39. schôdza

Faktické poznámky, jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Mihál.

Ďakujem za slovo. Ja tento pozmeňovací návrh určite nepodporím, pretože si myslím, že v zákone o daniach z príjmov by nemali mať miesto návrhy tohto typu, to znamená zvýhodňovanie určitého segmentu, aj keď to odôvodnenie bolo veľmi pekné, veľmi dobré, to je všetko fajn, ale takto by mohli hovoriť aj ďalší. Napríklad by som tak mohol hovoriť aj ja za športovcov, nech je daňovo zvýhodnený príspevok zamestnávateľa na športové, či už pasívne podujatia, moji zamestnanci pôjdu dnes večer na futbal, tak im tie drahé lístky zaplatím, aby som si ich ocenil a budú to mať oslobodené od dane. Alebo pôjdu do nejakej posilovne, na nejakú plaváreň, do nejakého fitka, čiže ja im to zaplatím, tie lístky, ktoré mi donesú, nie lacné, aby som si ich takto ocenil. No a takto by nepochybne mohli nadviazať na moje slová ďalší a ďalší, ktorí by takýmto spôsobom chceli zvýhodniť, daňovo zvýhodniť určitý segment, určitý rozmer spoločnosti a podobne. To sa takto nerobí.
Ak chceme, aby sa kultúra rozvíjala, tak treba tlačiť na pána ministra financií tak, aby na kultúru vyčlenil povedzme zo štátneho rozpočtu viac peňazí a aby podporil dobré projekty. Samozrejme, na pána ministra kultúry, aby tie prostriedky spravodlivým spôsobom spravoval, aby ich dostali tí, ktorí si ich zaslúžia, kde je určitá vízia, kde je určitá kvalita a tak ďalej a tak ďalej. Ale to už zachádzam do oblasti, v ktorej doma nie som, vrátim sa späť k daniam.
Zákon o daniach z príjmov by takéto výnimky poznať nemal, a preto ja tento inak pekný návrh nepodporím.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem, pani predsedajúca. Jožko, pri všetkej úcte k tvojim znalostiam odvodov a podobne, ja chcem, neviem, či to tam nezaznelo dostatočne jasne, tak to zopakujem: My nerobíme to, že rozširujeme, pretože v momentálnom stave, to, čo ty by si chcel urobiť, urobiť môžeš, pretože my máme za to iba, aby sa rozšírila tá oblasť. Teraz sú definované nasledovne, čiže oblasť rekreačného, vzdelávacieho a športového vyžitia môže a kultúra odtiaľ vypadla. Čiže my robíme iba to, aby súčasný právny stav sa rozšíril, preto tam sa dopĺňa za to slovko alebo aj nepeňažné plnenie vo forme príspevku na kultúrny program. Čiže momentálny právny stav je, že rekreačné, vzdelávacie a športové vyžitie áno a kultúrny program odtiaľ vypadol. Ja by som chcel, aby ten kultúrny program tam bol opäť zaradený.
Ďakujem.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný.

Dobrý večer, dámy a páni. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy a páni, ktorí ste vydržali až do tejto pokročilej hodiny dnešného rokovacieho dňa, musím hneď na úvod povedať, že nie je veľmi charakteristické pre poslanca, ktorý je členom výboru pre zdravotníctvo a v danej chvíli aj predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, aby vystupoval k zákonu o dani z príjmov, ale ako to už mnohí predrečníci v rozprave povedali, tento zákon je možno jedným z najdôležitejších zákonov, o ktorých sa rokuje v Národnej rade, aj keď ako zdravotník si stále myslím, že najdôležitejší zákon je zákon o zdravotnej starostlivosti, ale prosím, pretože určovanie daní bolo vždy tou najvýhradnejšou a najdôležitejšou úlohou, o ktorej rozhodovali parlamenty.
Ja sa, ak dovolíte, dámy a páni, ospravedlňujem sa všetkým ekonómom aj pánovi ministrovi, možno nebudem venovať tým hlavným nosným okamihom tohto zákona o dani z príjmu, ale chcem sa dohodnúť, respektíve chcem sa vyjadriť k dvom oblastiam, ktoré sa bezprostredne dotýkajú aj rezortu zdravotníctva a budú mať premietnutie v každodennom živote v zdravotníctve. Tá prvá oblasť, o ktorej by som chcel hovoriť, je asignácia 1,5 % dane z príjmu právnických osôb pre tretí sektor aj preto, ako sa to možno konkrétne prejaví v živote zdravotníckych organizácií, a tá druhá téma je zavedenie registračných pokladníc v zdravotníckom zariadení alebo v zdravotníckych zariadeniach.
