39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Lipšic, naozaj, ja som vo svojom vystúpení sa nesnažil zvýrazňovať, kto, kedy, kto skôr, možnože som mohol povedať, že za vlády Ivety Radičovej bolo pripravené na ministerstve vnútra, a keď vy hovoríte o tom, že nebuďme ako v materskej škôlke, tak práve vaša reakcia mi takto pripadala. Lebo, naozaj, ak by nám išlo o podstatu toho, aby takýto návrh zákona bol prijatý na Slovensku, tak musel som zvýrazniť to, že návrh je z dielne KDH, ktorý bol pred vyše rokom schválený v prvom čítaní aj v druhom čítaní, ak by ho vládni poslanci SMER-u schválili aj v treťom čítaní, mohli by sme už rok na Slovensku mať takýto návrh zákona. A o tom som ja hovoril, o samotnej podstate toho, že dnes taký návrh zákona, ktorý by chránil oznamovateľov korupcie, nemáme na Slovensku. A ak by bol prijatý pred vyše rokom, mohol platiť.
A vôbec mi nešlo o to, že podobný návrh zákona ste predkladali aj vy. Ja si myslím, že nám má ísť o to, aby sme mali na Slovensku dobré zákony, ktoré budú platiť pre občanov Slovenska.
Že bol ten návrh zákona na ministerstve vnútra ešte rozšírený o tie súkromné firmy, ja nemám problém, aby aj oznamovatelia zo súkromných firiem boli chránení, ak nahlásia korupciu. Ale vadí mi to, aby 3 400 slovenských firiem teraz muselo napĺňať podmienku, mať zodpovednú osobu, vnútorný predpis, možno sa za chvíľku zistí, že tá zodpovedná osoba musí prejsť nejakými školeniami a musí si zaplatiť nejaké školenie. A niekto, teda Inšpektorát práce ich bude perzekvovať za to pod hrozbou pokuty 500 eur. Tak toto si neprajem.

Ďalším rečníkom v rozprave podľa poradia je Alojz Hlina. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená kolegyňa spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť, ja by som sa teda až tak hrdo nehlásil k niečomu, čo je v zásade hlúposť. A pokúsim sa to povedať. Že by som bol opatrný k tomu hrdému sa búchaniu do pŕs.
Včera som sa tu pýtal pána ministra Richtera, ale v takej hyperbole, čo sa tak medzi mladými hovorí: Čo si ty urobil pre slovenský hip-hop? A, pán minister, čo ste vy urobili pre korupciu povieme si teraz, hej, a pre riešenie korupcie? Jako povedal Černomyrdin: "Chceli sme to najlepšie," to požičiam si slová pána Beblavého, "dopadlo to tak ako vždy." (Zasmiatie sa rečníka.) K tomu prídeme.
K tej mystike čísiel, ktorou ste aj vy začali, pán minister, tu pozeral, nejaká veľká mystika pri štyroch štvorkách nie je. Kľudne tam mohli byť aj tri šestky. To už zase niekto vie, čo znamenajú tri šestky. Kľudne tam za zátvorkou mohli byť. Lebo tento návrh zákona, v tejto chvíli návrh, v konečnom to je svojím spôsobom, určitým spôsobom diabolský návrh zákona a spôsobí podľa mňa veci nevídané. My suplujeme zlyhanie systému. Systém zlyhal a máme pocit, že riešenie zlyhania systému je absurdný návrh zákona. To je presne. Zlyháva politika, zlyháva naše vnímanie demokracie. Čo je riešením? Štyridsať poslancov. To tu za chvíľku bude. Budú voľby, to uvidíte, čo tu bude návrhov. To budú návrhy od neviem akých tribunálov občianskych, zníženia... Hľadáme riešenia tam, kde nie sú, preto, lebo zlyhal systém. Lebo tí, čo majú robiť, nerobili, a potom sa javí ako riešenie to, čo riešením nie je. Čiže zlyhal systém a spásna myšlienka je urobiť z každého PS VB. To bolo niekedy. To niekto, kto si pamätá, kto nie. (Reakcia z pléna.) To boli PS VB, to bola Pomocná služba Verejnej bezpečnosti. (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kuffa, prosím vás, nechajte si to na vystúpenie alebo na faktickú.
