39. schôdza

Dobrý večer. Ďakujem pekne. Poprosím pánov technikov, aby mi umožnili premietnuť graf. Super. To som teda ani nečakal, že sa to takto rýchlo podarí. Klobúk dole.
Takže ešte raz. Dobrý večer, dobrý večer pani predsedajúca, dobrý večer pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho a svoj príspevok budem mať rozdelený do dvoch častí. V prvej popíšem dva grafy a potom prídem s pozmeňovákom, ktorý je technický. Ten prečítam. Čiže kto si chce šetriť pozornosť a je už unavený po celom dni, tak odporúčam počúvať najmä tú prvú časť, ktorá bude zaujímavejšia. Potom budem čítať, to budú také technické veci.
Takže veľmi často a široko sa u nás používa informácia, že máme nezamestnanosť mladých ľudí niekde nad úrovňou 30 %. Áno, áno, ale to je nezamestnanosť, ktorá je vyrátaná tak, že z počtu mladých ľudí odrátate tých, čo sú študentmi, chodia do školy a z toho zvyšku potom vyrátate nezamestnanosť a tá je tých 30 %. Ale keď sa pozriete na podiel nezamestnaných z vekovej kategórie a to vidíte na grafoch, z vekovej kategórie 25 až 29 rokov, tak ten podiel je 12,1 %. Ak si pozriete ten podiel tak isto vypočítaný u ľudí, ktorí majú 45 až 49 rokov, tak je to 12 %, čiže skoro to isté, 50 až 54 rokov 12,3 %, 55 až 59 rokov 11,6. Vybral som tie vekové skupiny, ktoré majú nezamestnanosť približne 12 % z celkového počtu občanov, alebo ľudí v tej vekovej kategórii. No a teraz tento zákon, o ktorom diskutujeme, znamená, že 25- až 29-roční dostanú pomerne vysoký príspevok na vytvorenie pracovného miesta, 45- až 49-roční nedostanú tento príspevok, 50- až 59-roční, na tých sa režim zákona vzťahuje, ale dostanú ho výrazne nižší, až o viac než polovicu nižší, než tí mladí ľudia od 25 až 29 rokov, pričom platí to, čo povedal pri prvom čítaní poslanec Hlina, že existuje vytláčací efekt. To znamená, že tí, ktorí sú dotovaní na trhu práce, vytláčajú tých ostatných, ktorí potom sú takto znevýhodnení. Upozorňujem na to, že to je vážny problém, ktorý týmto zákonom už vznikal aj pred jeho novelou a teraz bude vznikať, teraz sa ešte prehĺbi, pričom na celý ten balík ide, ak sa nemýlim, okolo 200 miliónov eur. Čiže to výrazne môže zahýbať s tým trhom práce.
Druhý graf je menej významný, ale tiež celkom významný. Urobili sme dva stĺpce, kde sme porovnali štruktúru výdavkov na aktívnu politiku trhu práce a vidíme, že oproti priemeru, to je jednoduchý priemer, nie vážený, jednoduchý priemer krajín OECD. Slovensko, to je tá zelená časť, dáva oveľa viac na podnety k zamestnaniu, čiže to je to, o čom dnes sa bavíme a napríklad menej dáva, než krajiny OECD na vzdelávanie. To je tá bordová časť. Tiež vidíme, že na stimuly dávame oveľa viac. Treba poznamenať, že sú to čísla z roku 2010. Každopádne nenašiel som novšie, ale každopádne tá štruktúra sa ešte oddiali týmto návrhom od toho, ako vyzerá priemer krajín OECD. Toľko grafy.
A teraz by som chcel prečítať zdôvodnenie pozmeňovacích návrhov, aj tie samotné pozmeňováky. Dúfam, že to pôjde rýchlo. Sú to také technické veci. Napriek tomu sme si mysleli, že je dobré ich predniesť. Čiže súčasné znenie zákona, tak ako bolo naformulované predkladateľmi, prináša riziká zneužívania. Predmetný príspevok, ten, o ktorom diskutujeme na vytvorenie pracovného miesta, mal byť podľa dôvodovej správy príspevkom pre tých mladých nezamestnaných, ktorí ešte nikdy nemali riadne platené zamestnanie. No súčasná formulácia umožňuje, aby bolo oň žiadané opakovane, nielen pri nastúpení do prvého pravidelného plateného zamestnania. Formulácia predkladateľa vyžaduje len to, aby podporovaný mladý nezamestnaný nemal pravidelne platené zamestnanie "pred prijatím na vytvorené pracovné miesto", nie za celé jeho doterajšie produktívne obdobie.
Preto navrhujeme, aby sa v bode 13. v odseku 1 text "pred prijatím na vytvorené pracovné miesto" nahradil textom "od dovŕšenia veku 18 rokov".
Obdobnú legislatívnu úpravu, ale pre iný typ podpory sami predkladatelia navrhujú v bode 1 tejto tlače. V bode 13 ale už túto nezrovnalosť majú znova.
Druhý bod. Cieľom toho druhého bodu je, aby základ pre určenie limitu príspevku bol určený konzistentne, prehľadne a jednotným štýlom v celom zákone. Nie tak, že raz bude základom cena práce a inokedy hrubá mzda. Tým, že je to takto, tak potom ten zákon prispieva k tomu, že niekedy tie naše zákony sú taký legislatívny hlavolam. Prečítam teda ten pozmeňovák.
Ten bod 1 v čl. 1 v bode 13 sa v odseku 1 text "pred prijatím na vytvorené pracovné miesto" nahrádza textom "od dovŕšenia veku 18 rokov".
2. V čl. I v bode 13 sa text v odseku 2 nahrádza textom:
"Mesačná výška príspevku je
a) v bratislavskom kraji 35 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 26 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje,
b) v ostatných krajoch
1. v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 70 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 50 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje,
2. v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje."
