39. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani spravodajkyňa, len doplním (reakcia navrhovateľa), bol som, ale z rozpravy vyplynulo, že je nevyhnutné doplnenie, tak len fakt krátko doplním.
Len chcem upozorniť, pán minister, lebo vy máte takú, taký spôsob, že v záverečnom slove poviete "klamár", "vymýšľal si", a už sa, chudák, ani brániť nemôžem. Chcem vás upozorniť, chcem vás upozorniť, že potom vyjdete s ďalším zákonom, a keby bolo celkom zle, tak sa prihlásim a premostím, dobre? Cez zbrane premostím k tomuto zákonu. Čiže keď budeme korektní, neni potrebné.
Len pre zápis uvádzam, chcem naozaj uviesť pre zápis, aby mi nebolo podsunuté, lebo to takto tu zvykne skončiť, hej, že, ani nie že som proti tomuto zákonu, ale že som za korupciu. Viete, to je a bohvie, čo on kedy, kde, ako, viete, jeden nikdy nevie, to sa, sám vánok sa, no. Čiže naozaj by som bol v tomto rád, keby sme sa tomuto vyhli, hej? A ja upozorňujem na to, že na systémové zlyhanie sme pripravili, dobre, budem diplomatickejší, nie celkom dobrý, dokonca by som povedal, v niektorých ustanoveniach zlý zákon. Na to som chcel upozorniť, pán minister. Ono to naozaj pravdou je.
Ja si dokonca myslím, že ja si pamätám to úvodné slovo, aj dokonca som si to vytlačil, aby som bol v tomto korektný, aby som nevkladal nejaké slová do úst, vy ste hovorili, že sa tešíte na tú diskusiu a ste pripravený na pozmeňovacie návrhy. Vy nám to tu robíte, vy ste doniesli aj volebné zákony s tým, že aby sme mali čo obrať a aby sme sa tešili, keď sme držali zhnité jabko v rukách, že jak sme pomohli a všetci sme tu svorne si zatlieskali, že jak sme prijali veľkú vec a zriedili ste zodpovednosť. To je ináč ako funkčný model, lebo vlastne všetci sme to prijali, zodpovednosť je všeobjímajúca. Predpokladám, že tu ste mali proste taký nejaký scenár, že na niečo sa ulakomíme, na niečo sa ulakomíme, dáme to ako pozmeňovací, tým pádom sa staneme spolutvorcami toho zákona a vyžereme si to všetci.
Dopadlo to, ako to dopadlo. Viem o jednom pozmeňovacom návrhu v spoločnej správe, ktorý je vskutku brilantný, už sa nebudem opakovať, hej, že keď zavoláte na nejaké číslo, že vám povie, že vás nahráva. A druhý tu odznel v rozprave, ktorý je, a vzhľadom k okolnostiam aj k človeku, ktorý ho predniesol, budem naozaj citlivý, nie celkom šťastne formulovaný. A nič iné, nič ďalšie neodzneje. Nič iné a nič ďalšie neodzneje, možno to, čo ste si mysleli, že by malo odznieť, že by sa vytiahli celé tie ustanovenia toho súkromného sektoru alebo veci, aby to cizelovali.
To nešťastné ustanovenie, pán minister, o tom ešte budete počuť, to ešte sa ku vám na stôl dostane, to sa dostane ku vám na stôl, že čo vám tu váš kolega doniesol. To ešte uvidíte, to ešte budú si hlavu chytať ani nie v Chicagu, to už možno aj v Sabinove budú vedieť, že to nie je celkom v poriadku, čo ste schválili.
Čiže možno ten pozmeňovák sa čakal, že príde. Nepríde. I keď tuná bola vôľa, ja som sa nechcel toho zúčastniť. Nechcem, bo ja nechcem preberať zodpovednosť, lebo keby sme aj my predložili ten pozmeňovák, že vytiahneme z toho súkromný sektor, v tejto vašej firemnej kultúre demagógie by sme boli tí, ktorí chcú, proste nechcú, viete, no však jeden nikdy nevie. Viete, takto ja s vami túto hru hrať nebudem, možno niektorí by si aj zahrali. V tomto nie, tam mal byť úplne iný prístup.
Pán minister, rozprava končí, ani Štefan Kuffa nepredloží pozmeňovací návrh, celý ten zákon je váš. Celý zákon o ohlasovaní protiprávnej činnosti je váš. Je plnokrvný zákon ministra Kaliňáka. Aj by som bol opatrný v tom hlásení sa k niektorým ustanoveniam. Pre naše potreby politickej práce je to Kaliňákov plnokrvný zákon. A nechajte si to, pán minister, vykúpte sa v tom celý.
Prosím vás, to uchopenie je zlé, ten princíp je zlý. To uchopenie celk..., akože strategicky je to zlé. Ja vám to skúsim povedať na jednom príklade. (Reakcia ministra.) Prosím? Na jednom príklade vám to poviem.
Ak sa od niekoho očakáva odvaha a nejaká schopnosť, tak od výsadkárov. I výsadkári sú schopní ísť hlboko do poľa nepriateľa. Sú. Dokonca sú na to cvičení, dokonca sú aj za to platení. Sú. Ale musíte po nich poslať vrtuľník. Musíte. Štát, ktorý nepošle pre svojich výsadkárov vrtuľník, už nemá výsadkárov. A ten, kto to poznáte, tie americké filmy, nie že nemá výsadkára, má nepriateľa. To, viete, ten Bournov, abo to vám nejdú také, americký scenár, to je skutočne pravda. Výsadkár sa nahnevá, keď poňho nepošlete vrtuľník. Každý štát si chráni svojich výsadkárov.
A to je presne to. Vy ste to mali uchopiť cez niečo iné. Ak tu sú ľudia, ktorí, a tie mená tu odzneli, niektoré sú už notoricky známe, a to aj devalvuje častokrát, žiaľ, pre ich tuto možno aj to, čo urobili, tak ten štát im mal poskytnúť, štát im mal poslať vrtuľník. Vy ste neposlali nikomu z nich vrtuľník, nikomu ste. Lebo ste nechceli poslať vrtuľník. Lebo ináč to by bol pekný signál, keby ste poslali po nich vrtuľník. Tým by ste jasne povedali, že aj pre ďalších pošlete vrtuľník. Tým, že ste neposlali vrtuľník, ste jasne povedali, že ako k tomu pristupujete. Neposlali ste po Melicherčíkovú vrtuľník, po Žarnaya ste neposlali vrtuľník. Neposlali ste. Lebo ste vedeli, že sú to určité precedensy. Nemôžte, politicky im to nemôžte, po nich poslať vrtuľník.
A to bola možno vec, cez ktorú sme mali uchopiť ten zákon, že pokiaľ sa naozaj tieto prípady stávajú, tak tí ľudia budú vedieť, že idem do poľa, idem do boja, idem do risku, ale viem, že mi niekto pošle vrtuľník.
Nebudem tu ja osobne hovoriť o iných, kde my sme kedy raz potrebovali pomoc od tohoto štátu, keď nám stála jedna loď v prístave a nemohli sme sa tu dovolať, ja som to až potom pochopil, že čo som ja mal pochopiť dávno, že som mal niečo iné urobiť, čo som ja neurobil, a vtedy som možno aj stratil vieru v štát, ale minimálne teda v ľudí, ktorí ho v ten daný moment zastupovali.