Pán Hlina, pokračujte.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
A to boli ináč častokrát zrúdy, kto tam bol, lebo to boli ľudia, ktorí sa nevedeli ináč uplatniť, len išli do PS VB. Poznám jedného kamaráta, ktorý hovoril, že je utajený. Ja mu hovorím, že ty si taký tajný, že ani policajti o tom nevedia.
Viete, my naozaj otvárame Pandorinu skrinku v tejto chvíli, hej. Otvárame Pandorinu skrinku. Špeciálne v tejto krajine, ktorá ak má exportný artikel, tak exportným artiklom tejto krajiny sú kolaboranti, udavači a neviem čo. Ak niečo môžme exportovať, tak v tomto sme svetová veľmoc. Čiže dávame teraz nástroj, dávame nástroj, ako svoje vlohy využiť naplno. Teraz dostanú títo ľudia nástroj, pán minister.
Ono to súvisí aj s tou našou predstavou, lebo aj tak v tom vašom úvodnom slove, ja som si to pozrel, to vaše úvodné slovo, ja som sa v prvom čítaní k tomu, priznám sa, nevyjadroval, lebo som mal hlavu inde, ale nedá mi, aby som nepovedal, že stál som tu a povedal aspoň, čo si o tom myslím. Potom som si to pozrel spätne. Vy ste uviedli ten váš návrh ako príklad nejakej občianskej statočnosti a neviem čo. Lenže to je presne to pomýlené.
To je presne to pomýlené, že my máme predstavu o občianskej statočnosti nejakú. To jak tuná nejaká skupina ľudí išla protestovať proti potencionálnemu referendu jednodňovou hladovkou. Viete, to je to vnímanie občianskej statočnosti, že niekto povie, že jednodňová hladovka, že to je ako protest. Viete, pre nás je príkladom občianskej statočnosti niečo, čo nie je vôbec statočné, čo je dokonca povinnosťou. Ak je niekde príbeh občianskej statočnosti, tak povedzte Jukl, Krčméry, povedzte Korec, pán kardinál Korec. Ľudia, ktorí gúľali, opravovali výťahy za svoj názor. Neurážajte tých ľudí, že príkladom občianskej statočnosti je jednodňová hladovka! Poliačik ju držal. Prosím vás, jak sa dá držať jednodňová hladovka! Čo to je za absurdita?! Čo to je za absurdita, že zákon "udaj svoju matku" je príkladom občianskej statočnosti?! To je úmysel úplne pomýlený! Úplne pomýlený. A presne to sa s nami bude vliecť. Lebo takto si my tu žijeme. My sme žiaden príbeh, skutočný príbeh občianskej statočnosti ľuďom nedali, neponúkli, nevieme im ho ponúknuť, lebo nás vystrašuje, lebo nám nedovolí spať, lebo nám robí zrkadlo, že čo sme zač. A predstavujeme toto ako príbeh občianskej statočnosti. Určite ním, vážení, ale určite nie je.
Európska únia, a tam aj v dôvodovke hovoríte, že zákony máme prijímať, teda sú aj určité dokumenty, možno to tu aj mám, tam sú tri menované nejaké. Ale aj vy uvádzate, že, áno, ony sa týkajú korupcie. Ako primárne má sa legislatíva sprísňovať, majú sa aj ochraňovať primárne, ale sfokusovať na korupciu.
A čo sme my urobili? Čisto teoreticky, keď si dá školník, ale nemusí byť, aj hocikto, keď si dá na zadné dvierka svojej skrinky, kde sa preoblieka, holú babu z Nového Času a príde druhý človek a nahlási to tomu výboru alebo tej splnomocnenej osobe, alebo tá firma bude, že ohrozuje mravnú, ja neviem, niečo tam v nejakých, tých paragrafov je veľa, tak v zmysle tohto zákona všetci budú musieť začať konať. Musí sa spraviť zápis, musí sa spraviť vyhodnotenie, ako to... No a niekto to môže prísť skontrolovať. Podľa mňa je to absurdné!
To, čo, proste áno, že máme postihovať korupciu, tak nakoniec sme vytvorili teror. Normálny, v tejto chvíli teror špeciálne poznačený našimi reáliami, lebo vieme, kde žijeme, vieme, kto tu žije.