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, za výdrž a technikom za to, že zvládli tie grafy. Ďakujem.

Ďakujem. Myslím, že je veľmi zaujímavé najmä to poukázanie na to, že tá skutočnosť sa javí niekedy ináč, alebo vnímame ju ináč, ako skutočne je. A potom to vedie k rôznym módnym možno opatreniam, pretože je taký všeobecný názor. A naozaj, mnohé krajiny s tým majú veľký problém, že v Európe je najväčší problém nezamestnanosť mladých ľudí. Sú krajiny, kde to je naozaj obrovský problém, v Španielsku, Portugalsko, Taliansko. Ale keď sa na to pozrieme objektívnou optikou, vidíme, že u nás je nezamestnanosť veľký problém, ale nielen mladých ľudí. A teraz otázka, ako to uchopiť, ako ten problém riešiť? A som presvedčený o tom, že keď to budeme riešiť takýmito ad hoc opatreniami, ktoré prideľujú peniaze, a to aj len výberovo niektorým podnikateľom, tak síce dosiahneme efekty, ktoré budú viditeľné, ale budú dočasné. Dočasné a budú naviazané na to, dokiaľ sa peniaze budú poskytovať. Nehovoriac o tom, že to budú nákladné výsledky na základe veľkých nákladov. Keby sa tie peniaze, ktoré sa do takýchto, ale aj ďalších opatrení investovali napríklad do zníženiu, do zníženia výšky odvodov, do vykrytia toho dopadu, ktoré by to malo, do zníženia daní a spravilo by sa to univerzálne, určite by sa nezamestnanosti, zníženiu nezamestnanosti pomohlo viac a podnikateľskému zamestnávateľskému prostrediu, to je tá správna cesta. Nie takéto selektívne opatrenia a zvlášť nie formované pre vybrané.

Ďakujem za slovo. Chcem oceniť pragmatický tón príspevku a jeho vecnú podstatu, najmä vlastne dve veci chcem oceniť. Jednak ten príspevok do diskusie o tom, aká je vlastne nezamestnanosť mladých ľudí. Myslím si, že tento analytický pohľad tu chýba a niekedy sa strieľajú čísla skutočne od buka do buka a druhá vec je ten pozmeňovací návrh. Ja tiež sa sám čudujem, prečo ste na ministerstve pri tomto novom príspevku zvolili úplne iné nastavenie, metodické, tých percent, tých percent, či už výšky príspevku alebo toho stropu výšky príspevku, keď napríklad príspevok podľa § 50, príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie je v tej, v tej rovine odvodený, či je to Bratislavský kraj, či sú to tie lepšie, horšie okresy, vždy na základe ceny práce zamestnanca alebo celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy. To ako keby nevedela pravá ruka na ministerstve to, čo robí ľavá, a naopak.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani spravodajkyňa. Ináč je zaujímavé, že sa nakoniec dopracujeme, jak sa boria mýty. Môj predrečník to naozaj dobre povedal, že keď niekomu vyhovuje, tak sa z niečoho spraví mýtus, ale dá sa relatívne ľahko zboriť. To treba asi aj naozaj povedať, lebo prísne vzaté, keď to takto si rozoberieme, tak to nie je až také tragické a okrem iného, títo mladí, lebo ja to podľa seba, ja som skončil školu, zobral som tašku a šiel som. Viete, moja mobilita bola radovo iná. Je iná mobilita mladého človeka, zoberie tašku a ide. Ale niekto 45-ročný má záväzky, má deti, má, tak je asi tá mobilita o niečo iná. Čiže tá konkurenčná výhoda na trhu práce pri určitej vekovej kategórii je iná. Čiže aj to sú veci, ktoré treba zohľadňovať. A viete, tá štatistika slúži niekomu, niekedy vie veľmi dobre poslúžiť. To aj Churchill vedel o tom svoje a naozaj, že možno prísne vzaté, keby sme ho tak zobrali, že v tej kategórii, v tej 45 alebo nejakej, že by ste spravili nezamestnanosť tých, ktorí nie sú na dovolenke. Alebo jak, viete, nenapadá ma narýchlo nejaký príklad, ja nechcem povedať, že tí, čo študujú, sú na dovolenke, ale naozaj tú metodiku by sme mali upraviť a zohľadniť tie skutočnosti, že niektorí nie sú nezamestnaní, ale robia niečo, už štát im pomáha tým, že im zabezpečilo školstvo, už študujú. (Reakcia z pléna.) No vidíte, tak aj v Európe sa môžu mýliť, to ešte neznamená, to ako keby bolo, že v Moskve povedali, no v Moskve povedali a čo? No však povedali a mýlili sa, ale my sme sa to báli povedať. Teraz keď sa niekto mýli, tak môžme povedať, že je tam, niečo nesedí.