Proste tak to je, pán minister. Takto sme to mali uchopiť. Aby ľudia, ktorí to urobia, nie že budú kalkulovať s tým, že to urobia a vtedy majú. Keď to urobia, tak sa môžu spoľahnúť, že tento štát po nich pošle vrtuľník. A tam sme to mali cizelovať cez to. To, čo ste doniesli teraz, je zlé.
O udržaní zamestnanosti v Sabinove bude rozhodovať prokurátor. Lebo jak teraz je populárne, ak niekde sa že ruší miesto, tak sa povie, že hodím sa maród. Viete, poznáte to, hej. Tak teraz môže niekto povedať, hodím sa, alebo hodím si nejaké to trestné. Viete. A teraz možno sa pozná, prokurátor rozhodne, či naštartuje ten proces, že sa stane tým, tou osobou. Koľko to bude trvať, rok, dva? Nemôže spraviť žiaden negatívny úkon. Áno, je to absurdné, ale je to tak. Je to absurdné, ale je to tak. Prokurátor sa stane strážcom zamestnanosti v určitých okresoch, pán minister.
Ale to, zdá sa, že pri vašom chápaní systému vám to nevadí, lebo však tu vy ste schopný doniesť, pán minister Richter tu doniesol, že zmluva je, aj keď jednostranne niekto prehlási, že je to zmluva, pri kolektívnom vyjednávaní. Čiže aj tu to neni, že nejaký, že teraz je rubikon, niečo veľké, to my len pokračujeme v tom trende absurdností a dokončujeme to.
Len chcem upozorniť, naozaj, že niekde, kde to vnímajú cez prizmu tej svojej bezpečnosti, nikto sa nechce vydať v osud prokurátora v tom zmysle, že teda, že niekto, bude nejaký podnet, on ho musí riešiť, bude skúmať, či je v dobrej viere, nie je v dobrej viere, preukáže sa to, ako sa to preukáže. Však Gorilu riešite štyri roky, nie vy, ale však, viete, to je, však to si z toho ošedivejú, resp. tí, čo sú tu, z toho ošedivejú. A tí, čo tu nie sú, sem ani neprídu, keď im niekto povie, že to im hrozí. No povie, že nejdem, načo? Prečo by oni mali ešte okrem všetkých tých ľudí, ktorých musia cestou, aby išli vyrobiť nejaký tranzistor, nakŕmiť z pohľadu všelijakých povolení, tak ešte musia dať pozor, či policajti a prokurátori náhodou nebudú vyhodnocovať nejaké podnety kverulantov ako dôvodné a podané v dobrej viere. Tým pádom ergo sa dostanú do systému, ktorý im zabezpečí tri roky existencie.
Takže skončím s tým, čím som začal. Naozaj by som si vyprosil, aby som bol označený, že som proti. Ja som proti tomuto návrhu, ktorý tu je. Tento návrh, ktorý tu je, je nešťastný návrh, dokonca zlý návrh. Spôsobí, a za tým si stojím, otrávi túto spoločnosť, spôsobí národohospodárske škody, ktoré možno v nejakom dôsledku budeme môcť možno aj niekedy vedieť aj kvantifikovať, že aké. Možno ako v nejakom parametri, to cez niečo budeme vedieť uchytiť a uchopiť. To som chcel tým povedať. Nezúčastním sa toho social proof, toho volenia alebo toho stádovitého efektu, že všetci sme. Nezúčastním sa, neviem, koľko nás bude, asi málo. A očakávam, ale hovorím, očakávam, verím, že určite z niektorých úst sa určite nedočkám korektnosti v tom, že ako sa to bude vysvetľovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja len môžem súhlasiť s mojím kolegom Alojzom Hlinom v súvislosti s tým prístupom, lebo určite všetci, čo tu sedíme, sme proti korupcii, sme proti odstraňovaniu akýchkoľvek možností, aby sme rozširovali možnosť, či buď korumpovaný, alebo korumpovať. V každom prípade ale ja si myslím, že by sme mali začať v podstate nahlodávať ten systém, ten korupčný systém, ktorý tu je, a nemôžeme to spochybňovať. Či už je to verejná správa, štátna správa, ale aj takéto inštitúcie, ako je súdy a podobne. Tam by sme mali začať v podstate riešiť tento vážny problém spoločnosti. Pretože ja nechcem teda obhajovať podnikateľov, ale tí sa len dosť často len prispôsobujú tomu korupčnému systému a v podstate, ak chcú nejakým spôsobom či už získať nejaké štátne zákazky, niekedy sú postavení pred hotovú vec: buď prepustím polovicu zamestnancov, alebo čosi musím urobiť, aby som nejaké tie peniaze mohol získať v prospech rozvoja firmy.
Samozrejme, netvrdím, že to je správne, ale v každom prípade, hovorím, je treba začať kdesi inde.
A naviac chcem ešte pripomenúť ten ďalší rozmer, ktorý s týmto súvisí, a to je, že len opäť zbyrokratizujeme aj tieto záležitosti a zaťažíme administratívne podnikateľov a do určitej miery aj zhoršíme tú atmosféru v podstate medzi jednotlivými zamestnancami a možno vedením firiem, resp. majiteľmi firiem, pretože na Slovensku je to tak, že akýkoľvek takýto nástroj sa môže aj zároveň zneužiť. Takže ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Ja tiež sa zaradím k tým poslancom, ja som to už vo faktickej poznámke tuná aj povedal, ktorý nepodporí tento zákon. Nebude to prvýkrát, budem v drvivej menšine, nuž ale tak to je už aj osud opozičného poslanca.
A mám tuná také veľmi dva vážne výhrady voči tomu návrhu zákona, ktorý tuná je, pán minister, a to je napríklad jedna z vecí a bola tu spomenutá a ja ju spomeniem. Zákon navrhuje pre všetky orgány verejnej moci a pre stredné veľké podniky, zamestnávateľ s najmenej 50 zamestnancami, povinnosť vytvoriť vnútorný systém vybavovania podnetov zamestnancov o protispoločenskej činnosti. Čo si dovolím povedať, že zaťaží naozaj podnikateľskú sféru. Ja si to neviem ani predstaviť, že by som viedol podnik alebo mal podnik, kde mám 50 zamestnancov a mám túto povinnosť zriadiť, proste mať takéhoto zamestnanca, ktorý by bol prijímateľom tých protispoločenských činností.
Tuná, ako kolega to spomenul, presne tak, tuná sa treba zamerať naozaj na verejnú a štátnu správu, kde tá korupcia naozaj nabrala také obrátky, kde veľakrát ten súkromný sektor je, nasilu je vťahovaný ako do toho. Keď nedáš úplatok, nedostaneš štátnu zákazku. A tak sa to prenáša potom ďalej. Je to veľmi zlá vec.
A dovolím si povedať, ja som proti korupciám, vadí mi tu veľmi veľa vecí, ktoré v tejto krajine sú tuná, ale kolega Hlina, ak naozaj, a stotožňujem sa s tým, že suplujeme zlyhanie systému. Veď máme tu Trestný zákon, máme tu políciu, pán minister, máte 25-tisíc policajtov k dispozícii. Nehovoriac ešte obecná polícia, ktorá je tuná. Ja sa pýtam potom, ako funguje ten náš systém, keď my prijímame ďalší zákon?