Pokúsim sa, ak dovolíte, v krátkosti povedať také chybičky toho návrhu, hej, aby som teda nebol len akože politický, ale aj vecný. Dobre?
Tak vecne dovoľte uviesť niektoré skutočnosti. Návrh zákona hovorí, že pri trestných činoch nad tri, ale nad tri sú všetky. Nad tri sú, pán minister, aj poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva.
Vážení pracovníci Národnej rady, obzvlášť ak niektorým z vás hrozí výpoveď, dajte, ak toto prijmú (rečník zobral do rúk materiál), lebo toto prijmú, hneď od nadobudnutia účinnosti dajte návrh na podozrenie z tohto trestného činu, lebo presne to Paška robí. Presne to Paška robí. My sme, ak sme, ak niečo má potvrdiť, že čo sme zač, tak toto to potvrdzuje.
Pán minister, my sme sa minule rozprávali o histórii. Viete o tom, že pôvodné Carnuntum bolo na našom hradnom kopci? Že Tiberius, keď zvolal svoje légie, uznávajú to aj rakúski, aj maďarskí archeológovia, tak boli na hradnom kopci? A viete, čo tam ide váš predseda? Garáže! Viete, že na mieste staroslovanského osídlenia, tam, kde chodil Cyril a Metod, bude vzduchotechnika tých garáží? Viete o tom? Jak mám ešte povedať tú dôležitosť, ako dať ešte dôležitosť tomu významu? Ako? Prípadne využitie ustanovenie § 249 Poškodzovanie archeologického dedičstva, lebo niekto ho tu poškodzuje. Určite.
Lenže čo nastane? Nepomôže nám ani svätená voda, vážení. To je presne to. Tento návrh, tento návrh sa nedotkne tých, ktorých sa nemá dotknúť, lebo sa ich nemôže dotknúť, tak to je urobené. Ale dotkne sa tých, ktorí s tým nič nemajú.
Pán minister, aj teraz zamestnávateľom hovorím, nech vás Pán Boh chráni zamestnať si dvoch bratov! Nech vás Pán Boh chráni zamestnať si dvoch rómskych bratov alebo manželov! By ste si dali hlavu pod klát. Urobte to a máte hlavu pod klátom.
Návrh zákona hovorí, že ten niekto sa stane oznamovateľom a tie náležitosti z toho, že on sa stal, že dostal ten štatút navrhovateľa, dostáva aj jemu blízka osoba. Čiže ak robia dvaja manželia v nejakej firme, zásada Trestného práva, to asi sa v tom zhodneme, koniec koncov mám v tom svoju skúsenosť, sa hovorí, že keď sa dvaja dohodnú, zničia vám život, pán minister. Keď sa dvaja dohodnú a budú vypovedať v zhode, zničia vám život. Keď sa dvaja dohodnú, dvaja blízki sa dohodnú, že ten zamestnávateľ tým Rómom v kancelárii bol, že im rasisticky nadával, neviem čo, no však... A je celý ten zamestnávateľ, si to môže hodiť, pán minister, môže si to svojím spôsobom hodiť. Neustojíte to.
Chráňte sa. Vážení, tu máte jeden z návrhov zákona, ale dostaneme sa ďalej. Chráňte sa zamestnať rómskych manželov, chráňte sa zamestnať rómskych bratov. Urobíte si peklo zo života. Niekto to tým ľuďom poradí, že ako s tým systémom môžte vykývať.
Tam sú absurdity typu, ak nejaký negatívny, z reálií hovorím, máte, vo firme máte všelijakých kverulantov, tesne pred vyhodením si zrazu spomenie na nejaký trestný čin z tak hrubého Trestného zákonníka (rečník prstami naznačil hrúbku), to je jedno, niektorý si vyberie poškodenie hospodárskeho styku, ja neviem čo. Tam môžte, tu máte poškodzovanie, veď aký chce, môže nájsť, poškodzovanie spotrebiteľa dokonca. Všetko možné, čo si spomenie, nahlási. Nahlási. A už bude len na tom prokurátorovi, ktorý posúdi. Ale má sa firma vydať do rúk prokurátora, ktorý posúdi, či to ten konal v dobrej viere, alebo? To je, to je, aký je to systém, preboha? Na čom budujeme ten systém? Čiže rozhodne prokurátor, či to bolo v dobrej viere, alebo nebolo v dobrej viere.
