39. schôdza

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci. Ja sa tiež v stručnosti vyjadrím k tomuto zákonu v rovine teórie a legislatívnej teórie, samozrejme, nedá nič iné ani mne, iba tento návrh privítať, pretože spotrebiteľská prax, reálny život riadne ukazuje a vyplýva to z mnohých podnetov spotrebiteľov, že finančný dohľad alebo dohľad, kontrola nad finančným trhom, ktorá by chránila práva spotrebiteľa, nieže pokuľháva, ale v princípe neexistuje. Spotrebitelia, či už boli poškodení nebankovými subjektami, ale nielen nebankovými subjektmi, aj bankovými inštitúciami, prípadne rôznymi inými finančné služby poskytujúcimi subjektmi, poisťovňami. V mnohých prípadoch, aj keď sa preukázalo potom na rôznych úrovniach riešenia cez súd ich právo, neboli uspokojení a riadne vybavení ani Slovenskou obchodnou inšpekciou, dokonca ani Národnou bankou Slovenka. Existujú konkrétne príklady toho, že Národná banka Slovenska neuznala opodstatnené nároky spotrebiteľov a chudák spotrebiteľ v komplikovaných náročných etapovitých procesov formou odvolaní, dovolaní napokon sa dovolal svojej pravdy dokonca na Najvyššom súde. Mňa by preto v tomto ohľade zaujímalo, ak by ste aj vy, pán minister, mi mohli dať niekoľko konkrétnych odporúčaní, konkrétnych nástrojov, na ktoré pamätáte v tomto zákone a ktoré majú byť garanciou, zárukou a zábezpekou toho, že v reálnom živote, v tom praktickom živote ochrany spotrebiteľa naozaj sa môžeme dočkať merateľného posunu v súčasnosti nežiaduceho stavu ochrany práv finančného spotrebiteľa, ktoré konkrétne nástroje majú byť garanciou, zábezpekou toho, že Národná banka Slovenská nebude opomínať, nebude formálne vybavovať podnety spotrebiteľov, ktorých sa preukázateľne budú objektivizovať finančnými subjektmi obchádzané ich spotrebiteľské práva.
To je jedna vec a druhá vec. Konkrétny príklad jedného pána, ktorého prípad, ktorý ho zasiahol veľmi dramaticky aj v jeho osobnom živote. V máji mu hakeri odcudzili z jeho účtu 90-tisíc eur. Tento pán, konkrétny spotrebiteľ mi každý deň volá, je v zúfalej situácii a poukazuje na to, že napriek tomu, že všetky tieto podnety, a to, čo sa mu udialo, čo vyšetruje polícia, čo je predložené aj dotknutým kontrolným vyšetrovacím orgánom, je zúfalý, pretože žiaden s týchto verejnoprávnych subjektov mu v jeho situácii nevie pomôcť.
Takže ja očakávam, že aj tento zákon, ak naozaj má byť živý, ak má byť dôkazom toho, že je tu úprimná snaha riešiť práva spotrebiteľov, posilniť ich kompetencie, posilniť ich pozície, ak dochádza k úmyselnému poškodzovaniu zo strany bankových, nebankových a iných subjektov. Ja verím, že v duchu tohto zákona v rámci tohto zákona bude aj tento konkrétny podnet toho nešťastníka občana - spotrebiteľa vybavený. Tento prípad budem sledovať a nič iné mi nezostáva, ako len cez moju vlastnú zainteresovanosť sledovať, či naozaj kompetencie Národnej banky Slovenska budú posilnené k praktickému prínosu a zadosťučineniu spotrebiteľov, ktorí sú naozaj tou slabšou stranou v zmluvnom vzťahu s finančnými subjektmi.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte uviesť, budem sa snažiť byť krátky, lebo dneska toho máte dosť, aby sme to stihli.
Len takú poznámku na úvod, že pri, včera pri horalkovom zákone to tu vyzeralo, jak keby sme, ja neviem, zachraňovali svet. Viete, to asi sa ľahšie naštuduje, že ktorá potravina je dobrá a ktorá nie, o čokuládkach, o polievke sme tu včera celý deň. To je inak také paradoxné – aj pre ľudí poviem –, že keď prídu psy, tak dva dni diskutujeme o psoch a o horalkách sme včera celý deň, to bol tvrdý fight. A dneska, keď idú ťažké zákony, tak vidíte, že tu nejak až zľahla zem, že. Komu by sa to chcelo študovať? Pravdou je, že sú to náročné zákony, ťažko sa do toho dostane. Aj ja priznávam, že som si niektoré veci, čiže nebudem až tak... Alebo však koniec koncov, ja som poľnohospodár, len skúsim tú esenciu z toho vytiahnuť a povedať hlavne pre ľudí, že na čo by si mali dávať pozor. Na veľa, na veľa dlhov, ťažko, ale rodí sa, hej, rodí sa niečo, čo by mohlo pomôcť, čo treba v dnešnej mizérii oceniť, že aspoň. Hej, lebo však teoreticky sme mohli byť aj bez toho. Čiže nedá mi, aby som nevytkol rýchlosť v úvodzovkách, ale teším sa, že sa niečo, niečo ide diať. Ale teraz, aby ľudia vedeli, že čo vlastne sa ide diať, aby, zjednodušene to skúsim povedať. Idú pozrieť, kto všetko poskytuje úvery ľuďom a tvári sa pomaly jak banka, a niektorí z tých, čo ani nie sú bankou, ani ničím, to sú všelijakí suplikanti a podvodníci, majú peňazí pomaly viacej vonku ako banka. No však nebol by to zákon, keby nemal svoje úskalia, a teraz chcem na to upozorniť, že tento zákon hovorí o dohľade v tejto, v tejto polohe, ako je tu teraz. Dohľadanými subjektami sú niektoré, nechcem tu ľudí zaťažovať tými ustanoveniami a, a, áčkom a neviem čím.
V zásade dátumom účinnosti sa sprísni dohľad od 1. 1. 2015 iba pre banky a poisťovne, zaisťovne, proste tie, čo podnikajú, ak to teda dobre hovorím, na základe bankovej licencie. Až v druhom kole pôjde Pohotovosť, to je smerácka nebankovka, prepáčte, už to tak vyzerá, že je, takže sa hrdo k nej hláste. Firma Pohotovosť, ja žasnem, že v čom je čaro Pohotovosti pre SMER a že má také krytie. Tak firma Pohotovosť má ešte stále time out, stále ešte môže robiť paseku, ale to chcem povedať, tu sme za veľkej slávy prijímali, tu pomaly slávobrány robili, niektorí sa tu pasovali jak herkulovia, jak, jak to všetko vybavili. Tak vám poviem výsledok. Predvčerom bol živnostník v Pohotovosti, špeciálne šiel do Pohotovosti v montérkach a povedal príbeh, ktorý je bežný tuná v tejto krajine, že mu nezaplatili – však neplatia, vaši neplatia, Váhostav neplatí a napriek tomu búra rímske pamiatky –, že potrebuje si požičať 1 000 euro. Povedali, áno, v poriadku, neni problém, dali mu ten papierik. Ten papierik máme, všetko máme a dali mu tam nástrel tej finančnej pomoci, ktorý v zásade hovorí, že keď si tých 1 000 euro požičia, tak keď to chce vrátiť do 2 mesiacov, tak musí vrátiť 1 300 euro, keby to chcel vrátiť, čo si teda pamätám, do 12 mesiacov musí vrátiť 1 950 euro. Už jak som teda avizoval, aj ako poľnohospodár viem, že to sú úroky rádovo niekde inde, jak tu ste za veľkej slávy prijímali. A keď sa pýtal, že čo keby sa náhodou omeškal, tak mu bolo povedané: "To nech vás ani nenapadne!"