Ten zákon, keď raz ho prijmeme tuná, veľmi ťažko z tej našej legislatívy ho dostaneme. Dovolím si povedať, že nikdy. Nikdy. Lebo či už to bude opozícia, alebo koalícia, ktokoľvek. Lebo je to veľmi citlivá téma a ktokoľvek by otvoril túto tému a trebárs by ho chcel vyškrtnúť zo zoznamu Zbierky zákonov, tak bude vnímaný, hej, tak ty si asi za korupciu. Ja za korupciu nie som, ani za nečestné postoje a správania, určite nie, ale tento zákon nepodporím.
Ďalšia vec, veľmi vážna, ktorá mi vadí, ja si to dovolím aj tuná z návrhu zákona, t. j. - to je hneď § 2: "Na účely tohto zákona sa rozumie oznamovateľom fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie takéhoto oznámenia. Za oznamovateľa sa okrem § 9 považuje aj jemu blízka osoba, ak je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi."
Trestný zákon v podstate tuná aj v prípade, keď ste svedok a vystupujete v trestnej veci, tak ako blízka osoba máte možnosť odmietnuť výpoveď, ak by ste tej blízkej osobe spôsobili nejakú ujmu alebo škodu. Tak ako to aj kolega tuná ako spomínal, no, ja si dovolím povedať, že to nespôsobí len národohospodárske škody, ale to bude mať negatívne sociálne dopady. Ja som to tak spomínal, keď v minulosti, sa len prenesiem možno päťdesiat rokov dozadu, tak naozaj tá protispoločenská činnosť, keď sa diala v obci, v meste, tak tá verejná mienka to odsúdila. Tam si ani nikto nedovolil, že by čosi, hej. A keď bol ktosi označený za zlodeja, možno alkoholika, bol si neverný svojej manželke alebo si sa rozvádzal, tak si bol odsúdený tou verejnou mienkou.
My tuná prinášame zákon vo chvíli, kedy táto naša spoločnosť nie je pripravená na čosi také, aby tento zákon bol reálne uvedený v tej praxi.
Ono tá občianska statočnosť, ktorá tu bola spomenutá, boli tuná tie mená, ja možno, že niektoré ako doplním a vysoko si vážim týchto mužov, ktorí sú hodní nasledovania, a medzi nich naozaj patril jak Vlado Jukl, Silvester Krčméry, Mons. Trstenský, súčasný kardinál Jeho Eminencia Ján Chryzostom Korec, profesor Kolakovič. Určite sme tuná mali veľa takýchto ľudí.
Pán minister, dovolím si povedať, že ani ten 50-násobok minimálnej mzdy nezlepší túto situáciu. Buď ste charakterný človek a máte odvahu a to urobíte. A to urobíte bez nároku na akúkoľvek odmenu. To nemôže byť cena peňazí. A dovolím si povedať, že ani táto odmena, a kedy bola ešte aj vyššia, nevyrieši tento problém korupcie tuná v našej krajine.
Predovšetkým - a s tým aj skončím - myslím si, že tú korupciu najviac treba odstraňovať naozaj z verejnej správy a zo štátnej správy, kde tá korupcia naozaj nabrala také obrátky, kde naozaj už aj ten súkromný sektor je veľmi silne do toho vťahovaný. Veľmi ma to mrzí.
Samozrejme, ľahko sa kritizuje, ťažšie sa dávajú návrhy. Ja si to uvedomujem, ale nemyslím si, že tento zákon vyrieši našu krajinu a keď dnes prijmeme poobede návrh tohto zákona, tak od budúceho roku bude tu menej korupcie a viac vecí sa vyrieši.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, ďakujem pekne. Ja chcem len poukázať na to, že v priebehu dnešnej diskusie sme dospeli aj k nejakým zmenám. Takže vo vzťahu k spoločnej správe navrhujem potom kolegom, že budeme osobitne hlasovať o bode č. 12, čiže ho vyjmeme zo spoločného hlasovania.
Nič iné ja k tomuto nemám. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, myslím si, že veľa tých vystúpení bolo, samozrejme, vecných. V tých ostatných sa častokrát zamieňa príčina s následkom a skôr svedčia o nejakej vnútornej výbave, ako ja sa pozerám na zákony, ako sám tie zákony ja používam a potom vykresľujem čierne scenáre, pretože pri regulérnom a štandardnom používaní zákona takýto výklad nie je prípustný. Ani len excentrický výklad nepripúšťa takého situácie, o ktorých tu mnohí kolegovia hovorili.
Ale budem konkrétny, prečo to rieši, samozrejme, aj súkromné spoločnosti, prečo sa to týka nielen štátu a prečo máte pocit, že strašne úzko sa na to pozeráte, to bol problém aj toho bývalého zákona, prečo tam pribudli delikty, prečo chceme skúmať aj iné konania, nielen korupciu.
Mne napríklad vadí, ak sú zamestnanci firmy nútení do toho, aby prebaľovali pokazené mäso. A musia ho prebaľovať, pretože v opačnom prípade ich vyhodia z roboty. To nie je korupcia, určite nie. Je to neprijateľné z pohľadu ochrany zdravia ľudí? Je to neprijateľné z pohľadu slušného obchodovania? Je. Ja nechcem, aby tých ľudí vyhodili len preto, lebo poukážu na to a firme bude hroziť 100-tisíc eur pokuty, lebo prebaľujú pokazené mäso.
Pán Mičovský, vám určite bude vadiť, ak by ľudia boli nútení vyvážať odpad na nepovolené skládky a nesmeli to nahlásiť, ináč budú vyhodení. Každému z vás.
Čiže ja len hovorím to, že možno ste nedočítali vlastne do hĺbky, že čo sa tým myslí. Nie terorizácia zamestnancov. Ja som mal alebo mám ešte stále spoločnosť, ktorá má viac ako 50 ľudí. A mali sme upravené pravidlá, ako sa dozvieme, klasickú schránku, do ktorej mi hodíte podnety, lebo kuchárovi vadilo, že čašník kradne, lebo ho oberá o jeho príjmy, lebo tým znižuje zisk a on nemá potom odmeny. Musíte mať vnútorný priestor, ktorý nemá zostať vždy mimo firmu, a keď sa dostane, tak aby ten zamestnanec chránený bol.
Mne vadí, aby niekto vypúšťal odpad do rieky. Musí ho robiť. Lebo to nerobí riaditeľ spoločnosti, to robí vždy nejaký zamestnanec. Vodiči kamiónu sú nútení, aby vozili preťažené kamióny. Ničili naše cesty, ktoré z peňazí daňových poplatníkov tieto cesty opravujú. A ja nechcem, aby ten vodič platil pokutu, on sám. A on povie, no, policajtovi, ale mňa donútil zamestnávateľ, lebo ináč ma vyhodí. To je tiež súkromná firma.
Aj súkromné firmy a ich manažéri sú len celkovou vzorkou obyvateľstva, kde sú dobrí a kde sú aj zlí ľudia. Nie je to len štát. Samozrejme, že štát bude pravdepodobne najčastejším účastníkom aplikácie tohto zákona. Práve preto, že prichádza k dispozícii možno korupcia v prípade nejakých rozhodovaní vo verejných obstarávaniach a podobne, samozrejme. Ale bavíme sa o celospoločenských problémoch, ktoré tu sú.
