39. schôdza

Ďakujem, pani podpredsedníčka. To tu rozobral Alojz predo mnou, dobre (poznámka k manipulácii s mikrofónom). Ja si myslím, že tú definíciu problému v zásade všetci chápeme rovnako. Áno, kvalita potravín u detí a potraviny, ktoré konzumujú jednak v domácom prostredí, jednak v školách, nie je ideálna. To je pravda. Áno, obezita u detí rastie, áno, stále menej detí sa hýbe, áno, treba s tým niečo robiť. Ale na rozdiel od kolegu Hlinu, ktorý tu rečnil predo mnou, ja si nemyslím, že toto je dobrý začiatok. A skúsim teda začať tam, kde on spomenul moje meno, a to je to znižovanie miery slobody.
Ono ja viem, že kolega Hlina nemá moc dôvery v slobodné rozhodovanie ľudí, on, on v zásade by bol rád, keby všetci rozmýšľali a robili presne tak, ako on, lebo to je najsprávnejšie a to je jediné. Ja mám po pravde aj rešpekt, aj úctu k tomu, čo on vybudoval a čo spravil tam. Pri, pri akejkoľvek miere nevôle možno k jeho zmýšľaniu treba povedať, že áno, má za sebou kus dobrej práce a mnohým ľudom zrejme to aj, prináša aj prácu, aj oddych a tak ďalej. Ale jedna vec, naposledy keď som bol u teba, Alojz, v, na tej farme, jedna vec ma zarazila, a to sú tie cedule, ktoré tam všade visia. A práve to krásne ako keby vystihuje ten, ten mentálny svet, že ja sa zvrchu na vás pozerám a poviem vám, ako je to najlepšie. Ony by tam nemuseli byť, mohli by byť dajme tomu slušnejší alebo by mohli byť, ale nie, ony sú presne tak urobené, že kto nemyslí ako ja, tak je v zásade buď hlúpy, alebo obmedzený, a ja vám to vysvetlím. A toto je presne ten istý prístup aj tu.
Prečo by sme dávali, prečo by sme dávali do rúk ľudom možnosť sa rozhodovať, keď to môžeme spraviť za nich? A toto je podľa mňa nesprávne. A keby to bol iba tento jeden prípad, tak možno by som sa tomu toľko nevenoval, ale to je, keď sa pozrieš, že čo sa stalo v školstve od nástupu bývalého ministra, ktorý teda už tam páchal také veci, že, že ho museli odtiaľ zosadiť, tak to bolo presne v tomto duchu: my vieme najlepšie, rozkážeme ohňu, dažďu, bleskom. My vieme najlepšie, nedajbože, aby sa niekto rozhodoval sám za seba. Bolo 30 % voľnosti v rukách učiteľov pri vytváraní školských programov škrtnuté, lebo všetci musia robiť rovnako. Mali, bolo, bolo rozbehnutých projektov, aby si, aby si školy mohli nakupovať vlastné učebnice podľa toho, ako uznajú. To bolo škrtnuté, zavádza to až teraz nový minister, lebo to uznal konečne ako dobrý krok k tomu, aby konečne deti učebnice mali. Celé pôsobenie doterajšie v školstve strany SMER bolo o tom, že nenecháva rozhodovanie v rukách tých, o ktorých konkrétne ide, to znamená učiteľov, žiakov a ich rodičov, ale buď ho dáva úplne nezmyselne samospráve, čo sme videli pri určovaní počtu žiakov v triedach, alebo si ho berie na seba ministerstvo. A do toho príde takýto nekoncepčný návrh.
A napriek tomu, že sa my dvaja, zrejme aj tuto s pani predkladateľkou, zhodneme, že ten problém taký je, tak to riešenie nie je správne. A práve preto o tom toľko rozprávame, lebo sa to týka každého z nás, ktorí tie deti v tých školách máme. A ja chcem, aby moje decká, keď chodili do školy, sa spolu, spolupodieľali na vytváraní pravidiel, ktoré na tej škole sú, ktoré na tej škole fungujú. Ja viem, že pre teba je to možno sci fi, ale ja keď som učil tých prváčikov 6-ročných, tak ani jedno pravidlo, ktoré sme mali v triede, nevzniklo bez toho, aby sme si ho nespravili spolu. Ty, keď k tebe prídu, tak máš ceduľu na každom rohu, aby všetci vedeli presne, čo majú robiť. Ja tvrdím, že keď niekde prídu ľudia, tak sa majú dohodnúť na pravidlách a o to viacej ich budú potom dodržiavať, lebo na základe toho, že sa dohodli, ich budú mať za vlastné. A to presadzujem aj v tom, ako my komunikujeme dajme tomu s občanmi, s tretím sektorom, aby čo najviac nápadov išlo sem a tu sa to pretavovalo do zákonov.