Takže, ak dovolíte, idem hneď k veci, k asignácii 1,5 % dane z príjmu právnických osôb pre tretí sektor. Dámy a páni, je už pokročilejšia hodina, takže budem hovoriť možno trošku ľahšie, ako sa patrí pri tak vážnom návrhu zákona. Určite sa pamätáte, ako v letných mesiacoch prebiehal na internetových stránkach, ale hlavne na Facebooku taký ošiaľ, ktorý sa volal, že Ice Bucket Challenge, pamätáte sa možno na to. Tak sme sa navzájom oblievali ľadovou vodou, teda nie že navzájom, ale každý sám, ale vyzývali sme sa navzájom cez Facebook, cez internet sme si dávali výzvy. Každý sa oblial, teda kto prijal túto výzvu a nabral tú odvahu obliať sa pätnástimi alebo dvadsiatimi litrami ľadovej vody. Ja som to podstúpil, ale teraz už pokračujem ďalej, aj keď väčšina ľudí to vnímala ako "challenge", ako výzvu, ako vtip, ako niečo, čím ukážeme svoje chlapátstvo alebo ženy svoju odvahu, ako niečo, čo je zábavné, lebo ľudia to chcú vidieť na Facebooku, zmyslom tejto akcie, a teraz už idem do zdravotníctva, bolo, aby sme tí, ktorí to podstúpime, na chvíľočku, na chvíľočku pocítili pocity pacientov s amyotrofickou laterálnou sklerózou.
Dámy a páni, amyotrofická laterálna skleróza je zriedkavé ochorenie, ktoré, žiaľ, končí smutne, lebo je nevyliečiteľné. Vieme amyotrofickú laterálnu sklerózu liečiť, ale nevieme ju vyliečiť. Takže viac-menej spomaľujeme jej priebeh a do určitej miery sa snažíme pacientom zlepšiť komfort. A tí, ktorí sme Ice Bucket Challenge naozaj nevnímali len ako púťovú atrakciu alebo ako možnosť lacného zviditeľnenia, ale ktorí sme si uvedomovali tú súvislosť, že je to len pripomenutie toho, že medzi nami žijú aj ľudia s amyotrofickou laterálnou sklerózou, sme pochopili aj to, že zmyslom toho celého nebolo len obliať sa, ale aj poslať peniaze na pomoc pacientom s amyotrofickou laterálnou sklerózou. A tieto finančné prostriedky zbieralo Združenie sclerosis multiplex Nádej. Prečo o tom vlastne teraz hovorím? Preto, lebo práve Združenie sclerosis multiplex Nádej bolo včera v Národnej rade Slovenskej republiky. Keď ste si všimli, bol tu leták pri našom prezenčnom stole a včera o jednej hodine prezentácia Združenia sclerosis multiplex Nádej v Národnej rade Slovenskej republiky na výbore pre zdravotníctvo prebehla, pozval ich pán predseda Raši, oni prišli a hovorili o tom, v akom stave je momentálne liečba pacientov so sclerosis multiplex, hovorili o tom, s akými problémami žijú pacienti so sclerosis multiplex v našej spoločnosti.
Pre mňa bol veľmi dojemný aj okamih, keď jedna z našich kolegýň, priamo z tejto snemovne, povedala, že takisto sa lieči na sclerosis multiplex a napriek tomu je aktívna v spoločenskom, ale aj pracovnom živote. Je to naša kolegyňa z Národnej rady, ja ju menovať nebudem, ale ona sa k tomu verejne včera priznala alebo vyznala pred ostatnými kolegami.
Chcem povedať aj to, že bol tam simulátor, do ktorého sa pán predseda Raši a potom aj ja sme sa doňho obliekli, možno ste to niekde zachytili aj v médiách, vyzeralo to trošku ako taký čiastočný skafander, do ktorého sa navlečiete, ale nádherným spôsobom to simulovalo, v úvodzovkách nádherným spôsobom, tie pocity, s ktorými žije pacient v pokročilom štádiu choroby sclerosis multiplex, a poviem vám, že vybrať päť centov z peňaženky, napiť sa a naliať si do pohára vodu alebo nabrať si lyžičkou polievku, boli skoro neriešiteľné problémy, keď som to mal na sebe oblečené.