Lebo to navodzuje atmosféru, že proste je to nejaké, že úplne vychýlené z osi, hej, a nakoniec zistíme na jednoduchom grafe, že to až tak vychýlené z osi nie je, hej? A druhá vec, že mladí môžu zobrať tašku a ísť, na rozdiel od niekoho, hej? A my by sme práveže mali povzbudzovať tých mladých, zoberte tašku, ja nehovorím, že zoberte tašku a choďte do Rakúska, aj keď, mimochodom, ja keď som prišiel do Bratislavy, som robil za 1 200 korún mesačne a aby som to mohol robiť, som chodil cez víkend nakladať sliepky do Rakúska. No, no hold, pečené kuratá nepadajú ani dneska nikomu, že nevsúvajme tým ľudom, že čakajte, nedočkáte sa ničoho. Nečakajte, choďte. Keď môžete, choďte, už či do Bratislavy, či do okresného mesta, či do krajského alebo do Rakúska, choďte, vyskúšajte, lebo máte tú výhodu. To treba v tých mladých ľuďoch posilňovať, hej, ale to vlastne súvisí s tým, čo je tu, jak keby hrach na, o stenu hádzal, aj s tým, že tí ľudia majú ten pocit, že to má zmysel, hej? U nás to ste urobili. To je na úrovni obrovskej až sabotáže, že tým mladým ľudom beriete vedomie, že má zmysel byť najlepší, lebo u nás nemá zmysel byť najlepší. Načo? U nás má zmysel byť v SMER-e, alebo má zmysel byť niekde, ale nemá zmysel ráno skoro vstať, večer neskoro si líhať, študovať, pracovať, nemá. Tu neuspejete v tejto krajine. Tu uspejú, toto je najväčšia tragédia toho celého, tam, tam to sú najväčšie národohospodárske škody, čo na tých mladých ľudoch robíte.
Aj tento mechanizmus môže v zásade, že jeden dobre chcel, ale celé to pokazil. Alebo niekto iný, to tu pán Beblavý používa, že chceli sme len to najlepšie, dopadlo to tak, ako vždy. By som povedal (povedané so smiechom) Černomyrdin. Ale to sú naozaj veci, ktorými by sme sa mohli poučiť a ja, ja vám poviem aj poučenie, no zabudol som si ten papier, ale ja možno aj si to pamätám.
Asistent mi spracoval Spišskú Novú Ves obdobie 1. 10. 2013 až 31. 12. 2013, myslím 47 zmlúv, myslím 97 pracovných miest, myslím 400-tisíc eur celkové náklady, ale z tých 47 zmlúv bolo 36 zmlúv v nevýrobných činnostiach. Myslím, že 6 predavačov, šesťkrát bola poskytnutá dotácia na pozíciu predavač, dvakrát na obchodný zástupca. To je podľa mňa úplne pomýlené. To je dokonca na úrovni absurdity, to by jeden neuveril. Samozrejme najväčšiu absurditu, akú ste kedy urobili, bol Krutý. To už aj tomu, to máme čas, o tom sa ešte bude rozprávať. Aleže nielen Krutý, ale celkovo je to systémová chyba. Celé je to systémová chyba, hej, že keď ste proste zo 47 zmlúv dali 36-krát dotáciu na nevýrobnú činnosť, obsluha solária, ja len na rýchlo, čo si pamätám, obsluha solária, predavači 6-krát, pracovník čerpacej pumpy a z výrobní tam som, bol stolár, myslím raz, pomocník na stavbe raz, IT špecialista myslím, že raz, no nech dvakrát. Rozumiete, že proste to je, to nie je správne, proste z toho existujúceho vieme, že to je zlé.
A teraz ideme pritvrdiť, ideme ďalej. Ideme dať do toho väčšie peniaze a ja naozaj tiež neviem, už to tu zaznelo, že čo bude tým rozhodujúcim mechanizmom na to, aby to malo aký-taký význam. My sme chceli pripraviť pozmeňujúci návrh, ale dáme to samostatne, lebo je to relatívne náročné a samostatný návrh zákona, že už keď to teda do toho ideme, tak nech to má aspoň význam, hej? A ja poviem len ideovo, že ten návrh, alebo čo by ste vy mali, lebo ja som si pozrel vašu spoločnú správu, počkal som si pozmeňováky, nikto tu nie je, čiže nepríde nejaký pozmeňovací návrh, ktorý by cizeloval metodiku toho prideľovania. Nepríde už, nemá šancu, už budeme len hlasovať a, a akčné, ja neviem koľkátky to sú, tie zamestnanecké výbory v okrese Spišská Nová Ves, bude rozhodovať ďalej, že koľkým na predajňu dajú a koľkým na predajňu nedajú.
No zoberte si tú absurditu, že niekto dostane dotáciu na predajňu, no ja tomu žasnem, to by som, ja by som tomu neveril, že to je možné, len my sme sa, žiaľ, k tomu dopracovali, že je to možné. Čiže nezjaví sa tu žiadna, žiadna nejaká cizelácia, žiadne nejaké, že stanovíme priority a ten náš návrh bude taký, no však môžte, ale ja si poviem, že sme urobili, čo sme mohli. My by sme mali, keď už dáme do toho, povedať, čo je našou prioritou. Čo je našou prioritou? Tam dostala nejaká firma, nejaké group, predajňa telefónov. A ináč ja vám poviem, že možno keby som si dal tú robotu, tak zistím, že tá predajňa telefónov tam bola aj predtým a je aj potom. To znamená, nastal ten efekt, ktorý som vám hovoril v prvom čítaní. A ten efekt tu je toho vytláčania, lebo nikde proste, to tak, viete, no tak po tých regiónoch sa to tak nejako stratí a neviem čo, že či je zamestnaný, či neni a hento a zrazu sa celý ten projekt zjaví, ako novo vytvorené pracovné miesto. Ale vôbec to nie je novovytvorené pracovné miesto, to je už len vlastne vyčistenie toho celého prostredia.
Možno by to stálo za to, keby som mal čas, alebo keby niekto mal čas, by bolo dobré to pozrieť, hej, že, čiže tá cizelácia, to nastavenie priorít by malo v niečom byť a ja si dovolím tvrdiť, že ak má byť v niečom priorita, tak by sme mali rozdeliť, že výrobné a nevýrobné činnosti aspoň. Viete, že podporovať právnikov, podporovať exekútorov, podporovať predajňu proste v porovnaní s tým, že niekto chce niečo vytvárať, lebo to je kľúčový moment, vždycky, ale to vy, socialisti, nikdy nepochopíte. Kľúčový moment je v tom, že niečo vytvoriť. Potom okolo toho môžte robiť služby, ale na začiatku musí byť nejaký produkt, musí, bez toho to naozaj nejde. Ja viem, že vy si myslíte, že nie, ale to naozaj nejde, filozoficky.