A to isté presadzujem v školstve, kde si myslím, že je najlepšie, že rozhodovanie má byť najbližšie k tomu, koho sa týka. A určite budeš so mnou súhlasiť, že pravidlá pre bufet na škole, ktorá má 20 metrov od vchodu potraviny a sídli dajme tomu v troch rôznych budovách a žiaci musia prechádzať z jednej do druhej, budú musieť byť nastavené inak, ako pravidlá v bufete, kde široko-ďaleko nič iné nie je. Že pravidlá v bufete v regióne, kde je, kde je vysoká nezamestnanosť a ľudia naozaj nemajú na to, aby si kupovali niektoré typy potravín, budú iné ako v bratislavskom Starom Meste, kde mamičky šalejú, už keď vidia niektoré tabličku čokolády.
Práve preto hovorím o tom, že to má byť na základe rozhodnutia školskej rady, rodičov, zriaďovateľa a riaditeľa školy a samotného zriaďovateľa toho bufetu. Práve preto o tom hovorím. To je tá sloboda, ktorá tebe nejde do hlavy. Spoločnosť nikdy nebudeme mať takú, že, že budeme zvyšovať sebauvedomenie si ľudí už od základu u škôl, keď všetko, všetko, všetko, všetko bude zvrchu nadiktované zákonom.
A to už nehovorím o tom, že vstupujeme do zákona, ktorý s podmienkami školských bufetov nemá ale absolútne nič spoločné. Školský zákon je zákon, ktorý definuje spôsob, akým je vykonávané vzdelávanie a výchova na Slovensku. Keď sa máme baviť o stravovaní, keď sa máme baviť o tom, ako má vyzerať školský bufet, tak nech je to vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá koniec koncov to už teraz upravuje. Alebo nech je to poľnohospodárstvo, ktoré sa venuje potravinám. Ale prečo to, preboha, dávame do školského zákona, kde máme mať napísané to, ako máme zušľachťovať duše a duchov našich detí na tej škole?!
Prečo keď niekto napadne zlú definíciu, tak ty to ideš ochraňovať, prosím ťa, ako dobrý základný krok? Doplň... Jak to je? Potraviny, potraviny, doplnkové potraviny typu rýchleho občerstvenia, povedz mi, prosím ťa, čo to je? Ešte raz spomeniem tú pani z Michaloviec. Bola nezamestnaná, samoživiteľka dvoch detí, požičala si pomerne veľký obnos peňazí, otvorila si dva bufety, otvorila si malú pekárničku, kde nenájdeš jediné éčko, robí vlastné pečivo, z lokálnych zdrojov si berie suroviny, robí za 50 centov balené rožky a bagety pre tie decká. Je to doplnková potravina typu rýchleho občerstvenia alebo nie? Povedz mi. A ak na základe toho, že prijmeme túto hlúposť, táto žena zatvorí ten svoj bufet a vráti sa nezamestnaná ku tým svojim vlastným deckám, nemôžeš mi povedať, že ti na tom nezáleží, že kľudne nech si príde o prácu, tak ako si to povedal pred desiatimi minútami. Nemôžme tu predsa stáť a pozerať sa na to, že bude prijatý hlúpy zákon a bude, niekto príde o prácu a o bufet len kvôli tomu, že bola otvorená spoločenská diskusia. Ak toto malo byť, ak toto malo byť cieľom, pani predkladateľka, tak už ste ho dosiahli. Spoločenská diskusia je otvorená a rozprávame sa o tom, zrejme tu už padlo zopár nápadov, ako by sa to dalo spraviť. Len, preboha, nenechajte to dotiahnuť do konca.
Mali sme tu, mali sme tu spomenuté recepty, ktoré sú staršie než možno polovica z nás. A stále sa v školských jedálňach podľa nich varí. A ak nie sú platné, ak boli nahradené niečím lepším, je to naozaj tak, že na tých školských jedálňach nie je čo zlepšiť? Naozaj sa tam varí tak, že, že tá zdravá, že tá zdravá bageta od tej pani v Michalovciach nie je dôstojnou alternatívou?
Jediné, o čo mi ide, je, aby z ľudí nerobili hlupákov, nesvojprávnych a neschopných. Pretože keď to budem robiť dostatočne a dostatočne dlhodobo, tak oni si na to zvyknú. Ešte aj ľudia, ktorí niečo chcú vyriešiť, ktorí do niečoho chcú rozprávať, ktorí do niečoho chcú zasiahnuť, tak to nebudú robiť, lebo im budú každodenne kladené polená pod nohy. Toto nie je iba o jednom zákone, to je o symptóme, ktorý sa nám šíri touto spoločnosťou, Alojz. A ten symptóm je založený na tom, že my nedôverujeme občanom, že dokážu o niečom rozhodnúť, že my ich nenechávame o tom rozhodnúť a všetko v rámci otvorenia diskusie za nich urobíme tu. A to nie je správne.
