39. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
23.10.2014 o 10:05 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď sme začínali včera ráno s daňovými zákonmi, tak pán minister avizoval, že "budu tady u vás bydlet". Tá průpovídka je dlhšia, ten strýc tam najskôr hovorí, že "mám vás rád a budu u vás bydlet", a ste si len vystrihli, čo sa vám zdalo byť vhodnejšie. Ale musím povedať, že tá vecná pripomienka je, že kedy by mal parlament rokovať možnože aj dlhšie, ak nie pri rokovaní o daňových zákonoch a o zdaňovaní občanov? Koniec koncov to bola prvá kompetencia parlamentu – rozhodovať o daniach tých, ktorých poslanci zastupujú.
Ja by som chcel predložiť k návrhu dva pozmeňovacie návrhy. Jeden sa týka daňovej asignácie pri právnických osobách pre neziskové spoločnosti a druhý sa týka oslobodenia od dane z príjmov oznamovateľov protispoločenskej trestnej činnosti.
Chcel by som na úvod povedať jedno ospravedlnenie a jedno poďakovanie. Ospravedlnenie je, že som nedal pozmeňovací návrh podpísať pánovi poslancovi Hubovi. Nebol to zámer ani úmysel, ale tým, že už tam tých podpisov bolo viac, tak som to, nebol v tom zámer. Čiže to je jedno ospravedlnenie.
Druhé poďakovanie je bývalej pani poslankyni, dnešnej europoslankyni Jane Žitňanskej, keďže to bola jej téma a keďže ten návrh tento rok nemôže podať v slovenskom parlamente a keďže, našťastie, európske dane ešte nemáme a ani nič neasignujeme, tak v Európskom parlamente by to nemalo tiež nejaký veľký zmysel, tak to podávam aj v jej mene.
Ja by som najskôr povedal, o čom tie návrhy sú, a potom ich, samozrejme, prečítam a dám pánovi spravodajcovi. Ten prvý návrh je o tom, aby bola zachovaná aj pre ďalší rok daňová asignácia pri právnických osobách vo výške 1,5 percenta, aby sa neznížila na 1 percento, pretože to by znamenalo v roku 2016 výpadok asi 8 mil. eur pre neziskové spoločnosti. To je veľa. Cez daňovú asignáciu od právnických osôb mnohé neziskovky robia obdivuhodnú prácu aj v oblastiach, kde by štát bol možno menej efektívny, ak by ich vôbec, ak by ich vôbec riešil: zdravotne postihnutí, sociálne odkázaní, vzdelávacie projekty, projekty v oblasti zdravotníctva pre osoby, ktoré sú ťažko choré.
Uvediem jeden príklad za všetky. Poviem Centrum Slniečko, čo je mimovládka spolupracujúca s týranými matkami a deťmi so syndrómom CAN, mali v roku 2013 príjem z 2-percentnej asignácie fyzických a právnických osôb, teraz myslím, kde ten pomer je asi 6 ku 4 približne v prospech právnických osôb, asi 40 500, v roku 2014 už len 26 500. Keby sa ďalej znižoval ten príjem, o nejakých možno 20 % približne by sa znížil, tak by to malo dopad na cca 2-tisíc detí, ktorým poskytuje centrum telefonickú krízovú intervenciu, kde je skoro tretina hovorov. Príspevok používajú aj na prevádzkovanie krízového centra pre deti a matky s deťmi. Takže ak by to spriemerovali, o čo by mohli poskytnúť menej služieb, tak by išlo približne o 25 obetí domáceho násilia, týraných, zneužívaných detí a pri prevencii by išlo o 150 až 200 detí ročne.
Myslím si, že v takýchto oblastiach – a to sú, samozrejme, aj prípady onkologických pacientov, nepočujúcich, proste strašne veľa oblastí – štát nevie poskytnúť ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, pomocnú ruku, nevie im poskytnúť adekvátnu asistenciu z rôznych dôvodov, ale nevie. V tomto je možnosť mimovládnych organizácií proste nezastupiteľná nikým a ničím. A preto sa mi zdá, že snaha alebo teda návrh, aby od roku 2016 mali zníženú asignáciu rádovo asi o 8 miliónov eur, je krok zlým smerom. Som o tom presvedčený. Neziskovky pomáhajú klientom rôznej politickej orientácie. To znamená, že to by nemala byť vec, ktorá sa týka politiky ako takej.
Ja som úplne, ja to avizujem dopredu, ochotný, keďže viem, že sa to vníma, že to je akože možno populárna téma, svoj pozmeňovací návrh vziať späť, ak taký pozmeňovací návrh predložia poslanci SMER-u a tým pádom prejde. Hovorím to verejne. Môžme tu byť trošku tým pádom dlhšie o dve hodiny, ale má to zmysel. Totižto riešenie, ktoré je tak trošku avizované, že veď sa to možno vyrieši v budúcom roku, až v roku 2015 sa tie termíny znižovania daňovej asignácie posunú, je podľa mojej mienky veľmi rizikový návrh. Právnické osoby už začiatkom budúceho roku budú robiť svoje rozpočty a budú počítať, že v tom septembri 2015 budú asignovať 1 % a nie 1,5 percenta. Ak sa zákon zmení na poslednú chvíľu v júni, v júli, v auguste, ten chod a fungovanie firiem už neumožní, aby využili 1,5 %, lebo budú proste počítať s platným právnym stavom, ktorým od 1. januára bude 1 % pre daňové priznania podávané za rok 2015. Čiže preto si myslím, že ten potenciálny návrh, že urobiť to až v budúcom roku, pre neziskovky nie je výhodný.
A znovu avizujem, verejne, ak takýto návrh podajú kolegovia zo SMER-u v priebehu rozpravy a ešte bude sa možné aj do ústnej rozpravy prihlásiť, ja svoj návrh stiahnem, aby mohli kredit za tretí sektor získať oni. Nemám s tým absolútne žiaden problém. Tu ide o vec, o to, či chceme, aby jednotlivci, ale aj firmy mohli asignovať svojím rozhodnutím prostriedky, malú časť daní. A otázka je, koho to sú peniaze. To sú peniaze štátu alebo tých jednotlivcov a firiem? Podľa mňa to sú peniaze tých jednotlivcov a firiem. Možnože kolegovia majú názor, že sú to peniaze štátu. Ja som v tomto trošku, mám iný názor. Alebo chceme, aby rozhodovali o tých peniazoch skôr štátni úradníci?
Teraz, ak by existovali nejaké príbehy takého masového zneužívania tejto daňovej asignácie, to znamená, že by boli používané tie prostriedky na účely, ktoré nie sú zlučiteľné s poslaním NGO-čiek, neboli by používané na charitatívne účely a vzdelávacie a zdravotné, ale iné, prosím, diskutujme o tom. Ale ja nepoznám príklad, kedy by dochádzalo k nejakému masívnemu zneužívaniu daňovej asignácie či u fyzických osôb, alebo právnických osôb. Naviac, čo upozorním, mnohé NGO-čky, pri právnických osobách je to o to možno dôležitejšie, že fyzické osoby asignujú častokrát svoju daň nejakému blízkemu subjektu, kam chodia deti do škôlky alebo do školy, alebo na futbalový klub, kdežto právnické osoby dávajú aj na projekty, ktoré sú takého celospoločenského významu, to znamená, na ktoré fyzické osoby dávajú v menšej miere, ale sú to tiež dôležité projekty. (Reakcia ministra.)
Ja som na Plese v opere v živote, pán minister, nebol. Neviem, či vy ste boli. Ja som tam vždy odmietal chodiť, lebo som to považoval za trošku takú snobskú aktivitu, ale nikomu akože neberiem, každý má iný vkus a ja som tam nikdy nechodil.
Ale ak chcete obmedziť asignáciu daňovú, tak v jednom prípade by som ju možnože zvažoval obmedziť, a to je pri obchodných spoločnostiach, kde má väčšinovú účasť štát. Tam si myslím, že by to bolo malo aj nejakú logiku, lebo to je vlastne štátna firma, väčšinovo, tak nech štát rozhoduje, kam tie peniaze z jej daní dá. Tam by som si to vedel predstaviť. Ale to nie je v návrhu. V návrhu je proste všetku daňovú asignáciu právnických osôb, aj malých a stredných podnikateľov, im ju znížiť, a to si myslím, že nie je správne.
Teraz ide o 8 mil. eur, ktoré by mal štátny rozpočet a nie neziskovky. A ja chápem, že v čase konsolidácie verejných financií aj 8 mil. môže byť peniaz, ktorý je potrebný. Ja na tejto schôdzi, a znovu to dávam poslancom SMER-u a ministrovi financií, nech si to osvoja, ja ten návrh potom kľudne stiahnem, dávam tu návrh, aby prípady, kedy štát prehrá súdne spory, alebo teda štátne firmy prehrajú súdne spory, pri ktorých súd na základe zmluvy rozhodne o mimoriadne vysokých úrokoch z istiny, aby tieto excesívne úroky boli zdanené sadzbou 99 percent.
