39. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
17.10.2014 o 12:49 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Pekný deň prajem. Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, vážený pán minister.
Ja sa skúsim dotknúť niektorých otázok a nemám pozmeňovacie návrhy, lebo, lebo som usúdila, že nie, v tejto fáze to nemá zmysel. A poviem možno veci, ktoré by som povedala na výbore, keby som nebola na zahraničnej ceste, na konferencii v zahraničí, keď zasadal Ústavnoprávny výbor, pretože myslím, že sú veci, o ktorých by sa dalo debatovať, a teraz myslím vecne v prospech veci, pretože stále mi vyskakujú určité otázniky, s ktorými si neviem rady, ak to mám takýmto spôsobom formulovať.
A vopred, vopred chcem povedať, že, že sú v tejto novele Obchodného zákonníka, rovnako ako v zákone o konkurze a reštrukturalizácii úpravy, s ktorými naozaj nemám žiaden problém, naozaj tak vítam ich. V zásade ani s tým celkovým ako keby zacielením alebo smerovaním tiež nemám problém, len si myslím, že niektoré riešenia možno nie sú vyhovujúce. Myslím, že niekde možno vychádzame príliš dogmaticky z niektorých konceptov a neefektívne a niekde nám vznikajú disproporcie, ktoré podľa mňa nie sú, nie sú zdravé. V prvom rade sa dotknem tej témy spoločnosti s ručením obmedzením, kde áno, tá právna úprava spoločnosti s ručením obmedzením so základným imaním jedno euro sa postupne presadzuje aj v kontinentálnej Európe, v inom móde ako v inom právnom priestore. Ja to naschvál zdôrazňujem, pretože ten priestor kontinentálnej Európy, pokiaľ ide o spoločnosti s ručením obmedzením alebo akciové spoločnosti, je postavený na princípe vytvárania základného imania a princípe reálneho vytvorenia udržania základného imania. Napriek tomu, že teda existujú množstvo podložených a veľmi dobrých odborných polemík, ktoré polemizujú s týmto konceptom, polemizujú s ním preto, že efektívnosť tohto inštitútu je aj sporná, aj pretože náklady - a teraz pod nákladmi nemyslím len finančné, ale proste celkové náklady, ktoré sú spojené s tým, aby koncept reálneho vytvorenia udržania základného imania bol konceptom udržateľným, že má v praxi reálny nejaký zmysel - sú pomerne veľké. A naozaj sú veľmi dobré knižky napísané o tom, že či to je efektívny koncept alebo neefektívny koncept, a môžeme to kľudne povedať, že je to "půl na půl", a nemusíme my nejako principiálne odchádzať od našej nemecko-rakúskej tradície, ale niekde mám pocit, že by sme nemuseli byť dogmatickejší, ako aj tieto inak pomerne rigorózne právne úpravy, z ktorých ten koncept vlastne vychádza, pretože je to koncept, ktorý vychádza z nemeckej právnej úpravy.
A niekde tu mám pocit, že sme dogmatickejší ako svet a sme dogmatickejší ako svet najmä v tom, že vytvárame v podstate akoby dve kategórie spoločností s ručením obmedzením, jednu pod 25-tisícové základné imanie, jednu nad 25-tisícové základné imanie, pričom nastavujeme tú hranicu nad 25-tisíc, podľa mojej mienky na pomery Slovenskej republiky strašne vysoko, pretože reálne v podnikateľskom priestore v Nemecku 25-tisíc je iná suma ako v slovenskom podnikateľskom priestore. (Reakcia z pléna.) Nie, nie nemôžme už takto deliť východné a západné Nemecko. Som pozerala na to, čo hovoríte, nie, nie je to, nie je to celkom tak, takže si myslím, že ak zároveň máme na mysli aj ten fakt, že tie pracovné miesta budú vznikať len vtedy, keď ľudia na Slovensku budú podnikať, tak musíme sa pozerať na to aj týmito očami a musíme sa na to pozerať aj tými očami, že nie každý je zlodej a podvodník, a najmä pre veľké zlodejstvá a podvody tie náklady, ktoré povedzme prinesie táto právna úprava pre podnikateľov v spoločnostiach s ručením obmedzením, spravidla za to stoja, ale zvyšujú sa, samozrejme, zvyšujú sa, samozrejme, všetkým. Preto ja rozumiem tomu, keď som na úvod povedala, že rozumiem, že zostávame pri tom tradičnom kontinentálnom koncepte alebo nemeckom koncepte spoločnosti s ručeným obmedzením, tak rozumiem tomu, že pri tej jednoeurovej spoločnosti s ručeným obmedzením proste máme nejaké obmedzenia a rozumiem tomu, rozumiem obmedzeniu, ktoré sa napríklad viaže na reguláciu alebo obmedzenie možnosti vyplácania zisku až do istého času, pretože je to prirodzená kompenzácia ako keby tej absencie, tej akej-takej garancie, a ja to takto pomenujem, akej-takej garancie, ktoré mi to základné imanie dáva, že tá spoločnosť by teda mala mať minimálne toľko majetku v akejkoľvek podobe, ako predstavuje tá hodnota základného imania. A keď hovorím o tej dogmatizácii základného imania, tak o nej hovorím preto, že my veľmi dobre vieme spolu s pánom ministrom, že základné imanie môže byť kryté akýmkoľvek majetkom a že to môžu byť aj pohľadávky, ktoré v prípade problému môžu byť veľmi zložito speňažiteľné alebo môžu veľmi rýchlo strácať na hodnote. Čiže ten koncept má svoje riziká a my to veľmi dobre vieme. Takže, takže musím povedať, myslím si, že s tými nákladmi ideme priďaleko, a hovorím, sú obmedzenia, ktorým rozumiem, a potom sú veci, ktoré sú podľa mojej mienky nadbytočné, až, až, by som povedala, byrokratické spojené so sankciami, ktoré sú podľa mojej mienky neadekvátne, najmä v porovnaní s tým, že v iných situáciách tento typ sankcii nezavádzame. A poviem to na príklade hneď prvého bodu, kde ukladáme tým spoločnostiam s ručeným obmedzením, ktoré nemajú, nedosahujú výšku základného imania 25-tisíc eur, aby uvádzali túto skutočnosť vrátane rozsahu splatenia na svojich obchodných dokumentoch, však v poriadku, ale ideme von z toho mechanizmu sankcionovania, ktorý dnes máme pre porušenie takejto povinnosti zavedenú v systéme, a viažeme na porušenie takejto povinnosti zodpovednosť, viažeme to na zodpovednosť konateľa, ak si to dobre pamätám. Je tak, pán minister? Čo pre takéto porušenie povinnosti vnímam ako veľmi prísne, keď to porovnám s inými ustanoveniami, kde ten konateľ, resp. osoba, ktorá reálne vykonáva vplyv v spoločnosti, prakticky zodpovednosť nenesie žiadnu. A poviem rovno, ktoré ustanovenie mám na mysli. Mám na mysli osobné povinnosti štatutárneho orgánu v čase krízy alebo aj osobitné povinnosti štatutárneho orgánu v spoločnosti s ručeným obmedzením v prípade straty spoločnosti s ručeným obmedzením, už to osobitné ustanovenie, kde, tu, keď konateľ, ak som správne čítala, si tie povinnosti neplní, tak takýmto typom zodpovednosti postihnutý nie je. Museli by sme ísť na prípadnú zodpovednosť štatutárneho orgánu cez všeobecnú právnu úpravu jeho zodpovednosti, čo prichádza do úvahy v prípade, keď vieme preukázať, spoločnosť vie preukázať, spoločnosť vie preukázať, že týmto nekonaním včas reálne tej spoločnosti aj vznikla škoda. A vy viete, ako to s tou príčinou v súvislosti občas je, s tým preukazovaním, takže tu mi niečo chýba. A druhé, čo mi chýba, je nejaká reálna zodpovednosť alebo ručenie možno majoritného spoločníka za záväzky spoločnosti voči veriteľom spoločnosti. Keď nič neurobí, pretože my tu máme povinnosť konať v čase krízy, upozorniť to valné zhromaždenie. OK, však v konečnom dôsledku, ten konateľ nemôže veľmi dobre nič robiť s tým stavom, s tým sa musia vysporiadať spoločníci, pretože tí musia definitívne nejak riešiť tú situáciu, že tá spoločnosť buď stratila nejakú časť, má nejakú stratu, ktorá prevyšuje nejakú časť základného imania, alebo teda je v kríze. Ale to neriešime, že či tí spoločníci, ktorí majú rozhodujúci vplyv na chod spoločnosti, to znamená buď ten väčšinový spoločník, alebo máme definície ovládanej a ovládajúcej spoločnosti a pod., čiže vedeli by sme to zadefinovať. Tak títo tiež žiadnu zodpovednosť nenesú ani voči spoločnosti, ani voči veriteľom a o tých predovšetkým ide pri všetkých týchto ustanoveniach, pretože chceme chrániť veriteľov, preto tuná nastavujeme tento mechanizmus. Čiže ja tu dávam do protipólu. Rozumiete? Na jednej strane neuvedie tá 5-tisícová eseročka na obchodnom liste to, čo má, ten konateľ, za to nesie vážnu... (Reakcia z pléna.) Neni to úplne rovnako nadstavené. Zo 67b nevidím, ako by to bolo rovnako nadstavené. Priznám sa, ale možno, možno mi niečo ušlo. Ja skôr vnímam, že tuto to b nejakým spôsobom dopovedané nemáme, a vidím tu takéto disproporcie.
Ďalšiu disproporciu, ktorú vidím a musím na ňu poukázať je, že právna úprava sprísneného režimu spojeného aj so zodpovednosťou, resp. ručením konateľov. A zase len konateľov, čiže vyhýbame sa tým spoločníkom a musíme povedať, že ten svetový trend je taký, že reflektuje, že ovládajúci spoločník, ktorý ovláda spoločnosť, je tá osoba, ktorá by tiež za istých okolností mala tú spoluzodpovednosť znášať, či už vo forme zodpovednosti, alebo vo forme ručenia, pretože koniec koncov ten reálny život je taký, že tie ťažké rozhodnutia robia spoločníci a konatelia konajú v zmysle pokynu spoločníkov. Ja rozumiem, je to záklopka, že tí konatelia možno po tejto právnej úprave odmietnu niektoré úkony robiť, ale nie je to, nie je to finálne riešenie. Tá sprísnená právna úprava sa nám vzťahuje na spoločnosť s ručením obmedzením a roztvárajú sa nám nožnice čiastočne medzi právnou úpravou spoločnosti s ručením obmedzením a akciovou spoločnosťou ako ďalšou právnou formou kapitálovej spoločnosti, kde svojím spôsobom by to bolo tiež namieste. A o to viac, že tá ochrana aj akcionárov, tá pozícia akcionára mnohokrát vyzerá inak ako pozícia investora neovládajúceho spoločnosť, ako aj veriteľov, tam je namieste chrániť rovnako. Čiže mám pocit, že sa nám tu roztvárajú nožnice. Z pohľadu tých, ktorí podnikajú, to v princípe môže znamenať, že keď už viem dať dokopy 25-tisíc v nejakej forme vkladu, tak začína byť možno zaujímavejšia tá právna úprava akciovej spoločnosti ako spoločnosti s ručením obmedzením a ja stále hovorím, že ešte chvíľu a napriek minimálnej výške zapisovaného základného imania za chvíľu bude najatraktívnejšie podnikať vo forme družstva, ktoré nám tak jako uteká. Z hľadiska regulácie je to najdispozitívnejšia právna úprava, ktorú teraz máme, a vnútornými pomermi si z nej vieme spraviť skoro obchodnú spoločnosť takým spôsobom, že to môže byť pomerne komfortné.