To sú také drobnosti, kde takisto sa zamieňajú príčiny a následky. Pán Hlina teraz hovorí, že mu hrozne vadí, že sa stavajú garáže na Hrade. Pán Hlina, pred tým, ako sa ten Hrad začal rekonštruovať, pred tým, ako zobral na seba pán Paška zodpovednosť, o tom, čo vy hovoríte, nikto nevedel. Nikto nevedel, že to tam je. Všetko boli domnienky. My sme sa pred piatimi rokmi dozvedeli, že Hrad je o 2-tisíc rokov starší v podstate. Pretože prvé zmienky o Hrade boli z 908 zo salzburských análov a dneska sme zistili, že sú tam stavby 100 rokov pred Kristom. Ale keby nezačal robiť túto rekonštrukciu pán predseda Paška, tak by ste sa nikdy tieto informácie nedozvedeli, lebo v žiadnej literatúre neboli. A to je presne, zamieňate si príčinu s následkom. Po zakonzervovaní archeológmi bol jasný postup. V rámci tej, v rámci práve tej rekonštrukcie sa dal priestor na najrozsiahlejší archeologický výskum na Hrade, aký kedy bol. To je proste pravda. Nikdy tam takýto výskum v takejto šírke nebol. Len vďaka tomu, že sa Hrad začal rekonštruovať a že dnes sme naňho všetci hrdí. Všetci mali len krivé slovo, keď začala rekonštrukcia Hradu, ale dneska sa pred ním všetci fotia. To je rozhodujúce, že to sú veci, kde si zamieňame príčiny a následky. (Reakcia z pléna.)
Nepoužil som slovíčko klamať, je to podľa mňa korektný príspevok. (Reakcia z pléna.) Teraz ale poviem, že vo vašom prípade ste slovo už veľakrát nedodržali, preto ma to neprekvapí. Pretože toto bolo korektné. Lebo to je pravda. (Reakcia z pléna.) Dobre. Vy ste to vedeli aj predtým, pán poslanec? (Reakcia z pléna.) Vážne? A kde ste sa to dočítali? To ma schválne zaujíma. Robil som päť rokov lektora v Bratislave, takú informáciu som v žiadnej literatúre nečítal.
No schválne, povedzte mi, kde bolo, že rímska stavba bola... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, máte záverečné slovo, nech sa páči.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ja viem, že nedodržujem rokovací poriadok, len ma prekvapuje, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Vykonzultujete si to.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ja viem, je to zbytočné míňanie energie a máte všetci pravdu, ste ma predtým viackrát varovali a ja to už nerobím. (Reakcie z pléna.)
Prosím? (Reakcie z pléna.) Je, že? Aj ja si myslím. Niekedy môžme... Máte pravdu, pani podpredsedníčka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Rokovací poriadok to neumožňuje. Takže, pán minister, nech sa páči.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Po druhé, pán poslanec, samozrejme, vy máte vo zvyku veľmi hyperbolizovať. Ale v rámci tej hyperboly potom idete úplne mimo zákon. Nie prokurátor kontroluje, či bude niekto vyhodený, ale Inšpektorát práce, pán poslanec. A vy ste povedali, že v okrese Sabinov bude držať zamestnanosť prokurátor. To ale nie je pravda. Lebo inšpektor práce garantuje, či niekoho môžu, alebo nemôžu prepustiť v prípade, že je pod ochrannou dobou. Prokurátor len konštatuje, či sú, alebo nie sú to závažné skutočnosti z pohľadu trestného konania. To je najpodstatnejšie.
A, samozrejme, rovnako tak nie je pravda, že ak ten zamestnanec, ktorý je pod ochranou, poruší pracovné predpisy, prestane chodiť do práce, nevykonáva svoju prácu dobre, tak proste dostane výpoveď a bude z roboty prepustený. Tá ochrana je tam na to, len aby Inšpektorát bezpečnosti práce preukázal, či tá výpoveď, ten negatívny pracovník, on má alebo nemá súvislosť s tým, že takého informácie podáva. Čiže to, čo ste hovorili o tých bankách, proste tiež nie je pravda, taká situácia nenastane. To je to, čo som chcel povedať, že negatívny úkon nie je absolútny.
Nahrávanie linky. Nič nie je vzorovejším príkladom klapiek ako toto. Dobre, tak zachovajme stav a v tejto chvíli ste podporovateľ, lebo to tu hovoríte, že tam je, podporovateľ toho, aby každý, kto je správcom takejto linky, mal selektívny výber kontroly podnetov, ktoré sa mu hodia a ktoré sa mu nehodia. Príde 100 podnetov, 80 podnetov je nepríjemných, lebo je voči šéfovi, tak ich všetky vymažem, ani ich nebudem robiť, lebo však neexistuje žiadna evidencia tých podnetov na týchto protikorupčných linkách, a vybavím 20 takých neškodných a poviem, že som vybavil všetky. A neexistuje žiadny dôkaz o tom, že takýto podnet bol daný a že bol vybavený. Neexistuje.
Tak potom pristúpme k tomu, že, samozrejme, občania, máte možnosť volať na protikorupčné linky, ale nehnevajte sa, nikto to nebude vybavovať, pretože neexistuje evidencia o tom, že ste vôbec takýto podnet dali. Načo by to bolo? Celý tento nápad pochádza z Úradu vlády, ktorý túto linku má, a práve preto, aby nemohli byť vymazávané nepríjemné podnety, hovorí o tom, že, áno, majme registráciu, majme evidenciu týchto podnetov, aby bola možná spätná kontrola: vybavili sme ten podnet alebo nevybavili sme ten podnet? Ale keď chceme chrániť tých, ktorí chcú vyberať len čerešničky z koláča, ktoré neublížia, áno, to je presne ten prístup, ktorý ste sa snažili v druhej časti svojej veci ospravedlniť po tom, čo ste tých ľudí, ktorí upozorňujú na nekalé konanie, označili, že sú donášači a bonzáci. Ale, ale faktom zostáva, že toto je to isté. Takisto chcete, aby niekto proste iba vyberal, že, alebo keby polícia, proste nesmie mať registráciu trestných oznámení. Veď nechajme ju tak voľne a vyberme, že z týchto 10 trestných oznámení budeme robiť tieto 2, lebo tie nám nevadia, tie sú ľahučké, za tie budem mať body a týchto 8, sa na to vykašlime, veď to nie je nahraté, nikto si to nepamätá. Ja nerozumiem, ako vôbec na tú konštrukciu opačnú ste mohli vôbec prísť. To mi ani nepríde.
Samozrejme, ministerstvo zamestnáva jedného z takýchto ľudí. Keď hovoríte, že neposlali ten vrtuľník. Ale to je tiež niečo, čo vy ako málokedy chcete pripustiť. Ministerstvo vnútra zamestnáva jednu z bielych vrán. Po tom, čo bola vyhodená, sme jej dali priestor, lebo ju považujeme za odborníčku. A nepovažujem to za nič výnimočné. Ani za hrdinstvo to nepovažujem, že sme to urobili. Považujem to za štandard. Ale nepotrebujem sa na rozdiel od ostatných chváliť, ak niečo idem urobiť dobré. Vtedy je to pravá filantropia alebo nejaká pomoc inému, keď to nerobím pred kamerami. Z času na čas niečo robíte, proste tie kamery o to majú záujem. Ale podstatné je, čo robíte normálne. Či vidia ľudia, že tomu ste pomohli, a nikto o tom nevie, okrem toho, komu ste pomohli. A nerobili sme tlačovú konferenciu k tomu, aby sme všetkých upovedomili. Ale tým ani nič nedokazujem, že ja mám nejakú odvahu. Tým dokazujem, že tí ľudia mnohí si proste zaslúžia lepšie pracovné podmienky, lebo majú v tých veciach prehľad a dokázali prísť na niečo, čo dlhé roky iným unikalo. A ja práve hovorím, že tých ľudí, ktorých chceme chrániť, ix existujú aj dnes.