Čiže, vážení, toto máte stav po prijatí vášho protiúžerníckeho balíčka (povedané so smiechom), to sú funkčné, existujúce spred včera, pobočka na Miletičovej, firma Pohotovosť, smerácka to nebankovka. Čiže takýmto spôsobom podniká, stále podniká, teší sa dôvere, teší sa ochrane, tam komando od Kaliňáka nenabehlo, nič sa neudialo, nič, máme úžeru, máme v občianskoprávnom kódexe, sme ju tam naveľa, naveľa dostali. Niekto, biedak si v montérkach príde požičať 1 000 euro, povedia mu za dva mesiace musí vrátiť 1 300, to je 15 % mesačne, to neni per annum, 15 % mesačne, to je 180 % ročne, per annum. Čiže to mi povedzte, kde je tá, tá deklarovaná maximálna ročná miera percentuálnych, a to ešte neboli zahrnuté v tom poplatky, keby sa náhodou omeškal. To bolo povedané, že nech vás to ani nenapadne. Čiže takto si tu stále podnikáme a tá istá skupina, tá istá skupina, ktorá sa teší tej veľkej dôvere, dokonca to už celé tak zosieťovala cez úžerníkov, že ešte už až začína čerpať dotácie na svoju činnosť od štátu, lebo štát pochopil, že je toho tak veľa, že tým biedakom musí pomôcť vo forme rôznych dotácií. Chcem veriť tomu, že sa to zlepší, avšak pre pohotovosť sa to zlepší, ak sa to zlepší pre ľudí, ktorí sú klientmi Pohotovosti alebo potencionálnymi až od 1. 8., lebo z povedaného, čo som, mi teraz bolo doplnené, na to, aby sa dohliadanými subjektami stala trebárs aj Pohotovosť, musí sem prísť ešte jedna novela zákona 129 o spotrebiteľských úveroch, tam má tiež určitú časovú postupnosť. Od 1. apríla nastanú účinky tej zmeny. Pohotovosť sa bude musieť prihlásiť o licenciu do konca mája a do konca augusta Pohotovosti, samozrejme, bude udelená licencia. Lebo však komu inému, ak nie Pohotovosti. Keby všetky nebankovky krachli, tak Pohotovosť zostane, čiže až do konca augusta je nebankovka, Pohotovosť môže robiť to, čo s ľuďmi robí v tejto krajine, a má, požíva plnú ochranu, nikto sa jej ani nedotkne. Kľúčovým momentom bude, že čo sa stane, teda keď sa stane už aj slávna Pohotovosť dohliadaným subjektom, tak tam už treba apelovať na všetkých možných, kto tam bude, kto tam nebude, aby to dohľadali v zmysle toho, že ak tu niečo platí, tak nech to platí aj pre Pohotovosť. To by bolo akože, myslím, že by si to ľudia, ale aj rímske, viete, celá Európa je postavená na kresťansko-židovskej tradícii, hej, aj na rímskom zákonodarstve, na rímskej tradícii. Nuž ale aký my máme vzťah k rímskej tradícii, keď ten, tú rímsku tradíciu, pán minister, to vám poviem, to by ste neverili, čo váš kolega robí. Tu našli obrovské vykopávky, Tutanchamón strednej Európy na Hradnom kopci, Paška to leje do betónu a búra. Takže viete, to je tiež výrazom, výrazom toho nášho vzťahu k tej rímskej tradícii, keď inde by okolo toho spravili múzeum, samozrejme, a zarobili by, to by som vám odporúčal. Ja vám ten výpočet dám, že koľko sa dá zarobiť na rímskych vykopávkach, keby ste len 1 euro od návštevníka vypýtali, tak sa vám vrátia celé náklady na prevádzku Hradu, ale to netreba, lebo treba urobiť garáže. Garáže ináč, mimochodom, milujú všetci tí, lebo do garáže pod zem nevidíš, to boli aj tí povestní, čo Gabčíkovo robili, že potom sa, že koľko sa nalialo, lebo tam to už nikto nikdy nezmeria. Preto sú obľúbené garáže. Keď postavíte múzeum alebo archeopark, tak tam sa dosť ťažko šáli, ako sa hovorí, hej, lepšie sa šáli v podzemných garážach. Čiže ťažko my budeme stavať, keď máme taký vzťah k tejto rímskej tradícii, no však to je už zase iná rovina. Čiže budeme, samozrejme, zvedaví, už keď to teda, raz to bude, hej, raz to bude, že to padne aj na Pohotovosť, a že čo sa stane, že či budú dohliadať, a to chcem ľuďom povedať. Postupnosť. Ak môžete, prosím vás, v zásade stále si nepožičiavajte, ak môžete, tak vydržte. Po Novom roku, a to chcem odporučiť a prípadne aj ľudí vyzvať, tak jako my 2. 1., to je v piatok, budúceho roku, budeme stáť s mladými poľnohospodármi pred SPF-kou, lebo pán Jahnátek doniesol program, ako sa mladí ľudia dostanú k pôde. Budú stáť mladí ľudia pred pozemkových fondom, budú chcieť tú pôdu. Som zvedavý, ak dôjde k tým proklamovaným sľubom, tak toho istého 2. 1., pre potreby, pán minister, pre potreby tohto zákona, toho istého, 2. 1., to znamená deň po tom, ako je účinnosť tohto zákona, by mali z NBS-ky nabehnúť ľudia do Ferratum bank. Ja neviem, narýchlo keď si spomeniem, Ferratum bank sa to bude týkať už od Nového roku. A mali by tam nabehnúť, mali by ich zavrieť podľa mňa, nie, teda ich nie, ale tú pobočku. Minimálne by mali dostať pokutu, aby nepáchali to, čo tým ľuďom našim robia. Ja si narýchlo spomeniem ten Ferratum, ale tých je asi viac, ktorí už budú po Novom roku dohliadaní, a má to význam, preto to má význam, aj to treba ľuďom povedať, že všetky účinnosti tohto nového zákona nebudú mať vplyv na konania alebo zmluvné vzťahy, ktoré prebehli do toho času, hej. Čiže tam už vám Pánboh pomáhaj, ale od Nového roku tým, že trebárs, modelujme tú situáciu, nabehnú z NBS-ky do Ferratum banky, jasné, že im musia navaliť takú pokutu, že budú z toho zelení, musia vydať rozhodnutie a každý, kto by si potom zobral od nich tú pôžičku, a oni by napriek tomu mali tú nekalú podmienku, lebo to môže byť pre vás trošku, vám to môže, ľudia, pomôcť, tak to rozhodnutie, lebo to by malo verejné, malo by to mať v nejakých registroch. To rozhodnutie tej NBS-ky, že teda uplatňovali nekalú podmienku, že proste porušovali nejaký zákon, bude pomocným vodítkom pri potencionálnom vašom občianskoprávnom konaní, resp. zjednodušene pri súde. Tam by vám to malo pomôcť. A už verím, že ak súd prijme ako autoritu NBS, že neprijme ako autoritu ľudí trebárs v tom ďalšom rade - po auguste - ľudí od Pohotovosti, i keď tí majú chápadlá všade. Čiže v tom vecnom vyjadrení, že naozaj, že pre ľudí, že čo by ľuďom malo v tom pomôcť, tak toto by malo pomôcť. Druhého by mali nabehnúť do všetkých dohliadaných subjektov typu Ferratum bank a po prijatí účinnosti toho 129 a absolvovania licencovania a neviem čoho všetkého na konci augusta, vidíte, to je skoro rok. Ten rok, za ten rok sa tu napáchajú hrdelné veci, hej, tak ale potom prijatím účinnosti a absolvovaním všetkých tých licenčných konaní, tam by ste mali na tú chvíľu možno zobrať nejakých na dohodu, teda NBS-ka by mala zobrať na dohodu, aby to všetko stihli. Lebo aj vy ste, myslím, deklarovali, že tretina z nich zostane, z tých nebankových subjektov. Ja si myslím, že by nemala zostať ani desatina, ale nevadí. Však asi prejde tým licenčným konaním, som zvedavý, naozaj bude zaujímavé sledovať, že kto prejde tým licencovaním tých nebankoviek.