Čiže vidím tu tieto nožnice, ktoré sa roztvárajú medzi spoločnosťami, a preto ja si myslím, že ten smer ako uvažovania nie je zlý, ale myslím si, že kľudne by to mohla byť všeobecná právna úprava, ktorá v nejakej miere by sa proste vzťahovala na obe spoločnosti, a niekde inde vidím disproporcie medzi sankciami, ktoré sú podľa mojej mienky neadekvátne. V každom prípade platí, že jednoeurovú spoločnosť s ručením obmedzením budeme mať, ale zase musím povedať, že by to bola nejaká v tomto koncepte právnej úpravy nejaká extra atraktívna právna forma na podnikanie, to sa povedať nemá, to sa povedať na základe tejto právnej úpravy určite nedá. Hovorím, nie sú to pozmeňovacie návrhy, lebo toto by pýtalo ešte debatu. Opakujem, mrzí ma, že som nebola na ústavnoprávnom výbore. Mám ja pocit, keď sledujem tie debaty, ktoré sa vedú, tak neviedli sa v lete, keď to bolo v pripomienkovom konaní, asi, pochopiteľne, že keby sme mali, a vy to máte v rukách, ešte jeden mesiac, tak aj v spolupráci - a teraz nehovorím o sebe - v spolupráci s ľuďmi, ktorí u vás na tom pracujú, by sme sa možno dokázali dostať do veľmi komfortnej situácie, v rámci ktorej by mohla vzniknúť právna úprava, ktorá by bola veľmi, veľmi vyrovnaná. Niekedy ten život proste ide tak, že by to pomohlo.
Mám ešte poznámky aj k novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Niekoľko a zase vedené, vedené naozaj dobrým úmyslom vecne upozorniť na niektoré otázky. Vidím, že do istej miery sa v tej novele snažíte riešiť aj otázku účelových popretí pohľadávok v rámci reštrukturalizačného konania a riešite to spôsobom, že súd môže priznať hlasovacie práva aj popretým veriteľom. Podľa mňa zabrániť zneužívaniu v tomto prípade je veľmi dôležité. Viete, že ja som tu mala návrh, aby touto zodpovednosťou alebo táto zodpovednosť sa preniesla na správcu. Rozumiem istej systémovosti tohto riešenia, ale poznajúc aj prax v tejto oblasti, myslím si, že tak, jak je nastavená tá právna úprava, tak posúdenie zodpovednosti správcu v tejto oblasti podľa mojej mienky by bolo namieste, takto, takto sa zase vlastne vraciame k tomu, že stále viac a viac rozhodovania dávame, zverujeme súdu, a nie som si istá, či sa, naopak, ja si myslím, že nie, pretože máme z minulosti s tým skúsenosť, tak nie som si istá, že či v našom prostredí, a teraz to nemyslím pejoratívne, ale celkovo na kapacitu, ktorá odnáša aj spôsobilosť možno, je to riešenie, ktoré nám tento problém vyrieši.
Vzhľadom na prebiehajúce reštrukturalizácie aj Doprastavu, aj Váhostavu, ktoré v zásade len upozorňujú na nejaký problém, a ten problém sa volá naozaj že veľkí hráči. Dokážu proste vyjsť z tej reštrukturalizácie, aj keď de iure rovnako ako malí hráči, ale de facto lepšie, de facto lepšie preto, pretože majú, majú tú reštrukturalizáciu v rukách, a keď sa dohodnú na nejakých podmienkach, tak vedia, prečo ich robia, za istých okolností im to stojí za to. Kdežto tí drobní veritelia proste sú nakoniec odkázaní, nejaké to percento, ktoré sa proste, vieme, že sa pohybuje pod 10 %. Pričom treba povedať, že v rámci reštrukturalizácie tej pohľadávky spoločníkov, resp. akcionárov sú podriadené pohľadávky, to je v poriadku, hej, ale v rámci reštrukturalizácie sa minimálne stretávame s tým, že vo výsledku, aj keď je to možné, že vo výsledku dochádza aj k zmene, ak to tak mám nazvať, ekonomických majiteľov toho podniku. Inými slovami, naozaj dochádza k ozdraveniu a výsledok je, aj keď sú to podriadené dlhy, výsledok je, že po čase jediný, ktorý v zásade ako keby z toho nestratil nič, sú tí spoločníci a akcionári. Slušne si z toho vyjdú inštitucionálni veritelia, ktorým sa oplatí povedzme odložiť lehotu splatnosti pohľadávky úveru a neskôr sa k tomu dostanú. A tí, ktorí sú na tom najhoršie, sú naozaj tí, 10-tisíc a dostanem, ja neviem, tisíc alebo dostanem 700 a máme... Podľa mňa dlhodobo je to neudržateľné.
A tak jak máme nastavenú tú reštrukturalizáciu, vyzerá systémovo, teraz riešime to, ja som navrhovala, že aspoň my nevypopierajme tých malých aspoň, proste keď niekto sa o to pokúsi ich vôbec ako dať preč, vôbec z toho rozhodovacieho procesu, tak aspoň nech majú hlasovacie právo. Ja som zverila správcovi pod sankciu jeho osobnej zodpovednosti, teda aby sa ani nepokúšal (povedané so smiechom) do toho púšťať, teraz sa bude pokúšať a vo finále o tom rozhodne súd, či tie... Ale to je ako minikrok, pretože niekde sa nám ukazuje v tých reštrukturalizáciách, že, že proste je to vo výsledku nespravodlivé, aj keď de iure ako keby každý mal nejakým spôsobom v tom konaní rovnaké postavenie.
A teraz poviem na inšpiráciu niečo, čo možno sa nejaví extrémne systémovo, ale, ale keď treba, no tak proste treba vstúpiť aj nesystémovo do tej právnej úpravy, pretože vo výsledku to, čo nám dnes vzniká, vzniká nespravodlivosť. Tak sa zamyslime nad tým, že do tých reštrukturalizácií proste nedáme nejakú minimálnu hranicu, ktorá musí byť uspokojená, aby vôbec nejaká reštrukturalizácia musela vôbec prebehnúť. Že proste pre kategóriu nezabezpečených a neviem akých veriteľov buď to bude aspoň 20 %, alebo to nebude nič, alebo, viete, alebo nebude reštrukturalizácia.
Nech sa teda všetci ostatní majitelia, inštitucionálni veritelia, keď naozaj vidia profit v tom, že bude pokračovať tá firma a nakoniec u nich k uspokojeniu záväzkov dôjde, no tak nech spravia aspoň takú ponuku, lebo oni dávajú ponuku, nech dajú aspoň takú ponuku, ktorá je akáž-takáž fér, aby som to zjednodušene povedala. A táto debata neprebehla, tak dávam to ako inšpiráciu ale musíme sa podľa mojej mienky o tom rozprávať, lebo nám to, lebo nám to padne na hlavu. Hovorím, keď som to minule otvorila, tak ste ma vrátili, lebo už aj to, že im natvrdo dáme tie hlasovacie práva, ja dúfam, že tie súdy proste to budú robiť zodpovedne. Ja som to preto dávala správcovi pod hrozbou osobnej majetkovej zodpovednosti, aby si to naozaj rozmyslel, a pod sankciou majetkovej zodpovednosti, pretože aspoň keď nebudú vypopieraní, tak možnože si môžu vynútiť akéž-takéž fér podmienky, aj keď veľmi ťažko. Ale v našich podmienkach ja by som kľudne sa zaoberala aj tou hranicou a rozprávajme sa, rozprávajme sa o tom. To je moja jedna poznámka pro futuro, ktorá by sa mohla riešiť aj tu, a zároveň opakujem, bola som v zahraničí na konferencii, nemala som to ako otvoriť na ústavnoprávnom výbore.
A upozornili ma kolegovia, teraz poviem, to je zo zajtra, to by som si ja nevšimla, ale máme tu riziko, a keďže to, na to riziko ma upozornili kolegovia právnici, ktorí robia aj s konkurzami, a sedeli nad tým aj spolu s kolegami, ktorí robia aj správcov, a nie nevýznamných, tak si dovolím upozorniť na ešte jeden problém, ktorý nebol vôbec predmetom debaty. A síce snažíte sa v tejto novele vysporiadať s výhradou vlastníctva, resp. s uplatňovaním výhrady vlastníctva v rámci konkurzného konania. Dnes ten režim funguje takým spôsobom, že keď máte svoju pohľadávku zabezpečenú výhradou vlastníckeho práva, no tak môžte žiadať vylúčenie veci z podstaty. OK. Ja viem, že ten tlak dodávateľov je veľmi silný na to, aby sa to riešilo iným spôsobom, tí dodávatelia, ktorí majú takéto klauzuly v zmluvách majú pocit, tak keď je tam výhrada vlastníckeho práva, spustí sa konkurz, no tak ja by som mal právo proste prísť a zobrať si to, prečo sa o to musím súdiť. Ale ono je to mnohokrát a ja niekoľko takých prípadov poznám, pretože, nehovorím abstraktne, ono je to mnohokrát veľmi komplikované, pretože vôbec mne nie je jasné, že čo si môže zobrať ten veriteľ, pretože mnohokrát je to druhová vec, druhovo určená vec, ktorá vôbec nie je uskladnená oddelene, ani to nemali, áno, ani to nemali v zmluve dohodnuté, že musí byť oddelene uskladnená alebo niečo podobné.
Mnohí, mnohokrát je už zapracovaná tá vec, čiže to nie je, to nie je také jednoduché a ja tomu rozumiem. To, čo ale robíte, a to bod 14 § 29 sa dopĺňa ods. 9 a 10, ktoré znejú: "Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci" - mohol inak žiadať, čo je veľmi vágne, lebo žiadať a mať právo vzhľadom na to, čo som povedala, to sú dve veci - "zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo." Zdanlivo logicky a má to svoje riziká a na tieto riziká musím upozorniť, a keby ma na to neupozornili správcovia, tak by ma to nenapadlo, lebo ja takým spôsobom nerozmýšľam, ale upozornili ma na to správcovia, tí vedia, ako sa rozmýšľa v rámci konkurzov. (Povedané so smiechom.) A povedali, že je to veľké riziko antidatovania, resp. vyhlasovania, že bola dojednaná výhrada vlastníckeho práva spätne, pretože je nepreukazné, pretože je nepreukazné, kedy reálne, kedy výhrada vlastníckeho práva bola dojednaná. Aby sme tomu rozumeli, ja netvrdím, že netreba špecificky riešiť otázky výhrady vlastníckeho práva v rámci konkurzného konania, akurát že výhrada vlastníckeho práva v našom právnom poriadku je čisto záväzkovo-právny inštitút a my dnes všetky zabezpečovacie vecné práva, proste máme to záložné právo, každé máme nejako registrované, hej, čiže s tým sa nedá veľmi dobre pracovať. Ale výhrada vlastníckeho práva je čisto zmluvný inštitút. A možnože by to pýtalo najskôr sa možno vysporiadať vo všeobecnej právnej úprave, ja neviem, či v Občianskom zákonníku, možno v Občianskom zákonníku netreba, v Obchodnom, lebo je to všeobecný inštitút, sa s tým vysporiadať hmotnoprávne, a teda nejak sa teda dopracovať k nejakej úprave a potom v nadväznosti na to riešiť aj tú otázku v konkurznom konaní, ale mám pocit, že sa nám tu - a opakujem, upozornili ma na to právnici, ktorí majú skúsenosti z konkurzov - mám pocit, že možnože sa tu teraz pre nejakú najbližšiu dobu nám otvárajú nejaké nožnice, ktoré dnes ešte nevieme doceniť, a to by jednoducho nebolo dobré.