Aby som to zhrnul. Tie veci, ktoré ešte zakázané, nie sú, sú v tom zozname mimoriadne vágne. Či už ide o potraviny typu rýchleho občerstvenia, či už ide o ten obsah cukrov, o ten obsah soli, či už ide o obsah ovocnej zložky, sú tak vágne, že to spraví bordel v tom, keď sa to začne implementovať. A tie veci, ktoré sú tam ostatné, už dneska zakázané sú.
Ak má niekto vedomie o tom, že máme bufety, ktoré predávajú nápoje s obsahom taurínu alebo nápoje s obsahom chinínu alebo alkohol, nebodaj cigarety, už dneska platná vyhláška ministerstva zdravotníctva to zakazuje, treba tam poslať kontrolu a treba to zatrhnúť. To je prvá vec.
Druhá vec, keď už to chceme riešiť, spravme to tam, kde to je rezortne a odborne príslušné, na ministerstve zdravotníctva alebo na ministerstve pôdohospodárstva. Tam, kde sa potraviny majú riešiť.
A tretia vec, neoslabujme školskú samosprávu. Dlhé roky sa v tomto parlamente aj inde na iných fórach bojovalo za to, aby bolo väčšie zastúpenie študentov, rodičov v radách školy. Aby to boli ony, rady školy samotné, ktoré rozhodujú o tom, ako bude škola vyzerať. Dosť, že sa zobrali školám z rúk kompetencie, čo sa týka výučby a jej obsahu. Teraz im ideme nadiktovať ešte aj čo si majú dohodnúť alebo nedohodnúť, že sa bude predávať v školskom bufete.
A ak chceme naozaj problém uchopiť celostne, tak naozaj poďme od školských jedální, cez bufety, cez to, čo sa učí na telesnej výchove. Veď dnešné osnovy telesnej výchovy, ktoré sú ešte stále častokrát založené na kotúle letmo a vrhu granátom a výmykoch na tyči, polovica tých deciek tam nechce cvičiť. Ale niektoré z nich sú oslobodené od telesnej v škole, ale po obede idú do frisbee krúžku hádzať si diskom alebo tancovať hip-hop. No prečo? Lebo tá telesná jednoducho nenapĺňa ich potreby, lebo nie je zmodernizovaná na taký level, na takú úroveň, aby tie pohybové aktivity boli prispôsobené dobe. Veď my už nie sme branci na tej telesnej, my už tu nečakáme vpád imperialistov. Tam má ísť o to, aby sa tie decká hýbali. A keď dokážeme osnovy minimálne uvoľniť, aby každý ten jeden učiteľ si tam vedel dať to svoje, už to by spravilo veľa. Aby tam nemal povinný počet výmykov, povinný počet preskokov cez kozu a hádzanie granátom. Samozrejme, že tie decká potom k tomu pristupujú s nevôľou. Zvlášť, keď niektorí učitelia sú viacej diktátori ako pedagógovia. Toto všetko sú otázky, ktoré treba riešiť, a nie zakazovať Horalky v bufete.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, zabudli ste: a preto spravme komisiu (vyslovené s pobavením). A presne mi to pripomenulo, teda už z filmov, mňa to, chvalabohu, obišla tá doba, a na všetko sa proste, bolo potrebné spraviť komisiu. Mne tam naozaj chýbalo, ten dôvetok, tú Horalku ste si mohli odpustiť: a pre to všetko, čo som vám tu povedal a vysvetlil, je potrebné spraviť komisiu, ktorá prijme komplexné riešenie. A tým pádom máme zase dva roky svätý pokoj. Nech sa napchávajú tými baget...
No, vážení, mňa mrzí tá rezignácia. My rezignujeme na reklamy na alkohol, alebo my rezignujeme na prístupnosť, neprístupnosť televíznych programov, lebo však Česi vysielajú. My rezignujeme na to, že či v bufetoch majú byť, v školských bufetoch majú byť potraviny, ktoré, prísne vzaté, nie sú zdravé, ale sú možno menej škodlivé, dobré, lebo vedľa sú potraviny. Chápete? Ja, ja, my sme tak nízko ambiciózni, ja, nič v zlom, ja keby som pracoval týmto systémom, tak som doma na Orave po druhom protialkoholickom a zničený zo sveta a zo života, že nič sa nedá, lebo nič sa nedá, všetko je ťažké. Všetko je svojím spôsobom výzva a má to určité úskalia, má to určité nepríjemnosti, ale práve to by nás malo, že ideme do toho. Ja žasnem nad tou porobenosťou, tou rezignáciou, že to nemá zmysel, netreba, nedá sa, nepodarí sa. Žasnem. Normálne žasnem.