Títo pacienti ale medzi nami žijú, zapájajú sa do spoločenského života, no a, samozrejme, potom, ako skončila táto časť tohto, môžem to tak povedať, milého a obojstranne obohacujúceho stretnutia na výbore pre zdravotníctvo, začali sme diskutovať aj o problémoch. Ten prvý problém, o ktorom hovorili ľudia zo Združenia sclerosis multiplex Nádej, je skutočnosť, že tak ako sa nám podarilo, dámy a páni, v zákone o službách zamestnanosti pokriviť chránené dielne, spôsobuje aj pre nich problém, pretože ľudia so sclerosis multiplex, ktorí vedeli pracovať doteraz v štatúte chránenej dielne, to majú dnes omnoho komplikovanejšie. Prosili nás o pomoc. A viete, o čo nás ešte prosili? Aby sme zachovali asignáciu dane, a preto o tom hovorím. Prepáčte, že s takým dlhším úvodom, ale je už tak pred siedmou, tak môžeme trošku voľnejšie možno diskutovať. Veľmi nás o to prosili a povedali nám, že nevedia si celkom predstaviť, ako budú fungovať, ak to pôjde na 1 %, ak to nebude zachované v tom rozmere 1,5 % z dane z právnických osôb a pol percenta zo zisku spoločnosti, ak teda právnická osoba sa takto rozhodne prispieť ešte týmto pol percentom.
Preto, dámy a páni, ja chcem podporiť pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán kolega, pán poslanec Lipšic. Ja som ho nepodpísal, podobne ako pán poslanec Huba, jednoducho z technických dôvodov, ináč by som ho, samozrejme, podpísal, ale nejak som tu nebol v tej chvíli, keď sa zbierali podpisy. A nechcem teraz veľa už rozprávať o tom, že viete, že aké rôzne sú organizácie tretieho sektora a či sú niektoré bohaté a niektoré menej bohaté a niektoré sú tučné nadácie a chudobné nadácie. Ja hovorím len o tých, o tej nadácii, resp. o tom združení, s ktorým som bol včera, o Združení sclerosis multiplex Nádej.
Dámy a páni, keby ste si ten simulátor obliekli a predstavili by ste si, že ho nebudete mať na sebe desať minút, ale celý život až do konca, lebo sclerosis multiplex je tiež ochorenie, ktoré nevieme vyliečiť, vieme ho liečiť, vieme zmierňovať príznaky pacienta, vieme spomaľovať priebeh tohto ochorenia, žiaľ, nevieme ho vyliečiť, tak keď by ste ten simulátor mali na sebe oblečený desať minút a uvedomili si, že niekto žije s týmito pocitmi celý život a nevie si to po desiatich minútach dať dole tak ako vy, tak v tej chvíli by sa vám tých 1,5 % asignácie dane z právnických osôb ani nezdalo tak veľa na to, aby pomohli pacientom s touto diagnózou nájsť si miesto v spoločnosti. Lebo viete, ja som lekár, ja to dobre poznám, ambulujem pravidelne v univerzitnej nemocnici v Košiciach. Vojde pacient, sadne si, opýtam sa, ako sa má. On povie, ako sa má, ja mu predpíšem ďalšiu liečbu, poviem mu, ako ju má užívať, kedy má prísť na kontrolu, podám mu ruku, a tým pádom je vybavený pre mňa. Toto urobíme pacientom so sclerosis multiplex, resp. takto k nim pristupujú moji kolegovia neurológovia, to je úplne normálne. Lenže on musí ráno vstať a ísť do potravín si kúpiť rožky. On si musí nejak natrieť tie rožky maslom a v tomto, aby tento jeho život, táto jeho situácia, do ktorej sa nie vlastným zavinením dostal, bola preňho zvládnuteľná, aby vedel nájsť svoje spoločenské uplatnenie, na to je organizácia tretieho sektora, na to je Združenie sclerosis multiplex Nádej. Ale keď im zoberieme peniaze, keď budú mať menej peňazí, tak menej pacientom s touto diagnózou budú vedieť reálne v živote pomôcť.