Nuž keby ich zostalo 70, keby do každej pošlete dvoch, tak, ak do konca augusta, tak 1. septembra je štátny sviatok, to budeme tu pred zatvorenými dverami zase, lebo Paška vám zase zavre dvere alebo možno otvorí, idú voľby, nikto nevie, čiže tam bude voľno, ale 2. septembra, ak to neni víkend, by malo 140 ľudí, nech sú aj na dohodu, na brigádnickú, nabehnú do týchto nebankoviek a urobiť to, čo sme mali urobiť dávno. To je našou psou povinnosťou. Mali by tam všetci nabehnúť, všetko by mali skontrolovať, vypísať pokutu tak, že by boli zelení, a aby to bolo vodítko pre tých ľudí, ktorí, žiaľ, a kopu ich je, sú odkázaní na to, že tam u nich pristanú a budú si žiadať o úver.
Vtedy to bude mať zmysel, vtedy toto celé malo zmysel. Čo sa týka toho licencovania, tam som naozaj zvedavý a to s tým skončím, viete, šumy sú šumy, a teda ja na šumy moc nedám, ale nehovorím, že nikto nič netreba zaoberať. Čo by jeden nechcel, tak sa hovorí, že pán guvernér NBS-ky je tam už dlho a nebude tam tak dlho ako pán Jasovský a niekto ho musí nahradiť. Prosím vás pekne, kto môžete pomôžte, aby ste naozaj nevrazili dýku do srdca priamo, priamo do prednej predsiene ľuďom tejto krajiny, aby ste im dokázali, že kto tu vládne, že guvernérom banky bude pán Burian, lebo o tom sa teda hovorí. A on si pod kontrolu to licencovanie zoberie v zmysle najlepších tradícií firmy Pohotovosť. Takže to chcem naozaj apelovať, na koho to má zmysel v tejto poloprázdnej sále, že verím, že v tejto krajine sa nájde aj niekto iný, kto by mohol robiť guvernéra banky, a nemusí to byť predstaviteľ tejto úžernícko-exekútorskej kliky.
Ďakujem veľmi pekne.

Opäť len vo faktickej poznámke chcem zvýrazniť, že všetka tá legislatívna teória a pre mňa zatiaľ predstieraná snaha o..., úprimná snaha o posilňovanie práv spotrebiteľa, pozícií spotrebiteľa na finančnom trhu bude opodstatnená, bude vieryhodná potom, ak budem vidieť, že tieto legislatívne návrhy budú v praxi v reálnom živote vykonateľné, ak budem vidieť, že budú účinné, a to sa prejaví tým konkrétnym rozmerom, že ľudia, spotrebitelia, ktorí sú poškodzovaní úžerníckymi zmluvami, budú z týchto úžerníckych zmlúv vymaňovaní, budú z nich oslobodzovaní a v prípade, že ich práva boli poškodené, boli dotknuté, tak títo finanční spotrebitelia budú odškodnení.
Vtedy uverím, že takto navrhované zákony, predkladané zákony majú svoje opodstatnenie a majú svoj význam. Ak budem vidieť, že na základe nich a vymedzenia, posilnenia kompetencií dotknutých orgánov naozaj sa sfunkční ochrana spotrebiteľa na tú úroveň, akú si zasluhuje.

Ďakujem, naozaj máme niekoľko dní pred sebou, lebo ako sa hovorí v jednom českom filme, "budu tady s vami bydlet" vzhľadom na témy, ktoré tu mám, asi deväť tuším zákonov. Ale to je tak vážna agenda a dobre sa o nej hovorí aj z jednej, aj z druhej strany , že musím zareagovať. Možno si pamätáte iniciatívu exekutívy z roku 2009, bol to proste zatiaľ len vtedy koncept vypracovaný vtedy na ministerstve financií Vladimírom Dvořáčkom, ktorý bol vtedy šéfom sekcie finančného trhu, teraz je šéfom dohľadu Národnej banky Slovenska. Už vtedy bol postavený koncept ochrany spotrebiteľa, na iných ale princípoch bol postavený, v podstate mimo exekutívy na báze spojenia spotrebiteľských združení a ŠOI-ky, Národnej banky, taký proste naozaj veľký, veľký orgán, nie lacný orgán, potom po zmene vlád sa akosi s touto témou nejak veľmi, veľmi nepohlo. Aj nám trvalo ďalšie 2 roky, to teda proste priznať, než prišli s úplne konkrétnymi návrhmi. A ak hovoríme o tom, že centrálnu banku urobíme zodpovednou za ochranu spotrebiteľa, tak ja na jednej strane pripúšťam obavy alebo také, také, takú, to je veľmi zaujímavé ako pani Mezenská, ja sa snažím jej odpovedať, samozrejme, ale asi nemám možnosť. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak nebude. (Povedané so smiechom.)
Tak odpoviem pánovi (povedané so smiechom), odpoviem pánovi Hlinovi, toto už nebolo na kamerách, priatelia, snažil som sa odpovedať pani poslankyni Mezenskej, ale tá má iné povinnosti. Takže odpoviem pánovi Hlinovi, ktorý tu je a bude s nami. Ešte dlho. Chcem povedať to, že vy máte, mnohí ľudia, talent, proste vec, ktorá evidentne ide správnym smerom z pohľadu toho, že sa veci hýbu, obrýzgať, pookiadzať, pobúchať po nej, poťahať ju proste za vlasy, pospomínať tu proste cez rímske pamiatky smerákov a proste mnoho, proste takí, proste ako veľa až ešte už sme po raňajkách, nebudem to tu proste zhoršovať niekomu, ale, ale je to proste, to je zlé z toho pohľadu, lebo to veľmi demotivuje. No určite si viete predstaviť, že z hľadiska toho, čo exekutíva a môže a má a musí, proste to sú veľké rozdiely a niekedy naozaj niečo nemusíte robiť. A keď to urobíte, a napriek tomu proste sem prídete a dostanete ako buchnáty z jednej, z druhej strany, tak potom si poviete, že to nemá možno význam.