Prosím vás príde Bukovský, vy keď vravíte o výchove, príde Bukovský hovoriť o zdravej výžive do tej školy a potom to dieťa pôjde do bufetu a uvidí tam Coca-Colu. Tak si povie: jak to, jak úprimne to so mnou myslia? Pán Mičovský, Kaliňák mu pustil pozmeňovák, že budú sa učiť o úcte k zákonom, a potom do tej školy príde prednášať nejaký politik. Tiež nepoviem meno. Aký je toto výchovný cieľ? To už som zase zafilozofoval.
Ďakujem.

No, Maťo, nedá sa, možnože si to mal dať na viacerých príkladoch. A absolútne súhlasím s tým, že za ambíciou robenia všeobecného zákonodarstva, kde do školského zákona ideme narvať živnostenské podnikanie. Neviem, či už to tu niekto hovoril predo mnou. Som zvedavý, že či už sme niekde našli v živnostenskom zákone, ja to tam teda neviem nájsť, podnikanie v bufetoch, školských bufetoch v tomto prípade, pretože buď sú to nejaké zariadenia verejného stravovania, alebo to bude nejaký maloobchodný predaj alebo čosi. Ja som zvedavý, že tí prevádzkovatelia, keď túto vec prijmeme, čo urobia, ak to teda nechceme nechať na riaditeľoch, školských radách, rodičoch, alebo to nenecháme, a netreba zriaďovať žiadne komisie, a nenecháme to na vyhlášku, či už ministerstva zdravotníctva alebo ministerstva pôdohospodárstva ohľadom potravín. Pretože potraviny, ak sú nie zdravé pre školské bufety, predpokladám, že nebudú zdravé ani pre bufety, ktoré sú oproti školám, a akékoľvek iné bufety. Čiže sa prihováram aj za to, keď to tá vyhláška by mohla vzniknúť, tak minimálne by sme to mohli označovať.
Čo si ale na druhej strane myslím, toto nie je rezignácia, toto je absolútne parádny marketingový ťah, lebo sú tu spojené dve entity – potraviny, lebo však jesť sa musí, a deti. A chcem sa tomu troška povenovať potom v rozprave, ale myslím si, že tu by sme sa mohli aj viacerí učiť, že toto je supermarketingová téma pre plénum parlamentu, navyše ak je to podpredsedníčka parlamentu a vládna poslankyňa, pretože spájať to, čo všetci jeme, s deťmi môže priniesť aj to, že sa ako keby naozaj bavíme o reálnom probléme a pritom dépeháčka na potraviny je stále 20 percent.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Poliačik, dotkol si sa dvoch vecí, na ktoré chcem reagovať. Aj keď možno v tej filozofii sa úplne nezhodneme, ale pokúsim sa vysvetliť svoj postoj v rozprave, možno nájdeme nejaké spoločné riešenie, ale dotkol si sa stravovania v školských jedálňach a vo výdajových školských jedálňach. Áno, z toho mediálneho priestoru, ktorý vlastne teraz vznikol okolo týchto potravín v bufetoch aj v školách, som našla aj postoj ministerstva školstva, ktoré má snahu zmeniť aj školské stravovanie, aj niektoré typy jedla, ktoré sa budú podávať v školách. A takisto avizovalo, že sa chce zaoberať aj stravou v bufetoch. Čiže toto sa bude zrejme komplexne riešiť. Dúfam teda, že sa bude, pretože niektoré tie odporúčania sú zastarané.
Aj na mňa sa obracia veľa ľudí, ktorí sa výživou zaoberajú, a je fakt, že tá strava v školách síce spĺňa určité požiadavky, ktoré máme vo vyhláškach stanovené, ale nie je optimálne. Deti nemajú možnosť si vybrať z viacerých druhov jedál. Samozrejme je tam nejaké finančné obmedzenie, iste, ale sú aj nové výživové odporúčania, nové trendy, ktoré sa dajú istým spôsobom prispôsobiť deťom a dať im do škôl zaujímavejšiu a výživovo možno hodnotnejšiu stravu. Čiže toto sa riešiť bude, to máš úplne pravdu.
A čo sa týka toho, čo si spomenul, čo pani podpredsedníčka parlamentu zakazuje, tak máš úplnú pravdu, že alkohol, tabak je zakázaný už inde, a to, čo ostatné zakazuje, je veľmi, veľmi vágne zadefinované, až tak, že skutočne tí bufetári nebudú vedieť, ako majú tento zákon realizovať v praxi. Nebudú si vedieť zistiť obsah mnohých potravín. A viac poviem o tom potom vo svojej rozprave.

Ďakujem. Martin mi nahral na smeč, lebo tu je možnosť povedať základný rozpor, by som povedal, medzi liberálnym a konzervatívnym postojom a pohľadom na život.