Dámy a páni, prihováram sa za to, aby sme hlasovali za pozmeňujúci návrh pána poslanca Lipšica. Ja som veľmi dobre počúval, čo hovoril pán minister Kažimír, a rozumiem mu. Rozumiem financovi, ja mu rozumiem, čo vysvetľuje. Ja mu rozumiem aj to, že musí byť viaczdrojové financovanie tretieho sektora, má absolútnu pravdu. Prepáčte mi, keď to neviem možno tak komplexne poňať ako minister financií, som z iného rezortu. Ja len viem, že keď v tejto chvíli urobíme škrt a nebude to 1,5 %, ale 1 %, tak aj ľudia v organizáciách tretieho sektoru, ktoré pomáhajú pacientom s takýmito nevyliečiteľnými chorobami – a nie je to len sclerosis multiplex, mohol by som ich tu menovať mnohé, ale aj organizácie tretieho sektoru, združenia, nadácie, ktoré pomáhajú pacientom, ktoré pomáhajú ľuďom so sociálnym znevýhodnením, ospravedlňujem sa, teda ktoré pôsobia v sociálnej oblasti – budú mať jednoducho menej peňazí v budúcom roku na to, aby vedeli takýmto ľuďom pomôcť. Toľko teda k tejto téme.
A keď dovolíte, prejdem k registračným pokladniciam v zdravotníctve. Chcem hneď na úvod povedať a zostanem v takom možno ľahšom tóne, že keď som si prečítal pred časom informácie o tom a vyjadrenia v médiách o tom, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky uvažuje so zavedením registračných pokladníc v zdravotníckych zariadeniach, predovšetkým v ambulanciách, tak som sa trošku pousmial. A túto ľahkú iróniu alebo satiru by som rád preniesol teraz aj na vás, dámy a páni, a podelil sa s ňou. Viete, prečo som sa zasmial? Pretože keby som to mal jednou vetou zhodnotiť, tak pán minister Kažimír sa práve rozhodol zdaniť Ficovu bezplatnosť v zdravotníctve.
Prosím, dámy a páni, skúste sa vrátiť niekde do roka 2003, 2004. Vtedy totižto začala veľmi silná a pre stranu SMER, by som povedal, nosná agenda politiky, a to agenda, že zdravie nie je tovar a zdravotníctvo nie je obchod so zdravím. Iste sa na to pamätáte, bolo to v čase, keď sme v Národnej rade zavádzali slávne Zajacove dvadsať- a päťdesiatkorunáčky. Teda za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa platilo na ambulancii 20 slovenských korún a v nemocnici za jeden deň pobytu 50 slovenských korún. Nie na zdravotnú starostlivosť, ale na služby s tým súvisiace. Bola vtedy obrovská diskusia v spoločnosti. Viedla sa v podstate od 2003. roku až do parlamentných volieb 2006.
Strana SMER nenechala na druhej vláde Mikuláša Dzurindu nitku suchú, spoplatnili sme zdravotnú starostlivosť!Neumožňujeme ľuďom dostať sa k zdravotnej starostlivosti! Zdravie predsa nie je tovar, zdravotníctvo nie je obchod! Nemôžme obchodovať so zdravím! A Robert Fico, terajší predseda vlády, vtedajší líder opozície, sľuboval, že okamžite, ako prídu k moci, vrátia bezplatné zdravotníctvo.
Treba povedať, že naozaj tak aj urobili. Jedna z prvých, na jednom z prvých zasadaní prvej Ficovej vlády v roku 2006 sa stanovila výška poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ambulanciách a nemocniciach na nulu. Čiže zo zákona sa nevymazali služby súvisiace, iba sa určilo, že výška poplatku pri návšteve v ambulancii a za jeden deň pobytu v nemocnici je nula. A tak vznikol mýtus o tom, ako SMER obnovil bezplatné zdravotníctvo. Toto je bezplatné zdravotníctvo a la SMER. V princípe je doteraz takto platné alebo takto fungujúce, v týchto intenciách.