Čiže my by sme mali tam nastaviť, že áno, sú výrobné činnosti a teraz nehovorím, že to je len lopata. Výrobná činnosť je aj softvérová aplikácia, aj to je výrobná činnosť, to tam, to hej, aby sme sa rozumeli. Ja nie som z doby kamennej, že iba murár, hej, aby sme to nechápali. A keď tí, čo predložia žiadosti do výrobnej, do takýchto výrobných činností, start-upy to môžu byť, to môžu byť naozaj veci, ktoré zabezpečia, potom sekundárne zabezpečia iné, zabezpečia aj služby k tomu, lebo už keď niekto niečo niekde robí, tak potrebujú aj tí ľudia aj jesť, už keď robia. Už keď potrebujú jesť, alebo už keď robia, tak ich potrebuje tam niekto doviesť. Viete, že to sú potom, sekundárne sa nabaľujú tie efekty. A až potom, keby sme uspokojili všetky nároky vznesené na podporu vo výrobných činnostiach, tak potom môžu nastupovať nevýrobné činnosti: služby, predajňa. No predajňa je nonsens, ale už, ale už úplne na konci, hej, už úplne na konci. A to už nehovorím o tom, že otázka je, že či máme v sebe nejakú vnútornú brzdu, alebo to treba dať do zákona, že načo neprideľovať tú dotáciu. Že či treba do zákona napísať, že dotácia nemôže byť pridelená exekútorským úradom, ja neviem, finančným poradcom, nejakým finančným ústavom alebo spoločnostiam zaoberajúcim sa nebankovými pôžičkami. Bojím sa, že to v tejto krajine (povedané so smiechom) treba napísať do zákona, viete, že to nie je tuná nejaká stopka, že to jasné, že to sa nehodí, to je, toto zvažujeme dobre, ale každopádne to, to rozdelenie je v tom, že najskôr do toho, kto niečo, niekde, niečo vytvorí.
Otázka stojí, možno to bude stáť za to aj dozadu, ale minimálne teraz dopredu možno je pravda, že my sme na tom tak zle, že tie projekty startupové alebo nejaké projekty, že niekto niečo chce vytvoriť, ani v zásade neexistujú, to už by bola veľmi zlá správa pre túto krajinu. To by bolo naozaj smutné, hej? Ale možno pre to budúce, ja aj odporučím prípadne tým ľudom, tento program využite, no však, keď dávajú, tak ber, jak sa hovorí. Využite a napíšte ten projekt v tej sfére toho startupu nejakých aplikácií, niečoho, niečoho, výrobného programu, predložte to tam a my potom spätne budeme môcť cizelovať, že či mali tú hanbu v sebe, ten zamestnanecký výbor, či tam bol nejaký startupový projekt na podporu, ja neviem, 20 mladých ľudí, aby urobil nejakú up-ku na niečo, ja neviem čo, nenapadá ma, ale niečo relevantné. Ale nie, jeho zamestnanecký výber, výbor socialistov proste pridelil na predajňu mobilných telefónov a obsluhu solária.
Potom budeme mať niečo v rukách, možno to tu ešte niekoho zaujímať bude, možno to bude pred voľbami, ja neviem, hej, nebojte sa toho. Ja viem, najväčší problém tejto krajiny je v strate dôvery aj v to, že ľudia už ani neveria. Niekedy aj keď máte, oni už ani neveria, že to má zmysel sa prihlásiť, lebo neveria, že to bude správne. To je to isté, čo tu prišiel pán Janhátek s tou pôdou toho 2. 1. pred tým SPF-kom budú tí mladí ľudia stáť, tí mladí poľnohospodári, ja to zabezpečím, nejakých tam zabezpečím, aby boli prví v tom registri a potom budeme sledovať, či sa to naplnilo, to, čo ste deklarovali, alebo ste to mali prichystané ináč. Ale teraz je dôležité, dobre, prosím vás, ak niekto máte niečo, využite to, naozaj to využite, tento program, už keď je taká politická vôľa, nech sa páči. Ale aspoň nech to nedeformuje podnikateľské prostredie v tom, že oni to, vidíte, oni sú to schopní dať na obsluhu solárií. Čiže oni sú to schopní dať hocikde, to je úplne jedno, kde to dajú. A na to, aby sme im mohli povedať, aká je to absurdita, tak treba vytvoriť skutočný projekt, nejaký projekt, niečo, čo naozaj reálne, nech je to, čo sa dá chytiť, čo má nejakú, a keď vám to nedajú, tak im to môžeme, obrazne povedané, oplieskať o hlavu aspoň. Máme sa čoho chytiť a uvidíme, či budú mať tú drzosť v sebe tie zamestnanecké výbory a budú volať do Bratislavy, že komu to vlastne máme dať? Komu to máme dať? Však tu máme kopu žiadostí, tu sú nejakí mladí, chcú vyrábať, ale vieš, náš Fero tu, straník, on tiež chce, solárium si kúpil. To bude zaujímavé zistiť.
A toto, to vás chcem povzbudiť, ľudia, prípadne, ktorí chcete, urobte to. Naozaj pre tú spätnú kontrolu a budeme to vyhodnocovať. Viete, dá sa to, dneska sa všetko dá. V dobe Googlu sa všetko dá. Už sa neschovajú. Viete, kým nebol Google sa dalo schovať (povedané so smiechom) a Google je v tomto čarovný, čiže vieme, dajú sa tie veci doháňať, dá sa to niekomu niekde povedať. Ja viem, že to nezaujíma až tak, ale niekoho to predsa len možno chvíľku zaujímať bude.
