39. schôdza

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Novotný.

Áno, je to pravda, nikdy som nezamestnával ľudí a beriem tú pripomienku, že to vidím možno z teoretického pohľadu. Ale do určitej miery to vidím aj z toho, ako fungovali podobné projekty.
No, viete, včera sme diskutovali o tom, že 6-mesačný príspevok pre dlhodobo nezamestnaného k minimálnej mzde nefunguje a teraz ho pán minister mení na 12-mesačný. Zďaleka to nedonieslo ten efekt, ktorý od toho ministerstvo čakalo. Lebo keby to ten efekt donieslo, asi by to pán minister nemenil. Jednoduchá logika.
Pamätám sa na 200 mil., ktoré s veľkou slávou na jar 2012 oznámil pán premiér Fico, že ich získal z Bruselu na zamestnanosť, zďaleka sa to neprejavilo na trhu práce tak, ako to možno aj pán premiér Fico očakával.
Myslím si, že aj tieto finančné prostriedky dopadnú presne tak isto. Áno, určite poctivý zamestnávateľ si radšej nechá skúseného zamestnanca, ako by bral mladého absolventa. Ale, viete, keď nemáme hlavný problém s nezamestnanosťou vysokoškolských absolventov, pretože vo veku 25 až 29 rokov máme podobnú nezamestnanosť ako od 45 rokov vyššie. My máme hlavný problém s nezamestnanosťou ľudí so základným alebo neúplným stredným vzdelaním, alebo stredným odborným vzdelaním. Teda v kategórii niekde od 18 do 25 rokov.
A ak, tak ako to včera vypočítal môj kolega pán poslanec Mihál, získa zamestnávateľ dotáciu vo výške okolo 400 euro na takéhoto mladého človeka a človeku vo veku nad 45 rokov platí tiež 400 euro a tak by vlastne absolventa mohol mať zadarmo, no, veľa zamestnávateľov bude rozmýšľať o tom, či náhodou to nevymení za nového.

Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kaník, ktorý sa v sále nenachádza. Pýtam sa teraz, že či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú.
A pýtam sa, či sa chce pán minister vyjadriť v záverečnom slove. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. No, v prvom rade treba asi hneď povedať, lebo mám ten dojem, že sa celkom nerozumieme, čo je projekt záruky pre mladých.
Európska komisia hodnotila vývoj nezamestnanosti v Európe. Zhodnotila, že je veľmi veľké percento mladých ľudí do 25 rokov nezamestnaných, a rozhodla sa pripraviť projekt, ktorý ponúkne krajinám, ktoré majú vysokú výšku nezamestnaných mladých ľudí. Na základe toho sme boli oslovení aj my. Boli sme oslovení s tým, že či chceme prijať záruky pre mladých a podriadiť sa podmienkam, ktoré určí Európska komisia. To znamená, v tejto filozofii tohto návrhu sa baviť o 40- a viacročných je neaktuálne. My sme mohli povedať, že, nie, nemáme záujem, neakceptujeme, alebo sme mohli povedať, že, áno, akceptujeme, ideme sa pripojiť a berieme a uznávame podmienky, ktoré Brusel v tomto smere prijal.
Čísla boli úplne jasné. Ponúkame vám 72 mil. za predpokladu a podmienky, že spoluúčasť bude taká istá. To znamená 72 mil. Prijali sme. Je možnosť tých 72 mil. použiť z Európskeho sociálneho fondu, ktorý prináleží Slovenskej republike. Zároveň sme sa zaviazali, že ďalších 50 mil. do tohto projektu bude zahrnutých zo štátneho rozpočtu. Čo celkove dáva balík cca tých 200 mil. eur.
Vzhľadom na vyjednávanie, ktoré dnes realizujem v súvislosti so schválením nového Operačného programu Ľudské zdroje na ďalšie obdobie, vystala otázka, že od nás žiadajú navýšiť túto kategóriu až na 400 mil. To je otázka otvorená, o ktorej rokujeme, lebo si myslím, že je to prehnaná požiadavka. Som presvedčený, že dospejeme k nejakému kompromisu, ale objektívne očakávam, že to bude vyššia suma, ktorá na tieto projekty pôjde.
Teraz, o čo sa v tomto prípade jedná. Tu treba vidieť, že celý projekt záruky pre mladých obnáša minimálne dve riešenia. Prvé je legislatívne a druhé je programové. Legislatívne je zmena legislatívy, ktorá je nevyhnutná preto, aby sme cieľ dosiahli. Áno, jeden z tých návrhov, ktorý predkladám, je tu. To je zákon č. 5, doplnenie nového nástroja, nazvem to jednoducho, právo na prvé zamestnanie.
Tu treba povedať, že to nie je jediný nástroj, tým reagujem hneď na pána Mihála, že každý devätnásty môže cez tento projekt dostať nejakú ponuku. To je komplex návrhov a možností. Toto je len jeden z nich, ktorý upravujeme legislatívne, áno, a dopĺňame terajšie nástroje, ktoré sú uvedené z hľadiska aktívnej politiky trhu práce v zákone 5, o nový, ďalší nástroj. Reálne predpokladáme, že na tento nový nástroj pre budúci kalendárny rok by sme mali mať vyčlenené z tohto 200-miliónového balíka 10 %. To znamená 20 mil. eur.