Odpovedal by som aj pani Mezenskej z tohto pohľadu, že ja mám sám isté obavy a pochybnosti, ako sa centrálna banka zmocní tejto úlohy z toho pohľadu, že historicky centrálne banky na Slovensku, ale aj v Európe, aj vo svete primárne zodpovedajú za finančnú stabilitu. Oni v podstate, ich záujmom a zodpovedajú za to, aby banky boli tučné, bezpečné, aby mali kapitálové vankúše, aby, aby peniaze sporiteľov zase boli v bezpečí. To proste treba tiež pripúšťať, že to je, to je jedna strana mince, a celé roky sa v tejto krajine centrálna banka veľmi úspešne starala o to, aby peniaze našich sporiteľov, lebo to je kľúčové, boli v bezpečí.
Na to, aby boli v bezpečí, tie banky musia vykazovať nejaký zisk, nejakú, nejakú, proste musia mať aktívne a pasívne operácie vyrovnané a musia sa správať slušne a podľa regulí. Vieme, ale že žijeme v prostredí, kde je totálna asymetria, totálna asymetria tých, ktorí poskytujú služby, tovary, prachy (povedané so smiechom) z tohto pohľadu, a tých, ktorí ich potrebujú. Ono je daná historicky, generačne, mentálne a mnohými proste rôznymi danosťami, ale aj tým, že sem sa naozaj, sa štát tejto veci vedomo-nevedomo nevenoval. A v prípade, ak dávame tú celkovú úlohu, ona ja naozaj neľahká, je to, je to taká, taký danajský dar, ktorú dávame centrálnej banke. Na konci dňa, na konci dňa to bude, pani poslankyňa Mezenská, len o ľuďoch, to všetko je len o ľuďoch. Je to presne o tých ľuďoch, ktorí tam budú, a podľa regulí a pravidiel, ktoré, všetci asi sa dohodneme, že sú z hľadiska nášho videnia veci optimálne alebo skoro optimálne, a na konci dňa to budú ľudia. Budú to tí, tí z povoľovacieho odboru, tí, ktorí budú robiť licenčné konanie, tí, ktorí budú chodiť na kontroly, a sú tu ináč aj, aj nové, nové spôsoby kontroly a to je bola vlastne vaša otázka na mňa.
Sú tu úplne nové inštitúty kontroly, bločkové konanie, rozkazné konanie, tzv. mystery shopping, to je to, čo urobili priatelia pána Hlinu, to znamená, že sa niekto obliekol do montérok a išiel si požičať, to je mystery shopping. To znamená, tak takéto niečo budú môcť robiť pracovníci toho dohľadu, tej dohľadovej časti a inšpekčnej činnosti v oblasti Národnej banky Slovenska. Čiže, čiže pochybnosti tu sú, ale, ale sú priateľsky, myslím si, že mali by byť priateľsky vyslovené, alebo každý, každý má dostať šancu, a tak jak sa hovorí pri záchranných mechanizmoch a teraz povedzme pri úlohách Európskej centrálnej banky, keď robí vlastne, ECB je aj menovým orgánom a aj dohliadacím orgánom a celé mesiace sa tu riešilo tzv. firewall, taká tá nepriepustná stena medzi tým, že sa nemôžu tie dva záujmy spájať. Tak to isté bude platiť pre našu centrálnu banku v oblasti jej úloh ako, ako orgánu, ktorý dohliada ako keby strojárska firma Európskej centrálnej banky z Frankfurtu na finančnú stabilitu, a tá druhá časť cez, cez naozaj nepriepustné sklo bude musieť, bude musieť sa plne venovať a v celom štáte bude kľúčovo zodpovedná za ochranu spotrebiteľa.
Za ochranu spotrebiteľa z toho, že my sme nejaké veci urobili, uvedomte si a poviem vám to z vlastnej skúsenosti, ešte pred dvomi rokmi nevedel občan, kam sa má vlastne sťažovať. On sa sťažoval, písal na ministerstvo financií, na centrálnu banku, na ŠOI-ku, do Markízy, pánovi poslancovi Hlinovi - a nič, proste žiadny výsledok. My sme všetko, my sme odpísali centrálnej banke, centrálna banka ŠOI-ke atď. a prípad sa proste vytratil. Zaviedli sme jedno miesto, kde sa ľudia sťažujú, centrálna banka. To už sa deje, hej, tam sa zbierajú všetky, všetky informácie už aj dnes.
Ide licencovanie. To licencovanie je kľúčový nástroj aj voči vašim obľúbencom, a tak buď prejdú, alebo neprejdú. Ale pripusťme, my nemôžme dopredu hovoriť, súdy, že kto má a kto nemá prejsť.
Ja to hovoriť určite nemôžem, vy to môžte o tom písať, hovoriť, ale na konci dňa za to licenčné konanie niekto zodpovedá a sú proste nastavené nejaké podmienky z hľadiska, z hľadiska personálnych predpokladov, finančných predpokladov, z hľadiska organizácie práce, ale pravdou je, že, že firmy, ktoré sa dodnes a desiatky rokov sa tu vlastne zaoberali požičiavaním peňazí, sa musia posunúť na úplne iné poschodie z pohľadu kvality poskytovania služieb a plnenia podmienok, pretože sa hýbu v oblasti finančných služieb. A ak pán poslanec hovorí napr. aj o tom prípade toho človeka, ktorý dostal takú ponuku od konkrétnej firmy, tak vždy má možnosť aj dnes sa okamžite obrátiť na políciu, na Národnú banku Slovenska, na súd s tým, že sa bude musieť s ním podpísaná zmluva. Hej, hej, lebo nejaké testovanie je testovanie, ale musí byť čin, čin dokonalý.
V každom prípade prosím vás o to, aby v tom procese sme všetci Centrálnej banke skôr držali palce, ako im proste od začiatku nedôverovali, a na druhej strane si centrálna banka aj po vašich vyjadreniach a po vyjadreniach nás všetkých musí uvedomovať, že bude pod obrovským tlakom a kontrolou a túto, túto úlohu bude musieť zvládnuť, aj keď to bude musieť byť samoučiaci mechanizmus.
A je absolútne jasné, že s touto témou nekončíme, a že to je proste téma nekonečná, je to nekonečná téma a púšťania alebo snahy o väčšiu rovnováhu medzi, medzi občanom, medzi klientom a tým, ktorý, ktorý poskytuje služby na finančných trhoch.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Predložený návrh zákona predstavuje prvú samostatnú právnu úpravu správy pohľadávok štátu, ktorá komplexne upravuje nakladanie, uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu.
