. Snáď si to vypočuje, ak nevie. Príde sem mega dôležitá novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá ale má veľmi zvláštny zatiaľ svoj embryonálny život v tom zmysle, že nenájdete ju nikde v pripomienkovom konaní. Nenájdete ju nikde na tripartite, nenájdete ju nikde na rokovaní vlády a samozrejme dobre viete, že sme ju nemali, ani nemáme v prvom čítaní tu, v Národnej rade, pretože táto mega dôležitá novela zákona o zdravotnom poistení sem vletí ako guľový blesk niekedy začiatkom decembra ako poslanecký pozmeňovací návrh, predpokladám, k nejakej novele niečoho. To je úplne jedno čoho, veď legislatívny proces vieme zlomiť cez kolená, ako sa nám chce. Sme, je nás 83, však hej? A táto mega dôležitá novela bude zvečera na ráno bez nejakej spoločenskej diskusie a bez nejakej štábnej kultúry nepochybne prijatá a bude znamenať to, že takzvaní nízkopríjmoví zamestnanci nebudú platiť zdravotné odvody, respektíve budú ich platiť v nižšej sume, ako doteraz, čím sa má kompenzovať pomerne radikálne zvýšenie minimálnej mzdy. To, že to bude znamenať výpadok zdrojov v zdravotnom poistení v systéme okolo 150 miliónov eur, o tom by sa mal práve napríklad Vilo Novotný zamyslieť ako expert na zdravotníctvo a vymyslieť, ak to neurobí vládna strana, kde tých 150 miliónov zdravotníctvo zoberie, respektíve ušetrí tak, aby to nikomu nechýbalo.
Takže máme tu tri veci, ktoré sa, každá z nich dotýkajú, dotýkajú dlhodobo nezamestnaných, respektíve nízkopríjmových zamestnancov. Každá je z iného súdka, každá ves iný pes, alebo naopak, či ako to je? Skrátka metóda pokus - omyl, chaos. Nemá to koncepciu, nemá to hlavu a pätu. Čo má hlavu a pätu, pripomeniem z programu SaS, odvodový bonus, ktorý je komplexným riešením a komplexnou reformou daňového, odvodového a sociálneho systému a ktorého integrovanou súčasťou je práve to, aby ten, kto má nízky príjem zo zamestnania alebo aj z podnikania, aby mal regulárne systémovo nastavený súbeh štátnej dávky a vlastného svojho príjmu, ktorý si zarobí. A nie systémom nejakých výnimiek a prechodných období a šesť mesiacov tak a dvanásť mesiacov tak a len keď splní túto podmienku a neprekročí tamtú podmienku a neprekročí túto hranicu, ale prirodzeným, prirodzeným spôsobom, ktorý bude určite fungovať, ak sa to raz na Slovensku zavedie. A verte mi, že sa to zavedie. Napríklad tu.
Podmienkou na to, aby ten súbeh fungoval podľa vášho návrhu, kde to tu mám, nemám, nevadí, pamätám si, je to, aby príjem toho zamestnanca nebol nižší ako minimálna mzda, dobre, a nebol vyšší, však on ani nižší byť nemôže, pretože zákon o minimálnej mzde sa tu musí rešpektovať tak či tak, aj keby ste to tam nedali, ale teda dôležité je, že nesmie byť vyšší ako dvojnásobok minimálnej mzdy. Tak potom ten dotyčný dostane 126 alebo 63 eur. To je skvelé. Takže si predstavte, že budeme mať zamestnanca, ktorý toto spĺňa. Minimálna mzda bude 380 eur krát dva je 760. Dobre. Takže je to síce dosť málo pravdepodobné, aby dlhodobo nezamestnaný si našiel zamestnanie so 759 alebo 760 eurami príjmu, ale môže sa stať. Tak si zoberte, že zamestnanec bude pracovať na pozícii, kde bude zarábať povedzme presne 760 eur mesačne a k tomu mu úrad práce bude vyplácať túto dávku 123 eur mesačne. Ten zamestnanec sa ukáže ako dobrý. Po dvoch, troch mesiacoch, po skúšobnej dobe za ním zamestnávateľ príde, poklepká ho pleci a povie mu: "Si fakt dobrý. Zvýšim ti plat o 50 eur."
