39. schôdza

Áno, ďakujem. Ja som rada, že tá faktická má iba pár minút, takže ja môžem preskočiť ten úvod, ktorý do toho vniesol aj pán poslanec Mihál a pred ním pán poslanec Brocka a chváliť pána ministra za to, čo sem priniesol. Ja ho vôbec nechválim teda, pretože, tak ako hovoril aj pán poslanec Brocka, aj pán poslanec Mihál, vy ste to opajcli. To je návrh, ktorý akože tu bol, pretože to je vlastne zavádzanie medzitrhu práce, dá sa povedať, ale vy ešte aj to opíšete zle. Pretože my sme presne v tom našom návrhu hovorili o tom, že človek, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, je v evidencii napríklad desať rokov. On je nezamestnateľný, určite nezamestnateľný za minimálnu mzdu. To znamená, náš návrh bol o tom, aby takíto ľudia boli zamestnaní za nižšiu, ako minimálnu mzdu, aby to bolo presne to prekročenie toho tabu, lebo takto vyjdete v ústrety tomu zamestnávateľovi. Naozaj nestačí, ak mu odpustíte odvody za človeka, ktorý je nepoužiteľný. To je strašne málo a okrem toho vám chcem povedať, že my, keď sme prichádzali s tým návrhom, ktorý máte v neviem ktorom šuplíku, tak my sme nechceli do toho zavádzať minimálnu mzdu, lebo tú by sme najradšej zrušili takú, ako je a my sme do toho nechceli zavádzať minimálnu mzdu práve kvôli tomu, aby ste nediskriminovali tú šičku z Vranova nad Topľou, ktorá celý život maká v tej továrni za minimálnu mzdu. Ako ona k tomu príde, že dlhodobo nezamestnaný, teda nezamestnateľný dostane minimálnu mzdu a k tomu ešte osobitný príspevok a ona, ktorá robí za minimálnu mzdu, nedostane nič? Toto je výsostne nefér a preto si myslím, že by ste to mali zmeniť. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, skoro presne pred rokom o takomto čase sme v druhom čítaní v tejto snemovni rokovali o vládnej novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Vládnej novele veľmi, veľmi podobnej tej, o ktorej rokujeme dnes. Skoro presne pred rokom. Ja som si veľa z toho vystúpenia, ktoré som vtedy povedal v pléne Národnej rady, vybral aj do svojho dnešného vystúpenia a uvidíte, aké je aktuálne. Keď sa pamätáte na vládnu novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi spred roka, bola o tom, že prinášala tri veľmi vážne riešenia, ktoré mali pomôcť predovšetkým tomu, aby dlhodobo nezamestnaní mali záujem pracovať, aby dlhodobo nezamestnaní museli pracovať, aby vôbec dostali dávku v hmotnej núdzi. Jedno z týchto opatrení, a budem sa venovať len tomu, aby som zbytočne nerozširoval túto tému, bolo aj zavedenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných. Čiže, tak ako povedala pred chvíľou predrečníka, žiadna novinka.
Pred rokom to plénum Národnej rady schválilo, že na Slovensku od 1. januára tohto roku, od kedy je účinný dodnes platný zákon o pomoci v hmotnej núdzi, existuje osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných. Ako to funguje? Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny to pred rokom vymyslelo tak, že keď si dlhodobo nezamestnaný, teda taký človek, ktorý je v evidencii nezamestnaných aspoň 12 mesiacov a viac, nájde prácu za mzdu do výšky trojnásobku minimálnej mzdy, tak počas prvých šiestich mesiacov tejto závislej činnosti dostane osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaného vo výške 63 eur a 7 centov. Toto Národná rada pred rokom schválila a od 1. januára 2014 je to účinné.
Vtedy som povedal, a ja si naozaj vyberám zo svojho rečníckeho vystúpenia spred rokov, že tento zámysel ministerstva práce a vlády Roberta Fica je myslený dobre. A znovu to zopakujem, oni to nemyslia zle na ministerstve práce, sociálnych vecí, dokonca je to určité riešenie v súlade aj s tým, čo veľmi často s Ľudom Kaníkom opakujeme v Národnej rade a dnes som to počul aj z úst pána predsedu vlády na tlačovke, aj z úst pána ministra práce na tlačovej besede po skončení rokovania vlády Slovenskej republiky, že pracovať sa jednoducho musí oplatiť. Áno, súhlasím, pracovať sa v tejto krajine musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky. A je teda logické, že musíte urobiť rozdiel medzi tými, ktorí si prácu našli a začnú pracovať a medzi tými, ktorí poberajú sociálne dávky, lebo keď rozdiel je desať euro a niekedy v neprospech pracujúceho, je logické, že nikto z dlhodobo nezamestnaných sa vám do práce hrnúť nebude. Čiže toto bol motív, s ktorým ministerstvo práce prišlo s osobitným príspevkom pre dlhodobo nezamestnaných pred rokom.
Opomeniem teraz skutočnosti, o ktorých som vtedy hovoril, Jožko Mihál to dnes už spomínal. Viete, že trojnásobok minimálnej mzdy, to je trošku taká zábavná predstava, že dlhodobo nezamestnaný s nízkou kvalifikáciou väčšinou niekde v Košickom alebo v Prešovskom kraji si nájde zrazu prácu za trojnásobok minimálnej mzdy, ale nechajme to tak. V tejto novele, o ktorej rokujeme dnes, je to už len dvojnásobok minimálnej mzdy, ale to, čo som hovoril pred rokom, znovu zopakujem, aby ste videli, ako je to aktuálne a ako som, žiaľ, mal pravdu pred rokom, keď som to hovoril.
To prvé, čo chcem povedať, je, že takýto osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných nie je systémovo dobrý krok, pretože je diskriminačný voči ostatným nezamestnaným alebo ľudom, ktorí si prácu našli. Príklad, ktorý tu pred chvíľou odznel, naozaj predstavte si niekoho, ktorý chodí do práce za tú minimálnu mzdu a poctivo pracuje. Teraz, dlhodobo nezamestnaný, ktorý poberal sociálne dávky sa zamestná, pracuje vedľa neho, on dostane príspevok k minimálnej mzde podľa dnes platnej legislatívy počas šiestich mesiacov do výšky 63,07 eur a ten, ktorý pracoval za minimálnu mzdu, nedostane. Iný príklad uvediem. Predstavte si, že po desiatich mesiacoch nezamestnanosti vám niekto ponúkne pracovnú príležitosť. Čo urobí logicky rozmýšľajúci človek, ktorý je 10 mesiacov nezamestnaný? No počká ešte tie dva mesiace, pretože teraz sa mu neoplatí prijať pracovnú príležitosť. A tieto príklady by som mohol vyberať ďalej. Hovoril som to presne pred rokom, čítam zo svojho vystúpenia.
Čiže takto nastavený osobitný príspevok je diskriminačný. Nerieši. Omnoho väčší problém, ktorý máme hlavne v regiónoch stredného, východného Slovenska, my nemáme problém, že dlhodobo nezamestnaný si nájde prácu za dvoj-, trojnásobok minimálnej mzdy. My máme problém, že dlhodobo nezamestnaný si nevie nájsť prácu ani za minimálnu mzdu. A mnohokrát máme problém, že mnohé firmy, podnikatelia, zamestnávatelia by aj vedeli možno zamestnať nízko kvalifikovaného človeka, ale minimálna mzda je jednoducho pre nich vysoká.