No lenže, dámy a páni, ambulancie sa týchto peňazí dobrovoľne vzdať nehodlali a našli tisíc a jeden inovatívnych spôsobov, ako vyberať od pacientov rôzne poplatky a doplatky. Ja som si to tu aj tak pripravil, ak dovolíte, je to určite inšpiratívne, ak nájdem ten správny papier. Je tu. Takže, dámy a páni, pre poriadok, za čo sa dnes oficiálne platí v slovenskom bezplatnom zdravotníctve a la SMER:
Služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ktoré reguluje vláda, recept a poukaz na zdravotnícku pomôcku : 0,17 eura.
Doprava dopravnou zdravotnou službou: 0,07 eura na kilometer.
Pohotovosť, teda návšteva pohotovosti, prídete sa ošetriť v poobedňajších hodinách: 1,99 euro.
Hospitalizácia v kúpeľoch, kategória A: 1,66 euro, kategória B: 4,98 v zime a 7,30 eura na deň v lete.
Prednostné ošetrenie reguluje vyšší územný celok, platíte si zaňho.
Výpis zo zdravotnej dokumentácie reguluje vláda, môžete zaňho zaplatiť sumu maximálne do výšky troch percent zo životného minima.
Vyšetrenia na administratívne účely sú v súčasnosti neregulované, určuje ich poskytovateľ, napr. potvrdenie na vodičský preukaz, pomerne časté.
Výkony, ktoré nie sú indikované zo zdravotných dôvodov, sú neregulované, táto cena, určuje ich poskytovateľ.
Takže keď vláda Roberta Fica zrušila poplatok za službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ambulancii vo výške 20 korún a za jeden deň pobytu v nemocnici vo výške 50 korún, všetky tieto ostatné poplatky nechala v platnosti. Ale čo je teraz dôležité? Za čo sa ešte platí v slovenskom zdravotníctve? Tak napr. platia sa tu poplatky za to, čo už beztak hradí zdravotná starostlivosť. Preventívna prehliadka napr. bežne spoplatnená, návšteva u lekára, zavedenie zdravotnej karty. Skúste ísť do nejakého zdravotníckeho zariadenia a popýtajú od vás za to 2,60, 4, eurá, 20 eur, už som počul, lebo viete, to nám nehradí zdravotná poisťovňa, vám na to povedia. Vypísanie receptu, a potom sú to ešte aj poplatky od výmyslu sveta, napr. za klimatizáciu v čakárni, za vodu v čakárni, za vstup do čakárne, ktorá je teda jedinou cestou k lekárovi, lebo cez okno asi pacient nepríde, za sedenie v čakárni, za poskytnutie lekárovho telefónneho čísla a mohol by som pokračovať ďalej, je na to jedna krásna štúdia, ktoré robila HPI, za čo sa dnes za všetko vyberajú poplatky v ambulanciách. O parkovaní pred nemocnicou a poliklinikou by som mohol hovoriť zvlášť, ale držím sa len toho, že už ste prišli k lekárovi, za čo od vás sestrička popýta peniaze.
Takže, dámy a páni, mal som zapotreby to tu povedať, aj keď hovoríme o zákone o dani z príjmu.
A hneď idem k registračným pokladniciam, pokračujem ďalej, aby som vás teda nezdržiaval. Vymenoval som to tu len preto, aby bolo jasné, za čo sa dnes všetko platí v takzvanom Ficovom bezplatnom zdravotníctve, lebo o tom tu dlhodobo rozprávame. Treba povedať, že keď v roku 2006 prvá vláda Roberta Fica zaviedla to takzvané bezplatné zdravotníctvo, lebo zakázala dvacky a päťdesiatky v ambulanciách a v nemocniciach, tak na konci prvej vlády Roberta Fica v roku 2009 ľudia v hotovosti doplácali v ambulanciách a v lekárňach na liekoch o 60 % viac ako v čase Zajacových 20- a 50-korunáčok. Dobre počúvajte, 60-percentný nárast keš doplatkov v zdravotníctve za štyri roky prvej Ficovej vlády.