Ja poznám dobre antiautoritatívnu výchovu O´Neilla z Anglicka, uznávajú ju, v mnohom je veľmi, veľmi dobrá. Aj Montesóri, ktorú  on uznáva, pedagogiku, ktorá je tiež veľmi dobrá. Treba v ľuďoch a v deťoch podporovať samostatnosť rozhodovania, ale aj vážnu zodpovednosť, lebo človek je zodpovedný za svoje činy. Nemôže sa vždy rozhodnúť dobre sám. Každý vidíme, že sme sa stokrát rozhodli a bola to hlúposť, alebo sme spravili vážnu chybu, tak už by sme mali vedieť, že nie vždy, keď sa rozhodujeme, je to dobré.
Sú tu aj zákony, sú tu ľudské zákony, treba dodržiavať. Samozrejme narazíme na nich, keď raz nedáme prednosť v jazde alebo na stopke nezastaneme, tak sa z vlastného rozhodnutia za chvíľu ocitneme na cintoríne. Ale sú tu aj iné zákony, a my ich nazývame Božie alebo Desatoro, ktoré tiež nemožno meniť, a môže ich len ten zmeniť, kto ich ustanovil. Čiže nemôžme z vlastného rozhodnutia ukradnúť, zničiť svoje zdravie, piť veľa, drogy brať a tak ďalej. Nemôžme ísť na potrat, keď sa nám zachce, nemôžme robiť eutanáziu, keď sa nám zachce. Čiže áno, rozhodovať sa, ale byť aj zodpovedný za svoje činy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia. Tento zákon, ako sa zdá, vyvoláva mnoho vášní. Ale chcem povedať najskôr, že za tento zákon Slovenská republika asi dostane výzvu od Európskej komisie, že máme ho zosúladiť so zákonom a legislatívou Európskej komisie, keďže je to predpis technického charakteru a mal by ísť pred tým, než sa schváli, mal by ísť na notifikáciu v zmysle smernice 98/34/ES. Ale s tým nech sa vysporiada vládny SMER a pani predkladateľka.
K čomu ale chcem sa ešte ďalej vyjadriť, sú hlavne mediálne odôvodnenia, prečo treba tento návrh zákona prijať, zo strany predkladateľky. Tak ako to odznelo v médiách medzi prvým a druhým čítaním, keď pani predkladateľka odôvodnila tento zákon, tak hovorila o tom, že tento zákon jednak je treba aj kvôli ruským sankciám, aby naši farmári mohli predať svoj výrobok, aby sme vytvorili pracovné miesta. Musím povedať, že s touto argumentáciou nie je možné súhlasiť. Toto nebude vplývať na tvorbu nových pracovných príležitostí, pretože naši farmári do týchto predajní sa zvlášť, nejako okremne nedostanú. Ba čo viac, naši poľnohospodári a potravinári hlavne v mnohých prípadoch budú mať problém. Pokúsim sa vám pomenovať, prečo budú mať problém.
Jednoducho pani predkladateľka hovorí o tom, že nebude možné predávať potraviny s obsahom nad 1,5 gramu na 100 gramov hmotnosti. Pýtam sa, kto bude kontrolovať, že ktoré obsahuje koľko? Nad tým ste sa, pani kolegyňa Zmajkovičová, nezamysleli. Preto, lebo v smernici, teda v hlave Potravinového kódexu, ktorá platí na Slovensku od roku 2004 ešte dneska stále, tak v prísadách do potravín je dnes dovolené dať vo všeobecnosti 2 %, teda 2 gramy na 100 gramov. Kto bude kontrolovať, ktoré má už 1,6 nad a nemôžu byť predávané? Bavím sa o pekárenských výrobkoch, bavím sa o pečive, bavím sa chlebe. Neviem, kto bude ten, ktorý bude vedieť posúdiť, či tento chlieb áno, od tohto výrobcu, tento chlieb od tohto výrobcu nie. Ktorý riaditeľ školy to bude vedieť posúdiť? Ktorý inšpektor to bude vedieť posúdiť? Keď hlava Potravinového kódexu dnes vo všeobecnosti uvádza pravidlo 2 % soli môže byť prídavok.
Mnohé deti majú alergiu na mak, na orechy, tie v rožkoch môžu byť, tie sa môžu predávať, ale také koláče s džemom už nie, lebo nepoznám na Slovensku, ktorý koláč s džemom by spĺňal vami stanovené kritériá, že jednu tretinu musí obsahovať podiel ovocnej alebo mliečnej zložky. No nebude ho obsahovať. To znamená, že tie všetky zmiznú z pultov. Pýtam sa, pre koho je to dobré? Chceme pomôcť slovenským farmárom? Toto nie je cesta.
