39. schôdza

Pani predsedajúca, vy ste zdôvodnili hlasovanie o vašom návrhu, že nebudeme hlasovať o 11.00 hod. zajtra, tým, že sa rokuje o novele ústavy a nebude o čom aj tak zrejme hlasovať.
Len ja upozorňujem, že dneska ešte ideme rokovať zrejme o návrhoch zákonov z dielne ministerstva spravodlivosti do 19.00 hod., takže asi bude o čom hlasovať.
To znamená, ak chcete pustiť domov svoj poslanecký klub, to je fajn, len to takto potom odôvodnite, nie že nebude o čom hlasovať. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dovoľte mi, dámy a páni, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na člena disciplinárneho senátu, ktoré sa konalo 16. októbra 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na člena disciplinárneho senátu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 86 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 86 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na člena disciplinárneho senátu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 86 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.
Z 85 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Márie Tóthovej za kandidáta na člena disciplinárneho senátu hlasovalo za 76 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa hlasovania 7 poslancov.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na člena disciplinárneho senátu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola Mária Tóthová zvolená za kandidáta na člena disciplinárneho senátu.
Overovatelia zároveň poverujú svojho člena Pavla Gogu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne (tlač 1263).
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky Rastislav Machunka oznámil Národnej rade Slovenskej republiky listom zo dňa 3. septembra 2014, že Prezídium Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky uznesením z 25. júna 2014 navrhlo Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 123 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvoliť Mgr. Branislava Masára za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne ako zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.
Dôvodom voľby člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov je zánik členstva uplynutím päťročného funkčného obdobia člena Dozornej rade Sociálnej poisťovne Branislava Masára dňom 2. decembra 2014 podľa § 123 ods. 6 a 17 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Návrh na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predkladá Národnej rade Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, do ktorého pôsobnosti Sociálna poisťovňa patrí.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci vzal na vedomie zánik členstva Branislava Masára v Dozornej rade Sociálnej poisťovne dňom 2. decembra 2014 a konštatoval, že je v súlade s § 123 ods. 6 a ods. 17 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Súčasne konštatoval, že návrh na voľbu Branislava Masára za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne bol predložený v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a spĺňa podmienky stanovené § 123 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. Bezúhonnosť je preukázaná výpisom z registra trestov.
Uznesením č. 134 z 9. októbra 2014 výbor súhlasil s predloženým návrhom na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 123 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvoliť od 3. decembra 2014 za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne Branislava Masára, zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci odporúča vykonať voľbu verejným hlasovaním použitím technického zariadenia podľa ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 č. 498.
Opakovaná voľba sa nekoná, ak bol na funkciu navrhnutý len jeden kandidát, ktorý z dôvodu, že nezískal potrebnú väčšinu hlasov, nebol zvolený. V takom prípade sa vykonajú nové voľby na niektorej z ďalších schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor ma poveril informovať o výsledku prerokovania návrhu vo výbore i o stanovisku výboru. Návrh na uznesenie je v prílohe správy.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Želám príjemný podvečer, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú aj niektoré ďalšie zákony.
Týmto návrhom zákona sa vytvárajú legislatívne podmienky potrebné na zabezpečenie vykonávania protokolu č. 16 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Protokolom dochádza k rozšíreniu právomocí Európskeho súdu pre ľudské práva vydávať poradné stanoviská. Nová právomoc má umožniť objasniť jednotlivé ustanovenia dohovoru a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň posilniť súčinnosť medzi Európskym súdom pre ľudské práva a štátnymi orgánmi jednotlivých členských štátov, v tomto prípade Slovenskej republiky.
Ďalej. Návrhom zákona sa ďalej zavádza povinnosť nahrávania súdnych pojednávaní. Zvukový záznam sa uchová na nosiči dát a bude tvoriť súčasť súdneho spisu.
Ďalej. Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, a to najmä,
- či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
- či a v akých prípadoch, resp. medziach je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok
- a ďalej prípustnosť dovolania v tzv. exekučných veciach
- a napokon možnosť skrátenia odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu formou odkazu na skoršie rozhodnutie.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.