Ďalšia časť, ktorá sa týka legislatívy, je dlho očakávaný nový zákon ohľadom odborného, tzv. duálneho vzdelávania, ktorý by mal systémovo riešiť problematiku, ktorá sa týka zladenia potrieb trhu prácu so vzdelávaním. Samozrejmá vec, opatrenie takéhoto charakteru a tento zákon neprinesie okamžité zlepšenie, ale celkom iste z hľadiska systému a budúcnosti je to rozhodujúci legislatívny nástroj.
No a potom tá druhá kombinácia sú konkrétne projekty, ktoré ponúkame a budú dvojakého charakteru. Budú vzdelávacie, no a potom bude ten druhý typ, ktorý bude súvisieť s tým, nadobudnúť praktické skúsenosti získať prax pre ďalšie trvalé možnosti uplatnenia sa na trhu práce. A tých projektov je balík.
Opätovne, každý jeden projekt, ktorý sme navrhli, je podrobený konzultácii v Bruseli, až po odobrení v Bruseli je možné s ním uvažovať, preto používame návrh projektov konkrétnych až po vyjadrení sa Bruselu, odsúhlasením týchto vecí pristupujeme k samotnej realizácii. To znamená, toto si je potrebné uvedomiť v celom tom kontexte záruk pre mladých.
Záruky pre mladých majú za cieľ, a tomu sme sa zaviazali, ak je mladý človek 4 mesiace evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, mali by sme mu poskytnúť buď návrh ďalšieho zamestnania, buď ďalšie vzdelávanie, prípadne rekvalifikáciu, alebo stáž. Jednoducho, aby mal reálnu konkrétnu náplň z hľadiska prípravy na trvalé pracovné uplatnenie na trhu práce. V tom je celý ten kontext a k tomu je konkrétny istý kopec nástrojov a opatrení a jeden z nich je ten, ktorý dnes prerokovávame. To znamená, zato to tak zoširoka hovorím, aby sme pochopili, že to je jeden z nástrojov v rámci širšieho balíka, ktorý s tým veľmi úzko súvisí.
Tie projekty, ktoré ponúkame, vychádzajú z úspešných projektov, ktoré sme zabsolvovali z prostriedkov, ktoré sa realokovali, pretože zo vzdelávania by sa možno neboli bývali vyčerpali všetky prostriedky z hľadiska eurofondov, ktoré boli k dispozícii. Urobila sa realokácia, investovali sme ich do tohto projektu a prostredníctvom projektov pre mladých ľudí do 29 rokov sme dokázali vytvoriť a zamestnať takmer 12-tisíc mladých ľudí.
Prvý projekt je už za nami. Ten projekt stojí v tom, že základná cena práce vo výške minimálnej mzdy na 12 mesiacov, podmienka pre zamestnávateľa udržať na ďalších 6 mesiacov toho zamestnanca na vlastné zdroje. Toto pri prvom projekte už máme za sebou. Urobilo sa vyhodnotenie, aký je efekt, a veľmi som bol milo prekvapený, pretože z tých prvý 7-tisíc mladých ľudí, ktorých sa takto zamestnalo, 80 % našlo trvalé uplatnenie u toho zamestnávateľa a dostalo zmluvu na dobu neurčitú. To znamená, že každopádne môžem hodnotiť, a nie je to len moje hodnotenie, je to hodnotenie európskeho komisára, a tento projekt ako taký ako jeden z najúspešnejších už bol predstavený aj na Rade ministrov rezortov práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti s projektom smerom k mladým.
To znamená, áno, naväzujeme na to, pretože sú tu veľmi konkrétne a pozitívne skúsenosti, ktoré s tým súvisia, a možnože aj to je práve pričinením toho, že celkový počet mladých ľudí nezamestnaných do 29 rokov sa o nejakých 12-13-tisíc znížil, keď to porovnávam 2 roky dozadu. Ale, opakujem ešte raz, ďaleko viac sa očakáva od systémových riešení, a to by malo byť zabezpečené prostredníctvom nového zákona o odbornom vzdelávaní. Pretože náš najväčší problém, a môžem použiť jeden konkrétny príklad, bola výjazdová vláda v Žiline posledná, analyzovali sme trošku aj stav, aký je v Žiline. Z 11,5-tisíca nezamestnaných v Žilinskom okrese je 10-tisíc nezamestnaných, z ktorých 8 300 sú stredoškoláci a 1 700 vysokoškoláci. Tým len potvrdzujem, že to nie je ani o tom, že nízke vzdelanie, konkrétne v tomto regióne, ale jednoducho zle zacielený systém vzdelávania, ktorý nie je prispôsobený potrebám trhu práce.
Toľko, čo sa týka tých konkrétnych výhrad, alebo k tomu návrhu.