Naviac je treba povedať, že obdobne také ako sladké pečivo, ako brioška a podobne, mám za to, že podľa tohto vášho návrhu tiež zmiznú. Čo sa zmení? No väčšina týchto školských bufetov sa zatvorí. Nebude na území školy. Viete, ako to obídu tieto predajne? Že posunú v mnohých miestach bufet na okraj, ku plotu a budú mať okienko a budú predávať mimo pozemku. Presne to, čo povedal pán kolega Poliačik, že to dieťa, keď dostane od rodičov peniaze, tak sa môže rozhodnúť, že cestou do školy si ho kúpi alebo cestou zo školy si ho kúpi alebo pôjde k okraju plotu a tam si ho kúpi. To, že ako sa dieťa stravuje, je v prvom rade vec rodiča, ako sa tomu venuje, nie zákona.
A preto dávam procedurálny návrh, aby sme v tomto návrhu zákona nepokračovali a neschválili ho, pretože tento zákon vyvolá oveľa viac problémov ako osohu.
I keď s mnohými, ktoré sú podotknuté, že predaj tabaku a tabakových výrobkov sa zakazuje na území škôl, ale ja si myslím, že to bez problémov každý riaditeľ školy si to vedel vyriešiť. Lebo v základnej škole, kde nemajú 18 rokov a nemôžu kúpiť tabakové výrobky, keby z podstaty, keby aj riaditeľ školy nezakázal predaj pre toho človeka z bufetu, tak nemôže ho predávať, pretože nemôže predávať deťom pod 18 rokov. Nad 18 rokov zakazovať niekomu, ktorý je v zmysle zákona dospelý, je, myslím si, že asi nemiestne. Pritom viem, o čom hovorím, lebo aj ja mám syna, ktorý bude mať o chvíľu 18 rokov , a viem, že je to treba. Je to o vysvetľovaní a nie o tom, že zákonom niečo zakážem niekde predávať alebo nie. Lebo keď mu zakážem, že v škole si ho nemôžeš kúpiť, ale prejde von a mimo školy si ho kúpi, aký je to rozdiel s tým? Žiadny.
Ešte raz by som, sa chcem vrátiť k tomu, k čomu som sem prišiel, kvôli čomu, a to, že teda zákony ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva zdravotníctva dovoľujú mať prísadu soli v pekárenských a iných potravinách do dvoch percent. (Reakcia predkladateľky.) No je to tak, ako 1,5 g potom kto bude posudzovať? To, že ministerstvo zdravotníctva vám má pripravenú novelu Potravinového kódexu, ešte neznamená, že to platí a je vydané. Ako práve preto ste posúvali vydanie zmeny Potravinového kódexu v tomto, v tejto Národnej rade, ktorá bola povinnosťou z predchádzajúcej vlády do konca roku 2012 pre ministerstvo zdravotníctva vydať nové hlavy Potravinového kódexu, a vy ste dvakrát zmenili zákon účelovo, aby tie kódexy zostali v platnosti. A dneska ešte platia, pani podpredsedníčka, len aby som dovysvetlil, ako to v skutočnosti je. Ale nič na tom nemení, že výrobcom je dovolené dávať 2 percentá a vy v školách budete vyžadovať 1,5 percenta.
Ďakujem pekne.

Dobrý večer, vážené panie podpredsedníčky, vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani spravodajkyňa. Tak ja myslím, že je to úspešný zákon, pretože už takú diskusiu, dlhú, sme dávno nemali. A všeličo sa tu vyventilovalo, toľko tém, koľko poslancov. Tak ja, nakoľko tých faktických nemalo byť toľko, ja na pár zareagujem a potom sa vrátim veľmi rýchlo k zákonu, no.
Tu sa hovorilo o potravinách, lacných v Rakúsku, drahých u nás a tak ďalej. Iste to všetci vieme, ale veľa sa o tom diskutuje aj na Facebooku, 10 percent DPH v Rakúsku, 20 DPH na potraviny u nás. Dotácie v Európskej únii, z ktorých my máme voľakedy 40 percent, teraz 60 percent. Tým pádom sú ich potraviny omnoho atraktívnejšie. Dotácie Ameriky sú ešte väčšie, farmárom svojim. Zabíja to celú Afriku. Nedávno bol krásny film o tom na STV 2. Ale to je prvá poznámka.
Druhá k pánovi Hlinovi, neviem, či tu je Lojzko. Bilbordové šumy, no, je to pravda, naozaj, idúcky domov autom, tak sú tisícky bilbordov. Idú voľby. Ja som voľakedy mal tri bilbordy dva týždne, aj to som mal výčitky svedomia. Teraz každý poslanec do miestneho zastupiteľstva má x bilbordov, jeden za druhým, čiže vlastne za to skôr môžu tí poslanci alebo kandidáti ako tie firmy, ktoré to potom, alebo zákony nakoniec, ktoré to umožňujú. Ale fakt, že je toho v poslednom čase veľa.