Tej spoločnosti, poviem to na príklade ľudí, ja tomu zvyknem hovoriť tak, že tej bezošvej rúre v Podbrezovej je v zásade jedno, či sa ten zamestnanec na ňu smeje, alebo nie. Ale sú činnosti, kde ste v kontakte so zákazníkom. Teraz máte človeka, ktorý vás udá, že ste, ja neviem, niečo urobili. Požíva ochranu v zmysle tohto návrhu zákona. Vy nemôžte urobiť žiaden negatívny úkon, ale on je na front desku, on je v banke napríklad, on je na pobočke v banke. On požíva ochranu. Vyšetrovanie bude nejakú tú dobu trvať, však? On za tou prepážkou vie, že každý mu môže, s prepáčením, fúkať, ale aj tak sa správa. Čo tá banka? Čo tá firma? Čo tá spoločnosť, ktorá je, kontakt, áno, ja viem, o čom hovorím. Nemôžte urobiť nič. Vy dokonca, prísne vzaté, tá banka, keby povedala, že keď má na pobočke niekoho, kto mu otravuje, toxikuje svojich, že nemôže s ním nič robiť, a bude rok, dva, kým bude prebiehať vyšetrovanie, toxicky vplývať na svojich klientov, tak keby tá banka povedala: "Radšej to zavrime," tak oni to nedovolia ani radšej zavrieť. Čiže ona bude normálne sadomasochista, tá banka, že bude musieť platiť niekoho, kto jej ničí svoje meno.
Pán minister, ja viem, že je to svojím spôsobom absurdné, lenže vždycky... (Reakcia ministra.)
Nie, pán minister, vždycky systém práce je, nakreujete najhoršiu možnú variantu, ktorá je teoreticky možná, ale urobíte tak, aby nenastala. Táto varianta nie že je teoreticky možná, táto varianta nastane. (Reakcia ministra.) Táto varianta nastane. (Reakcia ministra.) Ale, prosím vás... (Reakcia ministra.) Ale, vidíte, toto je celé. Už vidím to záverečné slovo.
Ja len, pozrite sa, ja som povedal, čo som mohol. Poviem to tu, dokončím, a vy si robte, čo chcete, prosím vás. Tak sa tu všetci zbláznite!!
Rozumiete, prísť so zákonom na riešenie tejto mizérie, čo tu je, prísť so zákonom "udaj svoju mater", nech sa páči, zatlieskajte! Ešte povedané, že kto zahlasoval, kto nezahlasoval. To je presne ten teror, ktorý sa tu vytvorí aj mediálne určitým spôsobom. Prosím vás, ja si teraz dovolím vystúpiť akože proti a budem ten, ktorý je proti protikorupčnému. No bohvieprečo? Uhm, bohvieprečo.
Viete, toto je presne, že sa dostanete pod tlak a potom zahlasujete za stupiditu. Prosím vás, nerobte to! Nerobte to! Ja to neurobím. Ja nezahlasujem za tento zákon, lebo tento zákon je chorý! V tejto podobe, ako je, je chorý, pán minister. Nezamestnajte si osoby dve blízke, lebo vám môžu tú firmu položiť tak, že sa z toho zbláznite.
To už nehovorím o tom, čo spomínal aj kolega Zajac, že čo sa z toho vyklubalo, hej. Čiže je niekde nejaký príbeh nejakého teroru na zamestnancoch a vyklube sa z toho nakoniec to, že máte firmy nad 50 zamestnancov, budú musieť vyčleniť človeka alebo si nejakého najať, predpokladám, že sa zjavia nejaké firmy. To budú, že firma Bútľavá vŕba? Alebo jak? Viete, ja rozmýšľam, Bútľavá vŕba, s. r. o., že budú mať možno nejakú atestáciu a budú môcť robiť činnosti v rámci tohto zákona, kde im môžu nahlasovať, budú to spracúvavať, vyhodnocovať, môže to prísť niekto kontrolovať, a keď to nerobíte, dostane 20 000 eur pokutu. Rozumiete tomu?! No tomu nikto nerozumie. A to je, pán minister, to riziko.