Navrhovaná právna úprava zavádza komplex opatrení zameraných na zvýšenie efektívnosti vymáhania pohľadávok štátu, napr. centrálny register splatných pohľadávok štátu, povinnosť správu viesť osobitnú evidenciu splatných a nezaplatených pohľadávok štátu, ako aj konsolidáciu pohľadávok štátu.
Konsolidáciou pohľadávok štátu sa centralizuje ich vymáhanie samostatným a špecializovaným subjektom, ktorým by mala byť akciová spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Tento subjekt bude navrhovanú činnosť vykonávať vo vlastnom mene a na vlastný účet na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu. Koncentrovaním vymáhania pohľadávok štátu do jedného subjektu sa posilní postavenie štátu ako veriteľa pri vymáhaní, napr. v konkurznom konaní alebo v exekučnom konaní.
V súvislosti s návrhom novej právnej úpravy na úseku správy pohľadávok je potrebné meniť aj niektoré ďalšie zákony, ktoré upravujú nakladanie a vymáhanie pohľadávok štátu, preto sú tieto novely súčasťou predkladaného návrhu zákona.
Vlastnými slovami len dopoviem, že je to opäť snaha len posunúť tému v oblasti vymáhania pohľadávok štátu, ktoré sú takými istými aktívami ako akékoľvek iné, ako sú nehnuteľnosti alebo hotové peniaze, a nemusím vám pripomínať, že, že naozaj v tejto oblasti je naozaj rôzna skúsenosť, máme rôzne orgány, štátne orgány, ktoré s rôznou úspešnosťou vymáhajú pohľadávky štátu a ktoré často napr. pri konkurzných konaniach si dokonca protirečia alebo idú v protichodnom záujme. Čiže je snaha o jednotný ťah na bránu a o maximalizáciu výnosu z pohľadu, z pohľadu vymoženia pohľadávky.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto ešte takú drobnú poznámku.
Fakty sú, že Pavol Paška ničí rímske pamiatky, fakty sú, že Pohotovosť požičiava napriek veľkej sláve stále za úžernícke úroky, tak to sú fakty. Možno, či bol súvis, ja vám držím palce, pán minister, že ja si pamätám, že keď sa, vy ste prijali koncepciu, ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu niekedy v januári, v tej istý deň Hujerovci stáli tuná vo vestibule a ohlasovali svoj ťah proti úžerníkom a jeden ste nevedeli o druhom. Ja viem, že to vaše bude lepšie, a vy sa nebojte, ja vás síce ťažko pochválim, lebo neni mojou úlohou opozičného politika chváliť ministra, ale som zmierlivý, lebo je dôvod, a nebojte sa, všetko sa raz vráti a vám sa vráti v dobrom, keď pomôžete, pomôžu aj vám, ten starozákonný žalm som vám, myslím, že hovoril, keď ste spravodlivý, nebojte sa.
Takže len aby, len aby už to prišlo, len aby už to prišlo, len aby sa už niekto sa nesmial ľuďom do tvárte, len, viete, aby si niekto nedokazoval, že čo všetko ja tu môžem, lebo na mňa nemôžu. Viete, tu už je takých týchto strašne veľa, hej. Majú všetci biele kravaty, sú to ctihodní občania a chodia po recepciách, po večierkoch, iní sa im klaňajú, píšu do novín, fotia ich, ja neviem, to, inde to je všetko zakopané pod zemou, hej, má to hrubé krky, zlaté reťaze, potetované ruky, u nás sú to ctihodní občania. Podľa mňa je to celé zle.
K tomuto návrhu, pán minister, dovoľte uviesť, že, a ja by som sa nerád dostal do polohy, to minule pán Choma naznačoval, keď tu doniesol onehdá slávny zákon o bilbordoch, ktorý v zásade bol zákon za bilbordy, nie proti bilbordom, hovoril, že niekedy má pocit, že som, že mám paranoju, že za všetkým vidím finančné skupiny alebo niečo. No pravdou však je a ten prípad, to pre istotu ešte zopakujem, tak účelovo vyňali. Každý biedak, keď si dá na svoj plot, na svoj plat si dá tabuľku, že "Zimmer frei", tak musí prejsť novým konaním, pán minister, to by ste neverili, ale tabule reklamné 1,2 m2, pokiaľ sú na stĺpoch trakčného vedenia, nemusia mať nič. Všetky tabule a všetky stĺpy trakčného vedenia v Bratislave majú chlapci od Korbačku. Viete, čiže oni, predstavte si, že čo všetko už vedia dostať do zákona, ako málo chýba, ako málo chýba, že v tom zákone bude, že neplatí v prípade Korbačku, viete alebo prípadne, hej, že to je, už nechýba nám veľa, už sme blízko. A ja viem, že niektorí z vás, teraz sa možno zmení aj mediálny obraz, hej, niektorých ľudí. Nakoniec tu budeme vytlieskavať, za potlesku proste sa nám do zákonu dostanú niektoré ustanovenia a toho sa bojím, toho pokrytectva, toho relativizmu, toho, to ešte bude, to si ešte užijeme.