A teraz si zoberte, že ten zamestnanec namiesto toho, aby sa potešil, poďakoval tomu zamestnávateľovi, že nebude mať 760 ale 810 hrubého, ten zamestnanec povie: "Nechcem. Prosím vás, preboha, nezvyšujte mi ten plat." "Prečo? Prečo ti nemáme zvýšiť plat, však zaslúžiš si?" "Pretože, keď mi ten plat o jedno euro zvýšite, tak stratím 126-eurovú dávku."
V tomto je čaro, takto, čaro vo veľkých úvodzovkách, "čaro" takto nastavených pravidiel, ktoré sa vždy pri takýchto návrhoch objavujú, ako keby to niekto naozaj myslel vážne. Ale toto nemôžete myslieť vážne, aby ste týmto spôsobom vlastne bránili nepriamo zamestnancovi, aby si zarobil viac. Pretože, keď si zarobí viac a keď ten zlý zamestnávateľ, na ktorého stále, zlý, malé platy sú, treba nejako, riešiť to treba. A keď ten zamestnávateľ by aj chcel dať vyšší plat, tak vlastne radšej nedá, radšej to ten zamestnanec v podstate odmietne, pretože príde o 126 eur. No veď kto by, kto by rozmýšľal iným spôsobom pri takto nastavených pravidlách? Čiže toto je veľmi nešťastné.
Vrátim sa k odvodovému bonusu. Tam je to urobené tak, aby bolo jasné, že ten súbeh dávky a mzdy plynulo ide. To znamená, že keď mi narastie mzda o jedno euro, tak mi klesne dávka o 10 centov, keď mi narastie mzda o 100 euro, tak mi klesne dávka o 10 euro. Čiže tam nehrozí ten psychologický problém, že nechcem viacej zarobiť, lebo stratím veľmi slušnú dávku. Nie, tam práveže zamestnanec bude motivovaný, aby pracoval, zarábal, samozrejme platil aj vyššie dane a podobne. Čiže vy tu takýmto spôsobom tlačíte do toho, že nezarob viac, lebo sa ti to neoplatí. Nezarob viac, to znamená, neplať vyššiu daň, ktorú by určite pán minister Kažimír privítal. Však každé euro je dnes dobré, ako vidíme. Neplatil odvody. No je to, je to skrátka z tohto pohľadu zlé riešenie. Ale ja viem, reakcia na toto by mala byť, pán minister, ak môžem nahradiť to brífovanie, ktoré teda vždycky potom prebieha počas tej schôdze, že čo mám na toto povedať? Keď na to príde, na toto sa povedať nič rozumné nedá, pretože na toto rozumnú reakciu jednoducho nevymyslíte. Je to skrátka zle vymyslené.
Ak poviete, že je to preto, lebo my nemáme systém zúčtovania dávok, nemáme UNITAS. Tak ja sa samozrejme opýtam, a prečo nemáme ten UNITAS? Veď ho predsa vyvíjate od roku 2006 a nie je nikde. Dokonca ste neboli schopní pripraviť, pán generálny riaditeľ Muňko, ani to jednoduché, hlúpe, s prepáčením, ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, aby ste týmto, relatívne logickým spôsobom vytiahli z ľudí viac peňazí na sociálnych odvodoch, čo by nikto, ani ja by som proti tomu neprotestoval. Ani to ste neboli schopní počas vášho vládnutia dať zatiaľ urobiť, ani to neurobíte. To je dosť veľká hanba. Čiže takýto argument, že my to technicky nevieme spraviť, tak načo tam tie štyri roky sedíte? Ako vymýšľať hlúposti, ako zvyšovať pokuty, zavádzať nezmyselné pravidlá, to dokáže, s prepáčením, každý nešťastník. Treba urobiť niečo pozitívne. Ja to nevidím. Fakt pozitívne, systémové.
