39. schôdza

Ďakujem pekne, iba pripomínam členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že zasadáme dnes o dvanástej hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pripomínam kolegom zo zahraničného výboru, že o jednej je schôdza zahraničného výboru s témou Závery summitu NATO v Cardiffe. Príde pán minister zahraničných vecí a bude to v miestnosti č. 30.

Chcel by som rovnako pripomenúť kolegyniam a kolegom z výboru pre kontrolu činnosti Najvyššieho bezpečnostného úradu, že máme zasadnutie výboru o 12.15 dnes.

Ďakujem za slovo, pripomínam členom výboru pre sociálne veci zasadnutie výboru o 13.30.

Pripomínam členom výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že výjazdové zasadnutie sa uskutoční dnes, o dvanástej hodine je odchod autobusu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, pokračujeme v rozprave. (Zaznievanie gongu.)

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Dámy a páni, dovoľte mi povedať na úvod, že platí ten okrídlený výrok, ktorý povedal Benjamin Franklin, že v živote existujú len dve istoty, a to je dane a smrť. Ja by som dokonca zákon o dani z príjmu považoval za druhý najdôležitejší zákon hneď po zákone o rozpočte verejnej správy, ktorý sa celkom oprávnene nazýva aj zákonom roka. Chcem povedať na úvod dve dôležité čísla, to prvé hovorí o tom, že dopad celého zákona o dani z príjmu, resp. jeho novely, ktorú ideme schváliť, na príjmy štátneho rozpočtu, naviac príjmy alebo na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v rokoch 2015, ´16, ´17 bude vo výške 841 mil. eur. Inými slovami platí, že táto suma, tento balík peňazí, 841 mil. eur sa presunie zo súkromnej sféry do štátneho rozpočtu v nasledujúcich troch rokoch.
Druhý dôležitý údaj, ktorý si treba uvedomiť, je, že samotné ponechanie sadzby dane z príjmu pridanej hodnoty na úrovni 20 percent bude znamenať opäť v priebehu nasledujúcich troch rokov sumu 734 mil. eur, podčiarkujem, opäť naviac príjmy pre štátny rozpočet v období rokov 2015 až 2017. Pokiaľ hovoríme o daniach, a teraz zďaleka nemám na mysli iba daňové sadzby, ale daňový systém ako taký a všetko, čo s ním súvisí, tak pán minister Kažimír pozná môj názor a myslím, že vo veľkej miere ho máme vzájomne vydiskutovaný a že s ním súhlasí, že daňový systém vrátane sadzieb nemôžete meniť a modifikovať sekerou, ale chirurgickým skalpelom. Je to naozaj veľmi komplikovaná, veľmi sofistikovaná, veľmi citlivá činnosť, ktorú keď v niektorých smeroch preženiete a necháte buď robiť zmeny v daňovom systéme sociálnych inžinierov alebo ľudí, ktorí nemajú kontakt s realitou a praxou – a teraz hovorím nielen o právnických osobách, ale aj o fyzických osobách – tak môže sa ten výsledok otočiť úplne opačne.
Druhá poznámka je, že daňový systém krajiny, naďalej by sme mali všetci sa zhodnúť na jednej veci, že je nástrojom komparatívnych výhod štátu. Nástrojom komparatívnych výhod preto, lebo Slovensko nemá more, nemá nerastné suroviny v nejakom veľkom rozsahu a nemá ani žiadne iné komparatívne výhody, ktorými by mohlo nejakým výrazným, zásadným spôsobom kompitovať alebo súťažiť s ostatnými regiónmi sveta. Naďalej by sme mali všetci pracovať na tom, aby Slovensko z tejto komparatívnej výhody, za ktorú považujem, za jednu z významných komparatívnych výhod považujem aj daňový systém, aby sme o túto výhodu pri akýchkoľvek zmenách tohto systému neprišli.
A teraz, ak dovolíte, v rozpočte, v štátnom rozpočte na tento rok sú schválené príjmy vo výške približne, hovorím okrúhle číslo, 14 mld. eur, z toho dane tvoria 9 miliárd. Keď si dáme do pomeru 14 k 9, tak vidíme, že je to naozaj obrovský, obrovský podiel, a to sú všetky typy daní, teda dane z príjmu právnických osôb, fyzických osôb, zrážková daň, spotrebné dane, daň z pridanej hodnoty. Všetky typy daní spolu tvoria na príjmovej strane rozpočtu približne 9 mld. zo 14 mld. celkových príjmov, Takže bavíme sa tu naozaj o kľúčových a zásadných veciach. Keď som hovoril o tom, že ak novela zákona o dani z príjmu prejde v tom tvare, v akom je navrhnutá, že bude znamenať v nasledujúcich troch rokoch 2015 až 2017 presun približne 840 mil. eur zo súkromnej sféry do štátneho rozpočtu ako naviac príjmy, tak skúsme si urobiť jeden taký rýchly, podčiarkujem, statický prepočet. Ak daň z príjmu právnických osôb predstavuje približne 2,1 mld. eur a pri súčasnej daňovej sadzbe dane z príjmu právnických osôb 22 percent, jeden percentuálny bod tejto sadzby dane z príjmu právnických osôb predstavuje sumu približne 98 mil. eur. Opakujem, staticky, pre počet, ktorý neuvažuje s tým, ako by sa nám zvýšil objem vybraných daní ako výsledok zmeny daňovej sadzby.
Ak platí pri tomto statickom prepočte, že jeden percentuálny bod dane z príjmu právnických osôb má hodnotu približne 98 mil. eur, tak potom, a to je údaj, ktorý vyčíslilo ministerstvo financií, tých spomínaných približne 259 mil. eur, čo je plus alebo navyše príjem na budúci rok vďaka novele zákona o dani z príjmu, je presne to isté, ako keby ste zvýšili daň z príjmu právnických osôb približne o 2,5 percentuálneho boda. Čiže, inými slovami, ako keby daň nebola 22 percent u právnických osôb, ale 24,5 percenta. Asi túto analógiu, toto trošku zjednodušené prirovnanie by sme mohli použiť.