Poviem to na príklade Bratislavskej teplárenskej. Dnes hrozí, že Bratislavská teplárenská, teda v princípe daňoví poplatníci zaplatia 26 mil. eur Bratislavskému paroplynovému cyklu, z čoho istina tvorí možno len 9, 10 mil. eur a tá absolútna väčšia časť sú úroky, 15-percentné úroky. Kto vám dnes dá 15-percentný úrok?
Návrh, ktorý som ja predložil, je, aby v takýchto prípadoch bol štandardný úrok v poriadku, to znamená, štandardný úrok z omeškania je základná úroková sadzba ECB plus 5 % podľa občianskeho práva, ale ten excesívny úrok, ten zvyšný úrok, tých 10 %, bol zdanený 99 percentami. To by znamenalo, že by štát len v tomto prípade, veľmi dubiózneho súdneho sporu získal 13 mil. eur. Otázka je, že od koho chceme tie eurá do štátneho rozpočtu získať. Či cez takéto dubiózne právne spory finančných skupín, alebo od malých a stredných podnikateľov cez daňovú asignáciu.
A poviem to len na takom príklade, či chceme podporovať veľkých alebo malých. O tom sa možnože málo vie. Keď si porovnáte na jednej strane skupinu monopolov a na strane druhej ostatných podnikateľov, tak zamestnanosť, pomer zamestnanosti monopoly : ostatní je 1 ku 33, čiže ostatní podnikatelia zamestnávajú 33-násobok viac ľudí ako monopoly. Obrat je už 1 ku 6. To znamená, že obrat majú ostatní podnikatelia šesťnásobne vyšší. A viete, aký je zisk? Jedna k jednej. 50 na 50. 50 % celkového zisku tejto krajiny tvoria monopoly, ktoré zamestnávajú 3 % z celkového počtu zamestnaných ľudí na Slovensku. Čiže znovu sme pri otázke, koho chceme podporovať. Či veľké spoločnosti, ktoré vedia podnikať len v uzavretom monopolnom prostredí, v zdravotníctve, v energetike, alebo normálnych podnikateľov?
Ja by som teraz ten návrh prečítal, ktorý sa týka zachovania daňovej asignácie aj pre rok 2016 vo výške 1,5 % pre právnické osoby.
V čl. I sa za novelizačný bod č. 84 vkladajú nové body 85 – 88, ktoré znejú:
„85. V § 52i ods. 1 sa číslovka „2014" nahrádza číslovkou „2015".
86. V § 52i ods. 2 sa číslovka „2015" nahrádza číslovkou „2016" a číslovka ,,2017" sa nahrádza číslovkou „2018".
87. V § 52i ods. 3 sa číslovka „2018" nahrádza číslovkou ,,2019" a číslovka „2020" sa nahrádza číslovkou „2021".
88. V § 52i ods. 4 sa číslovka „2021" nahrádza číslovkou „2022"."
Doterajšie novelizačné body 85 – 87 sa označujú ako 89 – 91.
Dávam to pánovi spravodajcovi, asi už možno má originál toho.
Keď sa v roku 2009 schválila tá, postupne toto znižovanie daňovej asignácie, tak bolo avizované, že sa zavedú iné podporné mechanizmy pre neziskový sektor. Nejaké sa možno zaviedli, ale veľmi nefungujú, a iné sa nezaviedli, napríklad spomeniem zákon o sponzorstve. Dodnes ho nemáme na Slovensku. To znamená, že tie alternatívne formy buď nie sú, alebo nefungujú, preto sa mi zdá, že je nekorektné v tomto okamihu znižovať daňovú asignáciu pre neziskové spoločnosti. Ten pokles, samozrejme, priznáva aj ministerstvo financií. Naviac ten pokles v zásade aj v minulých rokoch bol spôsobený nielen znižovaním daňovej asignácie, ale, samozrejme, že trošku aj od roku 2008 krízou. Ale tu by to išlo naozaj veľmi skokovo dole, neziskovky tvrdia, že o 8 mil. eur, ministerstvo financií vo svojej prognóze približne asi o 6 mil. eur. Ja nechcem teraz viesť polemiku, kto má lepšie čísla. Ale je to, samozrejme, len prognóza. Ale v týchto rámcoch sa pohybujeme.
Ja si myslím, že nejde pre štátny rozpočet o životne dôležitú vec. A dávam aj návrh, ako to vykompenzovať, dokonca dvojnásobne, ten výpadok, ktorý by toto mohlo spôsobiť. Ale myslím si naozaj, že ide o tak dôležité činnosti pre komunitu, ktoré vykonávajú rôzne organizácie neziskového sektora, ktoré štát nevie vykonávať alebo nechce vykonávať, alebo nemôže vykonávať, ide častokrát o pomoc tým najzraniteľnejším, o ktorých sa štát nevie efektívne postarať. Ľudia, ktorí v tomto sektore pracujú, častokrát sú nadšenci, nepracujú za vysoké mzdy, aké možno majú zamestnanci v monopoloch rôznych, pracujú aj z nadšenia. Pokiaľ im zoberieme veľkú časť ich príjmu z daňovej asignácie, tak, samozrejme, ten rozsah služieb, ktoré budú poskytovať, bude oveľa menší. Myslím si, že pre každú zdravú občiansku spoločnosť je dôležité, aby mala dynamický neziskový sektor, ktorý dobre funguje, ktorý je nezávislý od štátu, od strán, od kohokoľvek a vie poskytovať naozaj nezastupiteľné služby častokrát tým najzraniteľnejším.
Čiže poprosím vás o podporu tohto návrhu a po tretíkrát avizujem, že ak ho predloží poslanec SMER-u alebo poslanci SMER-u, ja ten svoj návrh stiahnem a ani sa k nemu nebudem vyjadrovať na tlačovkách, proste nech kredit má SMER. O to mi nejde. Ide mi o to, aby ten návrh bol schválený a aby firmy, ktoré uvažujú o daňovej asignácii, si vedeli v rozpočtoch od budúceho roku už plánovať 1,5 % a nie 1 %, lebo obávam sa, že ak dôjde k zmene zákona v lete, už bude častokrát neskoro a mnohé firmy daňovú asignáciu už využijú len v tom zúženom rozsahu, ako bude znieť platné právo od 1. januára budúceho roku.
Druhá zmena, ktorú navrhujem, a druhý pozmeňovací návrh sa týka minulotýždňového zákona o ochrane oznamovateľov trestnej činnosti, kde navrhujem, aby v prípade, ak oznamovateľ trestnej činnosti získa odmenu od ministerstva spravodlivosti, to znamená, že ten človek je odsúdený, na ktorého poukázal právoplatne, získa odmenu 10 % z toho, čo ušetrí verejným financiám, aby táto odmena nepodliehala zdaneniu. To sa mi zdá byť aj logické a ja to teda prečítam, pozmeňovací návrh.
V čl. I bod 17 znie:
„17. V § 9 ods. 2 sa dopĺňa nové písm. aa), ktoré znie:
„aa) odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiaru 59k."."
Poznámka k odkazu 59k) znie:
„59k) § 9 zákona č.......", tam sa doplní číslo zákona, kedy bude publikovaný, "Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajšie novelizačné body sa primerane prečíslujú.
A pánovi spravodajcovi dám aj s originálnymi podpismi návrh pozmeňovacieho návrhu.