Pán poslanec Kuffa hovorí o tej odmene. Dá sa s ním súhlasiť. Ja si len myslím, že v prípade, že naozaj je ušetrená veľká časť, to nie je judášsky groš, proste je to podiel na náleznom ako na náleznom, aj to máme. Ja by som ho inak, a ja by som to nepreceňoval ani nepodceňoval, viac by som z toho nerobil, že to je motivácia. Je to, za motiváciu som to ani nikdy neoznačil. Je to proste nejaká forma nálezného, keď sa to potvrdí, a nie motivácia, to s vami, samozrejme, súhlasím, že by to bolo nenáležité.
Pán poslanec Mičovský, máme dokonca dva systémy. Nebudem hovoriť ich mená, sú neverejné. Máme dokonca dva systémy: jeden, ktorý ešte bol staršieho dáta, jeden, ktorý zavádzal môj predchodca. Sú veľmi úspešné a vďaka nim výrazne klesá počet schovanej a ukradnutej DPH-áčky. Čo sa ukazuje v stovkách miliónov. A takisto sa používa pri organizovanom zločine a korupcii. Len ten hlavný problém, a keď raz sa zúčastníte konferencie policajtov o odhaľovaní korupcie, budete vedieť, že ten Trestný zákon a trestný systém vôbec európsky je postavený veľmi komplikovane v tom, ako chráni práva, aby nedochádzalo k justičnému omylu. A je veľmi široké spektrum od dôkazov, veď pamätáme si, že nám Európsky súd pre ľudské práva, o nich nepochybujeme, že sú objektívni, predpokladám, nariadil, aby sme sa ospravedlnili v prípade, kedy tento parlament poslal poslanca do väzby. A na konci dňa - bolo to korupčné správanie, prijatie úplatku - parlament hlasoval za súhlas na vzatie do väzby a prestrih 5-7 rokov, a Európsky súd pre ľudské práva vyniesol rozsudok, že sa mu musí Slovenská republika ospravedlniť. Jednoducho na prvý pohľad, ako je to slovenské príslovie? V tme sú všetky ovce čierne? Proste to je veľmi komplikované.
A ja dopredu neviem vyjadriť proste žiadny súd, že či je to kvalitné a nekvalitné. Ale podporujeme to, chceme to rozšíriť aj na ďalšie možnosti. Čiže tu súhlasím s vaším nápadom, je to veľmi dobrá vec, veľmi pomáha a chceme, aby bolo ešte účinnejšia. Čiže začiatok práce môjho predchodcu budeme rozširovať a tu s vami, samozrejme, plne súhlasím, je to veľká pomoc. A aj máte pravdu v tej druhej časti, že je to veľmi drahé na druhej strane. Ale nie až tak, aby si to Slovensko nemohlo dovoliť. A na druhej strane treba povedať, že asi 70-násobne sa v priebehu jedného roku oplatilo. Čiže investícia do toho systému sa vrátila 70-násobne len v priebehu jeden a pol roka, čo je veľmi, veľmi dobrá investícia.
Ku tomu zákonu, chcem sa ospravedlniť, že som použil možno trošku dramatickejšie, čiže jedno ospravedlnenie navyše, pán poslanec. Čiže vyhrávate 2 : 1 na ospravedlnenia. Ale to skôr bola iba, ja som, to nie je náš softvér, to je univerzitný, ktorý skúma práce diplomové, a len proste, keď sme mali takú hru na slovíčka v minulej diskusii, tak to bol môj nápad, neporadili mi to, čiže na mne je celá tá vina, keď ste hovorili, že to nie je moja úroveň. A len pre tú srandovnú informáciu štatistickú, ako štatistika zvykne všeličo urobiť, lebo prvý softvér to vyhodnotil 1,5 a druhý 4,5. A to nie je dôležité.
Dôležité je, že ja by som to viacej prirovnal k orientačnému behu. Bežíme obidvaja v podstate jedným smerom do jedného cieľa a máme päť kontrolných bodov, čo sú jednotlivé ustanovenia zákona. Ale nemáme rovnakú cestu, ale tie idey, ktoré tam zdieľame, a nakoniec ten cieľ je totožný. Čiže súhlasím s tým, že, áno, ten cieľ je totožný, aj cesta k nemu je totožná, len nie vždy po úplne tom istom asfalte. A tým sa tie zákony líšia. To je ten výsledok, ktorý nehovorí o tom, že by bola idea iná alebo zmysel iný, alebo ja hovorím o korupcii a vy ste hovorili o basketbalovom družstve. Proste to je pravda. To bolo totožné, je a myslím si, že to zohľadňuje viacero vecí. A rovnako tak si myslím, že aj sme sa už dohodli o podpore toho návrhu, ktorý vy ste predložili v súvislosti s tou výchovou, čiže bude zapracovaný rovnako do toho zákona. To tam naozaj, naozaj nebolo.
A tu len, prekladám, nie 50-tisíc hodnota, to bola ďalšia kritika, že nie 50-tisíc hodnota je škody, ale pokuty. Čiže napríklad za prebalenie jedného mäsa je stotisíceurová pokuta. Lebo to neviete vždy vyčísliť. To, čo sa deje v rámci správneho deliktu, nie je vždy otázka hodnoty, ktorá sa znevážila, lebo aj ten nepovolený výrub má síce nejaký výpočet hodnoty tých stromov alebo všetkých vecí, alebo spoločenská škoda, ktorá tam vzniká, ale podstatné je pre nás, že tá pokuta je vždycky dosažiteľnejšia. Takže z nášho pohľadu to bola jednoduchšia definícia, najmä pri tých úkonoch, ktoré som hovoril, že nechcem, aby mal možnosť zamestnávateľ beztrestne nútiť svojich zamestnancov pod hrozbou straty zamestnania vykonať niečo, čo nie je v súlade so zákonom.
To je k pánovi poslancovi všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem pekne tiež za príspevok.
Pán poslanec Beblavý dal pozmeňovák. Ten takisto podporíme. Nie je tu, nebudem dlhšie, nejak výraznejšie reagovať, len mu pripomeniem. Pamätám si, keď hovoril o tom a chce to porovnať medzivládne, to je vždy komplikované. Ja som skôr za to, že tak ako vlády pokračujú od toho roku ´98 v snahe normalizovať toto prostredie, ktoré tu máme, a vytvárame určitý múr, ktorý má stáť v boji proti korupcii, a každá vláda do toho múra nejakú svoju tehličku prispela. Viem, že to opozícia nerobí často, že by niečo uznala, ale ja, naopak, veľmi rád.
Mnohé veci sa zásadne začali zlepšovať, že v rokoch dvetisícich, alebo na prelome milénia prvýkrát sa začalo objavovať slovíčko tender, vôbec. Pamätám si tie klasické, ktoré boli predaj podniku vopred určenému záujemcovi, to bola najobľúbenejšia diskusia alebo téma, ktorá sa hovorila ešte v 90. rokoch.
Začali pribúdať mnohé ďalšie opatrenia, vznikli zákony o verejnom obstarávaní, mnohé veci, ktoré sa zdokonaľovali. Aj nástenka bola okamžite reagovaná v zákone, ktorý sa zmenil a neumožnil už ďalej takéto veci.