No a často zaznievalo vo viacerých vystúpeniach, výhrady smerom k rozhodovaniu, ktoré beží prostredníctvom tých tripartitných zamestnaneckých výborov. Ak dovolíte, mám vyhodnotenie fungovania týchto výborov za minulý rok. Od 1. 5., kedy začal platiť zákon, do 31. decembra členovia výborov posúdili celkom 4 070 žiadostí. Z toho bolo 3 838 žiadostí so súhlasným posudkom výboru uzatvoriť dohodu o poskytnutí príspevku podľa toho, aký mal charakter. Z celkového počtu 232 posúdených žiadostí s nesúhlasným posudkom výboru boli hlavne dôvody, ktoré súviseli s neefektívnym, s neúčelným vynakladaním predpokladaných finančných prostriedkov, bola kamufláž, mali záujem vytvoriť nové pracovné miesto vlastne tam, kde už to pracovné miesto bolo. Jednou vetou, nespĺňali najzákladnejšie podmienky, ktoré boli určené pre to, aby sa príspevok na nové pracovné miesto alebo príspevok na dotáciu, či už je to absolventská prax, alebo akýkoľvek iný nástroj z hľadiska aktívnej politiky trhu práce, udelil.
Ja len pripomínam, tieto výbory tvoria nominanti Republikovej únie zamestnancov, Asociácie zamestnávateľských zväzov, Združenia miest a obcí Slovenska, vyšších územných celkov a Konfederácie odborových zväzov a plus riaditeľ príslušného úradu práve. To je úplne, úplne iné zastúpenie, to nie sú úradníci, ale je to široká paleta ľudí jednak zo zamestnávateľskej sféry a jednak, samozrejmá vec, že zástupcovia zamestnancov.
Tým dávam úplne jasnú odpoveď aj smerom k fungovaniu tých výborov, každopádne sa ukázali a osvedčili ako správne a potrebné... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister. Páni poslanci, prosím vás o kľud v rokovacej sále.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Čo sa týka návrhov, tým dávam zároveň aj odpoveď pánovi Brockovi, nevidím dôvod a potrebu, žiadna korupcia, žiadne problémy, za minulý rok jedno jediné odvolanie na druhostupňový orgán vzhľadom na rozhodnutie tohto výboru bolo prevedené. Jedno jediné zo 4 070 rozhodnutí. Aj toto ma presviedča o tom, že to fungovanie na tej tripartitnej úrovni je. A to nie je otázka nejakej kamufláže, pretože jednoducho navzájom sa strážia zamestnávatelia, zamestnanci a skutočne rozhodujú a dávajú, dávajú zelenú všade tam, kde je to možné, za predpokladu, že sú splnené tie konkrétne podmienky.
No a čo sa týka návrhu, návrhu pána poslanca Jurzycu. Myslím si, že tú metodiku sme si vysvetlili. Bohužiaľ, ako neurčujem ju ja, určuje ju Eurostat. Ja som povedal jednu anomáliu a možno práve preto je veľmi často aj diskutovaný, rozdielne výsledky, ktoré súvisia so štatistikami napríklad nezamestnaných. Pretože Eurostat požaduje od Štatistického úradu v súvislosti s nezamestnanosťou evidencii napríklad vyjadrenia o nezamestnanosti do 74 rokov, priatelia. To znamená, keď sa opýtajú 73-ročného občana na ulici, či pracuje, a on povie, že nie, oni ho vykazujú z hľadiska štatistík ako nezamestnaný. My ho berieme ako dlho, my ho berieme ako dlho aktívneho, aktívneho dôchodcu. Tá metodika je úplne iná.
Ja súhlasím s tým, že to reálne percento mladých nezamestnaných je ďaleko a ďaleko iné, áno, pohybuje sa niekde - a môžem byť konkrétny - na úrovni 13,8 %. (Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás ešte raz, prepáčte, pán minister, prosím vás, nechajte dohovoriť záverečné slovo pána ministra.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Niekde na 13,8 %, ale jednoducho berú sa tie štatistiky, ktoré určil Eurostat a z ktorých vychádzajú, z podkladov Štatistického úradu. To znamená, že aj tu je odpoveď úplne jednoduchá.
No a pokiaľ by sa akceptoval ten váš návrh, pán poslanec, úplne by sa zmenili z hľadiska filozofie tvorby tých odmien tých jednotlivých kategórií, to znamená Bratislava a regióny podľa stupňa nezamestnanosti, podľa toho vášho návrhu úplne by sa zmenili tie výšky, ktoré sú momentálne predpokladané. Lebo my predpokladáme Bratislava 240,9 eura a potom 401,50 a 481,80, to sú tie ďalšie dva stupne. Podľa vášho návrhu Bratislava by bola 282, ten ďalší vyšší by bol 542 a úplne ten najvyšší až 651 v matematickom vyjadrení. To znamená úplne iné úvahy. To znamená, aj z toho titulu jednoducho nemôžem podporiť túto otázku, ktorá sa týka tohto vášho návrhu, i keď rozumiem tomu, tie podmienky, ktoré sú tam, sú znova zohľadnené z hľadiska odporúčania Bruselu ako takého.
Ďakujem pekne. Uchádzam sa o podporu.

Ďakujem, pán minister. Záverečné slovo si nežiada pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem trojminútovú prestávku.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)