Niekde, kde rozmýšľajú, že či nejakých tých päť korún niekde neminúť, neísť investovať v Chicagu, Hongkongu, neviem kde, tak si povedia, ideme skúsiť, čo to je za krajinu. Ale tam niekto príde a povie: "Ale, počúvaj, tam platí taký zákon, tam platí takýto zákon, že máš takúto povinnosť a že keď ťa niekto, niekto takéto niečo vyhlási, tak ty si povinný ho chrániť." Podľa mňa to nestihne ani dopovedať ten človek, ktorý bude informovať o legislatívnej situácii v danej krajine, hej, lebo podľa mňa zodpovedný investor si dá spraviť taký rešerš, hej, že kde má ísť investovať. Ja môžem hovoriť z toho ázijského prostredia. To sú, samozrejme, náročné veci. Ale podľa mňa, už keby, už keď budú hovoriť o základných parametroch a budú hovoriť o jednom z tohto (rečník zobral do rúk materiál), parametrov, tak ani nedohovorí tie nuansy toho zákona. Toho, kto o tom bude rozhodovať, už mávne rukou, poďme ďalej. Čo tam máme? Rumunsko?
Viete, to je presne to. Pán minister, apelujem na, musíte sa, viete, s tým vaším úsmevom, ja viem, že sa dá urobiť kariéra, ale prosím vás (smiech v sále), buďte zodpovedný, naozaj, buďte v tomto zodpovedný, lebo otvárate Pandorinu skrinku, ohromnú Pandorinu skrinku. Z dna duší povyťahujete všetky sedimenty, ktoré tam kde, kedy boli, zahltíte orgány, ktoré majú, len preto, že vám zlyhal systém. Len preto, že vám zlyhal systém.
Čiže tá buzerácia, áno, nazvime to pravým slovom, to je ono, tá buzerácia je absolútna, že niekto má zriadiť, má, hovorím, na skrinku, sa pohádajú dvaja chlapi a ten jeden príde a povie, že Fero má na skrinke holú babu. Áno, bude musieť spraviť zápis. Bude musieť, lebo to je potencionálna hrozba, ohrozovanie mravného neviem čoho. Nie? Môže to byť. Distribúcia pornografického materiálu. Nikto nevie, ako sa to bude prísne kontrolovať, čiže, prísne vzaté, budú musieť spraviť zápis. Budú (pozn. red.: "musieť") do nejakých dní spraviť vyhodnotenie. Ježišmária! No normálne človek žasne. Normálne žasne.
Skončím, pán minister, dvoma, by som povedal, už brutálnymi absurditami, ktoré sú tam. Myslím, že sa to volá snapshot alebo niečo také, že to je taký, aplikácia, že sa odfotíte pri nejakej čertovine, pošlete to niekomu a potom sa to automaticky vymaže. Myslím, že teraz za niekoľko miliárd to niekto chce od niekoho kúpiť. Asi pre tých mladých to má význam.
Viete, je niečo, čo nechcete, aby bolo zaznamenané. A teraz si zoberte, že tu je pozmeňovací návrh, ktorý hovorí, že keď sa zriadia telefonické linky na oznamovanie tej korupcie, tak sa zavedie povinnosť zaznamenať a informovať. Lebo, prísne vzaté, vy keď nechcete anonymne informovať, tak idete a dáte, dáte to oznámenie. Keď voláte, tak chcete dať anonymne. A teraz si predstavte, že vy zavoláte na anonymné číslo na protikorupčnú linku a tam povedia: "Váš hovor bude nahrávaný." Prvé, čo vám povedia. Rozumiete? Predstavte si tú absurditu. Čiže vy teraz s malou dušičkou voláte, možno cez vreckovku, neviete, ako bojíte sa, aby teda, hej. A "váš hovor bude zaznamenaný" a predpokladám, že Martvoň ešte doplní, lebo však to je jeho pozmeňovací návrh, "tri roky", vážení, tri roky.