Takže som ti to dovolila tlmočiť, toto by som vám ani na výbore nepovedala, lebo to ma ani nenapadlo. Ja som to zaevidovala len tak, O. K., tak riešia výhradu a má to svoje, má to svoje úskalia v každom prípade. Ale pokiaľ ide o ten konkurz a reštrukturalizáciu, tak si myslím, že to, čo je najpodstatnejšie, je, aby sme sa zaoberali tým, aby boli garantované reálne fér podmienky, nielen de iure, že každý dostane rovnako, a pritom vieme, že de facto vo výsledku tá spokojnosť s výsledkom reštrukturalizácie vyzerá úplne inak. Takže toľko k novele Obchodného zákonníka a konkurzu a reštrukturalizácii.
Na záver môžem k tomu povedať, že, ešte raz to, čo som povedala, tá jednoeurová spoločnosť s ručením obmedzeným veľmi atraktívna v tejto v tejto podobe nie je pre malé a stredné podnikanie. Tie disproporcie, ktoré vznikajú medzi jednotlivými právnymi formami obchodných spoločností podľa mojej mienky sú príliš veľké a rovnako ako nastavenie povinnosť verzus odpovednosť pri jednotlivých povinnostiach, ktoré sa ukladajú, tiež nie veľmi vyvážené a v rámci konkurzu, tak tie dve inšpirácie.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
Vystúpenia
12:30
Uvádzajúci uvádza bod 12:30
Pavol PavlisNávrhom zákona sa upravuje a precizuje rámec pre racionálne používanie energie, stanovujú sa požiadavky na energetickú efektívnosť pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe energie a upravuje sa monitorovanie a...
Návrhom zákona sa upravuje a precizuje rámec pre racionálne používanie energie, stanovujú sa požiadavky na energetickú efektívnosť pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe energie a upravuje sa monitorovanie a podpora energetickej efektívnosti a ustanovujú sa povinnosti pre fyzické osoby, podnikateľov, právnické osoby a orgány štátnej správy pri používaní energie v záujme zvýšiť účinnosť využitia energie v celom energetickom reťazci, najmä v oblasti konečnej spotreby, s vysokým predpokladom úspor energie, napr. pri spotrebe energie v budovách alebo v priemysle. Navrhovaná právna úprava vytvára základný systém na podporu rozvoja trhu s energetickými službami v podmienkach Slovenskej republiky. Návrh zákona sa snaží v plnom rozsahu uplatniť základnú myšlienku smernice o možnosti poskytnúť spotrebiteľom energie dostatok informácií na to, aby mohol riadiť svoju spotrebu energie čo najúspornejšie. K tomuto napomáha aj monitorovací systém energetickej efektívnosti umožňujúci monitorovať úspory energie v celom národnom hospodárstve, potrebný pre vyhodnotenie národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti stanoveného v rámci Stratégie 2020. Predložený návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady o energetickej efektívnosti.
Návrhom zákona sa upravuje a precizuje rámec pre racionálne používanie energie, stanovujú sa požiadavky na energetickú efektívnosť pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe energie a upravuje sa monitorovanie a podpora energetickej efektívnosti a ustanovujú sa povinnosti pre fyzické osoby, podnikateľov, právnické osoby a orgány štátnej správy pri používaní energie v záujme zvýšiť účinnosť využitia energie v celom energetickom reťazci, najmä v oblasti konečnej spotreby, s vysokým predpokladom úspor energie, napr. pri spotrebe energie v budovách alebo v priemysle. Navrhovaná právna úprava vytvára základný systém na podporu rozvoja trhu s energetickými službami v podmienkach Slovenskej republiky. Návrh zákona sa snaží v plnom rozsahu uplatniť základnú myšlienku smernice o možnosti poskytnúť spotrebiteľom energie dostatok informácií na to, aby mohol riadiť svoju spotrebu energie čo najúspornejšie. K tomuto napomáha aj monitorovací systém energetickej efektívnosti umožňujúci monitorovať úspory energie v celom národnom hospodárstve, potrebný pre vyhodnotenie národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti stanoveného v rámci Stratégie 2020. Predložený návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem.
Neautorizovaný
12:30
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Skontrolovaný
12:32
Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:32
Maroš KondrótI. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1298 z 10. septembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
III. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 497 zo 7. októbra 2014, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet č. 334 zo 7. októbra 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti svojím uznesením č. 347 zo 7. októbra 2014.
Pod bodom IV. sa nachádza 34 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých bude gestorský výbor navrhovať hlasovať súčasne, spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto návrhy schváliť.
V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 357 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
17.10.2014 o 12:32 hod.
Ing.
Maroš Kondrót
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené plénum Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 1114, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1298 z 10. septembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
III. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 497 zo 7. októbra 2014, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet č. 334 zo 7. októbra 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti svojím uznesením č. 347 zo 7. októbra 2014.
Pod bodom IV. sa nachádza 34 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých bude gestorský výbor navrhovať hlasovať súčasne, spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto návrhy schváliť.
V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 357 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.
Neautorizovaný
12:32
Vstup predsedajúceho 12:32
Erika JurinováTeraz by som poprosila pána ministra spravodlivosti, moment. Pán minister je niekde veľmi blízko, tak vyhlasujem krátku prestávku...
Teraz by som poprosila pána ministra spravodlivosti, moment. Pán minister je niekde veľmi blízko, tak vyhlasujem krátku prestávku trojminútovú do príchodu pána ministra.
(Krátka prestávka.)
(Po prestávke.)
Vstup predsedajúceho
17.10.2014 o 12:32 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Neni k čomu. Pán spravodajca? Rovnako zrejme nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz by som poprosila pána ministra spravodlivosti, moment. Pán minister je niekde veľmi blízko, tak vyhlasujem krátku prestávku trojminútovú do príchodu pána ministra.
(Krátka prestávka.)
(Po prestávke.)
Skontrolovaný
12:40
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1125, spoločná správa výborov má tlač 1125a.
Nech sa páči, pán minister, odôvodnite návrh zákona.
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1125, spoločná správa výborov má tlač 1125a.
Nech sa páči, pán minister, odôvodnite návrh zákona.
Budeme pokračovať teda v rokovaní. Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1125, spoločná správa výborov má tlač 1125a.
Nech sa páči, pán minister, odôvodnite návrh zákona.
Skontrolovaný
12:40
Uvádzajúci uvádza bod 12:40
Tomáš BorecHlavným zámerom predloženia tohto návrhu zákona je implementácia úloh vyplývajúcej z III. etapy Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2014, teda...
Hlavným zámerom predloženia tohto návrhu zákona je implementácia úloh vyplývajúcej z III. etapy Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2014, teda uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 235 z 31. mája 2012 v rozsahu opatrení zriadenia registra diskvalifikovaných osôb, prepracovania fiduciárnych povinností členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností, sprísnenia podmienok v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, úprava právneho základu pre rozlíšenie dvoch typov spoločností s ručeným obmedzením s povinným základným imaním presahujúcim určitú sumu a so základným imaním 1 euro, ale sprísnenými podmienkami pre tvorbu a udržanie základného imania.
Predložený návrh zákona reaguje tiež na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 172 z 16. 4. 2014 v rozsahu potreby spresnenia postavenia a pravidiel pre nakladanie s majetkom osôb, ktoré uplatňujú vylučovacie právo alebo výhradu vlastníctva v rámci zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby sa zabezpečila efektívna ochrana ich práv. Návrh zákona tiež reaguje na viaceré aplikačné problémy a tak zavádza viaceré preventívne opatrenia zamerané na dodržiavanie pravidiel kapitálovej primeranosti kapitálovými obchodnými spoločnosťami s cieľom ochrany ich veriteľov. Ak dovolíte, podrobnejšie zdôrazním niektoré okruhy riešených problémov.
Kríza kapitálovej obchodnej spoločnosti je prvý okruh. V súčasnosti vo verejnosti rezonuje urgentná potreba riešenia problémov ochrany veriteľov kapitálových obchodných spoločností pred ich tunelovaním. Toto tunelovanie je v stave ohroziť zaplatenie faktúr živnostníkom, iným dodávateľom a často aj splnenie mzdových nárokov zamestnancov. Veritelia tunelovanej spoločnosti pri takýchto úkonoch spoločníkov, resp. štatutárnych orgánov alebo zástupcov majú síce aj dnes dostupnú určitú ochranu v podobe možnosti podania odporovacej žaloby, avšak táto ochrana sa nejaví ako úplne komplexná a v mnohých prípadoch je aj neuplatniteľná. Prichádzame preto s novým konceptom krízy kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorý bude komplex súčasných pravidiel odporovateľnosti vhodne dopĺňať. Kríza v skutočnosti pre obchodnú spoločnosť neznamená zvýšenie administratívnej záťaže, ale uvedomenie si, že spoločníci musia uspokojenie svojich pohľadávok voči spoločnosti podriadiť uspokojeniu nárokov veriteľov v prvom rade. Domnievame sa, že čestný podnikateľ by mal vždy uprednostniť zaplatenie faktúr veriteľov pred tým, aby sebe vyplatil zisk či iným sofistikovanejším spôsobom odviedol prostriedky do spoločnosti, keďže zisk podnikateľa môže byť s skutočnosti len to, čo mu zostane až po vyplatení veriteľov.
Druhý okruh je jednoeurová spoločnosť s ručením obmedzením. Najmä vďaka zavedeniu pravidiel o kríze bolo možné uviesť do života aj návrh na zníženie požiadavky na vytváranie základného imania spoločnosti s ručením obmedzením. Spoločnosť s ručením obmedzením by malo byť možné založiť bez toho, aby nevyhnutne pri jej vzniku musela byť kapitalizovaná vlastnými zdrojmi. Reálne bude môcť podnikať prostredníctvom cudzích zdrojov, ktoré ako spôsob financovania jej činnosti sú určite flexibilnejšie. Obmedzenie alebo obmedzenia pre túto spoločnosť budú v zásade minimálne. Maximálny počet spoločníkov má byť 5, nemožnosť rozdeľovania celého zisku spoločníkom, maximálne teda tri štvrtiny, keďže sa domnievame, že starostlivý hospodár by celý zisk neprejedol, ale časť by investoval do rozvoja firmy. Ako je možné z ustanovení vidieť, návrh sa nejako zásadnejšie nedotýka súčasných spoločností s ručením obmedzením, ktoré existujú. Dochádza skôr k spresneniu už súčasných pravidiel o zákaze vrátenia vkladov, čiže o povinnosti zvolávať valné zhromaždenie pri významnej strate. Tu treba zdôrazniť, že napriek niektorým dezinformáciám uvedených v médiách návrh nijako nesprísňuje povinnosť zvolávať valné zhromaždenie pri zistenej strate spoločnosti, práve naopak.
Čo sa týka sprísnenia zodpovednosti štatutárnych orgánov, návrh zavádza na viacerých miestach priame ručenie za transakcie poškodzujúce spoločnosť, hovoríme o skrytom vrátení vkladu, prípadne uprednostnenia spoločníkov pred inými veriteľmi a taktiež možnosť konkurzného súdu rozhodnúť o diskvalifikácií člena štatutárneho zástupcu počas určitého obdobia, na ktorú budem mať každý registrový súd povinnosť prihliadať.