Čiže to je kľúčové. Lebo to je kľúčové, aby sme my podporili to, čo má zmysel podporiť a toho sa bojím, lebo keď vy budete z tých peňazí podporovať obsluhu solárií a zamestnanca čerpacej stanice, tak to sú, to nie sú, že dobré peniaze, to sú premrhané peniaze, to sú toxické peniaze. To sú podľa mňa, ja neviem, kde ani brunejský sultán nevie tak absurdne vynaložiť peniaze, hej, že keď nemá, stratil kontakt s realitou. Toto bude kľúčovým momentom, aby sme toto aspoň, keď to už má byť, nech to má zmysel, nech to niekoho, nech to niekomu skutočne podporí. Nech skutočne niekde niečo vytvoria. Michalovce, jak by som sa tešil, keby v Michalovciach vytvorili nejakú up-ku, niečo, ja neviem, aby tam bola nejaká firma, viete, že by tam niekto bol, niekto bol, že by tam tí ľudia žili, niečo vytvárali, farmárčili, niečo by urobili, niečo, že by neboli tu, jak neviseli s vypleštenými očami, že čo nám tento štát dá, čo nám Richter sľúbi, kedy príde Fico do kulturáku. Viete, že takto sa nedá žiť, hej?
Tí ľudia musia, a to je jedna z možností, tak naozaj prípadne, kto to pozerá, nepozerá, tohto sa treba na túto chvíľu chytiť, aby sme to mohli, ja vám za seba viem sľúbiť, že, a verím, že mi aj kolegovia pomôžu, že to zozbierame, aby sme to mohli vyhodnotiť, že ako efektívny bol ten program, čo sa podarilo, čo sa nepodarilo a možno sa aj podarí to, že keď to takto avizujeme, že už si dajú pozor. Aspoň, že si dajú pozor, že už nebudú robiť také hlúposti, ako urobili doteraz, za čo by teoreticky, nie, to je úplne jasné, my by sme nemali mať schôdzu o odvolaní.
Nemala by byť, pán minister, vy ste ináč, vy politicky musíte znášať zodpovednosť, čo vám stvárajú. To malo byť vybavené mimo toho, aby sme my o tom rokovali. Žiaľ, my o tom musíme rokovať, lebo nie je tá vôľa. Problém je, že zdá sa, že už všetci, aj tá rezignácia obrovská, že karty sú už rozdané, nemá to zmysel. Má to zmysel a to chcem povedať, že všetko má zmysel. Pomer vydanej energie sa rovná počtu prijatej energie. Včera Žigovi nezatlieskali. Všetko má zmysel. Včera Žiga sa pokúsil obhájiť to, čo sa nedalo obhájiť a čakal potlesk a potlesk neprišiel. To, keby vás zaujímalo, vám poviem. Má to zmysel. Všetko má zmysel. Aj najväčšia katedrála vzniká z malej tehly. Čiže aj to naše rozprávanie o tom probléme, o tom čo sa tu deje, ako sa deje, prečo sa to deje, má zmysel, lebo niekde to malé horčičné semiačko zapadne a nakoniec z neho môže byť veľký ker. Preto to má zmysel.
Čiže nehádžme flintu do žita, že nemá to zmysel. Má to zmysel. Pán minister, žiaľ, vy sa stávate pre túto chvíľu a ste, však to uznajte, vy ste politický predstaviteľ. Ja verím, že vy ste si nezobrali nejaké, ale vy si máte na tom ministerstve urobiť poriadok. Je toto poriadok, že v Spišskej Novej Vsi obsluha turbo solária? Viete, možno špeciálne tú Spišskú Novú Ves budeme musieť rozobrať a pozrieť sa a možno to bude stáť za interpeláciu, či v predložených žiadostiach neboli projekty, ktoré by niečo vytvárali. A to potom by som chcel vidieť tú zodpovednosť toho zamestnaneckého výboru, že dali na obsluhu turbo solária, ale bola tam aj žiadosť nejakej skupiny ľudí, ktorí chceli niečo vyrábať a či to niekto by vedel obhájiť. Ja viem, že v tejto krajine by sa tu niekto bez kúska hanby postavil za tento ambon a povedal, že to viem obhájiť. To sa nedá obhájiť.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne. Viem, že podľa definície faktickou poznámkou môžem reagovať na rečníka, tentokrát, verím, že mi bude odpustené. Reagujem na ich, na krátku debatku rečníka s pánom ministrom, o tom, že ide o metodiku Európskej únie, ktorá hovorí o miere nezamestnanosti. Eurostat ale publikuje tri ukazovatele, ktoré sa dajú využiť v týchto úvahách, ktoré tu dnes máme. Jednak je to unemployment rate, potom unemployment ratio a potom NEET, to je Not in Education, Employment a tie ukazovatele sú rôzne. Ten prvý za rok 2012, nie je dôležitý rok veľmi, bol 34 % pre Slovensko, ten druhý 10,4 a ten tretí 13,8. Problém je, že prerokúvaný materiál pracuje s tým číslom, ktoré nie je vhodné pre, podľa mňa pre udeľovanie podpory na vytváranie pracovných miest. Najvhodnejší je ten, keď si porovnáme, koľko nezamestnaných v danej vekovej kategórii je, koľko je nezamestnaných a podelíme to celkovým počtom ľudí v tej vekovej kategórii. Ďakujem.