Navrhol som vtedy, v roku 2010, to bolo ešte pred voľbami, bola to súčasť nášho volebného programu, zaviesť strop na spoluúčasť v hotovosti pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia vo výške 10 eur. Čiže zaviedol som, chcel som zaviesť pravidlo, že 10 euro, ani o cent viac na doplatky a poplatky. Len preto, aby som vás trošku možno pred koncom schôdze pobavil, vtedajší minister Richard Raši mi na to povedal, že asi chcem zaviesť nejaké poplatky v zdravotníctve. Viete, nárast hotovostných platieb bol 60 %, ale on sa mňa pýtal, či ja chcem zaviesť nejaké poplatky v zdravotníctve, lebo veď ináč je všetko bezplatné, hovoril vtedy pán minister Raši. Na jednej zábavnej tlačovke ukázal, že štatistici zahŕňajú do súkromných výdavkov v zdravotníctve aj predaj harmančekových čajov či kondómov a on to tak povznesene povedal, že teda nie je ochrana ako ochrana, vo vzťahu k môjmu ochrannému limitu.
Dámy a páni, za vlády Ivety Radičovej sme už toľko nevtipkovali o harmančekových čajoch a kondómoch v lekárňach a zaviedli sme, aj vďaka spolupráci a pomoci pána ministra Uhliarika, ktorý tu sedí, ochranný limit spoluúčasti na lieky pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. Teda len na doplatky za lieky predpísané na recept, ktoré si vyberiete v lekárni. Tam bol zavedený ochranný limit vo výške 30 euro pre zdravotne ťažko postihnutého za kvartál a 45 eur pre dôchodcu s nízkym príjmom za kvartál. Nejdem vás zabávať touto tabuľkou, mám ju tiež tu k dispozícii. Chcem len povedať, že keď to spriemerujeme od druhého kvartála 2011 po štvrtý kvartál 2013, tak kvartálne sa zhruba 25-tisíc pacientom vráti pol milióna eur. Čiže naozaj toto opatrenie malo svoje miesto a v praxi sa uplatnilo.
Dámy a páni, veľmi rýchlo prišiel ale pád Ivety Radičovej a musím povedať, že s poplatkami na ambulanciách, napriek snahe a príprave určitých verzií toho, ako by sa malo postupovať, sa nám už poriadok nepodarilo urobiť, a vtedy prišla znovu vláda Roberta Fica a vrátili sa tí s tou bezplatnosťou. Viete, že okrem harmančekového čaju vlastne za nič tu netreba doplácať v tom zdravotníctve. No a tak som si myslel, že celé štyri roky s tým aj vydržíme, že teda ministri nám budú hovoriť, že všetko je bezplatné, ľudia neplaťte, ľudia budú veselo platiť na ambulanciách za kdečo, za klimatizáciu, za vodu vo vodovode, za podanie injekcie, za zavedenie zdravotnej dokumentácie, za vydanie nejakého papierika, proste za všetko. No ale vtedy, musím povedať, že na moje milé prekvapenie zafúkalo z iného konca. Zafúkalo z ministerstva financií od pána ministra Kažimíra, ktorý po dvoch rokoch bezplatného Ficovho zdravotníctva zrazu oznámil, že chce zaviesť registračné pokladnice do ambulancií.
Dámy a páni, znovu budem trošku ironický, bol som milo prekvapený, no len čo chcú registrovať, keď je to bezplatné? Tomu som nerozumel. Viete, načo registračná pokladnica, načo pokladničný bloček, keď nič nedoplácate? Takže asi doplácame, dámy a páni! Toto je in flagranti prichytenie pri čine. Doplácame, doplácame. Vie to aj Ficova vláda, len politicky sa to ťažko hovorí, tak to nechali na chudáka ministra financií. Ten to povedal, síce tak kulantne, z iného pohľadu, ale pravdivo. Áno, treba, treba registračné pokladnice.
Aby ste mi teraz dobre rozumeli, ja nie som proti registračným pokladniciam, lebo veľmi dobre rozumiem, že tie pokladničné bločky, viete, také tie papieriky, vypísané príjmové doklady, sa veľmi zle evidujú, veľmi kulantne som sa vyjadril, veľmi zle evidujú. A niekedy sa ani tak veľmi neevidujú a potom sa z toho aj zle platia dane. Áno, je to tak, keď niekto platí nejaký poplatok v ambulancii, treba z toho zaplatiť dane, je to príjem tejto ambulancie. Pán minister na to vymyslel registračnú pokladnicu. No len viete, keby toto zavádzal zlý Ivan Mikloš z SDKÚ, nejaký taký, viete, človek, ktorý naozaj ako tých ľudí chce len zdierať, ako to hovoria väčšinou kolegovia zo SMER-u, to by sa to dalo vysvetliť. Ale keď minister socialistickej vlády, ktorá tvrdí, že je bezplatné zdravotníctvo, chce zaviesť registračné pokladnice, musí uznať, že pri tomto sa treba pristaviť, treba pristaviť na chvíľočku.
