39. schôdza

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Borisovi Suskovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1124), na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona všetky uvedené výbory prerokovali a ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť ho odporúčali schváliť. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport návrh zákona prerokoval 9. októbra 2014, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny. Z uznesení uvedených výborov Národnej rady vyplýva 40 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor o nich odporúča hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 39 s odporúčaním schváliť a osobitne o bode 40 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1124a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 508 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, za poslanecký klub MOST - HÍD pani poslankyňa Žitňanská a potom pán poslanec Hlina.
Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nechcem opakovať to, čo som hovorila v prvom čítaní, lebo to nemá zmysel, vyjadrím sa v rámci druhého čítania, ale k niektorým veciam a už aj v súvislosti s tým, aké pozmeňovacie návrhy boli schválené vo výboroch.
Mňa veľmi mrzí, že na výbore som nemohla byť, keď bol prerokovaný tento bod, pretože som bola v zahraničí na konferencii, tak musím niektoré veci povedať teraz k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré prešli.
Všeobecne predsa len musím zopakovať poznámku, ktorú som povedala aj v rámci prvého čítania. Áno, je pravda, že máme nálezy Ústavného súdu, na ktoré treba aj reagovať, ale zároveň je pravda aj to, že tento návrh novely zákona, či sa to týka sudcov alebo či sa to týka prokurátorov, ide ďaleko za rámec nevyhnutnej úpravy súvisiacej s nálezom Ústavného súdu. To je za prvé.
A za druhé aj nález Ústavného súdu ponecháva určitý priestor na rôzne spôsoby riešenia tých otázok, ktoré predchádzajúcej právnej úprave vytkol, týka sa to predovšetkým výberových konaní. A tu musím povedať, že ten priestor, ktorý nález Ústavného súdu ponúka, určite využitý nebol. A minimálne vo vzťahu k tej časti, ktorá sa týka prokurátorov, musím povedať, že proste tak zabetónovaná, uzatvorená pyramída v rozhodovaní o personálnych otázkach, aká tu sa vytvára, to je neuveriteľné. O prokurátoroch budú rozhodovať len prokurátori v skladbe, ktorú určí generálny prokurátor. Proste to je tak uzatvorená bunka, že to proste nemôže dobre dopadnúť, pretože, a opakujem to ixtýkrát, aj keby tam svätci nastúpili, proste keď je jeden systém absolútne uzatvorený, tak skôr či neskôr dochádza k tomu, že dochádza k pochybeniam, ale v tom uzatvorenom cykle nie je potom priestor ich riešiť. To je generálna poznámka.
Myslím si, že to najdôležitejšie v tomto návrhu zákona aj vo vzťahu k tej téme, ktorej sa venujeme naozaj celý tento rok počnúc novelou ústavy, je otázka, kto má byť sudca, ako má byť vybratý, aké kritériá má splniť a ako tie kritériá máme skúmať.
A naozaj debatovali sme prvý polrok na túto tému a potom prídu tieto návrhy zákonov a ja mám jednoducho problém s tým, že sa nereflektuje realita a ako keby vôbec nebola vôľa posunúť sa v tomto smere niekde ďalej. Pretože fakt, že sa vraciate k modelu justičných čakateľov, ktorí budú v zásade niekde približne ale na tej istej pozícii a úrovni ako vyšší súdni úradníci, a potom z týchto obidvoch balíkov sa bude vyberať, ja som to hovorila aj v prvom čítaní, iný zmysel ako to, že plníte programové vyhlásenie vlády, v tom nevidím, ale plníte ho, ale tak, že to v zásade, tak ako je to navrhnuté, nedáva podľa mojej mienky zmysel. A musím sa vrátiť aj k tomu, čo som hovorila, to zužovanie priestoru pre ľudí zvonku na jednotlivé stupne súdov, to je tu proste badateľné.
Hovorím, áno, keď hovorím o tom, že kladieme bariéry pre to, aby do justície mohli vstupovať ľudia zvonku, ktorí spĺňajú kritériá a sú povedzme odborníci, áno, hovorím aj o prípravnom vzdelávaní. Povedali ste, že je dobré, keď bude mať budúci adept na sudcu, predtým ako ide na výberové konanie a predtým nepracoval v justícii, nejaké prípravné vzdelávanie. No ale potom by som očakávala, že teda zároveň tu aj povieme, čo to bude to prípravné vzdelávanie, čo bude obsahovať, aká toho bude štruktúra? Pretože prípravné vzdelávanie môže byť vysoko neefektívne navštevovanie Justičnej akadémie pol roka alebo môže byť aj vysoko efektívne. Ja si myslím, že nemusí byť pred výberovým konaním, ale v poriadku. Ale tak, ako je zákon napísaný, nedávate mi vôbec žiadnu garanciu, že keď zasadnú sudcovia a prokurátori v Rade Justičnej akadémie a schvália obsah prípravného vzdelávania, že to bude de facto bariéra ďalšieho vstupu.
Dejú sa zmeny, máme novú predsedníčku Súdnej rady, máme predsedníčku Najvyššieho súdu. Súdna rada začína hovoriť o tom, ako sa vysporiadať s výberovými konaniami, ako si nastaviť svoje vnútorné pravidlá, ako posudzovať jednotlivých kandidátov. Teraz tu vstupujeme do tohto zákona a v situácii, kedy by bola absolútne legitímna debata, širšia debata o tom, teda ako nastaviť ten systém, a teraz nehovorím len o tom, koľko ľudí má právo nominovať minister do výberovej komisie, ale teda ako naozaj skúmať tú spôsobilosť sudcu, tak tu nie je nič, pretože to je otázka, ktorú vôbec neriešite. Jediné, na čo ste odpovedali, pretože sa nedalo neodpovedať, je pozmeňovací návrh, ktorý je v spoločnej správe, aby sa ústna časť výberových konaní nahrávala. Fajn. Bol to aj môj návrh, MOST - HÍD to má v programe. Áno, fajn. Ale to je málo! Pretože nič sa tu v tomto zákone nerobí s tým, že vykonávací predpis, ktorý ste zmenili po voľbách, pán minister, zvýšil tú váhu subjektívneho hodnotenia oproti objektívnym hodnoteniam, oproti tým objektívnym častiam hodnotenia tak, ako boli nastavené predtým. A to nehovorím už o tom, že možno by sa na to vôbec mohlo pozrieť ešte znova a možno tie kritériá zadefinovať viac a v zákone, pretože jednoducho máme problém s kvalitou tých ľudí, ktorí do systému vstupujú.
Takže namiesto toho, aby sme išli ďalej, tak v zásade po vašom nástupe tam došlo k tým posunom, zvýšila sa váha subjektívneho hodnotenia v rámci ústneho pohovoru. A videli sme, že sme s tým mali problémy, pretože opakovane sa stali prípady, že nie úplne bez pochybností proste práve cez ten ústny pohovor proste preskočili kandidáti iných kandidátov. Jednu kandidátku na sudkyňu prezident odmietol vymenovať.
To je len jedna reakcia, tá technická, aby sa to dalo následne skontrolovať, že to bude nahrané. Ale či je to tak správne? A čo má byť obsahom toho ústneho pohovoru? Či sú dobre nastavené tie predchádzajúce stupne? O tom sa v rámci tohto zákona nič nehovorí, ani v rámci diskutovania o tomto návrhu zákona.
Naopak, keď som si pozrela tú spoločnú správu, tak tam vidím pozmeňovacie návrhy, ktoré idú proti tomu, aby sme posilňovali kvalitu. A tie pozmeňovacie návrhy, tie nevznikli, tie nevznikli len rukou poslancov, tie proste vznikli v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti.
A hovorím napríklad o tom, že pri postupe na súd vyššieho stupňa proste už nechcete nič iné, len ústny pohovor. Nechcete ani jazykový test, nechcete ani žiadne iné ďalšie skúmanie. Nie. Ja som presvedčená o tom, že nestačí, že niekto zvládne pasívne pracovať s právnickým textom v jazyku, keď vstúpi do systému ako mladý človek. Ja si myslím, že je úplne normálne, aby v dnešnej dobe sudca, ktorý chce ísť na krajský súd, a najmä z krajského súdu na Najvyšší súd, tak s tým právnickým textom vedel pracovať aj na tom vyššom stupni, aby sa aj takýmto spôsobom vzdelával. Pretože je dobré, keď najmä na tých vyšších stupňoch - a práve na tých vyšších stupňoch - proste sudcovia vedia pracovať aj so zahraničnou právnickou literatúrou, so zahraničnými rozhodnutiami a hľadať tam inšpiráciu.
Čiže tuto napríklad, tu ideme úplne razantne späť. Ja viem, že sudcovskému prostrediu sa to nepáčilo. Ja viem, že sa im to nepáčilo. Ale, no tak, no a čo? My tu hájime verejný záujem! A verejný záujem je v čo najväčšej kvalite tých ľudí, ktorí prídu do systému. A potom, samozrejme, aby na tej pyramíde okresný súd - krajský súd - Najvyšší súd, čím vyššie, tak bola proste špička, pretože v konečnom dôsledku to právne prostredie dotvára ten Najvyšší súd cez svoju rozhodovaciu činnosť a cez, verím, pod novým vedením, aj zjednocovanie súdnych rozhodnutí.
No dobre, tak fajn, tak sa ten pohovor bude nahrávať. Ale čo z toho máme, keď proste netlačíme na tie kritériá? Nie, nestačí, som o tom úplne presvedčená. A ja viem, že si na to sudcovia sťažovali. Ja viem, že ste im vyšli v ústrety už po nástupe, že medzi cudzie jazyky ste zaradili aj ruský jazyk, pretože angličtina, francúzština, nemčina bola proste príliš malá škála na to, aby niektorí mohli postúpiť na súd vyššieho stupňa, z krajského súdu na Najvyšší súd. Ale znie to možno ako nepodstatná vec, ale uvedomme si, čo sa skúmalo? Pasívny preklad sa skúmal, že či dokáže porozumieť právnickému textu ten sudca, ktorý ide povedzme na ten súd vyššieho stupňa. A to je zľavovanie z kritérií a to podľa mojej mienky nie je v poriadku. A nerada by som, nerada by som bola potom svedkom toho, že teda bude existovať záznam z toho ústneho pohovoru a proste všetci, ktorí budú rozhodovať o tom, o preložení, proste budú rozhodovať na základe toho, že všetko je v poriadku, pretože sudca odôvodnil svoju motiváciu uchádzať sa na súd vyššieho stupňa. Mali by sme tie kritériá naozaj nastavovať inak, pretože takto sa ku vyššej kvalite neprepracujeme. Čiže to je jedna pre mňa dôležitá poznámka.
A druhá taká, taká drobnosť. Ja verím, že vejú trošičku sviežejšie vetry, aspoň trochu aj v Súdnej rade. A máme novú predsedníčku Súdnej rady. Pri všetkej úcte, tak ako prvá novela zákona o Súdnej rade, ktorá je na svete, tak naozaj sa musí proste zaoberať tým, že proste jedennásobok platu poslanca nie je dosť, ale musí byť 1,5-násobok platu poslanca. Predsedníčka Súdnej rady, nie je to v tomto zákone, je to v zákone o platových pomeroch, ale je to tam. Tu to riešime, naozaj to musíme riešiť, aby proste členovia Súdnej rady si potom mohli odniesť ten notebook. To nie je z vašej hlavy, to vám niekto doniesol. A proste mňa mrzí, že týmto sa zaoberáme a nie tým, že teda zmena zloženia, tak sadneme si, Súdna rada, ministerstvo, čo spravíme s tým výberom sudcov? Pán prezident, poďme sa o tom rozprávať. Sú tu tri inštancie, ktoré majú do toho ingerovať. Nie. Vyriešime to, čím odpovedáme na problém, problém vrátenej kandidatúry prezidentom pri jednej sudkyni, kde nevieme, čo s tým, tak toto riešime pre budúcnosť.
Ale inak v zásade ideme s úrovňou, ktorú požadujeme, nižšie a som presvedčená, že toto nie je cesta, ktorou sa dostaneme k tomu, aby v budúcnosti sme mali čo najkvalitnejších ľudí v justícii, vyhli sme sa aj rodinkárstvu a aby tá pyramída fungovala tak, že na tie súdy vyššieho stupňa sa budú dostávať naozaj tí najlepší z najlepších.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Mezenská.

Tak ja vám chcem, pani poslankyňa Žitňanská, poďakovať za tento váš postoj, lebo v tom súdnictve, naozaj, v justícii bude zjavný problém, ktorý sa prejavuje, samozrejme, prieťahmi v konaní. Konania, ktoré neustávajú, naozaj aj mne sú známe mnohé. Sedemnásťročné, vytýčené prvé konanie. Takže naozaj tá nespokojnosť všeobecne vo verejnosti pretrváva a nejdem len cez rozmer poznania v spotrebiteľskej oblasti.
Pod tieto prieťahy v konaní, sa stotožňujem s vami, podpisuje výrazným podielom aj nízka kvalita samotných sudcov. A mňa veľmi mrzí, že pod rúškom takej ochrany nezávislosti sudcov sa mnohokrát, ako mám to možnosť vidieť z praktického poznania, pozorovania niektorých súdnych procesov, pod toto rúško sa schováva ovplyvňovanie sudcov, ich nekoncepčný, nesystémový, nekomplexný, neprofesionálny prístup.
Takže vaše vyjadrenie, pani poslankyňa, o tom, že miera subjektívneho posudzovania pri výbere jednotlivých sudcov sa zvyšuje, ma veľmi znepokojuje toto vaše konštatovanie, a preto by som v tomto kontexte požiadala ministra, aby sa k vašemu vystúpeniu vyjadril.
Ďakujem.

Pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, kritizovali ste, že v zákone absentuje obsah prípravného vzdelávania ako jedného z predpokladov na vymenovanie za sudcu, ak teda nejde o justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka s praxou aspoň jedného roka, ktorý vykonával túto funkciu.
No, ja si nemyslím, že ten obsah tohto vzdelávania alebo to obsahové zameranie, alebo nejaká štruktúra by mala byť priamo v zákone. Zákon je právna norma, ktorá podľa môjho názoru, by mala určovať základné práva a povinnosti tak, ako hovorí ústava, a podrobnosti o týchto právach a povinnostiach a obsahu by mal stanovovať buď právny akt nižšej právnej sily, alebo - v tomto prípade ja si myslím, že to je správne - by to mala určovať práve odborná inštrukcia, ktorou je Justičná akadémia a Rada Justičnej akadémie.
Myslíte si, že ministerstvo, ak by to malo byť podzákonným aktom, je viac legitímny orgán na určovanie obsahového zamerania, ako samotná Rada Justičnej akadémie?
Ďakujem.

Poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská, budem reagovať na to vaše tvrdenie, alebo to, čo ste hovorili ohľadom uzatvoreného systému prokurátorov. No, nemyslím si, že je až tak uzatvorený. Aj tam je možnosť robiť výberové konania. Môj názor je taký, že oveľa uzatvorenejší systém je pri vyšetrovateľoch, policajtoch, colníkoch alebo vojakoch ako takých. Na druhej strane myslím si, že zasa stav prokurátorský má aj určité špecifiká, ktoré sa odlišujú od stavu sudcovského, a na to treba reflektovať.
Čo sa týka ešte toho, čo ste spomínali, plat predsedníčky Súdnej rady a tie notebooky, no, dávam do pozornosti, že Súdna rada je ústavný orgán. Je to taký istý ústavný orgán ako Národná rada Slovenskej republiky. A myslím si, že je neprimerané, aby predsedníčka alebo predseda, alebo predsedníčka Súdnej rady mali nižší plat ako poslanec alebo aby nemali obdobnú výhodu, ako majú poslanci Národnej rady. A dovolím si upozorniť, po piatich rokoch tie notebooky, čo im zostanú, už budú šroty.
Čiže myslím si, že nie je dôvod im závidieť, že im nejaký notebook, ktorý im slúži na tú prácu, zostane. Nehovoriac o tom, že v tom notebooku sú citlivé údaje, ktoré sa dajú potom vytiahnuť z toho notebooku aj po jeho odovzdaní, teoreticky. Čiže po piatich rokoch ten notebook kľudne, ja s tým nemám problém, aby si ten člen Súdnej rady nechal, tak ako si to nechávajú poslanci Národnej rady. Ak vám to vadí, mali by ste ísť teda možno príkladom, že ten notebook ako poslankyňa ste mali vrátiť, keď vám, alebo mali by ste vrátiť, keď vám zanikne mandát.
Toľko z mojej strany.