Ja len, prosím vás, fakt upozorňujem na absurditu toho celého. Hej? Čiže ak je niekde antikorupčná linka, ktorá má byť z podstaty anonymná, hej, z podstaty by sa mal ten záznam buď prepísať, hej, mal by sa nejako inak, tak vy hovoríte, áno, bude to archivované. Asi načo? Aby potom, keby náhodou niekto na Širokého povedal, aby im potom niekto tú nahrávku posunul, že kto to bol, keď zabudne cez vreckovku volať. Možno kvôli tomu. Viete, to je naozaj ako malebné. To je úplne malebné, že ten pozmeňovák tu je, dokonca z ústavnoprávneho výboru, je tu, budete zaň hlasovať. Nech sa páči, hlasujte si, robte, čo len chcete.
Prosím vás, posledná k tomu ešte, k tej absurdite poviem. No, celému, nedá sa to obísť. Agendu spracovanú z celého tohto systému zákona "udaj svoju mater", bude koncentrovaná, ja neviem, ak to zle poviem, pre úrad alebo ústav pre ľudské práva, abo tak nejak sa to volá, ľudské práva, organizácia, no nech, proste nejak sa to volá, pardon, ospravedlňujem sa, ale predsedom správnej rady je Anton Martvoň. Ten Anton Martvoň, vážení, ktorý jeden z naj, z najexemplárnejších prípadov toho teroru zamestnaneckého, to znamená pani Melicherčíková, pán Žarnay, tak ten Anton Martvoň, u neho sa, v tej správnej rade sa budú zbierať všetky podnety, on bude metodicky spracúvavať celý ten zákon, ten Martvoň, ktorý sa k tej Melicherčíkovej chodil napchávať hamburgermi. Viete, toto je, toto iba SMER dokáže, to nikto iný, to sa nedá. To proste keby niekto povedal, že vymysli, to sa nedá. To je proste vzácna zhoda náhod riadenia osudu, mystérie čísel, všetkého a na konci vám z toho vygrcne, pardon za výraz, vám vygrcne z toho tento návrh zákona. A za ten idete hlasovať.
Záver je taký, že je to fakt zlý, je to chorý návrh zákona. Supluje zlyhanie systému, spôsobí národohospodárske škody, spôsobí národohospodárske škody a výsledky z tohto, nuž dobre, toľko budem korektný, že budem ich chcieť počuť, budem ich chcieť vidieť. Už kde budem, tam budem, ale po nejakom období možno je, bude čas, jak sa hovorí, že bilancovať. Potom to bude možno zaujímavé, že čo sa dozvieme.
A, ľudia, vy sa netešte, aj keď vám to budú predávať, že jak môžete, netešte sa, lebo to naozaj nie je myslené tak, že sa to má dotknúť niekoho, koho sa to nemá dotknúť, to vôbec nie je tak. To je splnenie mediálnej požiadavky, tlaku spoločnosti, že riešením na zlyhanie systému je úplný neštandard. To je celé, to je plnenie objednávky. Ale spôsobí to, spôsobí to národohospodárske škody a spôsobí to, dokázateľne to spôsobí, rozhodnutia niektorých investorov, že sem neprídu, to vám garantujem.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Chcem sa ospravedlniť v úvode za môj taký vstup mimo mikrofónu, ale súhlasil som s rečníkom, tak som to tak vykríkol z tej lavice, lebo ja sa zhodujem tuná naozaj s predrečníkom. A ten záver, ktorý bol, tento zákon nielen spôsobí národohospodárske škody, ale bude mať aj veľmi negatívne až devastačné vplyvy na sociálne prostredie. A to je presne o tom: udaj svojho otca, udaj svoju matku. A to máme hneď v § 2 ods. 1 písm. a): "za oznamovateľa sa okrem § 9 považuje aj jemu blízka osoba". Presne toto evokuje.
A to jak kolega Hlina tuná spomenul, že tuná si pripravujeme ďalších pomocníkov, teda tých PS VB a spolupracovníkov ŠtB, toto evokuje, toto je tento zákon.
Áno, keď budem aj ja označený, možno podobne jak to kolega takto povedal, ale ja nebudem hlasovať za tento návrh zákona, nebudem hlasovať, pretože bude mať veľmi negatívny dopad na našu spoločnosť, nielen na národohospodárske škody, ale aj sociálne. To je úplne hrozný tento zákon, ktorý tu je predložený.