No a možno ešte pre spestrenie by som si dovolil citát šéfa jedného lekárskeho združenia, Slovenskej lekárskej únie špecialistov, ktorý vtedy odkázal pánovi ministrovi financií, že neverí, že neverí, že pán minister chce z ambulancií urobiť hypermarkety. Viete, že zelenina a tak, idete k pultu, mlieko a tá pani to tam tak blokuje, a tak podobne to sestrička bude blokovať. Síce už len virtuálnou elektronickou pokladnicou, no ale v princípe rovnako. Tiež vám vydá bloček z registračnej pokladnice. Tak musím povedať, že toto vyjadrenie šéfa Slovenskej lekárskej únie špecialistov považujem za gól. Čiže už žiaden obchod so zdravím, rovno hypermarket so zdravím sa tu bude zavádzať.
Veľmi zaujímavé je aj vyjadrenie šéfa Asociácie súkromných lekárov, znovu v tejto intencii, preto som vybral tieto citáty, alebo v týchto intenciách. Pán Pásztor hovorí, pre väčšinu najmä všeobecných lekárov na vidieku, ktorí možno vyberú poplatky za vodičský preukaz či zbrojný pas, pretože na vidieku niet čo vyberať na poplatkoch, to bude veľká administratívna záťaž. Bude to veľká administratívna záťaž.
Ja len tak pripomeniem, že veľa ambulancií všeobecných lekárov je dnes obhospodarovaných všeobecnými lekármi vo veku 60 rokov a viac a na mnohých nie je ani internet. Takže takzvaná elektronická virtuálna pokladnica bude dosť značný problém. Takže možno si kúpia nejakú takú staršiu, takú ozajstnú. Viete, takú ako v tých potravinách.
No ale veľmi vtipná je druhá časť vyjadrenia šéfa Asociácie súkromných lekárov, neskončilo ešte pripomienkové konanie k novele zákona, ktorý má stanoviť pravidlá vyberania poplatkov od lekárov. Takže keď nebudú žiadne poplatky, tak potom registračné pokladnice žiadnych 70 miliónov neprinesú, hovorí šéf Asociácie súkromných lekárov.
Dámy a páni, v závere môjho vystúpenie mi dovoľte zhodnotiť celý tento počin zavedenia registračných pokladníc. Po prvé, SMER nám jasne priznal, že bezplatné zdravotníctvo a la Robert Fico neexistuje. SMER nám povedal, že áno, v zdravotníctve, milí občania, napriek veľkej snahe už druhej socialistickej vlády si nezabudnite zobrať svoju peňaženku, lebo vás chcú pumpnúť o peniaze a vymýšľajú si rôzne poplatky. SMER nám priznal, že s tým nevie nič urobiť. No lebo keby s tým totižto vedel niečo urobiť a spoliehal sa na to, čo momentálne píše, naozaj šéf Asociácie súkromných lekárov mal pravdu, pani ministerka zdravotníctva píše zákon, ktorým chce regulovať poplatky. Tak keby SMER veril tomu, že tie poplatky pani ministerka tým zákonom zreguluje, tak platí citát pána predsedu Asociácie súkromných lekárov, že keď nebudú žiadne poplatky, tak potom registračné pokladnice žiadnych 70 miliónov neprinesú. No načo potom registračné pokladnice? Čiže SMER už teraz dobre vie, že ten zákon sa síce napíše, bude sa o tom veľa marketovať, niečo ako zrušenie 20- a 50-korunáčok, ktoré mali vyriešiť bezplatnosť slovenského zdravotníctva, ľudia budú ďalej cálovať v hotovosti, pekne sestrička to bude cez registračnú pokladnicu evidovať, bude vydávať bločky, pán minister to zdaní a všetko je v poriadku.
Problém je len jeden, že pacienti doplácajú v hotovosti stále viac v zdravotníctve. A jediné opatrenie, ktoré ich malo ochrániť, zaviedla, v úvodzovkách, zlá pravicová vláda Ivety Radičovej, a to bolo ochranné opatrenie, aby za doplatky za lieky predpísané na recept nedoplácali invalidi a dôchodcovia viac ako 30, respektíve 45 eur za kvartál. Žiadne iné opatrenie tu nie je. Dámy a páni, žiadne. A to je to merito veci, o ktorom by sme možno mali v tejto chvíli hovoriť.