Ale z tých príkladov, ktoré nám hovoril, čo hovoril o tých fondoch, to je presne taká ani nie hyperbolizácia, ale také zavádzanie, ktoré tam je, pretože keď si prečíta podrobne tú správu k tým zablokovaným eurofondom, ktoré mimochodom medzičasom Európska únia skonštatovala, že audit je v poriadku a fondy odblokovala, to len teda aby sme hovorili, že už nehovoril korektnú informáciu. Ale čo je omnoho podstatnejšie, drvivá väčšina boli technické prehrešky.
Ja vám poviem za všetky jeden, že prečo vyžadujete 10-ročnú odbornú prax, keď stačí tri? Ale zároveň si vytiahnite tri tendre Európskej komisie, kde sa vyžaduje 10-ročná prax. Presne podľa toho postupovali. Áno, tender Európskej únie vyžaduje 10-ročnú prax pre odborníka, ktorý má byť konzultantom v nejakom projekte, tak ju vyžadovali a našli. Lebo však keď to žiadajú, keď to vyžadujú komisári, tak je dobré mať asi desať. A teraz vám to ako vytkli.
Je tam aj pár prípadov, ale tie sú naozaj zásadne minorita. Veci, ktoré hovoria, predražená lavička a takéto veci, ale nie kvôli tomu boli zablokované fondy. Čiže už sú medzičasom odblokované, lebo bol verifikovaný audit, ale len teda, ale ani v jednom prípade tam nebola korupcia. To sú iné typy nenáležitých konaní, keď to takto poviem. A to je niekedy aj naša chyba. My - všetko je korupciou.
Pre pána Zajaca, ktorý tu bol, bola korupciou vec, ktorá ani nie je v tom oddiele korupčných konaní. To je proste niekde úplne inde. Aha, viem, áno, podvod pri PPP. Tak ak ja sa dobre pamätám a nechcem byť múdry, lebo nie som chrobák Truhlík, tak ten základný problém bol v prognóze vývoja inflácie. Jednak vývoj situácie dal za pravdu, dal za pravdu, že tam bola tuším plánovaná inflácia 3,5 % - alebo nejaké takéto gigantické číslo - a dnes sme už tretí mesiac v deflácii a všetky tieto roky, čo odvtedy toho roku 2008 boli, sú všetky hlboko pod a to dramaticky mení čísla. Nakoniec minister Počiatek vďaka tomu vybavil zľavu pri splátkach PPP a hovorí o prognóze, lebo to bola prognóza do budúcna, falšovanie je falšovanie faktov, ktoré sa stali, sú, boli. A vychádzať pri ekonomických výpočtoch výhodnosti na 30 rokov dopredu, to je proste prognóza. A hovoriť o falšovaní prognózy, to je, to už mi príde vyslovene ako politická vec. Ale aj keby to bola hneď pravda, tak to nie je korupčný trestný čin, ale skôr sa bavíme o pozmeňovaní nejakých vecí. Čiže to je len tak na okraj.
No ale ja mu teda pripomeniem, že bol taký trestný čin, ktorý bol žalovaný v prípade privatizácie SPP, sedí tu vlastne celá pravica, ktorá tu vtedy bola. Ten trestný čin prokuratúra skonštatovala, že sa stal. Ale než stihlo prísť k podaniu obžaloby, prijala táto vaša opozičná vláda zákon, v ktorom sa ten, konkrétna skutková podstata prestala byť trestným činom. Čiže v tom uznesení máte napísané, stalo sa to, ale medzičasom prestal byť skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, trestným činom.
Ktože by nás to chcel poučovať o vyšetrovaní? Lebo také sa tu niečo nestalo.
Predstavte si, že my, lebo hovoríte, nestali sa veľké prípady korupcie, nestali sa veci, ktoré by boli zaujímavé, momentálne je stíhaný bývalý minister. To nikdy predtým nebolo. Je stíhaný bývalý rektor univerzity, už je v návrhu na podanie obžaloby. Je stíhaný bývalý smerácky, dokonca, vicežupan. To sú všetko veci, ktoré neboli.
Ja si pamätám, že bol starosta stíhaný za bývalej vlády a stratili sa prepisy hovorov. To si pamätám. Tuším, že bol z takého hnutia, od ktorého ste aj vy, pán poslanec Zajac. Ja viem, že ste sa vysporiadali s tým starostom a že nekonal tak, ako by sa vám páčilo, ja vás neobviňujem, ja nerobím tú hyperbolizáciu. Ja vám len hovorím, keď porovnávate veľké prípady s veľkými prípadmi, že pamätám si, že ste stíhali raz starostu a bola to akože veľká kauza, ale jeho odposluchy sa stratili. Preto si myslím, že je neadekvátne, ak sa tu budeme hádať. Pre mňa je podstatnejšia naozaj tá spolupráca.
Pán poslanec Hlina sa snaží, že iba ja som robil zákon. Veď, ďakujem pekne. Ďakujem, ja si to rád nechám celé prišiť, ale fakt taký naozaj nie je. Naozaj ten zákon sa začal tvoriť pred tým, než sme nastúpili. Nebol hotový, to je naozaj, preto sme aj povedali. A je to naprieč. A mne sa páči budovať ten múr proti korupcii spoločne. Veď niečo urobí jedna vláda. Vláda Ivety Radičovej pridala do toho múru jednoznačne zverejňovanie zmlúv. Ja nemám problém s tým, povedať, lebo to je vec, ktorá tomu múru rozhodne pomohla. Pridali sme teraz nový zákon o verejnom obstarávaní a elektronické trhovisko, ktorý bude zásadnou tehlou tohto múru. Spoločne sme takisto prijali volebné zákony, veď bola polročná spoločná diskusia.
Tieto zákony ocenilo GRECO ako hlavná inštitúcia na boj s korupciou. Tak už od koho chceme viacej pochvaly ako od nich? Čiže to sú ďalšie tehly do toho múru. A takisto si myslím, že toto je ďalšia tehla. Príde iná vláda a dodá ďalšie tehly. Až raz ten múr bude naozaj taký silný, že sa budeme môcť cítiť ako vo Fínsku.
Ale veľmi ťažko asi chceme tú zmenu za dva alebo tri roky, lebo vždy hľadáme, kde nám tá voda cez ten múr preteká. Ale od toho roku ´98 sa spravilo predsa naozaj veľa. Je to 15 rokov. A ja priznám sa, mohli by sme byť rýchlejší a lepší, ale porovnávať prostredie 1998 a 2014, to by bolo absurdné. Naozaj absurdné. A vtedy slovíčko súťaž a tender ani v slovníkoch neexistovalo.
Myslím, že som... Tak pán poslanec Chren ani nečítal zákon (povedané s úsmevom), lebo ja som sa chcel opýtať, že čo sa mu na formuláciách nepáči, ale ani nevedel povedať, čiže ten príspevok ani nejak veľmi nehodnotím. To bola snaha iba o vstup.
Celkovo ale hodnotím všetky vystúpenia, aj poslanca Hlinu, Mičovského, Beblavého, Lipšica, aj pána poslanca Hudackého alebo pána poslanca Kuffu, za vystúpenia k veci. Raz nesúhlasné, raz súhlasné, ale za vystúpenia k veci. Osobne si myslím, že toto nebude patriť medzi super masívne zákony, že by sme mali stovky a tisíce ročne ľudí, ktorí budú pod ochranou. To nie. Pretože stále tam treba tú odvahu.