No, to je práve ten problém, na ktorý poukázal pán poslanec Hlina, že či sa nám to už páči alebo nie, tak všelijaké takéto dotačné programy sa samozrejme z veľkej časti, až nie takmer úplne, menia z podpory vytvárania nových pracovných miest na prijímanie dotácie. Samozrejme, každý podnikateľ, každý zamestnávateľ, keď mu niekto ponúkne peniaze, alebo sa mu jednoducho vytvorí možnosť, aby získal peniaze, no prečo by odmietal? Využije tú možnosť, ako sa len dá a zariadi veci tak, aby jednoducho mohol tú dotáciu prijať a napriek tomu, že v jeho prevádzke sa v zásade nič nezmení, peniaze sa minú. Toto je slabina všetkých týchto dotačných programov a všetkých podpôr, ktoré sú. A keď je to ešte úplne pokazené tým, že existujú výbory, nech ich nazveme a zložíme akokoľvek, ktoré po zrelej úvahe "rozhodujú", komu áno, komu nie, tak už je tá deformácia dokonalá. Už sú to dotačné programy, kde sa rozdávajú peniaze kamarátom, známym, nejakým spriazneným, za koho sa niekto prihovorí a keď chýbajú kritériá, čo sa v tomto prípade veľmi ťažko stanovujú kritériá, to si treba objektívne priznať, tak sa to potom úplne míňa účinkom. Je pravdou, že politici nielen na slovenskej úrovni, ale na celoeurópskej milujú to, že môžu povedať, investovali sme milión, dva, päť do toho, aby sme niečo dosiahli. To znie omnoho lepšie, ako povedať: "znížili sme náklady daňové, odvodové o iks miliónov, a..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja v zásade s vami súhlasím, že bolo by dobré, keby sme v prvom rade podporovali výrobu a až potom obchod. Na tom sa všetci zhodneme. V praxi to však nie je celkom jednoduché, pretože tento zákon nemá za cieľ zvýhodňovať nejaký sektor v priemysle alebo v národnom hospodárstve, ale má za cieľ napomáhať vytváraniu pracovných miest. A neviem, na základe akého kritéria vy chcete vyberať, ktoré pracovné miesto je dôležitejšie a ktoré nie je dôležitejšie. Každé pracovné miesto, ktoré si nájde uplatnenie v spoločnosti, je potrebné, kde funguje pracovný pomer, platia sa odvody, je to také isté pracovné miesto, kde neexistuje hierarchia. To znamená, poviem vám to inými slovami, do určitej miery ste dehonestovali vytváranie pracovných miest v obchode. Ako príde k tomu predavačka, ktorá absolvuje školu, vyučí sa za predavačku a chce pracovať v tom obchode a vy jej poviete, no ale na toto pracovné miesto, milá absolventka - predavačka štát peniaze nedá. Čiže sami asi vidíte, že aj vytvorené pracovné miesto predavačky je dôležité. Tu je dôležité ale to, že sa vytvorí pracovné miesto, že ten zamestnávateľ, ktorý vytvorí to pracovné miesto, musí ho udržať. A nielen to, on ho musí aj spolufinancovať. To nie je poskytovanie nejakých dotácií, s ktorými si urobím, čo chcem. Tam je udržateľnosť a spolufinancovateľnosť. Čiže idú do toho tí zamestnávatelia, ktorým to naozaj pomôže vytvoriť pracovné miesto, ktoré má určitú udržateľnosť.
No a rozdeľovať výrobný a obchodný sektor nie je celkom jednoduché. Poviem vám príklad obchodného domu alebo obchodného hypermarketu, ktorý má aj obchodnú zložku, aj výrobnú zložku. Ako budete napríklad takéto situácie posudzovať? Mnoho zamestnaní sú hybridných, je to spojená výroba s obchodom. To je nemožné, pán poslanec, takýmto spôsobom rozdeľovať v zákone.

V podstate som chcela povedať to isté, čo môj kolega pán Podmanický, pretože neviem si dosť dobre predstaviť selektovanie tých jednotlivých profesií, pretože zákon nie je o tom, aby sme tu robili nejaké súbory profesií, ktoré prednostne podporíme a tie, ktoré budeme v tomto zákone diskriminovať. Ja sa pýtam, ako by sme vyčlenili napríklad, prečo nedať, keď na čerpacej stanici majiteľ vytvorí miesto pre nového zamestnanca, ktorý bude robiť priamo v obsluhe, alebo prečo by sme nemali podporiť pracovné miesto pastiera dobytka, kdesi na Orave, alebo prečo by sme mali zvýhodniť operátora CNC stroja niekde vo fabrike súkromnej, aj keď tá fabrika je súkromná? Tak isto absolvent vysokej školy, keď sa zamestná kdekoľvek na akej pozícii, ak ten zamestnávateľ to miesto potrebuje vytvoriť a chce tam zamestnať mladého človeka do 29 rokov, tak na základe čoho by sme my robili výber? Ako by sme selektovali, že túto profesiu podporíme a túto nie? Presne aj tie predavačky. Napríklad, prečo by sme nemali podporiť opatrovateľku v domove sociálnych služieb, tak ako aj predavačku v Tescu alebo robotníka kdesi v závode? Toto som dosť dobre nepochopila, k čomu smeroval teda váš príspevok. A ak hovoríme o výboroch, tie výbory tu boli predsa aj za predchádzajúcich vlád, nielen za tejto vlády, takže to tu bolo a nemyslím si, že by uprednostňovali niekoho viac a niekoho menej. Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne. Teraz to nepochopte osobne, ale možno by neškodilo, (rečník si odkašľal) pardon, keby ste teraz takému pánovi Blahovi si nechali spraviť nejakú ideologickú prednášku, ono to má zmysel. Viete, lebo ja naozaj poviem, jak v tej reklame, tu už nikto nič negarantuje. Tak vy ste socialisti, ľudia práce, vy by ste mali proste sa fotiť s čakanom a s montérkami ako proste a rozprávate tu o podpore obchodu. Viete, prepáčte, ťažko, naozaj ťažko, keď nevidíte v tom logiku, že aká je v tom logika, keď ju nevidíte ideologicky, hej, tak potom ťažko ja vám budem hovoriť, že v čom je logicky, keď ju nechápete ani ideologicky, lebo niekedy ideológia presahuje logiku, hej? Tak naozaj potom ja sa vzdávam tej ambície to vysvetliť. Možno by to pomohlo u pána Blahu, že by vám povedal, že čo sú ľudia práce, či obsluha solária je ľudia práce. Dobre? Či zlievať, lebo viete, ja som zlievač a to, také tie povestné obrazy socialisticko-realistické, toho odpichára v tej VSŽ, to sa inšpirujte a na druhej strane si postavte obsluhu turbo solária. No však toto som chcel tým povedať, možno ideologicky. Ja len chcem povedať, pán minister mi povedal, že keď som odchádzal, že kto požiadal, dostal. Ak je to teda tak, že kto požiadal, dostal, tak je to, (reakcia z pléna) splnil podmienky. No, tak je to potom ešte horšie, ako sme si mysleli. Chápete? Lebo ja normálne mám strach z toho, že my sme na tom naozaj už tak zle, že tu už tí ľudia ani nechcú tu, lebo nemajú za čo, alebo na čo, že už tak je to, že už iba tí exekútori pýtajú tú dotáciu, lebo tým toľko tej roboty pribúda a naozaj, že my sme už tak zdecimovaní, normálne zdecimovaní, že už ani nepýtajú. To je už horšie, ako som si myslel.

Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pani kolegyňa spravodajkyňa, ja by som tiež vedel povedať pár príkladov takých zaujímavých profesií, kde by sa mohli zamestnať napríklad mladí ľudia. Minule idem po diaľnici a tam vidím taký veľký bilbord Erotický salón Hrašné. (Smiech v sále.) Taká mladá pracovníčka tam bola, ako určite, určite je to región s vysokou nezamestnanosťou, kde by nejakých tých 80 % ceny práce (povedané so smiechom), alebo tých služieb mohlo byť dotované, to by možno aj tí zákazníci (povedané so smiechom) privítali, bolo by to možno lacnejšie. No dobre, dobre.
Cieľom tohto návrhu je podporiť zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov, resp. 25, podľa toho, ako dlho boli v evidencii na úrade práce, čiže ten cieľ je, cieľ je pekný. Máte nato vyčlenených 20 miliónov, z toho veľkú časť z prostriedkov Európskej únie, čo je tiež teda milé, že takto vieme pekne míňať prostriedky daňových poplatníkov z celej Európy. To znamená, aj nás samých, to čo tam pošleme, nám príde naspäť, nie je to tak, že Európska únia je dojná krava a čerpajme, ako sa len dá, lebo však to nie sú naše peniaze. Vôbec to nie je pravda. Čerpať prostriedky z Európskej únie treba rozumne. Áno, je to tak, ako to bolo s tou Moskvou, pán kolega Hlina, že keď Brusel rozhodol, že sa budú podporovať projekty na zamestnávanie mladých, tak to teda musíme robiť, či sa nám to páči alebo nie.
Určite by sme inak chceli stavať diaľnice a rozširovať bezplatný internet informatizácie štátnej správy, ale nemôžeme, lebo musíme podporovať zamestnávanie mladých ako na potvoru. Tak teda máme tu príspevky. Čiže namiesto toho, aby sme zlepšovali podnikateľské prostredie atď. atď., ale to je obohratá pesnička, ktorá tu už dnes, včera zaznela veľakrát. Namiesto toho, aby sme znižovali dane, odvody, tak sa snažíme tu kamuflovať nejakú aktivitu cez takéto dotácie príspevky, skrátka vyhadzujeme peniaze von oknom, lebo sú to európske peniaze, tak čo by nie? Dobre.
Čo mne, čo mne zásadne vadí, to tu už čiastočne aj zaznelo, v prvom rade to, že tento príspevok nie je obligatórny, ale je fakultatívny, čiže úrad práce ho nemusí, ale môže poskytnúť. No tak komu ho poskytne? Tomu súdnemu exekútorovi? Tomu erotickému salónu? Do toho solária? Do tej predajne alebo tomu zlievačovi? Je to čiste na subjektívnom rozhodnutí toho úradu práce, toho výboru pre zamestnanosť. Neviem, či existuje aspoň nejaká metodika, ako to majú robiť a nejaké pravidlá, alebo či to je subjektívne len na tom, že zídu sa, vieš čo, ja mám tam tohto, ja tam mám tohto, ja tam mám tohto, ty podporíš môjho, ja podporím tvojho a tento nemá nikoho, tak toho pošlime, pošlime domov. Neviem, či je tam nejaká metodika, veľmi by ma to zaujímalo, či je tam nejaká kontrola, či ten proces je nejakým spôsobom režírovaný, alebo či to je vyslovene na tom, že samospádom nejako bolo, nejako bude. Mne sa zdá skôr to druhé.
Ďalší problém je ten, že musí ísť o novovytvorené pracovné miesto. Čiže ak si niekto myslí, že tá prirodzená fluktuácia, ktorá vo firmách je, starší zamestnanec odíde do dôchodku a na jeho miesto príde nový zamestnanec z úradu práce mladý do 25 - 29 rokov a tým pádom ten zamestnávateľ si môže naňho žiadať túto dotáciu, tak takto to fungovať jednoducho podľa zákona nemôže, pretože musí ísť o novovytvorené pracovné miesto. Čiže v tom soláriu, kde mali jednu zamestnankyňu, musia prijať druhú. Až potom môžu dostať, môžu dostať túto dotáciu. Nie je to len tak.