Tento návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom zasadnutí dňa 17. septembra 2014.
Toľko úvodom. Ďakujem pekne, skončil som.

Pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, ja vítam predloženie tohto návrhu zákona okrem toho, že sú tam možno veci, ktoré treba riešiť, tak viete veľmi dobre, že opakovane som aj predkladala aj vlastné návrhy a opakovane som hovorila na tému, aj tu v pléne, na tému nahrávania súdnych pojednávaní, ktoré považujem za mimoriadne dôležitý a efektívny nástroj, ktorý môže ako jeden čriepok skladačky napomôcť možno zvýšeniu dôveryhodnosti justície. Minimálne u tých, ktorí naozaj so súdom v podobe pojednávania sa do kontaktu dostanú. Pretože tým, že nahrávka bude súčasťou spisu, budú mať aj účastníci konania k nahrávke prístup. Pomôže to nepochybne aj v prípade sporov v rámci odvolacieho konania, kde sa dá verifikovať aj svedecká výpoveď a podobne, ako presne znela, nie sme odkázaní len na záznam, ktorý môže niekedy vzbudzovať interpretačné pochybnosti.
Ale hlavne si myslím, že tým je na stole aj záznam o tom, ako to pojednávanie naozaj prebieha a môže slúžiť veľmi dobre účastníkom konania. Ale koniec koncov aj predsedovi súdu, prípadne aj ministrovi spravodlivosti v rámci výkonu ich oprávnení, ktoré im zákon dáva v prípade nejakej sťažnosti na nenáležité konanie sudcu na pojednávaní, tak sa to dá verifikovať. Nie sme odkázaní na výpoveď proti výpovedi.
Čiže ja som presvedčená, že to je naozaj dobrý nástroj. Dobrý nástroj, ktorý bude aj v praxi veľmi užitočný. Preto naozaj vítam, že ten zákon je tu, a ja k tomu môžem len povedať to, že konečne tu, pretože vo vzťahu k tomuto zákonu jediné kritické, čo môžem povedať, že je tu až dnes.
Pretože faktom je, že tá zmluva, pretože financovanie technické je zabezpečené zo švajčiarskeho finančného mechanizmu. Tá zmluva bola podpísaná v novembri 2011. Predpokladaný termín ukončenia bol trinásť mesiacov t. j. koniec roka 2012.
Keď som vás zinterpelovala, pán minister, v roku 2013, ako to stojí, tak ste vysvetli a vcelku môžem aj chápať isté nábehové problémy s prevzatím ministerstva, a vtedy v roku 2013 ste mi napísali, že tento zákon príde do parlamentu v septembri 2013. Medzitým máme október 2014. To znamená, že nám to trvalo trošku dlhšie, než som plánovala najskôr ja, než ste potom plánovali vy.
A to musím povedať, pretože je to vec, ktorá čím skôr bude zavedená, tým podľa mojej mienky lepšie. Tak len môžem povedať, že som rada, že to tu je. Jediné, čo ma mrzí, je, že ten návrh zákona tu nebol skôr.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne. Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vyslovenie konštruktívneho, by som povedal, nejakého vyjadrenia. Ale je fakt, že akokoľvek by sme predkladali návrhy zákona bez technického zabezpečenia samotnej nahrávacej techniky, tak by to bolo úplne zbytočné, pretože nemôžme mať žiadny právny text a zákon, ktorý bol záväzný na jednej strane, a na druhej strane by sudcovia nemali na čo nahrávať pojednávania.
Čiže je fakt, že to zdržanie nebolo spôsobené legislatívnou nečinnosťou, ale problémami pri zaobstaraní techniky samotnej. A musím povedať teda, že, žiaľ, tie materiály, ktoré sme mali k dispozícii, neboli pripravené tak, ako si to vyžadovala tá realita. Čiže museli sme urobiť zásahy vlastne v tejto oblasti a to nám spôsobilo, že obstaranie samotnej techniky bolo možné reálne urobiť až tento rok s tým, že dnes sú už tie nahrávacie zariadenia v pojednávacích miestnostiach a zároveň momentálne sa zaškoľuje personál súdov na túto techniku tak, aby bolo v zmysle navrhnutej legislatívy už všetko pripravené a bezproblémovo sme mohli začať na súdoch nahrávať.