Chcem ale povedať, že niektoré opatrenia v navrhovanej novele zákona o dani z príjmu sú správne a ktoré môžeme len a len podporiť. Ako také najkľúčovejšie opatrenie by som uviedol snahu urobiť poriadok pri transferovom oceňovaní. Veľmi zložitá, veľmi komplikovaná téma, v ktorej naozaj nie je celkom jednoduché sa vyznať, a do určitej miery niektoré zmeny už boli urobené pri transferovom oceňovaní vo vzťahu teda domáci trh verzus zahraničie, čiže ak je dcéra na Slovensku a ekonomicky prepojená osoba matka je v zahraničí, tak tam niektoré zmeny už nastali, a myslím, že táto novela počíta s tým, že podobné zmeny sa budú postupne diať aj v rámci našej ekonomiky, to znamená, ak dcéra aj matka, ekonomicky prepojené osoby právnické, podnikajú tu a majú sídlo tu na území Slovenskej republiky.
Mohol by som vymenovať niekoľko ďalších drobnejších opatrení, ktoré sú naozaj dobré a ktoré je potrebné podporiť v rámci, nazvem to zjednodušene, upratovania v daňovom systéme Slovenskej republiky.
Veľa vecí zostáva v našom daňovom systéme naďalej neriešených, ako príklad uvediem daň z nehnuteľnosti, a mám v čerstvej pamäti, ako pán minister Kažimír oznámil tesne po voľbách 2012, že zavedieme túto daň z nehnuteľnosti. Chápem, aké sú s tým spojené problémy, ten najväčší, najkľúčovejší problém sú cenové mapy a podobné veci, ktoré nemáme ešte k dispozícii a nebolo možné doteraz tú zmenu v dani z nehnuteľnosti urobiť, ale je to ďalej nevyriešená, nesplnená domáca úloha, s ktorou sa bude potrebné popasovať.
Rovnako veľkou témou v daňovom systéme, ktorú ja považujem za kľúčovú, je úročenie neoprávnene zadržiavaných nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty. Vieme všetci, o čom hovoríme, že pracujeme dnes s obrovskými sumami, sú to stovky miliónov eur, podčiarkujem, teraz nehovorím o tých prípadoch, ktoré Finančná správa a daňový úrad poslali kontrolu do podniku a tá kontrola zistila pochybenie, tam je to úplne v poriadku. Ale hovorím o prípadoch, kedy sa daňová kontrola končí tzv. protokolom bez nálezu. To znamená, že daňový subjekt v ničom neporušil žiadne ustanovenie daňových zákonov a potom po nejakom roku a pol, po dvoch, po troch, sú aj prípady po štyroch, po piatich rokoch, daňový úrad s veľkou slávou odblokuje tri, štyri, päť rokov zablokované nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty. Tvrdím, že mali by sme sa nad tým zamyslieť a čo najskôr pristúpiť k úročeniu takto zadržiavaných nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty. To nie je môj súkromný názor, to je niečo, k čomu máme dnes judikáty aj Európskeho súdneho dvora, ktoré jasne hovoria v takomto prípade v prospech daňového subjektu. Čiže keď daňová kontrola skončila protokolom bez nálezu, čiže nezistila žiadne pochybenie, a podnikateľovi po iks rokoch bola vrátená vratka DPH, tak mal by štát tieto peniaze úročiť, pretože povedané ľudovo, podnikateľ vlastne poskytol štátu bezúročnú pôžičku.
Rovnako objavuje sa tu ďalšia veľká téma, ktorá chápem, že nie je populárna, a poslal som na túto tému niektoré aktuálne, čerstvé štúdie zo zahraničia, z Nórska myslím, z Nemecka a ďalších krajín, má ich k dispozícii štátny tajomník Radko Kuruc aj pán minister. Hovorím teraz o odpisovaní služobných áut. Na Slovensku máme dnes približne zaregistrovaných 1,8 mil. áut, z toho je tretina, 613-tisíc áut je registrovaných v majetku spoločnosti, v majetku firiem. A tie štúdie, o ktorých som hovoril a ktoré má pán minister k dispozícii, hovoria napr. o tom, a to prekvapilo do určitej miery aj mňa, že tipnite si, do akej miery sú, vo vyspelých krajinách podotýkam, tieto autá používané na služobné účely, potom na tzv. komunitárne účely, čiže dochádzka do práce a z práce a potom na rýdzo súkromné účely.
Tie štúdie hovoria približne o tom, že je to vždy tretina, tretina, tretina, čiže automobil, ktorý je registrovaný na firmu, hovorím teraz trošku ľudovou rečou, z jednej tretiny sa len využíva na podnikanie, na podnikateľské účely, z jednej tretiny na komunitárne účely, čiže dochádzku do práce a z práce, a len tou treťou tretinou sa používa na súkromné účely.
Mnohé krajiny pristupujú k tomuto problému, pretože to je problém, ktorému sa začalo vážne venovať napr. aj OECD, ako teda nielen, akou mierou zahŕňať tieto obstarávacie ceny na takéto autá do daňovo uznateľných výdavkov a akou mierou ich neuznať ako daňovo uznateľný náklad, ale rovnako sa to týka napríklad, že v rovnakom pomere by sa mal deliť aj odpočet dane z pridanej hodnoty a rovnakou mierou by sa mali daňovo uznávať alebo neuznávať aj náklady na pohonné hmoty.