To je ako veľmi fajn, no a ako to bude v praxi fungovať alebo funguje, pretože tento mechanizmus je zavedený už v tom príspevku podľa § 50. Úrad práce sa veľmi zaujíma o to, či teda to bude druhá pracovná sila, druhý zamestnanec v tej firme, musí to byť druhý, keď tam bol doteraz iba jeden. Okej, je to druhý, nové miesto, tak dotácia pôjde, ale keď potom o mesiac na to prepustia toho prvého, toho starého zamestnanca, tak to už neskúma nikto. Čiže takto sa môžu novovytvárať pracovné miesta a plniť táto podmienka. Znovu, obávam sa, že mnohé firmy to v praxi robia týmto spôsobom.
Výška toho príspevku, ako správne podotkol a aj navrhol pozmeňovací návrh predrečník môj, Eugen Jurzyca, kde teda namietal, že tá metodika je nejaká zvláštna, lebo raz sa vychádza z priemernej mzdy, raz z celkovej ceny práce, raz je to vo výške odvodov zamestnávateľa a tak ja znovu opakujem, čo som už povedal vo faktickej poznámke, že tomu jednoducho nerozumiem. Kto toto, preboha, písal? To ako v stave istého ľahkého omámenia vznikalo alebo, alebo ako? V Bratislavskom kraji je príspevok vo výške odvodov zamestnávateľa. V mimobratislavskom kraji je to vo výške 70 alebo 80 % z celkovej ceny práce. To mi sedí, keď už teda, tak z celkovej ceny práce vychádzajme, ale prečo to nie je teda napísané tak, že aj v Bratislave to bude tých 25 alebo, ja neviem, 30 % z ceny práce toho zamestnanca? Skrátka tuto to máme, že ako keby niekto naschvál chcel už aj tak komplikované zákony ešte zbytočnými hlúposťami ešte viacej komplikovať. To je úplne nepochopiteľné.
Výška príspevku je naozaj zaujímavá a veľkorysá, pretože v tých ťažších okresoch je to 80 % z celkovej ceny práce, čo je skutočne dosť. Pre názornosť poviem to v číslach trošku konkrétne na príklade. Tak predstavte si, zamestnanec, ktorý bude mať 400-eurovú hrubú mzdu, čo je cena práce s odvodmi zamestnávateľa 540 eur, keď neuvažujem o nejakých výnimkách pri odvodoch, ten príspevok bude tvoriť 432 eur. Čiže mzda je 400 eur a príspevok je 432 eur. Ešte raz to zopakujem, mzda 400 eur a dotácia, príspevok 432 eur. Čiže ten príspevok je vlastne vyšší, ako mzda zamestnanca.
Áno, je to preto, lebo 35 % na odvody, čiže s odvodmi by to bolo 540. No ale, keď sa na to pozrieme z inej strany, tak z tých 540-eurových celkových nákladov na prácu zamestnanca vydotovaných bude 432, z vlastných zdrojov podnikateľ musí zaplatiť 108. Čiže približne 4 : 1 je ten pomer. Áno, je tam potom ešte podmienka, že tú dobu, ktorá bola dotovaná, polovicu si musí ten podnikateľ uhradiť sám, no ale tak vtip je v tom, že to tých 12 mesiacov je to dotované, hej? Keby ten príspevok nebol, tak nie je dotované nič. Čiže tá dotácia je skutočne veľmi masívna a keď sa vrátime na začiatok, príspevok môže byť poskytnutý, tak viem si predstaviť, že o ten príspevok bude vcelku bitka. A tak, ako tu bol pozmeňovací návrh, že všetci by to mali dostať, no všetci to dostať nemôžu, pretože toľko peňazí pán minister vyčlenené nemá.
A koľko je tých peňazí? Keď si pozriete, keď si pozriete dopady uvedené k tomuto návrhu, tak na rok 2015 je vyčlenených nejakých 20 miliónov eur, čo podľa materiálu, ktorý sme dostali, znamená podporu 6 400 pracovných miest. Čiže 6 400 mladých ľudí by takto malo byť podporených pri tom svojom prvom zamestnaní. Čiže pán minister to nepochybne naplní a bude fajočka, že vytvorili sme 6 400 pracovných nových miest, však peňazí na to bolo dosť z Bruselu. Chcem ale pripomenúť ešte jednu vec na záver, počet dlhodobo, teda nie dlhodobo, beriem späť, počet mladých nezamestnaných, na ktorých sa toto opatrenie vzťahuje potenciálne, je podľa, znovu, materiálu , ktorý prišiel, s ktorým prišiel pán minister, spolu 119-tisíc a 6 400 pracovných miest sa má takto vytvoriť. Čiže približne každý... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, zrejme máte na viac, ešte minútu?

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Nie. Približne každý devätnásty, dvadsiaty bude takto podporený, čiže ak si nebodaj mladí ľudia teraz myslia, hurá, my sa zamestnáme, lebo pán minister bude dávať dotácie, postavte sa takto do radu, (reakcia z pléna) postavte sa takto do radu, každý devätnásty z vás bude mať to šťastie a osemnásti ďalší to šťastie mať nebudú. Sú aj iné nástroje, napríklad zadarmo cestovanie vlakom, takže aj to je nástroj, to ja nespochybňujem. Ale týmto spôsobom, týmto spôsobom sa veľa ľudí nezamestná. Rozkošné je potom to v dôvodovej správe, v súlade so systémom zavedenia záruky pre mladých, ponuka zamestnania, dostanete všetci ponuku zamestnania, aj pán minister to pekne zdôraznil v úvodnom slove, no tak takáto záruka to, prosím pekne, je, takáto ponuka zamestnania to bude. Čiže každý devätnásty sa týmto spôsobom možno zamestná v takej firme, ktorá si to bude vedieť vybaviť.
No ďakujem pekne za všetkých mladých ľudí.