Pán poslanec Mičovský, ja si myslím, že nie je jednoduché sa rozhodnúť ísť proti takému veľkému kolosu, ako vždycky ten váš zamestnávateľ býva. Aj keď sa človek hneď môže cítiť tisíckrát bezpečne a chránený, nie je to rozhodnutie jednoduché. To rozhodnutie neprijímate len za seba, ale aj za svoju ženu, za svoje deti, za svoju celú rodinu, za to, čo bude v budúcnosti. To sú ťažké rozhodnutia. A my môžme podať iba pomocnú ruku pre tých ľudí, že vieme vám garantovať niektoré pozitívne veci. A rozhodne by som ich naozaj nikdy nenazýval udavačmi. To si nezamieňajme s tým, čo proste bolo počas 2. svetovej vojny. To je niečo ako úplne iné. To som tu tiež dnes počul. To naozaj nie.
Jednoducho ja mám záujem, aby ľudia, ktorí sú nútení v súkromnom sektore prebaľovať pokazené mäso, nám to boli schopní povedať bez toho, aby sa báli o svoju robotu. Lebo ten ich plat zjavne nebude väčší ako 500 eur. To isté platí, že chcem, aby úradník sa cítil bezpečne, keď príde na kontrole na problém, že naňho upozorní. A keď nepomôže vnútorná náprava, aby to oznámil aj orgánom činným v trestnom konaní, lebo tie stupne sú dva.
Ja si myslím, že zavádzame kultúru, ktorá proste na Západe je. Ak niekto hovoril, že to ohrozí investorov, ja sa ešte raz k tomu vrátim, k tomu príkladu, ktorý tu bol povedaný. My si máme vážiť každého, ktorý tu je, ale poukazovať na to, kedy kto prišiel a kedy kto odišiel a vtedy bolo lepšie a vtedy bolo horšie, no, naozaj si nemyslím, keď sme sa bavili aj o tej Matsushite, že rok ´97 bol lepší, ako je tento rok z pohľadu podnikateľského prostredia. Ale na druhej strane si rovnako tak myslím, že mnoho štátov, ktoré, alebo investori, ktorí k nám prichádzajú, v tých štátoch dávno tieto whistleblowerské zákony sú. Dávno tam sú. A dávno sú súčasťou štandardnej kultúry boja proti korupcii. To je dôležité.
Čiže budujme ten múr. Žiadny zákon nedokáže ten múr vybudovať sám. Je to jeden z kameňov, ktoré v tom múre majú byť, ale chcem, aby ten múr bol čo najvyšší a najdokonalejší. A to je naša spoločná snaha.
Všetkým ďakujem, ktorí participovali na tomto zákone.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ten zákon je dostatočne známy, on nepotrebuje ďalšie úvahy. Prebrali sme ho vo výbore, kde bol podporený všetkými hlasmi výboru, za čo ďakujem.
Verím, že tento zákon opäť prispeje k zníženiu počtu nelegálnych zbraní na nelegálnom trhu alebo na čiernom trhu. Posledné dve kolá amnestie priniesli 8-tisíc nelegálnych zbraní do registra. Ak by sme dokázali to číslo zaokrúhliť na tých 10-tisíc, bol by som veľmi rád. Ale, hovorím, to sa nikdy dopredu odhadnúť nedá. A každá jedna zbraň, ktorá z nelegálneho trhu zmizne, za tú som vďačný.
A rovnako tak ďakujem za podporu poslancom, pretože tento zákon zhodou okolností vždy bol prijímaný naprieč politickým spektrom.
Takže ďakujem za podporu tomuto zákonu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1304 z 11. 9. 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Bod 2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Po 3. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 481 zo 7. októbra 2014 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 156 zo 7. októbra 2014 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Bod 4. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 78 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Mariána Kovačócyho vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výboru a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 162 na svojej 51. schôdzi.
Skončil som, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť k tomuto návrhu zákona v druhom čítaní a chcem to povedať, čo chcem povedať predkladateľovi, tak počkám, kým sa vráti. (Zaznenie gongu.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím pána podpredsedu vlády, aby prišiel do rokovacej sály. (Reakcia ministra.) Áno, chýbali ste, pán minister.
Nech sa páči, môžete, pán poslanec.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
K predkladateľovi, nechýbali ste mi, pán minister, ako, teda aby to nebolo pochopené zle, ako, ale ako predkladateľ. Tak som chcel teda predkladateľovi adresovať moje vystúpenie.
Skôr ako začnem, dovoľte uviesť takú, chytím sa toho posledného, ono, to súvisí, ten múr, čo ste povedali. Ja poznám takú peknú príhodu o múre.
Že sú tri partie ľudí. Robia to isté. Stavajú ten istý múr, ale rozdiel je vo vnímaní toho múru.
Pýtajú sa tej prvej partie: "Čo robíte?"
Oni povedia: "Staviame tento ...", a povedia škaredé slovo, "múr."
Pýtajú sa druhej partie: "A vy čo robíte?"
"My staviame tento múr tak, aby bol, tak ako má byť, aby držal, aby bol staticky pevný."
A tretích sa pýtajú: "A vy čo robíte?"
"My staviame katedrálu."
Všetci traja robili presne to isté, ale to vnímanie bolo rádovo iné, pán minister. Ja by som si prial, keby sme sa aspoň k tomu silnému statickému múru, k tomu múru, čo pán Paška teraz búra, tomu, čo Tiberia chránil, toho múra, ktorý tu je vedľa kúsok od nás, toho múra, ktorý teraz búrajú, pán minister, aspoň k tomuto keby sme sa dopracovali.
K samotnému návrhu dovoľte uviesť. Stotožňujem sa s tým, že nemajú sa zbrane váľať po povalách, s tým sa stotožňujem. Nemám s tým najmenší problém. Som za. Podľa mňa nemajú byť zbrane nielenže po povalách u tých, čo nemajú robiť, ale nemajú byť zbrane aj u tých, ktorým boli vydané, a zabudli im ich zobrať.
Som zvedavý na odpoveď na moju interpeláciu, na moju interpeláciu v tej veci, či sa odoberali zbrojné preukazy tým, ktorí... (Reakcia ministra.) Odoberali sa? Tak rád počujem. Tak si ju pozriem potom v kľude. Čiže s týmto dovoľte vyjadriť spokojnosť.
Pán minister, samozrejme, nedodržali ste, ale v zásade sa nečudujem, neboli ste korektný. No neboli ste korektný. Ja nechcem porušovať rokovací poriadok tak flagrantne, ako by to možno sa niekomu zdalo, a komentovať vaše predchádzajúce vystúpenie. Znova ste využili tú možnosť záverečného slova, tvrdili ste, čo ste tvrdili. Nepovedali ste, že som klamal, ale že som nehovoril pravdu. Ono je to v zásade to isté, však? (Reakcia ministra.) Aj vy ste z pohľadu toho zákona hovorili, vášho zákona. Nehovorím o Paškovi teraz, ja hovorím o tom zákone, že som nehovoril pravdu, ergo som klamal. Neklamal som.
Ale dovoľte uviesť. Ak teraz robíme, my nerobíme amnestiu, lebo pokiaľ si pamätám, tak amnestiu môže robiť iba prezident. My robíme teraz ustanovenie zákona, ktoré pre zjednodušenie by sme mohli nazvať ako zbraňová amnestia. Aby sme to ľahšie uchopili.
A, prosím vás, ja chcem deklarovať jednu vec. Ak sem raz niekto príde a povie, že chce dať amnestiu na ničenie archeologických vykopávok, tak neprejde. Neprejde. Lebo raz tu niekto bude musieť prísť. Raz tu niekto bude musieť prísť, aby dostal niekto amnestiu na ničenie archeologických vykopávok.