Ďalej hovoríme o konkurze a reštrukturalizácii v tomto návrhu. V súvislosti s nedávnymi problémami zamestnancov dostať sa k náhradám miezd z garančného fondu sa zjednodušuje ich možnosť iniciovať vyhlásenie konkurzu na ich zamestnávateľa v úpadku. Posilňujú sa tiež práva veriteľov dosiahnuť priznanie hlasovacích práv v konkurze a reštrukturalizácii pri popretí pohľadávok.
Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 20. augusta 2014. Dovolím si preto požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ešte by som chcel uviesť stanovisko k spoločnej správe.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu pod číslom tlače 1125a k predmetnému návrhu zákona dňa 15. októbra 2014. Ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi so spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Rovnako sa stotožňujem aj s návrhom hlasovania o týchto zmenách. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade schváliť predmetný návrh zákona.
Ďakujem pekne, to je už všetko, skončil som, pani predsedajúca.
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Príjemný dobrý deň, panie poslankyne, poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Hlavným zámerom predloženia tohto návrhu zákona je implementácia úloh vyplývajúcej z III. etapy Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2014, teda uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 235 z 31. mája 2012 v rozsahu opatrení zriadenia registra diskvalifikovaných osôb, prepracovania fiduciárnych povinností členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností, sprísnenia podmienok v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, úprava právneho základu pre rozlíšenie dvoch typov spoločností s ručeným obmedzením s povinným základným imaním presahujúcim určitú sumu a so základným imaním 1 euro, ale sprísnenými podmienkami pre tvorbu a udržanie základného imania.
Predložený návrh zákona reaguje tiež na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 172 z 16. 4. 2014 v rozsahu potreby spresnenia postavenia a pravidiel pre nakladanie s majetkom osôb, ktoré uplatňujú vylučovacie právo alebo výhradu vlastníctva v rámci zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby sa zabezpečila efektívna ochrana ich práv. Návrh zákona tiež reaguje na viaceré aplikačné problémy a tak zavádza viaceré preventívne opatrenia zamerané na dodržiavanie pravidiel kapitálovej primeranosti kapitálovými obchodnými spoločnosťami s cieľom ochrany ich veriteľov. Ak dovolíte, podrobnejšie zdôrazním niektoré okruhy riešených problémov.
Kríza kapitálovej obchodnej spoločnosti je prvý okruh. V súčasnosti vo verejnosti rezonuje urgentná potreba riešenia problémov ochrany veriteľov kapitálových obchodných spoločností pred ich tunelovaním. Toto tunelovanie je v stave ohroziť zaplatenie faktúr živnostníkom, iným dodávateľom a často aj splnenie mzdových nárokov zamestnancov. Veritelia tunelovanej spoločnosti pri takýchto úkonoch spoločníkov, resp. štatutárnych orgánov alebo zástupcov majú síce aj dnes dostupnú určitú ochranu v podobe možnosti podania odporovacej žaloby, avšak táto ochrana sa nejaví ako úplne komplexná a v mnohých prípadoch je aj neuplatniteľná. Prichádzame preto s novým konceptom krízy kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorý bude komplex súčasných pravidiel odporovateľnosti vhodne dopĺňať. Kríza v skutočnosti pre obchodnú spoločnosť neznamená zvýšenie administratívnej záťaže, ale uvedomenie si, že spoločníci musia uspokojenie svojich pohľadávok voči spoločnosti podriadiť uspokojeniu nárokov veriteľov v prvom rade. Domnievame sa, že čestný podnikateľ by mal vždy uprednostniť zaplatenie faktúr veriteľov pred tým, aby sebe vyplatil zisk či iným sofistikovanejším spôsobom odviedol prostriedky do spoločnosti, keďže zisk podnikateľa môže byť s skutočnosti len to, čo mu zostane až po vyplatení veriteľov.
Druhý okruh je jednoeurová spoločnosť s ručením obmedzením. Najmä vďaka zavedeniu pravidiel o kríze bolo možné uviesť do života aj návrh na zníženie požiadavky na vytváranie základného imania spoločnosti s ručením obmedzením. Spoločnosť s ručením obmedzením by malo byť možné založiť bez toho, aby nevyhnutne pri jej vzniku musela byť kapitalizovaná vlastnými zdrojmi. Reálne bude môcť podnikať prostredníctvom cudzích zdrojov, ktoré ako spôsob financovania jej činnosti sú určite flexibilnejšie. Obmedzenie alebo obmedzenia pre túto spoločnosť budú v zásade minimálne. Maximálny počet spoločníkov má byť 5, nemožnosť rozdeľovania celého zisku spoločníkom, maximálne teda tri štvrtiny, keďže sa domnievame, že starostlivý hospodár by celý zisk neprejedol, ale časť by investoval do rozvoja firmy. Ako je možné z ustanovení vidieť, návrh sa nejako zásadnejšie nedotýka súčasných spoločností s ručením obmedzením, ktoré existujú. Dochádza skôr k spresneniu už súčasných pravidiel o zákaze vrátenia vkladov, čiže o povinnosti zvolávať valné zhromaždenie pri významnej strate. Tu treba zdôrazniť, že napriek niektorým dezinformáciám uvedených v médiách návrh nijako nesprísňuje povinnosť zvolávať valné zhromaždenie pri zistenej strate spoločnosti, práve naopak.
Čo sa týka sprísnenia zodpovednosti štatutárnych orgánov, návrh zavádza na viacerých miestach priame ručenie za transakcie poškodzujúce spoločnosť, hovoríme o skrytom vrátení vkladu, prípadne uprednostnenia spoločníkov pred inými veriteľmi a taktiež možnosť konkurzného súdu rozhodnúť o diskvalifikácií člena štatutárneho zástupcu počas určitého obdobia, na ktorú budem mať každý registrový súd povinnosť prihliadať.
Ďalej hovoríme o konkurze a reštrukturalizácii v tomto návrhu. V súvislosti s nedávnymi problémami zamestnancov dostať sa k náhradám miezd z garančného fondu sa zjednodušuje ich možnosť iniciovať vyhlásenie konkurzu na ich zamestnávateľa v úpadku. Posilňujú sa tiež práva veriteľov dosiahnuť priznanie hlasovacích práv v konkurze a reštrukturalizácii pri popretí pohľadávok.
Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 20. augusta 2014. Dovolím si preto požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ešte by som chcel uviesť stanovisko k spoločnej správe.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu pod číslom tlače 1125a k predmetnému návrhu zákona dňa 15. októbra 2014. Ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi so spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Rovnako sa stotožňujem aj s návrhom hlasovania o týchto zmenách. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade schváliť predmetný návrh zákona.
Ďakujem pekne, to je už všetko, skončil som, pani predsedajúca.
Neautorizovaný
12:40
Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Viere Kučerovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Skontrolovaný
12:47
Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:47
Viera KučerováNárodná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1125) na prerokovanie...
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1125) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Ústavnoprávny výbor ako gestorský a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh zákona oba uvedené výbory prerokúvali a odporučili ho schváliť. Z uznesení uvedených výborov Národnej rady vyplýva 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, body 1 až 10, s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru č. 509 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
17.10.2014 o 12:47 hod.
JUDr.
Viera Kučerová
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani predsedníčka, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1125) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Ústavnoprávny výbor ako gestorský a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh zákona oba uvedené výbory prerokúvali a odporučili ho schváliť. Z uznesení uvedených výborov Národnej rady vyplýva 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, body 1 až 10, s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru č. 509 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.
Neautorizovaný
12:47
Dávam slovo pani poslankyni Žitňanskej, nech sa páči, ktorá vystúpi za klub MOST - HÍD.
Dávam slovo pani poslankyni Žitňanskej, nech sa páči, ktorá vystúpi za klub MOST - HÍD.
Otváram rozpravu, do ktorej som dostala písomné prihlášky, za klub MOST-HÍD pani poslankyňa Lucia Žitňanská a ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Alojz Hlina.
Dávam slovo pani poslankyni Žitňanskej, nech sa páči, ktorá vystúpi za klub MOST - HÍD.
Skontrolovaný
12:49
Vystúpenie v rozprave 12:49
Lucia ŽitňanskáJa sa skúsim dotknúť niektorých otázok a nemám pozmeňovacie návrhy, lebo, lebo som usúdila, že nie, v tejto fáze to nemá zmysel. A poviem možno veci, ktoré by som povedala na výbore, keby som nebola na zahraničnej ceste, na konferencii v zahraničí, keď zasadal Ústavnoprávny výbor, pretože myslím, že sú veci, o ktorých by sa...
Ja sa skúsim dotknúť niektorých otázok a nemám pozmeňovacie návrhy, lebo, lebo som usúdila, že nie, v tejto fáze to nemá zmysel. A poviem možno veci, ktoré by som povedala na výbore, keby som nebola na zahraničnej ceste, na konferencii v zahraničí, keď zasadal Ústavnoprávny výbor, pretože myslím, že sú veci, o ktorých by sa dalo debatovať, a teraz myslím vecne v prospech veci, pretože stále mi vyskakujú určité otázniky, s ktorými si neviem rady, ak to mám takýmto spôsobom formulovať.
A vopred, vopred chcem povedať, že, že sú v tejto novele Obchodného zákonníka, rovnako ako v zákone o konkurze a reštrukturalizácii úpravy, s ktorými naozaj nemám žiaden problém, naozaj tak vítam ich. V zásade ani s tým celkovým ako keby zacielením alebo smerovaním tiež nemám problém, len si myslím, že niektoré riešenia možno nie sú vyhovujúce. Myslím, že niekde možno vychádzame príliš dogmaticky z niektorých konceptov a neefektívne a niekde nám vznikajú disproporcie, ktoré podľa mňa nie sú, nie sú zdravé. V prvom rade sa dotknem tej témy spoločnosti s ručením obmedzením, kde áno, tá právna úprava spoločnosti s ručením obmedzením so základným imaním jedno euro sa postupne presadzuje aj v kontinentálnej Európe, v inom móde ako v inom právnom priestore. Ja to naschvál zdôrazňujem, pretože ten priestor kontinentálnej Európy, pokiaľ ide o spoločnosti s ručením obmedzením alebo akciové spoločnosti, je postavený na princípe vytvárania základného imania a princípe reálneho vytvorenia udržania základného imania. Napriek tomu, že teda existujú množstvo podložených a veľmi dobrých odborných polemík, ktoré polemizujú s týmto konceptom, polemizujú s ním preto, že efektívnosť tohto inštitútu je aj sporná, aj pretože náklady - a teraz pod nákladmi nemyslím len finančné, ale proste celkové náklady, ktoré sú spojené s tým, aby koncept reálneho vytvorenia udržania základného imania bol konceptom udržateľným, že má v praxi reálny nejaký zmysel - sú pomerne veľké. A naozaj sú veľmi dobré knižky napísané o tom, že či to je efektívny koncept alebo neefektívny koncept, a môžeme to kľudne povedať, že je to "půl na půl", a nemusíme my nejako principiálne odchádzať od našej nemecko-rakúskej tradície, ale niekde mám pocit, že by sme nemuseli byť dogmatickejší, ako aj tieto inak pomerne rigorózne právne úpravy, z ktorých ten koncept vlastne vychádza, pretože je to koncept, ktorý vychádza z nemeckej právnej úpravy.