Ďakujem pekne, a teda dúfam, že poslanci podporia tento návrh do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dňa 7. mája, t. j. v čase prebiehajúceho pripomienkového konania k tomuto zákonu, Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí rozhodol vo veci súladu zákona č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 110/2011 Z. z., s Ústavou Slovenskej republiky. Bol to nález č. 216/2014 a spisová značka je PL. ÚS 102/2011. Ako aj vo veci súladu zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, s Ústavou Slovenskej republiky. To bol nález č. 217/2014 Z. z. a spisová značka PL. ÚS 105/2011.
Oba citované nálezy boli vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2014. Účinky, ktoré tieto nálezy vyvolávajú vo vzťahu k platnej právnej úprave, sú tak zásadného charakteru, že je nevyhnuté, aby vláda Slovenskej republiky spolu s Národnou radou Slovenskej republiky urýchlene pristúpila k legislatívnemu riešeniu vzniknutej situácie, keďže časť napadnutých ustanovení stratila účinnosť, čo výrazným spôsobom ovplyvnilo a ovplyvňuje riadny chod ako súdov, tak aj prokuratúry.
Z uvedeného dôvodu som v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky zakomponoval do návrhu zákona aj novelizácie zákonov, ktoré sú dotknuté nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, v snahe docieliť stav, kedy je zabezpečené riadne fungovanie súdov a prokuratúry.
Dopady citovaných nálezov sú bližšie popísané v ďalšom texte dôvodovej správy. Legislatívnotechnické riešenie týchto dopadov vyžaduje vykonanie novelizácie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a taktiež zmene zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol súčasne rozšírený aj o právnu úpravu, ktorej cieľom je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky obnovenie inštitútu justičného čakateľa, ktorý bol zrušený od 1. mája 2011, a právneho čakateľa prokuratúry, ktorý bol zrušený od 1. augusta 2014. Tomuto účelu je podriadená najmä novelizácia týchto zákonov, ktoré som citoval.
A okrem vykonania zmien v týchto kľúčových zákonoch je potrebné pre obnovenie inštitútu čakateľov vykonať novelizácie zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a doplnení niektorých ďalších zákonov, ďalej zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto novelizácie sú spoločné ako pre justičných čakateľov, tak aj právnych čakateľov prokuratúry. Osobitne sa navrhuje zohľadniť existenciu justičných čakateľov aj v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Návrh zákona ďalej zachováva pôvodný zámer vo vzťahu k Justičnej akadémii, kde účelom návrhu zákona je vykonanie niektorých čiastkových, ale pre chod Justičnej akadémie Slovenskej republiky významných zmien, a to najmä v čase konsolidácie verejných financií. Navrhuje sa rozšírenie cieľových skupín vzdelávania doplnkovo aj o niektoré právnické a iné profesie, nad ktorými ministerstvo spravodlivosti vykonáva dohľad.
Návrh zákona ďalej precizuje právnu úpravu cieľovej skupiny vzdelávania a vytváranie databáz súdnych prípadov, t. j. ide o uvedenie do súladu s tzv. sudcovskými zákonmi. A súčasne sa precizuje úprava vykonania opravnej odbornej justičnej skúšky a vypúšťa sa doterajšie zákonné obmedzenie výkonu funkcie riaditeľa a členov Justičnej akadémie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
Tento návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí v auguste, 20. augusta 2014.
Týmto si vás dovoľujem požiadať po rozprave o podporu predloženého vládneho zákona.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výboru Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Rovnako sa stotožňujem s návrhom hlasovania o týchto zmenách.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný návrh zákona.