Prosím vás, mňa uráža tá poloha, čo vy ste, čo tu niekto povedal. A to je presne to. Vy od tých archeológov, od tých pamiatkarov chcete, aby ruky, nohy, bozkávali alipašovi Paškovi, že dal peniaze na výskum? Prosím vás, kto iný, ak nie Národná rada mala dať peniaze na výskum Severnej terasy? A keby tam našli iba pozostatky z amfiteátra z 50. rokov, tak vtedy mohli povedať, môžme tu niečo postaviť. To by bolo korektné. Lenže niekto chcel stavať. A medzi stavbou stál tento otravný výskum, ktorý museli dať urobiť.
A to je presne tá poloha. Mňa mrzí tá porobnícka poloha archeológov, pamiatkarov, že oni sú teraz vďační, že tri roky sa mohli hrabať. Áno, mohli sa hrabať, lebo to platil štát, nie Paška. Mohli sa päť rokov hrabať v tej zemi! A mohli nájsť Tiberia. Aj ho našli.
To je, nesedí to tak, že Paška zabezpečil, že sme našli. Nie! Nie, nie, nie. Našli sme, urobili ste to, čo... Kto iný, ak nie Národná rada to mala urobiť? (Reakcia ministra.) Kto iný, ak nie Národná rada? Nemusíš ma počúvať.
Ja to len chcem povedať, aby si to ľudia pamätali. Lebo vy ste schopní, vy ste schopní ten múr, ten pylón z dôb Tiberia zbúrať kvôli tomu, aby ste si tam mohli zaparkovať auto. O to teraz ide, vážení! A ľudí chcem na to upozorniť. Ja viem, že niekomu to je utrum, stĺp jeden hore, druhý dole. To ja viem. Ale niekde ešte, prosím vás, by sme mohli mať v sebe stopku. Ja to poviem cez nejaké rozmery. Možno sa na niečo to chytí.
Keď niekto nevie, kto bol Tiberius, že mu to je jedno, tak to poviem cez religiózny rozmer. V tej dobe, keď bol ten chrám, tak možno, lebo to bolo na Jantárovej ceste. To znamená, ak bol niekde Jeruzalem a tam pôsobil Ježiš Kristus, tak možno súčasníci Ježiša Krista boli tiež na tom hradnom kopci. To znamená, ľudia, ktorí stretli Ježiša Krista, možno spali na našom hradnom kopci. Tak prosím vás, má to zmysel... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, iba vás chcem upozorniť, že rokujeme o zákone o strelných zbraniach a strelive.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Toto je strelná zbraň. (Smiech v sále.)
Prosím vás, vy chcete, vy chcete zničiť historickú pamiatku. Veď vy ste islamisti. Proste islamisti strhávajú sochy, režú hlavy. Vy nerežete hlavy, ale ničíte kultúrne dedičstvo! Ja chcem nájsť, aby sa niekto vzoprel tomuto barbarstvu, obludnému barbarstvu, ktoré tu je. Tak hovorím, cez niečo na to...
Cyril a Metod, keď tu prišli, tu iné, nikde nebolo to nejaké zastavané územie. Tam bolo staroslovenské osídlenie, kde bude vzduchotechnika, kde bude technologické zázemie tých garáží. Keď sem prišiel Cyril a Metod, niekde musel spať. Prosím vás, tak ten Cyril a Metod spal na tom hradnom kopci. Jak vám to mám ináč povedať?!
Ľudia, ktorí možno stretli Ježiša Krista a prišli po Jantárovej ceste a prešli najvýznamnejšie oppidum v tejto oblasti, možno tiež tu spali. Inde nájdu šuter a postavia okolo neho múzeum! My sme našli ohromné, ohromné vykopávky, a staviate tam garáže! Veď ste barbari! To už aj tí islamisti by možno neurobili, keby im niekto za to zaplatil. Nerozumiete, čo chcem tým povedať?!
Pylón 2 100 rokov starý, prežil 2 100 rokov, prežil zakopaný v zemi. Neprežije boľševika v podobe pána Pašku. Neprežije! Stojí v ceste.
Na to chcem apelovať. A keď sa ma niekto bude pýtať, čo som robil vtedy, keď ho išli búrať, tak poviem, stál som tu aj napriek tomu, že som porušoval čiastočne rokovací poriadok, som to povedal. Pre pamäť toho miesta.
A ja vám poviem. Ja urobím, čo sa bude dať. Kto sa pridá, sa pridá. Prosím vás, nedovoľme, to je symbol! Všetko nemôžte zničiť! My musíme ochrániť ten pilier, pri ktorom bol Tiberius, pri ktorom možno spali Tiberiovi vojaci, pri ktorom, ja neviem, tých, môžte už tých príbehov tam dať.
Okolo takýchto vykopávok sa dá postaviť priemysel. Turistický priemysel sú ľudia schopní postaviť okolo jedného šutra. My sme našli stavby, o ktorých môžte robiť príbehy na štyri knihy, a idete tam urobiť garáže! Veď to je sen! To je sen.
Urobím, ja urobím, čo sa bude dať na to, aby tá rímska stavba v tej polohe, ako je, zostala. Keď vydržala 2 100 rokov, musí prežiť aj Pašku! Musí prežiť aj Pašku. Prosím vás, ak sa niekto chce pridať, budem rád.
Ďakujem. (Zatlieskanie jedného poslanca.)

No, chrániť pamiatky bezpochyby by sme mali. Ja budem reagovať na predrečníka, aj keď prerokúvame zákon o strelných zbraniach, ale všetko so všetkým súvisí.
A, pán minister, keď ste sa vrátili, tak vám len poviem, že rozšírte to aj na sečné a bodné zbrane, lebo aj tie možnože sa tam nájdu na tom Hrade. To hovorím tak humorne.
Ale naozaj, garáže, že by boli uprednostnené pred takou historickou kultúrnou pamiatkou, ktoré tuto bolo odprezentované, tak myslím si, že všade vo svete naozaj všetko ostatné ustúpi a tú históriu si chránia. Keď mám možnosť sa pozrieť ako po Európe, tak tieto pamiatky sú chránené, či stará židovská synagóga, keď si tak spomínam to, v Marburgu, tak je krásne v takej sklenenej, presklenenej stavbe. Máte možnosť sa prísť tam k nej pozrieť. Určite nie je to správne, ak by garáže, hej, na úkor garáží by sme mali zničiť takú kultúrnu pamiatku, ktorá tu bola spomínaná.
To by bolo všetko.

Ďakujem pekne. Aj ja mám jednu otázku na predrečníka, na pána poslanca Hlinu, aj na pána ministra. Nie som žiadnym expertom v oblasti zbraňových amnestií, ani neviem to vecne posudzovať. Chcem sa však spýtať, že ak som to správne pochopil, pán minister, tak vždy, keď to chcete urobiť, tak musíte prísť s osobitným zákonom sem? Či by nebolo efektívnejšie upraviť nejaký všeobecný zákon tak, aby ste v budúcnosti to mohli robiť aj bez toho, aby vždy to do parlamentu chodilo? To je čisto otázka legislatívno-exekutívnej efektívnosti. Hovorím, necítim sa expertom na zbraňovú amnestiu, ani vám do toho nič nevnucujem. Ja to podporím. Ale na zamyslenie.
Ďakujem.