My máme dnes na Slovensku v princípe tri rozdielne režimy, v inom režime umožňujeme odpisovať obstarávaciu cenu takéhoto auta, podčiarkujem, ktoré sa používa aj na podnikanie, aj na súkromné účely, aj na komunitárne účely, iným režimom sa rieši daň z pridanej hodnoty, ruku na srdce, kto z vás má eseročky a firmy, v majetku ktorých sa nachádzajú takéto autá, tak aj keď priznávate tých 80 % pohonných hmôt, lebo nie ste ochotní viesť knihu jázd, tak v takomto prípade máte stav tachometra 1. januára, stav tachometra 31. decembra, predložíte bločky krát 0,8, čiže 80 % si môžete pohonných hmôt dať do nákladov. A teraz sa pýtam, aj vratku DPH ste si uplatnili vo výške 80 percent? Tak by to správne malo byť, čiže mali by sme mať jeden jediný single modus vivendi ako pre mieru zahŕňania časti obstarávacej ceny do odpisov, do daňovo uznateľných nákladov, rovnakou mierou by ste si mali uplatňovať aj náklady na pohonné hmoty, ale, podčiarkujem, rovnakou mierou by ste si mali uplatniť aj nároky na vratku DPH. Na Slovensku takáto prax nie je.
A teraz to podstatné, ja si viem živo predstaviť, ak podnikateľ používa motorové vozidlo, ktoré má v majetku firmy aj na súkromné účely, nie 80 %, ako hovoril pán minister Kažimír, to bolo medializované po prvom čítaní tejto novely, kosačky a všetko podobné a fotoaparáty, 50 % nech si odpíše do nákladov z tej obstarávacej ceny za predpokladu, že viac príjmy, ktoré takto vyberie štát, pretože neurobí nič iné, len narovná pokrivený daňový systém, aby tieto viac príjmy štát vrátil naspäť do podnikania, napr. v podobe zníženia sadzieb daní.
Toto je dosť komplikovaná téma, opakujem, ktorej sa venujú pracovné skupiny aj pod strechou OECD, a pevne verím, že v budúcnosti nás to počká, že to je jedna z ďalších, ako som ich teraz vymenovával, nesplnených úloh, pred ktorými stojíme, sú to nové výzvy, ale mali by sme ich riešiť stále tým skalpelom, nie tou sekerou. Po druhé, mali by sme ich riešiť tak, aby daňový systém spĺňal naďalej princíp daňovej neutrality, princíp daňovej predvídateľnosti, aby tie daňové zmeny, zmeny v daňovej legislatíve boli predvídateľné, aby sa podnikateľ mohol na tieto zmeny pripraviť a v žiadnom prípade by tie zmeny nemali byť retroaktívne. Jedna z nich v tej navrhovanej novele retroaktívnou je, budem o nej o chvíľu hovoriť.
Stále na pozadí by sme mali na pamäti ten najpodstatnejší princíp, ktorý hovorí o tom, že ak v rámci odstraňovania daňovej asymetrie, v rámci snahy narovnať ten pokrivený daňový systém, urobiť ho spravodlivejším, predvídateľnejším, ak tieto snahy budú rezultovať do zvýšených príjmov na strane štátneho rozpočtu, podčiarkujem, umný hospodár, rozumný hospodár tieto naviac príjmy vráti do ekonomiky naspäť, napríklad v podobe zníženia daňových sadzieb.
Chcel by som ešte na úvod povedať, že pán minister bol po prvom čítaní ústretový, to chcem oceniť a chcem mu za to poďakovať. Inicioval stretnutie s niektorými z opozičných poslancov a môžem konštatovať, že približne 80 % našich návrhov na zmeny boli akceptované. Čo je ale podstatné, ak hovoríme o tom, že táto zmena, táto novela zákona o dani z príjmu bude mať len budúci rok za následok viac príjmy pre štátny rozpočet vo výške 259 mil. eur, a pracujeme tu s niekoľkými desiatkami rôznych drobných, malých opatrení, napr. pán kolega Hlina správne povedal, že sme tu riešili dva dni nejaký "horalkový" zákon, aj dnes sme sa venovali niekoľko hodín asignačnej dani, ktorá z kvantitatívneho hľadiska znamená, a teraz, či 8 alebo 13 miliónov, ale aby sme sa nedostali do situácie, že pre tu smietku v oku neuvidíme vlastne celého slona, ktorý stojí pred nami, tak si treba uvedomiť, že z toho množstva navrhovaných zmien, tri z nich tvoria 70- až 75-percentný vlastne podiel na celkovom vplyve novely zákona o dani z príjmu.
Ktoré sú to tie tri kľúčové zmeny? Ostatné sú naozaj drobné kozmetické, ktoré viac-menej sú vecou politickej dohody alebo nejakého arbitrážneho stanovenia, či to bude tak alebo onak, či, ja poviem jeden príklad provízie za sprostredkovanie obchodu, budú zahrnuté do daňových výdavkov do výšky 10 %, 20 %, 30 %, toto sú všetko drobné kozmetické zmeny, ale, prosím vás, fokusujme sa na tri úplne kľúčové opatrenia, ktoré spolu v súčte tvoria 75 % celkového kvantitatívneho dopadu tejto novely na štátny rozpočet.
To prvé opatrenie hovorí, z tých troch kľúčových, hovorí o predĺžení doby odpisovania administratívnych budov zo súčasného stavu 20 rokov na 40 rokov. Prosím vás, len toto jedno jediné opatrenie má priniesť štátnemu rozpočtu na budúci rok 68 mil. eur a 72 mil. v roku 2016, myslím, a 77 mil. v roku 2017. Ak si to spočítate, za tri roky je to cez 200 mil. eur, v starej mene 6 mld. korún. Veľký balík? Veľký balík.
Druhé z tých spomínaných troch opatrení, to sú pravidlá nízkej kapitalizácie alebo podkapitalizácie, budem o nej o chvíľočku hovoriť. Dopad tohto opatrenia je 57 mil. eur na budúci rok viac príjmov, podčiarkujem, do štátneho rozpočtu.
A tretie opatrenie sú elektronické registračné pokladne, ktoré majú priniesť naviac príjmy vo výške 54 mil. eur.
Takže tieto tri zmeny vlastne tvoria, ako som spomínal, tri štvrtiny naviac príjmov z celej novely zákona o dani z príjmu.