Záverom mi už len dovoľte, ja nebudem čítať to, čo chce pani ministerka vo svojom zákone, je ešte v pripomienkovom konaní, môže doznať zmien. Veľmi jednoducho by som to dvoma vetami len zhodnotil, že pani ministerka chce povedať, za čo nemožno vyberať poplatky, to je prvá vec. A tá druhá vec, že nemožno podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti vyberaním nejakých poplatkov nad rámec toho, čo predpisuje zákon o rozsahu. V praxi to ale nič nemení na veci, že keď prídete do ambulancie, pani doktorka vám povie, že viete, ja by som vám tú injekciu aj podala, ale mne to nepreplatí zdravotná poisťovňa. Ale za dve eurá vám to pichnem, viete, lebo musím tú ihlu jednorazovú a tieto veci. Alebo keď nie, no musíte ísť potom do okresnej nemocnice, tam im to preplatí poisťovňa. Čo urobí pacient, povedzte mi, čo urobí? No vytiahne peňaženku. O tomto pani ministerka ani neuvažuje.
Dámy a páni, záverom len chcem povedať toľko, že ten problém, ktorý v zdravotníctve máme, je, že môžete skúšať regulovať tie poplatky a obmedzovať ich a zakazovať na tých ambulanciách. Vždy to, čo nie je zakázané, je povolené. A vždy sa nájde nejaká finta, ako tieto poplatky vyberať. Napríklad, že ich nebude vyberať ambulantný lekár na ambulancii, ale poliklinika. Lebo viete, evidenciu zdravotnej dokumentácie nakoniec musí urobiť tá poliklinika. Takže za novú zdravotnú dokumentáciu od vás zoberú 10 euro, keď tam prídete. Takže viete, vždy sa to dá nejakým spôsobom obísť.
Ja som bol, a tým už skončím, ja som bol v januári v Holandsku, kde sú pacienti najspokojnejší s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Dlhodobo to tak vychádza v opakovaných prieskumoch, kde si kupujú od poisťovne svoj poistný plán na celý rok, majú zmluvu, kontrakt s poisťovňou, ktorá im to zabezpečuje, a čuduj sa svete, v Holandsku, v takej bohatej krajine, sa na ambulanciách v hotovosti nedopláca nič. Povedali mi na to, že nie je predsa dôstojné, aby lekár a pacient, keď sa bavia o diagnóze a o tom, aby sa pacient mal lepšie, narábali s nejakými mincami a bankovkami. Viete, jak je to vyriešené? Úplne jednoduché, vzťah peňažný medzi pacientom a poisťovňou sa rieši poistnou, teda zmluvou a poistným plánom a medzi lekárom a pacientom prebieha iba zdravotnícky vzťah. Poskytuje sa zdravotná starostlivosť. Ak náhodou je vám poskytnutá taká služba, ktorú nemáte vo vašom poistnom pláne, vznikne pohľadávka poisťovne voči vám a rieši sa v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia. A vy potom viete budúci rok, čo by ste si mali upraviť vo svojom poistnom pláne, aký poistný plán si máte vybrať, aby ste povedzme mali aj takéto ďalšie poplatky, ktoré vám vzniknú na ambulancii alebo v nemocnici, kryté v budúcom roku. Alebo nie, potom si to doplatíte na konci roka v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Krásne.
Myslím si, že vzťah lekár a pacient, narábanie s mincami, vydávanie pokladničných bločkov, vymýšľanie rôznych poplatkov, ako obísť zákon, nectí. Myslím si, že ani zavedenie registračných pokladníc nevyrieši náš kardinálny problém. Lebo tým nie je to, aby poplatky u lekára boli zdanené. Pre pána ministra financií áno, je to príjem do štátneho rozpočtu. Tým problémom je to, aby pacienti stále viacej nedoplácali v hotovosti na ambulanciách a v nemocniciach.
Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som vás na záver ešte raz poprosiť o podporu pozmeňovacieho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Lipšic.

Faktické poznámky, štyri. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Uhliarik.