Dnes pán premiér povedal na tlačovke, že on o tom nebude diskutovať, o výške minimálnej mzdy. Prosím, je to politika vlády Roberta Fica, len zas realita trhu práce je niekedy taká, že čo keby ten podnikateľ vedel povedzme dať 250 euro, lebo takú cenu preňho tento nízko kvalifikovaný zamestnanec má, 380 je už veľa preňho. Toľko bude nová minimálna mzda. Teraz 352.
My sme prichádzali s riešením za vlády Ivety Radičovej, ktorý sa volal medzitrh práce. Skúsme tu hľadať motiváciu pre nízko kvalifikovaných, aby sme ten rozdiel do minimálnej mzdy, a keď chcete aj s osobitným príspevkom, dokompenzovali tomu človeku, ktorý chce pracovať, aj možno za peniaze, ktoré sú nižšie, ako minimálna mzda. Vždy je to lepšie, ako keby ostal doma a poberal sociálne dávky.
No a do tretice, pred rokom som hovoril, že osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných vo výške 63 euro v súbehu s príjmom z práce po dobu šiestich mesiacov nerieši, čo bude po týchto šiestich mesiacoch. No lebo znovu, rozmýšľajte, šesť mesiacov pracujete za minimálnu mzdu a máte k tomu 63 euro. V siedmom mesiaci už 63 euro nemáte. V tej chvíli ste naspäť v pasci chudoby, lebo začnete počítať, či sa vám oplatí pracovať ďalej za minimálnu mzdu, alebo radšej napočítate všetky sociálne výhody, sčítanie dávky v hmotnej núdzi a zistíte, že ten rozdiel je už len 20 euro, buď v jednu alebo druhú stranu, no neoplatí sa každé ráno vstávať a chodiť do práce. Čiže čo po šiestich mesiacoch?
No musím povedať, že vládny návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o ktorom dnes rokujeme v druhom čítaní v podstate po jednom roku, je dôkazom toho, že pred rokom som, žiaľ, mal pravdu. Áno, mal som pravdu, pretože žiadna revolúcia vo vzťahu k pomoci chudobným pracujúcim, lebo hovoríme o chudobných pracujúcich, sa nekonala. A sľubovaná aktivácia pomaly upadla do zabudnutia. Viete, prečo nebol ten návrh spred roka dobrý? No preto, lebo pán minister dnes prichádza so zmeneným návrhom toho istého osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných. Podľa dnes prerokovanej novely to už má fungovať tak, že keď si dlhodobo nezamestnaný, teda niekto, kto 12 mesiacov, aspoň 12 mesiacov nemal prácu, nájde zamestnanie, v ktorom zarobí mzdu do výšky maximálne už len dvojnásobku minimálnej mzdy, naozaj ten trojnásobok, to bola vážna fikcia, tak počas prvých šesť mesiacov dostane osobitný príspevok vo výške 126 euro a počas ďalších šesť mesiacov vo výške 63 euro. Čiže to je presne odpoveď na ten môj tretí argument, prečo to nie je dobré riešenie spred roka, no lebo čo po šiestich mesiacoch? Tak pán minister už teraz nejde so šiestimi mesiacmi, už ide s dvanástimi mesiacmi. Čiže prvých 12 mesiacov dostane 126 euro osobitného príspevku, ďalších 12 mesiacov 63 eur osobitného príspevku.
Tak ako pred rokom, znovu to zopakujem, že je dobré, že si vláda všíma skutočnosť, že tu máme pracujúcich chudobných. Že ľudia, ktorí si nájdu prácu za minimálnu mzdu, sú na tom niekedy horšie, ich rodina je na tom niekedy horšie, ako keby všetci poberali sociálne dávky v maximálnej výške. Toto je pozitívny jav. Tento chcem podčiarknuť. Za pozitívne hodnotím, aby som aj pochválil pána ministra, že pri návrhu štátneho rozpočtu, ktorý počíta so znížením výdavkov na sociálnu pomoc, našiel 3 milióny eur na pomoc pracujúcim s nízkymi mzdami, dlhodobo nezamestnaných, ktorí si nájdu prácu. Toto je pozitívne, to je určite pozitívne. Ale znovu, tak ako pred rokom, aj teraz zopakujem, že je to znovu len krátkodobé populistické marketingové riešenie. Pán minister, tak ako vám to nefungovalo pred rokom a teraz musíte novelizovať ten zákon a prichádzať s ďalším riešením, tak ani toto riešenie nebude fungovať z jednoduchého dôvodu, lebo všetky tri argumenty, prečo to nefungovalo, to predchádzajúce spred roka, platia aj pre toto riešenie.
Po prvé, čo s tými, ktorí už dnes pracujú za minimálnu mzdu alebo za niečo medzi minimálnou mzdou a dvojnásobkom minimálnej mzdy? Im žiadnu pomoc nedávate. Čo s tými, ktorí neboli dlhodobo nezamestnaní? Čiže po desiatich mesiacoch, keď vám niekto dá pracovnú ponuku, treba ešte dva mesiace počkať, lebo sa neoplatí nastúpiť, lebo prídete o tých 126 eur prvých 6 mesiacov kompenzácie prostredníctvom osobitného príspevku. Čo s prácou za menej peňazí, ako je minimálna mzda? Vôbec sa tomu nevenujete. Každý má dať minimálnu mzdu. Len naším záujmom a aj vaším záujmom by malo byť, aby sa pracovať oplatilo. Ak v tom regióne vieme tomu človeku dať prácu za menej, ako minimálnu mzdu, nebolo by lepšie tieto finančné prostriedky využiť na kompenzáciu a dorovnanie tej minimálnej mzdy, prostredníctvom povedzme medzitrhu práce? No, ale znovu sme pri tom kardinálnom argumente, ktorý som použil pred rokom. Vtedy som sa pýtal, čo bude po šiestich mesiacoch, keď tento osobitný príspevok ku mzde pre dlhodobého nezamestnaného skončí? Dnes sa pýtam, čo bude po dvanástich mesiacoch, keď tento osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaného skončí?