No, zvýhodňujete takýmto spôsobom ľudí, ktorí boli teda rok a viac na úrade práce. Nájdu si zamestnanie, budú brať súbežne dávku. Po roku im tá dávka spadne. Je dosť logické predpokladať, že áno, ten nezamestnaný zoberie na rok prácu, lebo sa mu to bude vyplácať. Je tam ešte aj tá odvodová výnimka. Ako naozaj je. Takže sú to dve výhody naraz. Ale po tom roku tie výhody skončia. Jedná, druhá. No a čo sa potom bude diať? Tí ľudia dosť často, ak sa nepresadia svojou skutočnou kvalitou, z toho zamestnania odídu, pretože jednak oni usúdia, že sa im to neoplatí, lebo už tú dávku neberú, že tá motivácia skrátka vyprchá. A po druhé aj ten zamestnávateľ z pohľadu odvodových výhod tiež o tie odvodové výhody príde, čiže nikto nebude mať záujem pokračovať. Čiže znovu je tu také opatrenie, ktoré nemá systémový a dlhodobý charakter. Bohužiaľ, musím to konštatovať.
A ešte jedna posledná vec, ktorá môže, ale nemusí zohrávať úlohu, ale bude ju zohrávať. A to je to, že dávate síce výhodu tomu samotnému zamestnancovi, aby si aktívnejšie hľadal prácu, respektíve bol ochotný prácu, hoci tá mzda nie je bohviečo, aby bol ju ochotný prijať, ale tu v tomto návrhu nie je nikde žiadna motivácia pre zamestnávateľa, aby bol ochotný ťažko zamestnateľnému človeku nejakú prácu aj ponúknuť, pretože mu musí vyplatiť 380 eur, najmenej, minimálnej mzdy, čo nie je veľa, ale v niektorých prípadoch, bohužiaľ, to veľa je. Pretože ak pred sebou vidíte nádejného kandidáta a na prvý pohľad je vám jasné, že on vám tých 380 eur späť do firemnej kasy neprinesie svojím výkonom, tak toho zamestnanca nezamestnáte ani keby, čo bolo. Čiže tu mi chýba nejaké zvýhodnenie pre zamestnávateľov a nemyslím tým zrovna to, že aj zamestnávateľ by mal dostať ešte nejaký špeciálny príspevok, lebo to by už bola možno príliš silná káva, ale myslím tým napríklad to, že by ste skúsili prelomiť to tabu, ktoré tu teda máme a hovoriť o určitom znížení minimálnej mzdy za určitých špecifických pravidiel pre určité špecificky definované skupiny osôb, ktoré sú za, pri úrovni 380 eur aj pri odpustení odvodov jednoducho veľmi, veľmi ťažko zamestnateľné a veľmi ťažko im niekto ponúkne prácu. Ďakujem.

Na vaše vystúpenie chce reagovať pani poslankyňa Nicholsonová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, máte slovo.

Áno, ďakujem. Ja som rada, že tá faktická má iba pár minút, takže ja môžem preskočiť ten úvod, ktorý do toho vniesol aj pán poslanec Mihál a pred ním pán poslanec Brocka a chváliť pána ministra za to, čo sem priniesol. Ja ho vôbec nechválim teda, pretože, tak ako hovoril aj pán poslanec Brocka, aj pán poslanec Mihál, vy ste to opajcli. To je návrh, ktorý akože tu bol, pretože to je vlastne zavádzanie medzitrhu práce, dá sa povedať, ale vy ešte aj to opíšete zle. Pretože my sme presne v tom našom návrhu hovorili o tom, že človek, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, je v evidencii napríklad desať rokov. On je nezamestnateľný, určite nezamestnateľný za minimálnu mzdu. To znamená, náš návrh bol o tom, aby takíto ľudia boli zamestnaní za nižšiu, ako minimálnu mzdu, aby to bolo presne to prekročenie toho tabu, lebo takto vyjdete v ústrety tomu zamestnávateľovi. Naozaj nestačí, ak mu odpustíte odvody za človeka, ktorý je nepoužiteľný. To je strašne málo a okrem toho vám chcem povedať, že my, keď sme prichádzali s tým návrhom, ktorý máte v neviem ktorom šuplíku, tak my sme nechceli do toho zavádzať minimálnu mzdu, lebo tú by sme najradšej zrušili takú, ako je a my sme do toho nechceli zavádzať minimálnu mzdu práve kvôli tomu, aby ste nediskriminovali tú šičku z Vranova nad Topľou, ktorá celý život maká v tej továrni za minimálnu mzdu. Ako ona k tomu príde, že dlhodobo nezamestnaný, teda nezamestnateľný dostane minimálnu mzdu a k tomu ešte osobitný príspevok a ona, ktorá robí za minimálnu mzdu, nedostane nič? Toto je výsostne nefér a preto si myslím, že by ste to mali zmeniť. Ďakujem.