Čiže nechcem byť zlý a nechcem, aby to teda takto vyzeralo, ale, prísne vzaté, tento návrh zákona hovorí o tom, že ak sa dá ešte niečo sprivatizovať, tak dlhy tohto štátu, hej. Všetko, čo sa už dalo, je preč a ešte dlhy tohto štátu by sa teoreticky a tu sa vytvára nástroj a teraz ja nehovorím, pán minister, že to bolo vaším zámerom, nedajbože, to si nedovolím tvrdiť, ale jeden nikdy nevie, čo môže nastať. Pokiaľ vytvárate molocha, ktorý, vy uvádzate, že bude v stopercentnom vlastníctve Slovenskej republiky, zriaďovateľom budete vy, hej, min-fin. (Reakcia ministra.) Tak aj existuje. Ale tak to bude Konsolidačná? (Reakcia ministra.) Tak. Ale keď je niečo stopercentným, tak určitý moment nemusí byť stopercentným, len stačí zmena zákona. Nie? Dobre hovorím? Tak. Čiže niekto už existujúci teraz dostane pod seba všetky dlhy štátu, všetky dlhy štátu, zoberte si, že vzniknuté dlhy do roku 2013, myslím, musia previesť do roku 2015 odplatne. To by ma tiež zaujímalo, že nechápem, že ako zaplatia alebo v akej cene sa to preúčtuje. Ja som si pôvodne myslel, či to nemá vplyv aj na štátny rozpočet, že sa nám to niekde zjaví, niekde ubudne, niekde narastie, to už je asi pre túto chvíľu, je to.... Zjednodušene všetky dlhy tohto štátu, teda aby to nebolo zle pochopené, že nie čo štát dlží, čo dlžia štátu. Všetky dlhy, ktoré tento štát eviduje voči subjektom, tak prevedú pod tento superúrad, pod týchto supervymáhačov. Budú mať pod sebou všetky dlhy tohto štátu vzniknuté do roku 2013, myslím, je to tam, '13. Všetky ďalšie dlhy, ktoré vzniknú po tomto období, je povinnosť tých, u koho vzniknú, v prípade verejných do roka ich poslať na tento superúrad, do tejto supervymáhačskej firmy a v prípade súkromných pohľadávok do dvoch rokov. To znamená, tie, čo tam, a tie, čo vzniknú neskôr a nebudú mať iný titul exekučný, tak všetky tam pošlete. To je veľká firma, veľká vec, proste držiteľ, že teraz sa bojuje niekde na Slovenských elektrárňach, toto mi niekto vysvetľoval, že jak sú cenné niektoré dlhy, keď niekto dlží trebárs tak, keď nemocnice dlžia, že aký je záujem o tie pohľadávky, že koľko ľudí sa vie okolo toho motať, krútiť a že ako to niekoho strašne zaujíma. Čiže tento superúrad bude mať supermoc a toho sa bojím a teraz ja neviem, prípadne mi povedzte, že akým spôsobom bude ochránené to, že sa... A možno príde iná garnitúra, tu sú obchodníci, ktorí by neváhali povedať, že aj parlament treba predať. To, tu... A by ste neverili, jak by sa vededli na to nabrífovať, čiže ja možno nehovorím, že vaša garnitúra, možnože iná garnitúra by sem prišla a povedala, ale však tento superúrad má superzákon, spravuje všetky pohľadávky štátu, ale na to, aby bola efektívnejšia, racionálnejšia, ja si to viem živo predstaviť, niekoho (povedané so smiechom), ktorý by to tu plamenne obhájil, tak treba predať najskôr 30 %, viete, a potom postupne len sa hačknúť a zrazu zistíme, že aj dlhy tohto štátu sú už sprivatizované. Čiže mňa zaujíma pre túto chvíľu, aká je ochrana toho superúradu. A ja, pán minister, prísne vzaté, ja s týmto nemám problém, že špecifikuje, že kto čo má robiť, keď nerobí a mal by dostať. Trošku možno by bolo zaujímavé, že vy tam hovoríte, že nesplnenie povinnosti, že má dostať pokutu. Len v zásade to si štát platí sám sebe pokutu, že to neviem, či celkom má význam, hej, lebo keď to bude patriť štátu, tak ak nesplní nejakú povinnosť, tak vlastne štát zaplatí sebe, sebe pokutu. Podľa mňa a neviem, či je to možné, tam, ak by to malo mať zmysel, za nesplnenie povinnosti, to je napísané možno podľa Zákonníka práce, ale tam by stále za toto cez niečo uchopiť, ako tých konkrétnych ľudí, lebo vtedy to má význam, hej. Buď teda máte automaticky dôvod na, ja neviem, nejaké konanie voči tomu človeku, náhradu škody, hej, ale, samozrejme, neobchádzať ani jedno ustanovenie, ktoré tu chráni, už dokonca aj zákonom "udaj svoju mater". Čiže to je tiež dôležité podľa mňa aj logickejšie, nájsť si systém, ako tých vykonávateľov ustanovení tohto zákona a poctivého konania, sledovania konkurzných a neviem čoho. Motivovaní sú dostatočne, lebo tých 20 % je celkom slušné, hej, motivovaní a neviem, ten prerozdeľovací, motivovaní by mali byť celkom slušne, ale mali by mať aj kríž nad sebou, hej, a to je, to ten nevidí, lebo ten hovorí, že keď niečo neurobia, dostanú pokutu, ale v zásade ju dostane štát, tú pokutu, hej, ale ako budú riešiť, veď ak niekomu strhnú 10 % z platu, tak si povie, za to mu stojí, keď neuplatní nejakú pohľadávku. Tam by to podľa mňa stálo za to, sa nad tým sa hlbšie zamyslieť. Ale stále je to, čiže ja nemám s tým problém, práveže naopak, vyzerá to celkom dobre, len sa bojím, ja sa v tejto krajine naozaj bojím, lebo tu uvidíte, my budeme ešte schopní takých, budeme svedkami takých prehmatov, že budeme žasnúť, že sa nedá vylúčiť, že už keď sa, jak sa tá žaba varí. Viete, keby ste tu teraz napísali a nešpecifikovali, že to je stopercentné a neviem čo, tak možno by to tu niekoho vystrašilo, i keď pochybujem, že by tento rozmer k tomu vložil. Vy teraz hovoríte, že nie, že je to stopercentné, ľudia sú uspokojení, bude to štátne, ale prejde ten proces toho sústredenia tých pohľadávok a po určitom čase, keď ju pomaly varíte, tú žabu, nakoniec ju uvaríte. Čiže toho sa bojím, hej, že sa ten zjaví za rok, za dva, za tri, za štyri niekto úplne s geniálnym nápadom, ako zracionalizovať činnosť tohto supervymáhačského úradu prevodom časti akcií.
No tak, pokiaľ, pán minister, v tomto mi prípadne zodpoviete, že je to chránené, ale pokiaľ je to chránené iba politickou vôľou, tak v tejto krajine, uznáte sám, tá strana dôvery je namieste, že to nemôže, že to neni dostatočné, hej, že to bude chránené iba vôľou politikov, že to neurobia, tak takej by som ja už ani neveril ani nos medzi očami. Čiže neviem, aké iné my, a to by možno tiež stálo za to - sme v prvom čítaní - o tom porozmýšľať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, keď vy ste aj s pani poslankyňou Mezenskou tak aj všeličo vykonával, tak aj ja musím povedať, že dúfal som, že som lepšou konkurenciou pre Nový čas v procese tejto rozpravy, ale, ale rešpektujem.
K samotnej veci. Keď chceme posúdiť otázku pohľadávok štátu a ich správy, tak, myslím si, že sú pred nami dve otázky. Jedna je, či tento zákon prináša výhody z hľadiska výnosu, teda toho, čo na tom štát zarobí, a druhá je, či prináša výhody z hľadiska širšieho verejného záujmu. Ja sa pokúsim venovať obom.