Veľmi pekne ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1124), na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona všetky uvedené výbory prerokovali a ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť ho odporúčali schváliť. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport návrh zákona prerokoval 9. októbra 2014, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny. Z uznesení uvedených výborov Národnej rady vyplýva 40 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor o nich odporúča hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 39 s odporúčaním schváliť a osobitne o bode 40 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1124a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 508 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nechcem opakovať to, čo som hovorila v prvom čítaní, lebo to nemá zmysel, vyjadrím sa v rámci druhého čítania, ale k niektorým veciam a už aj v súvislosti s tým, aké pozmeňovacie návrhy boli schválené vo výboroch.
Mňa veľmi mrzí, že na výbore som nemohla byť, keď bol prerokovaný tento bod, pretože som bola v zahraničí na konferencii, tak musím niektoré veci povedať teraz k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré prešli.
Všeobecne predsa len musím zopakovať poznámku, ktorú som povedala aj v rámci prvého čítania. Áno, je pravda, že máme nálezy Ústavného súdu, na ktoré treba aj reagovať, ale zároveň je pravda aj to, že tento návrh novely zákona, či sa to týka sudcov alebo či sa to týka prokurátorov, ide ďaleko za rámec nevyhnutnej úpravy súvisiacej s nálezom Ústavného súdu. To je za prvé.
A za druhé aj nález Ústavného súdu ponecháva určitý priestor na rôzne spôsoby riešenia tých otázok, ktoré predchádzajúcej právnej úprave vytkol, týka sa to predovšetkým výberových konaní. A tu musím povedať, že ten priestor, ktorý nález Ústavného súdu ponúka, určite využitý nebol. A minimálne vo vzťahu k tej časti, ktorá sa týka prokurátorov, musím povedať, že proste tak zabetónovaná, uzatvorená pyramída v rozhodovaní o personálnych otázkach, aká tu sa vytvára, to je neuveriteľné. O prokurátoroch budú rozhodovať len prokurátori v skladbe, ktorú určí generálny prokurátor. Proste to je tak uzatvorená bunka, že to proste nemôže dobre dopadnúť, pretože, a opakujem to ixtýkrát, aj keby tam svätci nastúpili, proste keď je jeden systém absolútne uzatvorený, tak skôr či neskôr dochádza k tomu, že dochádza k pochybeniam, ale v tom uzatvorenom cykle nie je potom priestor ich riešiť. To je generálna poznámka.
Myslím si, že to najdôležitejšie v tomto návrhu zákona aj vo vzťahu k tej téme, ktorej sa venujeme naozaj celý tento rok počnúc novelou ústavy, je otázka, kto má byť sudca, ako má byť vybratý, aké kritériá má splniť a ako tie kritériá máme skúmať.
A naozaj debatovali sme prvý polrok na túto tému a potom prídu tieto návrhy zákonov a ja mám jednoducho problém s tým, že sa nereflektuje realita a ako keby vôbec nebola vôľa posunúť sa v tomto smere niekde ďalej. Pretože fakt, že sa vraciate k modelu justičných čakateľov, ktorí budú v zásade niekde približne ale na tej istej pozícii a úrovni ako vyšší súdni úradníci, a potom z týchto obidvoch balíkov sa bude vyberať, ja som to hovorila aj v prvom čítaní, iný zmysel ako to, že plníte programové vyhlásenie vlády, v tom nevidím, ale plníte ho, ale tak, že to v zásade, tak ako je to navrhnuté, nedáva podľa mojej mienky zmysel. A musím sa vrátiť aj k tomu, čo som hovorila, to zužovanie priestoru pre ľudí zvonku na jednotlivé stupne súdov, to je tu proste badateľné.
Hovorím, áno, keď hovorím o tom, že kladieme bariéry pre to, aby do justície mohli vstupovať ľudia zvonku, ktorí spĺňajú kritériá a sú povedzme odborníci, áno, hovorím aj o prípravnom vzdelávaní. Povedali ste, že je dobré, keď bude mať budúci adept na sudcu, predtým ako ide na výberové konanie a predtým nepracoval v justícii, nejaké prípravné vzdelávanie. No ale potom by som očakávala, že teda zároveň tu aj povieme, čo to bude to prípravné vzdelávanie, čo bude obsahovať, aká toho bude štruktúra? Pretože prípravné vzdelávanie môže byť vysoko neefektívne navštevovanie Justičnej akadémie pol roka alebo môže byť aj vysoko efektívne. Ja si myslím, že nemusí byť pred výberovým konaním, ale v poriadku. Ale tak, ako je zákon napísaný, nedávate mi vôbec žiadnu garanciu, že keď zasadnú sudcovia a prokurátori v Rade Justičnej akadémie a schvália obsah prípravného vzdelávania, že to bude de facto bariéra ďalšieho vstupu.