Pán poslanec Novotný do rozpravy, ako posledný písomne prihlásený.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, skoro presne pred rokom o takomto čase sme v druhom čítaní v tejto snemovni rokovali o vládnej novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Vládnej novele veľmi, veľmi podobnej tej, o ktorej rokujeme dnes. Skoro presne pred rokom. Ja som si veľa z toho vystúpenia, ktoré som vtedy povedal v pléne Národnej rady, vybral aj do svojho dnešného vystúpenia a uvidíte, aké je aktuálne. Keď sa pamätáte na vládnu novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi spred roka, bola o tom, že prinášala tri veľmi vážne riešenia, ktoré mali pomôcť predovšetkým tomu, aby dlhodobo nezamestnaní mali záujem pracovať, aby dlhodobo nezamestnaní museli pracovať, aby vôbec dostali dávku v hmotnej núdzi. Jedno z týchto opatrení, a budem sa venovať len tomu, aby som zbytočne nerozširoval túto tému, bolo aj zavedenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných. Čiže, tak ako povedala pred chvíľou predrečníka, žiadna novinka.
Pred rokom to plénum Národnej rady schválilo, že na Slovensku od 1. januára tohto roku, od kedy je účinný dodnes platný zákon o pomoci v hmotnej núdzi, existuje osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných. Ako to funguje? Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny to pred rokom vymyslelo tak, že keď si dlhodobo nezamestnaný, teda taký človek, ktorý je v evidencii nezamestnaných aspoň 12 mesiacov a viac, nájde prácu za mzdu do výšky trojnásobku minimálnej mzdy, tak počas prvých šiestich mesiacov tejto závislej činnosti dostane osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaného vo výške 63 eur a 7 centov. Toto Národná rada pred rokom schválila a od 1. januára 2014 je to účinné.
Vtedy som povedal, a ja si naozaj vyberám zo svojho rečníckeho vystúpenia spred rokov, že tento zámysel ministerstva práce a vlády Roberta Fica je myslený dobre. A znovu to zopakujem, oni to nemyslia zle na ministerstve práce, sociálnych vecí, dokonca je to určité riešenie v súlade aj s tým, čo veľmi často s Ľudom Kaníkom opakujeme v Národnej rade a dnes som to počul aj z úst pána predsedu vlády na tlačovke, aj z úst pána ministra práce na tlačovej besede po skončení rokovania vlády Slovenskej republiky, že pracovať sa jednoducho musí oplatiť. Áno, súhlasím, pracovať sa v tejto krajine musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky. A je teda logické, že musíte urobiť rozdiel medzi tými, ktorí si prácu našli a začnú pracovať a medzi tými, ktorí poberajú sociálne dávky, lebo keď rozdiel je desať euro a niekedy v neprospech pracujúceho, je logické, že nikto z dlhodobo nezamestnaných sa vám do práce hrnúť nebude. Čiže toto bol motív, s ktorým ministerstvo práce prišlo s osobitným príspevkom pre dlhodobo nezamestnaných pred rokom.
Opomeniem teraz skutočnosti, o ktorých som vtedy hovoril, Jožko Mihál to dnes už spomínal. Viete, že trojnásobok minimálnej mzdy, to je trošku taká zábavná predstava, že dlhodobo nezamestnaný s nízkou kvalifikáciou väčšinou niekde v Košickom alebo v Prešovskom kraji si nájde zrazu prácu za trojnásobok minimálnej mzdy, ale nechajme to tak. V tejto novele, o ktorej rokujeme dnes, je to už len dvojnásobok minimálnej mzdy, ale to, čo som hovoril pred rokom, znovu zopakujem, aby ste videli, ako je to aktuálne a ako som, žiaľ, mal pravdu pred rokom, keď som to hovoril.
To prvé, čo chcem povedať, je, že takýto osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných nie je systémovo dobrý krok, pretože je diskriminačný voči ostatným nezamestnaným alebo ľudom, ktorí si prácu našli. Príklad, ktorý tu pred chvíľou odznel, naozaj predstavte si niekoho, ktorý chodí do práce za tú minimálnu mzdu a poctivo pracuje. Teraz, dlhodobo nezamestnaný, ktorý poberal sociálne dávky sa zamestná, pracuje vedľa neho, on dostane príspevok k minimálnej mzde podľa dnes platnej legislatívy počas šiestich mesiacov do výšky 63,07 eur a ten, ktorý pracoval za minimálnu mzdu, nedostane. Iný príklad uvediem. Predstavte si, že po desiatich mesiacoch nezamestnanosti vám niekto ponúkne pracovnú príležitosť. Čo urobí logicky rozmýšľajúci človek, ktorý je 10 mesiacov nezamestnaný? No počká ešte tie dva mesiace, pretože teraz sa mu neoplatí prijať pracovnú príležitosť. A tieto príklady by som mohol vyberať ďalej. Hovoril som to presne pred rokom, čítam zo svojho vystúpenia.
Čiže takto nastavený osobitný príspevok je diskriminačný. Nerieši. Omnoho väčší problém, ktorý máme hlavne v regiónoch stredného, východného Slovenska, my nemáme problém, že dlhodobo nezamestnaný si nájde prácu za dvoj-, trojnásobok minimálnej mzdy. My máme problém, že dlhodobo nezamestnaný si nevie nájsť prácu ani za minimálnu mzdu. A mnohokrát máme problém, že mnohé firmy, podnikatelia, zamestnávatelia by aj vedeli možno zamestnať nízko kvalifikovaného človeka, ale minimálna mzda je jednoducho pre nich vysoká.
Dnes pán premiér povedal na tlačovke, že on o tom nebude diskutovať, o výške minimálnej mzdy. Prosím, je to politika vlády Roberta Fica, len zas realita trhu práce je niekedy taká, že čo keby ten podnikateľ vedel povedzme dať 250 euro, lebo takú cenu preňho tento nízko kvalifikovaný zamestnanec má, 380 je už veľa preňho. Toľko bude nová minimálna mzda. Teraz 352.
My sme prichádzali s riešením za vlády Ivety Radičovej, ktorý sa volal medzitrh práce. Skúsme tu hľadať motiváciu pre nízko kvalifikovaných, aby sme ten rozdiel do minimálnej mzdy, a keď chcete aj s osobitným príspevkom, dokompenzovali tomu človeku, ktorý chce pracovať, aj možno za peniaze, ktoré sú nižšie, ako minimálna mzda. Vždy je to lepšie, ako keby ostal doma a poberal sociálne dávky.
No a do tretice, pred rokom som hovoril, že osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných vo výške 63 euro v súbehu s príjmom z práce po dobu šiestich mesiacov nerieši, čo bude po týchto šiestich mesiacoch. No lebo znovu, rozmýšľajte, šesť mesiacov pracujete za minimálnu mzdu a máte k tomu 63 euro. V siedmom mesiaci už 63 euro nemáte. V tej chvíli ste naspäť v pasci chudoby, lebo začnete počítať, či sa vám oplatí pracovať ďalej za minimálnu mzdu, alebo radšej napočítate všetky sociálne výhody, sčítanie dávky v hmotnej núdzi a zistíte, že ten rozdiel je už len 20 euro, buď v jednu alebo druhú stranu, no neoplatí sa každé ráno vstávať a chodiť do práce. Čiže čo po šiestich mesiacoch?
No musím povedať, že vládny návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o ktorom dnes rokujeme v druhom čítaní v podstate po jednom roku, je dôkazom toho, že pred rokom som, žiaľ, mal pravdu. Áno, mal som pravdu, pretože žiadna revolúcia vo vzťahu k pomoci chudobným pracujúcim, lebo hovoríme o chudobných pracujúcich, sa nekonala. A sľubovaná aktivácia pomaly upadla do zabudnutia. Viete, prečo nebol ten návrh spred roka dobrý? No preto, lebo pán minister dnes prichádza so zmeneným návrhom toho istého osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných. Podľa dnes prerokovanej novely to už má fungovať tak, že keď si dlhodobo nezamestnaný, teda niekto, kto 12 mesiacov, aspoň 12 mesiacov nemal prácu, nájde zamestnanie, v ktorom zarobí mzdu do výšky maximálne už len dvojnásobku minimálnej mzdy, naozaj ten trojnásobok, to bola vážna fikcia, tak počas prvých šesť mesiacov dostane osobitný príspevok vo výške 126 euro a počas ďalších šesť mesiacov vo výške 63 euro. Čiže to je presne odpoveď na ten môj tretí argument, prečo to nie je dobré riešenie spred roka, no lebo čo po šiestich mesiacoch? Tak pán minister už teraz nejde so šiestimi mesiacmi, už ide s dvanástimi mesiacmi. Čiže prvých 12 mesiacov dostane 126 euro osobitného príspevku, ďalších 12 mesiacov 63 eur osobitného príspevku.
Tak ako pred rokom, znovu to zopakujem, že je dobré, že si vláda všíma skutočnosť, že tu máme pracujúcich chudobných. Že ľudia, ktorí si nájdu prácu za minimálnu mzdu, sú na tom niekedy horšie, ich rodina je na tom niekedy horšie, ako keby všetci poberali sociálne dávky v maximálnej výške. Toto je pozitívny jav. Tento chcem podčiarknuť. Za pozitívne hodnotím, aby som aj pochválil pána ministra, že pri návrhu štátneho rozpočtu, ktorý počíta so znížením výdavkov na sociálnu pomoc, našiel 3 milióny eur na pomoc pracujúcim s nízkymi mzdami, dlhodobo nezamestnaných, ktorí si nájdu prácu. Toto je pozitívne, to je určite pozitívne. Ale znovu, tak ako pred rokom, aj teraz zopakujem, že je to znovu len krátkodobé populistické marketingové riešenie. Pán minister, tak ako vám to nefungovalo pred rokom a teraz musíte novelizovať ten zákon a prichádzať s ďalším riešením, tak ani toto riešenie nebude fungovať z jednoduchého dôvodu, lebo všetky tri argumenty, prečo to nefungovalo, to predchádzajúce spred roka, platia aj pre toto riešenie.
Po prvé, čo s tými, ktorí už dnes pracujú za minimálnu mzdu alebo za niečo medzi minimálnou mzdou a dvojnásobkom minimálnej mzdy? Im žiadnu pomoc nedávate. Čo s tými, ktorí neboli dlhodobo nezamestnaní? Čiže po desiatich mesiacoch, keď vám niekto dá pracovnú ponuku, treba ešte dva mesiace počkať, lebo sa neoplatí nastúpiť, lebo prídete o tých 126 eur prvých 6 mesiacov kompenzácie prostredníctvom osobitného príspevku. Čo s prácou za menej peňazí, ako je minimálna mzda? Vôbec sa tomu nevenujete. Každý má dať minimálnu mzdu. Len naším záujmom a aj vaším záujmom by malo byť, aby sa pracovať oplatilo. Ak v tom regióne vieme tomu človeku dať prácu za menej, ako minimálnu mzdu, nebolo by lepšie tieto finančné prostriedky využiť na kompenzáciu a dorovnanie tej minimálnej mzdy, prostredníctvom povedzme medzitrhu práce? No, ale znovu sme pri tom kardinálnom argumente, ktorý som použil pred rokom. Vtedy som sa pýtal, čo bude po šiestich mesiacoch, keď tento osobitný príspevok ku mzde pre dlhodobého nezamestnaného skončí? Dnes sa pýtam, čo bude po dvanástich mesiacoch, keď tento osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaného skončí?