Pokiaľ ide o výnosnosť pohľadávok, myslím si, že samotná centralizácia nezaručuje vyššiu výnosnosť, naozaj závisí, vy ste povedali v predchádzajúcej rozprave, od kvality a motivácie a tlaku na ľudí, ktorí ju budú vykonávať, a musím povedať, že ak sa pozriem doteraz na výkon Slovenskej konsolidačnej naprieč vládami, myslím za tých zhruba 14-15 rokov, čo existuje v rôznych podobách, tak ten výkon nebol nejaký veľmi úžasný, impresívny a ten celkový výnos pre štát zatiaľ z toho, čo aj bolo zverené, nebol veľmi impresívny a to dokonca ani, berúc do úvahy, samozrejme, to, že zatiaľ Slovenskej konsolidačnej išli najmä pohľadávky, ktoré boli málo výťažné. To znamená, že nikto neočakáva, že z toho budú vyberať veľké percentá, ale napriek tomu to tak je. Ja musím povedať, že ešte aj v budúcoročnom rozpočte štátnom, ktorý ste schválili minulý týždeň, sa počíta s tým, že zhruba 7 mil. eur minie Slovenská konsolidačná sama na seba a zhruba 2,5 mil. odvedie štátu. To znamená, že viac ako dvakrát, skoro trikrát toľko minie na seba, na svojich úradníkov, na svoj... alebo zamestnancov, aby som nekrivdil, na svoje autá, na svoje nájmy, ako dokáže ona pre štát odviesť. Vy predpokladáte, predpokladám, že to vôbec nemá tento zákon, ale, samozrejme, to je možnože jedna z otázok na to, že v ďalších rokoch sa to zdvihne na 4,3 mil. od roku 2016, to znamená, že sa výťažnosť a výnos zvýši, napriek tomu aj v tých ďalších rokoch predpokladáte, že Slovenská konsolidačná minie takmer dvakrát toľko na seba, ako odvedie štátu. Priznám sa, že tento pomer, kde z objemu výnosov ide asi medzi 50 a 70 % tomu subjektu, ktorý to vymáha, a len 20 až 30 % ide tomu subjektu, ktorý teda vlastní tú pohľadávku, ktorý ju v tomto prípade zverí Slovenskej konsolidačnej, je pomerne nevýhodný pomer z pohľadu, z pohľadu štátu, a preto mám otázku, že ako ste k tomuto výnosu dospeli, či ho považujete za uspokojivý a či to je cieľ tohto zákona, lebo v tom prípade sa musí priznať, že ambície centralizácie správy pohľadávok štátu sú veľmi nízke, a potom je naozaj možné, že sa naplnia obavy kolegu Hlinu, aj keď možno nie z toho pohľadu, ako si on myslel, že dôjde k následnej privatizácii, toho ja sa obávam menej, myslím si, že ak sa niekedy bude niečo privatizovať z hľadiska pohľadávok, tak to nebude spoločnosť, ktorá ich spravuje pre štát, ale vždy skôr sa budú odpredávať balíky pohľadávok, tak ako sa to robilo koniec koncov aj v minulosti, a takto to aj v niektorých prípadoch má zmysel. Ale tá moja otázka na vás je, pán minister, že ste spokojný s takýmto očakávaným výnosom a kvôli nemu robíte tento zákon, a ak nie, aké kroky teda potrebujeme podniknúť na to, aby ten očakávaný výnos bol pre štát vyšší. Lebo naozaj výnosnosť zhruba vo výške 20 až 30 % z toho, čo sa vymôže, že zostane štátu a zvyšok teda ide na správu je veľmi, veľmi nízky. To je jedna moja otázka na vás.
No a druhá otázka je otázka širšieho verejného záujmu a tá je dokonca dnes aj politicky, aj spoločensky významnejšia. Vy ste spomenuli aj v úvodnom slove, že dnes tie subjekty niekedy konajú aj proti sebe, ktoré spravujú pohľadávky štátu a nemáme na to žiadnu politiku, a v tomto s vami úplne súhlasím, že je to veľká chyba. A v tomto centralizácia pohľadávok štátu predstavuje aj veľkú možnosť a aj veľké riziko vo väzbe na legislatívu o konkurze a vyrovnaní, a teda dnes už najmä o reštrukturalizácii. Dovoľte mi venovať sa chvíľu tejto otázke, keďže je to téma mimoriadne aktuálna, a v súvislosti s firmami, nielen ako je Váhostav a Doprastav, ale aj s mnohými inými spoločnosťami dnes na Slovensku. Konkurzné právo vzniklo a existuje ako spôsob efektívnejšieho vysporiadania toho, že niekto nevie splácať svoje záväzky, než je obyčajné odobratie majetku jednotlivými veriteľmi. Inými slovami, v štandardnej krajine a dnes už tak máme aj u nás, ako niekedy poukazuje kolega Hlina, často až príliš efektívne, ale máme exekúcie, máme iné spôsoby vymáhania dlhu. Ak, ak vy mi niečo dlhujete, viem si to vymôcť s rôznou účinnosťou, ale je na to nástroj. Konkurzné právo preto nie je nástroj, ako toto nejakým spôsobom posilniť, ale, naopak, je to nástroj, ktorý má riešiť situáciu, že ak podnikateľ dlhuje viacerým ľuďom, viacerým podnikom a každý z nich v obave, že sa nedostane k svojej pohľadávke začne rýchlo z toho brať časť svojho, svojho nároku, tak celkový výnos pre všetkých môže byť oveľa nižší. Predstavme si situáciu, zažili sme ju pred pätnástimi rokmi, vtedy sme ju s napätím sledovali skoro všetci v tejto krajine, keď sa Východoslovenské železiarne dostali do stavu platovej neschopnosti. Keby vtedy veritelia prišli a jeden si zobral tu kus pozemku, druhý si zobral tú jednu vysokú pec, druhý druhú vysokú pec, tretí by si zobral nejaké pohľadávky, štvrtý administratívnu budovu, tak ten problém by nebol len v tom, že niekoľko desiatok tisíc zamestnancov by asi prišlo o prácu, lebo Východoslovenské železiarne by sa už nikdy nepostavili na nohy, problém by bol v tom, že ani tí veritelia by z toho nedostali toľko, koľko dostali nakoniec, keď sa Východoslovenské železiarne zachovali ako fungujúci konkurencieschopný celok, ktorý bol odpredaný - v tomto prípade U. S. Steelu - a funguje dodnes. To znamená, konkurzné právo je spôsob, ako sa spoločnosť rozhoduje, že ak niekto nie je schopný splácať svoje záväzky, ako s ním naložiť. Ak je to podnikateľ, väčšinou dneska už máme aj osobný bankrot, ale tomu sa dneska venovať nebudem. A sú v zásade štandardne tri možnosti. Jedna možnosť je likvidácia. To je naozaj to, že sa rozpredá majetok, uspokoja sa veritelia.
Druhá možnosť, ktorá sa na Slovensku takmer vôbec nepoužíva, je tiež konkurz, ale konkurz, ktorý spočíva v odpredaji celého podniku. To znamená, že veritelia predajú alebo teda súd predá a odsúhlasí predaj s veriteľmi celého podniku a výnos tohto potom následne je daný veriteľom, resp. veritelia sa môžu aj akcionársky podieľať na ďalšom úspechu tohto podniku cez spoluvlastníctvo.