A niekde tu mám pocit, že sme dogmatickejší ako svet a sme dogmatickejší ako svet najmä v tom, že vytvárame v podstate akoby dve kategórie spoločností s ručením obmedzením, jednu pod 25-tisícové základné imanie, jednu nad 25-tisícové základné imanie, pričom nastavujeme tú hranicu nad 25-tisíc, podľa mojej mienky na pomery Slovenskej republiky strašne vysoko, pretože reálne v podnikateľskom priestore v Nemecku 25-tisíc je iná suma ako v slovenskom podnikateľskom priestore. (Reakcia z pléna.) Nie, nie nemôžme už takto deliť východné a západné Nemecko. Som pozerala na to, čo hovoríte, nie, nie je to, nie je to celkom tak, takže si myslím, že ak zároveň máme na mysli aj ten fakt, že tie pracovné miesta budú vznikať len vtedy, keď ľudia na Slovensku budú podnikať, tak musíme sa pozerať na to aj týmito očami a musíme sa na to pozerať aj tými očami, že nie každý je zlodej a podvodník, a najmä pre veľké zlodejstvá a podvody tie náklady, ktoré povedzme prinesie táto právna úprava pre podnikateľov v spoločnostiach s ručením obmedzením, spravidla za to stoja, ale zvyšujú sa, samozrejme, zvyšujú sa, samozrejme, všetkým. Preto ja rozumiem tomu, keď som na úvod povedala, že rozumiem, že zostávame pri tom tradičnom kontinentálnom koncepte alebo nemeckom koncepte spoločnosti s ručeným obmedzením, tak rozumiem tomu, že pri tej jednoeurovej spoločnosti s ručeným obmedzením proste máme nejaké obmedzenia a rozumiem tomu, rozumiem obmedzeniu, ktoré sa napríklad viaže na reguláciu alebo obmedzenie možnosti vyplácania zisku až do istého času, pretože je to prirodzená kompenzácia ako keby tej absencie, tej akej-takej garancie, a ja to takto pomenujem, akej-takej garancie, ktoré mi to základné imanie dáva, že tá spoločnosť by teda mala mať minimálne toľko majetku v akejkoľvek podobe, ako predstavuje tá hodnota základného imania. A keď hovorím o tej dogmatizácii základného imania, tak o nej hovorím preto, že my veľmi dobre vieme spolu s pánom ministrom, že základné imanie môže byť kryté akýmkoľvek majetkom a že to môžu byť aj pohľadávky, ktoré v prípade problému môžu byť veľmi zložito speňažiteľné alebo môžu veľmi rýchlo strácať na hodnote. Čiže ten koncept má svoje riziká a my to veľmi dobre vieme. Takže, takže musím povedať, myslím si, že s tými nákladmi ideme priďaleko, a hovorím, sú obmedzenia, ktorým rozumiem, a potom sú veci, ktoré sú podľa mojej mienky nadbytočné, až, až, by som povedala, byrokratické spojené so sankciami, ktoré sú podľa mojej mienky neadekvátne, najmä v porovnaní s tým, že v iných situáciách tento typ sankcii nezavádzame. A poviem to na príklade hneď prvého bodu, kde ukladáme tým spoločnostiam s ručeným obmedzením, ktoré nemajú, nedosahujú výšku základného imania 25-tisíc eur, aby uvádzali túto skutočnosť vrátane rozsahu splatenia na svojich obchodných dokumentoch, však v poriadku, ale ideme von z toho mechanizmu sankcionovania, ktorý dnes máme pre porušenie takejto povinnosti zavedenú v systéme, a viažeme na porušenie takejto povinnosti zodpovednosť, viažeme to na zodpovednosť konateľa, ak si to dobre pamätám. Je tak, pán minister? Čo pre takéto porušenie povinnosti vnímam ako veľmi prísne, keď to porovnám s inými ustanoveniami, kde ten konateľ, resp. osoba, ktorá reálne vykonáva vplyv v spoločnosti, prakticky zodpovednosť nenesie žiadnu. A poviem rovno, ktoré ustanovenie mám na mysli. Mám na mysli osobné povinnosti štatutárneho orgánu v čase krízy alebo aj osobitné povinnosti štatutárneho orgánu v spoločnosti s ručeným obmedzením v prípade straty spoločnosti s ručeným obmedzením, už to osobitné ustanovenie, kde, tu, keď konateľ, ak som správne čítala, si tie povinnosti neplní, tak takýmto typom zodpovednosti postihnutý nie je. Museli by sme ísť na prípadnú zodpovednosť štatutárneho orgánu cez všeobecnú právnu úpravu jeho zodpovednosti, čo prichádza do úvahy v prípade, keď vieme preukázať, spoločnosť vie preukázať, spoločnosť vie preukázať, že týmto nekonaním včas reálne tej spoločnosti aj vznikla škoda. A vy viete, ako to s tou príčinou v súvislosti občas je, s tým preukazovaním, takže tu mi niečo chýba. A druhé, čo mi chýba, je nejaká reálna zodpovednosť alebo ručenie možno majoritného spoločníka za záväzky spoločnosti voči veriteľom spoločnosti. Keď nič neurobí, pretože my tu máme povinnosť konať v čase krízy, upozorniť to valné zhromaždenie. OK, však v konečnom dôsledku, ten konateľ nemôže veľmi dobre nič robiť s tým stavom, s tým sa musia vysporiadať spoločníci, pretože tí musia definitívne nejak riešiť tú situáciu, že tá spoločnosť buď stratila nejakú časť, má nejakú stratu, ktorá prevyšuje nejakú časť základného imania, alebo teda je v kríze. Ale to neriešime, že či tí spoločníci, ktorí majú rozhodujúci vplyv na chod spoločnosti, to znamená buď ten väčšinový spoločník, alebo máme definície ovládanej a ovládajúcej spoločnosti a pod., čiže vedeli by sme to zadefinovať. Tak títo tiež žiadnu zodpovednosť nenesú ani voči spoločnosti, ani voči veriteľom a o tých predovšetkým ide pri všetkých týchto ustanoveniach, pretože chceme chrániť veriteľov, preto tuná nastavujeme tento mechanizmus. Čiže ja tu dávam do protipólu. Rozumiete? Na jednej strane neuvedie tá 5-tisícová eseročka na obchodnom liste to, čo má, ten konateľ, za to nesie vážnu... (Reakcia z pléna.) Neni to úplne rovnako nadstavené. Zo 67b nevidím, ako by to bolo rovnako nadstavené. Priznám sa, ale možno, možno mi niečo ušlo. Ja skôr vnímam, že tuto to b nejakým spôsobom dopovedané nemáme, a vidím tu takéto disproporcie.
Ďalšiu disproporciu, ktorú vidím a musím na ňu poukázať je, že právna úprava sprísneného režimu spojeného aj so zodpovednosťou, resp. ručením konateľov. A zase len konateľov, čiže vyhýbame sa tým spoločníkom a musíme povedať, že ten svetový trend je taký, že reflektuje, že ovládajúci spoločník, ktorý ovláda spoločnosť, je tá osoba, ktorá by tiež za istých okolností mala tú spoluzodpovednosť znášať, či už vo forme zodpovednosti, alebo vo forme ručenia, pretože koniec koncov ten reálny život je taký, že tie ťažké rozhodnutia robia spoločníci a konatelia konajú v zmysle pokynu spoločníkov. Ja rozumiem, je to záklopka, že tí konatelia možno po tejto právnej úprave odmietnu niektoré úkony robiť, ale nie je to, nie je to finálne riešenie. Tá sprísnená právna úprava sa nám vzťahuje na spoločnosť s ručením obmedzením a roztvárajú sa nám nožnice čiastočne medzi právnou úpravou spoločnosti s ručením obmedzením a akciovou spoločnosťou ako ďalšou právnou formou kapitálovej spoločnosti, kde svojím spôsobom by to bolo tiež namieste. A o to viac, že tá ochrana aj akcionárov, tá pozícia akcionára mnohokrát vyzerá inak ako pozícia investora neovládajúceho spoločnosť, ako aj veriteľov, tam je namieste chrániť rovnako. Čiže mám pocit, že sa nám tu roztvárajú nožnice. Z pohľadu tých, ktorí podnikajú, to v princípe môže znamenať, že keď už viem dať dokopy 25-tisíc v nejakej forme vkladu, tak začína byť možno zaujímavejšia tá právna úprava akciovej spoločnosti ako spoločnosti s ručením obmedzením a ja stále hovorím, že ešte chvíľu a napriek minimálnej výške zapisovaného základného imania za chvíľu bude najatraktívnejšie podnikať vo forme družstva, ktoré nám tak jako uteká. Z hľadiska regulácie je to najdispozitívnejšia právna úprava, ktorú teraz máme, a vnútornými pomermi si z nej vieme spraviť skoro obchodnú spoločnosť takým spôsobom, že to môže byť pomerne komfortné.
Čiže vidím tu tieto nožnice, ktoré sa roztvárajú medzi spoločnosťami, a preto ja si myslím, že ten smer ako uvažovania nie je zlý, ale myslím si, že kľudne by to mohla byť všeobecná právna úprava, ktorá v nejakej miere by sa proste vzťahovala na obe spoločnosti, a niekde inde vidím disproporcie medzi sankciami, ktoré sú podľa mojej mienky neadekvátne. V každom prípade platí, že jednoeurovú spoločnosť s ručením obmedzením budeme mať, ale zase musím povedať, že by to bola nejaká v tomto koncepte právnej úpravy nejaká extra atraktívna právna forma na podnikanie, to sa povedať nemá, to sa povedať na základe tejto právnej úpravy určite nedá. Hovorím, nie sú to pozmeňovacie návrhy, lebo toto by pýtalo ešte debatu. Opakujem, mrzí ma, že som nebola na ústavnoprávnom výbore. Mám ja pocit, keď sledujem tie debaty, ktoré sa vedú, tak neviedli sa v lete, keď to bolo v pripomienkovom konaní, asi, pochopiteľne, že keby sme mali, a vy to máte v rukách, ešte jeden mesiac, tak aj v spolupráci - a teraz nehovorím o sebe - v spolupráci s ľuďmi, ktorí u vás na tom pracujú, by sme sa možno dokázali dostať do veľmi komfortnej situácie, v rámci ktorej by mohla vzniknúť právna úprava, ktorá by bola veľmi, veľmi vyrovnaná. Niekedy ten život proste ide tak, že by to pomohlo.
Mám ešte poznámky aj k novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Niekoľko a zase vedené, vedené naozaj dobrým úmyslom vecne upozorniť na niektoré otázky. Vidím, že do istej miery sa v tej novele snažíte riešiť aj otázku účelových popretí pohľadávok v rámci reštrukturalizačného konania a riešite to spôsobom, že súd môže priznať hlasovacie práva aj popretým veriteľom. Podľa mňa zabrániť zneužívaniu v tomto prípade je veľmi dôležité. Viete, že ja som tu mala návrh, aby touto zodpovednosťou alebo táto zodpovednosť sa preniesla na správcu. Rozumiem istej systémovosti tohto riešenia, ale poznajúc aj prax v tejto oblasti, myslím si, že tak, jak je nastavená tá právna úprava, tak posúdenie zodpovednosti správcu v tejto oblasti podľa mojej mienky by bolo namieste, takto, takto sa zase vlastne vraciame k tomu, že stále viac a viac rozhodovania dávame, zverujeme súdu, a nie som si istá, či sa, naopak, ja si myslím, že nie, pretože máme z minulosti s tým skúsenosť, tak nie som si istá, že či v našom prostredí, a teraz to nemyslím pejoratívne, ale celkovo na kapacitu, ktorá odnáša aj spôsobilosť možno, je to riešenie, ktoré nám tento problém vyrieši.