Keď som diskutoval k Zákonníku práce, pán spravodajca sa ma vtedy opýtal, že aké máte riešenie? Vtedy som povedal, že Zákonník práce je komplexný a to riešenie sme predviedli v praxi počas druhej Dzurindovej vlády a vlády Ivety Radičovej, ale dnes musím byť ešte konkrétnejší. My to riešenie máme. Je dokonca predložené na túto schôdzu Národnej rady. Prosím, všimnite si novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú predkladám s mojím kolegom Ľudom Kaníkom, obsahuje súbor riešení, ktoré označujeme ako rodičovský balíček. Je totižto určený pre pracujúcich rodičov s deťmi, odhliadnuc od toho, či sú ženatí, rozvedení, alebo v akom sú stave. Ak rodič, aspoň jeden z rodičov v rodine pracuje, takáto rodina musí byť na tom lepšie, ako keby poberala sociálne dávky. Toto je filozofia tohto rodičovského balíčka a tam prichádzame s riešením, s jedným riešením, konkrétne platným pre túto situáciu a to takým, ako umožniť čiastočný súbeh dávky v hmotnej núdzi a práce s nízkou mzdou, ale udržateľne. Nie na šesť mesiacov, nie len pre vybranú skupinu, nie na dvanásť mesiacov v dvoch sadzbách, ale udržateľne pre všetkých. Pretože po šiestich mesiacoch neočakávame asi, predpokladám logicky, že nastane tak prudký nárast mzdy toho pracujúceho, ktorý pracuje za minimálnu mzdu, že vlastne sa už z tej pozície chudobného pracujúceho vymaní a to riešenie, s ktorým my prichádzame opakovane, trpezlivo, je také, aby sa do posudzovania nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 % príjmu zo závislej činnosti a nielen 25 % príjmu zo závislej činnosti, ako je tomu v súčasnosti. Tým pádom by sme v podstate vedeli vykryť celú skupinu pracujúcich ľudí, ktorých mzda sa pohybuje až do výšky 470 eur v hrubom a starajú sa aspoň o jedno dieťa. Teda pracujúce rodiny pracujúcich rodičov, ale dlhodobo udržateľne budú vedieť, že majú na toto nárok, že sa im toľko nezapočíta. Rieši to aj problém, o ktorom sme tu už dnes hovorili, čo ak mu zamestnávateľ zvýši plat? No tak bude mať vyšší plat a tým pádom sa mu zníži dávka v hmotnej núdzi. Žiadnych šesť mesiacov, žiadnych dvanásť mesiacov. Udržateľné riešenie.
Dámy a páni, na záver chcem povedať len toľko. Teraz budem prognostik už úplne záverom, dobre? Predpokladám, že o rok v takýto čas budem tu znovu stáť a diskutovať s vami o vládnom návrhu novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Pán minister Richter ho tu donesie s ďalším marketingovým populistickým riešením osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných. Viete, prečo to so skoro 100-percentnou istotou tvrdím? Lebo týchto dvanásť mesiacov, ktoré začne fungovať od 1. januára 2015, skončí presne tri mesiace pred parlamentnými voľbami. Dosť nešťastný dátum. V tej chvíli som o tom presvedčený, že sociálne cítiaca vláda Roberta Fica bude chcieť pomôcť dlhodobo nezamestnaným, aby si našli prácu a pomôcť im aj osobitným príspevkom, keď si takúto prácu nájdu. Bude chcieť pomôcť pracujúcim chudobným rodinám a znovu tu budeme nejaké iné zlé nesystémové riešenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných riešiť.
Dámy a páni, znovu platí to, čo som povedal pri Zákonníku práce. Tento balíček sociálnych zákonov, ktoré prerokúvame v druhom čítaní na tejto schôdzi Národnej rady, nie je nič iné, ako vysprávky smeráckych marketingových a populistických opatrení, ktoré nefungujú. Zjavne nefungujú, schválili ich a nefungujú. Teraz ich idú znovu opravovať. Žiaľ, musím konštatovať, že ani tento balíček opatrení, ktoré dnes schválime, nevyrieši to, čo by malo vyriešiť. To znamená, nedostatok práce pre nízko kvalifikovaných ľudí a nedostatok práce aj pre stredne kvalifikovaných ľudí v chudobnejších regiónoch Slovenska a nevyrieši ani udržateľne problematiku chudobných pracujúcich.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Musím zareagovať na pána kolegu Novotného v tom zmysle, že vy asi ste sa minuli povolania, myslím si, že by ste možno boli dobrý aj v prognostickom ústave, pretože vy s takou istotou tvrdíte, čo tu bude o rok. Vôbec s vami nemôžem súhlasiť, že je to len krátkodobé, marketingové a populistické riešenie, pretože veľmi dobre vieme, že ktorá kategória ľudí je najviac ohrozená nezamestnanosťou, kto si nevie nájsť prácu. Sú to naozaj ľudia tí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, čiže strácajú sa u nich akékoľvek pracovné návyky, ale aj ľudia s veľmi nízkym vzdelaním, o ktorých ani nie je až tak veľký záujem a nie sú motivovaní. Práve vláda tento balíček a rezort ministerstva nastavili pre túto kategóriu ľudí, aby sa mohli zamestnať, pretože vieme, že tí ľudia so základným alebo možno aj s neukončeným základným vzdelaním si naozaj ťažko hľadajú prácu v ktoromkoľvek regióne a tu by mal byť práve súbeh tej dávky a súbeh tej minimálnej mzdy, pretože nenahovárajme si, že takéhoto nekvalifikovaného zamestnanca zamestnávateľ zaplatí nad rámec minimálnej mzdy. A čo bude o tých 6 mesiacov alebo o tých 12 mesiacov? No bude to, že pokiaľ sa takýto motivovaný zamestnanec bude chcieť udržať v práci, tak bude pracovať, bude sa snažiť a možno po roku mu ten zamestnávateľ aj pridá k tej minimálnej mzde možno nejakú prémiu, možno nejakú inú odmenu a tu sa vlastne ten trh aj takýmto spôsobom vyselektuje, že tí, ktorí budú chcieť pracovať, tak za ten rok sa osvedčia a budú pracovať ďalej a tí, ktorí nebudú chcieť, no je mi ľúto. Vždy takí tu budú a vždy takí aj boli, aj za vašej vlády, aj za našej vlády. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja neberiem optimizmus pani poslankyne Šedivcovej a znovu zopakujem skutočnosť, že si vláda všimla, že tu máme chudobných pracujúcich, je dobrá. To, že sa vláda snaží nájsť riešenie, je dobré. To, že pán minister Richter a vláda sa snaží uplatniť v praxi pravidlo, že pracovať sa musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky, je správne a možno ešte aj štvrtý dobrý argument poviem, aj skutočnosť, že sa našli finančné prostriedky na to pomôcť dlhodobo nezamestnaným preklenúť nejaké obdobie, alebo pomôcť im zvýšiť ten rozdiel pri prechode do zamestnania medzi poberaním sociálnych dávok a príjmom z práce, je tak isto správny.