A potom existuje tretia forma, ktorá tu dlho ani neexistovala a mala byť doplnková a v ostatnom čase sa nám nejak rozmohla, a to je reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia znamená to, že namiesto štandardného konkurzu, v ktorom pôvodný majiteľ má už veľmi obmedzené slovo, keďže, a v okamihu, keď sa dostal do platobnej neschopnosti a do predĺženia, tak už jeho slovo by malo byť v podniku pomerne nepodstatné, dôležité je záujem veriteľov a v určitej miere aj zamestnancov, tak napriek tomu pôvodný majiteľ zostal vo veľmi, vo veľmi dôležitom postavení. Reštrukturalizácia znamená, že majiteľ pripravuje v spolupráci s ďalšími aktérmi návrh, ako sa vysporiadať s dlhmi podniku, a majiteľ si aj zachováva svoje vlastnícke práva. To, k čomu sme dospeli dnes a ako to vidíme na prípadoch z praxe, je, že následne najmä drobní veritelia skončia veľmi často veľmi zle, a to z jednoduchého dôvodu, že reštrukturalizácia je technicky komplexný proces, v ktorom majiteľ zastúpený dobrými právnikmi a najväčší veriteľ zastúpený dobrými právnikmi môžu spolu často upiecť deal, v ktorom majiteľ napriek tomu, že podnik skrachoval pod jeho vedením, si ho môže nechať a veľkí veritelia z toho tiež vyjdú lepšie, ako keby došlo k likvidácii alebo ku konkurzu celkovým odpredajom. Kto na to často doplatí, sú malí veritelia. Malí živnostníci, ktorí prichádzajú o veľké peniaze na svoje pomery a môžu na tom aj skrachovať. Priznám sa, že nie je to nová vec, je to niečo, čo trvá už rok a dva, ale naberá to na rýchlosti. Pamätám si, ešte pred rokom ma zastavil v Banskej Bystrici istý občan, živnostník, ktorý mi rozprával príbeh práve reštrukturalizácie v tomto regióne, kde on vozil drevo do nábytkárskej fabriky, ktorá reštrukturalizovala, a on neuvidel zo svojich pohľadávok takmer nič, z 20-tisíc eur, ktoré mu dlhovali a ktoré boli preňho likvidačné. Dnes vidíme pri Doprastave a Váhostave sa už diskutuje o tom, aké percento pohľadávok bude týmto veriteľom vyplatené. A je to pre nich likvidačné.
A teraz prečo to spomínam pri tomto zákone, a tu sa vrátim k samotným pohľadávkam štátu, je, že skoro v každej reštrukturalizácii, skoro v každom konkurze je buď najvýznamnejším, alebo jedným z najvýznamnejších veriteľov štát, či už zastúpený Sociálnou poisťovňou, finančnou správou alebo niektorým z ďalších orgánov vymáhajúcich dane a poplatky, alebo aj zdravotnými poisťovňami. Napriek tomu my dnes nemáme žiadnu štátnu politiku v tejto veci. Nielenže môžu, ako potom spomenul pán minister, bojovať proti sebe a zároveň tieto orgány nemajú žiadnu povinnosť brať vo svojich návrhoch ohľad na občanov, malých a stredných podnikateľov tohto štátu. To znamená, štát sa môže dneska úplne legálne a jeho inštitúcie chovať absolútne sebecky, ale krátkozrako sebecky, môže sa dohodnúť s majiteľom, s inými veľkými veriteľmi na pre nich výhodnom deale, ktorý však môže byť, ktorý však môže byť veľmi nevýhodný pre malých a stredných podnikateľov, ktorí sú veriteľmi tohto podniku. Inými slovami, dnes štát môže úplne legálne kopať za Širokého a nemusí kopať za tisícky drobných živnostníkov, ktorí boli a sú dodávateľmi napr. Váhostavu. Z tohto pohľadu tento zákon predstavuje možnosť, ktorú by sme mali využiť na to, aby sme definovali, čo je štátny záujem pri správe pohľadávok štátu, a že existuje aj iný štátny záujem, ako je len maximalizácia výnosu, hoci tá je sama o sebe veľmi dôležitá. Ale existuje aj štátny záujem na tom, jednak na bazálnej spravodlivosti voči malým a stredným podnikateľom, ale aj voči tomu, aby presne títo podnikatelia nekrachovali nie preto, že zle hospodária, ale len a len preto, že na ich účet sa nabalia majitelia a možno aj veľkí veritelia zastúpení dobre platenými právnikmi.
Takže, pán minister, to je moja druhá otázka na vás a pripomienka v tejto rozprave. Ako vieme pri dopracovaní tohto zákona vo výboroch pozmeniť tento zákon tak, aby existovala štátna politika v oblasti vymáhania pohľadávok centralizovaná a aby táto, aby táto politika zahrňovala aj záujem na zachovaní malých a stredných podnikov, malých veriteľov a na ich nekrachovaní len preto, že ako malí si nemôžu dovoliť rovnakú mieru zastúpenia a vybavovania ako tí veľkí? Takže to sú, to sú dve veci, ktoré sú podľa môjho názoru dôležité pri tomto návrhu, ako maximalizovať výnos štátu a ako ten dnešný návrh s tým zatiaľ veľmi nepočíta, minimálne z hľadiska rozpočtových dopadov a ako zabezpečiť a definovať aj širší štátny záujem v tejto veci.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Nechcem byť protivný, pán kolega, ale keby ste si poriadne prečítali ten zákon, tak by ste sa dočítali, že nemôže postúpiť tú pohľadávku. Ak to čítam správne. Je to tam. Hej, čiže nemôže ju predať. Možno tam je nejednoznačnosť, to si v skutočnosti snažím overiť, že či to platí iba pre tie pohľadávky, ktoré chytí centrálne, to znamená, vzniknuté do 2013, alebo pre všetky. Každopádne je to tam uvedené, čiže tento superúrad nemôže pohľadávku ďalej postúpiť. Čiže tá moja obava a špeciálne v našej proveniencie je úplne namieste, že žabu uvaríme pomaly. Najskôr to tam všetko nalejeme a potom zistíme, že to je neefektívne, sám ste to povedali, že to nie je efektívne, a potom sa tu zjaví nejaký guru slobodného podnikania a povie, že pre potreby toho celého je potrebné tam pustiť súkromného investora. Ten sa nám tu predstaví, budeme mať bielu, bielu košeľu, peknú kravatu, všetkých nás tu ošáli, jak to zvládnu, a nakoniec dospejeme k tomu, čo by jeden nepovedal, že aj dlhy štátu sa dajú sprivatizovať. No. Však to je, tým so začal a s tým skončím.
Ďakujem.

Pán poslanec, po prvé dovolím si len upozorniť, toto nie je len o dlhoch štátu, ale pohľadávkach štátu, to znamená, že dlhy štátu spravuje úplne iná agentúra a vzťahuje sa na neho úplne iný režim, a pokiaľ ide o to, čo hovoríte, samozrejme, máte pravdu a nemáte pravdu. Máte pravdu v tom, že zákon, návrh, teda, pardon, to ustanovuje, ale ten návrh, ako ste spomenuli v rozprave, rovnako ustanovuje to, že ide o 100 % štátnu spoločnosť. To znamená, bez zmeny tohto zákona nemôže dôjsť k zmene ani v jednej oblasti. Ani sa nemôže privatizovať, ani nemôže postupovať. To znamená, akúkoľvek zmenu, aj na tú, ktorú vy podozrievate z nej vládu, bude potrebná zmena tohto, tohto zákona a ja som sa len snažil, priznám sa, že v mojom prejave to ani nemalo nejakú podstatnú úlohu upozorniť, že skôr predpokladám, ak bude nejaký postup k privatizácii, tak to nebude postup k privatizácii celého subjektu, ale bude postup k privatizácii niektorých konkrétnych pohľadávok, lebo to sme už v minulosti videli, a hovorím, dokonca to má v určitých situáciách aj svoj zmysel. Nemyslím si, že to automaticky treba zahodiť, hoci privatizácia subjektu ako celku predstavuje oveľa väčšie problémy a oveľa väčšie riziká, na ktoré ste aj vy upozornili.
Ďakujem veľmi pekne.