39. schôdza

S reakciou pán poslanec Brocka, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa kolegom, ktorým som nestihol dať podpísať môj pozmeňovací návrh, ale som zaregistroval, že súhlasia s tým. Takže stačilo 16, už som sa potom nezdržoval zbieraním ďalších podporných podpisov.
Kolega Abrhan to vystihol, že znižuje sa priestor na korupciu a ja ho dopĺňam, že aj na klientelizmus, lebo tu to bude skôr, skôr klientelizmus. Takže je to dobrý návrh a predom ďakujem za jeho podporu. Aj pánu ministrovi.

Teraz vystúpi pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tiež sa pridávam k poznámke, ktorú mal pán poslanec Brocka teraz na záver. Vlastne to zrušenie obligatórnosti pri rôznych príspevkoch sme tiež považovali za chybu, keď sa rozprávalo o novelách, ktoré sme tu mali aj pred rokom. Tiež si myslím, že práve tie výbory zamestnanosti môžu, môžu veľmi nie dobrým spôsobom ovplyvniť samotný výber. Ten klientelizmus je tam podľa mňa veľmi opodstatnený, lebo snaha o to, aby sa proces stransparentnil, by znamenalo to, že príspevok by bol obligatórny.
A dovoľte mi teda venovať sa už nie pozmeňovaciemu návrhu, s ktorým, ktorý vítam, s ktorým súhlasím, ale skôr teda k samotnej novele. Budem hovoriť aj v číslach trochu, tak dúfam, že vás to veľmi neunaví.
Na Slovensku je trh práce oblasťou, ktorá naozaj už dlhodobo vyvoláva veľké obavy. Vlastne celé poobedie sa bavíme o opatreniach, ktoré by mali znížiť nezamestnanosť. Začali sme Zákonníkom práce. Nezamestnanosť dosahuje okolo 14 %. A podľa očakávaní sa nezlepšuje asi tak, ako by si predstavovala aj samotná vláda. Zlepšuje sa, alebo znižuje sa veľmi mierne. Väčšina nezamestnaných v krajine patrí k dlhodobo nezamestnaným, čo naznačuje, že nezamestnanosť je skôr štrukturálna než cyklická.
Zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2013, ktorú sme teda mali možnosť už prerokovať aj na výbore, bolo spomenuté, že rok 2013 bol pre slovenské, bolo v Slovenskej republike priemerne evidovaných 415-tisíc uchádzačov o zamestnanie. Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili skutočne najpočetnejšiu skupinu osoby vo veku 15 až 24 rokov, 77-tisíc osôb. Ich podiel predstavoval 18,7 %. A druhou najpočetnejšou skupinou s počtom 54-tisíc osôb, tie čísla sú približné, a podielom 3,13 % zhruba, boli uchádzači o zamestnanie vo veku 25 až 29 rokov.
Pokiaľ by sme si hovorili o vzdelaní alebo z pohľadu vzdelania, najpočetnejšiu skupinu s počtom 135-tisíc osôb a s podielom 32 % tvorili uchádzači o zamestnanie so stredným odborným vzdelaním. Ako konštatuje aj pracovný dokument Európskej komisie z júna tohto roku, pokrok v oblasti riešenia vysokej nezamestnanosti mladých ľudí je obmedzený. Nezamestnanosť mladých ľudí na úrovni 34 % patrí medzi najvyššie v Európskej únii. A to aj napriek cieleným programom, na zvýšenie dopytu pri práci mladých ľudí.
V roku 2012 bolo nevyužitých 70 mil. eur zo štrukturálnych fondov prerozdelených do dvoch národných projektov, ktoré poskytli dotácie na mzdy pre nezamestnaných do veku 29 rokov. Do decembra 2013 bolo viazaných už 62,3 mil. eur a vytvorených 11 605 pracovných miest. No privítala by som pravidelný monitoring vytvorených miest a informáciu o ich udržateľnosti, keďže stále existuje reálne riziko ich zrušenia práve po vyčerpaní dotácií.
Takisto chýbajú údaje o tom, či tieto pracovné miesta boli vytvorené a cielené na najzraniteľnejšie skupiny na trhu práce. Vieme, že Slovensko má najvyššiu dlhodobú nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi v Európskej únii. No v opatreniach politík sa však prejavuje tendencie podporovať krátkodobo nezamestnaných. Toto je problém aj vládneho návrhu, ktorý podporuje vytvorenie pracovného miesta pre občanov mladších ako 25 rokov vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace alebo uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú mladší ako 29 rokov, ale sú v evidencii najmenej šesť mesiacov. Vo všeobecnosti štatisticky najväčší počet uchádzačov o zamestnanie bol v evidencii nad 48 mesiacov.