Takže, milé kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás požiadať o podporu obidvoch návrhov, ale najmä toho prvého, lebo ho považujem pre tretí sektor za kľúčový preto, aby mnohé služby, ktoré sú poskytované naozaj tým najzraniteľnejším, mohli v tom rozsahu, v akom sú, pokračovať aj ďalej. Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
Vystúpenia
9:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:59
Martin PoliačikĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2014 o 9:59 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem. Alojz, ja pomerne ako dobre rozumiem tomu pozmeňováku aj tej vnútornej logike. Ale jednému nerozumiem, že prečo iba poľnohospodári. Prečo napríklad keď firma, ktorá šije dajme tomu topánky alebo šije ruksaky, alebo štopká, alebo robí ponožky, alebo robí čokoľvek v podstate také malé spotrebné a svojim zamestnancom pred Vianocami by chcela dať dajme tomu ten jeden ruksak do rodiny, alebo by im chcela dať tú bundu, alebo tie dupačky, alebo tie ponožky, alebo niečo, prečo oni musia, alebo poskytne zamestnancom zájazd alebo rekreáciu, čokoľvek, prečo oni musia z toho tú daň zaplatiť a zodvodniť to a prečo pre poľnohospodárov to platiť nemá? Ja si viem predstaviť, že nepeňažné odmeny alebo nepeňažné dary alebo nepeňažná podpora od zamestnávateľa do nejakej výšky, ktorú ste stanovili teda na tých 200 eur v pozmeňováku s kolegami zo SMER-u, tak že by to bolo oslobodené od daní a odvodov. Ale po pravde nevidím ani spravodlivosť, ani logiku, ani fér prístup, ak to má byť naozaj iba pre poľnohospodársku výrobu a nemá to byť pre akúkoľvek výrobu. Nehovorím nutne, že v Kii majú dostávať zamestnanci autá, hej, a od toto, sa tých dvesto eur nezmestí. Ale existuje kopec malovýrob kadečoho, kde by mohli tým zamestnancom z vlastnej produkcie niečo dať a týmto spôsobom to nebude možné, respektíve budú musieť stále z toho platiť dane a odvody. A ja tomu po pravde nerozumiem, že prečo taká neférovosť.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:01
Štefan KuffaA tak, jak si spomenul tých latifundistov a ten prijatý zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, vytvára naozaj aj priestor pre možnú korupciu. Je to zákon, ktorý ja osobne považujem za protiústavný, a mrzí ma to, že sme to na predchádzajúcich schôdzach, že sme schválili a prijali takýto zákon. Lebo tí, ktorí sú malí, drobní, súkromne hospodáriaci roľníci nemôžu slobodne ani nadobúdať pozemok, teda aj majetok, a tak isto ho slobodne nemôžu predať. Tých prekážok je toľko, že jednoducho ani v tom, v tých reáliách ani nie je možné zrealizovať tie prevody, teda aj kúpnopredajné zmluvy.
Tá vec, ktorej si sa v úvode dotkol, tie vlaky pre študentov zadarmo. Ony nie sú zadarmo, ony sú bez poplatku, tak jak si to správne povedal. Nič v podstate nie je zadarmo. Ty spomínaš ten čínsky prívlastok, ja hovorím, nič nie je zadarmo. Ale to, že sú vlaky pre študentov bezplatne, ja sa k tomu prikláňam aj prihováram sa za to. Ja si myslím, že je to dobrá vec. Ja som to pred 2,5 rokom toto povedal. Nič výnimočné to nie je ani v zahraničí. Študenti majú bezplatne dopra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2014 o 10:01 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ono je to jednoduché, budem trochu pokračovať. V poľnohospodárstve je ťažká práca a zaznávaná dlhodobo. Dorábať chlieb je to, by som povedal, aj v našej krajine to najdôležitejšie, čo má byť. Poľnohospodári naozaj sú kdesi, kdesi na periférii spoločnosti. Ja tento pozmeňujúci návrh zákona určite podporím. Tak jak si to, Dodo, povedal, že veľmi opatrne to dávaš, že je to len do výšky 200 eur nepeňažného plnenia do roka. Tak som sa v duchu nad tým zamyslel: No čo to je 200 eur do roka? Ale vždycky lepšie niečo ako nič. Určite to podporím. Poľnohospodárstvo u nás je kdesi skutočne na periférii.
A tak, jak si spomenul tých latifundistov a ten prijatý zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, vytvára naozaj aj priestor pre možnú korupciu. Je to zákon, ktorý ja osobne považujem za protiústavný, a mrzí ma to, že sme to na predchádzajúcich schôdzach, že sme schválili a prijali takýto zákon. Lebo tí, ktorí sú malí, drobní, súkromne hospodáriaci roľníci nemôžu slobodne ani nadobúdať pozemok, teda aj majetok, a tak isto ho slobodne nemôžu predať. Tých prekážok je toľko, že jednoducho ani v tom, v tých reáliách ani nie je možné zrealizovať tie prevody, teda aj kúpnopredajné zmluvy.
Tá vec, ktorej si sa v úvode dotkol, tie vlaky pre študentov zadarmo. Ony nie sú zadarmo, ony sú bez poplatku, tak jak si to správne povedal. Nič v podstate nie je zadarmo. Ty spomínaš ten čínsky prívlastok, ja hovorím, nič nie je zadarmo. Ale to, že sú vlaky pre študentov bezplatne, ja sa k tomu prikláňam aj prihováram sa za to. Ja si myslím, že je to dobrá vec. Ja som to pred 2,5 rokom toto povedal. Nič výnimočné to nie je ani v zahraničí. Študenti majú bezplatne dopra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
10:03
Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, nevadí, pán kolega Poliačik, nevadí, že tomu nerozumiete. Nemôžte rozumieť všetkému. Vy máte svoje agendy. Prosím vás, to je presne ten typický váš prístup. Tuná dôjde horalkový zákon, dva dni tu bojujete s horalkami a chcete z toho robiť koncepciu, systémove telocvik. Proste, ja neviem, ísť od podlahy. A pritom niekto doniesol, že nemajú byť sýtené nápoje v bufetoch. Čiže toto je návrh, ktorý pomôže zdecimovanému poľnohospodárstvu, zdecimovanému poľnohospodárstvu. Dneska poľnohospodári nasadia repku a majú svätý pokoj, lebo to nemá kto pozbierať. Keď sa dá takýto drobný nástroj, ak sa to dá zlepšiť, tak možno dajú potravinu alebo plodinu, ktorá je náročnejšia na zber a neviem čo, lebo vedia, že budú môcť z tých jahôd alebo z niečoho prípadne v nepeňažnom plnení dať. Verte tomu, kolega, že je to úplne v poriadku, dobre, je to úplne v poriadku. Netrápte sa tým. Je to na mieste. Vy si predložte svoj nejaký návrh o tom, aby mohli tí, čo šijú košele, si zobrať košele. Toto je úplne v poriadku.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:05
Vystúpenie v rozprave 10:05
Daniel LipšicJa by som chcel predložiť k návrhu dva pozmeňovacie návrhy. Jeden sa týka daňovej asignácie pri právnických osobách pre neziskové spoločnosti a druhý sa týka oslobodenia od dane z príjmov oznamovateľov protispoločenskej trestnej činnosti.
Chcel by som na úvod povedať jedno ospravedlnenie a jedno poďakovanie. Ospravedlnenie je, že som nedal pozmeňovací návrh podpísať pánovi poslancovi Hubovi. Nebol to zámer ani úmysel, ale tým, že už tam tých podpisov bolo viac, tak som to, nebol v tom zámer. Čiže to je jedno ospravedlnenie.
Druhé poďakovanie je bývalej pani poslankyni, dnešnej europoslankyni Jane Žitňanskej, keďže to bola jej téma a keďže ten návrh tento rok nemôže podať v slovenskom parlamente a keďže, našťastie, európske dane ešte nemáme a ani nič neasignujeme, tak v Európskom parlamente by to nemalo tiež nejaký veľký zmysel, tak to podávam aj v jej mene.
Ja by som najskôr povedal, o čom tie návrhy sú, a potom ich, samozrejme, prečítam a dám pánovi spravodajcovi. Ten prvý návrh je o tom, aby bola zachovaná aj pre ďalší rok daňová asignácia pri právnických osobách vo výške 1,5 percenta, aby sa neznížila na 1 percento, pretože to by znamenalo v roku 2016 výpadok asi 8 mil. eur pre neziskové spoločnosti. To je veľa. Cez daňovú asignáciu od právnických osôb mnohé neziskovky robia obdivuhodnú prácu aj v oblastiach, kde by štát bol možno menej efektívny, ak by ich vôbec, ak by ich vôbec riešil: zdravotne postihnutí, sociálne odkázaní, vzdelávacie projekty, projekty v oblasti zdravotníctva pre osoby, ktoré sú ťažko choré.
Uvediem jeden príklad za všetky. Poviem Centrum Slniečko, čo je mimovládka spolupracujúca s týranými matkami a deťmi so syndrómom CAN, mali v roku 2013 príjem z 2-percentnej asignácie fyzických a právnických osôb, teraz myslím, kde ten pomer je asi 6 ku 4 približne v prospech právnických osôb, asi 40 500, v roku 2014 už len 26 500. Keby sa ďalej znižoval ten príjem, o nejakých možno 20 % približne by sa znížil, tak by to malo dopad na cca 2-tisíc detí, ktorým poskytuje centrum telefonickú krízovú intervenciu, kde je skoro tretina hovorov. Príspevok používajú aj na prevádzkovanie krízového centra pre deti a matky s deťmi. Takže ak by to spriemerovali, o čo by mohli poskytnúť menej služieb, tak by išlo približne o 25 obetí domáceho násilia, týraných, zneužívaných detí a pri prevencii by išlo o 150 až 200 detí ročne.