U nás v bufete neni, bohužiaľ, víno, ale to teda radšej vyškrtnem zo svojho príspevku, potom keď budem to korigovať. Ale je tam Aloe vera. To je výborný nápoj, vraj posilňuje činnosť mozgu, tak vždycky si ho dám. A predvčerom som ho doniesol aj domov a svokre som ho dal, teda má 96 rokov, aby sme posilnili mozog, ale ona povedala, že to ona vôbec nepotrebuje: vráť to svojim kolegom do parlamentu, tam to potrebujú, keď to sledujem, tie prenosy. Dúfam, že ma nesleduje dneska.
No a posledné, čo poviem pánovi Šebejovi, je tuná, tak to som nevedel, že on je taký dobrý chemik, biochemik. Ja teda tiež mám štátnice z chémie a rozmýšľal som, jako by som vás trocha ohúril. Tak som chcel najprv hovoriť o matematike len to by bola nuda sama, nejaká štatistika alebo nejaké diferenciálne integrálne rovnice. Ale, Ferko Šebej, vyskúšam ťa a už potom pôjdem k veci. Či vieš, čo to je: para-para-dichlor-difenyl-trichlor-metyl-metan? Potom mi to povieš v technickej poznámke. Alebo čo je dimetylglyoxim? Na to sa pamätám, je tomu 50 rokov. To prvé, druhé sa volá  Čugajevovo činidlo, to prvé je DDT, a druhé, dokazuje sa tým nikel v analytike. Vidíte, že aj ja som múdry, nielen Fero Šebej. Dobre. (Reakcia v sále.)
Tak, vážení, a teraz už vôbec k zákonu. Súhlasím, že v bufetoch by sa nejakým spôsobom malo obmedziť všetko, čo sa tam predáva. Neviem si predstaviť, že by naozaj sa dnes osemnástkam predávali alkoholické nápoje a pivo alebo tabakové výrobky a výrobky z nich, no, z tabaku. Toto je tam asi troška redundantné, to určite sa v školách asi nepredáva, nemôže predávať. Iste si to v tých bufetoch alebo v potravinách vedľa môžu kúpiť títo ľudia. Aj si, bohužiaľ, kupujú. Na druhej strane, keď sa pozrieme, a tá diskusia ukázala, naozaj tých nezdravých potravín je všade veľmi veľa, v obchodných reťazcoch, v bufetoch, a teda prečo nezaútočiť na hotdogy, alebo po slovensky "teplých psov"? Ale máme tu jazykový zákon. McDonaldy, proste, rýchle tieto, KFC a tak ďalej a tak ďalej. Tak naozaj, tieto americké vzory rýchle najedenie sa s nejakým divným mäsom dotovaným všelijakými vitamínmi, ja neviem čím, na rýchly rast, je tiež vážna, veľmi vážna téma, no.
O športe sa tu veľa rozprávalo, o prevencii. Keď deťom nedáme prístup k športu zo začiatku a neukážeme, že treba sa sebazapierať, drina, pot, tréning a tak ďalej a tak ďalej, tak z nich zostanú títo tlstí študenti, ktorí naozaj kotrmelec nevedia a napchávajú sa hamburgermi. To je, bohužiaľ, pravda, no. To je tiež téma, ktorá by sa tu voľakedy... A určite, keď športujete, tak určite jete Tatranku alebo neviem čo, všetko spálite, vybeháte, vypotíte všetko zlé zo seba, a teda to nie je, bohužiaľ, prípad dnešnej našej mládeže, no.
Samozrejme, v dôvodovej správe by som troška aj pozitívne možná povedal niečo, alebo že teda treba jesť mlieko, jogurty, syry, mliečne výrobky, ovocie, zeleninu a neviem čo ešte, džúsy a tak ďalej. A teda toto tam v prvom rade treba dávať, no. Tak ja by som tam spomenul, aby sme neboli len zakazujúci a negatívni.
Taká asociácia, maličká, no. Pamätáte sa, že voľakedy za socializmu sme si čo kupovali ? Tatranku a čokoládu, ktorá sa volala Rumba. Pamätáš sa? Ty sa ešte nepamätáš, pán Poliačik, ty si ešte ani nežil vtedy. Ale Rumbu ešte stále predávajú. Proste išiel si do samoobsluhy, postavil sa do radu, polhodinu čakal a za minútu si si kúpil Rumbu a Tatranku a išiel si von, lebo si nemal väčší výber. Teraz je to opačne teda, teraz hneď dostaneš košík, môžeš ísť dopredu, hodinu sa rozhoduješ, že či si kúpiš z tých sto sort alebo z týchto sort, medzi ktorými je iste aj veľa nezdravých a iste veľa aj závadných. Ale to by mal niekto iný ustrážiť.