To naozaj stotožňujem sa s tým, že tuná suplujeme zlyhanie systému. Tí, čo majú robiť, tak nerobia. My tú legislatívu máme, je tu Trestný zákon, nekonáme v tej veci. Presne tak, títo zamestnanci ako budú označení v každej firme nad 50 zamestnancov, čo to budú? Čo to budú? To budú čo? Prijímatelia donášky, donášačov alebo bonzákov?
Prepáčte mi, ani nie som schopný tuná všetko to vypovedať, ale s mnohými vecami sa stotožňujem tuná s predrečníkom. A to je úplne strašné. Toto sme v minulosti mali, kedy deti udávali svojich vlastných rodičov. A ešte dajme im za to odmenu. Dajme im za to 50-násobok minimálnej mzdy. To je čosi úplne strašné.
Ja za tento zákon nebudem hlasovať, aj keby ma mali rozmazávať v médiách, kde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo. No, vážený pán kolega Lojzko Hlina, pán poslanec, vidíš, dostal si aj pochvalu na otvorenej scéne, zrejme sa potvrdzuje, že život je veľký režisér a dokáže v tejto sieni zákonnosti ešte nejeden zaujímavý kus zohrať.
Vieš, ja mám jedného obľúbeného novinára, volá sa Hríb, a strašne často s ním nesúhlasím, a je preňho typické, že veľmi rád pozrie sa na problém, ktorý je spoločenský, úplne z opačného pohľadu ako všetci ostatní, možno je tým zaujímavý, originálny. Vravím, nesúhlasím, ale neodpustím si ho sledovať. A ty mi, aj keď ťa mám rád a veľmi často hovoríš veľmi dobre, ale teraz si sa pokúsil vyliať s protikorupčnou vaničkou aj, aj to dieťa.
Lojzo, nesedí to, čo si povedal, pretože ty si sa vlastne pridal k tomu, čo tu naši kolegovia zo SMER-u hlásali dva a pol roka, až kým nedospelo to do toho štádia, že pán minister vnútra nadobudol iný názor. Že my tu budujeme udavačský zákon. Tak si sa k tomu, aspoň som tak vyrozumel, postavil. Ja vlastne rozmýšľam, keby toto mala byť pravda, verím, že to tak nemôžeš mysleť, prečo by si mi ty pred tými piatimi rokmi bol volal do lesov, keď sme sa vôbec nepoznali, že "poďme do toho, pán kolega, je to úžasné". To znamená, že by sme tiež boli obyčajní lesnícki udavači podľa toho.
Štefan, na teba nereagujem, ani nemám na to právo, ale ani chuť.
Ale, Lojzko, teba mám rád, toto si netrafil.

Poslanec Huba.

Ďakujem pekne za slovo. Nebudem reagovať na tú podstatu, na to nakoniec reagoval kolega Mičovský a verím, že budú ďalší. Zareagujem len na jednu poznámku predrečníka, týkajúcu sa výstavby garáží na Bratislavskom hrade.
Možno si spomeniete, že na začiatku aprílovej alebo májovej schôdze Národnej rady som navrhoval doplniť program schôdze o informáciu o tom, čo sa v súvislosti s týmto problematickým projektom chystá. Bolo to ešte v relatívne dostatočnom predstihu pred tým, ako nastúpili bagre, buldozéry a iná technika. A táto požiadavka sa mi zdala byť logická minimálne z dvoch dôvodov. Jednak pre tú samotnú podstatu veci a pre tie riziká, ktoré v súvislosti s týmto projektom, ktorý má už pomaly charakter kauzy, hrozia. A po druhé preto, že nás ako poslancov Národnej rady, keďže ten projekt sa odohráva v réžii Národnej rady, sa občania-voliči celkom logicky pýtajú: "Čo to tam idete robiť s tým Hradom?" A zdá sa mi úplne absurdné, že nie sme ani v základe informovaní o tom, čo sa tam naozaj deje, a že nedokážeme týmto občanom relevantne odpovedať.
Využívam tú príležitosť vlastne preto oživiť túto tému, že to, že to Lojzo Hlina spomenul, aj keď to nie je podstata dnešnej, dnešnej rozpravy, ale na druhej strane to celkom dobre, myslím si, v tom širšom zmysle do tej problematiky zapadá.
Takže som rád, že sa Lojzo touto vecou zaoberá, a mrzí ma, že ja sám som sa jej nevenoval dostatočne.

Pán poslanec Lipšic.