Zároveň je potrebné poznamenať, že tento návrh rieši len parciálny problém. K nemu by mali nutne pribudnúť opatrenia zamerané na flexibilitu vzdelávacieho systému, ktorý je stále pomalý a nie je pripravený reagovať na potreby trhu práce. Nízka kvalita systémov vzdelávania a odbornej prípravy na Slovensku, nedostatočné prepojenie s trhom práce obmedzuje ponuku pracovných síl s vhodnými zručnosťami pre hospodárstvo, čo sa odzrkadľuje aj v tom, že zamestnávatelia systematicky konštatujú nedostatok zručností. Prechod zo školy do práce je náročný a predvídanie kvalifikačných potrieb zostáva stále na nedostatočnej úrovni.
Návrh takisto cielene nerieši integráciu rómskeho obyvateľstva na trhu práce a jeho sociálne začlenenie, ktoré ostávajú celkovo obmedzené. Z formulácie návrhu tiež nie je jasné, počas akého dlhého časového obdobia sa vytvorené pracovné miesto musí zachovať. V § 51a v bode 5 sa uvádza: "Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa prvej vety, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého nezachoval vytvorené pracovné miesto.".
Z uvedeného ale nie je jasné, či sa pracovné miesto musí zachovať v rozsahu dohodnutého obdobia, plus jeho polovica, napríklad dohodnutých 12 mesiacov. Povinnosť zachovať miesto by teda bolo 18 mesiacov, čo by sa mi zdalo úplne logické. A z hľadiska udržateľnosti pracovných miest efektívne alebo len v rozsahu, ktorý zodpovedá polovici obdobia, v ktorom je poskytovaný príspevok. Takto je to, bohužiaľ, mám pocit, v návrhu naformulované a túto možnosť nepokladám za správnu.
Problematická je aj celoplošná pôsobnosť vládneho návrhu, ktorá je riešená odstupňovaním výšky príspevku. Príspevok je vyplácaný podľa miery nezamestnanosti v danom kraji. Mal by byť však zacielený predovšetkým na vybrané regióny, kde je nezamestnanosť mladých dlhodobá a najvyššia. To je napríklad Žilinský, Prešovský kraj, kde je nezamestnanosť 15- až 24-ročných najvyššia alebo Trnavský a Trenčiansky kraj, kde je nezamestnanosť vyššia ako 19 %. Takže tunak by som chcela uviesť, že možno, možno nepovažujem za celkom správne naozaj celoplošné umiestnenie tohto príspevku, tejto podpory. Všeobecne Bratislava má najnižšiu mieru nezamestnanosti a myslím si, že tieto prostriedky by sa naozaj viac vedeli uplatniť alebo lepšie uplatnili pri riešení dlhodobo nezamestnaných práve v regiónoch, ktoré som spomenula.
Tiež ako problém vládneho návrhu vidím vysokú mieru spoliehania sa na financovanie zo zdrojov Európskej únie, čo koniec-koncov konštatovala aj samotná Európska komisia a vládny návrh, vládny návrh túto pripomienku vôbec nereflektuje.
Podľa doložky vplyvov na rozpočet verejnej správy v roku 2015 pôjde na toto opatrenie viac ako 14,5 mil. eur z operačného programu Európskej únie Ľudské zdroje a predpokladaný príspevok zo štátneho rozpočtu, vrátane spolufinancovania pri operačnom programe je okolo 5,5 milióna. Miera spolufinancovania Európskej únie sa v nasledujúcich rokoch až do roku 2017 mierne zvyšuje a v tejto súvislosti skutočne vyvstáva otázka udržateľnosti opatrenia, že či už má ministerstvo plán, ako bude pokračovať v týchto opatreniach, alebo sa naozaj skončením tohto obdobia roku 2017 končí s takýmto opatrením.
Návrh rovnako nerieši komplexne aktívnu podporu pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave a nie sú ani evidovaní na úrade práce. Tu by pomohli opatrenia včasných intervencií, aby sa podpora dostala k najviac zraniteľným mladým ľuďom, vrátane mladých Rómov, ktorých som už spomenula, že sú tak isto vyčlenení akoby z tohto návrhu.