To, čo ale nie je správne, je použiť riešenie, ktoré nie je udržateľné. Pred rokom som toto riešenie kritizoval a prečítal som vám tie tri argumenty, ktoré som pred rokom použil. Po roku pán minister Richter novelizuje osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných miesto 6 mesiacov na 12 mesiacov v dvoch kategóriách, prvých 6, druhých 6, ale neodstraňuje tie hlavné argumenty, prečo nefungoval predchádzajúci osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných. Pretože to nie je systémové riešenie. My ponúkame na tejto schôdzi iné systémové riešenie, ktoré si myslíme, že je dlhodobo udržateľné a hlavne je spravodlivé. Nediskriminuje jednu skupinu nezamestnaných od druhej skupiny nezamestnaných, ale naozaj úprimne pomáha dlhodobo nezamestnaným a respektíve pracujúcej chudobe. Pracujúcim chudobným ľuďom. A to, či sa do roka a do dňa stretneme v rozprave k ďalšej novele, uvidíme o rok. Určite vám to pripomeniem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Relatívne veľmi stručne. Chcem poďakovať za diskusiu. Treba povedať, že bola vecná. Bola snaha aj možno pomenovať pozitíva, negatíva, čo si celkom iste vážim. Každopádne nebolo spochybnené, že je to jedno z riešení, lebo to je, opakujem, jedno z riešení, pretože to nie je nejaké izolované opatrenie. Tu by som možno aj reagoval na pána Mihála, pretože tu je zvýšenie minimálnej mzdy, odvodová úľava, súbeh, nehovoriac o aktívnych opatreniach trhu práce. Nie je to úplne osamotené. Nemáme jasne zadefinované tri rizikové skupiny nezamestnaných. Mladí do 25 rokov, nad 50 hore, no a tá najväčšia kategória, to sú dlhodobo nezamestnaní. Toto je smerované vyslovene k tejto kategórii, k ľuďom, ktorí potrebujú získať pracovné návyky. Odpoveď, čo bude po 12 mesiacoch? No minimálne získať tie pracovné návyky. Bude mať väčšiu motiváciu siahnuť po ňu aj ten zamestnávateľ a dať mu eventuálne šancu. Možnože bude dosť takých, ktorý sa ujme a po uplynutí tých 12 mesiacov jednoducho si ho nechá, osvojí, pretože splnil jeho očakávania a získa dlhodobo prácu, toto všetko je tá otázka, ktorá je veľmi konkrétna a potrebná a nehovoriac o tom, že veľa je takých, ktorí sú roky v evidencii ako dlhodobo nezamestnaní. Tých musíme nejakým spôsobom vytrhnúť, lebo si vytvárajú svoj vlastný svet a prispôsobujú sa týmto podmienkam a to je zle. Nechceme stratiť nejakú generáciu. To znamená, že práve preto je potrebné jednoducho reagovať a nehovoriac o tom, že 110 000 ľudí, ktorí sú evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní, sú ľudia so základným vzdelaním. Dvadsaťtisíc nemá ani ukončené základné vzdelanie. To znamená, o to je nevyhnutné s nimi pracovať, čo nie je jednoduché a ambíciou tohto zákona je ich motivovať a myslím si, že to tu bolo aj ocenené a pomenované. Vôbec nie je pre mňa dôležité teraz, či vykrádam nejaké politické kurníky, ako to tu bolo naznačené.
No, ale začnem postupne. Pán Brocka, ak mi vyčítate to, že som predložil, ja neviem, za 12, či za 15 minút na minulej schôdzi, no ja neviem, ako čo mi vyčítate? To, že ste tu neboli? Veď ste sa mohli dohodnúť. Však na tú tlačovku mohli ísť tí, ktorí tam mali byť a ktorí tam chceli niečo povedať a tí, ktorí chceli niečo povedať tu, mali byť tu. Ja neviem, ale ako, ako nechápem, čo mi týmto vyčítate. Ja som mal vtedy odísť a povedať, že budem predkladať návrhy zákona, až keď tu bude opozícia? No jednoducho, moc sa odvíja od vás. Od vás. To znamená, že ja som len reagoval na situáciu, ktorá tu bola a samozrejmá vec, že čo sa týka kolegov z poslaneckého klubu SMER-u, my nie prvýkrát sme o tejto téme debatovali. Takže po prvé, poznali veci a podporovali a som presvedčený o tom, že sa prejaví to aj v samotnom hlasovaní.
No a čo je dôležité? Spravujete krajinu a máte zodpovednosť. To bola ďalšia vaša veta. Viete, a o tom to je. O tom to je, že spravujeme krajinu a máme zodpovednosť. Vy ste mali možnosť, vy ste nepredložili tieto návrhy. Jednoducho my to riešime. Spravujeme krajinu a máme zodpovednosť za tie návrhy, predkladáme, pretože je to nevyhnutné a treba povedať jednu vec. Áno, položili sme nejaký balíček, sociálny, na stôl v podobe nejakých 15 opatrení a povedali sme: konsolidovali sa verejné financie. Ľudia si istým spôsobom utiahli opasky. No a práve preto je tu záujem teraz to nejakým spôsobom tým konkrétnym ľuďom, ktorí sa podieľali na konsolidovaní tých verejných financií, veď to je o ľuďoch, to nejakým spôsobom vrátiť. To znamená, je to balíček opatrení pre mladých, pre nezamestnaných, samozrejmá vec pre matky s deťmi a rodiny a prirodzene, že aj pre seniorov, pre dôchodcov, ktorí si tiež z toho balíka celkom iste niečo zaslúžia, napríklad v podobe vianočných dôchodkov alebo zvýšených vianočných dôchodkov. To znamená, že v konkrétnom čase, v konkrétnej podobe naplnili sme základný cieľ, skonsolidovali sa verejné financie. Sme pod 3 % HDP ako základný cieľ a preto v konkrétnom čase to opatrenie v intenciách toho, čo ste aj v podstate povedal, spravujeme krajinu, máme zodpovednosť práve preto teraz v tomto období s týmto návrhom jednoducho prichádzame.
Čo sa týka pána Mihála, odvodový bonus, no, prečo nebol schválený? (Povedané so smiechom.) Dobre, ako možnože aj do vlastných radov si je treba povedať. Ja sa k tomu teraz vyjadrovať nebudem, ale každopádne, pán poslanec, UNITAS a tu sa zhodneme, lebo tá výčitka smerom k pánovi generálnemu riaditeľovi Muňkovi asi nebola na mieste. Tak isto aj pán Lopatka mal dva roky času na to, prečo nerobil na ročnom zúčtovaní odvodov, veď to malo byť súčasťou UNITAS-u. Možnože kritizujete to, čo ste neurobil vy s vaším bývalým generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Veď vtedajší minister sa podieľal v rámci UNITAS-u a UNITAS bez Sociálnej poisťovne a ročného zúčtovania nie je UNITAS, veď to sú spojité nádoby, tak jak finančná správa, tak aj sociálna oblasť. To znamená, že my čo sme museli sanovať, veď sme prebrali systém, ktorý bol nefunkčný, nefungovalo ani staré a ani nové. No tak bolo treba rýchlo urobiť opatrenia, aby sme sa vrátili k starému, aby sa aspoň nejaké dane vyberali a veci.
To znamená, že tu by som poprosil, keby mohlo byť ďaleko ďaleko viacej objektivity k tejto otázke. My už v súčasnosti na ročnom zúčtovaní robíme. To vy dobre viete, že nie je otázka ani mesiaca, to je veľmi široký, zložitý, komplikovaný proces, ale každopádne sme sa doňho pustili, lebo zas tá cesta pre budúcnosť iná nie je, tak ako funguje dnes a objektívne dobre funguje ročné zúčtovanie zdravotných odvodov. Som presvedčený, že v istom čase bude fungovať aj sociálnych odvodov. Toľko k tej veci.
Čo sa týka tej izolácie tých opatrení, som sa vyjadril, no a čo sa týka k pánovi poslancovi Novotnému, nie je už tu. Ani som nechcel, ale mi trošku nahodil na smeč. Ak sme pred rokom preberali zákon o hmotnej núdzi a o aktivácii, no ja po roku si dovolím povedať, že veľmi dobre sme rozhodli a dobre urobili, pretože 97 % všetkých, ktorých sa to zo zákona týka, dostali ponuku na prácu.
Dovolím si povedať, že preto tie obce a mestá vyzerajú lepšie, pretože pracujú títo ľudia. Zdvihli zadok, nečakajú pred poštou na výplatný termín, ale pracujú. A o to nám išlo v tomto prípade, efekt z toho, úspora 20 milióna na dávkach v hmotnej núdzi. Všetci tí, ktorí zneužívali sociálne dávky a chodili do Rakúska robiť a tu ešte poberali dávku v hmotnej núdzi, sa dobrovoľne odhlásili. To znamená, toto sú pozitíva toho riešenia, ktoré sme prijali, o čom som absolútne presvedčený. (Potlesk.)