Myslím si, že v takýchto oblastiach – a to sú, samozrejme, aj prípady onkologických pacientov, nepočujúcich, proste strašne veľa oblastí – štát nevie poskytnúť ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, pomocnú ruku, nevie im poskytnúť adekvátnu asistenciu z rôznych dôvodov, ale nevie. V tomto je možnosť mimovládnych organizácií proste nezastupiteľná nikým a ničím. A preto sa mi zdá, že snaha alebo teda návrh, aby od roku 2016 mali zníženú asignáciu rádovo asi o 8 miliónov eur, je krok zlým smerom. Som o tom presvedčený. Neziskovky pomáhajú klientom rôznej politickej orientácie. To znamená, že to by nemala byť vec, ktorá sa týka politiky ako takej.
Ja som úplne, ja to avizujem dopredu, ochotný, keďže viem, že sa to vníma, že to je akože možno populárna téma, svoj pozmeňovací návrh vziať späť, ak taký pozmeňovací návrh predložia poslanci SMER-u a tým pádom prejde. Hovorím to verejne. Môžme tu byť trošku tým pádom dlhšie o dve hodiny, ale má to zmysel. Totižto riešenie, ktoré je tak trošku avizované, že veď sa to možno vyrieši v budúcom roku, až v roku 2015 sa tie termíny znižovania daňovej asignácie posunú, je podľa mojej mienky veľmi rizikový návrh. Právnické osoby už začiatkom budúceho roku budú robiť svoje rozpočty a budú počítať, že v tom septembri 2015 budú asignovať 1 % a nie 1,5 percenta. Ak sa zákon zmení na poslednú chvíľu v júni, v júli, v auguste, ten chod a fungovanie firiem už neumožní, aby využili 1,5 %, lebo budú proste počítať s platným právnym stavom, ktorým od 1. januára bude 1 % pre daňové priznania podávané za rok 2015. Čiže preto si myslím, že ten potenciálny návrh, že urobiť to až v budúcom roku, pre neziskovky nie je výhodný.
A znovu avizujem, verejne, ak takýto návrh podajú kolegovia zo SMER-u v priebehu rozpravy a ešte bude sa možné aj do ústnej rozpravy prihlásiť, ja svoj návrh stiahnem, aby mohli kredit za tretí sektor získať oni. Nemám s tým absolútne žiaden problém. Tu ide o vec, o to, či chceme, aby jednotlivci, ale aj firmy mohli asignovať svojím rozhodnutím prostriedky, malú časť daní. A otázka je, koho to sú peniaze. To sú peniaze štátu alebo tých jednotlivcov a firiem? Podľa mňa to sú peniaze tých jednotlivcov a firiem. Možnože kolegovia majú názor, že sú to peniaze štátu. Ja som v tomto trošku, mám iný názor. Alebo chceme, aby rozhodovali o tých peniazoch skôr štátni úradníci?
Teraz, ak by existovali nejaké príbehy takého masového zneužívania tejto daňovej asignácie, to znamená, že by boli používané tie prostriedky na účely, ktoré nie sú zlučiteľné s poslaním NGO-čiek, neboli by používané na charitatívne účely a vzdelávacie a zdravotné, ale iné, prosím, diskutujme o tom. Ale ja nepoznám príklad, kedy by dochádzalo k nejakému masívnemu zneužívaniu daňovej asignácie či u fyzických osôb, alebo právnických osôb. Naviac, čo upozorním, mnohé NGO-čky, pri právnických osobách je to o to možno dôležitejšie, že fyzické osoby asignujú častokrát svoju daň nejakému blízkemu subjektu, kam chodia deti do škôlky alebo do školy, alebo na futbalový klub, kdežto právnické osoby dávajú aj na projekty, ktoré sú takého celospoločenského významu, to znamená, na ktoré fyzické osoby dávajú v menšej miere, ale sú to tiež dôležité projekty. (Reakcia ministra.)
Ja som na Plese v opere v živote, pán minister, nebol. Neviem, či vy ste boli. Ja som tam vždy odmietal chodiť, lebo som to považoval za trošku takú snobskú aktivitu, ale nikomu akože neberiem, každý má iný vkus a ja som tam nikdy nechodil.
Ale ak chcete obmedziť asignáciu daňovú, tak v jednom prípade by som ju možnože zvažoval obmedziť, a to je pri obchodných spoločnostiach, kde má väčšinovú účasť štát. Tam si myslím, že by to bolo malo aj nejakú logiku, lebo to je vlastne štátna firma, väčšinovo, tak nech štát rozhoduje, kam tie peniaze z jej daní dá. Tam by som si to vedel predstaviť. Ale to nie je v návrhu. V návrhu je proste všetku daňovú asignáciu právnických osôb, aj malých a stredných podnikateľov, im ju znížiť, a to si myslím, že nie je správne.
Teraz ide o 8 mil. eur, ktoré by mal štátny rozpočet a nie neziskovky. A ja chápem, že v čase konsolidácie verejných financií aj 8 mil. môže byť peniaz, ktorý je potrebný. Ja na tejto schôdzi, a znovu to dávam poslancom SMER-u a ministrovi financií, nech si to osvoja, ja ten návrh potom kľudne stiahnem, dávam tu návrh, aby prípady, kedy štát prehrá súdne spory, alebo teda štátne firmy prehrajú súdne spory, pri ktorých súd na základe zmluvy rozhodne o mimoriadne vysokých úrokoch z istiny, aby tieto excesívne úroky boli zdanené sadzbou 99 percent.
Poviem to na príklade Bratislavskej teplárenskej. Dnes hrozí, že Bratislavská teplárenská, teda v princípe daňoví poplatníci zaplatia 26 mil. eur Bratislavskému paroplynovému cyklu, z čoho istina tvorí možno len 9, 10 mil. eur a tá absolútna väčšia časť sú úroky, 15-percentné úroky. Kto vám dnes dá 15-percentný úrok?
Návrh, ktorý som ja predložil, je, aby v takýchto prípadoch bol štandardný úrok v poriadku, to znamená, štandardný úrok z omeškania je základná úroková sadzba ECB plus 5 % podľa občianskeho práva, ale ten excesívny úrok, ten zvyšný úrok, tých 10 %, bol zdanený 99 percentami. To by znamenalo, že by štát len v tomto prípade, veľmi dubiózneho súdneho sporu získal 13 mil. eur. Otázka je, že od koho chceme tie eurá do štátneho rozpočtu získať. Či cez takéto dubiózne právne spory finančných skupín, alebo od malých a stredných podnikateľov cez daňovú asignáciu.
A poviem to len na takom príklade, či chceme podporovať veľkých alebo malých. O tom sa možnože málo vie. Keď si porovnáte na jednej strane skupinu monopolov a na strane druhej ostatných podnikateľov, tak zamestnanosť, pomer zamestnanosti monopoly : ostatní je 1 ku 33, čiže ostatní podnikatelia zamestnávajú 33-násobok viac ľudí ako monopoly. Obrat je už 1 ku 6. To znamená, že obrat majú ostatní podnikatelia šesťnásobne vyšší. A viete, aký je zisk? Jedna k jednej. 50 na 50. 50 % celkového zisku tejto krajiny tvoria monopoly, ktoré zamestnávajú 3 % z celkového počtu zamestnaných ľudí na Slovensku. Čiže znovu sme pri otázke, koho chceme podporovať. Či veľké spoločnosti, ktoré vedia podnikať len v uzavretom monopolnom prostredí, v zdravotníctve, v energetike, alebo normálnych podnikateľov?
Ja by som teraz ten návrh prečítal, ktorý sa týka zachovania daňovej asignácie aj pre rok 2016 vo výške 1,5 % pre právnické osoby.
V čl. I sa za novelizačný bod č. 84 vkladajú nové body 85 – 88, ktoré znejú:
„85. V § 52i ods. 1 sa číslovka „2014" nahrádza číslovkou „2015".
86. V § 52i ods. 2 sa číslovka „2015" nahrádza číslovkou „2016" a číslovka ,,2017" sa nahrádza číslovkou „2018".
87. V § 52i ods. 3 sa číslovka „2018" nahrádza číslovkou ,,2019" a číslovka „2020" sa nahrádza číslovkou „2021".
88. V § 52i ods. 4 sa číslovka „2021" nahrádza číslovkou „2022"."
Doterajšie novelizačné body 85 – 87 sa označujú ako 89 – 91.
Dávam to pánovi spravodajcovi, asi už možno má originál toho.
Keď sa v roku 2009 schválila tá, postupne toto znižovanie daňovej asignácie, tak bolo avizované, že sa zavedú iné podporné mechanizmy pre neziskový sektor. Nejaké sa možno zaviedli, ale veľmi nefungujú, a iné sa nezaviedli, napríklad spomeniem zákon o sponzorstve. Dodnes ho nemáme na Slovensku. To znamená, že tie alternatívne formy buď nie sú, alebo nefungujú, preto sa mi zdá, že je nekorektné v tomto okamihu znižovať daňovú asignáciu pre neziskové spoločnosti. Ten pokles, samozrejme, priznáva aj ministerstvo financií. Naviac ten pokles v zásade aj v minulých rokoch bol spôsobený nielen znižovaním daňovej asignácie, ale, samozrejme, že trošku aj od roku 2008 krízou. Ale tu by to išlo naozaj veľmi skokovo dole, neziskovky tvrdia, že o 8 mil. eur, ministerstvo financií vo svojej prognóze približne asi o 6 mil. eur. Ja nechcem teraz viesť polemiku, kto má lepšie čísla. Ale je to, samozrejme, len prognóza. Ale v týchto rámcoch sa pohybujeme.