Vzhľadom na prebiehajúce reštrukturalizácie aj Doprastavu, aj Váhostavu, ktoré v zásade len upozorňujú na nejaký problém, a ten problém sa volá naozaj že veľkí hráči. Dokážu proste vyjsť z tej reštrukturalizácie, aj keď de iure rovnako ako malí hráči, ale de facto lepšie, de facto lepšie preto, pretože majú, majú tú reštrukturalizáciu v rukách, a keď sa dohodnú na nejakých podmienkach, tak vedia, prečo ich robia, za istých okolností im to stojí za to. Kdežto tí drobní veritelia proste sú nakoniec odkázaní, nejaké to percento, ktoré sa proste, vieme, že sa pohybuje pod 10 %. Pričom treba povedať, že v rámci reštrukturalizácie tej pohľadávky spoločníkov, resp. akcionárov sú podriadené pohľadávky, to je v poriadku, hej, ale v rámci reštrukturalizácie sa minimálne stretávame s tým, že vo výsledku, aj keď je to možné, že vo výsledku dochádza aj k zmene, ak to tak mám nazvať, ekonomických majiteľov toho podniku. Inými slovami, naozaj dochádza k ozdraveniu a výsledok je, aj keď sú to podriadené dlhy, výsledok je, že po čase jediný, ktorý v zásade ako keby z toho nestratil nič, sú tí spoločníci a akcionári. Slušne si z toho vyjdú inštitucionálni veritelia, ktorým sa oplatí povedzme odložiť lehotu splatnosti pohľadávky úveru a neskôr sa k tomu dostanú. A tí, ktorí sú na tom najhoršie, sú naozaj tí, 10-tisíc a dostanem, ja neviem, tisíc alebo dostanem 700 a máme... Podľa mňa dlhodobo je to neudržateľné.
A tak jak máme nastavenú tú reštrukturalizáciu, vyzerá systémovo, teraz riešime to, ja som navrhovala, že aspoň my nevypopierajme tých malých aspoň, proste keď niekto sa o to pokúsi ich vôbec ako dať preč, vôbec z toho rozhodovacieho procesu, tak aspoň nech majú hlasovacie právo. Ja som zverila správcovi pod sankciu jeho osobnej zodpovednosti, teda aby sa ani nepokúšal (povedané so smiechom) do toho púšťať, teraz sa bude pokúšať a vo finále o tom rozhodne súd, či tie... Ale to je ako minikrok, pretože niekde sa nám ukazuje v tých reštrukturalizáciách, že, že proste je to vo výsledku nespravodlivé, aj keď de iure ako keby každý mal nejakým spôsobom v tom konaní rovnaké postavenie.
A teraz poviem na inšpiráciu niečo, čo možno sa nejaví extrémne systémovo, ale, ale keď treba, no tak proste treba vstúpiť aj nesystémovo do tej právnej úpravy, pretože vo výsledku to, čo nám dnes vzniká, vzniká nespravodlivosť. Tak sa zamyslime nad tým, že do tých reštrukturalizácií proste nedáme nejakú minimálnu hranicu, ktorá musí byť uspokojená, aby vôbec nejaká reštrukturalizácia musela vôbec prebehnúť. Že proste pre kategóriu nezabezpečených a neviem akých veriteľov buď to bude aspoň 20 %, alebo to nebude nič, alebo, viete, alebo nebude reštrukturalizácia.
Nech sa teda všetci ostatní majitelia, inštitucionálni veritelia, keď naozaj vidia profit v tom, že bude pokračovať tá firma a nakoniec u nich k uspokojeniu záväzkov dôjde, no tak nech spravia aspoň takú ponuku, lebo oni dávajú ponuku, nech dajú aspoň takú ponuku, ktorá je akáž-takáž fér, aby som to zjednodušene povedala. A táto debata neprebehla, tak dávam to ako inšpiráciu ale musíme sa podľa mojej mienky o tom rozprávať, lebo nám to, lebo nám to padne na hlavu. Hovorím, keď som to minule otvorila, tak ste ma vrátili, lebo už aj to, že im natvrdo dáme tie hlasovacie práva, ja dúfam, že tie súdy proste to budú robiť zodpovedne. Ja som to preto dávala správcovi pod hrozbou osobnej majetkovej zodpovednosti, aby si to naozaj rozmyslel, a pod sankciou majetkovej zodpovednosti, pretože aspoň keď nebudú vypopieraní, tak možnože si môžu vynútiť akéž-takéž fér podmienky, aj keď veľmi ťažko. Ale v našich podmienkach ja by som kľudne sa zaoberala aj tou hranicou a rozprávajme sa, rozprávajme sa o tom. To je moja jedna poznámka pro futuro, ktorá by sa mohla riešiť aj tu, a zároveň opakujem, bola som v zahraničí na konferencii, nemala som to ako otvoriť na ústavnoprávnom výbore.
A upozornili ma kolegovia, teraz poviem, to je zo zajtra, to by som si ja nevšimla, ale máme tu riziko, a keďže to, na to riziko ma upozornili kolegovia právnici, ktorí robia aj s konkurzami, a sedeli nad tým aj spolu s kolegami, ktorí robia aj správcov, a nie nevýznamných, tak si dovolím upozorniť na ešte jeden problém, ktorý nebol vôbec predmetom debaty. A síce snažíte sa v tejto novele vysporiadať s výhradou vlastníctva, resp. s uplatňovaním výhrady vlastníctva v rámci konkurzného konania. Dnes ten režim funguje takým spôsobom, že keď máte svoju pohľadávku zabezpečenú výhradou vlastníckeho práva, no tak môžte žiadať vylúčenie veci z podstaty. OK. Ja viem, že ten tlak dodávateľov je veľmi silný na to, aby sa to riešilo iným spôsobom, tí dodávatelia, ktorí majú takéto klauzuly v zmluvách majú pocit, tak keď je tam výhrada vlastníckeho práva, spustí sa konkurz, no tak ja by som mal právo proste prísť a zobrať si to, prečo sa o to musím súdiť. Ale ono je to mnohokrát a ja niekoľko takých prípadov poznám, pretože, nehovorím abstraktne, ono je to mnohokrát veľmi komplikované, pretože vôbec mne nie je jasné, že čo si môže zobrať ten veriteľ, pretože mnohokrát je to druhová vec, druhovo určená vec, ktorá vôbec nie je uskladnená oddelene, ani to nemali, áno, ani to nemali v zmluve dohodnuté, že musí byť oddelene uskladnená alebo niečo podobné.
Mnohí, mnohokrát je už zapracovaná tá vec, čiže to nie je, to nie je také jednoduché a ja tomu rozumiem. To, čo ale robíte, a to bod 14 § 29 sa dopĺňa ods. 9 a 10, ktoré znejú: "Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci" - mohol inak žiadať, čo je veľmi vágne, lebo žiadať a mať právo vzhľadom na to, čo som povedala, to sú dve veci - "zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo." Zdanlivo logicky a má to svoje riziká a na tieto riziká musím upozorniť, a keby ma na to neupozornili správcovia, tak by ma to nenapadlo, lebo ja takým spôsobom nerozmýšľam, ale upozornili ma na to správcovia, tí vedia, ako sa rozmýšľa v rámci konkurzov. (Povedané so smiechom.) A povedali, že je to veľké riziko antidatovania, resp. vyhlasovania, že bola dojednaná výhrada vlastníckeho práva spätne, pretože je nepreukazné, pretože je nepreukazné, kedy reálne, kedy výhrada vlastníckeho práva bola dojednaná. Aby sme tomu rozumeli, ja netvrdím, že netreba špecificky riešiť otázky výhrady vlastníckeho práva v rámci konkurzného konania, akurát že výhrada vlastníckeho práva v našom právnom poriadku je čisto záväzkovo-právny inštitút a my dnes všetky zabezpečovacie vecné práva, proste máme to záložné právo, každé máme nejako registrované, hej, čiže s tým sa nedá veľmi dobre pracovať. Ale výhrada vlastníckeho práva je čisto zmluvný inštitút. A možnože by to pýtalo najskôr sa možno vysporiadať vo všeobecnej právnej úprave, ja neviem, či v Občianskom zákonníku, možno v Občianskom zákonníku netreba, v Obchodnom, lebo je to všeobecný inštitút, sa s tým vysporiadať hmotnoprávne, a teda nejak sa teda dopracovať k nejakej úprave a potom v nadväznosti na to riešiť aj tú otázku v konkurznom konaní, ale mám pocit, že sa nám tu - a opakujem, upozornili ma na to právnici, ktorí majú skúsenosti z konkurzov - mám pocit, že možnože sa tu teraz pre nejakú najbližšiu dobu nám otvárajú nejaké nožnice, ktoré dnes ešte nevieme doceniť, a to by jednoducho nebolo dobré.
Takže som ti to dovolila tlmočiť, toto by som vám ani na výbore nepovedala, lebo to ma ani nenapadlo. Ja som to zaevidovala len tak, O. K., tak riešia výhradu a má to svoje, má to svoje úskalia v každom prípade. Ale pokiaľ ide o ten konkurz a reštrukturalizáciu, tak si myslím, že to, čo je najpodstatnejšie, je, aby sme sa zaoberali tým, aby boli garantované reálne fér podmienky, nielen de iure, že každý dostane rovnako, a pritom vieme, že de facto vo výsledku tá spokojnosť s výsledkom reštrukturalizácie vyzerá úplne inak. Takže toľko k novele Obchodného zákonníka a konkurzu a reštrukturalizácii.
Na záver môžem k tomu povedať, že, ešte raz to, čo som povedala, tá jednoeurová spoločnosť s ručením obmedzeným veľmi atraktívna v tejto v tejto podobe nie je pre malé a stredné podnikanie. Tie disproporcie, ktoré vznikajú medzi jednotlivými právnymi formami obchodných spoločností podľa mojej mienky sú príliš veľké a rovnako ako nastavenie povinnosť verzus odpovednosť pri jednotlivých povinnostiach, ktoré sa ukladajú, tiež nie veľmi vyvážené a v rámci konkurzu, tak tie dve inšpirácie.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
17.10.2014 o 12:49 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Pekný deň prajem. Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, vážený pán minister.
Ja sa skúsim dotknúť niektorých otázok a nemám pozmeňovacie návrhy, lebo, lebo som usúdila, že nie, v tejto fáze to nemá zmysel. A poviem možno veci, ktoré by som povedala na výbore, keby som nebola na zahraničnej ceste, na konferencii v zahraničí, keď zasadal Ústavnoprávny výbor, pretože myslím, že sú veci, o ktorých by sa dalo debatovať, a teraz myslím vecne v prospech veci, pretože stále mi vyskakujú určité otázniky, s ktorými si neviem rady, ak to mám takýmto spôsobom formulovať.