Dejú sa zmeny, máme novú predsedníčku Súdnej rady, máme predsedníčku Najvyššieho súdu. Súdna rada začína hovoriť o tom, ako sa vysporiadať s výberovými konaniami, ako si nastaviť svoje vnútorné pravidlá, ako posudzovať jednotlivých kandidátov. Teraz tu vstupujeme do tohto zákona a v situácii, kedy by bola absolútne legitímna debata, širšia debata o tom, teda ako nastaviť ten systém, a teraz nehovorím len o tom, koľko ľudí má právo nominovať minister do výberovej komisie, ale teda ako naozaj skúmať tú spôsobilosť sudcu, tak tu nie je nič, pretože to je otázka, ktorú vôbec neriešite. Jediné, na čo ste odpovedali, pretože sa nedalo neodpovedať, je pozmeňovací návrh, ktorý je v spoločnej správe, aby sa ústna časť výberových konaní nahrávala. Fajn. Bol to aj môj návrh, MOST - HÍD to má v programe. Áno, fajn. Ale to je málo! Pretože nič sa tu v tomto zákone nerobí s tým, že vykonávací predpis, ktorý ste zmenili po voľbách, pán minister, zvýšil tú váhu subjektívneho hodnotenia oproti objektívnym hodnoteniam, oproti tým objektívnym častiam hodnotenia tak, ako boli nastavené predtým. A to nehovorím už o tom, že možno by sa na to vôbec mohlo pozrieť ešte znova a možno tie kritériá zadefinovať viac a v zákone, pretože jednoducho máme problém s kvalitou tých ľudí, ktorí do systému vstupujú.
Takže namiesto toho, aby sme išli ďalej, tak v zásade po vašom nástupe tam došlo k tým posunom, zvýšila sa váha subjektívneho hodnotenia v rámci ústneho pohovoru. A videli sme, že sme s tým mali problémy, pretože opakovane sa stali prípady, že nie úplne bez pochybností proste práve cez ten ústny pohovor proste preskočili kandidáti iných kandidátov. Jednu kandidátku na sudkyňu prezident odmietol vymenovať.
To je len jedna reakcia, tá technická, aby sa to dalo následne skontrolovať, že to bude nahrané. Ale či je to tak správne? A čo má byť obsahom toho ústneho pohovoru? Či sú dobre nastavené tie predchádzajúce stupne? O tom sa v rámci tohto zákona nič nehovorí, ani v rámci diskutovania o tomto návrhu zákona.
Naopak, keď som si pozrela tú spoločnú správu, tak tam vidím pozmeňovacie návrhy, ktoré idú proti tomu, aby sme posilňovali kvalitu. A tie pozmeňovacie návrhy, tie nevznikli, tie nevznikli len rukou poslancov, tie proste vznikli v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti.
A hovorím napríklad o tom, že pri postupe na súd vyššieho stupňa proste už nechcete nič iné, len ústny pohovor. Nechcete ani jazykový test, nechcete ani žiadne iné ďalšie skúmanie. Nie. Ja som presvedčená o tom, že nestačí, že niekto zvládne pasívne pracovať s právnickým textom v jazyku, keď vstúpi do systému ako mladý človek. Ja si myslím, že je úplne normálne, aby v dnešnej dobe sudca, ktorý chce ísť na krajský súd, a najmä z krajského súdu na Najvyšší súd, tak s tým právnickým textom vedel pracovať aj na tom vyššom stupni, aby sa aj takýmto spôsobom vzdelával. Pretože je dobré, keď najmä na tých vyšších stupňoch - a práve na tých vyšších stupňoch - proste sudcovia vedia pracovať aj so zahraničnou právnickou literatúrou, so zahraničnými rozhodnutiami a hľadať tam inšpiráciu.