Ja si myslím, že nejde pre štátny rozpočet o životne dôležitú vec. A dávam aj návrh, ako to vykompenzovať, dokonca dvojnásobne, ten výpadok, ktorý by toto mohlo spôsobiť. Ale myslím si naozaj, že ide o tak dôležité činnosti pre komunitu, ktoré vykonávajú rôzne organizácie neziskového sektora, ktoré štát nevie vykonávať alebo nechce vykonávať, alebo nemôže vykonávať, ide častokrát o pomoc tým najzraniteľnejším, o ktorých sa štát nevie efektívne postarať. Ľudia, ktorí v tomto sektore pracujú, častokrát sú nadšenci, nepracujú za vysoké mzdy, aké možno majú zamestnanci v monopoloch rôznych, pracujú aj z nadšenia. Pokiaľ im zoberieme veľkú časť ich príjmu z daňovej asignácie, tak, samozrejme, ten rozsah služieb, ktoré budú poskytovať, bude oveľa menší. Myslím si, že pre každú zdravú občiansku spoločnosť je dôležité, aby mala dynamický neziskový sektor, ktorý dobre funguje, ktorý je nezávislý od štátu, od strán, od kohokoľvek a vie poskytovať naozaj nezastupiteľné služby častokrát tým najzraniteľnejším.
Čiže poprosím vás o podporu tohto návrhu a po tretíkrát avizujem, že ak ho predloží poslanec SMER-u alebo poslanci SMER-u, ja ten svoj návrh stiahnem a ani sa k nemu nebudem vyjadrovať na tlačovkách, proste nech kredit má SMER. O to mi nejde. Ide mi o to, aby ten návrh bol schválený a aby firmy, ktoré uvažujú o daňovej asignácii, si vedeli v rozpočtoch od budúceho roku už plánovať 1,5 % a nie 1 %, lebo obávam sa, že ak dôjde k zmene zákona v lete, už bude častokrát neskoro a mnohé firmy daňovú asignáciu už využijú len v tom zúženom rozsahu, ako bude znieť platné právo od 1. januára budúceho roku.
Druhá zmena, ktorú navrhujem, a druhý pozmeňovací návrh sa týka minulotýždňového zákona o ochrane oznamovateľov trestnej činnosti, kde navrhujem, aby v prípade, ak oznamovateľ trestnej činnosti získa odmenu od ministerstva spravodlivosti, to znamená, že ten človek je odsúdený, na ktorého poukázal právoplatne, získa odmenu 10 % z toho, čo ušetrí verejným financiám, aby táto odmena nepodliehala zdaneniu. To sa mi zdá byť aj logické a ja to teda prečítam, pozmeňovací návrh.
V čl. I bod 17 znie:
„17. V § 9 ods. 2 sa dopĺňa nové písm. aa), ktoré znie:
„aa) odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiaru 59k."."
Poznámka k odkazu 59k) znie:
„59k) § 9 zákona č.......", tam sa doplní číslo zákona, kedy bude publikovaný, "Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajšie novelizačné body sa primerane prečíslujú.
A pánovi spravodajcovi dám aj s originálnymi podpismi návrh pozmeňovacieho návrhu.
Takže, milé kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás požiadať o podporu obidvoch návrhov, ale najmä toho prvého, lebo ho považujem pre tretí sektor za kľúčový preto, aby mnohé služby, ktoré sú poskytované naozaj tým najzraniteľnejším, mohli v tom rozsahu, v akom sú, pokračovať aj ďalej. Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
23.10.2014 o 10:05 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď sme začínali včera ráno s daňovými zákonmi, tak pán minister avizoval, že "budu tady u vás bydlet". Tá průpovídka je dlhšia, ten strýc tam najskôr hovorí, že "mám vás rád a budu u vás bydlet", a ste si len vystrihli, čo sa vám zdalo byť vhodnejšie. Ale musím povedať, že tá vecná pripomienka je, že kedy by mal parlament rokovať možnože aj dlhšie, ak nie pri rokovaní o daňových zákonoch a o zdaňovaní občanov? Koniec koncov to bola prvá kompetencia parlamentu – rozhodovať o daniach tých, ktorých poslanci zastupujú.
Ja by som chcel predložiť k návrhu dva pozmeňovacie návrhy. Jeden sa týka daňovej asignácie pri právnických osobách pre neziskové spoločnosti a druhý sa týka oslobodenia od dane z príjmov oznamovateľov protispoločenskej trestnej činnosti.
Chcel by som na úvod povedať jedno ospravedlnenie a jedno poďakovanie. Ospravedlnenie je, že som nedal pozmeňovací návrh podpísať pánovi poslancovi Hubovi. Nebol to zámer ani úmysel, ale tým, že už tam tých podpisov bolo viac, tak som to, nebol v tom zámer. Čiže to je jedno ospravedlnenie.
Druhé poďakovanie je bývalej pani poslankyni, dnešnej europoslankyni Jane Žitňanskej, keďže to bola jej téma a keďže ten návrh tento rok nemôže podať v slovenskom parlamente a keďže, našťastie, európske dane ešte nemáme a ani nič neasignujeme, tak v Európskom parlamente by to nemalo tiež nejaký veľký zmysel, tak to podávam aj v jej mene.
Ja by som najskôr povedal, o čom tie návrhy sú, a potom ich, samozrejme, prečítam a dám pánovi spravodajcovi. Ten prvý návrh je o tom, aby bola zachovaná aj pre ďalší rok daňová asignácia pri právnických osobách vo výške 1,5 percenta, aby sa neznížila na 1 percento, pretože to by znamenalo v roku 2016 výpadok asi 8 mil. eur pre neziskové spoločnosti. To je veľa. Cez daňovú asignáciu od právnických osôb mnohé neziskovky robia obdivuhodnú prácu aj v oblastiach, kde by štát bol možno menej efektívny, ak by ich vôbec, ak by ich vôbec riešil: zdravotne postihnutí, sociálne odkázaní, vzdelávacie projekty, projekty v oblasti zdravotníctva pre osoby, ktoré sú ťažko choré.
Uvediem jeden príklad za všetky. Poviem Centrum Slniečko, čo je mimovládka spolupracujúca s týranými matkami a deťmi so syndrómom CAN, mali v roku 2013 príjem z 2-percentnej asignácie fyzických a právnických osôb, teraz myslím, kde ten pomer je asi 6 ku 4 približne v prospech právnických osôb, asi 40 500, v roku 2014 už len 26 500. Keby sa ďalej znižoval ten príjem, o nejakých možno 20 % približne by sa znížil, tak by to malo dopad na cca 2-tisíc detí, ktorým poskytuje centrum telefonickú krízovú intervenciu, kde je skoro tretina hovorov. Príspevok používajú aj na prevádzkovanie krízového centra pre deti a matky s deťmi. Takže ak by to spriemerovali, o čo by mohli poskytnúť menej služieb, tak by išlo približne o 25 obetí domáceho násilia, týraných, zneužívaných detí a pri prevencii by išlo o 150 až 200 detí ročne.
Myslím si, že v takýchto oblastiach – a to sú, samozrejme, aj prípady onkologických pacientov, nepočujúcich, proste strašne veľa oblastí – štát nevie poskytnúť ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, pomocnú ruku, nevie im poskytnúť adekvátnu asistenciu z rôznych dôvodov, ale nevie. V tomto je možnosť mimovládnych organizácií proste nezastupiteľná nikým a ničím. A preto sa mi zdá, že snaha alebo teda návrh, aby od roku 2016 mali zníženú asignáciu rádovo asi o 8 miliónov eur, je krok zlým smerom. Som o tom presvedčený. Neziskovky pomáhajú klientom rôznej politickej orientácie. To znamená, že to by nemala byť vec, ktorá sa týka politiky ako takej.
Ja som úplne, ja to avizujem dopredu, ochotný, keďže viem, že sa to vníma, že to je akože možno populárna téma, svoj pozmeňovací návrh vziať späť, ak taký pozmeňovací návrh predložia poslanci SMER-u a tým pádom prejde. Hovorím to verejne. Môžme tu byť trošku tým pádom dlhšie o dve hodiny, ale má to zmysel. Totižto riešenie, ktoré je tak trošku avizované, že veď sa to možno vyrieši v budúcom roku, až v roku 2015 sa tie termíny znižovania daňovej asignácie posunú, je podľa mojej mienky veľmi rizikový návrh. Právnické osoby už začiatkom budúceho roku budú robiť svoje rozpočty a budú počítať, že v tom septembri 2015 budú asignovať 1 % a nie 1,5 percenta. Ak sa zákon zmení na poslednú chvíľu v júni, v júli, v auguste, ten chod a fungovanie firiem už neumožní, aby využili 1,5 %, lebo budú proste počítať s platným právnym stavom, ktorým od 1. januára bude 1 % pre daňové priznania podávané za rok 2015. Čiže preto si myslím, že ten potenciálny návrh, že urobiť to až v budúcom roku, pre neziskovky nie je výhodný.
A znovu avizujem, verejne, ak takýto návrh podajú kolegovia zo SMER-u v priebehu rozpravy a ešte bude sa možné aj do ústnej rozpravy prihlásiť, ja svoj návrh stiahnem, aby mohli kredit za tretí sektor získať oni. Nemám s tým absolútne žiaden problém. Tu ide o vec, o to, či chceme, aby jednotlivci, ale aj firmy mohli asignovať svojím rozhodnutím prostriedky, malú časť daní. A otázka je, koho to sú peniaze. To sú peniaze štátu alebo tých jednotlivcov a firiem? Podľa mňa to sú peniaze tých jednotlivcov a firiem. Možnože kolegovia majú názor, že sú to peniaze štátu. Ja som v tomto trošku, mám iný názor. Alebo chceme, aby rozhodovali o tých peniazoch skôr štátni úradníci?
Teraz, ak by existovali nejaké príbehy takého masového zneužívania tejto daňovej asignácie, to znamená, že by boli používané tie prostriedky na účely, ktoré nie sú zlučiteľné s poslaním NGO-čiek, neboli by používané na charitatívne účely a vzdelávacie a zdravotné, ale iné, prosím, diskutujme o tom. Ale ja nepoznám príklad, kedy by dochádzalo k nejakému masívnemu zneužívaniu daňovej asignácie či u fyzických osôb, alebo právnických osôb. Naviac, čo upozorním, mnohé NGO-čky, pri právnických osobách je to o to možno dôležitejšie, že fyzické osoby asignujú častokrát svoju daň nejakému blízkemu subjektu, kam chodia deti do škôlky alebo do školy, alebo na futbalový klub, kdežto právnické osoby dávajú aj na projekty, ktoré sú takého celospoločenského významu, to znamená, na ktoré fyzické osoby dávajú v menšej miere, ale sú to tiež dôležité projekty. (Reakcia ministra.)
Ja som na Plese v opere v živote, pán minister, nebol. Neviem, či vy ste boli. Ja som tam vždy odmietal chodiť, lebo som to považoval za trošku takú snobskú aktivitu, ale nikomu akože neberiem, každý má iný vkus a ja som tam nikdy nechodil.
Ale ak chcete obmedziť asignáciu daňovú, tak v jednom prípade by som ju možnože zvažoval obmedziť, a to je pri obchodných spoločnostiach, kde má väčšinovú účasť štát. Tam si myslím, že by to bolo malo aj nejakú logiku, lebo to je vlastne štátna firma, väčšinovo, tak nech štát rozhoduje, kam tie peniaze z jej daní dá. Tam by som si to vedel predstaviť. Ale to nie je v návrhu. V návrhu je proste všetku daňovú asignáciu právnických osôb, aj malých a stredných podnikateľov, im ju znížiť, a to si myslím, že nie je správne.
Teraz ide o 8 mil. eur, ktoré by mal štátny rozpočet a nie neziskovky. A ja chápem, že v čase konsolidácie verejných financií aj 8 mil. môže byť peniaz, ktorý je potrebný. Ja na tejto schôdzi, a znovu to dávam poslancom SMER-u a ministrovi financií, nech si to osvoja, ja ten návrh potom kľudne stiahnem, dávam tu návrh, aby prípady, kedy štát prehrá súdne spory, alebo teda štátne firmy prehrajú súdne spory, pri ktorých súd na základe zmluvy rozhodne o mimoriadne vysokých úrokoch z istiny, aby tieto excesívne úroky boli zdanené sadzbou 99 percent.
Poviem to na príklade Bratislavskej teplárenskej. Dnes hrozí, že Bratislavská teplárenská, teda v princípe daňoví poplatníci zaplatia 26 mil. eur Bratislavskému paroplynovému cyklu, z čoho istina tvorí možno len 9, 10 mil. eur a tá absolútna väčšia časť sú úroky, 15-percentné úroky. Kto vám dnes dá 15-percentný úrok?
Návrh, ktorý som ja predložil, je, aby v takýchto prípadoch bol štandardný úrok v poriadku, to znamená, štandardný úrok z omeškania je základná úroková sadzba ECB plus 5 % podľa občianskeho práva, ale ten excesívny úrok, ten zvyšný úrok, tých 10 %, bol zdanený 99 percentami. To by znamenalo, že by štát len v tomto prípade, veľmi dubiózneho súdneho sporu získal 13 mil. eur. Otázka je, že od koho chceme tie eurá do štátneho rozpočtu získať. Či cez takéto dubiózne právne spory finančných skupín, alebo od malých a stredných podnikateľov cez daňovú asignáciu.
A poviem to len na takom príklade, či chceme podporovať veľkých alebo malých. O tom sa možnože málo vie. Keď si porovnáte na jednej strane skupinu monopolov a na strane druhej ostatných podnikateľov, tak zamestnanosť, pomer zamestnanosti monopoly : ostatní je 1 ku 33, čiže ostatní podnikatelia zamestnávajú 33-násobok viac ľudí ako monopoly. Obrat je už 1 ku 6. To znamená, že obrat majú ostatní podnikatelia šesťnásobne vyšší. A viete, aký je zisk? Jedna k jednej. 50 na 50. 50 % celkového zisku tejto krajiny tvoria monopoly, ktoré zamestnávajú 3 % z celkového počtu zamestnaných ľudí na Slovensku. Čiže znovu sme pri otázke, koho chceme podporovať. Či veľké spoločnosti, ktoré vedia podnikať len v uzavretom monopolnom prostredí, v zdravotníctve, v energetike, alebo normálnych podnikateľov?
Ja by som teraz ten návrh prečítal, ktorý sa týka zachovania daňovej asignácie aj pre rok 2016 vo výške 1,5 % pre právnické osoby.
V čl. I sa za novelizačný bod č. 84 vkladajú nové body 85 – 88, ktoré znejú:
„85. V § 52i ods. 1 sa číslovka „2014" nahrádza číslovkou „2015".
86. V § 52i ods. 2 sa číslovka „2015" nahrádza číslovkou „2016" a číslovka ,,2017" sa nahrádza číslovkou „2018".
87. V § 52i ods. 3 sa číslovka „2018" nahrádza číslovkou ,,2019" a číslovka „2020" sa nahrádza číslovkou „2021".
88. V § 52i ods. 4 sa číslovka „2021" nahrádza číslovkou „2022"."
Doterajšie novelizačné body 85 – 87 sa označujú ako 89 – 91.
Dávam to pánovi spravodajcovi, asi už možno má originál toho.
Keď sa v roku 2009 schválila tá, postupne toto znižovanie daňovej asignácie, tak bolo avizované, že sa zavedú iné podporné mechanizmy pre neziskový sektor. Nejaké sa možno zaviedli, ale veľmi nefungujú, a iné sa nezaviedli, napríklad spomeniem zákon o sponzorstve. Dodnes ho nemáme na Slovensku. To znamená, že tie alternatívne formy buď nie sú, alebo nefungujú, preto sa mi zdá, že je nekorektné v tomto okamihu znižovať daňovú asignáciu pre neziskové spoločnosti. Ten pokles, samozrejme, priznáva aj ministerstvo financií. Naviac ten pokles v zásade aj v minulých rokoch bol spôsobený nielen znižovaním daňovej asignácie, ale, samozrejme, že trošku aj od roku 2008 krízou. Ale tu by to išlo naozaj veľmi skokovo dole, neziskovky tvrdia, že o 8 mil. eur, ministerstvo financií vo svojej prognóze približne asi o 6 mil. eur. Ja nechcem teraz viesť polemiku, kto má lepšie čísla. Ale je to, samozrejme, len prognóza. Ale v týchto rámcoch sa pohybujeme.
Ja si myslím, že nejde pre štátny rozpočet o životne dôležitú vec. A dávam aj návrh, ako to vykompenzovať, dokonca dvojnásobne, ten výpadok, ktorý by toto mohlo spôsobiť. Ale myslím si naozaj, že ide o tak dôležité činnosti pre komunitu, ktoré vykonávajú rôzne organizácie neziskového sektora, ktoré štát nevie vykonávať alebo nechce vykonávať, alebo nemôže vykonávať, ide častokrát o pomoc tým najzraniteľnejším, o ktorých sa štát nevie efektívne postarať. Ľudia, ktorí v tomto sektore pracujú, častokrát sú nadšenci, nepracujú za vysoké mzdy, aké možno majú zamestnanci v monopoloch rôznych, pracujú aj z nadšenia. Pokiaľ im zoberieme veľkú časť ich príjmu z daňovej asignácie, tak, samozrejme, ten rozsah služieb, ktoré budú poskytovať, bude oveľa menší. Myslím si, že pre každú zdravú občiansku spoločnosť je dôležité, aby mala dynamický neziskový sektor, ktorý dobre funguje, ktorý je nezávislý od štátu, od strán, od kohokoľvek a vie poskytovať naozaj nezastupiteľné služby častokrát tým najzraniteľnejším.
Čiže poprosím vás o podporu tohto návrhu a po tretíkrát avizujem, že ak ho predloží poslanec SMER-u alebo poslanci SMER-u, ja ten svoj návrh stiahnem a ani sa k nemu nebudem vyjadrovať na tlačovkách, proste nech kredit má SMER. O to mi nejde. Ide mi o to, aby ten návrh bol schválený a aby firmy, ktoré uvažujú o daňovej asignácii, si vedeli v rozpočtoch od budúceho roku už plánovať 1,5 % a nie 1 %, lebo obávam sa, že ak dôjde k zmene zákona v lete, už bude častokrát neskoro a mnohé firmy daňovú asignáciu už využijú len v tom zúženom rozsahu, ako bude znieť platné právo od 1. januára budúceho roku.
Druhá zmena, ktorú navrhujem, a druhý pozmeňovací návrh sa týka minulotýždňového zákona o ochrane oznamovateľov trestnej činnosti, kde navrhujem, aby v prípade, ak oznamovateľ trestnej činnosti získa odmenu od ministerstva spravodlivosti, to znamená, že ten človek je odsúdený, na ktorého poukázal právoplatne, získa odmenu 10 % z toho, čo ušetrí verejným financiám, aby táto odmena nepodliehala zdaneniu. To sa mi zdá byť aj logické a ja to teda prečítam, pozmeňovací návrh.
V čl. I bod 17 znie:
„17. V § 9 ods. 2 sa dopĺňa nové písm. aa), ktoré znie:
„aa) odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiaru 59k."."
Poznámka k odkazu 59k) znie:
„59k) § 9 zákona č.......", tam sa doplní číslo zákona, kedy bude publikovaný, "Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajšie novelizačné body sa primerane prečíslujú.
A pánovi spravodajcovi dám aj s originálnymi podpismi návrh pozmeňovacieho návrhu.
Takže, milé kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás požiadať o podporu obidvoch návrhov, ale najmä toho prvého, lebo ho považujem pre tretí sektor za kľúčový preto, aby mnohé služby, ktoré sú poskytované naozaj tým najzraniteľnejším, mohli v tom rozsahu, v akom sú, pokračovať aj ďalej. Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
10:24
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:24
Mikuláš HubaKto sa čo i len trochu orientuje v danej problematike, vie, že tretí sektor alebo mimovládne neziskové organizácie poskytujú...
Kto sa čo i len trochu orientuje v danej problematike, vie, že tretí sektor alebo mimovládne neziskové organizácie poskytujú čím ďalej, tým viac a stále rozmanitejších verejnoprospešných služieb a v nejednej sfére, ako tu už bolo povedané, suplujú z rôznych príčin aj činnosť štátnych či samosprávnych inštitúcií. Aj keď ich činnosť, ako to už zo samotného názvu vyplýva, je založená na dobrovoľnosti a neziskovosti, nedá sa realizovať bez adekvátnych finančných zdrojov. Zámer poklesu percenta, ktoré môžu asignovať právnické osoby v prospech mimovládok, bol schválený v čase, keď sa predpokladala postupná náhrada týchto motivačných zdrojov inými alternatívnymi mechanizmami financovania alebo motivovania mimovládnych organizácií. Namiesto toho však prišla kríza a ďalšie skutočnosti, ktoré spôsobili, že tieto očakávania vzniku a nárastu alternatívnych motivačných mechanizmov pre tretí sektor sa nenaplnili. Preto je absolútne žiaduce, aby sme prijali predložený pozmeňujúci návrh a odložili postupné rušenie daňovej asignácie, ktoré by mohlo byť pre mnohé mimovládky likvidačné. Je to žiaduce nielen pre tretí sektor, ale pre celú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2014 o 10:24 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ako tu už bolo povedané predrečníkom, to, že nie som podpísaný pod týmto alebo podobným pozmeňujúcim návrhom, nebol zámer, ale skôr nedorozumenie. Ja s radosťou prijímam jeho ospravedlnenie a ďakujem mu, že predložil tento návrh. Aspoň takto symbolicky sa k nemu chcem dodatočne pripojiť.
Kto sa čo i len trochu orientuje v danej problematike, vie, že tretí sektor alebo mimovládne neziskové organizácie poskytujú čím ďalej, tým viac a stále rozmanitejších verejnoprospešných služieb a v nejednej sfére, ako tu už bolo povedané, suplujú z rôznych príčin aj činnosť štátnych či samosprávnych inštitúcií. Aj keď ich činnosť, ako to už zo samotného názvu vyplýva, je založená na dobrovoľnosti a neziskovosti, nedá sa realizovať bez adekvátnych finančných zdrojov. Zámer poklesu percenta, ktoré môžu asignovať právnické osoby v prospech mimovládok, bol schválený v čase, keď sa predpokladala postupná náhrada týchto motivačných zdrojov inými alternatívnymi mechanizmami financovania alebo motivovania mimovládnych organizácií. Namiesto toho však prišla kríza a ďalšie skutočnosti, ktoré spôsobili, že tieto očakávania vzniku a nárastu alternatívnych motivačných mechanizmov pre tretí sektor sa nenaplnili. Preto je absolútne žiaduce, aby sme prijali predložený pozmeňujúci návrh a odložili postupné rušenie daňovej asignácie, ktoré by mohlo byť pre mnohé mimovládky likvidačné. Je to žiaduce nielen pre tretí sektor, ale pre celú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
10:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:26
Helena MezenskáSom ale rada, pán poslanec, že ste upozornili na tú nerovnováhu, na ktorú som ja poukazovala aj včera, keď bol prerokovaný zákon o dani z motorových vozidiel. Naozaj je to signifikantné. Nerovnováha nastavenia daňových úprav, monopoly, nadnárodné spoločnosti požívajú neprimerane, až prekvapivo ústretový prístup, ako sa to ukázalo aj v prípade úpravy dane z pridanej hodnoty pre poskytovateľov elektronických služieb, telekomunikačných služieb nadnárodného charakteru, a na druhej strane potom deficity, ktoré vznikajú v štátnom rozpočte, diery, ktoré vznikajú práve preto, že štát sa veľmi ľahko zbavuje ziskových odvetví, majú zaliepať práve obyčajní ľudia, malí, strední podnikatelia, malé, stredné podniky. Som rada, že ste na túto nerovnováhu upozornili, pretože je signifikantná o to viac, že takéto rozdiely, asymetrie generuje sociálna vláda, sociálna vládna strana.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2014 o 10:26 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Zastávam toho názoru, čo predniesol pán poslanec Lipšic aj pán poslanec Huba. Určite podporím návrhy, ktoré budú viesť k tomu, aby, ak už sa oslabuje a chýba, absentuje podpora zo strany štátu pre mnohé neziskové mimovládne organizácie, ktoré suplujú jeho chýbajúce služby, tak je potrebné nastaviť daňové programy, úpravy daní tak, aby takéto mimovládne organizácie, neziskové organizácie boli zvýhodnené, aby teda existovali a boli posilnené programy pre ich existenciu.
Som ale rada, pán poslanec, že ste upozornili na tú nerovnováhu, na ktorú som ja poukazovala aj včera, keď bol prerokovaný zákon o dani z motorových vozidiel. Naozaj je to signifikantné. Nerovnováha nastavenia daňových úprav, monopoly, nadnárodné spoločnosti požívajú neprimerane, až prekvapivo ústretový prístup, ako sa to ukázalo aj v prípade úpravy dane z pridanej hodnoty pre poskytovateľov elektronických služieb, telekomunikačných služieb nadnárodného charakteru, a na druhej strane potom deficity, ktoré vznikajú v štátnom rozpočte, diery, ktoré vznikajú práve preto, že štát sa veľmi ľahko zbavuje ziskových odvetví, majú zaliepať práve obyčajní ľudia, malí, strední podnikatelia, malé, stredné podniky. Som rada, že ste na túto nerovnováhu upozornili, pretože je signifikantná o to viac, že takéto rozdiely, asymetrie generuje sociálna vláda, sociálna vládna strana.
Autorizovaný
10:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:28
Eugen JurzycaĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2014 o 10:28 hod.
Ing.
Eugen Jurzyca
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja som tiež pripojil svoj podpis pod návrh poslanca Lipšica, ktorý sa týka asignácie, a teda zdieľam jeho argumenty. Súčasne však chcem povedať, že tá dohoda kedysi bola taká, že tento systém sa bude postupne nahrádzať efektívnejšími systémami, keďže medzery v efektívnosti daňovej asignácie existujú. No ale k tej náhrade nedošlo, tak by som povedal, že možno je lepšia cesta teraz pozrieť sa znova na systém daňovej asignácie a pokúsiť sa zvýšiť jeho efektívnosť napríklad zvýšením jeho transparentnosti napríklad tým, že ministerstvo financií urobí rizikové analýzy, tak ako ich robí v prípade daňových subjektov a hovorí teda, že to vedie k zvýšeniu efektívnosti výberu daní. Alebo že len jednoducho zvýši tú transparentnosť, uvoľní sa viac informácií o tom, ako subjekty, ktoré majú právo získavať peniaze z daňovej asignácie, o tom, ako ich míňajú. A súčasť tretieho sektora sú aj také organizácie ako napríklad Transparency International, v ktorých záujme je urobiť si takúto analýzu, aby sa tieto peniaze nezneužívali a aby takýto projekt mohol trvať dlhšie a aby sa obhájil tým, že bude efektívnejší.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:30
Monika GibalováVystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2014 o 10:30 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No, faktom je, že sa veľmi zvýšila motivácia verejnoprospešného sektora v spoločnosti zavedením asignácie. Dokonca mám taký pocit, že spoločnosť sa až príliš začala spoliehať na asignáciu a tým sa vniesol taký nesystémový prvok aj do práce niektorých neziskových organizácií. Ale si myslím a som za to, že by sme sa mali snažiť maximálne vylúčiť tie právnické osoby, ktoré cez inštitút asignácie zriaďujú nadácie, občianske združenia, NO-čky alebo fondy a tak cestou reklamy si robia pre seba svoju vlastnú kampaň a veľakrát systém zneužívajú. Preto si myslím, že okruh prijímateľov a cieľové skupiny by sa mali definovať užšie. Dokonca si myslím, že prijímatelia by mali byť len tie osoby na princípe neziskovosti, ktoré priamo danú aktivitu vykonávajú, čo by mali dokladovať aj príslušným registrom. A ostatné osoby, ktoré sú len distribútormi peňazí, by boli zahrnuté do systému filantropie právnických a fyzických osôb. A tu sa pripájam aj k predrečníkovi, že možno celý tento systém chce rekonštrukciu, ale tým nechcem povedať, že tento pozmeňujúci návrh nepodporím.
Autorizovaný
10:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:32
Štefan KuffaTen druhý pozmeňujúci návrh, pán kolega, ktorý si tuná prečítal, ten ti nepodporím. Ten spokojne môže byť zdaňovaný, tento oznamovateľ, aj tými 99 %, ako si to hovoril pri prvej tej teplárenskej spoločnosti. Pán minister, tam môžete spokojne zdaňovať, pri tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2014 o 10:32 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Asignáciu dane, tento pozmeňujúci návrh ja osobne podporím, ale presne nad tým istým som sa zamyslel, aj teda prečo pán minister má výhrady voči tomu. On to tu aj pošepol. Presne táto vec ma napadla, že sú tu veľakrát právnické osoby, ktoré v podstate účelovo vytvárajú si neziskovky a takto prelievajú tie peniaze. Ak sú tu neziskové organizácie, ktoré naozaj priamo poskytujú službu, tak ako si to kolega spomínal, naozaj štát je tu ten, ktorý nedokáže všetky tie služby pokryť. Je tu aj skupina, doplním ešte to, že čo si hovoril tuná, tých onkologických pacientov. Možno tí, ktorí sú bezvládni a vozičkári a podobne, tak sú tu aj zomierajúci, ťažko chorí a dlhodobo chorí. Paradoxom je to, že štát by mal byť ten, ktorý sa má postarať o týchto ľudí. Ale, žiaľ, skúsenosť je taká, ak človek má naozaj takýto vážny zdravotný problém, tak aj tie nemocnice, ktoré, a systém zdravotníctva tak je nastavený, že jednoducho ťa tento systém vytlačí z tohoto zariadenia. A veľakrát sú mnohé rodiny a mnohí ľudia postavení pred takú skutočnosť, že nemajú kam dať toho pacienta. Doma ho nezvládajú nie preto, že ho nechcú, ale nie sú na to odborne spôsobilí, nie sú na to technicky vybavení a jednoducho neexistuje tuná toto pokrytie. Pre takéto neziskové organizácie určite tá asignácia aby sa neznižovala. Ale sú tu takzvané aj tie pseudoneziskovky, s ktorými ja nesúhlasím.
Ten druhý pozmeňujúci návrh, pán kolega, ktorý si tuná prečítal, ten ti nepodporím. Ten spokojne môže byť zdaňovaný, tento oznamovateľ, aj tými 99 %, ako si to hovoril pri prvej tej teplárenskej spoločnosti. Pán minister, tam môžete spokojne zdaňovať, pri tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
10:34
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:34
Daniel LipšicAle ten návrh ide úplne iným smerom, že to paušálne dá, akoby znížil všetkým. A ja si myslím, že spoločnosť a život sú pestrejšie. To znamená, že naozaj niektoré služby možnože štát ani nevie vykonávať tak efektívne, aj keby veľmi chcel a mal záujem, ako to robia neziskovky. Ten svet je pestrejší ako len proste štát a súkromný sektor a nič viac. Aspoň teda ja si predstavujem Slovensko také pestrejšie a myslím si, že aj je a že je tu veľa ľudí, ktorí by ho pestrejšie v tomto zmysle chceli mať.
A ten výpadok, keď som spomínal monopoly, tak poviem to na príklade. Prečo nepodlieha monopolnej dani napríklad elektronické mýto? Veď to je monopolná služba. Ja ani nikto z nás nemôže vyberať elektronické mýto, ale tam nám nevadí, že elektronické mýto nepodlieha monopolnej dani. Nevadí. Je to monopol bez akýchkoľvek pochybností. Čiže my máme zdroje, kde by sme vedeli nájsť zvýšený príjem do štátneho rozpočtu, ale tam ho akoby nie tak zodpovedne hľadáme. Z rôznych dôvodov asi. A hľadáme ho niekde, kde to naozaj postihne tých, ktorí vykonávajú aj veľmi dôležitú prácu v našej spoločnosti a vytvárajú ju, a teda robia ju na neziskovom princípe.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2014 o 10:34 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky od kolegov. Skúsim len pár postrehov. Ja som to aj spomínal, že neviem o tom, že by ten systém bol masívne zneužívaný. Dokonca aj spoločnosti, ktoré si vytvárajú vlastné nadácie a potom distribuujú tie peniaze, tak ich dávajú tam, kde sú potrebné. Ak z toho majú, z tej distribúcie, aj PR, to mne až tak nevadí, sa priznám, pokiaľ to naozaj ide k tým, čo to potrebujú, k tým, čo to potrebujú. Kde by som to naozaj obmedzil, je, pri štátnych firmách. Tam to podľa mňa nemá zmysel alebo pri monopoloch, ako som spomínal, áno.
Ale ten návrh ide úplne iným smerom, že to paušálne dá, akoby znížil všetkým. A ja si myslím, že spoločnosť a život sú pestrejšie. To znamená, že naozaj niektoré služby možnože štát ani nevie vykonávať tak efektívne, aj keby veľmi chcel a mal záujem, ako to robia neziskovky. Ten svet je pestrejší ako len proste štát a súkromný sektor a nič viac. Aspoň teda ja si predstavujem Slovensko také pestrejšie a myslím si, že aj je a že je tu veľa ľudí, ktorí by ho pestrejšie v tomto zmysle chceli mať.
A ten výpadok, keď som spomínal monopoly, tak poviem to na príklade. Prečo nepodlieha monopolnej dani napríklad elektronické mýto? Veď to je monopolná služba. Ja ani nikto z nás nemôže vyberať elektronické mýto, ale tam nám nevadí, že elektronické mýto nepodlieha monopolnej dani. Nevadí. Je to monopol bez akýchkoľvek pochybností. Čiže my máme zdroje, kde by sme vedeli nájsť zvýšený príjem do štátneho rozpočtu, ale tam ho akoby nie tak zodpovedne hľadáme. Z rôznych dôvodov asi. A hľadáme ho niekde, kde to naozaj postihne tých, ktorí vykonávajú aj veľmi dôležitú prácu v našej spoločnosti a vytvárajú ju, a teda robia ju na neziskovom princípe.
Autorizovaný