Bol by som veľmi rád, keby sme takto po roku mohli konštatovať, že aj tento, toto opatrenie, ktoré sme prijali a dali ponuku a možnosť pre motiváciu tých, ktorí sú neaktívni, dlhodobo nezamestnaní, po roku, že tú šancu využili a jednoducho, že ten návrh toho zákona mal svoju konkrétnu podobu aj z hľadiska realizácie a že si prostredníctvom tohto zákona viaceré nízko príjmové rodiny mohli vylepšiť svoju životnú situáciu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, výsledkom aktívnej spolupráce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky so zástupcami Predsedníctva Študentskej rady vysokých škôl a zástupcami Študentskej rady stredných škôl Slovenskej republiky pri vytváraní koncepcií sociálnej a pracovnej politiky týkajúcej sa žiakov stredných a študentov vysokých škôl a mládeže ako takej, je aj návrh zákona, ktorým sa zvyšuje hranica príjmu, ktorý nezakladá povinné dôchodkové poistenie študentom vykonávajúcim práce na základe dohody o brigádnickej činnosti študentov na jednotnú sumu, vrátane zrušenia diferencovania tejto hranice na základe veku.
Cieľom tohto návrhu je prijať osobitnú právnu úpravu, ktorá vytvorí rovnaké podmienky, povinné dôchodkové poistenie žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ktorí sú v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej činnosti študentov, pri súčasnom rešpektovaní účelu týchto dohôd zabezpečiť príjem študentov počas ich štúdia. Týmto návrhom sa sleduje najmä zlepšenie podmienok uplatnenia sa študentov na trhu práce, ako aj odstránenie doterajšieho diferencovaného prístupu. V súčasnosti je hranica príjmu, ktorý nezakladá povinné dôchodkové poistenie študentom vykonávajúcim práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, diferencovaná v závislosti od veku študenta, konkrétne od dovŕšenia 18. roku veku. Maximálna suma mesačného, resp. priemerného mesačného príjmu je v roku 2014 pre študentov do konca kalendárneho mesiaca, ak dovŕšili 18 rokov, 68 eur a pre študentov po dovŕšení 18. roku veku 159 eur. Predloženým návrhom sa táto hranica navrhuje zjednotiť a zvýšiť na sumu 200 eur.
Študent, ktorý uzatvorí dohodu, si bude môcť určiť, že na základe nej nebude povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný, resp. priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur. Študent si môže určiť v jednom kalendárnom mesiaci len jednu dohodu, pričom ak uzatvorí viac dohôd, z každej ďalšej dohody bude povinne dôchodkovo poistený. Ak mesačný, resp. priemerný mesačný príjem študenta z takejto určenej dohody presiahne 200 eur, vznikne mu povinné dôchodkové poistenie, ale poistenie na dôchodkové poistenie bude platiť len za to, o čo jeho príjem presiahne 200-eurovú hranicu.
Týmto opatrením sa okrem iného sleduje aj napĺňanie záväzku vlády vyplývajúce z jeho programového vyhlásenia, a to je zlepšenie šance mladých zamestnať sa a začleniť sa po skončení štúdia na trhu práce. Zlepšenie šance mladých zamestnať sa a ich následné začlenenie na trh práce po skončení štúdia je v súčasnosti vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí nielen na Slovensku, ale aj v podstate celej Európe jedným z najdôležitejších cieľov vlády Slovenskej republiky.
Predložená novela bola prerokovaná v ústavnoprávnom výbore, ako aj vo výbore pre sociálne veci, kde bola vyjadrená podpora pre navrhovanú úpravu. Súčasne boli na výbore pre sociálne veci pánom poslancom Jasaňom predložené dva pozmeňovacie návrhy. Prvý upravuje úplné zúčtovanie súm dávok, pre ktoré nie je prípustný súbeh nárokov alebo súbeh nárokov na ich výplatu, a to tak, že dôjde k ich úplnému finančnému zúčtovaniu, avšak so zreteľom na ochranu poberateľa dávky, nakoľko suma neskôr priznanej dávky nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia, ako je suma nepostihnuteľná výkonom rozhodnutia.
Druhý pozmeňovací návrh, sa navrhuje prepočítať sumu starobného dôchodku ich poberateľom automaticky vždy k 1. januáru kalendárneho roka, a to bez potreby zániku dôchodkového poistenia a bez podania žiadosti o prepočet starobného dôchodku. My sme prijali predtým možnosť, požiadavku, teraz navrhujeme automaticky prerátať každému jednému pracujúcemu dôchodcovi vždy k 1. januáru a oznámiť mu ten výsledok, aby sa vedel podľa toho adekvátne rozhodnúť.
S predmetnými návrhmi na zmenu predloženého návrhu zákona sa stotožňujem a podporujem ich a nakoniec chcem aj poďakovať pánovi generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, že sme našli riešenie relatívne v tomto zložitom probléme, pretože uvedomujem si, že to bude istú pracnosť pri riešení tohto problému Sociálnej poisťovne samozrejme stáť. Ale som rád, že sme našli tú odvahu aj riešenia, pretože toto je problém dlhodobý, ktorý myslím si, že týmto rozhodnutím nájde systémové riešenie smerom k pracujúcim dôchodcom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby ako určenému spravodajcovi výborov predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1292 z 10. septembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 483 zo 7. októbra 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 129 z 9. októbra 2014. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré sú súčasťou tejto spoločnej správy uvedené v bode IV.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 3 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 137 zo 14. októbra 2014.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pán spravodajca, v KDH sledujeme od začiatku zavádzania odvodov z príjmu z dohôd situáciu a citlivo sme vnímali najmä to, že sa zaviedli aj odvody na dohody o brigádnickej práci študentov. Napriek tomu, že ministerstvo umožnilo oslobodenie do 150 eur mesačne, čo sa každoročne valorizuje, nepozdávalo sa nám to ako sociálne správne opatrenie, pretože to nedosahuje ani výšku životného minima. Preto sme opakovane predkladali návrhy, konkrétne som ich predkladala ja, ktoré mali pomôcť študentom viac si zarobiť cez nástroj zníženia odvodov.
Naposledy sme predkladali takýto v obsahu podobný návrh, ako predkladáte teraz vy, pred tohtoročnými veľkými prázdninami s úmyslom zastaviť zdieranie študentov. Trvalo to dosť dlho, kým ste, pán minister, pod tlakom študentov, ale aj opozície prišli s týmto návrhom zákona, ktorý práve prekovávame v druhom čítaní. Ja len môžem povedať, že škoda, že už počas letných prázdnin si tisícky študentov nemali možnosť viac zarobiť, napríklad na výdavky súvisiace s ubytovaním alebo na výdavky súvisiace s inými položkami v rámci ich štúdia.
Kvitujem, že harmonizujete odvodovú zľavu pre študentov do a nad 18 rokov, doteraz podľa mňa nezmyselne diferencovanú v platnom zákone. KDH tento návrh zákona podporí a len si želám, pán minister, aby ste boli otvorený pre inšpiráciu aj v iných prípadoch pri našich návrhoch. Len toľko za klub KDH.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi vystúpiť k vládnemu návrhu novely zákona o sociálnom poistení.