Čiže tuto napríklad, tu ideme úplne razantne späť. Ja viem, že sudcovskému prostrediu sa to nepáčilo. Ja viem, že sa im to nepáčilo. Ale, no tak, no a čo? My tu hájime verejný záujem! A verejný záujem je v čo najväčšej kvalite tých ľudí, ktorí prídu do systému. A potom, samozrejme, aby na tej pyramíde okresný súd - krajský súd - Najvyšší súd, čím vyššie, tak bola proste špička, pretože v konečnom dôsledku to právne prostredie dotvára ten Najvyšší súd cez svoju rozhodovaciu činnosť a cez, verím, pod novým vedením, aj zjednocovanie súdnych rozhodnutí.
No dobre, tak fajn, tak sa ten pohovor bude nahrávať. Ale čo z toho máme, keď proste netlačíme na tie kritériá? Nie, nestačí, som o tom úplne presvedčená. A ja viem, že si na to sudcovia sťažovali. Ja viem, že ste im vyšli v ústrety už po nástupe, že medzi cudzie jazyky ste zaradili aj ruský jazyk, pretože angličtina, francúzština, nemčina bola proste príliš malá škála na to, aby niektorí mohli postúpiť na súd vyššieho stupňa, z krajského súdu na Najvyšší súd. Ale znie to možno ako nepodstatná vec, ale uvedomme si, čo sa skúmalo? Pasívny preklad sa skúmal, že či dokáže porozumieť právnickému textu ten sudca, ktorý ide povedzme na ten súd vyššieho stupňa. A to je zľavovanie z kritérií a to podľa mojej mienky nie je v poriadku. A nerada by som, nerada by som bola potom svedkom toho, že teda bude existovať záznam z toho ústneho pohovoru a proste všetci, ktorí budú rozhodovať o tom, o preložení, proste budú rozhodovať na základe toho, že všetko je v poriadku, pretože sudca odôvodnil svoju motiváciu uchádzať sa na súd vyššieho stupňa. Mali by sme tie kritériá naozaj nastavovať inak, pretože takto sa ku vyššej kvalite neprepracujeme. Čiže to je jedna pre mňa dôležitá poznámka.
A druhá taká, taká drobnosť. Ja verím, že vejú trošičku sviežejšie vetry, aspoň trochu aj v Súdnej rade. A máme novú predsedníčku Súdnej rady. Pri všetkej úcte, tak ako prvá novela zákona o Súdnej rade, ktorá je na svete, tak naozaj sa musí proste zaoberať tým, že proste jedennásobok platu poslanca nie je dosť, ale musí byť 1,5-násobok platu poslanca. Predsedníčka Súdnej rady, nie je to v tomto zákone, je to v zákone o platových pomeroch, ale je to tam. Tu to riešime, naozaj to musíme riešiť, aby proste členovia Súdnej rady si potom mohli odniesť ten notebook. To nie je z vašej hlavy, to vám niekto doniesol. A proste mňa mrzí, že týmto sa zaoberáme a nie tým, že teda zmena zloženia, tak sadneme si, Súdna rada, ministerstvo, čo spravíme s tým výberom sudcov? Pán prezident, poďme sa o tom rozprávať. Sú tu tri inštancie, ktoré majú do toho ingerovať. Nie. Vyriešime to, čím odpovedáme na problém, problém vrátenej kandidatúry prezidentom pri jednej sudkyni, kde nevieme, čo s tým, tak toto riešime pre budúcnosť.
Ale inak v zásade ideme s úrovňou, ktorú požadujeme, nižšie a som presvedčená, že toto nie je cesta, ktorou sa dostaneme k tomu, aby v budúcnosti sme mali čo najkvalitnejších ľudí v justícii, vyhli sme sa aj rodinkárstvu a aby tá pyramída fungovala tak, že na tie súdy vyššieho stupňa sa budú dostávať naozaj tí najlepší z najlepších.
Ďakujem pekne.