Teraz ak dovolíte, predniesol by som tri pozmeňujúce návrhy a pevne verím, že začnem tým najjednoduchším a tým, na ktorom sa určite nájde aj politická dohoda aj zo strany poslancov za stranu SMER.
Prvý pozmeňujúci návrh sa vlastne týka marketingových štúdií. Pôvodne navrhovaná zmena v prvom čítaní hovorila o tom, že ak si jeden daňový subjekt objedná vytvorenie marketingovej štúdie u iného daňového subjektu, tak ten, kto za tú štúdiu obdrží peniaze, ten príjem si zdaní hneď po zaplatení faktúry, ale ten, kto si tú štúdiu objednal a vznikol mu nejaký daňový náklad, tak podľa pôvodnej zmeny, ktorá bola navrhnutá v prvom čítaní, musí si takéto náklady odpisovať povinne tri roky, čiže 36 mesiacov. Vytvorila by sa tým v daňovom systéme naozaj silná asymetria, príjem zdaníš "sofort", okamžite po zaplatení faktúry, ale náklad si nemôžeš dať do daňovo uznateľných nákladov, musíš ho rozpúšťať 36 po sebe idúcich mesiacov alebo tri roky.
Takže tento pozmeňujúci návrh, podčiarkujem, je z radu tých menších, drobnejších návrhov a pevne verím, že nájde podporu aj vo vládnej strane SMER. Ako to kážu procedúry, ja ho teda prečítam, je krátky:
K čl. I
1. V doterajšom bode 26 § 17 ods. 19 písm. c) znie:
"c) Výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady,".
Zdôvodnenie som povedal pred chvíľou. Naozaj ide len o snahu odstrániť daňovú asymetriu. To je to narovnávanie vlastne toho pokriveného daňového systému.
Teraz, ak dovolíte, druhý pozmeňujúci návrh. Ja ho najskôr prečítam, týka sa práve tých spomínaných pravidiel podkapitalizácie.
1. V čl. I v bode 53 sa v § 21a ods. 1 za slová "počas zdaňovacieho obdobia presahujú" vkladajú slová "sumu 100 000 eur a súčasne presahujú aj".
2. V čl. I v bode 53 sa v § 21a za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Úroky, ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa odseku 1, môže daňovník zahrnúť do základu dane až do ich úplného zahrnutia počas najviac piatich bezprostredne po sebe idúcich zdaňovacích období. Podmienky nedaňového výdavku podľa odseku 1 týmto nie sú dotknuté."
3. V čl. I v bode 53 sa v § 21a v doterajšom odseku 3 slová "Odseky 1 a 2" nahrádzajú slovami "Odseky 1 až 3".
Ak dovolíte, pokúsim sa to teraz pretransformovať do zrozumiteľnej veci, tak, aby tomu rozumel aj neekonóm. Na jednej strane tu bol dobrý cieľ a dobrý zámer predkladateľa urobiť poriadok v rámci takzvaných ekonomicky prepojených skupín, daňových subjektov, ktoré si častokrát, a to je pravda, s tým súhlasím aj s pánom ministrom, častokrát si prelievajú vlastne to, je to, čomu sa na Slovensku hovorí, že obchodovanie so stratou. Ak máš nejakú eseročku alebo nejakú akciovku, ktorá je v strate, a v skupine firiem, ekonomicky prepojenej skupine, ktorá je prepojená vlastnícky alebo cez osoby, máš aj subjekty, ktoré sú v zisku, no tak potrebuješ z toho zisku ubrať a preliať to do inej spoločnosti, ktorá má červené čísla, ktorá má stratu, v tejto spoločnosti sa z väčšej straty stane menšia strata, ale stále ešte neplatí dane a táto spoločnosť vlastne si ubrala z toho daňového základu a bude platiť dane nižšie. Zjednodušene, ešte raz zopakujem, sa tomu hovorí obchodovanie so stratou. Ak sa deje v rámci ekonomicky prepojených skupín a nie je založená na nejakých reálne zhmotnených tokoch tovarov, služieb a podobne, tak je to naozaj niečo, čomu by sme mali zabrániť. Len opäť sa tu deje to, že namiesto spomínaného chirurgického skalpela používame sekeru, aj keď teraz takú menšiu, nie takú tú, úplne to najväčšie kladivo, ako som to raz napísal v jednom blogu. Je to taká menšia sekera, ale skutočne nechoďme touto cestou, tak ako to navrhuje predkladateľ, pretože predkladateľ hovorí o tom, že úroky na takto získané cudzie zdroje financovania, čiže zdroje získané od iného daňového subjektu, ktorý je ekonomicky prepojený, že sa nebudú zahŕňať do daňovo uznateľných nákladov, tie úroky, ak budú presahovať 25 % EBIT-y. Zase to poviem zrozumiteľne po slovensky, teda zisku pred zdanením, pred odpismi a pred úrokmi.
Trošku si to zjednodušme pre účely tejto diskusie, aby sme sa vzájomne dobre rozumeli, čiže hrubý zisk, pri veľmi veľkom zjednodušení to poviem. Čiže ak tie úroky, ktoré platíte za cudzie zdroje, ktoré ste si požičali od ekonomicky prepojeného subjektu, prekročia 25 % hrubého zisku, teraz to zjednodušujem, tak už nebudú môcť byť daňovo uznateľným nákladom. Nebudú teda znižovať váš daňový základ a nebudú znižovať vašu daňovú povinnosť.
Zámer predkladateľa, opakujem, bol veľmi správny, aby sa obmedzilo to, ľudovo povedané, obchodovanie so stratou, až na to, že sa opäť pozabudlo a bojím sa, že z tej vaničky s vodou naozaj vylejeme aj dieťa, pozabudlo sa na to, že tu máme množstvo prípadov menších začínajúcich firiem, startupov, ktoré sú v tom prvom, druhom, treťom obchodnom roku naozaj odkázané, tieto firmy, na cudzie zdroje. Áno, aj keď prichádzajú od ekonomicky prepojenej osoby a tieto firmy tú EBIT-u alebo ten hrubý zisk pred zdanením budú celkom logicky prvý, druhý, tretí obchodný rok mať so znamienkom mínus, budú mať červené čísla, respektíve budú mať stratu. A teda nemajú si možnosť náklady na tieto cudzie zdroje odpísať do daňovo uznateľných výdavkov.