Pokiaľ ide o rómske obyvateľstvo, zamestnanosť Rómov je výrazne pod priemerom nerómskeho obyvateľstva v tých istých regiónoch. Z údajov vyplýva, že zlepšenie účasti na vzdelávaní a výsledkov vzdelávania mladších Rómov v porovnaní so staršími vekovými skupinami sa nepremieta do nárastu zamestnanosti, čo naznačuje existenciu významných štrukturálnych prekážok, ako napríklad aj diskriminácie. Ide vo všeobecnosti o potrebné odporúčanie, o potrebné opatrenie odporúčané Európskou komisiou, no jeho implementáciu je potrebné pravidelne monitorovať a v prípade potreby zabezpečiť úpravy tak, aby sa navrhované zdroje dostali práve k tým, ktorí to najviac potrebujú, to znamená dlhodobo nezamestnaným a zraniteľným mladým ľuďom.
Na záver by som iba podotkla, že vlastne všetky návrhy, ktoré sme dnes prerokovávali, ktoré sa týkali balíka, sociálneho balíka, mali snahu riešiť nezamestnanosť. A viackrát to tu bolo aj povedané, že tá snaha je cenená, že opatrenia sú dobré, ale tie riešenia jednotlivých opatrení nie sú veľmi systematické. To potvrdzuje aj tento posledný návrh, ktorý sa týka služieb zamestnanosti. Takže z tohto dôvodu nemôžem podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami, jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Šedivcová.

Ja si dovolím zareagovať na kolegyňu Eriku Jurinovú v tom zmysle, že niekoľkokrát tu hovorila o tom, ako sú Rómovia vyčleňovaní, vyčlenení, alebo že teda nie sú pre nich vytvorené podmienky, že to cielene nerieši integráciu rómskej populácie, ak dobre citujem. Ja si nemyslím, že týmto zákonom by sme išli riešiť integráciu rómskej populácie. Je to o podpore zamestnávania mladých ľudí do 29 rokov za určitých podmienok, ktoré platia tak pre rómsku, ako aj pre nerómsku populáciu. Takže tu by sme asi, nebolo by na mieste tu spájať túto tému. Ďakujem.

Teraz vystúpi pani poslankyňa, áno, pani podpredsedníčka. Reagovať? Nech sa páči. Poprosím, zapnite pani podpredsedníčku Jurinovú.

Ďakujem pekne. Ono som to možno naznačila, naznačila som to aj v tej oblasti, keď som hovorila, že to celoplošné financovanie tohto projektu. Možno aj tým by sa bol prejavil väčší záujem o riešenie aj tejto problematiky. Mne je jasné, že cieľová skupina sú nezamestnaní mladí. Ale ako nemôžme sa skrývať pred problémom, že najväčšiu časť nezamestnaných mladých, bohužiaľ, tvorí rómska komunita. Takže naozaj súvislosť s tým, že celoplošné zadelenie tohto príspevku nevidím ako veľmi vhodné, vzhľadom k tomu, že existujú regióny, kde teda samozrejme je tá rómska populácia vyššia, aby sme proste posilňovali finančne firmy, ktoré sú v Bratislave, teda kde je tá zamestnanosť naozaj najnižšia. Ďakujem.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči.

Dobrý večer. Ďakujem pekne. Poprosím pánov technikov, aby mi umožnili premietnuť graf. Super. To som teda ani nečakal, že sa to takto rýchlo podarí. Klobúk dole.
Takže ešte raz. Dobrý večer, dobrý večer pani predsedajúca, dobrý večer pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho a svoj príspevok budem mať rozdelený do dvoch častí. V prvej popíšem dva grafy a potom prídem s pozmeňovákom, ktorý je technický. Ten prečítam. Čiže kto si chce šetriť pozornosť a je už unavený po celom dni, tak odporúčam počúvať najmä tú prvú časť, ktorá bude zaujímavejšia. Potom budem čítať, to budú také technické veci.