No záverom ešte, samozrejme, čo všetko škodí deťom, no. Nielen výživa, ale aj chýbajúce rodinné prostredie, čas rodičov, tvrdá sparťanská výchova, možno aj určitá forma vojenskej prípravy. Nemajú ju. A, samozrejme, drogy, ponuka, počítač, všetko, čo je na nej, televízie nemožné, pornografia. Nedávno, a stále to Tatrabanka opakuje, bankové konto pre deti, kartu pre malé deti, aby si uvedomili, že si môžu vybrať svoje vreckové – rodičia tam budú posielať cez internetbanking – ony si budú vyberať, budú zodpovedať a tak ďalej. Čiže podľa mňa je to tiež veľmi choré a tiež to naše deti posúva niekde inde.
No a posledná poznámka, tiež troška asociatívna. Zdravá výživa je samozrejme dôležitá, ale keď sa pozriem na našich dedov a pradedov niekde na východe, no, tak dlho žili a všeličoho sa dožili, aj kopu vecí urobili a nemali páru o nejakej zdravej výchove či výžive. Najedli sa klobásky, slaninky, zapili všeličím, a teda dlho, dlho žili. A je to zaujímavé, že dneska napriek tomu, že dýchame veľmi zlý vzduch, smog, že jeme nezdravé potraviny, že sa vzrušujeme, neviem čím všetkým, horory, choroby, detektívky v televíziách, predsa relatívne dlho žijeme. To je zaujímavé. Každý rok sa o tri mesiace zvyšuje vekový priemer nášho života. A dneska seniori tretinu svojho života prežijú v penzii, vlastne na oddychu, čo začína byť veľmi vážny problém.
Čiže aj tu troška chcem podčiarknuť, vrátiť sa k tým našim dedom a pradedom z východu. Chudobný, skromný, tvrdý život, ale mali určitú orientáciu, určitú dobrotu v srdci, určitú duchovnú orientáciu, ktorá ich tiež svojím spôsobom držala nad vodou, Čiže dovoľte teda, že teda by som skončil takúto komplexnú, by som povedal, asociatívnou metódou získaný príspevok. Ale ja si myslím, že keby zákon prejde – a prečo by nemohol prejsť? – samozrejme by sa mal v druhom kole vylepšiť a dať sa tam nejaké veci, ktoré tu aj z diskusií vyplynuli. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Sme v druhom čítaní, pán poslanec.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Nemusíme do detí všetko pchať to, čo trh ponúka. To je, myslím, dobré. A že aj škola má byť v tomto vzorom, to je tiež dobré.
Ďakujem.

Jožko, to je zázrak, aké názvy chemické si pamätáš. Máš môj veľký obdiv. My sme sa kedysi také dlhé názvy zo srandy učili, napríklad na anatómii. Najdlhší anatomický názov je (vystupujúci na chvíľu zmĺkol), no nechajme to tak. (Smiech v sále.) Je to (vyslovené s pobavením), je to, že apertura interna canaliculi nervi petrosi superficialis minoris. To je taká maličká dierka na spodine lebečnej, teda zvnútra, cez ktorú prechádza jeden nerv. Neviem, na čo mi je táto vedomosť, ale asi na to isté, na čo tebe vedomosť o tých chemických názvoch. (Smiech v sále.)

Ja ďakujem pánovi poslancovi Mikloškovi takisto za jeho názor a príspevok v rozprave. A celkom by som sa tešil na tie príklady zo života matematika ako tiež absolventa "matfyzu". Takže, pán kolega, skúste prípadne niekedy, ja budem trpezlivo čakať.
No a pokiaľ ide vôbec o celú rozpravu, si dovolím jednu poznámku v rámci faktickej poznámky, že vidím tam pána Petráka prihláseného, čiže on bude pravdepodobne jeden jediný poslanec z osemdesiatich dvoch ďalších poslancov SMER-u, ktorý zrejme podporí svoju kolegyňu, a inak nikto, nikto, nikto.

Ja sa, Ferko, Šebejovi, ďakujem, že teda ma riadne nepokefoval, som myslel (smiech v sále), že ma, nejakým spôsobom mi to vráti. No ďakujem veľmi pekne. A ja by som ešte dopovedal, že ja som sa pred 60 rokmi učil túto definíciu, teraz mi napadla, že: vrstva je doskovité teleso jednotné svojím petrografickým zložením. Keď ma v noci zobudíte, tak vám ju poviem. A 60 rokov som sa túto definíciu nepotreboval. Takže za chvíľu umriem a niekto, keby sa ma opýtal, že čo to je vrstva, okamžite mu to poviem. Ale, bohužiaľ, sa ma na to ešte doteraz nikto neopýtal.
No a tú matematiku skúsim niekde zakomponovať, len vtedy, bohužiaľ, bude tu asi veľká nuda, a pokúsim sa o to.
Ďakujem.