Preto ten pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že postavme tam obidve tie ohraničenia naraz, aby si ten podnikateľ mohol odpísať náklady na cudzie zdroje maximálne do výšky stotisíc eur, ak to má presiahnuť stotisíc eur, tak sa to bude testovať ešte na to druhé kritérium, o ktorom hovorí predkladateľ, a to je tých 25 %, maximálne 25 % EBIT-y.
Tým nijakým spôsobom nebudeme narúšať ten váš pôvodný zámer, lebo ten pôvodný zámer sa týkal veľkých spoločností, skutočne veľkých korporácií, ktoré takto prelievajú, ako som spomínal, v rámci ekonomicky prepojených subjektov, v rámci skupiny prelievajú zisky a obchodujú, v úvodzovkách, so stratou a navyše obchodujú v rámci svojej vlastnej skupiny. Týchto veľkých tento pozmeňujúci návrh, pán minister, sa nedotkne, tam im siahnete a obmedzíte možnosť prelievania tých výnosov do spoločnosti, ktorá je v strate, tam je to úplne v poriadku, ak to postavíme na ten limit do stotisíc eur. A súčasne to znamená, že váš cieľ, ktorý ste sledovali, sa ničím, proste ničím nedotýka tento pozmeňujúci návrh, ale súčasne nepostihnete malé začínajúce spoločnosti alebo menšie spoločnosti, ktoré sú v začiatkoch podnikania častokrát odkázané na cudzie zdroje. Teraz nehovorím o zdrojoch bankových, hovorím o zdrojoch, ktoré prídu do firmy z ekonomicky prepojenej skupiny.
To, čo ste napísali v odôvodnení vášho návrhu, že to môže byť maximálne do 25 % EBIT-y, to uznávanie, daňové uznávanie úrokov na cudzie zdroje, ste v odôvodnení uviedli, že ste sa nechali inšpirovať opäť Spolkovou republikou Nemecko, že tam to tak je, ale v minulosti som stále za týmto pultom hovoril o tom, že ak sa už necháme niekým inšpirovať, kde to funguje, prečo sa nenecháme inšpirovať so všetkým, čo s týmto opatrením súvisí. A tak si povedzme, že spomínaná Spolková republika Nemecko, áno, nemá toto ohraničenie postavené na násobku základného imania, tak ako to bolo v minulosti v našej legislatíve, tiež sa postavila na princíp iks percent z EBIT-y, máte plnú pravdu, ale súčasne platí, že Nemci to majú ohraničené sumou troch miliónov eur, to, čo ja mám v pozmeňováku stotisíc, tak v Nemecku sú to až tri milióny eur a vôbec dokonca nerozlišujú, či je to náklad na získanie zdrojov financovania od ekonomicky prepojeného subjektu alebo od kohokoľvek iného. Nemusí to byť len ekonomicky prepojený subjekt. A postavili si tam tú hranicu tri milióny eur. Preto ja si myslím, zohľadňujúc inú štruktúru, veľkostnú štruktúru podnikov na Slovensku v porovnaní so Spolkovou republikou Nemecko, ak z troch miliónov urobíme stotisíc, tak v každom prípade, opakujem, sa vôbec, ale vôbec nedotkneme toho vášho pôvodného zámeru, postihovať alebo brániť obchodovaniu so stratou v rámci skupiny veľkých spoločností a súčasne ale nepoškodíme drobné, malé začínajúce startupy.
Vaši ľudia z ministerstva vyčíslili dopad tohto pozmeňováku, myslím, že na hodnotu okolo štyroch miliónov eur, ja pevne verím, že to číslo by bolo ešte ďaleko, ďaleko nižšie. Máte vlastne analogický prípad, ako ste urobili aj s daňovými licenciami, keď ste, pamätáte si na tú story s tým spojenú, keď ste hovorili o tom, že čo tu opozícia kričí, však daňové licencie má aj susedné Rakúsko. A my sme sa nechali, my, rozumej vy ste sa nechali inšpirovať opäť v tomto prípade nie Nemeckom, ale Rakúskom, ale opäť platí to, čo stále opakujem, že ste sa nenechali inšpirovať ale všetkým, čo je s tým spojené v tom spomínanom Rakúsku, kde napríklad základné imanie, myslím, že pokleslo z tridsať, minimálne základné imanie pokleslo z 30-tisíc na 10-tisíc eur a súčasne Rakušáci povedali, že daňové licencie budú 5 % zo základného imania. Koľko je 5 % z desiatich tisíc? No 500 eur. Aké sú licencie u nás? No 480, ale pozor, to je tá najnižšia. Potom máme 980 a potom, ktorá je tá, to tretie pásmo je až niekde tisíc koľko? Až 2 600 dokonca. Ten pôvodný návrh je niekde okolo dvoch tisíc, si pamätám, hej. Čiže opäť opakujem. Pôvodný úmysel správny, nedá sa nič iné, len podporiť a chváliť ten pôvodný cieľ a pôvodný úmysel, len, bohužiaľ, my sa nechávame stále kdesi inšpirovať len tým, čo nám takpovediac v danom čase na danom mieste vyhovuje, ale už si nezoberieme pri tej inšpirácii naozaj celý balík, keďže v daňovom systéme, ako som hovoril na úvod, skutočne všetko so všetkým, všetko so všetkým súvisí a mali by sme to naozaj rezať tým chirurgickým skalpelom.
Tretí a posledný pozmeňujúci návrh, ktorý najskôr prednesiem.
V čl. I v bode 85 v § 52 zd) ods. 6 znie:
"(6) Zmena metódy odpisovania, zmena odpisovej skupiny, zmena doby odpisovania ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu sa vzťahujú až na majetok, ktorý bude evidovaný v majetku až po účinnosti tohto zákona. Na majetok, pri ktorom sa začalo odpisovanie podľa doterajších predpisov, sa tento zákon nevzťahuje."
No a teraz, ak dovolíte, tento pozmeňujúci návrh som si nechal na záver aj kvôli tomu, že je úplne najpodstatnejší zo všetkých troch, ktoré som predložil. Poviem, prečo je podstatný, a poviem aj, v čom je, ak nebude schválený, neočakávam, že sa na to nájde politická podpora, v čom je retroaktívny a aké budú potom ďalšie kroky, ktoré v tejto oblasti plánujem uskutočniť.
Opäť úmysel, pôvodný cieľ, zámer vynikajúci. Podpisujem všetkými desiatimi. Natiahnuť dobu odpisovania administratívnych budov zo súčasných 20 rokov na 40 rokov, čiastočne o tom bola diskusia aj včera popoludní alebo neskoro podvečer, tam sa spomínal hotel alebo čo v prípade alebo nejaké zariadenia sociálnych služieb, v prípade kolegu poslanca Kuffu a podobné veci. Tu chcem povedať kľúčovú vec. Áno, okolité krajiny majú štyridsaťročné odpisovacie doby na administratívne budovy, dokonca myslím, že Poliaci majú až 50 rokov, ak sa nemýlim. (Reakcia z pléna.)
To je úplne iná téma, pán kolega Kuffa, to je téma tých flexibilných spôsobov odpisovania, ktoré by sme úplne nechali na ľubovôľu a rozhodnutie daňového subjektu. Čo opäť krajiny sú, kde to funguje. No ale pre nás je to naozaj taká ďaleká hudba budúcnosti. Bavme sa teraz o tom návrhu, tak ako leží na stole, z dielne ministerstva financií.
Zaznievali tu argumenty, ktoré podpisujem, s ktorými súhlasím, včera v diskusii, ktoré sa dotkli tejto témy, čiže zdvojnásobenia doby odpisovania administratívnych budov z 20 na 40 rokov a súčasne pokles ročnej odpisovej sadzby z 5 % na 2,5 %. Keďže 40 krát 2,5 je 100, treba na úvod povedať, že iba od tohto jediného opatrenia očakáva ministerstvo financií naviac príjmy do štátneho rozpočtu vo výške viac ako 210 miliónov eur. Zaokrúhlim tie čísla. Približne každý rok po 70 miliónov. Pätnásť, šestnásť, sedemnásť. Ľudovo povedané, to znamená nič iné ako prejedanie budúcnosti v prítomnosti. Prečo? No lebo ten daňový subjekt si v istom okamihu tak či tak odpíše celú obstarávaciu cenu tej budovy, len ju nebude odpisovať 20 rokov, bude ju odpisovať 40 rokov, ale v istom okamihu ju odpíše celú, tú obstarávaciu cenu, no len keď vy mu zdvojnásobíte lehotu na odpisovanie, v tom okamihu bude mať ďaleko-ďaleko vyššie daňové základy, lebo bude mať nižšie odpisové sadzby. Z vyššieho daňového základu zaplatí vyššiu daňovú povinnosť, to je celé o tom. Len, opakujem, natiahnete mu tú dobu, ale on si v istom okamihu obstarávaciu cenu odpíše tak či tak celú. Čiže štát v princípe prejedá budúcnosť v prítomnosti.
Je tu ešte druhá dôležitá vec, ktorú si treba uvedomiť, že ak toto pravidlo, ktoré samo osebe, opakujem, nenamietam, pretože je to legitímne právo vlády urobiť túto zmenu, to je úplne v poriadku, ak to prejde parlamentom, ale čo mi prekáža, že táto zmena sa má uplatniť aj na budovy, ktoré už sú zaradené v obchodnom majetku daňových subjektov pred 1. 1. 2015. A toto je podľa môjho názoru čistá retroaktivita. Hovoril som o tom aj so štátnym tajomníkom, ktorý mi povedal, že právnici na ministerstve financií majú iný názor, že to retroaktívne nie je, no ale ako to býva zvykom, traja právnici, štyri názory, tak nechajme, nech sa v takomto prípade na to pozrie Ústavný súd Slovenskej republiky. A rozlíšime tu dve roviny argumentácie.
Tá prvá rovina je rýdzo právnická, do tej by som sa nechcel teraz ponoriť, lebo nie som právnik a nie som ani typ univerzálneho politika, ktorý hovorí kedykoľvek o čomkoľvek, na akúkoľvek tému, keď som robil sedem rokov na akadémii vied v základnom ekonomickom výskume, tak panovala taká prupovídka, že dajte mi tému a ja vám dám článok. Nie som typom takéhoto univerzálneho politika, ani nikdy nebudem, a preto teraz rozdeľujem striktne a prísne tú deliacu čiaru medzi tie právne argumenty z oblasti ústavného práva a do tejto oblasti nepôjdem. Ale preto by som chcel poprosiť kolegov poslankyne a poslancov, že budem zbierať tridsať podpisov a chcem to napadnúť na Ústavnom súde. Práve kvôli aspektu retroaktivity. Teda opakujem opäť. Nenamietam tú zmenu z 20 rokov na 40 rokov, je to legitímne právo vlády, takúto zmenu urobiť a v okolitých krajinách to tak je a dokonca si myslím, že aj na Slovensku v istom okamihu bola 40-ročná lehota na odpisovanie budov, ale čo namietam, namietam, že sa to má dotknúť aj majetku, ktorý už je zaradený v majetku obchodnej spoločnosti alebo daňového subjektu do 1. 1. 2015. Zoberte si len z praxe, ja teraz som v tej skupine za tou pomyslenou čiarou, v tej skupine ekonomických argumentov, teda nie právnych. O tomto nech rozhodne naozaj Ústavný súd. Ja pevne verím, že sa mi podarí tridsať podpisov vyzbierať.
Ale pozrime sa teraz na tú skupinu ekonomických argumentov. Ak vy zasiahnete podnikateľov, ktorí už majú tie budovy vo svojom obchodnom majetku, a takto im zmeníte vlastne spôsob odpisovania, tak úplne nabúrate ich finančné plány, ktoré mali, pretože keď si podnikateľ obstaráva budovu, tak ráta s tým, že sa mu cez odpisy vlastne dostane v istom období do zníženia daňového základu a z nižšieho daňového základu bude mať nižšiu daňovú povinnosť a podobne, čiže vy mu vlastne rozbijete tieto jeho podnikateľské plány, ktoré mal, ale nielen to, argument, ktorý, ekonomický argument, ktorý tu ešte doteraz neodznel k tejto téme, je aj ten, ktorý sa nazýva časová cena peňazí. Veď peniaze majú tiež nejakú cenu, tak ako ju má rohlík, tak ako ju má auto, tak ako ju majú topánky, aj peniaze majú svoju cenu, cena peňazí sa nazýva ľudovo úrok. Ten podnikateľ, keď nadobúdal tú budovu, a je teraz úplne jedno, či z komerčného úveru, z komerčnej banky, alebo z vlastných zdrojov, alebo odkiaľkoľvek, alebo zo zdrojov napríklad ekonomicky prepojenej skupiny, tak tie peniaze, opakujem, na získanie tejto budovy majú tiež svoju cenu. A je rozdiel, či on si dokáže, ak bude nútený teraz zdvojnásobiť lehotu odpisovania, tak sa mu aj predražia tie, alebo sa mu zvýši cena tých peňazí, cena tých ekonomických zdrojov. Toto, opakujem, je zo skupiny tých ekonomických argumentov o tých právnych, ak sa mi podarí vyzbierať 30 podpisov, nechajme rozhodnúť Ústavný súd.
Posledná poznámka, to, čo je v tom pozmeňujúcom návrhu, chcem upozorniť, sa netýka len budov, teda zamedzenie retroaktivity, ale sa týka akejkoľvek zmeny odpisových sadzieb, spôsobov odpisovania, lehôt alebo dôb odpisovania, proste akákoľvek zmena týkajúca sa odpisov by sa mala vzťahovať iba na obchodný majetok, ktorý bol zaradený do majetku spoločnosti po nadobudnutí príslušnej legislatívy, aby sme sa vyhli spomínanej retroaktivite.
Takže to sú tri pozmeňujúce návrhy, ktoré, predpokladám, pán spravodajca obdržal.
A dovoľte mi ešte raz na záver zdôrazniť dve veci, tá prvá, tá pozitívna, chcem naozaj oceniť a poďakovať Petrovi Kažimírovi za spôsob, ktorým sa teda postavil po prvom čítaní k tejto téme, pretože, ako som povedal v úvode, zákon o dani z príjmu je naozaj veľmi, veľmi dôležitým zákonom, ktorý opäť na dlhé časové obdobie predurčí alebo zadefinuje nejaké vzťahy medzi obyvateľstvom a štátom, vzťahy medzi podnikmi a štátom, a keďže štát nemá iný zdroj peňazí, len ten, ktorý vyberie na daniach, to je, čo som povedal v úvode, tých 9 mld. voči 14 mld., čiže 9 mld. je zapísaný objem daní vybraných v tomto roku v štátnom rozpočte a 14 mld. sú celkové príjmy, a súčasne štát rozdeľuje len a len cudzie peniaze, lebo štát sám osebe peniaze netvorí, tak si myslím, že je to naozaj vážna legislatívna zmena.
A preto patrí vďaka pánovi ministrovi Kažimírovi, že bol ochotný diskutovať s opozíciou, že veľkú časť tých návrhov na zmenu si osvojil, aj keď boli potom zapracované na výbore pre financie a rozpočet cez ten pozmeňujúci návrh pána podpredsedu výboru pána Kamenického a myslím, že išli priamo potom do spoločnej správy. Nenásobí, nedelí, v každom prípade toto oceňujem.
Len chcem zároveň povedať to veľké B, tie tri opatrenia, ktoré som spomínal, éerpečky, elektronické registračné pokladne, to sú tie nové pravidlá podkapitalizácie a to je tá šiesta odpisová skupina alebo budovy, aby som to zjednodušil, tieto tri opatrenia tvoria 75 % celkového kvantitatívneho vplyvu novely, ak bude schválená v tom stave, ako je predložená, na naviac príjmy štátneho rozpočtu. Takže aby sme sa tu nebavili o tej smietke v oku, pre ktorú by sme nevideli toho slona, zamerajme sa na tieto tri opatrenia, tie sú úplne zásadné a kľúčové, a preto chcem poprosiť o podporu pri hlasovaní o týchto pozmeňujúcich návrhoch a súčasne chcem ešte raz poprosiť, aby sme zmeny daňového systému naozaj robili chirurgickým skalpelom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja by som len chcel zareagovať na kolegu Kollára, ktorý vo svojom vystúpení povedal, že DPH bolo vrátené firmám po iks rokoch, potom to upresnil, že po troch až štyroch rokoch u firiem, ktoré boli kontrolované, a bolo to bez nálezu. Boli sme spolu na poslaneckom prieskume v Košiciach a viete, že tam ste dostali informáciu, že priemerná doba vrátenia DPH u firiem, ktorých výsledok skončil bez nálezu, je 84 dní, čiže bolo by korektné povedať, že nie sú to roky tri až štyri, ale je to 84 dní. Samozrejme, že tá vec úročenia vratky DPH je témou na diskusiu, ktorej sa určite nebránim.
Ďalej ste vo svojom vystúpení spomenuli tých 80 % DPH, no samozrejme, že keď niekto si uplatňuje do nákladov 80 % z akéhokoľvek základného prostriedku, tak je povinný si uplatniť len adekvátnu časť aj DPH. To, samozrejme, platí a myslím si, že všetci podnikatelia sú si toho vedomí, že aj keď máte odcudzený základný prostriedok alebo ho prestanete používať alebo ho predáte, tak adekvátnu časť tej nespotrebovanej DPH počas doby odpisovania musíte vrátiť daňovému úradu. Takže ak to tak niekto robí, že teda uplatňuje si 80 % do nákladov z PHM a podobných vecí a uplatnil si 100 % DPH, tak, samozrejme, že to je celé zle.
A taký posledný dôvetok, nielen 40 rokov bola u nás doba odpisovania budov, ale do roku ´99 bolo 50 rokov, až do roku 2002 bolo 40 rokov a potom sa to znížilo na 30 a následne na súčasných 20 rokov.
Ďakujem.

Ďakujem, ja sa pristavím len pri jednej veci, hovorili sme o odpisovej asymetrii pri takzvaných marketingových štúdiách, chcem sa popýtať pána kolegu, že prečo si myslí, že je správne, aby sa zdaňoval takýto príjem už v tom zdaňovacom období v danom roku a aby sa rozdeľovalo odpisovo na tri obdobia, a ako presne sa zadefinujú marketingové štúdie, či tam budú spadať aj prieskumy verejnej mienky, či tam budú spadať feasibility studies a tak ďalej, návrhy reklamnej kampane, návrhy komunikačnej kampane, to podľa mňa treba veľmi presne zadefinovať, ktorého odvetvia sa to všetko bude a nebude týkať. Pojem marketingová štúdia je veľmi široký, nie som si vedomý toho, že by bol presnejšie zadefinovaný nejakým iným zákonom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, menili sa tie odpisy už tuná niekoľkokrát a súhlasím s tým, však včera som sa aj vyjadril k tomu, že sa za pochodu menia tieto veci a nabúra to naozaj mnohým podnikateľom ich zámer, keď mali možno ten biznisplán rozrátaný, jak teda rátajú aj tie odpisy na 20 rokov a teraz odrazu to má byť na 40 rokov. Mnohé firmy môžu mať s tým problém, to je jedna vec. A druhá vec je aj taká, že aj ten časový horizont existencie ako v tých firmách na tom trhu firiem je veľakrát z toho časového horizontu na 40 rokov. No máloktorá firma aj prežije takúto dlhú dobu. No aj to je jeden z tých aspektov. Áno, aj včera sme už spomínali aj tú retroaktivitu, ktorá tuná naozaj hrozí, že retroaktívne v podstate sa uplatňuje tento zákon a je to problém. A potom koniec koncov aj tá časová cena peňazí, tak hodnota peňazí v dnešnej dobe je naozaj iná, ako bude možno o 20 alebo 30 rokov, a aj toto je nezanedbateľný aspekt. Myslím si, že oveľa lepšie je, tak jak kolega Chren to včera ako tuná, ja som aj tak podporil ten jeho pozmeňovák, aj pána ministra som tuná vyzval, keď je, nakoľko je ústretový, a vidím, že veľmi veľa tých pozmeňujúcich návrhov tu podporil aj zo strany opozície, tak ja som ho poprosil aj v jeho mene, aby aj nad tým sa zamyslel a podporil tie flexibilné odpisy. Tie variabilné odpisy, si myslím, že sú veľmi dobrým nástrojom, mnohým podnikateľom to pomôže a v podstate ten biznisplán si môžeš ty nastaviť podľa svojho vnútorného rozhodnutia, či chceš odpisovať tú budovu rok, päť rokov, desať alebo 20 alebo 30 rokov. Tá flexibilita mala by byť naozaj otvorená a podnikatelia by sa podľa toho aj správali.

Vzhľadom k tomu, že sme prekročili dvanástu hodinu, tak ďakujem všetkým kolegom za faktické. Len jedna stručná reakcia na kolegu Petráša, keďže sedíme spolu vo finančnom výbore a tiež sa zúčastnil poslaneckého prieskumu na Finančnej správe v Košiciach, trošku ma udivuje, pán kolega, že tu narábaš s tým slovíčkom priemer, že priemerná lehota vratky DPH je, koľko si povedal? 84 dní alebo koľko? No ja si pamätám aj ten socializmus pred rokom ´89, kde sa tiež narábalo s priemermi, to je niečo podobné, ako keby sme povedali, že priemerná výška chlapov na Slovensku je 180 cm a všetky fabriky by mali šiť obleky na 180-centimetrových mužov, nie? Tie priemery sú veľmi, opakujem, veľmi, veľmi pochybnú vypovedaciu schopnosť majú.
A koniec koncov ten argument používa aj tvoj predseda strany a vlády Robert Fico, keď hovorí, že neutešujme sa tým, a ja s ním súhlasím, v tomto s ním súhlasím, že máme na Slovensku priemernú mzdu 820 eur, lebo 80 % obyvateľov leží so svojimi mzdami pod touto čiarou a keby sme si zobrali medián, čo je štatistická definícia mediánu, rozdelenie tej škály, tak že 50 % obyvateľov je pod ňou a 50 % obyvateľov nad ňou, to je medián, tak zrazu by nám tých 820 eur možno kleslo na 450, možno 500 eur.
Čiže opakujem ešte raz, ak ty tvrdíš, že priemer, priemerná lehota vratky DPH na Daňovom úrade v Košiciach je 84 dní, no to je presne ako s tými oblekmi, ktoré by sme šili v celej republike len na chlapov vo výške 180 centimetrov. Ale život je ďaleko pestrejší a ty veľmi dobre vieš, že na spomínanej daňovej správe v Daňovom úrade v Košiciach sú prípady, kde 5 rokov, 6 rokov je pozdržiavaná vratka DPH, ty to veľmi dobre vieš, takže nehovorme tu o priemere, lebo je to čistá hmla, to je proste čistá dymová clona, ktorou chceme zakryť skutočné problémy.
Ďakujem.