A vopred, vopred chcem povedať, že, že sú v tejto novele Obchodného zákonníka, rovnako ako v zákone o konkurze a reštrukturalizácii úpravy, s ktorými naozaj nemám žiaden problém, naozaj tak vítam ich. V zásade ani s tým celkovým ako keby zacielením alebo smerovaním tiež nemám problém, len si myslím, že niektoré riešenia možno nie sú vyhovujúce. Myslím, že niekde možno vychádzame príliš dogmaticky z niektorých konceptov a neefektívne a niekde nám vznikajú disproporcie, ktoré podľa mňa nie sú, nie sú zdravé. V prvom rade sa dotknem tej témy spoločnosti s ručením obmedzením, kde áno, tá právna úprava spoločnosti s ručením obmedzením so základným imaním jedno euro sa postupne presadzuje aj v kontinentálnej Európe, v inom móde ako v inom právnom priestore. Ja to naschvál zdôrazňujem, pretože ten priestor kontinentálnej Európy, pokiaľ ide o spoločnosti s ručením obmedzením alebo akciové spoločnosti, je postavený na princípe vytvárania základného imania a princípe reálneho vytvorenia udržania základného imania. Napriek tomu, že teda existujú množstvo podložených a veľmi dobrých odborných polemík, ktoré polemizujú s týmto konceptom, polemizujú s ním preto, že efektívnosť tohto inštitútu je aj sporná, aj pretože náklady - a teraz pod nákladmi nemyslím len finančné, ale proste celkové náklady, ktoré sú spojené s tým, aby koncept reálneho vytvorenia udržania základného imania bol konceptom udržateľným, že má v praxi reálny nejaký zmysel - sú pomerne veľké. A naozaj sú veľmi dobré knižky napísané o tom, že či to je efektívny koncept alebo neefektívny koncept, a môžeme to kľudne povedať, že je to "půl na půl", a nemusíme my nejako principiálne odchádzať od našej nemecko-rakúskej tradície, ale niekde mám pocit, že by sme nemuseli byť dogmatickejší, ako aj tieto inak pomerne rigorózne právne úpravy, z ktorých ten koncept vlastne vychádza, pretože je to koncept, ktorý vychádza z nemeckej právnej úpravy.
A niekde tu mám pocit, že sme dogmatickejší ako svet a sme dogmatickejší ako svet najmä v tom, že vytvárame v podstate akoby dve kategórie spoločností s ručením obmedzením, jednu pod 25-tisícové základné imanie, jednu nad 25-tisícové základné imanie, pričom nastavujeme tú hranicu nad 25-tisíc, podľa mojej mienky na pomery Slovenskej republiky strašne vysoko, pretože reálne v podnikateľskom priestore v Nemecku 25-tisíc je iná suma ako v slovenskom podnikateľskom priestore. (Reakcia z pléna.) Nie, nie nemôžme už takto deliť východné a západné Nemecko. Som pozerala na to, čo hovoríte, nie, nie je to, nie je to celkom tak, takže si myslím, že ak zároveň máme na mysli aj ten fakt, že tie pracovné miesta budú vznikať len vtedy, keď ľudia na Slovensku budú podnikať, tak musíme sa pozerať na to aj týmito očami a musíme sa na to pozerať aj tými očami, že nie každý je zlodej a podvodník, a najmä pre veľké zlodejstvá a podvody tie náklady, ktoré povedzme prinesie táto právna úprava pre podnikateľov v spoločnostiach s ručením obmedzením, spravidla za to stoja, ale zvyšujú sa, samozrejme, zvyšujú sa, samozrejme, všetkým. Preto ja rozumiem tomu, keď som na úvod povedala, že rozumiem, že zostávame pri tom tradičnom kontinentálnom koncepte alebo nemeckom koncepte spoločnosti s ručeným obmedzením, tak rozumiem tomu, že pri tej jednoeurovej spoločnosti s ručeným obmedzením proste máme nejaké obmedzenia a rozumiem tomu, rozumiem obmedzeniu, ktoré sa napríklad viaže na reguláciu alebo obmedzenie možnosti vyplácania zisku až do istého času, pretože je to prirodzená kompenzácia ako keby tej absencie, tej akej-takej garancie, a ja to takto pomenujem, akej-takej garancie, ktoré mi to základné imanie dáva, že tá spoločnosť by teda mala mať minimálne toľko majetku v akejkoľvek podobe, ako predstavuje tá hodnota základného imania. A keď hovorím o tej dogmatizácii základného imania, tak o nej hovorím preto, že my veľmi dobre vieme spolu s pánom ministrom, že základné imanie môže byť kryté akýmkoľvek majetkom a že to môžu byť aj pohľadávky, ktoré v prípade problému môžu byť veľmi zložito speňažiteľné alebo môžu veľmi rýchlo strácať na hodnote. Čiže ten koncept má svoje riziká a my to veľmi dobre vieme. Takže, takže musím povedať, myslím si, že s tými nákladmi ideme priďaleko, a hovorím, sú obmedzenia, ktorým rozumiem, a potom sú veci, ktoré sú podľa mojej mienky nadbytočné, až, až, by som povedala, byrokratické spojené so sankciami, ktoré sú podľa mojej mienky neadekvátne, najmä v porovnaní s tým, že v iných situáciách tento typ sankcii nezavádzame. A poviem to na príklade hneď prvého bodu, kde ukladáme tým spoločnostiam s ručeným obmedzením, ktoré nemajú, nedosahujú výšku základného imania 25-tisíc eur, aby uvádzali túto skutočnosť vrátane rozsahu splatenia na svojich obchodných dokumentoch, však v poriadku, ale ideme von z toho mechanizmu sankcionovania, ktorý dnes máme pre porušenie takejto povinnosti zavedenú v systéme, a viažeme na porušenie takejto povinnosti zodpovednosť, viažeme to na zodpovednosť konateľa, ak si to dobre pamätám. Je tak, pán minister? Čo pre takéto porušenie povinnosti vnímam ako veľmi prísne, keď to porovnám s inými ustanoveniami, kde ten konateľ, resp. osoba, ktorá reálne vykonáva vplyv v spoločnosti, prakticky zodpovednosť nenesie žiadnu. A poviem rovno, ktoré ustanovenie mám na mysli. Mám na mysli osobné povinnosti štatutárneho orgánu v čase krízy alebo aj osobitné povinnosti štatutárneho orgánu v spoločnosti s ručeným obmedzením v prípade straty spoločnosti s ručeným obmedzením, už to osobitné ustanovenie, kde, tu, keď konateľ, ak som správne čítala, si tie povinnosti neplní, tak takýmto typom zodpovednosti postihnutý nie je. Museli by sme ísť na prípadnú zodpovednosť štatutárneho orgánu cez všeobecnú právnu úpravu jeho zodpovednosti, čo prichádza do úvahy v prípade, keď vieme preukázať, spoločnosť vie preukázať, spoločnosť vie preukázať, že týmto nekonaním včas reálne tej spoločnosti aj vznikla škoda. A vy viete, ako to s tou príčinou v súvislosti občas je, s tým preukazovaním, takže tu mi niečo chýba. A druhé, čo mi chýba, je nejaká reálna zodpovednosť alebo ručenie možno majoritného spoločníka za záväzky spoločnosti voči veriteľom spoločnosti. Keď nič neurobí, pretože my tu máme povinnosť konať v čase krízy, upozorniť to valné zhromaždenie. OK, však v konečnom dôsledku, ten konateľ nemôže veľmi dobre nič robiť s tým stavom, s tým sa musia vysporiadať spoločníci, pretože tí musia definitívne nejak riešiť tú situáciu, že tá spoločnosť buď stratila nejakú časť, má nejakú stratu, ktorá prevyšuje nejakú časť základného imania, alebo teda je v kríze. Ale to neriešime, že či tí spoločníci, ktorí majú rozhodujúci vplyv na chod spoločnosti, to znamená buď ten väčšinový spoločník, alebo máme definície ovládanej a ovládajúcej spoločnosti a pod., čiže vedeli by sme to zadefinovať. Tak títo tiež žiadnu zodpovednosť nenesú ani voči spoločnosti, ani voči veriteľom a o tých predovšetkým ide pri všetkých týchto ustanoveniach, pretože chceme chrániť veriteľov, preto tuná nastavujeme tento mechanizmus. Čiže ja tu dávam do protipólu. Rozumiete? Na jednej strane neuvedie tá 5-tisícová eseročka na obchodnom liste to, čo má, ten konateľ, za to nesie vážnu... (Reakcia z pléna.) Neni to úplne rovnako nadstavené. Zo 67b nevidím, ako by to bolo rovnako nadstavené. Priznám sa, ale možno, možno mi niečo ušlo. Ja skôr vnímam, že tuto to b nejakým spôsobom dopovedané nemáme, a vidím tu takéto disproporcie.
Ďalšiu disproporciu, ktorú vidím a musím na ňu poukázať je, že právna úprava sprísneného režimu spojeného aj so zodpovednosťou, resp. ručením konateľov. A zase len konateľov, čiže vyhýbame sa tým spoločníkom a musíme povedať, že ten svetový trend je taký, že reflektuje, že ovládajúci spoločník, ktorý ovláda spoločnosť, je tá osoba, ktorá by tiež za istých okolností mala tú spoluzodpovednosť znášať, či už vo forme zodpovednosti, alebo vo forme ručenia, pretože koniec koncov ten reálny život je taký, že tie ťažké rozhodnutia robia spoločníci a konatelia konajú v zmysle pokynu spoločníkov. Ja rozumiem, je to záklopka, že tí konatelia možno po tejto právnej úprave odmietnu niektoré úkony robiť, ale nie je to, nie je to finálne riešenie. Tá sprísnená právna úprava sa nám vzťahuje na spoločnosť s ručením obmedzením a roztvárajú sa nám nožnice čiastočne medzi právnou úpravou spoločnosti s ručením obmedzením a akciovou spoločnosťou ako ďalšou právnou formou kapitálovej spoločnosti, kde svojím spôsobom by to bolo tiež namieste. A o to viac, že tá ochrana aj akcionárov, tá pozícia akcionára mnohokrát vyzerá inak ako pozícia investora neovládajúceho spoločnosť, ako aj veriteľov, tam je namieste chrániť rovnako. Čiže mám pocit, že sa nám tu roztvárajú nožnice. Z pohľadu tých, ktorí podnikajú, to v princípe môže znamenať, že keď už viem dať dokopy 25-tisíc v nejakej forme vkladu, tak začína byť možno zaujímavejšia tá právna úprava akciovej spoločnosti ako spoločnosti s ručením obmedzením a ja stále hovorím, že ešte chvíľu a napriek minimálnej výške zapisovaného základného imania za chvíľu bude najatraktívnejšie podnikať vo forme družstva, ktoré nám tak jako uteká. Z hľadiska regulácie je to najdispozitívnejšia právna úprava, ktorú teraz máme, a vnútornými pomermi si z nej vieme spraviť skoro obchodnú spoločnosť takým spôsobom, že to môže byť pomerne komfortné.
Čiže vidím tu tieto nožnice, ktoré sa roztvárajú medzi spoločnosťami, a preto ja si myslím, že ten smer ako uvažovania nie je zlý, ale myslím si, že kľudne by to mohla byť všeobecná právna úprava, ktorá v nejakej miere by sa proste vzťahovala na obe spoločnosti, a niekde inde vidím disproporcie medzi sankciami, ktoré sú podľa mojej mienky neadekvátne. V každom prípade platí, že jednoeurovú spoločnosť s ručením obmedzením budeme mať, ale zase musím povedať, že by to bola nejaká v tomto koncepte právnej úpravy nejaká extra atraktívna právna forma na podnikanie, to sa povedať nemá, to sa povedať na základe tejto právnej úpravy určite nedá. Hovorím, nie sú to pozmeňovacie návrhy, lebo toto by pýtalo ešte debatu. Opakujem, mrzí ma, že som nebola na ústavnoprávnom výbore. Mám ja pocit, keď sledujem tie debaty, ktoré sa vedú, tak neviedli sa v lete, keď to bolo v pripomienkovom konaní, asi, pochopiteľne, že keby sme mali, a vy to máte v rukách, ešte jeden mesiac, tak aj v spolupráci - a teraz nehovorím o sebe - v spolupráci s ľuďmi, ktorí u vás na tom pracujú, by sme sa možno dokázali dostať do veľmi komfortnej situácie, v rámci ktorej by mohla vzniknúť právna úprava, ktorá by bola veľmi, veľmi vyrovnaná. Niekedy ten život proste ide tak, že by to pomohlo.