Zmyslom tohto návrhu je zvýšiť a zjednotiť hranicu, pri ktorej sa platia - neplatia tzv. dôchodkové odvody študentov a ich zamestnávateľov pri práci na dohodu o brigádnickej práci študentov zo súčasných hraníc 68 eur do 18 rokov, 159 eur nad 18 rokov na novú jednotnú sumu 200 eur bez ohľadu na vek študenta. Znamená to, že od 1. januára 2015 študenti bez rozdielu veku, či sú 16-roční, či sú 25-roční, ak si uplatnia výnimku na dohodu o brigádnickej práci študentov, tak pre nich platí pri príjme do 200 eur mesačne, študent neplatí žiadne odvody, zamestnávateľ platí len úrazové, garančné poistenie. Pri príjme nad 200 eur mesačne, študent platí dôchodkové poistenie, starobné, invalidné zo sumy, ktorá presahuje 200 eur, zamestnávateľ takisto starobné, invalidné, rezervný fond zo sumy, ktorá presahuje 200 eur. Úrazové garančné vždy zamestnávateľ platí z celej zarobenej sumy.
Čiže nesporne je to pokrok oproti súčasnému stavu, nesporne, to je bez debaty. Je to aj zjednodušenie administratívnych povinností zamestnávateľa, pretože zamestnávateľ nemusí sledovať, kedy študent dosiahne hranicu 18 rokov veku, aby tam nedošlo k nejakému omylu pri posudzovaní tej hranice, čiže to je takisto pokrok. Keď to porovnáme so stavom, ktorý bol platný do konca roku 2012, tak to samozrejme žiadny pokrok nie je, pretože dovtedy platilo, že z celej zarobenej sumy študent nič neplatil, či to bolo 200 eur, či to bolo 300 eur, 400 eur, neplatil nič. Takže to určite nie je možné hodnotiť v komplexe celkového časového vývoja za niečo pozitívne.
Takže chváliť sa a robiť si ďalšiu fajku, že sme urobili, teda že vláda urobila nejaké opatrenie na prospech študentov, je veľmi falošné, pretože najskôr bol taký veľký škrt a potom je taká malá fajka, ktorou sa ten veľký škrt čiastočne, čiastočne vylepšuje, ale rozhodne to nie je tak, ako to bolo do roku 2012.
Moja predstava, keď teda mám povedať o svojej predstave, ktorú som tu takisto už predstavoval vo forme pozmeňujúcich návrhov, je taká, že malo by existovať pri dohodách vo všeobecnosti určité uvoľnenie, určitá výnimka, určitá úľava pri platení odvodov na sociálne, zdravotné poistenie vo všeobecnosti, nielen pre študentov, ale pre akýchkoľvek ľudí, pracujúcich na dohodu a tá predstava sa z hľadiska čísla zhoduje so súčasným návrhom, to znamená v prepočte do 200 eur mesačne. Čiže v tomto sa v konečnom dôsledku zhodneme. Čiže nebudem do toho šiť a kritizovať, pretože aspoň pre tých študentov sa skutočne momentálne v tom riešení zhodujeme, aj keď ste k nemu dospeli veľmi zvláštnou cestou. Pripomeniem (povedané so smiechom), pripomeniem pamätnú letnú schôdzu z leta 2012, kedy sme sa tu tri týždne pomaly vzájomne trápili, obštruovali, porušovali rokovací poriadok, opätovne rokovali o jednom a tom istom z dôvodu procesných chýb pána predsedu parlamentu, atď., atď., bolo to veľmi veselé a ja som sa tešil, že budeme pokračovať ďalej. Mali sme pripravenú ďalšiu krásnu obštrukciu, žiaľ, nie so všetkým sa dokážeme s kolegami z opozície zhodnúť, a keď teda pán Matovič sa ponúkol, že on je ochotný skončiť nekonečné rokovanie výmenou za úľavu pre stredoškolákov roznášajúcich reklamné noviny, tak v podstate, v podstate rozprava skončila. Čiže ja si na to budem pamätať do smrti, budem to svojim vnúčatám hovoriť, ako veselú príhodu z natáčania v parlamente, ale dobre, poďme k veci.
To, čo zaznelo na výbore, pokiaľ ide o snahu o spoločnú správu a tie pozmeňujúce návrhy, takisto kvitujem, pretože sú to veľmi dobré veci, jednak pokiaľ ide o ten súbeh spätne priznávaných dôchodkov a v tom čase vyplatenej dávky. Toto určite treba urobiť. Som rád, že ste to priniesli a pokiaľ ide o tú druhú vec a to je zjednodušenie už predtým prijatého návrhu na prepočítavanie dôchodkov pre súbežne pracujúcich poberateľov dôchodku, tak to je vec vynikajúca. Je to možno maličkosť, ale viem, že pre Sociálnu poisťovňu, pán generálny riaditeľ Muňko, to až taká maličkosť nie je, aby sa to urobilo automaticky, čiže pridávam sa, pán minister, k poďakovaniu, ktoré ste predniesli k pánovi generálnemu riaditeľovi. Takisto oceňujem, že ste vyvinuli takéto úsilie a že pracujúci dôchodcovia vôbec nebudú musieť toto riešiť a Sociálna poisťovňa to za nich vykoná automaticky. Takýto návrh ja aj podporím pri hlasovaní, to je úplne, ale úplne jasné.
Dobre, ešte jedna maličkosť, ktorú hovorím, bohužiaľ, až teraz, tiež som len človek a nespomeniem si na všetko v ten správny čas. Jednu vec by bolo dobré ešte urobiť, pokiaľ ide o tých študentov. Študenti si môžu uplatniť tú výnimku z dôchodkového poistenia pri jednej dohode. Jasné, vieme, o čo ide, je to vecne správne, nespochybňujem to, ale chcem povedať to, že ak sa stávajú prípady, že študent má súbežne dve dohody a vedome či nevedome si tú výnimku uplatňuje u obidvoch zamestnávateľov, tak potom sú z toho s tým spojené dosť nešťastné problémy u toho druhého zamestnávateľa, ktorý nič netuší, za nič nemôže, ale skrátka dozvie sa s nejakým časovým odstupom, že ten študent si u neho uplatnil výnimku, hoci si ju podľa zákona uplatniť nemal. A tam ma napadá a nie je to môj nápad, ale samozrejme chodím medzi ľudí, tak sme si to povedali, vypočul som si, spätná väzba, či by Sociálna poisťovňa nemohla zaviesť taký systém, pán generálny riaditeľ, že by automaticky pri prijatí druhej takejto prihlášky, čiže registračného listu zamestnávateľa, druhého v poradí s uplatnenou výnimkou, či by automaticky Sociálna poisťovňa nemohla upozorniť toho druhého zamestnávateľa, že táto prihláška nie je v poriadku, pretože toho študenta už v systéme máte, už ho máte prihláseného s tým, že si už niekde tú výnimku uplatňuje.
Netuším, ako presne máte nastavený a fungujúci informačný systém, ale ak predpokladám, že je to dobrý systém, tak ten systém by mal fungovať tak, že máte register poistencov, každého poistenca tam máte odfajkovaného, aký typ poistenca to je, čiže mali by ste jasne vedieť, toto a toto je študent prihlásený na dohodu o brigádnickej práci študentov s uplatnenou výnimkou. Čiže keď do vášho systému príde ďalšia prihláška so snahou o ďalšie uplatnenie výnimky, veď tak by to ten systém samozrejme bez problémov mal automaticky vyhodnotiť a povedať stop. Nemyslím si, že je to až taký technický problém, ak by to aj náhodou takto presne u vás nefungovalo. Myslím, že by sa dalo ľahko dopracovať.
Ak by ste takéto niečo prijali za svoje, tak takýto proces, keby ste zaviedli v Sociálnej poisťovni, tí zamestnávatelia, ktorých sa to dnes negatívne dotýka, by to určite uvítali, odpadlo by im kopec nepríjemnej roboty a nielen im, ale aj vašim ľuďom, pretože musia to tiež riešiť, naháňať toho druhého zamestnávateľa, stornovať. Čiže tá zbytočná práca je na obidvoch stranách, nehovoriac o tom, že ten študent na to tiež vlastne doplatí, zbytočne. Čiže takýto malý podnet, aj keď ho nemám pripravený ako pozmeňovací návrh, ale keby ste skúsili sa nad tým nejako zamyslieť a pri nejakej ďalšej príležitosti to zrealizovať.
No, ale prejdem k druhej časti môjho vystúpenia a to je pozmeňovací návrh, ktorý nesúvisí síce priamo s problematikou študentov, ale súvisí s problematikou nemocenského poistenia zamestnancov, či už v pracovnom pomere, alebo na dohodu a ktorý je dnes stále jednou z relatívne veľkých dier, existujúcich dier v zákone o sociálnom poistení. Tento svoj návrh som už spomínal nezáväzne pri prvom čítaní, konzultoval som to so zamestnancami ministerstva práce, pánom štátnym tajomníkom Burianom, s pánom kolegom Viliamom Jasaňom a vo vzájomnej spolupráci teda prinášam návrh, ktorý si myslím, že vyrieši tento jeden problém a pomôže zlikvidovať jednu možno z posledných dier, ktorá ešte je v zákone o sociálnom poistení a pán generálny riaditeľ Muňko zase veľmi dobre vie, ako sa mu postupne za rok, dva dozadu zlepšuje situácia vo fonde nemocenského poistenia, pretože to, ako sa dalo nemocenské poistenie zneužívať niekedy v roku 2010 a aké veľké výdavky mala Sociálna poisťovňa na dávky, či už je to nemocenské, materské, alebo ošetrovné a aký je stav dnes, je nepochybne nielen výsledkom fungovania Sociálnej poisťovne ako inštitúcie, vás osobne, ale je to do značnej miery tým, že sa prijali potrebné legislatívne opatrenia, či pokiaľ ide o zneužívanie dobrovoľného nemocenského poistenia, či vo všeobecnosti.
No a tu je návrh, ktorý najskôr prednesiem a potom teda ešte zdôvodním.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Viliama Jasaňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1118).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
2. V § 54 odsek 2 znie:
"(2) Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.".
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie nasledujúceho bodu.
2. Čl. 1 sa dopĺňa 3. bodom, ktorý znie:
3. Za § 293dg sa vkladá § 293dh, ktorý znie:
"§ 293dh. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a úrazovej dávky vznikol pred 1. januárom 2005, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.".
No a teraz to odôvodním. Ten § 293dh je tam preto, aby z dôvodu právnej istoty nebola pochybnosť, ako sa má zachovať Sociálna poisťovňa, resp. ako sa má vypočítať nemocenská dávka, ak sa poskytuje ešte spred 1. januára 2015, to je prirodzené. No a samotná podstata návrhu vlastne rieši tento problém, ktorý poviem na príklade. Predstavte si, že zamestnávateľ zamestná na dohodu o pracovnej činnosti dohodára s pravidelným mesačným príjmom, čiže bude nemocensky poistený a zamestná ho presne 31. januára 2014. Na Silvestra. Zamestná ho s cieľom nejakého zastupovania zamestnancov alebo niečo podobné. Na Silvestra, ten 31. december, tento dohodár zarobí štyridsať eur. To nie je nejaká premrštená suma, je to úplne reálne. Dohoda pokračuje ďalej do roku 2015. Prejde január, prejde február, prejde marec. Počas týchto troch mesiacov dohodár pracuje relatívne málo a zarobí v týchto mesiacoch možno dvadsať, možno tridsať, možno päťdesiat eur mesačne. A z týchto príjmov teda sa platia odvody, poistné do Sociálnej poisťovne. Asi chápete, že pri takýchto sumách aj tie odvody sú veľmi nízke. Príde apríl, príde apríl, ten dohodár je nemocensky poistený, zdôrazňujem, pretože je to dohoda s takzvaným pravidelným príjmom, príde apríl a dohodár ide na PN-ku. To sa stane. Ide na PN-ku, na tej PN-ke môže byť potenciálne rok. Aj to sa stáva. Akým spôsobom sa vypočíta výška jeho nemocenskej dávky?
V prvom kroku sa určí takzvané rozhodujúce obdobie. Najprv teda sa položí otázka, či nemocenské poistenie zamestnanca dohodára trvalo tak dlho, aby sa platilo najmenej za deväťdesiat kalendárnych dní. Odpoveď je: áno, platilo sa, pretože sa platilo od 31. decembra 2014 do povedzme, keď ide 5. apríla na tú PN-ku, tak do 5. apríla je to jasne viac ako deväťdesiat dní. Čiže to je splnené. Tým pádom, ako sa určí podľa súčasného zákona takzvané rozhodujúce obdobie, keďže nemocenské poistenie začalo v roku predchádzajúcom, tak podľa súčasného znenia zákona sa rozhodujúce obdobie určí ako obdobie, od kedy nemocenské poistenie vzniklo do konca predchádzajúceho roka. Ak tá dohoda a nemocenské poistenie vznikli 31. decembra 2014, tak to rozhodujúce obdobie je ten jeden jediný deň 31. december 2014. Ako sa potom určí takzvaný denný vymeriavací základ? Tak, že sa zoberie základ, príjem, z ktorého sa zaplatilo poistné v tom rozhodujúcom období, čiže toho 31. decembra a vydelí sa to počtom dní rozhodujúceho obdobia.
Čiže príjem štyridsať eur za ten 31. december sa vydelí počtom dní, to je jeden jediný deň, štyridsať deleno jedna je štyridsať. Čiže denný vymeriavací základ je štyridsať eur. A nemocenské je potom 55 % z tohto základu, čiže dvadsaťdva eur na deň. Čiže ak by, ak by tá nemocenská trvala povedzme tri mesiace, tak tridsať dní v mesiaci krát dvadsaťdva eur je šesťstošesťdesiat na mesiac, tri mesiace dostáva po šesťstošesťdesiat eur. Ak by trvala rok, spočítajte si sami, koľko takto vytiahne ten dohodár na nemocenskej dávke zo Sociálnej poisťovne, pričom odvody, ktoré zaplatil so zamestnávateľom, budú radovo do sto euro menej.