Takže veľmi často a široko sa u nás používa informácia, že máme nezamestnanosť mladých ľudí niekde nad úrovňou 30 %. Áno, áno, ale to je nezamestnanosť, ktorá je vyrátaná tak, že z počtu mladých ľudí odrátate tých, čo sú študentmi, chodia do školy a z toho zvyšku potom vyrátate nezamestnanosť a tá je tých 30 %. Ale keď sa pozriete na podiel nezamestnaných z vekovej kategórie a to vidíte na grafoch, z vekovej kategórie 25 až 29 rokov, tak ten podiel je 12,1 %. Ak si pozriete ten podiel tak isto vypočítaný u ľudí, ktorí majú 45 až 49 rokov, tak je to 12 %, čiže skoro to isté, 50 až 54 rokov 12,3 %, 55 až 59 rokov 11,6. Vybral som tie vekové skupiny, ktoré majú nezamestnanosť približne 12 % z celkového počtu občanov, alebo ľudí v tej vekovej kategórii. No a teraz tento zákon, o ktorom diskutujeme, znamená, že 25- až 29-roční dostanú pomerne vysoký príspevok na vytvorenie pracovného miesta, 45- až 49-roční nedostanú tento príspevok, 50- až 59-roční, na tých sa režim zákona vzťahuje, ale dostanú ho výrazne nižší, až o viac než polovicu nižší, než tí mladí ľudia od 25 až 29 rokov, pričom platí to, čo povedal pri prvom čítaní poslanec Hlina, že existuje vytláčací efekt. To znamená, že tí, ktorí sú dotovaní na trhu práce, vytláčajú tých ostatných, ktorí potom sú takto znevýhodnení. Upozorňujem na to, že to je vážny problém, ktorý týmto zákonom už vznikal aj pred jeho novelou a teraz bude vznikať, teraz sa ešte prehĺbi, pričom na celý ten balík ide, ak sa nemýlim, okolo 200 miliónov eur. Čiže to výrazne môže zahýbať s tým trhom práce.
Druhý graf je menej významný, ale tiež celkom významný. Urobili sme dva stĺpce, kde sme porovnali štruktúru výdavkov na aktívnu politiku trhu práce a vidíme, že oproti priemeru, to je jednoduchý priemer, nie vážený, jednoduchý priemer krajín OECD. Slovensko, to je tá zelená časť, dáva oveľa viac na podnety k zamestnaniu, čiže to je to, o čom dnes sa bavíme a napríklad menej dáva, než krajiny OECD na vzdelávanie. To je tá bordová časť. Tiež vidíme, že na stimuly dávame oveľa viac. Treba poznamenať, že sú to čísla z roku 2010. Každopádne nenašiel som novšie, ale každopádne tá štruktúra sa ešte oddiali týmto návrhom od toho, ako vyzerá priemer krajín OECD. Toľko grafy.
A teraz by som chcel prečítať zdôvodnenie pozmeňovacích návrhov, aj tie samotné pozmeňováky. Dúfam, že to pôjde rýchlo. Sú to také technické veci. Napriek tomu sme si mysleli, že je dobré ich predniesť. Čiže súčasné znenie zákona, tak ako bolo naformulované predkladateľmi, prináša riziká zneužívania. Predmetný príspevok, ten, o ktorom diskutujeme na vytvorenie pracovného miesta, mal byť podľa dôvodovej správy príspevkom pre tých mladých nezamestnaných, ktorí ešte nikdy nemali riadne platené zamestnanie. No súčasná formulácia umožňuje, aby bolo oň žiadané opakovane, nielen pri nastúpení do prvého pravidelného plateného zamestnania. Formulácia predkladateľa vyžaduje len to, aby podporovaný mladý nezamestnaný nemal pravidelne platené zamestnanie "pred prijatím na vytvorené pracovné miesto", nie za celé jeho doterajšie produktívne obdobie.
Preto navrhujeme, aby sa v bode 13. v odseku 1 text "pred prijatím na vytvorené pracovné miesto" nahradil textom "od dovŕšenia veku 18 rokov".
Obdobnú legislatívnu úpravu, ale pre iný typ podpory sami predkladatelia navrhujú v bode 1 tejto tlače. V bode 13 ale už túto nezrovnalosť majú znova.
Druhý bod. Cieľom toho druhého bodu je, aby základ pre určenie limitu príspevku bol určený konzistentne, prehľadne a jednotným štýlom v celom zákone. Nie tak, že raz bude základom cena práce a inokedy hrubá mzda. Tým, že je to takto, tak potom ten zákon prispieva k tomu, že niekedy tie naše zákony sú taký legislatívny hlavolam. Prečítam teda ten pozmeňovák.
Ten bod 1 v čl. 1 v bode 13 sa v odseku 1 text "pred prijatím na vytvorené pracovné miesto" nahrádza textom "od dovŕšenia veku 18 rokov".
2. V čl. I v bode 13 sa text v odseku 2 nahrádza textom:
"Mesačná výška príspevku je
a) v bratislavskom kraji 35 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 26 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje,
b) v ostatných krajoch
1. v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 70 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 50 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje,
2. v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje."
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, za výdrž a technikom za to, že zvládli tie grafy. Ďakujem.