Keď som diskutoval k Zákonníku práce, pán spravodajca sa ma vtedy opýtal, že aké máte riešenie? Vtedy som povedal, že Zákonník práce je komplexný a to riešenie sme predviedli v praxi počas druhej Dzurindovej vlády a vlády Ivety Radičovej, ale dnes musím byť ešte konkrétnejší. My to riešenie máme. Je dokonca predložené na túto schôdzu Národnej rady. Prosím, všimnite si novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú predkladám s mojím kolegom Ľudom Kaníkom, obsahuje súbor riešení, ktoré označujeme ako rodičovský balíček. Je totižto určený pre pracujúcich rodičov s deťmi, odhliadnuc od toho, či sú ženatí, rozvedení, alebo v akom sú stave. Ak rodič, aspoň jeden z rodičov v rodine pracuje, takáto rodina musí byť na tom lepšie, ako keby poberala sociálne dávky. Toto je filozofia tohto rodičovského balíčka a tam prichádzame s riešením, s jedným riešením, konkrétne platným pre túto situáciu a to takým, ako umožniť čiastočný súbeh dávky v hmotnej núdzi a práce s nízkou mzdou, ale udržateľne. Nie na šesť mesiacov, nie len pre vybranú skupinu, nie na dvanásť mesiacov v dvoch sadzbách, ale udržateľne pre všetkých. Pretože po šiestich mesiacoch neočakávame asi, predpokladám logicky, že nastane tak prudký nárast mzdy toho pracujúceho, ktorý pracuje za minimálnu mzdu, že vlastne sa už z tej pozície chudobného pracujúceho vymaní a to riešenie, s ktorým my prichádzame opakovane, trpezlivo, je také, aby sa do posudzovania nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 % príjmu zo závislej činnosti a nielen 25 % príjmu zo závislej činnosti, ako je tomu v súčasnosti. Tým pádom by sme v podstate vedeli vykryť celú skupinu pracujúcich ľudí, ktorých mzda sa pohybuje až do výšky 470 eur v hrubom a starajú sa aspoň o jedno dieťa. Teda pracujúce rodiny pracujúcich rodičov, ale dlhodobo udržateľne budú vedieť, že majú na toto nárok, že sa im toľko nezapočíta. Rieši to aj problém, o ktorom sme tu už dnes hovorili, čo ak mu zamestnávateľ zvýši plat? No tak bude mať vyšší plat a tým pádom sa mu zníži dávka v hmotnej núdzi. Žiadnych šesť mesiacov, žiadnych dvanásť mesiacov. Udržateľné riešenie.
Dámy a páni, na záver chcem povedať len toľko. Teraz budem prognostik už úplne záverom, dobre? Predpokladám, že o rok v takýto čas budem tu znovu stáť a diskutovať s vami o vládnom návrhu novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Pán minister Richter ho tu donesie s ďalším marketingovým populistickým riešením osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných. Viete, prečo to so skoro 100-percentnou istotou tvrdím? Lebo týchto dvanásť mesiacov, ktoré začne fungovať od 1. januára 2015, skončí presne tri mesiace pred parlamentnými voľbami. Dosť nešťastný dátum. V tej chvíli som o tom presvedčený, že sociálne cítiaca vláda Roberta Fica bude chcieť pomôcť dlhodobo nezamestnaným, aby si našli prácu a pomôcť im aj osobitným príspevkom, keď si takúto prácu nájdu. Bude chcieť pomôcť pracujúcim chudobným rodinám a znovu tu budeme nejaké iné zlé nesystémové riešenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných riešiť.
Dámy a páni, znovu platí to, čo som povedal pri Zákonníku práce. Tento balíček sociálnych zákonov, ktoré prerokúvame v druhom čítaní na tejto schôdzi Národnej rady, nie je nič iné, ako vysprávky smeráckych marketingových a populistických opatrení, ktoré nefungujú. Zjavne nefungujú, schválili ich a nefungujú. Teraz ich idú znovu opravovať. Žiaľ, musím konštatovať, že ani tento balíček opatrení, ktoré dnes schválime, nevyrieši to, čo by malo vyriešiť. To znamená, nedostatok práce pre nízko kvalifikovaných ľudí a nedostatok práce aj pre stredne kvalifikovaných ľudí v chudobnejších regiónoch Slovenska a nevyrieši ani udržateľne problematiku chudobných pracujúcich.
Ďakujem pekne za pozornosť.