Čiže je to asi nie celkom šťastné, aby zákon umožňoval takýto postup či vedomý, či nevedomý a práve preto je tento návrh, pretože pri tomto návrhu sa bude postupovať tak, že sa spočíta ako, ako rozhodujúce obdobie, obdobie od 31. decembra do 31. marca, príjmy štyridsať eur v tom decembri, potom povedzme po päťdesiat eur január, február, marec to je stopäťdesiat, stodeväťdesiat, stodeväťdesiat dokopy, ale deleno povedzme sto dní, vyjde koľko? Vážení, vyjdú necelé dve eurá na deň. Čiže tá nemocenská potom bude euro desať alebo euro dvadsať na deň alebo tridsaťpäť eur, tridsaťšesť eur, štyridsať eur, dajme tomu, na mesiac, ale nie viac. Čiže bude to spravodlivé. Bude to spravodlivé a zároveň sa nikto, ale naozaj nikto nemôže sťažovať, že by ho tento nový postup mal nejako poškodiť. Pretože ak naopak, niekto bude zarábať povedzme šesťsto, sedemsto eur mesačne alebo tisíc eur mesačne, tak pre neho táto zmena nič ani negatívne, ani pozitívne neznamená. Nič sa v jeho prípade nezmení. Čiže nemôžeme očakávať, že by sa zrazu mala zdvihnúť nejaká vlna odporu nejakej skupiny ľudí voči takémuto, takémuto postupu takejto zmene pri výpočte nemocenskej dávky. Verím teda, že tento pozmeňovací návrh, tak ako to zatiaľ vyzerá, si skutočne nájde vašu podporu a že ho prijmete za svoj.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi veľmi krátko vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu novely zákona o sociálnom poistení. Ja som už dnes vo svojich vystúpeniach hovoril o tom, že tento balíček sociálnych zákonov, o ktorých rokujeme na tejto schôdzi, teda Zákonník práce, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ale aj tento zákon o sociálnom poistení by sa dal nazvať ako výspravky. Viete, to sú opravy škôd, ktoré spôsobila vláda Roberta Fica na trhu práce, ktoré spôsobila dohodárom, zamestnancom, pracujúcim ľuďom v tejto krajine. Oni si to uvedomia po čase, oni si to všimnú, že to nefunguje, síce je to pekné marketingové populistické opatrenie, po nejakom čase sa ale ukáže, že na tom trhu práce to nielenže nefunguje, ale vyslovene to škodí. A potom prídu znovu s veľkým populistickým marketingom opraviť vlastnú škodu, ktorú urobili. Musím povedať, že tento vládny návrh zákona to najdôležitejšie, čo obsahuje, je, že vláda ruší jeden z najškodlivejších nezmyslov, ktorý za posledné dva a pol roka spáchala na slovenskej verejnosti.
Dámy a páni, zavedenie plných odvodov z dohôd pripravilo na Slovensku desaťtisíce ľudí o zdroj príjmu, alebo ich prinútilo pracovať načierno. A to je realita. Viete, môžme si to tu teraz maľovať, prepočítavať, faktom je, že skutočnosť, že z dohody museli platiť plné odvody, ich buď pripravilo o to, že to bolo pre nich už nezaujímavé ďalej takýmto spôsobom pracovať, alebo hľadali inú možnosť na prácu na kešovku, ako to dnes pomenoval na tlačovej besede predseda vlády Robert Fico.
V tejto novele pán minister práce navrhuje zvýšenie hranice oslobodenia príjmu študentov z dohôd od odvodov na úroveň 200 eur. Chcem povedať, že je to správny krok. Študenti sa určite potešia, aj ja som úplne potešený, dokonca budem hlasovať aj za. Chcel by som sa ale v tejto chvíli opýtať, že čo bude s tými ostatnými dohodármi, ktorí nie sú študenti? Má štyridsaťpäť rokov, má nejaké zamestnanie a popri tom má niekde dohodu, tlmočí, pomáha po večeroch, robí titulky k filmom, robí, pomáha v nejakej IT firme, privyrába si, lebo chce, aby jeho rodina, o ktorú sa stará, sa mala lepšie. Čo bude s týmito dohodármi? My im nepomôžeme? Oni už raz platia plné odvody zo svojej mzdy zo závislej činnosti. O nich už sa nehovorí v tejto novele zákona o sociálnom poistení. Nevadí. Aspoň tých študentov do výšky príjmu 200 eur ochráňme od týchto odvodov.
Musím povedať, že treba to pochváliť. No je, ťažko sa, viete, chváli, ale aj keď neskôr si človek všimne, tak ako Ficova vláda touto novelou zákona, že spôsobila vážne škody ľuďom, ktorí si prostredníctvom dohody zarábali alebo privyrábali k svojej činnosti, treba pochváliť skutočnosť, že dnes sa to snažia aspoň pre tých študentov opraviť. Len moja otázka, znovu rečnícka, zrejme na ňu nedostanem odpovede, že dokedy budeme opravovať chyby spôsobené škodlivými opatreniami vlády? To nie je systémové riešenie. Viete, akože najprv urobiť nejaké síce marketingovo dobre vyzerajúce opatrenie, potom zistíme, že nefunguje, potom ho opravíme znovu iným marketingom. Toto nie je systémové riešenie. Hlavne to nerieši ten hlavný problém, aby bolo viac práce, aby bolo viac zamestnanosti, aby mali ľudia lepší príjem za svoju prácu.
Som rád, že ono ten vývoj, aj keď možno s nejakým dozápalom prebieha aj v strane SMER. Ja som dával veľký pozor už na tú spomínanú tlačovku, kde bol pán premiér a pán minister práce, sociálnych vecí Richter. Okrem iného, keď ste tak v kontexte dávali pozor, tam zaznela aj tá myšlienka, že teda idú zvýšiť minimálnu mzdu, ale zároveň idú znížiť odvody do zdravotného poistenia. Čiže uvedomujú si tú skutočnosť, že znižovanie odvodov a teda nezvyšovanie ceny práce je dôležité. Áno, na Slovensku pomaličky prichádzame k jednoznačnému záveru, ktorý síce ako my, "zlá opozícia" už vieme dávnejšie, ale som rád, že na to prichádza aj SMER, že nižšie odvody rovná sa nižšia nezamestnanosť.
Tak poďme sa rozprávať o tom, ako nájsť systémové riešenie, aby boli nižšie odvody pre všetkých dohodárov, nielen pre nejakú teraz marketingovo znovu vybratú skupinu, aby bola fajka na tej veľkej tabuli na úrade vlády, ale aby sme riešili všetkých dohodárov, ale hlavne všetkých zamestnancov aby sme riešili. Lebo tam je hlavný problém. Hovoríme o tom pri Zákonníku práce, že teda agentúry dočasného zamestnávania nie sú riešením, lebo náš cieľ je, aby boli kmeňovými zamestnancami títo ľudia, ktorí prostredníctvom agentúr majú pracovnú príležitosť. Ono fajn, ale pomáhajme tým zamestnávateľom, aby sa pre nich oplatilo zamestnať toho človeka a nezaťažujme ich rozširovaním bázy odvodov, zvyšovaním daní a podobnými opatreniami, ktorými nás tu teda zásobovala vláda Roberta Fica v ostatných dva a pol rokoch. Takže skúsme si povedať ako poučenie z tohto obdobia, naším spoločným cieľom by malo byť vytvárať pracovné miesta znižovaním odvodového zaťaženia a nielen v prípade nejakých marketingových výnimiek, ktoré sa práve hodia vláde Roberta Fica v nejakej fáze kampaní alebo v štarte predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami 2016, ale poctivou odvodovou reformou, ktorá by mohla pomôcť tomu, aby sa oplatilo pracovať a aby sa aj zamestnávateľom oplatilo zamestnávať.
Ďakujem pekne.