Mám ešte poznámky aj k novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Niekoľko a zase vedené, vedené naozaj dobrým úmyslom vecne upozorniť na niektoré otázky. Vidím, že do istej miery sa v tej novele snažíte riešiť aj otázku účelových popretí pohľadávok v rámci reštrukturalizačného konania a riešite to spôsobom, že súd môže priznať hlasovacie práva aj popretým veriteľom. Podľa mňa zabrániť zneužívaniu v tomto prípade je veľmi dôležité. Viete, že ja som tu mala návrh, aby touto zodpovednosťou alebo táto zodpovednosť sa preniesla na správcu. Rozumiem istej systémovosti tohto riešenia, ale poznajúc aj prax v tejto oblasti, myslím si, že tak, jak je nastavená tá právna úprava, tak posúdenie zodpovednosti správcu v tejto oblasti podľa mojej mienky by bolo namieste, takto, takto sa zase vlastne vraciame k tomu, že stále viac a viac rozhodovania dávame, zverujeme súdu, a nie som si istá, či sa, naopak, ja si myslím, že nie, pretože máme z minulosti s tým skúsenosť, tak nie som si istá, že či v našom prostredí, a teraz to nemyslím pejoratívne, ale celkovo na kapacitu, ktorá odnáša aj spôsobilosť možno, je to riešenie, ktoré nám tento problém vyrieši.
Vzhľadom na prebiehajúce reštrukturalizácie aj Doprastavu, aj Váhostavu, ktoré v zásade len upozorňujú na nejaký problém, a ten problém sa volá naozaj že veľkí hráči. Dokážu proste vyjsť z tej reštrukturalizácie, aj keď de iure rovnako ako malí hráči, ale de facto lepšie, de facto lepšie preto, pretože majú, majú tú reštrukturalizáciu v rukách, a keď sa dohodnú na nejakých podmienkach, tak vedia, prečo ich robia, za istých okolností im to stojí za to. Kdežto tí drobní veritelia proste sú nakoniec odkázaní, nejaké to percento, ktoré sa proste, vieme, že sa pohybuje pod 10 %. Pričom treba povedať, že v rámci reštrukturalizácie tej pohľadávky spoločníkov, resp. akcionárov sú podriadené pohľadávky, to je v poriadku, hej, ale v rámci reštrukturalizácie sa minimálne stretávame s tým, že vo výsledku, aj keď je to možné, že vo výsledku dochádza aj k zmene, ak to tak mám nazvať, ekonomických majiteľov toho podniku. Inými slovami, naozaj dochádza k ozdraveniu a výsledok je, aj keď sú to podriadené dlhy, výsledok je, že po čase jediný, ktorý v zásade ako keby z toho nestratil nič, sú tí spoločníci a akcionári. Slušne si z toho vyjdú inštitucionálni veritelia, ktorým sa oplatí povedzme odložiť lehotu splatnosti pohľadávky úveru a neskôr sa k tomu dostanú. A tí, ktorí sú na tom najhoršie, sú naozaj tí, 10-tisíc a dostanem, ja neviem, tisíc alebo dostanem 700 a máme... Podľa mňa dlhodobo je to neudržateľné.
A tak jak máme nastavenú tú reštrukturalizáciu, vyzerá systémovo, teraz riešime to, ja som navrhovala, že aspoň my nevypopierajme tých malých aspoň, proste keď niekto sa o to pokúsi ich vôbec ako dať preč, vôbec z toho rozhodovacieho procesu, tak aspoň nech majú hlasovacie právo. Ja som zverila správcovi pod sankciu jeho osobnej zodpovednosti, teda aby sa ani nepokúšal (povedané so smiechom) do toho púšťať, teraz sa bude pokúšať a vo finále o tom rozhodne súd, či tie... Ale to je ako minikrok, pretože niekde sa nám ukazuje v tých reštrukturalizáciách, že, že proste je to vo výsledku nespravodlivé, aj keď de iure ako keby každý mal nejakým spôsobom v tom konaní rovnaké postavenie.
A teraz poviem na inšpiráciu niečo, čo možno sa nejaví extrémne systémovo, ale, ale keď treba, no tak proste treba vstúpiť aj nesystémovo do tej právnej úpravy, pretože vo výsledku to, čo nám dnes vzniká, vzniká nespravodlivosť. Tak sa zamyslime nad tým, že do tých reštrukturalizácií proste nedáme nejakú minimálnu hranicu, ktorá musí byť uspokojená, aby vôbec nejaká reštrukturalizácia musela vôbec prebehnúť. Že proste pre kategóriu nezabezpečených a neviem akých veriteľov buď to bude aspoň 20 %, alebo to nebude nič, alebo, viete, alebo nebude reštrukturalizácia.
Nech sa teda všetci ostatní majitelia, inštitucionálni veritelia, keď naozaj vidia profit v tom, že bude pokračovať tá firma a nakoniec u nich k uspokojeniu záväzkov dôjde, no tak nech spravia aspoň takú ponuku, lebo oni dávajú ponuku, nech dajú aspoň takú ponuku, ktorá je akáž-takáž fér, aby som to zjednodušene povedala. A táto debata neprebehla, tak dávam to ako inšpiráciu ale musíme sa podľa mojej mienky o tom rozprávať, lebo nám to, lebo nám to padne na hlavu. Hovorím, keď som to minule otvorila, tak ste ma vrátili, lebo už aj to, že im natvrdo dáme tie hlasovacie práva, ja dúfam, že tie súdy proste to budú robiť zodpovedne. Ja som to preto dávala správcovi pod hrozbou osobnej majetkovej zodpovednosti, aby si to naozaj rozmyslel, a pod sankciou majetkovej zodpovednosti, pretože aspoň keď nebudú vypopieraní, tak možnože si môžu vynútiť akéž-takéž fér podmienky, aj keď veľmi ťažko. Ale v našich podmienkach ja by som kľudne sa zaoberala aj tou hranicou a rozprávajme sa, rozprávajme sa o tom. To je moja jedna poznámka pro futuro, ktorá by sa mohla riešiť aj tu, a zároveň opakujem, bola som v zahraničí na konferencii, nemala som to ako otvoriť na ústavnoprávnom výbore.
A upozornili ma kolegovia, teraz poviem, to je zo zajtra, to by som si ja nevšimla, ale máme tu riziko, a keďže to, na to riziko ma upozornili kolegovia právnici, ktorí robia aj s konkurzami, a sedeli nad tým aj spolu s kolegami, ktorí robia aj správcov, a nie nevýznamných, tak si dovolím upozorniť na ešte jeden problém, ktorý nebol vôbec predmetom debaty. A síce snažíte sa v tejto novele vysporiadať s výhradou vlastníctva, resp. s uplatňovaním výhrady vlastníctva v rámci konkurzného konania. Dnes ten režim funguje takým spôsobom, že keď máte svoju pohľadávku zabezpečenú výhradou vlastníckeho práva, no tak môžte žiadať vylúčenie veci z podstaty. OK. Ja viem, že ten tlak dodávateľov je veľmi silný na to, aby sa to riešilo iným spôsobom, tí dodávatelia, ktorí majú takéto klauzuly v zmluvách majú pocit, tak keď je tam výhrada vlastníckeho práva, spustí sa konkurz, no tak ja by som mal právo proste prísť a zobrať si to, prečo sa o to musím súdiť. Ale ono je to mnohokrát a ja niekoľko takých prípadov poznám, pretože, nehovorím abstraktne, ono je to mnohokrát veľmi komplikované, pretože vôbec mne nie je jasné, že čo si môže zobrať ten veriteľ, pretože mnohokrát je to druhová vec, druhovo určená vec, ktorá vôbec nie je uskladnená oddelene, ani to nemali, áno, ani to nemali v zmluve dohodnuté, že musí byť oddelene uskladnená alebo niečo podobné.
Mnohí, mnohokrát je už zapracovaná tá vec, čiže to nie je, to nie je také jednoduché a ja tomu rozumiem. To, čo ale robíte, a to bod 14 § 29 sa dopĺňa ods. 9 a 10, ktoré znejú: "Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci" - mohol inak žiadať, čo je veľmi vágne, lebo žiadať a mať právo vzhľadom na to, čo som povedala, to sú dve veci - "zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo." Zdanlivo logicky a má to svoje riziká a na tieto riziká musím upozorniť, a keby ma na to neupozornili správcovia, tak by ma to nenapadlo, lebo ja takým spôsobom nerozmýšľam, ale upozornili ma na to správcovia, tí vedia, ako sa rozmýšľa v rámci konkurzov. (Povedané so smiechom.) A povedali, že je to veľké riziko antidatovania, resp. vyhlasovania, že bola dojednaná výhrada vlastníckeho práva spätne, pretože je nepreukazné, pretože je nepreukazné, kedy reálne, kedy výhrada vlastníckeho práva bola dojednaná. Aby sme tomu rozumeli, ja netvrdím, že netreba špecificky riešiť otázky výhrady vlastníckeho práva v rámci konkurzného konania, akurát že výhrada vlastníckeho práva v našom právnom poriadku je čisto záväzkovo-právny inštitút a my dnes všetky zabezpečovacie vecné práva, proste máme to záložné právo, každé máme nejako registrované, hej, čiže s tým sa nedá veľmi dobre pracovať. Ale výhrada vlastníckeho práva je čisto zmluvný inštitút. A možnože by to pýtalo najskôr sa možno vysporiadať vo všeobecnej právnej úprave, ja neviem, či v Občianskom zákonníku, možno v Občianskom zákonníku netreba, v Obchodnom, lebo je to všeobecný inštitút, sa s tým vysporiadať hmotnoprávne, a teda nejak sa teda dopracovať k nejakej úprave a potom v nadväznosti na to riešiť aj tú otázku v konkurznom konaní, ale mám pocit, že sa nám tu - a opakujem, upozornili ma na to právnici, ktorí majú skúsenosti z konkurzov - mám pocit, že možnože sa tu teraz pre nejakú najbližšiu dobu nám otvárajú nejaké nožnice, ktoré dnes ešte nevieme doceniť, a to by jednoducho nebolo dobré.
Takže som ti to dovolila tlmočiť, toto by som vám ani na výbore nepovedala, lebo to ma ani nenapadlo. Ja som to zaevidovala len tak, O. K., tak riešia výhradu a má to svoje, má to svoje úskalia v každom prípade. Ale pokiaľ ide o ten konkurz a reštrukturalizáciu, tak si myslím, že to, čo je najpodstatnejšie, je, aby sme sa zaoberali tým, aby boli garantované reálne fér podmienky, nielen de iure, že každý dostane rovnako, a pritom vieme, že de facto vo výsledku tá spokojnosť s výsledkom reštrukturalizácie vyzerá úplne inak. Takže toľko k novele Obchodného zákonníka a konkurzu a reštrukturalizácii.
Na záver môžem k tomu povedať, že, ešte raz to, čo som povedala, tá jednoeurová spoločnosť s ručením obmedzeným veľmi atraktívna v tejto v tejto podobe nie je pre malé a stredné podnikanie. Tie disproporcie, ktoré vznikajú medzi jednotlivými právnymi formami obchodných spoločností podľa mojej mienky sú príliš veľké a rovnako ako nastavenie povinnosť verzus odpovednosť pri jednotlivých povinnostiach, ktoré sa ukladajú, tiež nie veľmi vyvážené a v rámci konkurzu, tak tie dve inšpirácie.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný